42. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja sa musím tuná trošku ohradiť a dosť dôrazne, pretože spomínali ste Štátnu školskú inšpekciu, ako chodí na kontroly, ktoré sú nejakým spôsobom posielané z ministerstva školstva. Ale veď to je, to je najzákladnejšia chyba, to je omyl. Predsa Štátna školská inšpekcia je štátny orgán, ktorý je zriadený zo zákona, a ministerstvo jej nemôže nariadiť, a už vôbec nie ministerka školstva, kam má ísť na kontrolu. A keď zistí nejaké pochybenia, to je v kompetencii Štátnej školskej inšpekcie. Iba ono môže vydávať nejaké vyjadrenia, súdy a dávať opatrenia a kontrolovať, či tie opatrenia boli potom uskutočnené a v akej miere, a či to bolo správne alebo nesprávne z tej školy, kde boli na kontrole.
Ďalšia vec, hovoríte tu o slabej inklúzii, o mále, že máme málo asistentov. Ale veď už tuná to bolo hovorené, nebudem sa opakovať, čo sa urobilo. Je to predsa nastavené v národnom programe. Takisto problematika rómskych detí. Anka, veď tam je teraz presne dané, zo zákona to pôjde, že tie deti budú mať povinnú predškolskú dochádzku. Takže nie je to pravda, že Martina Lubyová neurobila, odkedy prišla, neurobila vôbec nič. Toto sa mi zdá trošku povedané s veľkým pátosom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Je to podobné, ako s tými slovenskými diaľnicami. Čakáme, čakáme výsledku nemáme. Všetci len dúfame, že raz to nastane. Diaľnica povstane, do varu nás dostane... A podobne je to napríklad aj s tou inklúziou, ako si hovorila, kolegyňa. Stačí si jeden klik, dajme si, že inkluzionisti, stránka Ktochyba.sk, a profilový rozhovor s inkluzionistkou Vladimírou, ktorá celý život zasvätila tomu, aby zapájala deti aj s postihnutím do kolektívu, a konský nápis: „Najväčšie problémy s ktorými sa zaoberáme, sú tie, ktoré nám vyrába ministerstvo školstva.“ To je, to je otrasná vizitka toho, že naozaj sme tu na správnom mieste, v správny čas a teraz je potrebné, aby pani ministerka opustila svoj post. Že sú tu ľudia, ktorí na hranici existenčných problémov, za nízke mzdy, nízke platy dávajú maximum svojho času, pozornosti, energie do služby tých posledných, na ktorých ten systém úplne kašle a pre nich to ministerstvo školstva nieže dáva pomoc, ale im kladie prekážky, byrokratické bremená a nerobí pre nich nič.
A rezort školstva, pod vedením SNS, ako to tu aj bolo spomínané, možno to riadite papierovo, pokynmi, ale podobne ako s tými diaľnicami, všetko je na papieri, ale výsledky sa nedostavujú a grafy potvrdzujú, že rezort SNS, SNS tento rezort školstva nezvláda a je potrebné, aby premiér Pellegrini ho odobral, odňal a nejakým spôsobom tam dal nejaký krízový režim, ktorý by do volieb aspoň ako-tak nepáchal ďalšie škody.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Verešová, možno je to únavou, ale taká drobná oprava, na záver ste sa vyjadrili, že pani ministerka rozhoduje eurofondy. My teraz od jednej rokujeme o stimuloch na podporu vedy. Tie stimuly sú vyplácané z..., to, jak to hovorí pani poslankyňa predkladateľka Remišová, na základe daňových poplatkov našich občanov. Je to zo štátneho rozpočtu. Takže nerozduje o eurofondoch, ale, ale finančné prostriedky na vedu a rozvoj, teda vedy a techniky z daní našich občanov.
Ďakujem za pozornosť.

Ja verím, pán Paška, že tu bolo to toľkokrát povedané, že určite sa nikto nepomýli a vie presne, o čom hovorila som alebo o čom som chcela pripomenúť, takže som stopercente istá, že si rozumieme.
