43. schôdza

Ďakujem. Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Antošová.

Takže ešte raz dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila k návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, resp. k tej skutočnosti, že zákon pán prezident nepodpísal a vrátil ho Národnej rade s pripomienkami.
Úvodom musím vyjadriť svoje sklamanie, že pán prezident kritizuje ustanovenia zákona, ktoré boli navrhnuté po širokej diskusii s tými, ktorými má zákon, ktorým má zákon pomôcť. Čiže s potravinármi. Je pochopiteľné, že obchodníci, niektorí, ako som aj povedala pred chvíľočkou vo faktickej, tento zákon kritizujú. Ale chcem pripomenúť, že poctivým obchodníkom takýto zákon nemôže robiť vôbec žiadny problém. Ak neuplatňujú nekalé praktiky voči svojim dodávateľom, naozaj žiadny problém.
Osobne ma mrzí, že pán prezident sa postavil na stranu obchodníkov a to prevažne nadnárodných korporácií, ktoré svojim dominantným postavením, zneužívaním ekonomickej sily a využívaním aj faktoru strachu ničia našich slovenských potravinárov. Čo ma mrzí ešte viac, je to, že pán prezident sa otočil chrbtom, ako som povedala, aj našim slovenským potravinárom, keďže 50 % výrobkov slovenských v reklamných letákoch, ktoré som do zákona navrhla, vítajú slovenskí potravinári s otvorenou náručou. Mala som naozaj množstvo telefonátov aj osobných stretnutí od našich potravinárov, v ktorom mi osobne poďakovali a vyjadrili podporu.
Aby to nevyznelo, že tu smrdí nejaká samochvála, ja tu mám aj dokumentáciu a ak dovolíte, svoje, budem citovať dve organizácie, pretože svoje presvedčenie vyjadrili potravinári aj verejne. Preto aj pani poslankyni Kiššovej a jej kolegom by som chcela povedať, že nie sú to rokovania s jedným, s dvomi obchodníkmi niekde v Hornej Dolnej, ale boli to rokovania zástupcov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Potravinárskej komory Slovenska.
Že hovorím pravdu, tak dovolím si zacitovať také stručné vyhlásenie Potravinárskej komory Slovenska: "Potravinárska komora Slovenska považuje zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami za jeden z najdôležitejších predpisov regulujúcich dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Pozmeňovacie návrhy predložené poslancami Národnej rady Slovenskej republiky zároveň významným spôsobom doplnili samotný zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ako aj zákon č. 152 o potravinách a zákon o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007. Zároveň bol do zákona o potravinách, bola vložená povinnosť pre potravinárske podniky pri listinnej alebo elektronickej propagácii marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín prostredníctvom letáku, reklamného časopisu alebo inej obdobnej formy komunikácie zabezpečiť, aby najmenej polovicu potravín v každom letáku tvorili potraviny vyrobené na Slovensku alebo označené značkou kvality. Neustále sa zvyšujúce negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, ktoré je generované zvýšeným dovozom potravín zo zahraničia, je alarmujúce, a preto je potrebné prijať razantné kroky k podpore domáceho spracovateľského priemyslu. Z tohto dôvodu vnímame prijaté zmeny pozitívne."
Rovnako, stručnejšie poviem len pár viet z vyjadrenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Možno by postačoval len názov tlačovej správy, citujem: "Vítame schválený zákon." Ale predsa len vzhľadom na konkrétne pripomienky pána prezidenta dovolím si uviesť ešte jednu vetu: "Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora oceňuje, že zákon prináša pre dodávateľov možnosť anonymného podania sťažnosti a znižuje splatnosť faktúr. Rovnako je podstatné, že po novom budú musieť obchodné reťazce vo svojich letákoch uvádzať minimálne 50 % slovenského tovaru." Toľko citát.
