43. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže náš doplňujúci návrh na prijatie, teda prerokovanie uznesenia o procese ratifikácie Dohovoru Rady Európy, zaradený do programu, navrhol by som jeho zaradenie ako bod, prvý bod programu vo štvrtok o deviatej hodine ráno.

Ďakujem. Navrhujem to isté, čo som už čítala. Navrhujem presunúť na ďalšiu schôdzu bod programu č. 27, vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v tom rovnakom zdôvodnení, ako som ho čítala. Ide o petíciu na Úrade vlády. Úrad vlády sa ešte nemal ani čas touto petíciou zaoberať. Domnievam sa, že potrebuje čas na tento proces.

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2019 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1476 zo dňa 20. marca 2019 zobral na vedomie, že vláda Slovenskej republiky na rokovaní 20. februára 2019 vymenovala poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Bagačku dňom 15. marca 2019 za štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Uvedeným rozhodnutím konštatoval, že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Michalovi Bagačkovi, ktorý 23. marca 2016 nastúpil ako náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia na neuplatňovaný mandát poslanca Jána Richtera, v súlade s jeho vyhlásením zanikol mandát náhradníka a zostáva na tej istej kandidátnej listine v pôvodnom poradí. Rozhodnutím č. 1475 z 20. marca 2019 predseda Národnej rady Slovenskej republiky zobral na vedomie vyhlásenie náhradníkov za stranu SMER – sociálna demokracia Borisa Suska, Rastislava Chovanca a Oľgy Nachtmannovej, že sa vzdávajú práva nastúpiť na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, pretože vykonávajú funkciu štátnych tajomníkov na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 71 ods. 1 a 4 zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. 1476 z 20. marca 2019 vyhlásil nastúpenie náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, nastupuje dňom 20. marca 2019 za stranu SMER – sociálna demokracia podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016 náhradník Milan Mojš, narodený 11. novembra 1956, bytom Likavka.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1477 z 20. marca 2019 preskúmal dodržanie podmienok nastúpenia náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a predkladá informáciu o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som prečítal, pán predseda, návrh uznesenia. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 2019 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:
Po prvé, že vláda Slovenskej republiky na rokovaní 20. februára 2019 vymenovala poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Bagačku dňom 15. marca 2019 za štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky; po druhé, že podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Michalovi Bagačkovi, ktorý nastúpil ako náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia na neuplatňovaný mandát poslanca, v súlade s jeho vyhlásením zanikol mandát náhradníka; po tretie, že podľa § 71 ods. 1 a 4 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1, 2 písm. b) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1476 z 20. marca 2019 vyhlásil nastúpenie náhradníka. Na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera nastupuje dňom 20. marca 2019 za stranu SMER – sociálna demokracia podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016 náhradník Milan Mojš, narodený 11. novembra 1956, bytom Likavka; po štvrté, informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.
Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie bol spolu s návrhom zákona, tzv. lex brexit, schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 13. marca 2019. Lex brexit predstavuje súbor legislatívnych opatrení, ktoré bude potrebné prijať v súvislosti s možným odchodom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.
Dovoľte mi ozrejmiť okolnosti a dôvody predkladania tohto návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie a pár slov k vývoju v rokovaniach o brexite.
V nadväznosti na výsledok referenda, ktoré sa konalo dňa 23. júna 2016, Spojené kráľovstvo dňa 29. marca 2017 oznámilo svoj zámer vystúpiť z Európskej únie. Tým došlo k aktivácii čl. 50 Zmluvy o Európskej únii, ktorý umožňuje členskému štátu jednostranne rozhodnúť o ukončení svojho členstva v EÚ. Aktiváciou čl. 50 zároveň začala plynúť dvojročná lehota na vystúpenie z Európskej únie. V decembri 2018 bola hlavnými vyjednávačmi dojednaná dohoda o vystúpení, ktorá však bola britským parlamentom dvakrát odmietnutá. Vzhľadom na minulotýždňové rozhodnutie Európskej rady možno predpokladať, že pôvodne plánovaný termín odchodu Spojeného kráľovstva, ktorý je k 29. marcu, bude posunutý pravdepodobne k 12. aprílu. Avšak ani tento predpokladaný posun vôbec nemusí priniesť uspokojivé riešenie patovej situácie a v krátkom čase môžeme opäť čeliť riziku tvrdého brexitu. Na britskej strane stále nie je zhoda v ďalšom postupe. Schválenie dohody, ďalšie posunutie termínu, prípadne druhé referendum, všetky možnosti zostávajú otvorené. Najbližší vývoj je veľmi nečitateľný, čo znamená, že o niečo vyše dva týždne môžeme byť presne v tej istej situácii ako teraz.
