40. schôdza

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel za seba povedať, že ja určite sa staviam na stranu výrobcov, a myslím, že aj v tom mojom vystúpení to bolo veľmi jasné, pretože o tom bol aj celý môj apel na pani ministerku, pretože naozaj dnes, keď sa chceme baviť o tom trhovom mechanizme, tak ten trhový mechanizmus by mal fungovať všade a tým pádom by mal fungovať alebo teda taká spravodlivosť by mala fungovať aj pri prideľovaní eurofondov. To znamená, že naozaj potrebujeme sa zamerať na to, aby aj to čerpanie, ale zároveň aj to smerovanie bolo spravodlivé v tom, aby mohli tí slovenskí výrobcovia sa dostať k eurofondom, aby mohli pozdvihnúť svoje know-how, svoje technológie, aby dokázali konkurovať teda tým zahraničným výrobcom, pretože...
A ďalšia vec je tá, na ktorú apelujem ja už dlhšie, ale aj s kolegami, že tu treba robiť niečo s podnikateľským prostredím, pretože tí malí podnikatelia alebo tí výrobcovia sú podnikatelia, čiže sú predmetom podnikateľského prostredia a tu to ťahajú za kratší koniec oproti tým zahraničným v tom, že máme tu strašne veľa regulácií. Veľa sa tu mení legislatíva, mení sa počas roka. To má dopad na týchto výrobcov a tá byrokratická aj regulačná záťaž je tu stále veľmi vysoká a tým pádom samotná vláda kladie polená pod nohy domácim výrobcom a keby im zjednodušila samotné; lebo to sú enormné náklady, ktoré ich tiež stoja. Taktiež energie. Vieme, že na Slovensku je cena energií jedna z najvyšších a teraz idú robiť, ministerstvo hospodárstva ide robiť úľavu pre veľmi veľké firmy. Čiže opäť sa to týchto nedotkne, takže oni zase majú veľmi vysoké vstupy, ktoré majú dopad na tú cenotvorbu a tým pádom omnoho menšiu maržu, omnoho z menšej marži môžu omnoho menej investovať a opäť sa cyklíme.
Takže; a ešte k tej cene. Tá economy of scale je o tom, že keď nakupujem omnoho väčšie objemy, tak automaticky mám aj nákupnú cenu nižšiu. Lebo keď kúpim kilo múky a keď kúpim 10 ton múky, tak, samozrejme, tú múku kupujem za úplne inú cenu. A toto zohráva tiež rolu v tej celej ekonomike.
Ďakujem.

Pán poslanec Bernaťák.

Ďakujem. Ja si myslím, že pán poslanec Antal veľmi dobre vystihol niektoré tie úskalia tzv. trhového mechanizmu, ktorý absolútne, ale absolútne neplatí v tomto odvetví. Spomínal to, myslím, aj kolega Heger takisto vo svojom vystúpení. Preto ja trošku nesúhlasím s tým tvrdením, že opozícia chráni obchodníkov, nie celá opozícia chráni obchodníkov, len niektoré strany vyslovene chránia obchodníkov. A znova by som apeloval na našich poľnohospodárskych prvovýrobcov a potravinárov, aby si pozorne všímali vystúpenia niektorých našich kolegov v Národnej rade, akým spôsobom vlastne oni pristupujú k ochrane, k ich ochrane. Ja si myslím, že je to práve naopak. Dokonca z úst jednej pani poslankyne zo Slobody a Solidarity padlo, že potravinová sebestačnosť, to je termín z minulého storočia, čo sa takým niečím zaoberáme. Čiže to je ďalšia vec.
Mne sa páči, že pán poslanec Antal presne popísal, akým selektívnym spôsobom jednotliví obchodníci pristupujú k našim výrobcom, k našim potravinárom, našim poľnohospodárom a prvovýrobcom. Čiže aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby Slovenská republika pristúpila k úprave a k úprave tzv. spravodlivého trhového mechanizmu, o ktorom všetci až na niektorých zrejme pánov poslancov a pani poslankýň si myslia, že je dobrý. Ale musíme riešiť tento nespravodlivý trhový mechanizmus, ktorého niektoré strany, hlavne liberálne, sú absolútnymi zástancami.

Poslankyňa Cigániková.

