40. schôdza

29.1.2019 - 14.2.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

7.2.2019 o 14:53 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:52

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Úplne akceptujem to, že bolo málo času na analýzu. Nie celkom sa mi zdá to nízke percento, že je vyrátané korektne metodicky, ale nechcem veľmi toto rozoberať. Skôr by som bol zvedavý, či teda mám vás interpelovať v tejto veci, alebo sa dohodneme, alebo mi poviete, že v nejakom čase takúto analýzu sprístupníte. Nemusí to byť len mne, stačí verejne.
Ďakujem pekne za odpoveď.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

7.2.2019 o 14:52 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:53

Ján Richter
Skontrolovaný text
Samozrejmá vec, nemusíte v tomto smere ma interpelovať. Skôr sa dohodneme a to je, to treba špecifikovať, aby to zameranie malo aj isté časové obdobie, horizonty, jednak minulosť, a možnože aj nejaký strednodobý horizont z hľadiska vývoja demografie a z toho vyplývajúceho vplyvu na trh práce z hľadiska sily jednotlivých ročníkov.
Ďakujem.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

7.2.2019 o 14:53 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:54

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Aj keď by ste sa k problematike obchodnej dohody mohli obrátiť skôr na ministra hospodárstva, odpoviem vám z pohľadu nášho rezortu.
V prvom rade treba zdôrazniť, že dohoda je jasným signálom, že dve významné ekonomiky sveta vidia budúcnosť v rozvoji obchodu a vzájomných vzťahov, a nie v protekcionizme. Takéto obchodné dohody sú veľmi dôležité aj pre Slovensko s jeho mimoriadne otvorenou a proexportne orientovanou ekonomikou. Demonštruje tiež oddanosť Slovenskej republiky ideálom multilaterálnej spolupráce.
Dohoda o voľnom obchode s Japonskom predstavuje najväčšiu zónu voľného obchodu na svete o sile 635 mil. ľudí a skoro tretiny svetového HDP. Japonsko je aj zo Slovenského pohľadu dôležitým obchodným partnerom, je na 13. mieste a rovnako tak investorom. Za všetky spomeniem len japonskú spoločnosť Minebea, ktorá minulé leto otvorila v Košiciach svoj najmodernejší európsky závod. Podľa údajov Európskej komisie exportuje do Japonska 201 slovenských spoločností a od exportu Európskej únie do Japonska závisí v Slovenskej republike vyše 4 300 pracovných miest. Od Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Japonskom možno očakávať najmä to, že európske, a teda aj slovenské spoločnosti získajú nielen výhody z odstránenia taríf, ale najmä zo zjednodušenia procedúr. Ide najmä o potravinárske komodity, v ktorých sa Európska únia a aj Slovenská republika chce a môže presadiť, napr. syry, alkoholické nápoje, mäso. Otvára sa aj priestor v sektore služieb, napr. finančné služby, e-commerce, telekomunikácie, doprava, ktoré môžu byť poskytnuté v rámci verejného obstarávania pre veľké japonské mestá.
Odbúranie obchodných prekážok sa prejaví aj v automobilovom priemysle. Po novom už nebude potrebné napríklad duplicitné testovanie technických prvokov automobilov. V praxi to bude znamenať, že autá vyrobené na Slovensku, resp. v Európskej únii podľa platných európskych regulácií už nebudú opätovne prechádzať testami či certifikáciou v Japonsku a naopak. Výsledkom bude výrazná úspora času a zľahčený export vozidiel. Práve automobily sú najvyvážanejšou komoditou zo Slovenska na japonský trh, predstavujú 60,8 % z nášho celkového exportu. To by mohlo pomôcť slovenskému negatívnemu saldu obchodnej bilancie, keď napríklad za prvých 10 mesiacov minulého roka náš export predstavoval 112,8 mil. eur a náš import 385,8 mil. eur, a to aj vzhľadom na dobrú pozíciu vozidiel koncernu Volkswagen na japonskom trhu. Jedná sa hlavne o vozidlá Touareg, Up! a Porsche Cayenne, ktoré predstavujú 75 % vývozu koncernu Volkswagen do Japonska.
Okrem automobilového priemyslu by mali nové podmienky pozitívne vplývať aj na diverzifikáciu exportu slovenských výrobkov do Japonska, najmä v spotrebnom priemysle, ako je sklo, obuv, oblečenie a podobne. Dohoda pomôže zvýšiť export, ale, samozrejme, na druhej strane uľahčí aj dovoz kvalitných japonských produktov. V Japonsku máme dlhodobo náš zastupiteľský úrad aj s ekonomickým diplomatom a využijem..., verím, že využijeme potenciál novej dohody. Zaujíma ma to aj čisto z osobného hľadiska, keďže som v Japonsku pôsobil ako veľvyslanec.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

