43. schôdza

Takže ešte raz dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila k návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, resp. k tej skutočnosti, že zákon pán prezident nepodpísal a vrátil ho Národnej rade s pripomienkami.
Úvodom musím vyjadriť svoje sklamanie, že pán prezident kritizuje ustanovenia zákona, ktoré boli navrhnuté po širokej diskusii s tými, ktorými má zákon, ktorým má zákon pomôcť. Čiže s potravinármi. Je pochopiteľné, že obchodníci, niektorí, ako som aj povedala pred chvíľočkou vo faktickej, tento zákon kritizujú. Ale chcem pripomenúť, že poctivým obchodníkom takýto zákon nemôže robiť vôbec žiadny problém. Ak neuplatňujú nekalé praktiky voči svojim dodávateľom, naozaj žiadny problém.
Osobne ma mrzí, že pán prezident sa postavil na stranu obchodníkov a to prevažne nadnárodných korporácií, ktoré svojim dominantným postavením, zneužívaním ekonomickej sily a využívaním aj faktoru strachu ničia našich slovenských potravinárov. Čo ma mrzí ešte viac, je to, že pán prezident sa otočil chrbtom, ako som povedala, aj našim slovenským potravinárom, keďže 50 % výrobkov slovenských v reklamných letákoch, ktoré som do zákona navrhla, vítajú slovenskí potravinári s otvorenou náručou. Mala som naozaj množstvo telefonátov aj osobných stretnutí od našich potravinárov, v ktorom mi osobne poďakovali a vyjadrili podporu.
Aby to nevyznelo, že tu smrdí nejaká samochvála, ja tu mám aj dokumentáciu a ak dovolíte, svoje, budem citovať dve organizácie, pretože svoje presvedčenie vyjadrili potravinári aj verejne. Preto aj pani poslankyni Kiššovej a jej kolegom by som chcela povedať, že nie sú to rokovania s jedným, s dvomi obchodníkmi niekde v Hornej Dolnej, ale boli to rokovania zástupcov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Potravinárskej komory Slovenska.
Že hovorím pravdu, tak dovolím si zacitovať také stručné vyhlásenie Potravinárskej komory Slovenska: "Potravinárska komora Slovenska považuje zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami za jeden z najdôležitejších predpisov regulujúcich dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Pozmeňovacie návrhy predložené poslancami Národnej rady Slovenskej republiky zároveň významným spôsobom doplnili samotný zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ako aj zákon č. 152 o potravinách a zákon o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007. Zároveň bol do zákona o potravinách, bola vložená povinnosť pre potravinárske podniky pri listinnej alebo elektronickej propagácii marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín prostredníctvom letáku, reklamného časopisu alebo inej obdobnej formy komunikácie zabezpečiť, aby najmenej polovicu potravín v každom letáku tvorili potraviny vyrobené na Slovensku alebo označené značkou kvality. Neustále sa zvyšujúce negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, ktoré je generované zvýšeným dovozom potravín zo zahraničia, je alarmujúce, a preto je potrebné prijať razantné kroky k podpore domáceho spracovateľského priemyslu. Z tohto dôvodu vnímame prijaté zmeny pozitívne."
Rovnako, stručnejšie poviem len pár viet z vyjadrenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Možno by postačoval len názov tlačovej správy, citujem: "Vítame schválený zákon." Ale predsa len vzhľadom na konkrétne pripomienky pána prezidenta dovolím si uviesť ešte jednu vetu: "Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora oceňuje, že zákon prináša pre dodávateľov možnosť anonymného podania sťažnosti a znižuje splatnosť faktúr. Rovnako je podstatné, že po novom budú musieť obchodné reťazce vo svojich letákoch uvádzať minimálne 50 % slovenského tovaru." Toľko citát.
Milé kolegyne, milí kolegovia, ja vždy hovorím, že nestačí sa pozrieť na to, čo sa hovorí, ale najmä na to, kto to hovorí. A preto aj pre pani kolegyňu, aj kolegov, jej kolegov by som ešte raz chcela povedať, pretože na výboroch sa často, na našom výbore pre pôdohospodárstvo sa často prevracajú oči, keď poviem, že Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora má taký a taký názor. Takže pre všetkých, aby bolo jasné. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je zákonom zriadená nezávislá záujmová samospráva, ktorá zastupuje záujmy poľnohospodárov a potravinárov takmer od vzniku republiky. Od roku 1992. Potravi... Pardon, prepáčte. Potravinárska komora Slovenska je zase organizácia, ktorá zastupuje viac ako 60 % potravinárov, ak to zoberieme z pohľadu obratu. Teraz sa pýtam, nie je vyjadrenie podpory k tomuto zákonu týchto zástupcov pre pána prezidenta postačujúce? Ak nie, tak ma to veľmi mrzí. A opätovne sa potom pýtam, koho záujmy týmto pán prezident obhajuje.
