43. schôdza

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie opäť prajem. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy, vážení páni, predkladám teda na rokovanie pléna Národnej rady návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Tento návrh bol schválený 13. marca 2019 na rokovaní vlády a predstavuje súbor legislatívnych opatrení, ktoré bude potrebné prijať v súvislosti s možným odchodom.
Dovoľte mi, aby som ešte doplnil niektoré informácie, ktoré som nepodal pri návrhu na skrátené legislatívne konanie. Teda napriek pokročilému termínu všetci vieme, že nie je zrejmý spôsob, akým sa, Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ a teraz sa predpokladá, že to môže byť k 29. marcu, resp. tento termín sa predpokladá, že bude posunutý pravdepodobne k 12. aprílu. Avšak ani tento posun nemusí priniesť vyriešenie tejto patovej situácie a v krátkom čase môžme opäť čeliť riziku tvrdého brexitu. Najbližší vývoj je teda ťažko odhadnuteľný. Na britskej strane, ako iste viete, nie je zhoda o ďalšom postupe a všetky alternatívy ostávajú otvorené, hoci treba zdôrazniť, že schválenie dohody je vzhľadom na opakované odmietnutie veľmi málo pravdepodobné. Problematickým elementom na rozdiel od iných alternatív, tým problematickým elementom tvrdého brexitu je, že na jeho uskutočnenie nie je potrebné teda žiadne rozhodnutie a stačí uplynutie lehoty.
V tejto zložitej situácii je potrebné chrániť v prvom rade občanov, aby im boli minimalizované dopady prípadného tvrdého brexitu. Občania žijúci, pracujúci a študujúci na oboch stranách v dobrej viere využili právo voľného pohybu a bolo by nefér, ak by mali prísť o nadobudnuté právo. Preto britská strana ponúkla jednostrannú garanciu zachovania práv občanov Európskej únie žijúcich v Spojenom kráľovstve za podmienky reciprocity. Ako som už spomínal pred chvíľou, ide o zhruba stotisícovú komunitu našich občanov a my chceme, aby ich postavenie zostalo zachované, aby ani tvrdý brexit nemal na nich negatívne dopady. V záujme zachovania reciprocity je potrebné poskytnúť rovnaké zaobchádzanie aj britským občanom, ktorých je približne 2 400 v Slovenskej republike. No a táto reciprocita britských občanov má byť obsiahnutá práve prostredníctvom lex brexit.
No a čo sa týka konkrétne návrhu zákona, obsahuje novely 19 zákonov pripravených v gescii ministerstiev vnútra, ministerstva práce, zdravotníctva, školstva, financií, spravodlivosti, dopravy a pôdohospodárstva a prípravu návrhu koordinoval Úrad vlády Slovenskej republiky, legislatívne zmeny týkajúce sa najmä oblasti pobytových práv, nárokov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, kvalifikačných dokladov a ich uznávaní a dokladov vzdelania, uznávania dokladov v cestnej doprave či dokladov vo vybraných povolaniach alebo vo vybraných konaniach.
Chcem podotknúť, že ide o zmeny, ktoré nevytvárajú, teda nové práva, ale sa istým spôsobom zrkadlovo zmrazia existujúci status quo pre britských občanov žijúcich v Slovenskej republike. No a je nevyhnutné, aby tieto zmeny boli schválené, pretože je to v prospech poskytnutia recipročných práv pre stotisíc občanov v Spojenom kráľovstve.
Dovoľte mi teda, ctená Národná rada, vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre európske záležitosti, poslancovi Ladislavovi Andreánskemu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k tlači 1398. Návrh zákona sa prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré schválila Národná rada Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí č. 1474 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre európske záležitosti, ktorý zároveň navrhol za gestorský výbor. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca navrhujem, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady a navrhujem, aby lehota na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch a v gestorskom výbore bola 27. 3. 2019 tak, aby Národná rada mohla v rokovaní o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní pokračovať 27. 3. o 14.00 hodine.
Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub SaS pán poslanec Martin Klus, ktorému zároveň odovzdávam slovo.

Takže ešte raz ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, milé kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o veľmi vážnej veci. Rokujeme o tom, aká bude budúcnosť vzťahov medzi Slovenskou republikou, a ja si dovolím povedať, naším kľúčovým spojencom a partnerom Veľkou Britániou bez ohľadu na to, či Veľká Británia z Európskej únie nakoniec vystúpi alebo nevystúpi. A keď, tak za akých okolností z tejto Európskej únie vystúpi, pretože tu v tejto chvíli naozaj všetci môžme akurát tak veštiť z vešteckej gule.