7.2.2019 o 14:54 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:57

Martin Klus

Zodpovedanie otázky 14:58

Gabriela Matečná
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za otázku, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, predpokladám, že ste mali na mysli odôvodnené stanovisko Európskej komisie, ktorým Slovensku vyčíta nedostatočnú aproximáciu tzv. smerníc Európskej únie o biotopoch a vtákoch dopravného systému Slovenskej republiky... (Reakcia z pléna.) Áno. ... vo vzťahu k ochrane prírody a starostlivosti o lesy s poukázaním na nepriaznivý vývoj stavu hlucháňa hôrneho. Nedomnievam sa, že zapracovaním požiadaviek odôvodneného stanoviska sa zlepší ochrana našich lesov, ale aj vytvoria sa určité podmienky pre zabezpečenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v oblasti ochrany prírody a krajiny. Je nám všetkým jasné, že svoje záväzky voči EÚ sme povinní plniť, preto spolupracujeme s rezortom životného prostredia na vyriešení týchto otázok a v rámci pripravovanej novely zákona o lesoch sme navrhli viaceré ustanovenia a inštitúty, ktoré k plneniu týchto záväzkov a odstráneniu nedostatočnej aproximácie prispejú. Ide napríklad o významné sprísnenie podmienok nahlasovania a vykonávania náhodnej ťažby a zrušenie fikcie vydania stanovísk k programom starostlivosti o lesy orgánmi ochrany prírody v prípade území NATURA 2000.
Našou úlohou a cieľom bolo predložiť návrh týchto ustanovení na rokovanie vlády Slovenskej republiky do konca roka 2018 a na rokovaní Národnej republiky v januári tohto roka, avšak z dôvodu množstva pripomienok práve zo strany ministerstva životného prostredia k zákonu o lesoch, nie ku konkrétne k týmto ustanoveniam sa legislatívny proces predlžuje. Po rokovaniach na úrovni ministrov prebiehajú k týmto ustanoveniam zákona o lesoch opätovné rokovania na odbornej úrovni a dúfam, že proces stihneme dokončiť tak, aby bol predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky na jej nasledujúcej schôdzi začínajúcej v marci tohto roka.
Okrem uvedených legislatívnych opatrení pripravujeme modifikáciu Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020, kde v rámci podopatrenia 85 Podpora na investície do zlepšenia odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov navrhujeme vytvorenie osobitnej aktivity zameranej na podporu vytvárania vhodných biotopov tetrova hlucháňa, tak ako máme už dnes v Programe rozvoja vidieka pre sysľa a dropa. Národné lesnícke centrum Zvolen pripravilo návrh metodiky aktivity, pričom táto vychádza z Programu záchrany hlucháňa na roky 2018 - 2020 vyhotoveného Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a schválenou ministerstvom životného prostredia napriek tomu, že rezort pôdohospodárstva nebol prizvaný k vypracovaniu a ani s ním tento dokument ochrany prírody nikdy pred ich schválením nebol prerokovaný, čiže zapracovávame to do programu rozvoja vidieka.
Metodika navrhuje zavedenie príspevku obhospodarovateľom lesa za vykonanie vhodných manažmentových opatrení zameraných na dosiahnutie požadovanej medzerovitej priestorovej štruktúry mozaikovitého charakteru previerkových lesných porastov vo veku do 50 rokov.
Zhrnutie a zahrnutie aktivity do Programu rozvoja vidieka je podmienené odsúhlasením modifikácie Európskou komisiu, keďže ide o modifikáciu ešte existujúceho Programu rozvoja vidieka 2014 - 2020.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

7.2.2019 o 14:58 hod.

Ing.