V posledných dňoch sa objavili aj niektorí "tiežpotravinári", ktorí si sadli spolu s obchodníkmi pred kameru a vyjadrili sa, že zákon je zlý a zákon nechcú. Pozrime sa však znova na to, kto to hovorí. Malý alebo stredný podnik na Slovensku? Asi ťažko. Ide o nadnárodné korporácie spravidla so zahraničným kapitálom. Nepočúvajme, prosím, silu peňazí, ale tých, ktorým naozaj chceme a máme pomôcť.
V súvislosti s kritikou pána prezidenta musím uviesť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Nemôžem sa stotožniť s názorom, že treba odmietnuť pozmeňujúce návrhy poslancov, nielen ten môj, ale aj kolegov poslancov, pretože neprešli štandardným legislatívnym procesom, čo pán prezident často vo svojich rozhodnutiach opakuje. No pán prezident by si mal uvedomiť, že Národná rada Slovenskej republiky a jej poslanci sú zákonodarným orgánom a takýto prístup je absolútne neprijateľný. Nie je možné z dôvodov, ktoré pán prezident uviedol, odmietať poslanecké návrhy a popierať ústavné postavenie poslancov. Podanie pozmeňujúceho návrhu je legitímne právo každého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Áno, dôležitá informácia je, čo uviedla moja predrečníčka, že dňa 12. marca Európsky parlament v prvom čítaní schválil, a to nepovedala, drvivou väčšinou, a to 589 poslancov bolo za, 72 poslancov proti, smernicu o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci. To znamená, že už ďalej neexistuje tá polemika, ktorá tu bola počas prvého čítania, že či obchod s potravinami je určitým spôsobom regulovaný, či môže byť regulovaný. Áno, je regulovaný. Tu nám očividne poučky o slobodnom trhu akosi zlyhávajú. Keď som už spomenula túto smernicu, tak v súvislosti s ňou rovnako potravinári vyjadril vďaku Slovenskej republike, že túto tému prostredníctvom nášho agrorezortu otvorila na pôde Európskej únie. Neobstoja teda ani argumenty o regulácii či diskriminácii sektora.
Naši potravinári každodenne znášajú nekalé praktiky obchodných reťazcov, aby vôbec dokázali na trhu prežiť. Neotáčajme sa im preto chrbtom a poprosím všetkých ctených kolegov a kolegyne, aby tento zákon opätovne podporili. Stretávame sa s výrobcami, spracovateľmi a záujmovými samosprávami, ktoré ich zastupujú, a naozaj môžem potvrdiť, že počítajú dni, kedy tento zákon bude prijatý a bude účinný.
O to viac je pre mňa postup pána prezidenta nepochopiteľný. Pán prezident dal celkom 7 pripomienok. Z vecného hľadiska pripomienkam nemožno podľa môjho názoru vyhovieť. Avšak z technického hľadiska je nevyhnutné vyhovieť pripomienkam č. 3 a č. 7. Dôvodom je však časový súlad medzi zasadnutím Národnej rady Slovenskej republiky a účinnosťou zákona. Ak by sme týmto dvom pripomienkam nevyhoveli, došlo by k retroaktivite, čo je samozrejme neprípustné.
Pripomienkou č. 4 navrhuje pán prezident okrem iného aj zrušiť povinné zastúpenie slovenských výrobkov v letákoch, s čím vzhľadom na vyššie uvedené argumenty nemožno súhlasiť. Aby však po nevyhovení pripomienke č. 4 nedošlo aj v tomto prípade k retroaktivite, podávam v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 pozmeňujúci návrh. Ak dovolíte, teraz tento návrh prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Antošovej k zákonu z 5. februára 2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene o doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1321). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý sa mení takto.
1. V čl. II, 4. bodu. V čl. II v 4. bode v nadpise § 31 af) sa slová "1. apríla 2019" nahrádzajú slovami "1. mája 2019" a v § 31 af) sa slová "31. marca 2019" nahrádzajú slovami "30. apríla 2019".
K čl. III k 2. bodu. V čl. III 2. bode v nadpise § 54h sa slová "1. apríla 2019" nahrádzajú slovami "1. mája 2019" a v § 54h sa slová "31. marca 2019" nahrádzajú slovami "30. apríla 2019".
Ďakujem pekne za pozornosť a ešte raz by som chcela poprosiť milé kolegyne a vážených kolegov o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Antošová, ja vás chcem poprosiť možno za také ešte dodatočné vysvetlenie, lebo ak to správne chápem ja, tak pán prezident, toto neni akože, výhrady pána prezidenta, toto sú výhrady právnikov v prezidentskej kancelárii, ktorí teda, ako úrad pána prezidenta nesie zodpovednosť za to, že má podpísať a tým pádom dať ako keby podporu tej, nie ako keby, ale dať podporu tomu zákonu. A teda on, oni tí právnici si na to sadnú a pozerajú a čo som, jako som ja čítal teda ten výklad pána prezidenta, tak tam vidí rozpor s ústavou. A tí právnici, toto teda hovorím, že toto nejde teraz o názor pána prezidenta, ale je to názor právnikov, ktorí dávajú pozor na to, či zákon, ktorý je schválený v parlamente, je v súlade s ústavou. A vidím podľa toho a budem to hovoriť aj v ústnej rozprave, čiže by ma zaujímalo, aký máte vy postoj k tým rozporom v ústave, lebo vy ste to poňali tak subjektívne, ako keby teda pán prezident sa ide zastávať nejakých, ale nevyjadrili ste sa k tomu obsahu, ktorý tam je vyjadrený. Pretože ja som to pochopil tak, že sa tu ukazuje, že tento zákon ako nabúrava aj samotnú ideu právneho štátu.
