40. schôdza

Ďakujem. Martin, bol som prítomný na poslaneckom grémiu, kde fejkový právnik pán Danko nám vysvetľoval, že najprv budeme prijímať tú novelu zákona a potom vlastne nebudeme musieť hlasovať o zbavení mandátu Igora Matoviča. Svedčí to o tom, že, ako povedal pán Matovič, že tento plagiátor, ktorý si myslí, že je gladiátor, absolútne nepozná, akým spôsobom prebieha legislatívny proces.
Myslím si, že takúto hlúposť by Igor Matovič nemal byť zbavený mandátu. Je to, je to totálny nezmysel. Žiaden poslanec by kvôli takejto hlúposti nemal byť zbavený mandátu. A toto celé divadlo slúži len na vybavovanie si osobných účtov Andreja Danka s pánom Matovičom, čo sme mohli vidieť hneď na úvod. Ja sa ani nečudujem, lebo Igor Matovič tam pomenoval veľmi správne mnoho vecí, napríklad, akým spôsobom prišli ľudia o peniaze v Lesostave Revúca, akým spôsobom pán Danko nezaplatil dane a odvody, akým spôsobom sa dostal k majetku. A nehovoriac o tom, akým spôsobom, to sme už všetci videli posledné mesiace, sa pán Danko dostal k svojmu titulu a jeho výklad legislatívneho procesu svedčí o tom, že je to len fejkový plagiátor.

Pán poslanec Poliačik, ja som bol podobne ako ty v čase, keď výbor formuloval tento návrh poslancom a členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, a rovnako ako ty som hlasoval o tom návrhu, ale teda na rozdiel od teba som už vo výbore hlasoval proti, lebo zdá sa mi, že teda nie je na to ani vecný dôvod, ale teda nechcem sa púšťať do nejakých právnych detailov.
Ale veľmi správne si poukázal na tú skutočnosť, a teraz nezachytil som tu od teba prvýkrát, že pán predseda Národnej rady Danko dlho odkladal rozhodnutie Národnej rady alebo zaradenie tohto bodu na program Národnej rady. Tak sa len chcem spýtať, že či si niekde nezachytil nejaké vysvetlenie toho, prečo tak robil, či sa niekde nevyjadril, že prečo keď sme o tom rokovali vo výbore a teda výbor prijal uznesenie v roku 2017 v marci, myslím, tak až vo februári 2019 má o tom rokovať Národná rada. Ja som tak aj tajne dúfal, že by nám to mohol vysvetliť sám predseda Danko, ktorý ale teda viedol schôdzu v čase, keď začala, začala rozprava a potom teda, nie o hodine klasickej, teda na celej hodine, ale teda o trištvrte alebo pred trištvrte predčasne odišiel zo sály, tak ja som si myslel, že sa chce, chce vyjadriť, ako predsedajúci sa nemôže vyjadriť, tak sa nechal predčasne vystriedať pánom Hrnčiarom. Ale teda nevidím ho zatiaľ medzi, medzi prihlásenými. Tak mňa by naozaj zaujímala odpoveď na tú otázku, lebo nikde som sa jej nedopátral, prečo pán predseda Danko trval dva roky, alebo či je to naozaj ten geniálny taktický ťah, ako hovoril Gábor Grendel.

Ďakujem veľmi pekne. Vlado Sloboda, spomínal som to aj na príklade presne toho Bélu Bugára, že stále, teraz sa to skrátilo na menší čas, ale stále máme ten istý problém, že ten, tá náprava ako keby je nezabezpečiteľná a tým pádom ako celý ten zákon je nezmyselný. A súhlasím úplne s tým, že je to vec, ktorá sa má v tom zákone riešiť ináč, aj sme to navrhovali, jednoducho ale to neprešlo.