Problematickým elementom tvrdého brexitu na rozdiel od iných alternatív je, že na jeho uskutočnenie nie je potrebné žiadne rozhodnutie, stačí obyčajné uplynutie lehoty, čo je v aktuálnej situácii zrejme 12. apríl, t. j. niečo vyše dva týždne. Z tohto dôvodu bude potrebné schváliť skrátené legislatívne konanie, pretože lehoty požadované v štandardnom procese by znemožnili flexibilne reagovať na veľmi ťažko predvídateľný vývoj. A chcem podotknúť, že ide o legislatívne zmeny, ktoré nevytvárajú kvalitatívne nové práva, respektíve pravidlá, len istým spôsobom zrkadlovo zmrazia existujúci status quo pre britských občanov žijúcich v Slovenskej republike. Legislatívne zmeny sa týkajú najmä pobytových práv, nárokov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, uznávania kvalifikačných dokladov o vzdelaní, uznávania dokladov v cestnej doprave, vykonávania vybraných povolaní, či pokračovania vo vybraných konaniach, napríklad európsky vyšetrovací príkaz. Je nevyhnutné, aby tieto zmeny boli schválené, keďže v konečnom dôsledku je to v prospech poskytnutia recipročných práv pre občanov Slovenskej republiky, ktorých žije v Spojenom kráľovstve asi 100-tisíc.
Dôvodom vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie je hrozba značných hospodárskych škôd a neprijatím tohto návrhu zákona by mohli byť ohrozené základné ľudské práva a slobody. Napríklad neprijatie novely zákona o advokácii by predstavovali riziko porušenia práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky navrhla Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody a v tejto súvislosti si vás dovoľujem požiadať o schválenie predkladaného návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1473 z 15. marca roku 2019 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody (tlač 1397), na prerokovanie výboru pre európske záležitosti.
Výbor pre európske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 61. schôdzi dňa 21. marca tohto roku a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Pán predseda, poprosím vás, otvorte rozpravu k predloženému návrhu na skrátené legislatívne konanie (tlač 1397).

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v krátkom čase tu máme druhýkrát návrh na skrátené legislatívne konanie v súvislosti s legislatívou, ktorá súvisí s brexitom, a teda s vývojom v Spojenom kráľovstve. Samozrejme, že toto nie je vec, ktorú sme my mohli nejako ovplyvniť, je to vec, ktorá vyplynula z vnútropolitického vývoja a z vývoja hlasovaní v britskom parlamente. Čiže áno, ak 29. marca, čiže o tri dni môže nastať situácia, že Veľká Británia odíde z Európskej únie bez dohody, čo ešte stále nevieme, či bude alebo nebude, tak sme presne v tej situácii, keď sa má uplatniť inštitút skráteného legislatívneho konania, pretože samozrejme normálnym legislatívnym konaním by sme tú situáciu riešiť, riešiť nemohli.
Chcem však položiť otázku a je mi trochu ľúto, že tu nie je pán minister zahraničných vecí, pretože kládol som mu podobnú otázku aj na hodine otázok na predchádzajúcej schôdzi, teda či sa na tvrdý brexit nebudeme pripravovať prípadne aj nejakou mimoriadnou schôdzou, on mi vtedy odpovedal, že áno, je to možné, že bude mimoriadna schôdza. Lebo zasa nestalo sa to úplne zo dňa na deň. Nestalo sa toto tak, že minulý týždeň alebo pred dvoma týždňami sme sa dozvedeli, že hrozí tvrdý brexit. To, že hrozí tvrdý brexit alebo že môže nastať aj variant tvrdý brexit, to sa teoreticky dalo, dalo predvídať aj vopred, aj dlhodobo, lebo bola to stále jedna, jedna z možností, keďže tá dohoda nebola schválená. Ale samozrejme ťažko možno vyčítať slovenskej vláde, že predpokladala, že sa britskej vláde podarí presadiť v britskom parlamente dohodu o brexite, ktorá keby bola v britskom parlamente schválená, tak, tak nemusíme, nemusíme riešiť tvrdý brexit, pretože by sme to mali ošetrené všetko dohodami. Ale to, že hrozí tvrdý brexit a že ten variant môže reálne nastať, že to nie je iba taká nejaká hypotetická možnosť, je známe prinajmenšom od začiatku decembra, keď sa začalo s procesom schvaľovania dohody o brexite v britskom parlamente a keď bolo zjavné, že nie je dostatočná väčšina medzi britskými poslancami na to, aby schválili tú dohodu.