Milé kolegyne, milí kolegovia, ja vždy hovorím, že nestačí sa pozrieť na to, čo sa hovorí, ale najmä na to, kto to hovorí. A preto aj pre pani kolegyňu, aj kolegov, jej kolegov by som ešte raz chcela povedať, pretože na výboroch sa často, na našom výbore pre pôdohospodárstvo sa často prevracajú oči, keď poviem, že Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora má taký a taký názor. Takže pre všetkých, aby bolo jasné. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je zákonom zriadená nezávislá záujmová samospráva, ktorá zastupuje záujmy poľnohospodárov a potravinárov takmer od vzniku republiky. Od roku 1992. Potravi... Pardon, prepáčte. Potravinárska komora Slovenska je zase organizácia, ktorá zastupuje viac ako 60 % potravinárov, ak to zoberieme z pohľadu obratu. Teraz sa pýtam, nie je vyjadrenie podpory k tomuto zákonu týchto zástupcov pre pána prezidenta postačujúce? Ak nie, tak ma to veľmi mrzí. A opätovne sa potom pýtam, koho záujmy týmto pán prezident obhajuje.
V posledných dňoch sa objavili aj niektorí "tiežpotravinári", ktorí si sadli spolu s obchodníkmi pred kameru a vyjadrili sa, že zákon je zlý a zákon nechcú. Pozrime sa však znova na to, kto to hovorí. Malý alebo stredný podnik na Slovensku? Asi ťažko. Ide o nadnárodné korporácie spravidla so zahraničným kapitálom. Nepočúvajme, prosím, silu peňazí, ale tých, ktorým naozaj chceme a máme pomôcť.
V súvislosti s kritikou pána prezidenta musím uviesť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Nemôžem sa stotožniť s názorom, že treba odmietnuť pozmeňujúce návrhy poslancov, nielen ten môj, ale aj kolegov poslancov, pretože neprešli štandardným legislatívnym procesom, čo pán prezident často vo svojich rozhodnutiach opakuje. No pán prezident by si mal uvedomiť, že Národná rada Slovenskej republiky a jej poslanci sú zákonodarným orgánom a takýto prístup je absolútne neprijateľný. Nie je možné z dôvodov, ktoré pán prezident uviedol, odmietať poslanecké návrhy a popierať ústavné postavenie poslancov. Podanie pozmeňujúceho návrhu je legitímne právo každého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Áno, dôležitá informácia je, čo uviedla moja predrečníčka, že dňa 12. marca Európsky parlament v prvom čítaní schválil, a to nepovedala, drvivou väčšinou, a to 589 poslancov bolo za, 72 poslancov proti, smernicu o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci. To znamená, že už ďalej neexistuje tá polemika, ktorá tu bola počas prvého čítania, že či obchod s potravinami je určitým spôsobom regulovaný, či môže byť regulovaný. Áno, je regulovaný. Tu nám očividne poučky o slobodnom trhu akosi zlyhávajú. Keď som už spomenula túto smernicu, tak v súvislosti s ňou rovnako potravinári vyjadril vďaku Slovenskej republike, že túto tému prostredníctvom nášho agrorezortu otvorila na pôde Európskej únie. Neobstoja teda ani argumenty o regulácii či diskriminácii sektora.
Naši potravinári každodenne znášajú nekalé praktiky obchodných reťazcov, aby vôbec dokázali na trhu prežiť. Neotáčajme sa im preto chrbtom a poprosím všetkých ctených kolegov a kolegyne, aby tento zákon opätovne podporili. Stretávame sa s výrobcami, spracovateľmi a záujmovými samosprávami, ktoré ich zastupujú, a naozaj môžem potvrdiť, že počítajú dni, kedy tento zákon bude prijatý a bude účinný.
O to viac je pre mňa postup pána prezidenta nepochopiteľný. Pán prezident dal celkom 7 pripomienok. Z vecného hľadiska pripomienkam nemožno podľa môjho názoru vyhovieť. Avšak z technického hľadiska je nevyhnutné vyhovieť pripomienkam č. 3 a č. 7. Dôvodom je však časový súlad medzi zasadnutím Národnej rady Slovenskej republiky a účinnosťou zákona. Ak by sme týmto dvom pripomienkam nevyhoveli, došlo by k retroaktivite, čo je samozrejme neprípustné.
Pripomienkou č. 4 navrhuje pán prezident okrem iného aj zrušiť povinné zastúpenie slovenských výrobkov v letákoch, s čím vzhľadom na vyššie uvedené argumenty nemožno súhlasiť. Aby však po nevyhovení pripomienke č. 4 nedošlo aj v tomto prípade k retroaktivite, podávam v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 pozmeňujúci návrh. Ak dovolíte, teraz tento návrh prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Antošovej k zákonu z 5. februára 2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene o doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1321). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý sa mení takto.