Pani Smolíková, kolegyňa Smolíková, veľmi rada vám, ti poviem o tej, o tej obc,i kde sa rodičia sťažujú, aký je tam problém s tou podporou domáceho vzdelávania, takže rada sa s tebou o tom porozprávam.
Čo sa týka detí zo znevýhodneného prostredia a ich predprimárne vzdelávanie, no, to je viac-menej návrh iných kolegov z vládnej koalície vašich, ale nie práve Slovenskej národnej strany, ktorá nominovala pani ministerku.
Takže ďakujem všetkým.

Dobrý večer kolegovia, kolegyne, pani ministerka, ja som v podstate dnes nehodlala ani vystúpiť. Ale keďže mi nedalo a celý deň mi vŕtala v hlave tá vaša veta, keď ste začali rozprávať o tom, že v podstate keď nám banka nedá úver, tak jednoducho nič sa nedeje. Ona nám ho ponúkne a my ho nezoberieme, tak v podstate nič sa nedeje. No a to všetko, že sa venujem trhu práce, venujem sa sociálnej oblasti, tak ma priviedlo, celý deň som vlastne nad tým rozmýšľala, ako ste, ako ste to mysleli, pretože či už minister Richter, alebo aj ja v rôznych debatách vlastne filozofujeme nad tým, či teda automatizácia, brexit v podstate nenaruší náš trh práce. Ale práve tie, tie peniaze na vedu a inovácie nám mohli teda pomôcť.
Len za posledné dva roky sme v podstate prišli o príležitosť vyčerpať 80 mil. teda na vedu a inovácie. Tieto finančné prostriedky potrebujeme ako soľ a poviem kde. Nasledujúce tri roky automobilový priemysel výrazne zasiahne robotizácia, automatizácia, ktorá výrazne zasiahne pracovné miesta tretiny Slovákov. Na túto situáciu nie je pripravené ani trh práce, ale teda ani školstvo. Nedokážeme pripraviť absolventov technických smerov tak, aby dokázali preškoliť Slovákov na nové technológie, a to tak, aby o prácu Slováci neprišli ani po zavedení automatizácie práce, tzv. robotizácie. Druhým dôsledkom, že nevyčerpáme 80 mil., bude, že nášmu Slovensku sa nepodarí vytvoriť a udržať dobre platené miesta s vyššou pridanou hodnotou. A to práve v čase ekonomického rastu. Práve v čase ekonomického rastu sme sa mali zamerať práve na vývoj, vedu a inovácie a vytvoriť pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou, aby v čase, v ekonomickej kríze alebo v čase, kedy automobilky budú celiť automatizácii a robotizácii, sme boli pripravení brániť Slovákov, aby ostávali tu, aby mali pracovné miesta na Slovensku, aby nemuseli v čase kríze odchádzať do zahraničia, lebo odtiaľ, ako vidíme, sa nám nedarí ich získavať späť. To bol priestor, ktorý sme práve mohli využiť na teda v čase rastu ekonomiky. V podstate sme premrhali 80 mil. na príležitosť tlmiť dopady ekonomickej krízy, ktorá dôjde na slovenský trh práce, a pretože tento je postavený prevažne na automobilovom priemysle, a teda sme tzv. montážnou dielňou. Čiže nemyslím si, že nemožnosť vyčerpať 80 mil. nezasiahne Slovensko ako také, lebo naozaj v čase ekonomického rastu sa musíme pripraviť na horšie časy, a to sú časy, kedy tretina Slovákov môže stratiť pracovné miesto. Možnože my sa niekde skryjeme. Ale títo ľudia budú vystavení konfrontácii nemať prácu a žiť len z dávky v nezamestnanosti. Preto si dobre spomenú, že nevyčerpaných 80 mil. im zobralo príležitosť pracovať v čase ekonomickej krízy.
Toto som mala za potrebu povedať ako taký praktický pohľad z toho, že aj rezorty školstva, v sociálnej oblasti, alebo aj zdravotníctva sú úzko prepojené a veľmi významne ovplyvňujú trh práce na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, pán podpredseda.
