43. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1473 z 15. marca roku 2019 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody (tlač 1397), na prerokovanie výboru pre európske záležitosti.
Výbor pre európske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 61. schôdzi dňa 21. marca tohto roku a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Pán predseda, poprosím vás, otvorte rozpravu k predloženému návrhu na skrátené legislatívne konanie (tlač 1397).

Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Traja poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Dostál, pán poslanec Heger a Klus.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v krátkom čase tu máme druhýkrát návrh na skrátené legislatívne konanie v súvislosti s legislatívou, ktorá súvisí s brexitom, a teda s vývojom v Spojenom kráľovstve. Samozrejme, že toto nie je vec, ktorú sme my mohli nejako ovplyvniť, je to vec, ktorá vyplynula z vnútropolitického vývoja a z vývoja hlasovaní v britskom parlamente. Čiže áno, ak 29. marca, čiže o tri dni môže nastať situácia, že Veľká Británia odíde z Európskej únie bez dohody, čo ešte stále nevieme, či bude alebo nebude, tak sme presne v tej situácii, keď sa má uplatniť inštitút skráteného legislatívneho konania, pretože samozrejme normálnym legislatívnym konaním by sme tú situáciu riešiť, riešiť nemohli.
Chcem však položiť otázku a je mi trochu ľúto, že tu nie je pán minister zahraničných vecí, pretože kládol som mu podobnú otázku aj na hodine otázok na predchádzajúcej schôdzi, teda či sa na tvrdý brexit nebudeme pripravovať prípadne aj nejakou mimoriadnou schôdzou, on mi vtedy odpovedal, že áno, je to možné, že bude mimoriadna schôdza. Lebo zasa nestalo sa to úplne zo dňa na deň. Nestalo sa toto tak, že minulý týždeň alebo pred dvoma týždňami sme sa dozvedeli, že hrozí tvrdý brexit. To, že hrozí tvrdý brexit alebo že môže nastať aj variant tvrdý brexit, to sa teoreticky dalo, dalo predvídať aj vopred, aj dlhodobo, lebo bola to stále jedna, jedna z možností, keďže tá dohoda nebola schválená. Ale samozrejme ťažko možno vyčítať slovenskej vláde, že predpokladala, že sa britskej vláde podarí presadiť v britskom parlamente dohodu o brexite, ktorá keby bola v britskom parlamente schválená, tak, tak nemusíme, nemusíme riešiť tvrdý brexit, pretože by sme to mali ošetrené všetko dohodami. Ale to, že hrozí tvrdý brexit a že ten variant môže reálne nastať, že to nie je iba taká nejaká hypotetická možnosť, je známe prinajmenšom od začiatku decembra, keď sa začalo s procesom schvaľovania dohody o brexite v britskom parlamente a keď bolo zjavné, že nie je dostatočná väčšina medzi britskými poslancami na to, aby schválili tú dohodu.
Čiže prinajmenšom od začiatku decembra bolo našou povinnosťou začať sa pripravovať na možný vývoj spočívajúci v tom, že Veľká Británia odíde z Európskej únie bez dohody.
Napokon aj viaceré iné krajiny Európskej únie musia riešiť, musia riešiť podobný problém. V Českej republike, kde majú dvojkomorový parlament, a teda ten legislatívny proces je komplikovanejší ako na Slovensku, bol obdobný zákon schválený už teda v jednej komore v januári, v druhej komore vo februári a začiatkom marca bol aj podpísaný prezidentom, pokiaľ viem. Obdobne, obdobne v iných krajinách riešili podobnú legislatívu tak alebo onak v priebehu prvých mesiacov tohto roka.
