40. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dnes máme na programe druhé čítanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, čo je podľa nás ďalší zákon, ktorým sa snaží táto vláda obmedziť podnikanie v tejto oblasti. Treba povedať hneď na začiatku, že prvým zákonom bol zákon o osobitnom odvode, 2,5-percentnom, ktorý, ako sme videli, však nemal žiadnu oporu – a to nielen od opozície, ale aj celej širokej odbornej verejnosti – a nakoniec sa do života dostal výrazne obmedzený v porovnaní s jeho pôvodným návrhom, takže tak.
No ale teraz sa vráťme k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Zastávam názor, že tento zákon do obchodných vzťahov neprinesie veľa dobrého, keďže výrazne do týchto vzťahov zasahuje a výrazne obmedzuje priestor k voľnému podnikaniu a slobodnému trhu, ktorý je základnom našej spoločnosti, či sa vám to páči alebo nie. Chcel by som uviesť niekoľko konkrétnych príkladov, kde si myslím, že niektoré paragrafy tohto zákona nie sú dobré, resp. sú zle naformulované, a skúsim ich možno trošku tak podrobnejšie okomentovať.
Jedným z hlavných protitrhových zákazov v tomto zákone, okolo ktorého je aj najviac diskusií, je zákaz kúpy potraviny odberateľom za nižšiu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, pestovateľa. Je to konkrétne v § 3 ods. 5 písm. m).
V takmer každom; v každom druhu podnikaní niekedy nastanú situácie, kedy je ten tovar alebo nejakú službu treba niekedy predať aj pod jeho výrobné náklady. Aj v potravinárstve či poľnohospodárstve môže nastať situácia, kedy je nutné predávať tento tovar pod tieto náklady. Napríklad máte tovaru veľa a hrozí, že ho nebudete môcť predať a ak ho nepredáte, zvýšia sa vám ďalšie náklady na jeho skladovanie, resp. jeho ďalšiu úpravu či prípadné znehodnotenie. Vtedy môže platiť, že menej je viac. Pre výrobcu je vtedy lepšie predať pod náklady, resp. časť toho svojho dopestovaného, dopestovanej plodiny a mať aspoň nejaký príjem, ako si navyšovať svoje neskoršie náklady.
Úplne, aby som bol úplne konkrétny, dopestovali ste tisíc ton ovocia, kde sú vaše ekonomicky oprávnené náklady na jedno kilo dajme tomu 10 centov, predávate po 13, to sa vám darí a predáte za takúto cenu 900 ton. Ale potom nastanú problémy a vy už za uvedenú cenu 13 centov to svoje ovocie jednoducho predať neviete. Môže sa stať, že je trh presýtený, je tu nejaká konkurencia, môže to byť čokoľvek, je toho viac. No ale vám v tom prípade reálne hrozí, že vám zvyšné ovocie zostane v sklade, kde vám bude zavadzať, pretože vy ten sklad nemáte nekonečný, potrebujete ho na ďalšie nejaké plodiny alebo tovary a jednoducho s tým máte problém, máte s tým ďalšie náklady. Možno to je taký druh, ktorý musíte mať možno v chladiacom boxe, tam sú zase vaše ďalšie náklady, hej? A môže sa stať nakoniec aj to, že keď ho dlhodobo nebudete môcť predať, tak jednoducho ho budete musieť znehodnotiť, čím vám zase, máte ďalšie náklady a tým pádom vám tie náklady stúpajú. A to, čo ste tak dobre predali, tých, tú väčšinu toho tovaru, je vám zrazu možnože na dve veci, pretože pri tom ďalšom vám tá strata vznikla taká veľká, že vám to možno dorovnalo.
Čo môže nastať alebo čo by bolo riešením? Môže byť riešenie, že jednoducho tých zvyšných 100 ton, ktoré vám ostali, jednoducho predáte za menej, ako za menej ako tých desať, predáte to možno za päť, možno sa niekto nájde, kto vám povie, že za takú dobrú cenu to kúpi. Áno, prerobíte. Prerobíte niečo, ale prerobíte omnoho menej, ako keď sa o ten tovar musíte dlhodobo starať, keď ho musíte možnože na konci zlikvidovať, keď s ním máte ďalšie náklady.
Rozmýšľam, že ste sa tu bavili o tom, že ako chceme chrániť tých slovenských výrobcov. Ako v tomto prípade chránime toho pestovateľa, ktorý vypestuje nejakú takúto plodinu, nejaké potraviny a ktorý ich nevie predať, pretože ich nemôže predať podľa tohto zákona alebo časť toho nemôže predať za nižšie náklady, ako mal pri výrobe?