Kolega Baránik má ešte stále mnoho času sa naučiť rozmýšľať v kontexte. Jemu to trvá, ale verím, že sa k tomu raz dopracuje. Sú iné krajiny, ktoré sú nám vzorom v tom, že prečo má takýto typ zákona existovať. Samozrejme, že ten zákon má hovoriť o oveľa prísnejších majetkových priznaniach a má hovoriť o jasnom vyvodzovaní dôsledkov za konflikty záujmov, lebo tie častokrát majú byť posudzované prísnejšie ako porušenie Trestného zákona. A práve preto mnohé civilizované krajiny, ako on povedal, majú zákony, ktoré na to myslia, ktoré definujú majetkové priznania, definujú konflikty záujmov a dávajú orgánom, ktoré sú buď nezávislé, alebo súčasťou parlamentu, alebo sú inak konštruované, možnosť verejných funkcionárov za to trestať. A ja som hrdý na to, že ma radí teda medzi ľudí, ktorí tieto veci vymýšľajú, lebo si myslím, že sú to veci, ktoré sú vymyslené vo verejnom záujme.
A, kolega Dostál, zachytil som iba to, čo bolo povedané na grémiu, že údajne schválenie tej novej novely má byť otvorením dverí pre hlasovanie o tomto bode. Podľa mňa je to nezmysel, zvlášť ak ten zákon má začať platiť až od budúceho januára, ale zase nezmyselné rozmýšľanie zo strany predsedu parlamentu je niečo, na čo si skôr zvykám, než čo by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Nebudem hovoriť dlho, ale považovala som za veľmi dôležité aj z osobných dôvodov, aby som vystúpila pri tomto bode a aby som povedala, ako budem hlasovať a aký mám pohľad ja na ďalšie zotrvanie alebo nezotrvanie Igora Matoviča v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Na úvod vám chcem povedať, že ja som tiež jedna z poslankýň, ktorú musel riešiť výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, pretože, ako ste asi postrehli v niektorých novinových článkoch, údajne teda som chcela zatajiť svoju chalupu v Banskej Štiavnici. Je to chalupa, ktorou sa chválim naozaj všade, či na sociálnych sieťach, dokonca o nej boli natočené relácie, písalo sa o nich aj v Novom Čase, aj v Pluske, aj všade. Ale je pravda, že urobila som formálnu chybu. Zabudla som explicitne uviesť parcelu, na ktorej tá chalupa stojí. Ja som uviedla všetky ostatné parcely, ale tú parcelu, na ktorej tá chalupa stojí, som proste neuviedla. Ale v tom priznaní bol uvedený list vlastníctva. Samozrejme, list vlastníctva, keď si ho rozkliknete, tak tam sú všetky tie parcely. A nedávno výbor rozhodol o mne a udelil mi pokutu. A ja som si nemyslela najprv, že to budem posielať na Ústavný súd, ale chcem, aby Ústavný súd rozhodol o tom, o rozhodnutí samotného výboru, lebo výbor tam napísal, že ja som neuviedla tú chalupu, s čím ja mám teda problém po právnej stránke, teda nie tak ja, ako právnici, s ktorými som to konzultovala, pretože tým, že som tam uviedla list vlastníctva, tak som vlastne tú chalupu uviedla. Ale ja som potrebovala toto vysvetliť na úvod, lebo viem, že by sa určite našiel niekto, ktorý by začal hovoriť o tom, že Nicholsonová je tiež jedna z tých, ktorú musel riešiť výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.
Ja som Igora Matoviča stretla prvýkrát v roku 2010. Vtedy vznikla taká situácia, že SAS-ka vlastne mala zobrať Igora Matoviča a ďalších jeho troch ľudí na kandidátku do Národnej rady. Bola som proti, bola som veľmi proti, nielen, nie kvôli tým trom zvyšným kandidátom, ale práve kvôli Igorovi Matovičovi. My sme vôbec naštartovali náš vzťah veľmi komplikovanými výmenami e-mailovými, ktoré sa týkali reformy rómskych osád. A nesúhlasila som s tým, aby išli k nám na kandidátku, a odvtedy my sme mali pomerne dosť komplikovaný vzťah. My sme vždy proste narazili na nejaké trecie plochy, hej, v tej komunikácii našej proste sa to zadŕhalo a nie úplne a nie úplne vždy to fungovalo.