A ja skôr vidím problém a my sme si veľa debatovali pri prvom a druhom čítaní o tomto zákone samotnom, ale vidím tu skôr problém v tom, že pani ministerka zanedbala počas celého svojho volebného obdobia, aj tí predchádzajúci ministri, ale aj ona zanedbala tento samotný sektor. My vieme, že potravinári, výrobcovia potravín ťahajú za kratší chvost, za kratší koniec nie teraz posledných pár rokov, ale dlhodobo. A posledných pár rokov, kde pani ministerka mohla konať, nekonala, práveže sme videli, že skôr konala opačne, čiže sa ako keby obrátila tomu problému chrbtom, bola tu ignorácia a teraz sa to snaží nejakým čarovným prútikom zvrátiť a vidíme, že ten samotný nástroj nebude fungovať. A dokonca podľa slov aj pána prezidenta bude protiústavný. Takže toto by ma zaujímalo, ako to vysvetlí.

Aha, ďakujem pekne. Pani kolegyňa Antošová, ja by som mal výhradu voči tomu tónu, ktorý používate v súvislosti s tým, že niekto vyjadril iný názor na váš návrh legislatívny. Ten niekto je pán prezident. Nezabúdajme, že Slovensko je, má parlamentný systém, kde je jednokomorový parlament, kde neexistuje nejaká dodatočná previerka návrhov, ktoré tu padnú, a nejaké také naznačovanie, že keď niekto nesúhlasí s tým, čo vy navrhnete, že je to nejako nenáležité alebo dokonca neslušné, naozaj si myslím, že je neslušnosť. A toto hovorím ako človek, ktorý si tu musel od vás vypočuť to, že ako ste nás tu poučovali, že sa tu niektorí nevieme chovať. Myslím si, že takéto chovanie voči hlave štátu v tejto súvislosti je nenáležité.
Ďalej by som chcel povedať toto, že ak, ak hovoríte o smernici Európskej únie, tak som si úplne 100-percentne istý, bez toho, že by som tú smernicu videl, že, že, že tá smernica nehovorí nič o tom, že sa majú chrániť domáci výrobcovia takým spôsobom, že majú mať stanovený minimálny počet inzerátov vo svojich letákov v prospech domácich výrobcov.
A pokiaľ hovoríte o nekalých praktikách našich obchodníkov alebo nadnárodných obchodníkov alebo kohokoľvek, to je vec toho, aby konal Protimonopolný úrad. Tam zasiahnite, lebo to je exekutíva. Tam máte možnosť niečo s tým urobiť, ale vy to nerobíte, pretože vám sa páči to, ako Protimonopolný úrad funguje, lepšie povedané nefunguje, keď sa vám to hodí. A to, že máme nefunkčný Protimonopolný úrad, to je váš problém, nikoho iného.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Príde mi pomerne vtipné, že opakuje sa tu neustále, ako strana SNS vlastne mobilizovala v Európskom parlamente a v Európskej komisii tento návrh smernice o nekalých praktikách. No tak treba si pravdu povedať, že v tom čase, kedy tuná došlo vôbec k nejakému námetu, tak už bol legislatívny návrh v apríli minulého roka schválený, takže je to len prihrievanie si vlastnej polievočky. Ale tu chcem povedať, že smernica hovorí o 16 nekalých praktikách, a vaša iniciatíva sa, ide nad rámec tejto smernice. A myslím si, že to bolo aj cieľom, že ste to tak veľmi rýchlo celé podávali. A nezdá sa mi naozaj vhodné takýmto spôsobom reagovať tiež na pripomienky z druhej strany a myslím si, že bolo by dobré, keby ste akceptovali minimálne pripomienky pána prezidenta, keď už nie celý, stiahnutie celého návrhu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril k tomuto zákonu, respektíve k návrhom pána prezidenta, ktorý vrátil tento zákon na opätovné prerokovávanie. A vo svojom vystúpení sa zameriam teda na tie veci, ktoré pán prezident vytkol.
Jednu z tých vecí, alebo možno by som ich chcel tak vysvetliť, aby to možno pochopilo aj plénum, aj keď teda moc nás tu teda nie je, ale možno, aby niekto pochopil, že o čo tu naozaj ide, to, čo pán prezident napadol. Je to, je to, jedno z nich je ustanovenie, podľa ktorého rozklad proti rozhodnutiu o udelení poriadkovej pokuty alebo rozklad proti rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt nemá odkladný účinok. V oboch prípadoch je tam stanovená doba splatnosti na 30 po jej doručení.