Prihlásil som sa ale do tejto rozpravy, aby sme si tak trošku oživili pamäť, ako k tomuto celému prišlo, pretože myslím si, že je dôležité spomenúť niektoré základné body, kvôli čomu tu vlastne dnes rokujeme o tak závažnej veci, ako je vystúpenie jednej z členských krajín a ešte k tomu tak dôležitej, akým nepochybne Veľká Británia je, z nášho spoločného domova, z Európskej únie.
Začal by som tým, že tu máme udalosti z roku 2015, kedy sa britský premiér David Cameron rozhodol zneužiť, tak ako sme na to Slovensku zvyknutí, zahranično-politickú, resp. európsku tému na riešenie domácich problémov a rozhodol sa, že vystaví riziku vystúpenia Veľkú Britániu z Európskej únie, aby tým posilnil svoju vnútrostranícku pozíciu a aby vyjednal možno ešte ďalšie výnimky, ktoré Veľká Británia už beztak v Európskej únii počas rôznych oblastí alebo teda častí vývoja tohto spolku nadobudla, počnúc rokom 1991 maastrichtskou zmluvou, končiac rôznymi ďalšími výnimkami, ktoré si dohodla napríklad aj doposiaľ platnej Lisabonskej dohode.
Spomeniem len to, že napríklad sa v tej dobe intenzívne rokovalo o výnimkách, ktoré by Veľká Británia mohla mať napríklad na vyplácanie sociálnych dávok pre ľudí prichádzajúcich práve z krajín, ako je Slovenská republika, ale primárne najmä Poľsko, neskôr Rumunsko, Bulharsko a niektorých ďalších, keďže, a to si povedzme celkom objektívne, dochádzalo a dochádza k zneužívaniu týchto sociálnych dávok v rámci jednej zo základných štyroch slobôd Európskej únie, a teda voľného pohybu osôb. David Cameron dojednal určité výnimky, ale evidentne to nebolo dosť a čelil aj pomerne silnej vnútrostraníckej kritike v rámci konzervatívnej strany Veľkej Británie.
Nakoniec Európska únia vo viacerých veciach Davidovi Cameronovi a teda Veľkej Británii vyšla v ústrety, ale ako som povedal, pravdepodobne to nebolo dosť a nešlo len o sociálne veci. Išlo napríklad aj o rôzne výnimky v oblasti migrácie, azylu a tak ďalej a tak ďalej, ktoré sú už dnes, samozrejme, mimo stôl a môžme sa z nich akurát tak poučiť. Tu len spomeniem jednu maličkosť, o ktorej sa na Slovensku taktne mlčí, a to bola skutočnosť, že Veľkej Británii bola umožnená výnimka na indexáciu detských prídavkov, t. j. presne toho istého, čo momentálne žiadajú naši rakúski priatelia a čo už nakoniec od 1. januára platí, a my sa tu svorne tvárime, že je to v rozpore s európskou legislatívou. Takže len tak taká drobná pripomienka čo všetko sa podarilo Davidovi Cameronovi dojednať a na čo máme byť pripravení v súvislosti s ofenzívou, ktorú na nás v tejto veci pripravuje rakúska diplomacia, a nielen rakúska, ako máme možnosť z času na čas počuť aj z niektorých iných krajín.
Potom prišla kampaň. Musím povedať, že som možno nie celkom objektívny v tejto veci, pretože mne osobne nikdy neboli veľmi sympatické prejavy emocionálne na úkor tých racionálnych, ale ak ste nevideli film Brexit, odporúčam, pozrite si ho, tam máte úplne jasne pomenované, za akých okolností sa táto kampaň diala a čo znamenalo heslo „Zoberme si späť kontrolu!“ – „Take the control!“, ktoré v podstate túto kampaň vyhralo. Mrzí ma aj to, že akékoľvek racionálne argumenty, ktoré sa v tejto kampani používali, sa nedostali dostatočne hlboko pod kožu dostatočnému počtu občanov. Mrzí ma aj to, že napríklad občanom žijúcim v zahraničí nebolo umožnené hlasovať v tomto referende. A tak isto ma mrzí, že sa v tejto kampani objavilo množstvo lží, poloprávd, poprekrúcaných faktov a rôznych propagandistických, nie celkom zmysluplných hesiel, ktoré pomohli dospieť do situácie, ktorej čelíme v súčasnosti.
