40. schôdza

Pán poslanec má záujem o doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Úplne akceptujem to, že bolo málo času na analýzu. Nie celkom sa mi zdá to nízke percento, že je vyrátané korektne metodicky, ale nechcem veľmi toto rozoberať. Skôr by som bol zvedavý, či teda mám vás interpelovať v tejto veci, alebo sa dohodneme, alebo mi poviete, že v nejakom čase takúto analýzu sprístupníte. Nemusí to byť len mne, stačí verejne.
Ďakujem pekne za odpoveď.

Samozrejmá vec, nemusíte v tomto smere ma interpelovať. Skôr sa dohodneme a to je, to treba špecifikovať, aby to zameranie malo aj isté časové obdobie, horizonty, jednak minulosť, a možnože aj nejaký strednodobý horizont z hľadiska vývoja demografie a z toho vyplývajúceho vplyvu na trh práce z hľadiska sily jednotlivých ročníkov.
Ďakujem.

Otázka č. 8 od pána poslanca Martina Klusa pre ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka:
„Vážený pán minister, v súvislosti s podpisom Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Japonskom mi dovoľte opýtať sa, aký konkrétny dopad možno očakávať, že bude mať uvedená dohoda v podmienkach Slovenskej republiky, ktorí slovenskí poskytovatelia služieb a producenti tovarov z nej môžu mať najväčšie benefity. Aké ďalšie kroky plánuje Slovenská republika, ale taktiež Európska únia v oblasti hospodárstva, resp. hospodárskej diplomacie smerom k Japonsku?“

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Aj keď by ste sa k problematike obchodnej dohody mohli obrátiť skôr na ministra hospodárstva, odpoviem vám z pohľadu nášho rezortu.
V prvom rade treba zdôrazniť, že dohoda je jasným signálom, že dve významné ekonomiky sveta vidia budúcnosť v rozvoji obchodu a vzájomných vzťahov, a nie v protekcionizme. Takéto obchodné dohody sú veľmi dôležité aj pre Slovensko s jeho mimoriadne otvorenou a proexportne orientovanou ekonomikou. Demonštruje tiež oddanosť Slovenskej republiky ideálom multilaterálnej spolupráce.
Dohoda o voľnom obchode s Japonskom predstavuje najväčšiu zónu voľného obchodu na svete o sile 635 mil. ľudí a skoro tretiny svetového HDP. Japonsko je aj zo Slovenského pohľadu dôležitým obchodným partnerom, je na 13. mieste a rovnako tak investorom. Za všetky spomeniem len japonskú spoločnosť Minebea, ktorá minulé leto otvorila v Košiciach svoj najmodernejší európsky závod. Podľa údajov Európskej komisie exportuje do Japonska 201 slovenských spoločností a od exportu Európskej únie do Japonska závisí v Slovenskej republike vyše 4 300 pracovných miest. Od Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Japonskom možno očakávať najmä to, že európske, a teda aj slovenské spoločnosti získajú nielen výhody z odstránenia taríf, ale najmä zo zjednodušenia procedúr. Ide najmä o potravinárske komodity, v ktorých sa Európska únia a aj Slovenská republika chce a môže presadiť, napr. syry, alkoholické nápoje, mäso. Otvára sa aj priestor v sektore služieb, napr. finančné služby, e-commerce, telekomunikácie, doprava, ktoré môžu byť poskytnuté v rámci verejného obstarávania pre veľké japonské mestá.
Odbúranie obchodných prekážok sa prejaví aj v automobilovom priemysle. Po novom už nebude potrebné napríklad duplicitné testovanie technických prvokov automobilov. V praxi to bude znamenať, že autá vyrobené na Slovensku, resp. v Európskej únii podľa platných európskych regulácií už nebudú opätovne prechádzať testami či certifikáciou v Japonsku a naopak. Výsledkom bude výrazná úspora času a zľahčený export vozidiel. Práve automobily sú najvyvážanejšou komoditou zo Slovenska na japonský trh, predstavujú 60,8 % z nášho celkového exportu. To by mohlo pomôcť slovenskému negatívnemu saldu obchodnej bilancie, keď napríklad za prvých 10 mesiacov minulého roka náš export predstavoval 112,8 mil. eur a náš import 385,8 mil. eur, a to aj vzhľadom na dobrú pozíciu vozidiel koncernu Volkswagen na japonskom trhu. Jedná sa hlavne o vozidlá Touareg, Up! a Porsche Cayenne, ktoré predstavujú 75 % vývozu koncernu Volkswagen do Japonska.
Okrem automobilového priemyslu by mali nové podmienky pozitívne vplývať aj na diverzifikáciu exportu slovenských výrobkov do Japonska, najmä v spotrebnom priemysle, ako je sklo, obuv, oblečenie a podobne. Dohoda pomôže zvýšiť export, ale, samozrejme, na druhej strane uľahčí aj dovoz kvalitných japonských produktov. V Japonsku máme dlhodobo náš zastupiteľský úrad aj s ekonomickým diplomatom a využijem..., verím, že využijeme potenciál novej dohody. Zaujíma ma to aj čisto z osobného hľadiska, keďže som v Japonsku pôsobil ako veľvyslanec.
Ďakujem, skončil som.

Doplňujúca otázka, pán poslanec.