Čo to znamená v praxi? Jednoducho to, že ak subjekt dostane pokutu, je povinný ju fyzicky zaplatiť do 30 dní alebo teda uhradiť do 30 od toho, ako mu je doručené. Môže sa voči tomuto odvolať, ale nič to nemení na tom, že túto pokutu musí v uvedenom termíne zaplatiť. Treba povedať, že táto prax nie je bežná v našich zákonoch a je de facto popretím akejsi prezumpcie neviny, keďže pokutovaný objekt musí hneď podstúpiť trest, teda zaplatiť tú pokutu bez toho, aby sa ešte mohol odvolať, pokiaľ teda tú pokutu zaplatí. Môže sa síce obrátiť na príslušné orgány s odvolacím konaním, ale podstatné je, že túto pokutu musí naozaj zaplatiť. V reálnom živote ale samozrejme môže nastať situácia, že odvolacie orgány dajú za pravdu subjektu, ktorý dostal pokutu, a vyhodnotia takéto konanie v udelení pokút ako konanie v rozpore so zákonom a celé rozhodnutie sa zruší. Subjektu sa takto okrem morálnej satisfakcie, ktorú teda týmto, ktorá mu je týmto vyjadrená, môže teda vrátiť aj táto pokuta. Ale tu je ten problém, že si musí vymáhať v súdnom konaní, ktoré môže trvať naozaj, naozaj dlho, a nevidím v tom naozaj žiadnu logiku, prečo niekto, kto nič nespravil, sa musí o svoje peniaze domáhať súdnym konaním, pretože niekto mu tieto peniaze predtým zobral bez toho, aby sa ten dotyčný mohol obrátiť na príslušné orgány na prejednanie jeho sťažnosti.
Je veľmi dôležité pripomenúť, že tento problém je o to vypuklejší, že tieto pokuty sú naozaj veľmi vysoké. V tomto zákone sa rozprávame o desaťtisícoch, stotisícoch až miliónoch. Tieto hodnoty sú také vysoké, že pre niektoré dotknuté subjekty môžu naozaj znamenať až ich likvidáciu. Na túto skutočnosť som upozorňoval aj v rozprave pri prejednávaní tohto zákona. Pripomenul som tiež to, že si treba uvedomiť, že tento zákon neplatí len pre veľké reťazce, ako sa to deklaruje, ale platí pre celý potravinový reťazec, teda aj pre menších, menších predajcov, ktorí, ako som spomenul aj vo svojej faktickej, sú predajcovia, ktorí sú možno aj na sídlisku, je to možno malá drobná predajňa, alebo možno je to nejaký lokálny predajca, ktorý chce predávať slovenské výrobky, ale jednoducho má jednu predajňu, a tam keď dostane takúto pokutu, ktorú bude musieť zaplatiť, a ak náhodou teda ju dostal v nesúlade so zákonom, tak, a bude musieť tieto peniaze dlhodobo, dlhodobo mať aj mimo seba, naozaj mu to môže spôsobiť veľké problémy.
Je preto problém, že zákon nijako neupravuje výšku pokuty, môžem citovať: "Ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie." Koniec citátu. Ale nikde nie je taxatívne napísané akékoľvek upresnenie, začo sa aká veľká pokuta môže udeliť. Je tam len jeden jediný limit a to sú maximálne výšky pokút. Samotná výška pokuty je na orgáne kontroly, ktorý si vyššie uvedené upresnenia môže vysvetliť po svojom. Nuž a povedzme si otvorene, je rozdiel, ak kontrola udelí pokutu 5-tisíc euro alebo 200-tisíc euro. Takéto možnosti sú ako stvorené na vytváranie možnosti korupcie, respektíve hľadania spôsobu ako ovplyvniť orgán, ktorý určí výšku pokuty. To by bolo určite vhodné zadefinovať výšku pokuty presnejšie, napríklad odstupňovanie podľa výšky obratu predajne, aby sme takéhoto malého slovenského predajcu nemali možnosť likvidovať hneď pri prvom jeho prehrešku, ale práve naopak, aby takáto pokuta slúžila nie ako represália, ale aj akési posledné, posledné, v úvodzovkách posledné, upozornenie. Nie v neposlednom rade treba mať na pamäti, ako môže takáto vysoká likvidačná pokuta pôsobiť nielen na podnikanie daného predajcu, ale aj na jeho súkromný život. Z uvedeného je jasné, že toto ustanovenie, podľa ktorého rozklad proti rozhodnutiu o udelení poriadkovej pokuty alebo rozklad proti rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt nemá odkladný účinok, je protiprávne. Domnievam sa, že týmto zákonom sú nabúravané základné princípy právneho štátu a demokratickej spoločnosti, a preto túto námietku pána prezidenta my v SaS aj podporíme.