1. V čl. II, 4. bodu. V čl. II v 4. bode v nadpise § 31 af) sa slová "1. apríla 2019" nahrádzajú slovami "1. mája 2019" a v § 31 af) sa slová "31. marca 2019" nahrádzajú slovami "30. apríla 2019".
K čl. III k 2. bodu. V čl. III 2. bode v nadpise § 54h sa slová "1. apríla 2019" nahrádzajú slovami "1. mája 2019" a v § 54h sa slová "31. marca 2019" nahrádzajú slovami "30. apríla 2019".
Ďakujem pekne za pozornosť a ešte raz by som chcela poprosiť milé kolegyne a vážených kolegov o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa. Poslanec Heger, prvý.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Antošová, ja vás chcem poprosiť možno za také ešte dodatočné vysvetlenie, lebo ak to správne chápem ja, tak pán prezident, toto neni akože, výhrady pána prezidenta, toto sú výhrady právnikov v prezidentskej kancelárii, ktorí teda, ako úrad pána prezidenta nesie zodpovednosť za to, že má podpísať a tým pádom dať ako keby podporu tej, nie ako keby, ale dať podporu tomu zákonu. A teda on, oni tí právnici si na to sadnú a pozerajú a čo som, jako som ja čítal teda ten výklad pána prezidenta, tak tam vidí rozpor s ústavou. A tí právnici, toto teda hovorím, že toto nejde teraz o názor pána prezidenta, ale je to názor právnikov, ktorí dávajú pozor na to, či zákon, ktorý je schválený v parlamente, je v súlade s ústavou. A vidím podľa toho a budem to hovoriť aj v ústnej rozprave, čiže by ma zaujímalo, aký máte vy postoj k tým rozporom v ústave, lebo vy ste to poňali tak subjektívne, ako keby teda pán prezident sa ide zastávať nejakých, ale nevyjadrili ste sa k tomu obsahu, ktorý tam je vyjadrený. Pretože ja som to pochopil tak, že sa tu ukazuje, že tento zákon ako nabúrava aj samotnú ideu právneho štátu.
A ja skôr vidím problém a my sme si veľa debatovali pri prvom a druhom čítaní o tomto zákone samotnom, ale vidím tu skôr problém v tom, že pani ministerka zanedbala počas celého svojho volebného obdobia, aj tí predchádzajúci ministri, ale aj ona zanedbala tento samotný sektor. My vieme, že potravinári, výrobcovia potravín ťahajú za kratší chvost, za kratší koniec nie teraz posledných pár rokov, ale dlhodobo. A posledných pár rokov, kde pani ministerka mohla konať, nekonala, práveže sme videli, že skôr konala opačne, čiže sa ako keby obrátila tomu problému chrbtom, bola tu ignorácia a teraz sa to snaží nejakým čarovným prútikom zvrátiť a vidíme, že ten samotný nástroj nebude fungovať. A dokonca podľa slov aj pána prezidenta bude protiústavný. Takže toto by ma zaujímalo, ako to vysvetlí.

Pán poslanec Baránik.

Aha, ďakujem pekne. Pani kolegyňa Antošová, ja by som mal výhradu voči tomu tónu, ktorý používate v súvislosti s tým, že niekto vyjadril iný názor na váš návrh legislatívny. Ten niekto je pán prezident. Nezabúdajme, že Slovensko je, má parlamentný systém, kde je jednokomorový parlament, kde neexistuje nejaká dodatočná previerka návrhov, ktoré tu padnú, a nejaké také naznačovanie, že keď niekto nesúhlasí s tým, čo vy navrhnete, že je to nejako nenáležité alebo dokonca neslušné, naozaj si myslím, že je neslušnosť. A toto hovorím ako človek, ktorý si tu musel od vás vypočuť to, že ako ste nás tu poučovali, že sa tu niektorí nevieme chovať. Myslím si, že takéto chovanie voči hlave štátu v tejto súvislosti je nenáležité.
Ďalej by som chcel povedať toto, že ak, ak hovoríte o smernici Európskej únie, tak som si úplne 100-percentne istý, bez toho, že by som tú smernicu videl, že, že, že tá smernica nehovorí nič o tom, že sa majú chrániť domáci výrobcovia takým spôsobom, že majú mať stanovený minimálny počet inzerátov vo svojich letákov v prospech domácich výrobcov.