Úprimne poviem aj môj názor na referendovú demokraciu sa práve kampaňou v Bruseli a tým ako to, pardon, kampaňou vo Veľkej Británii a tým, ako to nakoniec celé dopadlo, trošičku prehodnotil, pretože považujem za ďalšiu zo zásadných politických chýb Davida Camerona nechať hlasovať o veľmi jednoduchej, ale povedal by som, že až príliš jednoduchej otázke, a teda, že či sme za vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Občania mali možnosť vyjadriť sa áno alebo nie. Ale zabudol sa pán premiér opýtať ďalšiu zásadnú vec: kedy chcete vystúpiť z Európskej únie a za akých okolností chcete vystúpiť z Európskej únie? A neopýtal sa to preto, lebo ani jeho britská konzervatívna strana v tomto nemala a nemá doposiaľ jasno. Nehovoriac o labouristoch, ktorí sú možno ešte viacej v tejto veci rozdelení. A tu vidíme, akým spôsobom zlyháva priama alebo, keď chceme, referendová demokracia, keď sa nepýtame konkrétne a jasne.
Vieme, ako to referendum nakoniec dopadlo. Možno snáď len na priblíženie pár faktov. Dvadsiateho tretieho júna 2016 17 410 742 občanov Veľkej Británie, a to je 51,89 percent voličov zúčastnených na tomto referende, povedalo, že chce vystúpiť z Európskej únie, 16 141 241 občanov, t. j. 48,11 percent prišlo povedať, že si to nepraje. Čo sa tým dosiahlo vo Veľkej Británii? Že sa mimoriadne rozdelila celá spoločnosť, rozdelili sa politické strany, rozdelili sa dokonca rodiny. Aj toto je výsledok nezmyselného referenda, tak ako bolo vo Veľkej Británii na túto tému nastavené.
Mal som možnosť byť v sobotu na tom veľkom niekoľkotisícovom, povedal by som, až stotisícovom proteste v Londýne proti vystúpeniu krajiny z Veľkej Británie a skutočne vidieť tých ľudí, ktorým záleží na tom, aby neboli, či už hospodársky, ale najmä politicky poškodení, a že o nich rozhodli ľudia, ktorí boli neinformovaní, to mi prišlo úprimne ľúto.
Spomeniem len jednu takú ešte maličkosť, ktorá súvisela s kampaňou, a to bola otázka dnes tak rozhodujúceho, ba priam kľúčového zavedenia hraničných kontrol v Severnom Írsku. Počas kampane o vystúpení Británie z Európskej únie sa o tejto téme v zásade vôbec nehovorilo. Tak isto ako sa nehovorilo o tom, či vôbec Veľká Británia zostane veľkou, pretože je jasné, aj po tom, ako dopadlo referendum, že prinajmenšom škótski nacionalisti majú vo veci úplne jasno: dostať Škótsko čo možno najskôr z Veľkej Británie a opätovne sa pripojiť k Európskej únii. S týmto prišla premiérka Sturgeonová bezprostredne po referende a s týmto operujú posledné dva a pol roka, posledného dva a pol roka takmer všetci poslanci Škótska vo Westministeri a teda v Dolnej komore britského parlamentu.
Druhá vec je otázka Severného Írska, ktoré som tu už spomínal. To naozaj nebolo toho, kto by vysvetlil Britom rozhodujúcim sa v referende vrátane Bruselu, že tu seriózne hrozí vážny problém a že tzv. veľkopiatková dohoda môže prestať platiť, pokiaľ sú tu vyznačené červené línie o tom, že Veľká Británia nechce byť súčasťou colnej únie ani vnútorného trhu? O tomto sa naozaj muselo začať komunikovať až po 23. júni?
Aj toto sú chyby, ktoré sa stali, a spomínam ich tu práve preto, aby sme sa v podobných procesoch poučili. Úplne najvtipnejšie potom pôsobili bezprostredne po referende úteky hlavných strojcov úspešnej kampane, ktorí podľa môjho názoru ani sami nečakali, ako to dopadne. Najmä Nigel Farage, ktorý je známym zástancom vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie a ktorý sa rozhodol, že bezprostredne po úspešnom referende už nemá viac čo by povedal britskej verejnosti, pretože, ako som povedal, začali vyplavovať na povrch aj rôzne veci, ktoré sa v kampani akosi zabudli povedať, alebo sa kompletne prekrútili. Inak povedané, krysa utiekla z potápajúcej sa lode.