Gabriela Matečná

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:02

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne za vyčerpávajúcu odpoveď, ale, pani ministerka, ešte by som sa chcela opýtať, ja som sa tam aj pýtala, že by mali byť programy starostlivosti o les posudzované podľa ich dopadu na životné prostredie, teda v naturovských územiach. Momentálne to nie je, ja som viackrát predkladala návrh zákona, aby to takto, takto bolo, teda obdobne, nie úplne presne.
Aký je váš osobný názor na to, aby sa aj v tomto smere upravil zákon?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

7.2.2019 o 15:02 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:02

Gabriela Matečná
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tzv. EIA, hodnotenie vplyvov na životné prostredie, nemyslím si, že patrí do tohto, to už sme si niekoľkokrát v parlamentnom výbore hovorili. Takže podľa môjho názoru určite by sme veľmi vstúpili do činností, ktoré sú, a, samozrejme, aj v naturovských, podľa nás stačí plán starostlivosti o les, ak budeme dôsledne dodržiavať aj stanoviská Štátnej ochrany prírody, nevidím dôvod, aby sme opätovne dávali množstvo peňazí na EIA a na proces EIA, ktorý je veľmi zdĺhavý, a naozaj plány starostlivosti o les by boli v nedohľadne.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

7.2.2019 o 15:02 hod.

Ing.

Gabriela Matečná

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:05

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja mám pripravenú interpeláciu na pani ministerku školstva Slovenskej republiky, pani doktorku Martinu Lubyovú.
Vážená pani ministerka, na základe práv, ktoré mi ako poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Mimovládna organizácia Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku vydala v decembri roku 2018 brožúru s názvom Učitelia proti dezinformáciám II, ktorá mala byť distribuovaná na stredné školy v Slovenskej republike. Vydanie tejto publikácie bolo uskutočnené s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Podľa informácií zverejnených v tejto brožúre sa na jej tvorbe podieľali piati autori: pani Zuzana Vatralová, Jaroslav Nagy, Lukáš Zorád, Irena Bihariová a Daniel Milo. Dvaja z týchto autorov boli v čase vydania brožúry a ešte stále aj sú aktívnymi politikmi, konkrétne pán Jaroslav Nagy ako člen strany a tieňový minister obrany strany OĽANO a pani Irena Bihariová ako podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko.
Obsahovo sa jedná o metodickú príručku určenú pre učiteľov, ktorá im má pomôcť bojovať proti dezinformáciám, identifikovať tzv. extrémistov medzi žiakmi, vysvetľovať žiakom pozitívna, pozitíva migrácie a podobne.
Podľa tejto príručky by učitelia mali vedieť rozpoznať extrémistických žiakov. To sú podľa tejto príručky najmä takí žiaci, ktorí v diskusii upozorňujú na nedostatky liberálnej demokracie, nečítajú iba médiá hlavného prúdu alebo si dovolia polemizovať o prospešnosti imigrácie pre Slovenskú republiku. Varovným signálom pre učiteľa má byť vraj aj to, ak majú žiaci o daných témach viac informácií ako samotný učiteľ.
V brožúre sa tiež odporúča učiteľom, aby so žiakmi hrali tzv. výchovné hry. V jednej takejto hre majú žiaci pripraviť politickú kampaň pre fiktívnu liberálnu stanu a jej úlohou je vysvetľovať voličom výhody členstva v Európskej únii. Žiaci si pre hre na šéfov liberálnej strany majú osvojiť argumenty v prospech Európskej únie.