A pokiaľ hovoríte o nekalých praktikách našich obchodníkov alebo nadnárodných obchodníkov alebo kohokoľvek, to je vec toho, aby konal Protimonopolný úrad. Tam zasiahnite, lebo to je exekutíva. Tam máte možnosť niečo s tým urobiť, ale vy to nerobíte, pretože vám sa páči to, ako Protimonopolný úrad funguje, lepšie povedané nefunguje, keď sa vám to hodí. A to, že máme nefunkčný Protimonopolný úrad, to je váš problém, nikoho iného.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo. Príde mi pomerne vtipné, že opakuje sa tu neustále, ako strana SNS vlastne mobilizovala v Európskom parlamente a v Európskej komisii tento návrh smernice o nekalých praktikách. No tak treba si pravdu povedať, že v tom čase, kedy tuná došlo vôbec k nejakému námetu, tak už bol legislatívny návrh v apríli minulého roka schválený, takže je to len prihrievanie si vlastnej polievočky. Ale tu chcem povedať, že smernica hovorí o 16 nekalých praktikách, a vaša iniciatíva sa, ide nad rámec tejto smernice. A myslím si, že to bolo aj cieľom, že ste to tak veľmi rýchlo celé podávali. A nezdá sa mi naozaj vhodné takýmto spôsobom reagovať tiež na pripomienky z druhej strany a myslím si, že bolo by dobré, keby ste akceptovali minimálne pripomienky pána prezidenta, keď už nie celý, stiahnutie celého návrhu.

Ďalší v rozprave, pán poslanec Pavelka. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril k tomuto zákonu, respektíve k návrhom pána prezidenta, ktorý vrátil tento zákon na opätovné prerokovávanie. A vo svojom vystúpení sa zameriam teda na tie veci, ktoré pán prezident vytkol.
Jednu z tých vecí, alebo možno by som ich chcel tak vysvetliť, aby to možno pochopilo aj plénum, aj keď teda moc nás tu teda nie je, ale možno, aby niekto pochopil, že o čo tu naozaj ide, to, čo pán prezident napadol. Je to, je to, jedno z nich je ustanovenie, podľa ktorého rozklad proti rozhodnutiu o udelení poriadkovej pokuty alebo rozklad proti rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt nemá odkladný účinok. V oboch prípadoch je tam stanovená doba splatnosti na 30 po jej doručení.
Čo to znamená v praxi? Jednoducho to, že ak subjekt dostane pokutu, je povinný ju fyzicky zaplatiť do 30 dní alebo teda uhradiť do 30 od toho, ako mu je doručené. Môže sa voči tomuto odvolať, ale nič to nemení na tom, že túto pokutu musí v uvedenom termíne zaplatiť. Treba povedať, že táto prax nie je bežná v našich zákonoch a je de facto popretím akejsi prezumpcie neviny, keďže pokutovaný objekt musí hneď podstúpiť trest, teda zaplatiť tú pokutu bez toho, aby sa ešte mohol odvolať, pokiaľ teda tú pokutu zaplatí. Môže sa síce obrátiť na príslušné orgány s odvolacím konaním, ale podstatné je, že túto pokutu musí naozaj zaplatiť. V reálnom živote ale samozrejme môže nastať situácia, že odvolacie orgány dajú za pravdu subjektu, ktorý dostal pokutu, a vyhodnotia takéto konanie v udelení pokút ako konanie v rozpore so zákonom a celé rozhodnutie sa zruší. Subjektu sa takto okrem morálnej satisfakcie, ktorú teda týmto, ktorá mu je týmto vyjadrená, môže teda vrátiť aj táto pokuta. Ale tu je ten problém, že si musí vymáhať v súdnom konaní, ktoré môže trvať naozaj, naozaj dlho, a nevidím v tom naozaj žiadnu logiku, prečo niekto, kto nič nespravil, sa musí o svoje peniaze domáhať súdnym konaním, pretože niekto mu tieto peniaze predtým zobral bez toho, aby sa ten dotyčný mohol obrátiť na príslušné orgány na prejednanie jeho sťažnosti.