Pani Gaborčáková, ja veľmi oceňujem na vašom prejave, že ste napríklad nehovorili v tejto súvislosti o vražde novinára. Veľmi oceňujem o tom, že ste, veľmi oceňujem to, že ste nehovorili o kriminalizácii pani ministerky, o tom napríklad, akého máme skvelého prezidenta, akého sme mali zlého premiéra, o tom, že to Slovensko je proste v jednej hroznej situácii, že ste sa držali témy a z vášho pohľadu ste dokonca neboli ani taká ako väčšina týchto prejavov tuná tvrdo politická, tvrdo hlúpo propagandistická a úplne jasne opozičná. Čiže ešte raz vám za toto veľmi pekne ďakujem, lebo málokto z týchto vašich tam tzv. kolegov na tej pravej strane bol taký ako ste boli vy. A to, čo ste povedali, je váš názor, budúcnosť ukáže, či pravdivý, alebo nepravdivý, ale v každom prípade názor, o ktorom sa dá hovoriť.
Tá tupá opozičná polemika z vašej strany už tu nezaznela, za to sa vám chcem verejne poďakovať.

Ďakujem kolegyni Gaborčákovej, ktorá upozornila na veľmi silnú súvislosť medzi tým, ako podporujeme vedu a výskum, a medzi tým, aké budeme mať kvalitné pracovné miesta a či budú mať ľudia na Slovensku vyššie platy.
Skutočne bez vedy a výskumu sa nepohneme vpred a Slovensko ostane montážnou dielňou. A preto je veľmi dôležité, aby sme tie peniaze, ktoré máme, a skutočne ich nie je veľa, aj o to málo, ktoré máme, prichádzame kvôli nekompetentnému riadeniu rezortu školstva, aby sme tie peniaze rozumne a dobre využili a dali ho tam, kde prinesú najväčší úžitok pre ľudí na Slovensku.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Gaborčáková, ja sa zhodujem s vami v tom, že naozaj to obdobie hospodárskeho rastu bolo potrebné využiť aj je potrebné využiť na to, aby sme viac investovali do vedy, do technicky, do vzdelania a podobne.
Ale viete, keď hovoríte o tých 80 mil., ktoré nám, sme museli vrátiť Európskej únii, tak to je prakticky problém pána ministra, ktorý bol pred..., v roku 2014/2015 ministrom. A vy chcete od vlády kvôli tochtom, tomuto problému súčasnú pani ministerku. Takže tu nesedí niečo. Samozrejme, že bolo treba vtedy viac urobiť preto, aby investície do vedy sa efektívne využili. Ale to, že nebola pripravená v tom čase vláda s realizovaním týchto investícií a že dnes sme v stave, keď o tie peniaze prichádzame, to je naozaj, povedal by som, maslo na hlave jedného z predchodcov pani ministerky. A naozaj nie je z toho dôvodu dobré odvolávať súčasnú pani ministerku, najmä keď ona reformuje, robí opatrenia na to, aby finančné prostriedky, ktoré môžu na vedu použiť, aby ich bolo jednak viacej, aby sa efektívnejšie využívali. A je možné, že nesúhlasíte s jej, s tým, ako rozdelili hodnotiteľa, tí hodnotitelia tieto finančné prostriedky. Len, prosím vás, ministerka do systému rozhodovania nemôže zasahovať, ona musí akceptovať závery hodnotiteľov a podľa toho rozdeľuje finančné prostriedky tak, ako jej to predložili.