Dnes budem určite hlasovať za ďalšie zotrvanie Igora Matoviča v Národnej rade Slovenskej republiky. Myslím si, že za formálnu chybu, ktorú urobil, si určite zaslúži pokutu, tam nie je o čom, určite si ale nezaslúži, aby sme ho zbavili mandátu poslaneckého, pretože jeho poslanecký mandát je veľmi silný. Neviem, že či si to uvedomujete, či si to uvedomujú niektorí, ktorí veľmi volajú po tom, aby Igor Matovič odišiel z parlamentu. A pri tom ich výtlak politický, ich sila, ich poslaneckého mandátu je absolútne neporovnateľná so silou poslaneckého mandátu Igora Matoviča.
Ja mám niekedy problém s prejavmi Igora Matoviča a so štýlom, akým robí politiku, on bezpochyby je politik, ktorý polarizuje spoločnosť, bezpochyby je politikom, ktorý sa dá nazvať kontroverzným, ale napriek tomu si myslím, že je to človek, ktorý má taký politický výtlak, že si zaslúži sedieť medzi nami. A to nie my sme mu udelili ten mandát, ale ten mandát mu udelili jeho voliči. A naozaj sa podľa mňa hovorilo o tom veľmi dlho. Martin Poliačik, pridal sa aj aj predseda výboru, proste viacerí ľudia, ktorí rozumejú výkladu toho zákona, hovoria o tom, že sa dopustil formálnej chyby, ale nedopustil sa prehrešku voči duchu toho zákona. A podľa mňa toto je vec, ktorú by sme mali mať na pamäti. Ten duch toho zákona je totiž oveľa širší ako niektoré explicitné veci tam uvedené, ktoré nesplnil. Takže ja budem určite dnes hlasovať za Igora Matoviča.
A cítim takú potrebu sa vyjadriť ešte k jednej veci, ktorú ste povedali vy, pán Šuca, že Igor Matovič v prvom rade rieši sám seba. Tak ja vám poviem z vlastnej skúsenosti, že napriek tomu nášmu hrboľatému vzťahu s Igorom Matovičom pri čomkoľvek, čokoľvek sa stalo a mal pocit, že, že ja som bola ublížená, ukrivdená alebo sa ku mne niekto zachoval hrubo, a to buď tu v Národnej rade, alebo aj mimo Národnej rady na rôznych fórach, kde sme sa ako opozičné strany stretávali, bol prvý, ktorý sa ozval. Ozval sa aj vtedy, keď, povedzme, mne bližší ľudia mlčali. A to považujem za veľmi cnostnú vlastnosť. Môžme mu vyčítať čokoľvek, ale Igor Matovič sa vie zastať aj svojich podľa mňa, že protivníkov, alebo, alebo ľudí, s ktorými nie celkom súhlasí. A vie to urobiť, pretože to tak cíti. A robí to aj tuná na pôde Národnej rady a nielen v súvislosti so mnou teda, ale aj. Naozaj mám pocit, že kričí vtedy, keď, keď to isté skupiny ľudí proste potrebujú. A môžme si o tom kričaní myslieť, čo chceme.