Je veľmi dôležité pripomenúť, že tento problém je o to vypuklejší, že tieto pokuty sú naozaj veľmi vysoké. V tomto zákone sa rozprávame o desaťtisícoch, stotisícoch až miliónoch. Tieto hodnoty sú také vysoké, že pre niektoré dotknuté subjekty môžu naozaj znamenať až ich likvidáciu. Na túto skutočnosť som upozorňoval aj v rozprave pri prejednávaní tohto zákona. Pripomenul som tiež to, že si treba uvedomiť, že tento zákon neplatí len pre veľké reťazce, ako sa to deklaruje, ale platí pre celý potravinový reťazec, teda aj pre menších, menších predajcov, ktorí, ako som spomenul aj vo svojej faktickej, sú predajcovia, ktorí sú možno aj na sídlisku, je to možno malá drobná predajňa, alebo možno je to nejaký lokálny predajca, ktorý chce predávať slovenské výrobky, ale jednoducho má jednu predajňu, a tam keď dostane takúto pokutu, ktorú bude musieť zaplatiť, a ak náhodou teda ju dostal v nesúlade so zákonom, tak, a bude musieť tieto peniaze dlhodobo, dlhodobo mať aj mimo seba, naozaj mu to môže spôsobiť veľké problémy.
Je preto problém, že zákon nijako neupravuje výšku pokuty, môžem citovať: "Ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie." Koniec citátu. Ale nikde nie je taxatívne napísané akékoľvek upresnenie, začo sa aká veľká pokuta môže udeliť. Je tam len jeden jediný limit a to sú maximálne výšky pokút. Samotná výška pokuty je na orgáne kontroly, ktorý si vyššie uvedené upresnenia môže vysvetliť po svojom. Nuž a povedzme si otvorene, je rozdiel, ak kontrola udelí pokutu 5-tisíc euro alebo 200-tisíc euro. Takéto možnosti sú ako stvorené na vytváranie možnosti korupcie, respektíve hľadania spôsobu ako ovplyvniť orgán, ktorý určí výšku pokuty. To by bolo určite vhodné zadefinovať výšku pokuty presnejšie, napríklad odstupňovanie podľa výšky obratu predajne, aby sme takéhoto malého slovenského predajcu nemali možnosť likvidovať hneď pri prvom jeho prehrešku, ale práve naopak, aby takáto pokuta slúžila nie ako represália, ale aj akési posledné, posledné, v úvodzovkách posledné, upozornenie. Nie v neposlednom rade treba mať na pamäti, ako môže takáto vysoká likvidačná pokuta pôsobiť nielen na podnikanie daného predajcu, ale aj na jeho súkromný život. Z uvedeného je jasné, že toto ustanovenie, podľa ktorého rozklad proti rozhodnutiu o udelení poriadkovej pokuty alebo rozklad proti rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt nemá odkladný účinok, je protiprávne. Domnievam sa, že týmto zákonom sú nabúravané základné princípy právneho štátu a demokratickej spoločnosti, a preto túto námietku pána prezidenta my v SaS aj podporíme.
Druhým bodom, pre ktorý vrátil pán prezident tento zákon na opätovné prerokovanie, je povinnosť uvádzať v reklamných letákoch minimálne 50 % poľnohospodárskych výrobkov a potravín vyrábaných na Slovensku. Toto nariadenie jasne diskriminuje propagáciu a marketing a tým aj predaj výrobkov a potravín dovážaných z krajín EÚ. Či sa vám to páči, alebo nie, týmto znením zákona porušujete medzinárodné dohody, konkrétne čl. 34 zmluvy o fungovaní Európskej únie a teda je v rozpore s právom EÚ. Žijeme v otvorenom európskom obchodnom priestore, aj my musíme dodržiavať medzinárodné dohody. Ak my chceme od našich partnerov EÚ dodržiavanie dohodnutých podmienok, musíme dohodnuté zmluvné podmienky dodržiavať aj my. Druhým pohľadom na problematiku je skutočnosť, či predajca dokáže reálne na slovenskom trhu zadovážiť dostatok kvalitných slovenských potravín a poľnohospodárskych výrobkov po celý rok. Ja som za podporu predaja slovenských výrobkov a poľnohospodárskych produktov, ale nerobme to za cenu porušovania medzinárodných zmlúv a dohovorov a nenúťme obchodníkov k tomu, aby hľadali rôzne cestičky ako naplniť tento článok zákona.
Ďakujem pekne.