Takže ak chceme akceptovať systém, ktorý je nastavený a ktorý bol považovaný za správny aj ich hodnotiteľmi, alebo teda partnermi z Európskej únie, tak snáď by sme mohli sa správať troška tolerantnejšie. A ak vidíme a zistíme nejaké nedostatky, tak hovoriť o tých nedostatkoch a tie nejakým spôsobom riešiť a eliminovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, ďakujem za pripomienky. Každopádne chcem povedať, že za posledné dva roky sme prišli o príležitosť vyčerpať 80 mil. Pani ministerka tu je v tom čase, a teda musí prebrať zodpovednosť. Je expertka na prognózovanie trhu práce. Ja som čítala viacero štúdií, ktoré sú napísané na vysokej úrovni. Sama sa teda inšpirujem aj jej prognózami, čiže mala som pocit, že musím jej to povedať, že jednoducho práve tento čas, kedy ekonomika rástla, mala využiť na to, čo v minulosti naozaj prognózovala a vedela, že ten čas príde, a tá príležitosť naozaj nám unikla. Takže pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou ostávajú opäť v neznáme, aj keď vidíme a už aj ekonómovia a analytici nás vlastne uisťujú v tom, že ona čoskoro príde. Škoda, bola to veľká príležitosť a musíme sa naozaj spamätať, lebo vonku ľudia na to čakajú, že neostanú zase na úradoch práce ako pred krízou v minulom období. Takže naozaj pozerajme na to, čo je vonku, a chráňme si to, čo ešte môže na tom Slovensku ostať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená snemovňa, pani ministerka, prišli ste, ako hovoríte, pred 18 mesiacmi na ministerstvo, ktoré bolo, jemne povedané, v rozvrate, a to až natoľko, že síce nie z vôle strany, ktorá ho nominovala, ale z vôle koalície odišiel váš predchodca. Jeho exekutívna anamnéza bola známa. Musím povedať, že sa od neho nedalo veľmi čakať nič iné, než to, čo sa dialo. Stal sa takým klasickým bielym koňom svojej strany na ministerstve, a keď toho už bolo moc aj na túto koalíciu, tak odtancoval, keďže k jeho cti treba povedať, že jeho významnou cnosťou je jeho tanečná vybavenosť, na miesto rektora vehlasnej vzdelávacej inštitúcie v Sládkovičove. Zdedili ste teda neľahké pôsobisko. Niektorí, ja som bol skeptický i v súvislosti s tým, kto vás nominoval, dúfali, že budete niečo ako deus ex machina, ktorý spasí to trasovisko, ktoré ste našli. Žiaľbohu, ako išiel čas, tak i my, ktorí sme vlastne pozorovatelia diania, sme zažili Námestie slobody s Akadémiou vied. Keďže tam mám zopár blízkych priateľov, tak som stál medzi nimi, ako bývalý člen akademickej obce Univerzity Komenského, lebo som pokladal za povinnosť stáť za ľuďmi, ako je priateľ Gömöry alebo Karol Nemoga, o ktorých viem, že sú to čestní a statoční ľudia, a to, čomu čelili ste boli vy. Chcem teda povedať, že na tom rováši je toho predsa už niečo pozarezávaného. A keď tu teraz vo vašej obrannej reči po tom, ako Laci Sólymos predniesol text, ktorý ste mu vzorne napísali, a on ho vzorne zarecitoval, ste sa obhajovali rôznymi tvrdeniami, napríklad že taký je zákon, a preto to musí tak byť. A opakovane ste teda hovorili napríklad o talentovanom ítečkárovi, ktorý nemá mramorový palác a milión prevádzkového nákladu. To je pravda. Ale aj ten chlapec na internáte v bloku A na šiestom poschodí má číslo izby, má adresu a existuje. Ak víťazia v míňaní peňazí daňových poplatníkov firmy, ktoré adresu, ktorú uvádzajú, nemajú, tak sú na tom morálne aj inak značne dôverou horšie ako ten chlapec na internáte. Takže ten argument, že oni na začiatku predsa nemôžu mať mramorový palác a Rolls-Royce ako služobné autá, chápem. Ale na druhej strane, a to som hovoril o veci, ktorá mne sa zdá veľmi rozumná a ktorú ste spomenuli, ale ktorá sa nedeje, že je to vraj drahé mať zahraničných posudzovateľov. Fínsko je krajina veľkosti nás, ktorá je v školstve svetelné roky pred nami a ktorá šetrí svoje peniaze, napriek tomu ich však míňa na zahraničných posudzovateľov veľkých aktivít. Ja si neviem predstaviť, že by sa to nevyplatilo, ale neviem si predstaviť, že by zahraničný posudzovateľ odkýval niečo firme, ktorá nemá žiadnu anamnézu, žiadne mená, žiaden tím. To je tak, ani keby sme si kúpili halu, a všetko dali niekomu, aby mohol pestovať thajský box, ale nevieme vôbec, s kým to bude pestovať, nevieme, kto a čo z toho celé bude len preto, že však on nemusí mať na začiatku nič, tak mu to priklepneme. To je smiešne. Jednoducho hovoril som už o tých plazmových vŕtaniach. No za tými ľuďmi asi niečo je. Tí ľudia asi, dobre, už dostali dosť, nedali sme im viacej, v poriadku. Ale čo je za tými spolkami nejedným, nehovorím, že všetkými, ktorí dostali to, čo dostali? Čo je za nimi za výkon? Aký vedci, aké publikácie, aké úspechy sú za nimi? Robert Mistrík, ktorý, ktorého úspechy vo vede sú neodškriepiteľné, nie nadarmo bol hlavou roka. A to neudelila opozícia, ten titul, nedostal nikdy na svoje výskumy nič, pričom za ním niečo bolo. To je symptomatické v porovnaní s firmami, ktoré vlastnia zavreté hotely.