Ďalšia časť tejto brožúry vysvetľuje, ako by mal učiteľ vyselektovať žiakov s odlišnými názormi a ako má voči takýmto žiakom postupovať. Ako príklad je uvádzané Nórsko, kde sú žiaci na základe ich názoru selektovaní do troch kategórií. Prvú kategóriu tvoria žiaci, ktorí nevykazujú žiadne znaky radikalizácie, tí patria do tzv. zelenej zóny. Druhú, do druhej, žltej zóny by mali učitelia zaradiť žiakov vykazujúcich len také nepatrné známky radikalizácie. Najhoršia je tretia, červená zóna, do ktorej by učitelia mali vyčleniť tých žiakov, ktorí podľa ich názoru už patria do nejakej extrémistickej skupiny. Na týchto žiakov už treba zavolať políciu, aby na nich žiakov riešila v trestnoprávnej rovine. Počujete dobre, na žiakov treba zavolať políciu kvôli ich názorom. Čiže na deti políciu. Učitelia by tak podľa tohto manuálu mimovládnych organizácií mali selektovať žiakov do vopred určených kategórií.
V inej časti brožúry, konkrétne na strane 45, sa tiež uvádzajú návody na odhováranie žiakov od sympatizovania s Kotlebom a s jeho údajne fašistickou stranou. Autori brožúry, ktorí sú sami aktívnymi politikmi, teda učiteľom radia, aké výrazové prostriedky a aké argumenty zvoliť, aby žiakov odhovorili od sympatizovania s vybraným politikom a prehovorili, presvedčili ich na sympatizovanie s iným vybraným politikom alebo názorovým prúdom.
Asi nie som jediný, komu táto brožúra svojím mimoriadnym silným politickým obsahom a kádrovaním pripomína kádrové posudky z obdobia totality či ten stredoveký hon na čarodejnice. Na základe vyššie uvedeného si teda dovoľujem položiť pani ministerke školstva nasledovné otázky:
Pani ministerka, súhlasíte s tým, aby bola takáto príručka distribuovaná medzi učiteľov stredných škôl?
Kto na ministerstve školstva povolil - a zaujíma ma konkrétne meno alebo názov daného odboru - distribúciu tejto brožúry na stredné školy?
Aký je váš osobný názor na ideologické ovplyvňovanie detí na školách, resp. aký je váš názor na ideologickú indoktrináciu žiakov, ktorá prebiehala na školách napríklad v 50. rokoch minulého storočia?
Súhlasili by ste s tým, aby boli žiaci na školách na základe ich názorov učiteľmi selektovaní do kategórií, ktoré určili mimovládne organizácie?
Stotožňujete sa tým, aby žiakov zaradených do tretej, teda najproblémovejšej skupiny kvôli ich názorom, ale aj politickým názorom preverovala polícia, tak ako to odporúča príručka?
Pani ministerka, zákon č. 245/2008 Z. z., to je školský zákon, vo svojom § 151 jednoznačne stanovuje, že v školách a školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán, politických hnutí a ich propagácia. Je podľa vás, pani ministerka, v poriadku, ak aktívni politici ako pani Irena Bihariová a Jaroslav Nagy vytvárajú ideologicky podfarbené príručky, ktoré sú pod hlavičkou mimovládnych organizácií distribuované medzi učiteľov? Nie je to podľa vás zavádzanie politiky do škôl a tým pádom aj porušenie školského zákona?
Teraz najzaujímavejšia otázka. Pani ministerka, môžu aj politickí predstavitelia Ľudovej strany Naše Slovensko pripraviť brožúrku pre žiakov a učiteľov, ktorú by pod hlavičkou nejakého občianskeho združenia bezplatne distribuovali na školách?
A ešte jedna doplňujúca otázka. Akou celkovou sumou prispelo ministerstvo školstva na projekt programu priority s názvom, teraz citujem: „Aj vy ste to zaznamenali? Zvyšujúci sa extrémizmus a xenofóbia.“
Ide totiž o sériu školení určených učiteľom, na ktorých je hlavnou lektorkou opäť podpredsedníčka politickej strany Progresívne Slovensko pani Irena Bihariová. Pozvánka na tieto ministerstvom dotovaná, dotované školenia je tiež distribuovaná, tiež medzi učiteľov na školách a mnohí sa tohto školenia aj zúčastňujú.
Ďakujem pekne za odpovede.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