Takže chcem sa spýtať a neviem teda, či mi pán podpredseda vlády bude vedieť odpovedať, prečo vláda s takýmto návrhom neprišla skôr? Skôr, tým nemyslím pred rokom, skôr, tým nemyslím pred Vianocami, ale teda prinajmenšom v januári alebo začiatkom februára bolo reálne, aby vláda s návrhom legislatívy, ktorá by ošetrila tvrdý brexit, prišla. Lebo áno, môžme stále dúfať, ešte stále môžme dúfať, že nejaká dohoda bude, bude v britskom parlamente schválená alebo že sa to odsunie, ale tá možnosť brexitu to je, a nepovažujem za zodpovedné, že 26. marca začíname legislatívny proces, hoci v skrátenom legislatívnom konaní, o niečom, čo má upraviť situáciu, ktorá teoreticky môže nastať 29. marca. Tak bude rád, ak si pán podpredseda vlády nájde čas na odpoveď.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ja len kratučko, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja idem vystupovať, ale nedá mi na to nezareagovať, pretože to neni ani vo forme otázky, ale to naozaj mal tento zákon tu byť pripravený podstatne skôr a ak, tak najneskôr minulú schôdzu. Čiže určite nie tri dni pred dátumom, kedy sa má naplniť čl. 50. Takže myslím si, že to ani neviem ako by sa dalo na to odpovedať, iba tak, že naozaj je to neskoro a je to naozaj zlyhanie vlády v tomto prípade maximálne.

Pán poslanec Dostál.

Ďakujem, pán poslanec Heger, za reakciu. No, všetko sa dá povedať rôznym spôsobom a ja súhlasím s tým, že je to neskoro a že došlo zo strany vlády k zlyhaniu a že ten návrh mal byť predložený oveľa skôr, a dokonca, že keby bol predložený skôr, tak ho nemusíme zase prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže toto je svojím spôsobom aj typická situácia, že áno, sú splnené tie podmienky, aby, aby sa uskutočnilo skrátené legislatívne konanie, lebo čo už iné sa dá robiť. A na druhej je to, na druhej strane je to ale situácia, za ktorú sčasti nesieme zodpovednosť aj my, a teraz myslím štátne orgány Slovenskej republiky, v tomto prípade vláda, že takýto návrh nepredložila skôr, hoci ho predložiť, predložiť mohla. Ale teda formuloval som to ako otázku, lebo ma zaujíma odpoveď a zaujíma ma spôsob, akým vláda alebo v tomto prípade pán podpredseda vlády vysvetlí, prečo takýto návrh nebol predložený skôr a prečo tri dni pred možným tvrdým brexitom, ideme schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní legislatívu.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán podpredseda vlády, ja teda nebudem až taký zmierlivý. Ale chcem to povedať aj preto, pretože naozaj túto informáciu vieme veľmi dlho. Jednak vieme, že 23. 6. sa udialo, 2016 sa udialo to referendum, čl. 50 bol aktivovaný 29. 3. 2017, a vedeli sme, že teda jedným zo scenárov môže byť aj tvrdý brexit. Samozrejme, nikto nedúfal, že tento sa naplní, ale bol to jeden z veľmi reálnych, ako aj ďalšie scenáre, bol veľmi reálny. A myslím si, že akákoľvek zodpovedná vláda ak má dostatočný čas, čo dva roky je dostatočný čas na to, aby venovala aj takejto dôležitej otázke pozornosť. O to viac, o to viac, že Slovensko bude jedna z najpostihnutejších krajín brexitom a tvrdým brexitom obzvlášť.
Čiže to nie je, že my sme nejaká krajina, ktorá je možno v 27. poradí alebo pod., že či sa to udeje alebo neudeje, nám môže byť jedno, lebo je to marginálne. V takom prípade si tiež myslím, že to nie je zodpovedné, ale vedel by som to viacej pochopiť. O to viac, že vieme, že naozaj vzťahy, alebo resp. pohyb občanov našich v Británii a britských tu na Slovensku, samozrejme je menší, ale náš v Británii je veľký. Je to rádovo stotisíc ľudí, a tá reciprocita je naozaj veľmi dôležitá, pretože sa považuje a nazerá sa na tú reciprocitu aj pri uzatváraní takýchto dohôd. Takže si myslím, že aj ako politický signál, sme si naozaj nechávali úplne načas. A o to viac, keď sa pozrieme na samotný zákon, nie je to nejaký, by som povedal, teraz rozsiahly zákon, ktorý by ministerstvo nevedelo pripraviť skôr. Čiže osobne si myslím, že toto považujem teda za manažérske zlyhanie vlády, keďže naozaj takýto zákon mohol byť predstavený, ak by aj chcela vláda váhať, tak mohol byť predstavený najneskôr na januárovej schôdzi, ale samozrejme mohol byť aj skôr, pretože opäť tento zákon by bol platný len pre prípad tohto scenáru. Takže samozrejme s tou účinnosťou sa dalo hrať.