Druhým bodom, pre ktorý vrátil pán prezident tento zákon na opätovné prerokovanie, je povinnosť uvádzať v reklamných letákoch minimálne 50 % poľnohospodárskych výrobkov a potravín vyrábaných na Slovensku. Toto nariadenie jasne diskriminuje propagáciu a marketing a tým aj predaj výrobkov a potravín dovážaných z krajín EÚ. Či sa vám to páči, alebo nie, týmto znením zákona porušujete medzinárodné dohody, konkrétne čl. 34 zmluvy o fungovaní Európskej únie a teda je v rozpore s právom EÚ. Žijeme v otvorenom európskom obchodnom priestore, aj my musíme dodržiavať medzinárodné dohody. Ak my chceme od našich partnerov EÚ dodržiavanie dohodnutých podmienok, musíme dohodnuté zmluvné podmienky dodržiavať aj my. Druhým pohľadom na problematiku je skutočnosť, či predajca dokáže reálne na slovenskom trhu zadovážiť dostatok kvalitných slovenských potravín a poľnohospodárskych výrobkov po celý rok. Ja som za podporu predaja slovenských výrobkov a poľnohospodárskych produktov, ale nerobme to za cenu porušovania medzinárodných zmlúv a dohovorov a nenúťme obchodníkov k tomu, aby hľadali rôzne cestičky ako naplniť tento článok zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ja len toľko k pánovi kolegovi poviem, že práve v tomto zákone sa upravuje aj tá možnosť alebo teda ten systém kontrol, ten ktorý nebol doteraz dobrý, alebo nebol regulérny, tak práve v tomto zákone sa, tieto kontrolné orgány sú nasmerované tak, aby nedochádzalo práve k tomu, o čom vy hovoríte. Ja neviem, či hovoríme o tom istom zákone.
A ešte, prosím vás, na začiatku ste aj vy vtedy vytkli buď protiústavnosť, alebo teda hovoríte o tom, že zákon má ustanovenia, ktoré sú proti Ústave Slovenskej republiky. Ja len toľko chcem povedať, že ja som preto aj navrhla, že budeme hlasovať alebo teda chcem, aby sme hlasovali tak, že vyhovieme pripomienke pána prezidenta k bodu 3 a 7 práve preto, aby ten zákon nebol retroaktívny.
A čo sa týka aj tohoto, naznačujete, že teda som nejaká nespokojná s tým, že pán prezident vrátil zákon, ale ja som rozhorčená nie sama za seba, ja som rozhorčená práve za tých slovenských potravinárov a poľnohospodárov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega Pavelka, vďaka za ten vklad a teda to vysvetlenie ohľadom pokút a odkladu pokút, že nebude mať účinok. A ja to vidím tak, že to je presne to, čo vlastne pán predseda parlamentu Anton Danko povedal, keď s tým celým prišiel, že ide teraz vyhlásiť vojnu a ide ukázať reťazcom zdvihnutý prst. A ale v skutočnosti si uvedomuje, že čo tu vlastne nefunguje, nefunguje tu, opäť poviem, právny štát. Pretože keď si zoberieme normálne funkčné právne prostredie, tak teraz keby aj niekto nezaplatil včas tú faktúru, tak ten, ktorý nemá zaplatenú faktúru, podá, samozrejme, naňho, teda príde na súd a podá naňho žalobu, že teda nemám zaplatené, ak by sa to nedalo vymôcť inak, a súd by mal okamžite rýchlo konať. Ak by rýchlo konal, tak by sa k tým peniazom vedel dostať, ak má na ne právo. Čiže exekučný poriadok a tieto veci všetky, ak by to naozaj, sme boli vo svete, kde tu právo funguje, kde súdy fungujú, že človek nemusí čakať mesiace a roky, kým sa dostane k nejakému rozsudku, keby práve v tom zdravom podnikateľskom prostredí bolo zabezpečené, rýchla vymožiteľnosť práva, tak by si žiadna firma nedovolila nezaplatiť záväzok, ktorý sa tu deje. Naozaj vidíme, že na Slovensku je problém s platobnou neschopnosťou, že viaceré firmy, tá druhotná platobnosť, neschopnosť tu rastie. A toto je problém práve tej právnosti a vymožiteľnosti práva, právnosti štátu. A namiesto toho, aby sme riešili tento problém, tak ideme vymyslieť zmenu zákona, ktorou povieme, že vlastne je jedno, keď si dostal pokutu, musíš ju zaplatiť a je to vybavené. Takže vidím tu deformáciu, deformáciu riešime ďalšou deformáciou a toto určite nie je cesta správnym smerom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakcie. No hovoríme o tom istom zákone, ktorý rozpráva o systéme kontrol. No a ja teda ešte raz vám zacitujem z vášho zákona. "Ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, na následky, dĺžku protiprávneho konania, na jeho opakovanie." Koniec citátu. Ale tu nikde nie je napísané, že napríklad určíme tú výšku pokút podľa obratu, alebo podľa nejakých iných okolností. A týmto zákonom, keď nechávame na toho kontrolóra, akú výšku pokút dá, naozaj mu dávame do rúk obrovskú silu, ako môže normálne že zlikvidovať toho malého predajcu.