7.2.2019 o 15:05 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:11

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, osobitne by som sa rád prihovoril pánovi ministrovi obrany Slovenskej republiky a pánovi ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, pôvodne som mal v pláne urobiť to aj voči pani ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ale tú už v sále nevidím, pretože práve na menovaných mám nasledovné interpelácie. Oni sú v zásade na pána ministra Gajdoša a na pána ministra Lajčáka totožné, akurát že ma zaujíma rozdielny pohľad ich ministerstiev, a teda jedná sa konkrétne o nasledovné.
Vzhľadom na odstúpenie Spojených štátov amerických od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (pod skratkou INF) a následný recipročný krok Ruskej federácie mi dovoľte opýtať sa, ako váš rezort hodnotil tieto udalosti, v akom časovom horizonte a aké prípadné opatrenia môžme očakávať na úrovni Slovenskej republiky, ale aj v rámci Severoatlantickej aliancie. Zároveň ma zaujíma, či by podľa vás mohlo v slede týchto udalostí dôjsť aj k ohrozeniu platnosti Dohody o obmedzení strategických zbraní (známej pod skratkou START 3) v roku 2021.
Obom pánom ministrom za ich odpovede a rozdielne pohľady ministerstiev, možno totožné, uvidíme, vopred ďakujem.
No a čo sa týka ministerky Matečnej, tam v podstate nadväzujem na inú moju interpeláciu z minulosti, kde bola sľúbená súčinnosť, a ja by som teda konkrétne spomenul, o čo sa jedná.
V reakcii na doručenú odpoveď interpelácie zo dňa 23. mája 2018 ohľadom problematiky plnenia kľúčovej aktivity DP 5, a teda vybudovanie liečebno-relaxačného centra v meste Sobrance s využitím tradície kúpeľníctva uvedeného akčného plánu by som sa rád informoval v rámci teda Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, kde, ktoré vysvetlil vtedajší aktuálny stav situácie a kroky potrebné pre plnenie kľúčovej aktivity, t. j. odporúčanie Slovenského pozemkového fondu mesta Sobrance, mestu Sobrance, pardon, zahrnúť predmetný pozemok pri aktualizácii svojho územného plánu mesta do zóny zastavenej verejnoprospešnými stavbami a pozemok bude podľa tohto následne môcť byť v súlade s § 34 ods. 9 a 13 zákona č. 330/1999 Zb. v znení neskorších predpisov bezplatne prevedený do vlastníctva mesta. A tu prichádza tá otázka.
Podľa dostupných informácií bola uvedená zmena územného plánu prijatá dňa 27. septembra 2018 na 39. zasadnutí mestského zastupiteľstva v Sobranciach, bol to konkrétne bod 8, ale podľa našich informácií Slovenský pozemkový fond doposiaľ vo veci nekonal, čiže moja otázka znie:
Dovoľte mi preto informovať sa o súčasnom stave a nasledovných krokoch realizácie akčnému plánu, to znamená podpory znevýhodneného okresu Sobrance v nadväznosti na rozvoj kúpeľníctva. Inými slovami, rád by som vedel, prečo pozemkový fond v tejto súvislosti nekonal.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

7.2.2019 o 15:11 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:15

Stanislav Drobný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánovi Sólymosovi.
Vážený pán minister, v malej obci Brunovce po dlhé roky fungovala nevyhovujúca čistička odpadových vôd, ktorá spôsobovala mimoriadne závažnú environmentálnu záťaž pre svoje okolie, a to aj pre rieku Váh, navyše v území blízkeho kúpeľného mesta Piešťany. Na základe aktivít a iniciatívy environmentálne uvedomelých občanov obce prikročila vtedajšia samospráva k rekonštrukcii čističky odpadových vôd. Na základe rôznych informácií občania tejto malej obce po celý čas verili, že im štát v tejto veci pomôže. Samozrejme, štát, ako je na Slovensku zvykom, nepomohol. Prekvapivé oznámenie Environmentálneho fondu o tom, že Rada Environmentálneho fondu pridelenie finančných prostriedkov na riešenie mimoriadne závažnej environmentálnej situácii, situácie obci neodporúča bez udania dôvodu, je zlou správou pre vedenie obce a jej občanov. Malá obec si na rekonštrukciu čističky vzala úver, ktorý je nútená zo svojich skromných prostriedkov splácať na úkor iných dôležitých potrieb zabezpečujúcich chod obce. Podľa mojich informácií nie je občanom obce známe, na základe akých kritérií bola žiadosť obce posudzovaná, v čom boli úspešní žiadatelia dôležitejší a úspešnejší, čím pravdepodobne mohli prísť k spáchaniu trestného činu, ale to by som nechal na orgány činné v trestnom konaní.
Je ľahké si predstaviť, ako sa dnes cítia environmentálni aktivisti pred svojimi spoluobčanmi, aký nezáujem občanov o angažovanie sa vo veciach ochrany životného prostredia to do budúcna vyvolá. Z môjho pohľadu je to predovšetkým dôsledkom nepredvídateľnosti rozhodnutí Environmentálneho fondu, čo je spojené s rozhodovaním Rady Environmentálneho fondu, ktoré ostáva pred občanmi skryté.
Na základe vyššie uvedených skutočností si vám dovoľujem položiť nasledujúce otázky:
1. Aké dôvody v tomto konkrétnom prípade viedli Radu Environmentálneho fondu neodporučiť pridelenie finančných prostriedkov na riešenie mimoriadne závažnej environmentálnej situácie?
2. Aký kontrolný systém má Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vypracovaný vo vzťahu v rozhodovaniu Rady Environmentálneho fondu?
3. Koľko trestných oznámení bolo podaných zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vo vzťahu k rozhodovaniu Rady Environmentálneho fondu?
4. Plánuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vykonať opatrenia, ktoré by rozhodovanie Rady Environmentálneho fondu spravili transparentnejším, a aby najmä slúžil svojmu účelu?
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7.2.2019 o 15:15 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video