Teraz sme samozrejme tri dni pred tým dátumom, takže vidíme, že je to úplne, úplne na hrane, až, by som povedal, za hranou, takže z tohto dôvodu to považujem naozaj za veľmi nezodpovedné. O to viac, že sme vyzývali vládu už dlhodobo. Aj kolegyňa Remišová vlastne krátko po tom, ako sa tieto veci dali do pohybu, veľmi konkrétne vystúpila aj na tlačovej besede a vyzývala vládu, aby teda pripravila takúto legislatívu, ale samozrejme bol to v tom momente hrach na stenu, pretože vláda riešila svoje iné problémy, ktorým čelí počas celého volebného obdobia, čo zase len poukazuje na to, že táto vláda sa zmieta vo svojich vlastných problémoch, a tým pádom nedokáže kvalitne riadiť štát. Takže toto považujem preto za zlyhanie, a o to viac, že vidíme, že naozaj ten vývoj je komplikovaný aj tie rokovania, ak by ste, teda predpokladám, že vláda rokuje aj s hlavným vyjednávačom za Európsku úniu a môže vidieť a sleduje ten samotný proces. My poslanci z Národnej rady sme boli vo Veľkej Británii aj minulý rok, aj ten rok, na to, aby sme sa informovali priamo zo zdroja, rozprávali sa aj priamo s britskými poslancami, bolo to spektrum aj koaličné, aj opozičné a naozaj z tej samotnej diskusie sme videli, že toto nie je jednoduchá situácia, že oni sami nevedia garantovať, ako to dopadne. Takisto ako už povedal aj kolega Dostál. Takže vidíme komplikovanosť tej situácie, kalkul tu bol naozaj neopodstatnený, alebo ak vyslovene, ak niekto kalkuloval s tým, že však to dopadne dobre a nebude treba sa na ten brexit, tak sa veľmi prepočítal a jasne sa ukázalo, že takéto situácie podceňovať sa v žiadnom prípade nemôžu. O to viac ak ide naozaj o zodpovedné riadenie štátu, zodpovedný prístup k riadeniu štátu a nehazardovanie aj s právami občanov, ktorých sa to tiež výrazne dotkne, nehovoriac o biznisoch a podobne.
Takže ja som chcel len kratučko vystúpiť k tomu, že toto samotné, že to je v zrýchlenom konaní, že to je podané, že to je na tejto schôdzi, jasne ukazuje, že vláda sa tomuto problému otočila chrbtom, že tento problém neriešila, hoci výzvy aj z opozície, z radov opozície boli veľmi silné. A nielen z radov opozície. Ten problém tvrdého brexitu tu bol veľmi reálny a každým dňom za posledného polroka bol reálnejší aj z vyjadrení, ako som povedal, úst samotného hlavného vyjednávača za EÚ, čiže omnoho skôr sme sa na to mohli pripraviť. My vidíme, že krajiny, niektoré krajiny sa na to už pripravili a túto legislatívu majú nachystanú, takže považujem to naozaj za len ukážku toho a dôkaz toho, že táto vláda, ako táto vláda pristupuje k riadeniu štátu, ako pristupuje k tomu, ako si váži samotných občanov Slovenskej republiky alebo aj iných ešte členov Európskej únie. A preto si myslím, že je to proste neskoro.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec Budaj.