Ja nerozumiem, že prečo ste toto v tom zákone neušetrili. Pretože toto sa môže veľmi negatívne týkať tých drobných, malých predajcov, ktorých je stále menej a menej. Vy tu stále teda útočíte na veľké reťazce, rozprávate, že slovenské predajne nie sú, no ale akože, ako si môže niekto otvoriť si nejakú svoju malú predajňu niekde, kde chce predávať čosi drobné, keď mu hrozí toto, takéto nariadenie, že keď kontrolór môže dať pokutu, tak až niekoľko stotisícovú bez toho, aby on teda to vedel nejak reálne namietať, respektíve bude to musieť zaplatiť a potom bude možnože čakať dlhé roky na to, ak sa ten kontrolór pomýlil, aby dostal svoje vlastné peniaze späť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, hlavne tí z vládnej koalície. Dovoľte, aby som sa ja už až tak dopodrobna s námietkami pána prezidenta nezaoberal a poukázal na ďalšie chyby, ktoré v tom zákone, aj keď parlament prijme námietky pána prezidenta všetky, tak tento zákon bude zlý a protiústavný.
O tom, čo hovoril kolega Pavelka, že v podstate tá veľká benevolencia tých kontrolórov z ministerstva pôdohospodárstva, že môžu rozhodnúť od nula po vysokú čiastku, je ideálna pôda na korupciu a výpalníctvo. Viete si predstaviť lepšie prostredie? Príde tam štátny úradník za malé peniaze a povie, že dám ti pokutu stotisíc euro, alebo sa dohodnime nejakým iným spôsobom. Vy ste mu to povedali, že keď on povie, že stotisíc, tak on je povinný to zaplatiť do 30 dní a môže sa ísť sťažovať na lampáreň. Prečo? Lebo na výkon podľa § 4 ods. 2, na výkon kontroly podľa § 4 ods. až 12 sa nevzťahuje právny poriadok okrem doručovania písomností pri výkone kontroly. Vie mi niekto povedať, ako sa má správať daný subjekt, ak chce namietať zaujatosť kontrolóra? Vie mi niekto z vás povedať, ako budú preskúmavané rozhodnutia ministerstva?
Pozrime sa ďalej. Ktorí sú to kontrolóri, ako sú definovaní? Dostávajú právomoc a kompetenciu oveľa širšiu, ako má trebárs polícia. Paragraf 4 ods. 5 definuje, "kontrolu vykonávajú najmenej dvaja zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva (kontrolór) na základe poverenia na vykonanie kontroly (ďalej len "poverenie") vydaného ministrom pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Slovenskej republiky alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom ministerstva pôdohospodárstva". Majú sa preukazovať u subjektov nejakým dokladom totožnosti? Nie. Majú nejaké čísla ako policajti, že si to viete prekontrolovať, či je tam oprávnenie alebo nie? Nie. Môžu to byť aj upratovačky ministerstva? Keď dostanú takéto poverenie od vedúceho pracovníka? Áno.
Dobre, poďme ďalej. Títo kontrolóri majú právo ísť na kontrolu k tretím osobám. Aj do bytu. Keď toto nie je demontáž právneho štátu, tak neviem, čo to má byť?
Teraz poďme sa pozrieť na to vstupovanie do obydlia, § 7 a 9, vstup do obydlia. "Vstupovať do vozidla, objektu, budovy, zariadenia, prevádzky, na pozemok a do iných priestorov kontrolovaného subjektu alebo tretej osoby vrátane obydlia." Ak sa obydlie považuje aj na, používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti u tretej osoby? Ak sa náhodou niekto z vás, pani kolegyňa Antošová, nebodaj, v budúcom volebnom období budete tu sedieť ako opozičná poslankyňa, stretnete sa s predstaviteľmi obchodnej siete a ako budúci minister, ktorý tam bude sedieť v podobe možnože Jahnátka, alebo nejakého iného podobného kalibru, sa rozhodne dať poverenie upratovačke, aby išli k vám do bytu hľadať kompromitujúce materiály, lebo môžete mať poprípade poznatky o tom, že ako obchodná sieť zneužíva svoje postavenie. Idete až za túto hranu. Tu si myslím, že prekračuje vládna koalícia rámec ústavy a je to protiústavné.