Ale prípadov takýchto môže byť aj viac. Môže nastať, že máte problémy v podnikaní, máte nejakého odberateľa, ktorý vám prestane jednoducho platiť, vám narastajú dlžoby, nemáte peniaze na kúpu ďalších vecí, ktoré potrebujete pre svoje podnikanie, to znamená pohonné hmoty, možno nejaké ďalšie veci, potrebujete ľuďom platiť mzdy, potrebujete platiť odvody a tak ďalej a nemáte to. Môže sa to stať. Veľa ľudí, ktorí z nás podnikali, vedia, že raz za čas takáto situácia nastane. Je veľmi nepríjemná, ale vy sa s tým musíte vyrovnať. A vtedy možno príde taká situácia, že si poviete, tak mám niečo na sklade, tak to predám, predám to za menej. Ale získam hotovosť, budem mať cash a vďaka tomu budem môcť vyplatiť si svoje dlžoby, ktoré nevznikli mojou chybou, vznikli proste jednoducho na strane toho odberateľa, ale ja sa s tým musím vysporiadať, pretože keď to nedokážem, tak mi vzniknú pokuty, napríklad keď nebudem odvádzať dane, mzdy a podobne.
No pri tomto bode ešte, tie oprávnené náklady, ma napadá taká myšlienka, že ako vlastne chceme posudzovať, aké sú skutočné ekonomické oprávnené náklady. Ako môže ten odberateľ, ktorý to od vás kupuje, vedieť, aké vy tie náklady máte? Ako to on môže vedieť? Ako to on zistí? Ten odberateľ to môže kúpiť a musí sa spoľahnúť na to, čo mu ten dodávateľ povie. On predsa nemôže siahať do jeho účtovníctva, nemôže si dať od neho vyžiadať nejakú správu, jednoducho, no, povedzme si to na rovinu, nemá šancu to zistiť a je odkázaný čiste len na informáciu toho dotyčného. Predsa do týchto nákladov je zahrnutých veľmi veľa vecí, ktoré nemáte šancu zistiť. Nedá sa dokonca zistiť ani nejakým porovnaním alebo nejakými tabuľkami, pretože sa to jednoducho stále mení, zvlášť pri poľnohospodárskej výrobe. Niekto; jeden rok je možnože lepšie počasie, druhý rok je horšie, niekedy je treba viac kúriť, niekedy je možno treba viac zavlažovať, jednoducho tie náklady sú stále rôzne. Čiže neexistuje nejaká, nejaký vzorec, podľa ktorého by sa to dalo zistiť tak, aby ten odberateľ si bol istý, že jednoducho naozaj kupuje ten tovar za sumu vyššiu, ako sú oprávnené náklady.
Len pripomínam, že podľa tohto paragrafu hrozí odberateľovi pokuta za nedodržanie až do výšky 500-tisíc euro.
V súvislosti s výškou pokút by som chcel upozorniť aj na ten problém, že hoci je tento zákon prezentovaný ako zákon namierený najmä proti reťazcom, pravda je taká, že pre účely tohto zákona sa týka prevádzok spadajúcich pod označenie potravinársky obchod, čiže sú to všetky potravinárske obchody, teda aj tie malé predajne, možno také, ktoré ešte stále sú, možno niekde na sídlisku, kde si odbehnete kúpiť niečo, čo potrebujete, niečo menšie, možno sú to nejakí tí odvážni predajcovia, ktorí chcú predávať slovenské potraviny, ktorí sú jednoducho menší, ale idú do toho boja a v čom im treba držať palce. No len si treba povedať aj to, že finančné postavenie takýchto predajní je určite iné ako veľkých zahraničných, alebo nie zahraničných, veľkých potravinových reťazcov. Ak príde k tomu, že dostane pokutu takýto malý predajca, ktorá nie je nijako ohraničená, resp. je ohraničená akurát tou výškou tých 500-tisíc a taký prípad, ako som spomínal, no tak čo nastane? Skončí s podnikaním a má podľa mňa aj veľmi veľký problém so svojím ďalším životom. No toto sa kľudne môže stať, hej? Malý obchod dostane ponuku od miestneho pestovateľa, ktorý potrebuje dopredať zvyšky svojej produkcie aj za menší peniaz, ako sú tieto jeho oprávnené náklady, predajca výhodnej ponuke neodolá a problém je na svete. Príde nejaký dobrák, ktorý ho anonymne udá, čo sa podľa tohto zákona dá, no a ide sa to riešiť. Takže opäť je tu namieste otázka, ako ten obchodník, ktorý si kúpi 30 kilo jabĺk od nejakého takého predajcu, ako zistí, aké sú jeho oprávnené náklady, tak aby si bol istý, že neporušuje tento zákon. Ja zase neviem, ako by to mohlo byť. Ja si myslím, že tu dokonca môže byť to, že týmto zákonom môžu byť títo menší slovenskí predajcovia ohrození.
Čo sa týka samotných pokút, pojednáva o nich § 14 ods. 5, kde je napísané, že ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie, koniec citátu. Ale nikde nie je taxatívne vymenované alebo napísané akékoľvek upresnenie, za čo aká veľká pokuta môže byť. Je tam teda, ako som už spomínal, len to upresnenie, že maximálna výška je 500-tisíc. Nuž a teda povedzme si naozaj, že je velikánsky rozdiel alebo veľký rozdiel, ak má niekto zaplatiť pokutu 5-tisíc euro, 10-tisíc, 20-tisíc, a je to stále na svojvôli toho kontrolného orgánu, čo, a zase si nezakrývajme oči, naozaj môže viesť len k tomu, aby vznikali rôzne špekulácie a aby boli hľadané cestičky, aby takáto pokuta mohla byť čo najmenšia.