Ďakujem pekne. Ja si niekedy pri týchto debatách pripadám jak vo Venezuele. Chcem sa len opýtať, že dobre, tak teraz akože máme problém, že tie obchodné domy žiadajú nejaký druh bedničiek, no tak na budúce si obchodné domy povedia, že tak budeme nakupovať len od dodávateľov, ktorí nosia svoj tovar na ekologických autách a budeme potom tu sedieť a budeme zas meniť zákon, že teda toto im zakážeme, toto im dovolíme. Vy tu celú dobu rozprávate o trhu, ale to, čo robíte, je presný opak. A ani sa tu nedá hovoriť o trhu, lebo prečo, keď sú tie obchodné domy tak strašne ziskové, prečo ich neotvárajú vo veľkom Slováci, keď sú také ziskové, prečo by to nerobili? No ja vám poviem, prečo tie reťazce neotvárajú Slováci v takom množstve, lebo právnici, lebo náklady, lebo ekonómovia, lebo všelijaké poplatky, ktoré vláda vymýšľa, lebo musia platiť energie, lebo musia platiť vymyslené dane stále nové a nové tejto vláde. Jednoducho raz taký príplatok, raz onaký.
A tu nejaký politik tuto si sadne a porozpráva a odklepne si to a všetci tí ľudia to musia robiť, a to je presný dôvod, prečo Slováci do takéhoto podnikania nie sú a sú odkázaní na to, aby teda dodávali svoj tovar do nejakých reťazcov. Pritom keby sme vytvorili tie podmienky pre tú konkurenciu, to by znížilo ceny, to by dalo možnosti tým dodávateľom, aby si vyberali, kam budú dodávať, lebo raz keď im umožníte, že majú kvalitný výrobok, hej, tak, samozrejme, že ten spotrebiteľ za tým kvalitným výrobkom rád pôjde. A je len výhoda pre ten obchodný dom, ak tam ten kvalitný výrobok bude mať. Len toto, čo robíte vy, je úplne opak akejkoľvek logiky. Tie obchodné domy sú jednoducho atraktívne pre toho spotrebiteľa svojím zložením, Slováci si to vďaka tejto politike často nemôžu, bohužiaľ, dovoliť a tým ničíte konkurenciu a toto to vôbec nevyrieši ale, ale vôbec. A kvalitný tovar ide von preto, lebo tam sa zaňho viac platí, bola tu o tom diskusia, nie preto, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Antal.

Ďakujem všetkým vystupujúcim. Zareagujem len na pani kolegyňu, lebo asi ma nepochopila z toho, z toho, čo sa ma, teda vo vzťahu k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Ja vôbec nemám problém, nech aj na fúrikoch tam vozia, keď obchodný dom, obchodný reťazec povie, že to budete voziť na fúriku, lebo je to ekologické, tak ja s tým nemám žiadny problém. Ale nech to povie všetkým dodávateľom, že na fúriku budeš voziť aj z Nemecka, aj z Vranova nad Topľou, ale všetci. Nieže slovenskému výrobcovi poviem, že ty to budeš dávať v ekologických bedničkách, ktoré zaplatíš, a zahraničný to môže doniesť v akomkoľvek obale, resp. v kartóne, ktorý potom pôjde na, ktorý pôjde na síce recykláciu, ale sa musí zozbierať a tak ďalej a tak ďalej a už je to menej ekologické. To sme sa zle pochopili. Toto som hovoril, rovnaký prístup vo vzťahu ku všetkým a tento zákon to ako keby dáva na tú mieru, aby to tak bolo. Nič iné, nič menej, nič viac.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať v záverečnom slove niekto stanovisko.
Pani ministerka, nech sa páči.