Nastúpila Theresa Mayová po tom, ako David Cameron odišiel z britskej politiky a spustil sa proces vyjednávania. A tu je možno otázka aj na nás, občanov Slovenskej republiky, na našu politickú reprezentáciu, či sme k tomuto vyjednávaniu mali pristúpiť inak, a keď, tak ako inak. Neviem na túto otázku odpovedať, oceňujem ale to, že Európska únia si zachovala jednotu, oceňujem to, že hlavný vyjednávač Európskej únie Michel Barnier tu bol, ak sa dobre pamätám, dvakrát nám veľmi detailne vysvetliť, ako celý proces prebieha. A oceňujem aj to, že tie prvotné úvahy o tom, že treba Britániu čo možno najrýchlejšie a najtvrdšie potrestať, sa nakoniec nerealizovali. Iná vec je, že sme dnes bezprostredne pred samotným brexitom v situácii, kedy síce dohodu máme, ale zdá sa, že nie je dostatočne akceptovateľná ani pre Veľkú Britániu a dokonca ani pre časť Európskej únie, keďže neustále počúvame od rôznych politických reprezentácií, že nebolo buď vyjednané veľa, alebo bolo sľúbené príliš veľa. A toto sú otázky, ktoré si budeme nevyhnutne musieť klásť aj po 12. apríli, resp. 22. máji bez ohľadu teda na to, ako to celé dopadne, pretože Británia, ako to niekoľkokrát zdôraznila aj Theresa Mayová, neodchádza z Európy, ale len z Európskej únie. A teda otázkou bude, ako si nastavíme naše ďalšie vzťahy.
Už som spomínal rozdelenie krajiny na niekoľko táborov. Spomeniem aj to, že sme ako delegácia Národnej rady boli pred dvomi týždňami vo Westministeri. Stretli sme sa s poslancami Dolnej komory britského parlamentu, aj Hornej komory britského parlamentu – Snemovne lordov a vypočuli sme si od niekoľkých týchto poslancov kompletne rozdielne postoje k tomu, ako sa situácia vyvinula a do budúcnosti pravdepodobne bude vyvíjať. Chcem tým naznačiť to, že dnes samotní Briti nemajú vôbec jasno, čo by vlastne chceli. Jediné, čo presne tieto tábory vedia, je, čo nechcú. Jedni sa nechcú dohodnúť a hovoria o tom, že už včera bolo neskoro, hoc aj natvrdo vystúpiť z Európskej únie. Ďalšia, zdá sa, že toto je väčšina v britskom parlamente, sa chcú dohodnúť za každú cenu, akurát, že nie sú ochotní ustúpiť napríklad pri dohodách o spoločnej colnej únii alebo o spoločnom trhu. Ďalšia skupina hovorí o tom, že celé je to nezmysel, a dnes majú podporu aj piatich miliónov občanov, ktorí v rekordnom čase podpísali petíciu za stiahnutie čl. 50, aby Británia z Európskej únie nevystupovala. Každopádne, ak to chceme vyjadriť jedným slovom, tak to, čo momentálne vo Veľkej Británii máme, je chaos, chaos.
A fakt, že Británia bude, bez ohľadu na to, ako to celé dopadne, v rámci tohto procesu poškodená, či už hospodársky alebo aj politicky. Konzervatívne odhady hovoria o tom, že Británia, pokiaľ vystúpi natvrdo z Európskej únie, to znamená, bez dohody, môže stratiť až 8 % svojho hrubého domáceho produktu, 8 percent. Potom je na mieste otázka, či naozaj toto je cena, ktorá stála za to. V prípade, že z Európskej únie nakoniec Veľká Británia nevystúpi, aj tak už ekonomické dôsledky sú pomerne vážne. Mnohé spoločnosti, najmä zo City of London odišli, mnohé tak urobia v najbližších dňoch a tak isto dosah na britskú libru hovorí sám za seba.
Aj toto sú dôsledky nezvládnutého vnútropolitického procesu, aj toto sú dôsledky, keď niekto vo vnútri krajiny na vnútropolitické účely zneužíva zahraničnopolitické témy. A toto je výstraha pre nás všetkých a osobitne sa obraciam na kolegov zo Slovenskej národnej strany, o kolegoch z KĽSNS radšej v tejto súvislosti hovoriť nebudem, aby si odpustili podobné eskapády, pretože na to doplatia v prvom rade občania Slovenskej republiky. Je hanbou, že tu po rokoch konsenzu niekto má potrebu neustále podrývať zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. Je hanbou, že viacerí koaliční poslanci si neprečítali vlastné programové uznesenie vlády Slovenskej republiky. Je hanbou, že bezpečnostná obranná stratégia schválená vládou Slovenskej republiky jednomyseľne v roku 2017 tu stále nie je na programe Národnej rady Slovenskej republiky. A podobných príkladov by sme našli podstatne viac, kedy sa niekto pokúša vyťažiť z propagandy, chaosu, lží a poloprávd, ktoré sa nám dejú dennodenne na sociálnych sieťach, politický kapitál vo svoj prospech.