Je to už druhýkrát z dielne ministerstva pôdohospodárstva a z dielne SNS. Keď idete vstupovať do obydlia tak, že takéto oprávnenie nemá ani policajt. Keď tá upratovačka s poverením príde na kontrolu, kontrolu, tak pred obydlím, aj s policajtom, pred obydlím policajt zastane a povie, že: ďakujem, ja tam nemôžem. Ale človek bez toho, aby mal niekomu povedať, že čo tam robil, čo hľadal, kde hľadal, ako hľadal, ten tam má právo vojsť. Ohrozuje život alebo zdravie niekoho v tom byte? Nie. Prečo nemôže sa postupovať podľa zákona o správnom konaní? Prečo v takýchto prípadoch nie je možné, pokiaľ už chceme ísť do takejto hrany, prečo nemôžme ísť normálnou cestou, že je to už na hrane trestného činu? Prečo to nedáte do Trestného poriadku ako trestný čin a prečo potom nevstupuje polícia normálne na základe súdneho rozhodnutia alebo poverenia do obydlia? Viete, koľko malých podnikov alebo koľko firiem na Slovensku má sídlo svojej spoločnosti uvedenú v rodinnom dome alebo v byte? Vôbec ju nevyužíva na podnikateľské účely, ale má ho tam. V tom prípade kontrolór má právo ísť domov a prezerať vašu bielizeň a hľadať tam nejaký USB kľúč, lebo tam, náhodou niečo tam bude. Takéto zmýšľanie je úplne choré a poukazuje na to, že táto krajina je na pokraji rozvrátenia právneho štátu. Pričom treba si pripomenúť, že takí ako Kočner si tu mohli vytýkať alebo určovať generálnemu prokurátorovi, čo má alebo nemá robiť. Alebo tyká si, závadové osoby si tykajú s vysoko postavenými úradníkmi na Generálnej prokuratúre. Za takýchto podmienok, za takéhoto právneho štátu, aké máme dnes, vy dávate oprávnenia do rúk ministra alebo nejakému výkonnému pracovníkovi, že môže poslať hoc aj upratovačku. Ja chápem, že som to pritiahol za vlasy, ale ono to z toho zákona vychádza.
Teraz skúsme sa, teraz sa skúsme pozrieť na pokuty. No je normálne, že príde vám inšpektor k vášmu bytu a požiada vás, aby ste mu preukázali vašu totožnosť, a vy mu to nepreukážete a on vám dá pokutu ako fyzickej osobe 3-tisíc euro? Bezodkladne musíte ho zaplatiť? To akí ľudia budú chodiť po tých starenkách a budú hovoriť, že oni tu majú oprávnenie od ministerstva na kontrolu a ukážte mi občiansky. Prečo? Čím sa preukáže? Nemá rovnošatu, nemá legitimáciu, nemá nič. A vy mu dáte takúto právomoc? Ako, prepáčte mi, ale mne sa to zdá, že v SNS stratili zdravý sedliacky rozum. Možnože ciele vaše sú dobré a propaganda je výborná, ale na druhej strane je to choré a zvrátené, to, čo robíte. Demontujete právny štát.
Teraz skúsme sa pozrieť na to, že chcete chrániť slovenských poľnohospodárov, potravinárov, aby mali väčší podiel na slovenských pultoch. Dnes ich tam máme sotva 37 % slovenských výrobkov. Určite so mnou každý bude súhlasiť, že tých 37 % potravín na pultoch medzinárodnej obchodnej siete nie je problém nahradiť tovarom zo zahraničia. Hovoríte, že na zákony, teda na zmluvné vzťahy uzatvorené mimo územia Slovenskej republiky, platí tento zákon, ak sa to dotýka Slovenska. Skúste mi vysvetliť ako jednoduchému sedliakovi, ako ten kontrolór alebo ako tá upratovačka s papierom poverenia ministra pôjde kontrolovať zmluvu k dodávateľom pre obchodnú sieť do Maďarska, keď bola uzatvorená v Londýne, v Rakúsku. Má právo? Bude sa tam vedieť domáhať, že dodávateľ v Rakúsku, v Poľsku, neviem kde, neviem kde, tá zmluva nebude ani na Slovensku? Ako sa k tomu dostanete? Chcete povedať, že má upratovačka podľa tohto zákona prísť právo kontrolovať do Rakúska, do Maďarska, do Poľska, do Čiech? Nie. Čo dosiahnete týmto zákonom? Tie medzinárodné obchodné siete, ktoré ešte dnes tam majú tých 37 %, z veľkej miery do budúcna nebudú mať nič. Lebo keď nebudú mať nič, vy môžte na nich kričať, je to ich slobodné právo rozhodnutia, ale vy ich nemôžte pokutovať a ísť a pozerať sa na to, že neprimerané podmienky v obchodných reťazcoch, lebo nebudú zmluvy so slovenskými dodávateľmi.
Pani kolegyňa Antošová, hovorili ste tu v tejto Národnej rade, že tá Dankova daň vôbec nezasiahne slovenské siete. Ja sa dočítam tento týždeň v novinách, že obchodná sieť a výrobca, spracovateľ mlieka MILK-AGRO je v ohrození preto, lebo bude musieť zaplatiť a hrozí prepúšťanie. Tak ako, my sme to zle predpovedali? Alebo sa to takto preukázalo? Nebavím sa o tom, že ceny potravín stúpajú vďaka debilnému rozhodovaniu alebo prístupu, v úvodzovkách, odborníkov, ktorí takéto zákony vymýšľajú.