Ďakujem vám veľmi pekne za túto intenzívnu debatu k tomuto zákonu. Ja možnože začnem slovami pani poslankyne Kiššovej, ktorá tu v sále nie je, pre ňu sú autority obchodníci, SAMO, to znamená aliancia moderného obchodu, reťazce, ktoré ovládajú 80 % trhu s potravinami, ktoré tu robia temer 6 miliárd obratu, ktoré pýtajú na reklamnú kampaň 160 miliónov eur. No pre mňa ako ministerku pôdohospodárstva sú vážnymi autoritami Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Združenie agropodnikateľov Slovenska, Združenie mladých farmárov, farmár, potravinár a spotrebiteľ, preto, milá pani poslankyňa, tento zákon.
To, že obchod nebol, nie je a nebude ani férový, ako to povedal pán poslanec Heger, to je možno jeho výklad. Ja sa pýtam: Prečo potom v dvadsiatich členských krajinách Európskej únie takýto zákon, ktorý definuje nekalé obchodné praktiky, je a je to v takých liberálnych krajinách, ako je Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia? Pýtam sa: Prečo asi? No preto, pretože v dodávateľsko-potravinárskom reťazci diktuje tempo ten silnejší a ten silnejší si diktuje také podmienky, ktorými zničí a zlikviduje všetkých, ktorí sú za ním. To znamená spracovateľov, to znamená poľnohospodárov, preto je tento zákon, a preto sme ho nastavili takto.
Ja sa, nechcela som sa vracať do histórie, pretože, ale históriu si treba pripomínať a pán Hrnko je rád, že to poviem, pýtam sa, kto tu bol osem rokov a ktorá vláda negociovala podmienky pre slovenských poľnohospodárov v Európskej únii? No pravicová vláda vyjednala to, že náš poľnohospodár dostal na hektár poľnohospodárskej pôdy 49 euro a všetky ostatné členské krajiny staré mali 230 až 330 euro na hektár. Aké to boli férové podmienky so 14-ročným prechodným obdobím? Už sme po tomto prechodnom období a ešte máme 78 % priemeru Európskej únie platby. Prosím pekne, ako sme mohli konkurovať tým, ktorí tu prišli s kapitálom, ako môžu naši stavať takéto veľké obchodné reťazce nadnárodné? No nemôžu, lebo tieto podmienky sme takéto vynegociovali.
My len robíme to, a to pán Heger povedal, že nieže prostredie ich zožralo. No nie poľnohospodárov prostredie zožralo, ale zožrali ich podmienky, ktoré my sme vynegociovali, a snažíme sa týmito opatreniami len urobiť to, čo sa farmárom a potravinárov za tých 20 rokov stalo. Chceme napraviť túto situáciu.
Pani Kiššová, tak celkom rada ju budem citovať, povedala, že no taký zákon sme urobili, že obchodník sa v týchto 44 podmienkach v nekalých obchodných praktikách nebude vedieť orientovať. No ja vám poviem, on sa bude orientovať veľmi dobre, lebo to bol on, obchodník, ktorý tieto obchodné podmienky a nekalé obchodné praktiky vyrobil. My sme ich len pomenovali týmito obchodnými praktikami, už dávno chodí na našich farmárov a na našich dodávateľov. Šesť rokov sme nenovelizovali tento zákon, tak hovoríme o stabilnom legislatívnom prostredí alebo podnikateľskom. Áno, nastal čas, aby sme definovali aj všetky ostatné, aj generálnu klauzulu. Obchodník veľmi dobre vie sa orientovať v týchto praktikách, lebo on bol ten, ktorý už ich dávno vyrobil a na dodávateľov ich vehementne uplatňuje.
Ja by som ešte chcela sa vrátiť k tým možnože podmienkam, ktoré, ktoré dávajú obchodníci našim farmárom, a ja si myslím, že pán Antal to tu už veľmi dobre spomínal, že ako sa vyjednáva. No ak vás zatvoria v piatok poobede o devätnástej do jednej miestnosti, ak vás tam nechajú o hlade tri hodiny a každý rok na ten istý tovar vám znižujú cenu, o čom môžme hovoriť? Môžme hovoriť o nátlaku. O nerovnomernom postavení v tomto dodávateľsko-potravinárskom reťazci. Preto tento zákon, preto, lebo farmár nie je len ten, čo, ktorý vyrába potraviny, milí kolegovia, kolegyne z opozície, ale je hlavne ten, ktorý sa stará o krajinu, ktorý tu necháva verejnoprospešné statky, ktorý sa stará o pôdu, o jej úrodnosť, má dosah na klimatické zmeny a na socio-ekonomické celé javy, ktoré sú na našej obci a na našej dedine.
Ak by obchodníci dali slovenským dodávateľom primeranú cenu a nenivočili by ich takými obchodnými prirážkami; mimochodom, obchodné prirážky na slovenské tovary sú často viac ako 100 % a na tie, ktoré sa tu dovážajú, bohužiaľ, niekedy sú len 20 až 30 %; ak by ich nenivočil takými prirážkami, určite by sme sa ani so slovenskými potravinami nedostali na také vysoké ceny oproti tým istým dovážaným zahraničným, pretože boli by konkurencieschopné. Ak by to tak nebolo, verte tomu, dnes by sme sa možnože nemuseli zaoberať ani tým poľským mäsom. A to, čo hovoril pán kolega Sedlák v Pravde, že naozaj chamtivosť nemá hraníc, tak to sa naozaj odzrkadlilo aj tu v tejto krajine, že je to úplne jedno, že kto aký tovar kde vyrobí, úplne jedno, obchodník je ho schopný predať kdekoľvek komukoľvek bez ohľadu na to, že či pozerá na to, či tú potravinu bude jesť dieťa, starý človek alebo ktokoľvek z vás.
Ešte raz, tento zákon a novela tohto zákona je tým, ktorý je zavŕšením toho, čo sme začali v Bruseli. V Bruseli v roku 2016 Slovenská republika počas svojho predsedníctva priniesla na stôl túto svoju tému, 28 členských štátov, 28 členských štátov jednomyseľne schválilo, že komisia je povinná urobiť smernicu o nekalých obchodných praktikách. A prečo táto novela na Slovensku, prečo v takomto čase? Pretože smernica, ktorá je, je, samozrejme, v bruselskom parlamente a kým nadobudne účinnosť, prejde ešte a pretečie ešte možnože zopár dní. A, samozrejme, to, aby sme vedeli dať lepšie podmienky a férovejšie podmienky našim poľnohospodárom a potravinárom, je niečo, čo sme touto novelou chceli dosiahnuť.
Ďakujem veľmi pekne za porozumenie. (Potlesk.)