Čiže prinajmenšom od začiatku decembra bolo našou povinnosťou začať sa pripravovať na možný vývoj spočívajúci v tom, že Veľká Británia odíde z Európskej únie bez dohody.
Napokon aj viaceré iné krajiny Európskej únie musia riešiť, musia riešiť podobný problém. V Českej republike, kde majú dvojkomorový parlament, a teda ten legislatívny proces je komplikovanejší ako na Slovensku, bol obdobný zákon schválený už teda v jednej komore v januári, v druhej komore vo februári a začiatkom marca bol aj podpísaný prezidentom, pokiaľ viem. Obdobne, obdobne v iných krajinách riešili podobnú legislatívu tak alebo onak v priebehu prvých mesiacov tohto roka.
Takže chcem sa spýtať a neviem teda, či mi pán podpredseda vlády bude vedieť odpovedať, prečo vláda s takýmto návrhom neprišla skôr? Skôr, tým nemyslím pred rokom, skôr, tým nemyslím pred Vianocami, ale teda prinajmenšom v januári alebo začiatkom februára bolo reálne, aby vláda s návrhom legislatívy, ktorá by ošetrila tvrdý brexit, prišla. Lebo áno, môžme stále dúfať, ešte stále môžme dúfať, že nejaká dohoda bude, bude v britskom parlamente schválená alebo že sa to odsunie, ale tá možnosť brexitu to je, a nepovažujem za zodpovedné, že 26. marca začíname legislatívny proces, hoci v skrátenom legislatívnom konaní, o niečom, čo má upraviť situáciu, ktorá teoreticky môže nastať 29. marca. Tak bude rád, ak si pán podpredseda vlády nájde čas na odpoveď.
Ďakujem.

Ja len kratučko, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja idem vystupovať, ale nedá mi na to nezareagovať, pretože to neni ani vo forme otázky, ale to naozaj mal tento zákon tu byť pripravený podstatne skôr a ak, tak najneskôr minulú schôdzu. Čiže určite nie tri dni pred dátumom, kedy sa má naplniť čl. 50. Takže myslím si, že to ani neviem ako by sa dalo na to odpovedať, iba tak, že naozaj je to neskoro a je to naozaj zlyhanie vlády v tomto prípade maximálne.

Ďakujem, pán poslanec Heger, za reakciu. No, všetko sa dá povedať rôznym spôsobom a ja súhlasím s tým, že je to neskoro a že došlo zo strany vlády k zlyhaniu a že ten návrh mal byť predložený oveľa skôr, a dokonca, že keby bol predložený skôr, tak ho nemusíme zase prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže toto je svojím spôsobom aj typická situácia, že áno, sú splnené tie podmienky, aby, aby sa uskutočnilo skrátené legislatívne konanie, lebo čo už iné sa dá robiť. A na druhej je to, na druhej strane je to ale situácia, za ktorú sčasti nesieme zodpovednosť aj my, a teraz myslím štátne orgány Slovenskej republiky, v tomto prípade vláda, že takýto návrh nepredložila skôr, hoci ho predložiť, predložiť mohla. Ale teda formuloval som to ako otázku, lebo ma zaujíma odpoveď a zaujíma ma spôsob, akým vláda alebo v tomto prípade pán podpredseda vlády vysvetlí, prečo takýto návrh nebol predložený skôr a prečo tri dni pred možným tvrdým brexitom, ideme schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní legislatívu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán podpredseda vlády, ja teda nebudem až taký zmierlivý. Ale chcem to povedať aj preto, pretože naozaj túto informáciu vieme veľmi dlho. Jednak vieme, že 23. 6. sa udialo, 2016 sa udialo to referendum, čl. 50 bol aktivovaný 29. 3. 2017, a vedeli sme, že teda jedným zo scenárov môže byť aj tvrdý brexit. Samozrejme, nikto nedúfal, že tento sa naplní, ale bol to jeden z veľmi reálnych, ako aj ďalšie scenáre, bol veľmi reálny. A myslím si, že akákoľvek zodpovedná vláda ak má dostatočný čas, čo dva roky je dostatočný čas na to, aby venovala aj takejto dôležitej otázke pozornosť. O to viac, o to viac, že Slovensko bude jedna z najpostihnutejších krajín brexitom a tvrdým brexitom obzvlášť.