Verím, že Británia, ako krajina so 67 miliónmi obyvateľov, krajina, ktorá má jadrové zbrane, je stálym členom Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov, je líderskou krajinou organizácie Commonwealthu, donedávna chápaná ako superveľmoc, a napriek tomu nedokáže dostatočne zvládnuť proces vystúpenia z Európskej únie, bude pre nás všetkým príkladom, negatívnym príkladom. A pevne verím, že všetci tí, ktorí tu dnes hovoria o nejakom SLOVEXIT-e alebo o vystúpení Slovenska zo Severoatlantickej aliancie, sa dostatočne dôkladne s týmto príkladom oboznámia a prestanú škodiť tejto krajine.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Blanár. Pán poslanec Blanár? Zapnite pána poslanca Blanára.

Aha, už to mám, ďakujem pekne. Pán poslanec, exkurz o hodnotení brexitu sme si vypočuli, myslím si, že bol viac subjektívny a objektívne sa dá ťažko aj na to pozrieť. Ale jedno je isté, pán poslanec, že takto to dopadne, keď populisti za veľmi významnej podpory médií dokážu zmanipulovať verejnú mienku polopravdami a klamstvami o tom, čo skutočne brexit pre Britov znamená. Teraz je tam vytriezvenie. Nepovedal by som, že je to chaos, pretože Británia bola vždy dobre organizovaná krajina, ktorá dokonca aj ten svoj systém vedela exportovať, a dodnes niektoré krajiny z toho žijú, ale je to výsledok predovšetkým v manipulatívnej kampani, manipulácie mnohými populistami a, bohužiaľ, aj za, za veľkej asistencie médií. Čo je ale dôležité, že sociálne otázky boli jedny z dôležitých, ktoré boli manipulované. Určite si pamätáte, zdravotníctvo a tak ďalej a sociálne zabezpečenie.
Ale vráťme sa k tomu, čo dnes prerokovávame. Ja som z úst opozičných poslancov veľakrát počul o tom, že Slovensko nie je pripravené na brexit a všetky tieto veci. Nie, práve dnes aj prerokovaním týchto bodov je jasný dôkaz toho, že vláda bola pripravená a je pripravená na to, aby sme zareagovali na to, pretože sme čakali, čo bude. Dnes už je ten čas a chcem poďakovať aj vláde, aj podpredsedovi vlády za prípravu všetkých týchto zákonov, a že sme pripravení jednak hájiť záujmy našich obyvateľov, ktorí v Británii sú, ale aj pripraviť sa na to všetko, čo nás po odchode Británie jednoducho čaká. Toto je už zrejme fakt, ktorý musíme zobrať do úvahy. Ďakujem.

Pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ja som zámerne nehovoril veľa alebo takmer vôbec o tom, čo konkrétne teda prináša vláda Slovenskej republiky, lebo k tomu sme sa vyjadrili pri tom predchádzajúcom bode, kedy sme okrem iného skonštatovali, že skrátené legislatívne konania z dielne vládnej koalície nie sú vždy opodstatnené, ale v tomto konkrétnom prípade sme aj my zahlasovali za, pretože má to svoje opodstatnenie. A zároveň sme skonštatovali, že riešiť to skutočne tri dni pred reálnym brexitom, tak ako má 29. marca nastať, nám príde trošíčku neskoro. Mohli sme sa touto témou zaoberať pokojne už na januárovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, možno aj skôr, pretože ten tvrdý brexit sa ukazoval už posledné mesiace ako jeden z najreálnejších scenárov. Ale akokoľvek sme dnes pripravení za tento vládny návrh zákona zahlasovať, pretože rovnako ako vám, aj nám vždy na prvom mieste bude záležať dobro občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či žijú vo Veľkej Británii alebo na Slovensku. Takže z tohto uhla pohľadu ani opozícia nemá nejaké zásadné pripomienky, princíp reciprocity je presne to, čo rešpektujeme a uznávame v tejto záležitosti. A ja pevne verím tomu, že bez ohľadu na to, ako to vo Veľkej Británii dopadne, vzťahy s Veľkou Britániou budú môcť byť charakterizované práve tými východiskami, ktoré som tu spomínal, ako je spojenectvo, partnerstvo. A ak Veľká Británia odíde z Európskej únie, tak v žiadnom prípade ich nemôžme chápať ako tých, ktorí odišli z Európy, pretože oni tu sú, zostávajú naším kľúčovým partnerom v otázke bezpečnosti a obrany. A bol by som rád, keby sme v takomto duchu ďalej pokračovali aj v ďalšom nastavení vzťahov, pretože táto sada zákonov je len prvý krok.