Myslím si, že v tomto prípade by nebolo zlé, keby v tomto zákone bola nejaká taká klauzula, ktorá, kde by sa napríklad výška tejto pokuty viazala napríklad na výšku obratu tej predajne, aby to bolo nejak spravodlivé, hej? Myslím si, že toto by tomu určite uškodilo. Samozrejme, pokiaľ by sa to opakovalo ďalej, už potom by boli namieste vysoké ceny, pretože pokiaľ niekto ďalej nedodržuje zákon, tak nedá sa nič robiť. Aj keď, opakujem, stále si neviem predstaviť, ako by ten obchodník vedel, aké sú skutočné ekonomicky oprávnené náklady.
Problémom podľa mňa je tiež § 3 ods. 5 písm. aa), teda to je tá generálna klauzula, v ktorej sa vraví, že neprimeranou podmienkou je aj, citujem, "iné konanie alebo opomenutie konania účastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktoré sa odchyľuje od poctivého obchodného styku", koniec citátu. No táto formulácia je veľmi neurčitá a môže sa pod ňu schovať naozaj rôzne konanie. Pre účastníkov obchodného vzťahu to znamená, že nemajú presne určené pravidlá, a teda vlastne presne nevedia, aké ich konanie môže spadať pod toto znenie, a tým pádom sú v akejsi stálej neistote, čo by určite žiaden zákon nemal dovoľovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, len také dve krátke poznámky. Spomínali ste vo svojom vystúpení, že ste z toho zákona vyčítali, že dodávateľ nemôže predávať obchodu za, pod svoje teda výrobné náklady. No, môže predávať, ale ak sa teda nebude na to sťažovať, čiže tam má tú možnosť, ak chce, tak môže a nebude sa sťažovať.
Taktiež ste spomínali, že pokuty a ich neprimeranosť alebo protiústavnosť. No, pokuty sa udeľujú v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu a taktiež pokuta nebude, nemala by byť likvidačná, ale mala by mať odstrašujúci účinok, aby do budúcna vedela pôsobiť preventívne a vedela zabrániť protiprávnym konaniam a znevýhodneniam, ktoré by obchodné reťazce mohli využívať voči svojim dodávateľom.
V tom návrhu, ktorý ste kritizovali, je to vlastne v politickej línii Slobody a Solidarity, bolo to niečo podobné ako pri pani kolegyni Kiššovej, preto nebudem sa opakovať s tými výčitkami, ktoré som adresoval v mojej faktickej poznámke aj na ňu.
Poslednú vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, stále by som možno čakal v tej konštruktívnej diskusii, že keby ste prišli možno s vlastným návrhom a pohľadom na danú vec, akým spôsobom by ste chceli vy pomôcť slovenským dodávateľom nastaviť tú rovnováhu, ktorá v tom obchodnom, v tej potravinárskej vertikále neexistuje. Pretože stále sa odvolávate len na slobodu trhu a trh vyrieši všetko, ale dobre vieme, že jednoducho trh tu zlyhal na plnej čiare, a preto by som počul možno od vás konkrétnejšie úlohy alebo konkrétnejšie návrhy, akým spôsobom by ste chceli danú situáciu na Slovensku riešiť.

Áno, ďakujem pekne. Pán kolega, ja budem reagovať asi tiež len na tú jednu časť z vašej rozpravy a to, keď ste tak polemizovali hlavne o tom teda, či je možné, či nie je možné predávať pod ekonomicky oprávnené náklady. Chcem vás upozorniť, že už dnes je predaj pod ekonomicky oprávnené náklady porušením zákona o cenách. Ale zákon myslel aj na prípady, o ktorých ste hovorili vy. Veď to zákon rieši. Je to § 3 ods. 5 písm. u), kde sa hovorí, že môže, môže teda predať aj pod oprávnené náklady vtedy, keď napríklad uplynú tri štvrtiny dátumu minimálnej trvanlivosti alebo dátumu spotreby, môže predať pod náklady, keď je vypredanie skladových zásob, ďalej, keď je napríklad deformovaný obal, keď sa ruší predajňa, a teda sú tam taxatívne vymenované tieto prípady. A ako povedal aj kolega Baláž, tie ostatné polemiky a náš trhový mechanizmus, ktorý je teda deformovaný, tak asi k tomu sa nebudem vyjadrovať.
Ďakujem.

Ospravedlňujem sa, neskoro som stlačil, ďakujem pekne.
Pán Baláž, áno, príde kontrola, no ale vieme, že je tam aj možnosť anonymného podania. Keď také anonymné podanie príde, tak jednoducho potom sa to bude riešiť? A vtedy je teda ten problém na strane odberateľa. Takže tak.