Posledná vec, ktorú by som k tomu chcela povedať, je, že ruku na srdce, tento parlament naozaj nie je úplne miestom cností a morálky. Môžte si vy myslieť, že to sem priniesol Igor Matovič, môžme si my myslieť niečo úplne iné, ale faktom je, že aj tie udalosti posledných týždňov a mesiacov, kedy sa napríklad odkrylo, že kto vlastne vedie Národnú radu Slovenskej republiky, naozaj je preukázateľné, že chýba tu proste cnosť a chýba tu morálka. Nielen politická, ale aj tá ľudská. A preto mi príde trochu absurdné, že dnes po tom, čo dva roky vieme, že Igor Matovič formálne porušil zákon, ideme hlasovať o tom, aby tento človek odišiel z parlamentu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Cieľom navrhovanej úpravy je upraviť podmienky poskytovania tzv. vyrovnávacieho príplatku podľa zákona o poistení v súlade so skúsenosťami z aplikačnej praxe, ako i v súlade s judikatúrou. Prijatím zákona č. 140/2015, ktorým sa mení práve tento zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára, súčasťou zákona sa stalo poskytovanie vyrovnávacieho príplatku. Vyrovnávací príplatok sa dostal do zákona kvôli tomu, aby sa eliminovala tá finančná ujma, ktorá vznikla poberateľom starobného dôchodku, ktorí dlhodobo pracovali a žijú na území Slovenskej republiky, avšak ku dňu rozdelenia Československej federatívnej republiky pracovali u zamestnávateľa registrovaného v obchodnom registri na území Českej republiky. V dôsledku prijatej medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení sa všetky doby zabezpečenia takýchto zamestnancov získané pred 31. 12. 1992 považovali za doby českého zabezpečenia a dôchodkové doby poistenia dosiahnuté po 1. 1. 1993 sa považovali za slovenské doby poistenia.
Takéto osoby po vzniku nároku na starobný dôchodok poberajú jeden dôchodok od českej správy sociálneho zabezpečenia a druhý od Sociálnej poisťovne. Ale čo je problém? Tak problém je ten, že my máme iný dôchodkový systém, ako je materská republika, dôchodkový systém, náš dôchodkový systém je zásluhový, to znamená, v Českej republike zase majú, je iná priorita. A keďže v dôsledku prijatia odlišných úprav sociálneho poistenia je možné, že súčet týchto dôchodkov v mnohých prípadoch je nižší ako suma dôchodku, na ktorý by mali nárok, ak by sa všetky doby dôchodkového poistenia posudzovali podľa slovenských predpisov. To znamená, teoretická suma dôchodku alebo fiktívna suma dôchodku.
Chcem zvýrazniť to, že tí ľudia pracovali presne tam, kde pracovali aj predtým, oni žili, nikdy nepracovali v Českej republike, oni keď pracovali pred rozdelením v Slovenskej republike a pracovali po rozdelení v Slovenskej republike, tak tá firma bola zapísaná do českého obchodného registra. A sa mohlo stať, že keď pracovali, bývali možno v jednej istej ulici s inými, tak na nich sa vzťahovalo to, že oni majú ten český dôchodok, pretože ich firma sa rozdelila, teda firma, obchodné sídlo toho zamestnávateľa bola v Českej republike. A práve preto vznikol tento vyrovnávací príplatok, aby tým, ktorí viac ako 25 rokov, aby sa mohlo započítať tých 25 rokov.
My teraz sme prišli s návrhom, že poďme a rozšírme tento vyrovnávací príspevok aj na tých ktorí odpracovali 15 rokov takto, ale ani by som veľmi neodôvodňovala, že prečo 15, lebo chcem vás informovať o tom, že pracujeme na tom spolu aj s ministerstvom sociálnych, práce a sociálnych vecí, aby sme mohli dosiahnuť, aby, rozšíriť okruh a aby sa to týkalo možno každého a z 25 rokov my nechceme urobiť 15, ale ak sa bude dať, tak nulu. Takže aby každý jeden, kto sa, kto bol, komu sa toto stalo, že má dneska ten fiktívny dôchodok vyšší ako suma dvoch dôchodkov, aby mohol dostať ten fiktívny vyšší dôchodok.
