43. schôdza

Ďakujem, ďakujem pekne. Ja sa pokúsim stručne. Vrátim sa ešte na začiatok tej rozpravy, čo pán kolega Zsolt Simon povedal ohľadom tých pokút. Prosím vás, väčšina pokút sa odvíja od výšky neoprávneného plnenia a má spodnú hranicu s tým, že musíme si uvedomiť, že v súčasnej situácii, aká je, tá výška pokút je podľa všetkého nedostatočná a nemá prevenčný charakter.
Ďalej, čo sa týka toho, tých kontrolórov, takisto troška som tu pocítila nejaké zavádzanie, pretože kontrolór, každý, kto ide vykonávať túto kontrolu, je viazaný predsa zákonom a musí sa preto, nie je pravda, že nejaká pani upratovačka pôjde teraz robiť kontrolu, ten kontrolór je viazaný zákonom, nerobme cirkus zase z tohto štátu, a musí sa preukázať poverením a služobnými preukazom. To vyplýva zo zákona o kontrole.
A potom ešte, čo sa týka tých medzinárodných teda obchodných reťazcov, že nemusia mať v Bratislave zmluvy. Prosím vás pekne, keď ide o obchodné reťazce medzinárodné, tak či príde, či má sídlo vo Viedni, v Mníchove alebo príde kontrola do Bratislavy, v Bratislave v obchodnom reťazci takisto tú zmluvu tie obchodné reťazce musia mať u seba. To tiež vyplýva zo zákona a ja si myslím, že pri poctivých obchodníkoch to nemôže byť žiadny problém. Stále mám pocit z tých rozpráv, ako keby sme sa niečoho obávali, niečoho báli a zastávali sa tých silných. Ale ešte raz opakujem, že tento celý návrh zákona, tento zákon vyšiel práve z potreby, z potreby, aby mi bolo rozumieť, slovenských potravinárov a my sme im vyhoveli. A to je úplne všetko.

Ďakujem. Ďakujem pekne kolegovi Hegerovi za podporu.
No, pani kolegyňa Antošová, v normálnej krajine by snáď trošku ste mali pravdu, ale v krajine, kde človek, ktorý si objedná vraždu, kde si môže byť niekto natoľko chránený Generálnou prokuratúrou, súdmi, že BMG Invest prejde tak, že nie je potrestaný človek, v takej krajine toto vôbec neplatí. Nemáte pravdu z hľadiska toho, že musí mať subjekt zmluvu. Každá prevádzka Tesca musí mať zmluvu s každým dodávateľom? Asi nie. Keď riešia niekoľko krajín dodávateľov spoločne, tak tie zmluvy nebudú v Bratislave a oni vedia veľmi jednoducho obísť.
A ja súhlasím s vami, že treba ich regulovať, ale spôsob, ktorý ste si vybrali, je trestom na slovenských dodávateľov a potravinárov a nie na ich obhajobu. Ako skúste sa zamyslieť nad tým, z akého, z akého počínania mohlo klesnúť v roku 2012 počas Radičovej vlády, zahraničnoobchodná bilancia o 730 miliónov eur a za vás to len rastie. Ukazuje to na to, že ste neschopní naozaj pomôcť a prichádzate s riešeniami, ktoré sú scestné. Scestné je aj to, že kontrolór, vo vašej hlave sa zrodí myšlienka, že má právo vstupovať do obydlia. To je scestné, choré, protiústavné a demontuje to právny štát ako taký.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja teda oslovím pani Antošovú. V prvom rade, keďže mám pocit, že zastupuje, ale však to je v poriadku, zastupuje teda pani ministerku a diskutuje s nami na túto tému. Ja čo vidím aj pri tomto zákone, ale vidíme to aj pri iných zákonoch z dielne SNS, vidím tam chýbajúci cit pre podnikateľské prostredie, pre zlepšovanie podnikateľského prostredia, ktoré je nevyhnutné na to, aby aj Slovensko napredovalo. Však sa tu o tom veľa rozprávame aj s ministrom hospodárstva. Aj kolegyňa Kiššová hovorila vlastne o tých rebríčkoch. A je dôležité naozaj tieto parametre sledovať. Hovoríme o tom, že máme problém na Slovensku s Gold-platingom, že máme problém s tým, že máme príliš veľa regulácií. A naozaj máme veľký problém s tým, že veľmi často sa novelizujú zákony, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie, a nedeje sa to v nejakých stanovených časoch, že by sa novelizovali k 1. 1. a k 1. 