Čiže to nie je, že my sme nejaká krajina, ktorá je možno v 27. poradí alebo pod., že či sa to udeje alebo neudeje, nám môže byť jedno, lebo je to marginálne. V takom prípade si tiež myslím, že to nie je zodpovedné, ale vedel by som to viacej pochopiť. O to viac, že vieme, že naozaj vzťahy, alebo resp. pohyb občanov našich v Británii a britských tu na Slovensku, samozrejme je menší, ale náš v Británii je veľký. Je to rádovo stotisíc ľudí, a tá reciprocita je naozaj veľmi dôležitá, pretože sa považuje a nazerá sa na tú reciprocitu aj pri uzatváraní takýchto dohôd. Takže si myslím, že aj ako politický signál, sme si naozaj nechávali úplne načas. A o to viac, keď sa pozrieme na samotný zákon, nie je to nejaký, by som povedal, teraz rozsiahly zákon, ktorý by ministerstvo nevedelo pripraviť skôr. Čiže osobne si myslím, že toto považujem teda za manažérske zlyhanie vlády, keďže naozaj takýto zákon mohol byť predstavený, ak by aj chcela vláda váhať, tak mohol byť predstavený najneskôr na januárovej schôdzi, ale samozrejme mohol byť aj skôr, pretože opäť tento zákon by bol platný len pre prípad tohto scenáru. Takže samozrejme s tou účinnosťou sa dalo hrať.
Teraz sme samozrejme tri dni pred tým dátumom, takže vidíme, že je to úplne, úplne na hrane, až, by som povedal, za hranou, takže z tohto dôvodu to považujem naozaj za veľmi nezodpovedné. O to viac, že sme vyzývali vládu už dlhodobo. Aj kolegyňa Remišová vlastne krátko po tom, ako sa tieto veci dali do pohybu, veľmi konkrétne vystúpila aj na tlačovej besede a vyzývala vládu, aby teda pripravila takúto legislatívu, ale samozrejme bol to v tom momente hrach na stenu, pretože vláda riešila svoje iné problémy, ktorým čelí počas celého volebného obdobia, čo zase len poukazuje na to, že táto vláda sa zmieta vo svojich vlastných problémoch, a tým pádom nedokáže kvalitne riadiť štát. Takže toto považujem preto za zlyhanie, a o to viac, že vidíme, že naozaj ten vývoj je komplikovaný aj tie rokovania, ak by ste, teda predpokladám, že vláda rokuje aj s hlavným vyjednávačom za Európsku úniu a môže vidieť a sleduje ten samotný proces. My poslanci z Národnej rady sme boli vo Veľkej Británii aj minulý rok, aj ten rok, na to, aby sme sa informovali priamo zo zdroja, rozprávali sa aj priamo s britskými poslancami, bolo to spektrum aj koaličné, aj opozičné a naozaj z tej samotnej diskusie sme videli, že toto nie je jednoduchá situácia, že oni sami nevedia garantovať, ako to dopadne. Takisto ako už povedal aj kolega Dostál. Takže vidíme komplikovanosť tej situácie, kalkul tu bol naozaj neopodstatnený, alebo ak vyslovene, ak niekto kalkuloval s tým, že však to dopadne dobre a nebude treba sa na ten brexit, tak sa veľmi prepočítal a jasne sa ukázalo, že takéto situácie podceňovať sa v žiadnom prípade nemôžu. O to viac ak ide naozaj o zodpovedné riadenie štátu, zodpovedný prístup k riadeniu štátu a nehazardovanie aj s právami občanov, ktorých sa to tiež výrazne dotkne, nehovoriac o biznisoch a podobne.
Takže ja som chcel len kratučko vystúpiť k tomu, že toto samotné, že to je v zrýchlenom konaní, že to je podané, že to je na tejto schôdzi, jasne ukazuje, že vláda sa tomuto problému otočila chrbtom, že tento problém neriešila, hoci výzvy aj z opozície, z radov opozície boli veľmi silné. A nielen z radov opozície. Ten problém tvrdého brexitu tu bol veľmi reálny a každým dňom za posledného polroka bol reálnejší aj z vyjadrení, ako som povedal, úst samotného hlavného vyjednávača za EÚ, čiže omnoho skôr sme sa na to mohli pripraviť. My vidíme, že krajiny, niektoré krajiny sa na to už pripravili a túto legislatívu majú nachystanú, takže považujem to naozaj za len ukážku toho a dôkaz toho, že táto vláda, ako táto vláda pristupuje k riadeniu štátu, ako pristupuje k tomu, ako si váži samotných občanov Slovenskej republiky alebo aj iných ešte členov Európskej únie. A preto si myslím, že je to proste neskoro.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec Budaj.