K tej pokute, áno, to ste prečítali, je to tak, ale stále je to na rozhodnutí toho úradníka, ktorý je tam v tom teréne, a keď tú pokutu dá veľkú, teraz ten obchodník sa môže odvolať a tak ďalej, bude sa to celé naťahovať a načo toto celé tomu malému obchodníkovi robiť? Ja som teraz nerozprával o tých veľkých reťazcoch, ja som sa bavil o tých malých, drobných predajcoch, pre ktorých je aj 10-tisíc obrovská pokuta, o tom som sa bavil. A tam som teda vravel, že dajme tieto pokuty možnože na ten objem tej, objem jeho predaja, aby to bolo aspoň ako-tak spravodlivé. Čiže tak.
Pani Antošová, k tomu, že čo sa dá. No prečo má nejaký úradník o tom rozhodovať, kedy to je v poriadku alebo nie? Veď nech si to naozaj určí ten samotný pestovateľ alebo výrobca, nech on sám si rozhodne o tom, kedy to predá a za čo. Prečo by sme sa mali zase spoliehať, či to urobí dobre, či mu to niekto v prípade nejakej kontroly odobrí, či to je v poriadku alebo to nie je v poriadku?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, mám pripravený pozmeňujúci a doplňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, v ktorom sa budem snažiť riešiť určité diskrepancie, ktoré už tu boli spomenuté.
Budem sa dotýkať vo svojom pozmeňujúcom návrhu sankcie, ktorú sa snažím pozmeniť tak, aby navrhnutá sankcia v pozmeňujúcom návrhu odstránila prílišnú tvrdosť sankcie uvedenej vo vládnom návrhu zákona v prípade omeškania zaplatenia kúpnej ceny po lehote jej splatnosti. V praxi sa neraz totiž stane, že pri veľkom počte faktúr sa na strane obchodného reťazca v dôsledku omylu zabudne na platbu za niektorú faktúru bez toho, že by išlo o úmysel. Je to síce porušenie obchodného záväzku, avšak k zaplateniu nakoniec dôjde, hoci po lehote splatnosti. Takéto porušenie je preto síce potrebné sankcionovať, ale s ohľadom na následné odstránenie porušenia povinnosti je vhodnejšia nižšia pokuta v závislosti od času, ktorý od splatnosti uplynie.
Takisto sa budem dotýkať vymožiteľnosti práva, nemožnosti, teda nemožnosť zrušenia odkladného účinku proti rozhodnutiu pri odvolaní sa proti rozhodnutiu. Uvedený pozmeňujúci návrh bude reagovať na výsostne aktuálne problémy v oblasti kvality potravín a má za cieľ zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa zo strany štátu pri potravinových deliktoch.
Pozmeňujúcim návrhom sa posilňuje takisto vymožiteľnosť práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na vzájomnú prepojenosť sa s cieľom posilniť vymožiteľnosť práva navrhuje vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiam uložením pokuty aj podľa zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a zákona o veterinárnej starostlivosti. Vylúčenie odkladného účinku odvolania sa nebude vzťahovať na konania právoplatne neskončené pred nadobudnutím účinnosti zákona.
Teraz mi dovoľte pristúpiť k podaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu na vydanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami.
1. V § 13 odsek 4 znie:
"(4) Rozklad proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty nemá odkladný účinok. Poriadková pokuta je splatná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty."
2. V § 14 ods. 3 písm. c) sa slová "d) až g)" nahrádzajú slovami "d), e), g)".
3. V § 14 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) § 3 ods. 5 písm. f) pokutu vo výške do 10 % kúpnej ceny, ak k zaplateniu kúpnej ceny dôjde do 15 dní odo dňa uplynutia lehoty splatnosti, a vo výške do 20 % kúpnej ceny, ak k zaplateniu kúpnej ceny dôjde neskôr ako 15 dní odo dňa uplynutia lehoty splatnosti."
4. V § 14 odsek 10 znie:
"(10) Rozklad proti rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt nemá odkladný účinok. Pokuta za správny delikt je splatná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt."
5. Doterajšie § 1 až 19 sa označujú ako čl. I, za ktorý sa dopĺňajú čl. II a III, ktoré znejú:
"ČI. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 470/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 472/2003 Z. z., zákona č. 546/2004 Z. z., zákona č. 195/2007 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 114/2010 Z. z., zákona č. 349/2011 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 42/2013 Z. z., zákona č. 36/2014 Z. z., zákona č. 101/2014 Z. z., zákona č. 30/2015 Z. z. a zákona č. 376/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 28 ods. 12 sa na konci pripája táto veta: "Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty nemá odkladný účinok."
2. Za § 31ae sa vkladá § 31af, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 31af
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. apríla 2019
Konania o uložení pokuty podľa § 28 začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2019 sa dokončia podľa zákona účinného do 31. marca 2019."