Takže toto je účel našej právnej úpravy a samozrejme veľmi pekne vás poprosím... A ešte, aha, áno, ešte by som veľmi chcela zdôrazniť to, že čo nás viedlo k tomu, aby sme začali s takouto témou zaoberať. A vedie nás k tomu to, že s takýmito vecami sa zaoberal aj Najvyšší súd, máme judikatúru, kde je vyslovene povedané, že je to diskriminácia, lebo my diskriminujeme teraz ľudí, ktorí žili tam, kde žili predtým a len kvôli tomu, že tá, že tá, ten zamestnávateľ má obchodné sídlo v inej krajine, tak majú, sú ukrivdení a majú teda ten nižší dôchodok. Takže toto nás k tomu vedie, aby sme napravili ten stav, ktorý aktuálne existuje.
Takže veľmi pekne by som vás poprosila o podporu a samozrejme bude v tom druhom čítaní ešte väčší priestor, lebo prídeme s pozmeňujúcim návrhom, aby sme to doladili a ešte vylepšili tento náš pôvodný návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s ustanovením § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1238. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1306 zo 7. decembra 2018 a rozhodnutím č. 1288 z 12. novembra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na rokovanie Národnej rady predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Cieľom tejto novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov je zvýšenie ochrany štátnych symbolov ako jedného zo základných pilierov štátnosti, ktorý vychádza priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Tiež ochrana tradícií, ktoré súvisia s používaním štátnych symbolov, a aj ochrana štátnych symbolov pred ich znevažovaním v elektronickej komunikácii a v digitálnej podobe.
V súčasnosti vznikajú nejasnosti súvisiace s používaním štátnych symbolov, najmä pokiaľ ide o ich používanie pri reprezentovaní Slovenskej republiky v zahraničí. Nijakým spôsobom sa nerieši v aktuálnych predpisoch ochrana štátnych symbolov v elektronickej komunikácii a štátnych symbolov v digitálnej podobe. Zároveň nie je úplne jasné, kedy môžeme hovoriť o znevažovaní štátnych symbolov, s čím súvisí aj nedostatočné definovanie kompetencií týkajúcich sa dohľadu nad dodržiavaním zákona o štátnych symboloch. V praxi sa tak stáva, že štátne symboly sú nedôstojne vyobrazované či napodobňované, čo je vzhľadom na dôležitosť štátnych symbolov z pohľadu upevňovania štátnosti neprípustné, keďže neúcta k štátnym symbolom je v skutočnosti neúcta k samotnému štátu, teda k nám, všetkým občanom Slovenskej republiky.
Navrhovanými úpravami zákona sa zvýši ochrana štátnych symbolov a spresnia sa kompetencie dohľadu nad zachovávaním zákonnosti pri používaní štátnych symbolov. Používanie štátnych symbolov v zahraničí priznáva štátnemu znaku osobitné postavenie. Novela tak isto definuje aj nové pojmy, ktoré úzko súvisia a bezprostredne taktiež majú vzťah so štátnymi symbolmi. Ide o znamenie štátneho znaku, ktoré sa používa v rôznych vyobrazeniach, a taktiež o národný symbol, ktorý má stáročnú tradíciu používania na našom území. Novelou sa upravujú zastarané pojmy, ktoré zákon používa, a nahrádzajú sa pojmami, ktoré sú uplatnené v súčasnom legislatívnom prostredí.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne platnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som týmto uzavrel uvedenie zákona a zároveň sa prihlásil ako prvý do diskusie.

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Návrh spĺňa požiadavky a náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnej tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z uvedeného paragrafu 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tak isto hlásim.

Vážená pani podpredsedníčka, nebudem sa vôbec tajiť, že uvedený návrh zákona som sa rozhodol podať po tom, ako vznikli určité pochybnosti, nedorozumenia v súvislosti s novým logom Slovenského zväzu ľadového hokeja. Medzičasom som si s pánom šéfom Slovenského zväzu ľadového hokeja sadol, podebatovali sme o týchto symboloch a myslím si, že sme sa aj nejakým spôsobom dohodli, aby aj logo Slovenského zväzu ľadového hokeja bolo v súlade s heraldickými princípmi.