7., aby ten podnikateľ vedel, že toto si musí odsledovať. Sú to dva možné zásahy do jeho podnikateľského roku a tým pádom tieto termíny si stráži. Ale legislatíva sa tu chrlí vlastne každou schôdzou a sú viaceré zákony, ktoré majú dopad, kde oni musia na základe toho sa prispôsobovať. Dokonca som počul historku, ktorú zažil sám minister hospodárstva, že bol na nejakom stretnutí s podnikateľmi, ktoré teda zorganizoval, a tí mu vlastne tak vyjadrili takú zúfalosť nad tým stavom, až tak, že povedali, že radšej nech nerobí nič, lebo akýkoľvek zásah, ktorý urobí, tak ich, tak naozaj spôsobuje škody na ich podnikaní, čo sa, samozrejme, potom prenáša aj do zamestnaneckých vzťahov. Ale, čiže ja tu vidím naozaj teda ten chýbajúci cit pri SNS pre, alebo teda zákonoch pochádzajúcich z dielne SNS pre podnikateľské prostredie, ale tiež aj právny štát. Tak ako som o tom hovoril aj pred chvíľou, kde nekalú praktiku chceme ako keby vykynožiť tým, že vláda bude vykonávať nekalé praktiky. Osobne si myslím, že toto nie je zdravý princíp, kde nekalosť ako keby budí ďalšiu nekalosť.
Ale chcel by som sa vrátiť teda k tomu, čo napísal pán prezident, a chcel by som položiť pár otázok, teda ak môžem, pani Antošová, vám, ktoré tu poukazuje, teda tí právnici od pána prezidenta, ak to správne chápem, tak sú to, naozaj je to právna analýza toho zákona vydefinovaná. A teda poukazujú tu na niektoré veci a teda zaujímal by ma váš postoj k tomu, lebo ste sa tu vo vašom vystúpení k tomu vyjadrili, ale nedali ste ako keby jasné argumenty k argumentom, ktoré tu odzneli v argumentácii Kancelárie prezidenta, ktorý poslal tento zákon späť.
Takže ja budem citovať a budem sa teda k tomu pýtať. Prvé, v tej druhej časti sa hovorí, že: "Pre právny poriadok Slovenskej republiky súčasnej doby je príznačná neustála legislatívna aktivita spočívajúca v prijímaní nových právnych predpisov a v nespočetných novelizáciách existujúcej právnej úpravy." To je to vlastne, čo som aj spomenul, a je to popísané, že naozaj tak to vidíme aj my. "Výsledkom býva mnohokrát neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť, nejednoznačnosť a rozpornosť právnych noriem, ktorých dôsledkom je narušená právna istota adresátov právnych predpisov." A tu potom poukazuje ďalej, kde hovorí, že napríklad riadne opravné prostriedky proti prvostupňovým neprávo..., neprávno..., neprávoplatným, pardon, rozhodnutiam správnych orgánov nemajú odkladný účinok. O tom sme tu už dnes hovorili.
"Spôsob novelizácie, keď sa jedným zákonom súčasne mení viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia a nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti." Čiže opäť, myslím si, že toto je naozaj legislatívna alebo právna analýza, že nejde tu o nejaké vlastné názory. A musím s tým súhlasiť, to, čo ste hovorili, že či poslanci nemajú právo na pozmeňujúce návrhy. Áno, samozrejme, majú právo na pozmeňujúce návrhy. Ide o to, ako sa tie pozmeňujúce návrhy robia, k čomu sa robia a podobne, ale toto je skôr také všeobecnejšie pravidlo. Ale čo je v tom, v tej tretej časti? "Riadne opravné prostriedky proti prvostupňovým neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov nemajú odkladný účinok." A teda poukazuje tu aj na to, že momentálne v súčasnosti prebieha na Ústavnom súde konanie na základe podnetu všeobecných súdov. A teda spomína sa tu taktiež, že: "Procesné postavenie účastníkov konania musí byť vo vzťahu k postaveniu štátnych orgánov disponujúcimi s prostriedkami štátneho donútenia vyvážené minimálne v takej miere, že účastník konania musí mať možnosť efektívnej procesnej obrany proti prípadným nezákonným rozhodnutiam správnych orgánov. Nepriznanie," neskôr sa teda tu píše, "nepriznanie odkladného účinku odvolania účastníkovi konania v tomto prípade možno považovať za diskriminačný a šikanózny legislatívny zásah upierajúci procesné práva niektorým podnikateľským subjektom z oblasti obchodu s potravinami".