Čl. III
Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 99/2008 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 299/2009 Z. z., zákona č. 391/2009 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 242/2012 Z. z., zákona č. 42/2013 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 101/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 376/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 184/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 51 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty podľa § 49, odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 50, odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa odseku 1 a odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa odseku 2 nemá odkladný účinok."
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.
2. Za § 54g sa vkladá § 54h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 54h
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. apríla 2019
Konania o uložení poriadkovej pokuty podľa § 49 a konania o uložení pokuty podľa § 50 a § 51 ods. 1 a 2 začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2019 sa dokončia podľa zákona účinného do 31. marca 2019."."
Označenie "§ 20 Účinnosť" sa v čistopise schváleného zákona nahradí označením nasledujúceho článku a názov zákona sa v súvislosti s vložením nových článkov II a III v čistopise schváleného zákona primerane upraví.
Ďakujem, skončil som.

Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som sa, ja nie, nebudem dlho zdržovať, trochu vyjadril k tomuto, lebo veľa tu už bolo povedané, či už cez rozpravu, alebo cez faktické poznámky. Ja len sa celý čas zamýšľam, že prečo; celý tento zákon je postavený na tom, aby sme chránili našich výrobcov, našich potravinárov. Mňa len trošku mrzí, že prečo sa opozícia stavia do pozície, že potrebujeme chrániť tých obchodníkov, lebo tento zákon im ide robiť zle. A máme tu trhový mechanizmus, ktorý v princípe, to heslo "trh všetko vyrieši" má fungovať aj ďalej a jednoducho to platí a tak ďalej a tak ďalej. To sme si vypočuli vo viacerých, vo viacerých rozpravách.
Avšak prečo sa nepostavíte aj na stranu, to sú rovnakí podnikatelia, tí výrobcovia, ako sú obchodníci. Obchod predáva spotrebiteľovi, výrobcovia dodáva do obchodu, ale sú to podnikatelia, ktorých; a chápem SaS-ku, ktorá je propodnikateľská, prečo sa nezastane aj tých podnikateľov, ktorí tu na Slovensku reálne vyrábajú, zamestnávajú obidvaja, to je fakt, aj ten obchod, aj tá výroba, ktorí tu vyrábajú, ktorí istým spôsobom do určitej miery a teraz sa môžeme baviť, či je veľa, či málo, zabezpečujú potravinovú sebestačnosť Slovenska, lebo to slovo alebo to spojenie "potravinová sebestačnosť Slovenska" začne byť alebo môže byť, dúfam, že nezačne byť, ale môže byť ako keby vážnou témou vtedy, keď nastane nejaká situácia – a to je jedno, či na trhu v Európskej únii, alebo celkovo nejakým, v dôsledku živelných udalostí, čohokoľvek – a zrazu to dovozové, čo sem chodí, nebude sem môcť prísť, ale my nebudeme mať doma nič, čo by nahradilo tie dnes dovozové potraviny. A, žiaľ, to saldo zahraničného obchodu s potravinami prudko stúpa hore. Prečo sa nezastanete, prosím vás, tých podnikateľov, tých výrobcov potravín, s ktorými keby ste sa stretli, keby ste, a rozprávali.
A teraz budem hovoriť len o základných potravinách. Mňa v princípe tie luxusné potraviny akoby ani nezaujímajú. Ale bavme sa o pečive, chlebe, mlieku, mäse. Toto sú asi všetky; zelenine; toto sú všetky potraviny, ktoré, na ktorých by nám malo záležať. Lebo bez toho všetkého ostatného, si myslím, že dokážeme existovať, oželieme to, je to aj tak drahšie podstatne ako toto. Avšak vy stále len apelujete na to, že my ideme zasahovať do, alebo ministerstvo ide zasahovať, ale ja sa stotožňujem, že ten zásah je potrebný, preto to tu aj obhajujem, že ideme zasahovať do voľného trhu.
Tie potraviny a výroba potravín sú problémom celoeurópskym, ešte raz to zopakujem, avšak v krajinách V4 sa ako keby tie problémy, sú ešte vypuklejšie a je to fakt, s ktorým vy neurobíte nič ani ja. Je to, žiaľ, za tých 20 neviem koľko rokov to dospelo až do toho štádia, že mnohé potravinárske podniky zá-klad-ných potravín skončili. Pravdaže, nahradí ich výrobca, všetci čakajú z okolitých štátov a ešte aj ďalej a nahradí ich okamžite, to je ten najmenší problém. Avšak sa pýtam, či toto sme chceli dosiahnuť takýmto, takýmto voľným trhom, o ktorom tu stále rozprávame.