Chcete porušovať domovú slobodu. Vôbec nedáte šancu, aby sa vedeli brániť.
Pani kolegyňa, zákon o potravinách a vysoké pokuty, začali tu lietať po roku 2006, po roku 2012. Ja vtedy ako minister pôdohospodárstva som mal názor, že viac ako vysoká pokuta je trest, keď poukážete na obchodníkov, na konkrétnu prevádzku, že predáva nekvalitné veci, v podobe, možnože si budete spomínať, tabule hanby. Neboli by to peniaze, ale bolo by to tam napísané. Moji nástupcovia tam napísali, že vysoká pokuta. Išlo to až do 5 miliónov korún vtedy a potom sa to premietlo aj do eur. Keď sa pozriete na to, že za tie roky ostatné, koľkokrát sa udelili? No ani jedenkrát.
Pokiaľ sa pozriem na to, že v podstate vy chránite slovenských potravinárov, poľnohospodárov, tak skúste sa zamyslieť nad niekoľkými číslami, ktoré vám teraz poviem. V roku 2006, keď nastúpila prvá vláda Roberta Fica spolu s SNS, zahraničnoobchodná bilancia v dovoze v agropotravinárskych komoditách bola niekde na úrovni nie celých 50 miliónov eur. Keď prvá Ficova vláda po štyroch rokoch aj s SNS odchádzala, tak táto suma bola blízko 1 miliardy. V 2012., keď som bol ministrom pôdohospodárstva, tak táto hodnota klesla na 370 miliónov. Dnes viete mi povedať, že aká je zahraničnoobchodná bilancia za minulý rok? Koľko dosiahla vaša ministerka a vaše ministrovanie? Mínus 1,7 miliardy. Keď ste nastupovali, tak tam bola jedna miliarda záporné saldo, dnes je už takmer dvojnásobok, 1,7 miliardy. Kým odídete budúci rok, naozaj to bude dvojnásobok, 2 miliardy. A to celou propagandou, na celé ústa hovoríte tomuto národu, že ich chránite. Ale vy tou ochranou ich de facto zabíjate. Ja vás chcem poprosiť a kolegov z opozície budem nabádať na to, že keď tento zákon prejde v tejto podobe, teda dúfam, že po tej zmene, čo navrhuje pán prezident, sa obrátime na ten Ústavný súd. A keď bude Ústavný súd plne funkčný a budú tam nominanti a nie figúrky vládnej koalície, tak v tejto otázke rozhodnú, že tento zákon je protiústavný.
Ako vstupovať do obydlia? Kam chcete to ťahať? Ja vás chcem vyzvať, možnože máte ešte aj vy vo vládnej koalícii priestor na to, aby ste prišli s opravou tohto zákona. Nechcem rozoberať to, že je v rozpore s našimi medzinárodnými právnymi záväzkami, to urobil kolega Pavelka alebo kolegyňa Kiššová, keď hovorila tie čísla hodnotenia, kam tlačíte slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Viete, čo škodí slovenským poľnohospodárom a potravinárom? Tá korupcia, ktorá sa rozmohla za vašej vlády.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Kolega Simon, veľká vďaka za toto vystúpenie. Ja by som chcel zareagovať na dve veci, teda jednak tí kontrolóri, ktorým si sa venoval pomerne dlho, ale chcel by som vypichnúť to, tie kompetencie, že naozaj je veľmi dôležité, aby tie kompetencie boli jasne stanovené. A takisto, ako už tu odznelo aj predtým v rozprave, nejaká taxatívnosť musí byť zadefinovaná, pretože ak ten kontrolór dostane úplne voľné ruky, tak to vieme, že toto vždy vedie a vytvára priestor pre korupciu, pretože nie sú jasné pravidlá, na základe ktorých sa má správať. A toto vieme, že obzvlášť na Slovensku vie byť zneužité v neprospech štátu, v neprospech samotného podnikateľa a častokrát v prospech iba toho kontrolóra. A toto tu nemôžme v žiadnom prípade živiť, takže preto je veľmi dôležité, aby tieto veci boli explicitne pomenované a zadefinované, aby ten rámec, bolo zadefinované.
Druhá vec, veľmi jasne a opäť si to potvrdil, sú tie výsledky pani ministerky za tieto tri roky. Už len na tých dvoch číslach, čo je bilancia, že začínali z mínus 1,1 miliardou a dnes sú na mínus 1,7 s rastúcou tendenciou, čo opäť veľmi krásne ilustruje, že pani ministerka, toto ministerstvo vôbec nevie pomôcť našim potravinárom a takýmito, by som povedal, kúskami, husárskymi kúskami sa snaží ako keby urobiť dymovú clonu, ale v s skutočnosti to ten zvrat nespôsobí.
Ďakujem.