Avšak keď som začal s heraldikmi slovenskými komunikovať o novelizácii tohto zákona, zistil som, že je omnoho viac vecí, ktoré treba upraviť v slovenskej heraldickej tvorbe a najmä v súvislosti so zákonom o štátnych symboloch. Predovšetkým doba sa zmenila od roku ´93, zmenili sa aj mnohé terminologické veci, ktoré treba upraviť. To je len taká nepodstatná časť tohto zákona. A zároveň nejde len o samotné štátny symboly, ktoré sú stanovené v ústave a v zákone, ich výzor, presné rozmery atď., ale ide o, napríklad o znamenie slovenského štátneho znaku, ktoré sa napríklad používa v prezidentskej štandarde, v označení slovenskej vojenskej techniky, teda armádnych vozidiel, je v podstate označením slovenských lietadiel atď., ale ide aj o stáročia zažitý symbol slovenského národného znaku a slovenskej národnej a štátnej symboliky, ktorá sa tu vyvíjala minimálne od 13. storočia.
Myslím, Belo III. prvýkrát dal dvojkríž do štítu a vytvoril tak prvýkrát štátny znak, ktorý symbolizoval vtedy celé Uhorsko, ale v dejinách Uhorska bol vždy spojený s jeho hornou časťou. Preto aj napríklad všetky významné slovenské mestá, ktoré získali svoje mestské privilégiá v 13. storočí, majú v svojich erboch určitým spôsobom modifikované dvojkríže doplnené hviezdičkami alebo mesiačikmi alebo slniečkami, a tzv. dolnozemské mestá, ktoré sú v dnešnom Maďarsku, majú svoje erby odvodené od druhej časti uhorského štátneho znaku, kde sa hovorí o, v miestnom sa teda hovorí, sú tzv. arpádovské brvná alebo o troch riekach, Drave, Save, Dunaji a Tise.
Tento stáročia s územím spájaný symbol v 19. storočí predstavitelia slovenského národného hnutia akceptovali ako svoj národný symbol a je príznačné, že nikto im túto akceptáciu a označovanie Slovenska týmto symbolom nespochybnil, nebola to ani uhorská vláda, ani predstavitelia maďarského národného hnutia, jednoducho akceptovali, že tento územný znak môže byť používaný aj ako slovenský národný symbol. On sa samozrejme vyvíjal, najskôr to bol len čistý dvojkríž, strieborný dvojkríž v červenom poli, neskoršie, v čase úpadku heraldiky pribudli k nemu tri kopce, ktoré sa potom vysvetľovali ako Tatra – Matra – Fatra. Ony boli pôvodne zelené, ale aj v dnešnom maďarskom znaku sú zelené, ale v 19. storočí štúrovci ako zmenili aj výklad trošku, Tatra – Matra – Fatra na štíty Tatier. A keďže tie sú také sinavé, modré, tak zmenili aj farbu modrú, ktorá bola zároveň aj farbou slovenskou. Takisto tvár kopcov sa menil, keď sme, a teraz musím povedať, že v roku 1990 som bol spolu s heraldikom Vrtielom, akademickým maliarom Čisárikom a s politikom vtedajším, dnes už nebohým Romanom Zelenayom, spoluautor slovenskej štátnej symboliky, zástavy, erbu i pečate, neskôr som predkladal v tomto parlamente aj návrh štátnej prezidentskej štandardy. Takže prirodzene keď vznikol ten konflikt so Zväzom slovenského ľadového hokeja, heraldici, ktorí vedeli o týchto mojich aktivitách, sa obrátili na mňa, aby som nejakým spôsobom tieto veci zabezpečil.