Takže v tomto zmysle, žiaľbohu, a mrzí ma to, ste sa aj vy postupne z deus ex machina zosunuli na ďalšieho bieleho koňa. Na ďalšieho bieleho koňa SNS, strany, ktorá chce určovať iným stranám v Slovenskej republike, koľko majú mať členov, akú majú mať štruktúru, ale keď má sama postaviť v koalícii ministrov, tak ich proste v tej svojej základni nezoženie a zoženie vehlasnú profesorku Lubyovú, členku Akadémie vied, zoženie Gajdoša, generála. Zaboha nezoženie nič z vlastných radov. Nie je to bohvie aké svedectvo. Ale, žiaľbohu, ak by som mohol vystihnúť to pokračovanie toho, čo rozrobil Plavčan, tak to pokračovanie je charakterizovateľné citátom z cudzieho, dnes ako hovoríme, commitment jazyka: „Business as usual“, biznis pokračuje, ako bol. A, žiaľbohu, tých rôznych háčikov, tých anonymizovaných posudzovateľov o ktorých sa nemôžme dozvedieť, kto sú, zvláštne, ktorí sa mýlia v sčítavaní a ktorí posielajú písomne a počítačmi rôzne čísla, ktoré sa nejak rôzne ukladajú, a potom stačia na akési udelenie peňazí daňových poplatníkov, jednoducho to nevzbudzuje dôveru. To jednotlivé zlyhanie, ktovie či jednotlivé, ktovie aké, čo to je za človek, ktorý takto jednotlivo zlyhal. Kde sme ho vzali, kde sme ho vypriadli? V živote by si slušný posudzovateľ zo zahraničia takúto blamáž nedovolil. Takže ako som povedal vo faktickej poznámke, povedali ste pekne, že sme išli do toho, dá sa povedať, so vznešenými ideálmi. A ja opäť zacitujem Viktora Černomyrdina: „Áno, chceli sme, aby to bolo čo najlepšie. A dopadlo to ako vždy.“ A, žiaľbohu, takto to je. Neteší ma to. Keď tu zaznelo to, čo prečítala kolegyňa Remišová, a to, čo je dnes obecne známe, tak sa žiada zacitovať citát z tentoraz iného svetového jazyka, ktorý pochádza z krajiny ako starý socialistický vtip, ktorú má predseda SNS tak rád a kam chodí takmer ako na klavír, a síce presne vzaté: „Za čem bukvy, vsjo jásno.“
Treba teda povedať, že nestali ste sa deus ex machinom v svojom rezorte. Musím povedať, že, a nechcem radiť, už som to dnes poradil kolegovi Paškovi, že on bol ten minister SNS, ktorý pokrýval tento rezort, no bola tam aj pani Slavkovská a rôzne iné pozoruhodné úkazy, ale treba povedať, že som dneska povedal kolegovi Paškovi, že by to hádam mohol prevziať v rámci koalície, pretože jedna vec je istá, horšie to nebude.
Ďakujem.