A preto; ja ešte sa vrátim, čo som aj pani poslankyni Kiššovej hovoril, ja si ctím trhový mechanizmus. Som rád, že v ňom žijeme, že existujeme, avšak ja mám pocit, že ten trhový mechanizmus končí pri; nie preto, lebo my chceme, aby skončil, ale preto, lebo trh sa rozhodol, že končí pri dodávkach potravín do obchodných reťazcov. A tam nastala situácia, že ak chceš dodávať, tak musíš splniť toto, toto, toto a ešte si poviem aj cenu, za takúto cenu. Nie to, že trh je presne o tom, poďme sa dohadovať o cene. Žiaľ, to neplatí. A zopakujem ešte raz, lebo sme sa nerozumeli s pani predsedníčkou hospodárskeho výboru a potom mi aj uznala, že to zle pochopila. Nie zvyšujú sa ceny potravín. Za 10 rokov cena chleba išla dolu. Z 29,90, pultovej ceny, išla na 90 centov – 27 korún. 10 rokov ako keby nákladov, ktoré rástli neustále, a chceme, aby rástli, chceme, aby ľudia viacej dostávali mzdu. Veď to hovoríme asi unisono všetci tu, čo sedíme, aby ľudia mali viac peňazí. Tak nemôžeme teraz povedať, že však to je prirodzené, to je normálne a malo to ísť prirodzene dole. No nemôže to ísť prirodzene dolu, lebo jednoducho niečo je choré, niečo je zlé.
A budem sa opakovať, ak niekto predáva čerstvý chlieb pod 25 % svojich ekonomicky oprávnených nákladov a čerstvé pečivo, rožky 5 % pod svojich ekonomicky oprávnených nákladov, toto je dlhodobo neudržateľné. Čerstvé pečivo a čerstvý chlieb sa nedá nahradiť dopekaným. Toho zajtra budete mať plné pulty, keď vypadne toto z trhu, budeme mať plné pulty takéhoto dopekaného, ktoré bude podstatne drahšie, to je po prvé, a po druhé, nutričné hodnoty toho a toho sú úplne niekde inde. A potom čo sa stáva? Že keď takýmto spôsobom je tlačená cena dolu, tak jednoducho aj kvalita musí ísť dolu. Nemôžme očakávať, že teraz za menej peňazí dáme ešte aj lepšiu kvalitu, ako je. Žiaľ, toto nám priniesol trh, toto sme si nevymysleli ani našimi zákonmi, ani nejakým vonkajším prostredím, toto nám priniesol trh.
A zásah štátu neni len, že Slovenská republika sa rozhodla nejakým spôsobom reagovať na to, a opakujem sa, tieto nekalé obchodné praktiky sú témou Európskej únie. Áno, niektorí ich cítia viac a niektorí menej. Prečo Rakúsko takýmto spôsobom až to nepociťuje? No lebo nemá takýto, až takýto vypuklý problém. Lebo jednoducho tých obchodných reťazcov ako keby zahraničných tam nie je toľko. Takže preto, budem sa opakovať, krajiny V4 majú najväčší problém s tým. Jednoducho to priniesla doba a musíme na to reagovať alebo potom musíme povedať, že rezignujeme z toho, saldo zahraničného obchodu pôjde ešte výrazne hore a potravinári nám postupne budú končiť. A ja teraz hovorím nieže slovenskí potravinári alebo slovenské potraviny, ja hovorím dnes aj za potravinárov, ktorí sú tu za akoby majetkovo-zahraničné subjekty, ale vyrábajú na území Slovenskej republiky. Lebo jednoducho zamestnávajú množstvo, kopec ľudí v tomto potravinárskom segmente.
A nie je normálne ani z môjho pohľadu a to, čo aj budem rozprávať v pozmeňujúcom návrhu, že slovenský výrobca zeleniny musí dodať zeleninu v bedničkách, ktoré sú vratné obaly, ktoré sú drahé. Zaplatí za ne ešte nájom, za tie vratné obaly. Musí ich zobrať od toho dodávateľa, ktorého mu obchod nadiktuje, že tam ich zoberieš, zaplatíš nájomné, ktoré bolo najprv 20 centov, potom si zmysleli, že to bude 60 centov, a môže to byť ešte viac. A nemal by som s tým žiadny problém, ak takýto prístup bude uplatňovaný vo vzťahu ku každému dodávateľovi zeleniny, ktorý ide z krajín Európskej únie a nielen vo vzťahu k našim. Odôvodnenie: Lebo sa chce obchod správať ekologicky, tak zavádza vratné obaly. Absolútne súhlasím, urobte to, ale vo vzťahu ku všetkým. A toto, žiaľ, nie je. Preto nastupuje takáto legislatíva.
Ja vás prosím, tak ako ste vystupovali tu, skúste sa nakontaktovať na zväzy, nie na konkrétneho podnikateľa, na zväzy, ktoré majú najväčšie prehľady v potravinárskom, či sú to pekári, či sú to mäsiari, alebo teda zeleninári, hydinové mäso, mliekari. Skúste sa ich opýtať, že ako to funguje vôbec v tom, v tom obchode, o ktorom hovoríme, že nám trhový mechanizmus vyrieši.