Čiže tu by ma zaujímal váš názor, pretože tak ako to chápem, tak to je práve tu, že ako som hovoril, že tú nekalú, nekalú praktiku chceme nahradiť nekalou praktikou zo strany štátu. A ja si myslím, že práve naopak, návrat do právnosti štátu a teda zabezpečenie vymožiteľnosti práva a tak ďalej, že to je tá cesta, kde sa musíme uberať, aby jednotlivé podnikateľské subjekty na trhu vedeli, že sú tu mechanizmy, ktoré tu sú funkčné, môžu sa na ne obrátiť a tak si vymôžu svoje právo. A druhá vec je, aj tá samotná pomoc potravinárom, ktorá, ako som hovoril, je naozaj dlhodobo zanedbaná, a teraz snažiť sa ako keby tlačiť, a ja chápem, že ten problém tu je, áno, však o tom probléme s reťazcami sme sa rozprávali aj pri iných zákonoch, ale nájsť na to nejakým šibnutím takýmto, že teraz čarovným prútikom, a udeje sa to, tak to budeme pozorovať, ale teda nemalo by to ísť na úkor zásahov do právnosti štátu.
Takže tuto by ma zaujímal určite váš názor na, teda tá posledná vec, ktorá sa týka propagácie a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín vyrobených v Slovenskej republike. Samozrejme, všetkých by nás tešilo, aby viacej slovenských produktov bolo v týchto letákoch. Otázka je, akým spôsobom k tomu pristúpiť. A to je práve to. Ja som zástancom skôr naozaj vytvárania zdravého prostredia, živnej pôdy na to, aby sa mohli rozvíjať všetci rovnocenne, pretože myslím si, že naozaj tá rovnocennosť na trhu je dôležitá, aby tam nebola nejaká diskriminácia. A tú treba vedieť zabezpečiť, pretože samotný pán prezident alebo teda právnici od pána prezidenta, prezidentská kancelária tu hovorí: "Predkladateľka tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu len uviedla, že doplnenie sa navrhuje v záujme proporcionality, čo samo osebe nemá žiadny vetný súvis so schválenou úpravou. Len na ilustráciu, o akú zásadnú chybu ide? Na letáku musí byť najmenej 50 % poľnohospodárskych výrobkov a potravín vyrobených na Slovensku. Ostatných 50 % z reklamy alebo marketingu sa rozdelí, si rozdelí ostatných 27 členských štátov EÚ. To je podľa predkladateľky v záujme proporcionality."
Čiže zaujímal by ma váš výklad k tomuto samotnému odstavcu, že teda ako si to vysvetľujete aj z pohľadu nejakých pravidiel, ktoré tu fungujú v rámci európskeho trhu, a že či toto je podľa vás korektné, alebo je to práve to, že oko za oko, zub za zub, tak ideme proti vám, lebo vy tu robíte nekorektne, tak aj my sa zachováme nekorektne. Lebo myslím si, že naozaj pri legislatíve je dôležité dodržiavať určité princípy, pretože tie princípy sa nám môžu potom, ak ich porušíme, tak sa nám to môže ako bumerang vrátiť späť. Takže toto je, čo ma zaujíma.
A ešte vy ste spomínali, tam som ju nezachytil, a to som len takú doplňujúcu otázku, vy ste hovorili, že teda článok alebo teda tie zmeny v časti IV, ten tretí bod s tým predĺžením, predĺžením lehôt, že tomu vyhoviete, nie som si teraz istý, či v plnej miere. Lebo čo som počúval tie dátumy, tak myslím si, že, lebo tu sa nahrádza, aj tie slová "30. júna 2019" sa nahrádzajú slovami "30. septembra 2019". Neviem, či teda ste aj to spomenuli vo svojom pozmeňujúcom návrhu, lebo na to tiež poukazuje, poukazuje pán prezident, na tie prechodné ustanovenia a hovorí, že takéto skrátenie prechodného obdobia je spôsobilé vytvoriť neprimeranú záťaž na podnikateľské subjekty. A s týmto naozaj máme skúsenosť aj pri iných legislatívnych návrhoch, kde vidíme, že sa nenecháva dostatok času na, by som povedal, prispôsobenie jednotlivých podnikateľských subjektov na novú legislatívu. Takže by ma zaujímalo, že či sa aj toto zohľadňuje, lebo nevidím úplne dôvod, aby sme teraz robili niečo proti srsti, ak to nie je potrebné, a naozaj viedli korektný vzťah aj s aktérmi alebo teda s tegodermi toho trhu.