A je príznačné, že niektorí ľudia nemajú vzťah k štátnym symbolom a rôznym spôsobom ich znevažujú. Nejde ani tak o štátne symboly ako také, ale to, čo hovoríme, národný znak Slovákov, ktorý všeobecne sa chápe ako dvojkríž na trojvrší bez toho, aby sme povedali, akým spôsobom tento dvojkríž má vypadať, či má mať konkávne, konvexné alebo hranaté hrany, či má byť, aké majú byť rozmery. Jednoducho tento znak alebo národný symbol k Slovenskej republike patrí, patrí k slovenskému národnému cíteniu a mnohí ľudia, nie všetci, ale mnohí ľudia chápu znevažovanie týchto symbolov ako znevažovanie seba samých a svojej dôstojnosti.
Takže v tomto zmysle je v návrhu zákona aj určitá represia, teda pokuta za zneužívanie alebo používanie tohto symbolu, ktorý je, ktoré by bolo nedôstojné, ale nie je cieľom tohto zákona pokutovať. Pretože úctu k štátnym symbolom, úctu k štátu, úctu k spoločenskému zriadeniu, v ktorom žijeme, nie je možné vynucovať násilím. Skôr ide o to, aby sme našich ľudí vychovávali, aby sme ich jednoducho viedli k tomu, aby si vážili to, čo nás nejakým spôsobom symbolizuje, pretože musím zodpovedne povedať, nikto si nás nebude vážiť, ak my sami seba si nebudeme vážiť. A vlastne naše považovanie samých seba je aj určitým spôsobom spojené s tým, ako si vážime svoje národné a štátne symboly.
Pamätáme si tu zopár incidentov, keď niektorí horlivci podpaľovali európske vlajky a jednoducho došlo to až k trestným stíhaniam a súdnym konaniam. No nerád by som bol, aby takéto konanie vo vzťahu k slovenským národným a štátnym symbolom viedlo k trestným konaniam. Skôr by som bol za to, aby sme vychovávali našich ľudí k tomu, že si majú vážiť seba samých, svojich spoluobčanov, svoju, svoju obec, svoj štát, svoju Slovenskú republiku.
Preto vás, vážení páni poslanci, prosím, aby ste podporili návrh tohto zákona do druhého čítania s tým, že heraldická komisia ministerstva vnútra ma požiadala aj o to, aby som do návrhu zákona začlenil nové zákonné zobrazenie národných a štátnych symbolov, ktoré by bolo prílohou tohto zákona. Ak uvedený návrh prejde do druhého čítania, budem sa snažiť tieto návrhy heraldickej komisie ako zobrazenie štátnych symbolov Slovenskej republiky do tohto zákona pripojiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. No, viete, pán poslanec Hrnko, aby si ľudia mohli vážiť štát, tak si musí byť najprv čo vážiť. Musí to byť rešpektovateľná sieť inštitúcií, ktoré reprezentujú nejaké hodnoty, stoja za nimi a na ktoré sa dá spoľahnúť. Musí to byť inštitúcia, každá jedna z nich, kde napríklad keď je niekto plagiátor, tak odstúpi, keď niekto má odrobených ledva 13 a pol roka, tak sa nehrá na to, že má 15. Lebo kým nenapĺňame obsahom to, čo štát má reprezentovať, tak potom je úplne jedno, akým ľudia spôsobom zaobchádzajú so štátnymi symbolmi.
A k tomu, čo ste hovorili, mám otázku. Tá veľká vec za vami, spĺňa vaše podmienky na štátny znak, alebo nie? Pretože mnohí odborníci, ktorí mne o nej rozprávali, hovorili, že nespĺňa zákonné podmienky, hlavne kvôli tomu, že jednotlivé časti toho znaku jednoducho nie sú vo farbách, ktoré by mali mať. A teraz podľa vašej novely zákona budeme musieť zvesiť štátny znak v parlamente, alebo ho nebudeme musieť zvesiť?