Ale vidím, že čas mi za chvíľu uplynie, takže ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci návrh. Jeden sa bude týkať toho, čo som konkrétne povedal, to znamená tej zeleniny, a druhý sa bude týkať upresnenia tej doby, po ktorú môžu fungovať v režime uzavretých zmluvných vzťahov, ktoré boli uzatvorené pred 1. aprílom, lebo v tom zákone to nebolo celkom jasné a tam bolo len napísané, že majú upraviť zmluvy do 30. 9., avšak výklad môj a výklad právnikov bol taký, že ak zmluvy upraviť, to je jedna vec, ale právne vzťahy mali byť už od 1. apríla dodržiavané podľa zákona, ktorý sa má schváliť. Čiže upravujeme to, avšak posúvame ten zákon kúsok alebo teda účinnosť tých zmlúv dolu do 30. júna.
A ja by som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý mám pripravený.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami.
1. V § 3 ods. 5 sa za písmeno z) vkladá nové písmeno aa), ktoré znie:
"aa) znevýhodňovanie dodávateľa alebo skupiny dodávateľov podmieňovaním používania určitého typu obalu, ak je inému dodávateľovi umožnené používať ekonomicky výhodnejší iný obal pri dodávke toho istého alebo podobného tovaru,".
Doterajšie písmeno aa) sa označí ako písmeno ab).
V súvislosti s touto zmenou sa v čistopise schváleného zákona primerane preznačia vnútorné odkazy na pôvodné písm. aa) v § 14 ods. 2 písm a) až c).
2. V § 14 ods. 3 písm. c) sa slová "x) alebo písm. z)" nahrádzajú slovami "x), z) alebo písm. aa)".
3. V § 18 ods. 3 sa slová "30. septembra" nahrádzajú slovami "30. júna".
4. V § 18 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Na právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavretých medzi účastníkmi obchodného vzťahu pred 1. aprílom 2019 sa vzťahujú ustanovenia týchto zmlúv najneskôr do 30. júna 2019."
Koniec pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Aha, dobre, písal som si poznámky, pardon.
Takže k tomu, že keď budeme sebestační a keď sa niečo stane vo svete alebo v Európe a nám neprídu tie potraviny a my ich tu budeme mať. No, tak je otvorený európsky trh a ja si myslím, že pokiaľ bude tento problém v Európe a niekto v Európe dá vyššiu cenu za naše výrobky ako tuto, tak ja si myslím, že naši obchodníci im to predajú a budú veľmi radi, pretože na tom dosť zarobia. Takže si nemyslím, že práve toto bude úplné riešenie.
Čo sa týka toho, že stretnúť sa. No, budete prekvapený, naozaj som sa stretol asi s dvomi-tromi, dokonca jeden bol konkrétny pestovateľ mrkvy na južnom Slovensku, ktorý mi rozprával, že dodáva pre, alebo má možnosť dodávať pre dva reťazce, a presne spomínal tento problém s tými bedničkami a mi povedal, že s jedným je to horšie, s druhým je to lepšie. A tak má teda tú výhodu, asi je dobrý, vyberá si toho lepšieho, kde má celkom dobré podmienky. A keď som sa ho spýtal, či by mu nebolo lepšie dodávať, pardon, dodávať do nejakých menších predajní, kde by to možnože drahšie vykúpili, povedal, no, keď ja mám teraz si to všetko naložiť a teraz to mám rozvážať a rozvážať to po 20 – 30 kilách po malých predajniach tuto po Slovensku, no tak ma to stojí kopec času. Musím niekoho ďalšieho najať a tak. Najať a podobne. Čiže budem mať zvýšené náklady. Takže neni všetko až tak, ako to vypadá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel za seba povedať, že ja určite sa staviam na stranu výrobcov, a myslím, že aj v tom mojom vystúpení to bolo veľmi jasné, pretože o tom bol aj celý môj apel na pani ministerku, pretože naozaj dnes, keď sa chceme baviť o tom trhovom mechanizme, tak ten trhový mechanizmus by mal fungovať všade a tým pádom by mal fungovať alebo teda taká spravodlivosť by mala fungovať aj pri prideľovaní eurofondov. To znamená, že naozaj potrebujeme sa zamerať na to, aby aj to čerpanie, ale zároveň aj to smerovanie bolo spravodlivé v tom, aby mohli tí slovenskí výrobcovia sa dostať k eurofondom, aby mohli pozdvihnúť svoje know-how, svoje technológie, aby dokázali konkurovať teda tým zahraničným výrobcom, pretože...
A ďalšia vec je tá, na ktorú apelujem ja už dlhšie, ale aj s kolegami, že tu treba robiť niečo s podnikateľským prostredím, pretože tí malí podnikatelia alebo tí výrobcovia sú podnikatelia, čiže sú predmetom podnikateľského prostredia a tu to ťahajú za kratší koniec oproti tým zahraničným v tom, že máme tu strašne veľa regulácií. Veľa sa tu mení legislatíva, mení sa počas roka. To má dopad na týchto výrobcov a tá byrokratická aj regulačná záťaž je tu stále veľmi vysoká a tým pádom samotná vláda kladie polená pod nohy domácim výrobcom a keby im zjednodušila samotné; lebo to sú enormné náklady, ktoré ich tiež stoja. Taktiež energie. Vieme, že na Slovensku je cena energií jedna z najvyšších a teraz idú robiť, ministerstvo hospodárstva ide robiť úľavu pre veľmi veľké firmy. Čiže opäť sa to týchto nedotkne, takže oni zase majú veľmi vysoké vstupy, ktoré majú dopad na tú cenotvorbu a tým pádom omnoho menšiu maržu, omnoho z menšej marži môžu omnoho menej investovať a opäť sa cyklíme.
Takže; a ešte k tej cene. Tá economy of scale je o tom, že keď nakupujem omnoho väčšie objemy, tak automaticky mám aj nákupnú cenu nižšiu. Lebo keď kúpim kilo múky a keď kúpim 10 ton múky, tak, samozrejme, tú múku kupujem za úplne inú cenu. A toto zohráva tiež rolu v tej celej ekonomike.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja si myslím, že pán poslanec Antal veľmi dobre vystihol niektoré tie úskalia tzv. trhového mechanizmu, ktorý absolútne, ale absolútne neplatí v tomto odvetví. Spomínal to, myslím, aj kolega Heger takisto vo svojom vystúpení. Preto ja trošku nesúhlasím s tým tvrdením, že opozícia chráni obchodníkov, nie celá opozícia chráni obchodníkov, len niektoré strany vyslovene chránia obchodníkov. A znova by som apeloval na našich poľnohospodárskych prvovýrobcov a potravinárov, aby si pozorne všímali vystúpenia niektorých našich kolegov v Národnej rade, akým spôsobom vlastne oni pristupujú k ochrane, k ich ochrane. Ja si myslím, že je to práve naopak. Dokonca z úst jednej pani poslankyne zo Slobody a Solidarity padlo, že potravinová sebestačnosť, to je termín z minulého storočia, čo sa takým niečím zaoberáme. Čiže to je ďalšia vec.
Mne sa páči, že pán poslanec Antal presne popísal, akým selektívnym spôsobom jednotliví obchodníci pristupujú k našim výrobcom, k našim potravinárom, našim poľnohospodárom a prvovýrobcom. Čiže aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby Slovenská republika pristúpila k úprave a k úprave tzv. spravodlivého trhového mechanizmu, o ktorom všetci až na niektorých zrejme pánov poslancov a pani poslankýň si myslia, že je dobrý. Ale musíme riešiť tento nespravodlivý trhový mechanizmus, ktorého niektoré strany, hlavne liberálne, sú absolútnymi zástancami.

Ďakujem pekne. Ja si niekedy pri týchto debatách pripadám jak vo Venezuele. Chcem sa len opýtať, že dobre, tak teraz akože máme problém, že tie obchodné domy žiadajú nejaký druh bedničiek, no tak na budúce si obchodné domy povedia, že tak budeme nakupovať len od dodávateľov, ktorí nosia svoj tovar na ekologických autách a budeme potom tu sedieť a budeme zas meniť zákon, že teda toto im zakážeme, toto im dovolíme. Vy tu celú dobu rozprávate o trhu, ale to, čo robíte, je presný opak. A ani sa tu nedá hovoriť o trhu, lebo prečo, keď sú tie obchodné domy tak strašne ziskové, prečo ich neotvárajú vo veľkom Slováci, keď sú také ziskové, prečo by to nerobili? No ja vám poviem, prečo tie reťazce neotvárajú Slováci v takom množstve, lebo právnici, lebo náklady, lebo ekonómovia, lebo všelijaké poplatky, ktoré vláda vymýšľa, lebo musia platiť energie, lebo musia platiť vymyslené dane stále nové a nové tejto vláde. Jednoducho raz taký príplatok, raz onaký.
A tu nejaký politik tuto si sadne a porozpráva a odklepne si to a všetci tí ľudia to musia robiť, a to je presný dôvod, prečo Slováci do takéhoto podnikania nie sú a sú odkázaní na to, aby teda dodávali svoj tovar do nejakých reťazcov. Pritom keby sme vytvorili tie podmienky pre tú konkurenciu, to by znížilo ceny, to by dalo možnosti tým dodávateľom, aby si vyberali, kam budú dodávať, lebo raz keď im umožníte, že majú kvalitný výrobok, hej, tak, samozrejme, že ten spotrebiteľ za tým kvalitným výrobkom rád pôjde. A je len výhoda pre ten obchodný dom, ak tam ten kvalitný výrobok bude mať. Len toto, čo robíte vy, je úplne opak akejkoľvek logiky. Tie obchodné domy sú jednoducho atraktívne pre toho spotrebiteľa svojím zložením, Slováci si to vďaka tejto politike často nemôžu, bohužiaľ, dovoliť a tým ničíte konkurenciu a toto to vôbec nevyrieši ale, ale vôbec. A kvalitný tovar ide von preto, lebo tam sa zaňho viac platí, bola tu o tom diskusia, nie preto, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)