Takže budem rád, ak sa vám podarí zodpovedať, či už v ústnej alebo vo faktickej, neviem, či sa vám to podarí, ale uvidíte.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Heger, mali ste zaujímavé otázky. Skúsim aspoň stručne jednou – dvomi vetami k nim niečo povedať. Ale na začiatok, aby som globálne povedala aj vám, aj predrečníkom vašim. Ešte raz, prosím vás, uvedomme si jednu vážnu skutočnosť, na ktorú akosi všetci zabúdate. Totižto aj potravinári sú podnikatelia. Stále obhajujete podnikateľské prostredie pre čo? Pre koho? Pre veľké obchodné reťazce? Áno, aj oni sú podnikatelia, ale rovnaké právo slobodne podnikať majú aj potravinári, a podotýkam, že aj slovenskí potravinári.
Ja by som ešte povedala jednu takú zaujímavosť, a to aj odpovedá na jednu tiež z otázok, a to, že na výbore pre pôdohospodárstvo opozičný poslanec, ktorý síce nie je členom výboru, bol to pán Budaj, ktorý povedal, povedzme si, citujem, povedzme, dúfam, že citujem nie presne, ale teda ten obsah bude presný: "Povedzme si úprimne, nekalé praktiky v obchodných reťazcoch existujú. Čo s nimi teda robiť?" A teraz tá odpoveď prichádza zo strany Slovenskej národnej strany, že teda áno, pripravili sme tento zákon.
A čo sa týka tej, tých vašich pripomienok, alebo teda otázok, pán Heger, nemôžeme súhlasiť, aby prezident zobral poslancom ich zákonodarnú iniciatívu, to som už povedala v rozprave. Preto aj teda ten, tá moja pripomienka k tomuto bodu.
Potom ste sa pýtali tiež na tú vykonateľnosť pokuty. Umožňuje, vykonateľnosť pokuty umožňuje zákon, v odôvodnených prípadoch už sa teda zavádza prísnejšia vykonateľnosť alebo teda ako, aby ste mi rozumeli, keďže v minulosti sa stávali také obštrukcie, hej, stávalo sa to, že skôr, ako mal obchodník zaplatiť, veľký obchodník, napríklad pokutu, tak radšej išiel, radšej na seba vyhlásil konkurz, aby túto pokutu zaplatiť nemohol. Čiže aj v tomto zákone sa táto situácia už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Položili ste tú otázku ohľadom podnikateľského prostredia. Viete, to nie je že ochrana teraz nejakých ľudí na podnikateľskom prostredí, vôbec nie. Práve naopak, bavíme sa, a to je to, čo sa aj snažím, že bavme sa o podnikateľskom prostredí ako takom, aby naozaj toto podnikateľské prostredie bolo živnou pôdou pre akéhokoľvek podnikateľa, aby sa mohol rozvíjať a aby mohol rásť vo svojom biznise. Čiže vytvoriť také princípy, ktoré budú čo najmenej zaťažujúce alebo budú jednoduché, prehľadné a zároveň nebudú nikoho zvýhodňovať. Samozrejme, že už istá regulácia musí byť, ale to je to, čo som hovoril, že tu je zanedbaná tá práca so slovenskými výrobcami. A tá je dlhodobo. To je dvadsať rokov, vlastne sa s tým nič nerobilo, alebo sa s tým nevedelo urobiť, to už nech povedia tí, ktorí sa tomu venujú. Ale vidíme, že tie parametre podnikateľského prostredia klesajú, že v tých rebríčkoch sa umiestňujeme stále horšie.
A ja hovorím o tom, my sa v tom zámere zhodneme, chceme pomôcť slovenským podnikateľom, aj potravinárom, pretože vidíme, že ťahajú za kratší koniec, vidíme, že sú tu nekalé praktiky, ale nezhodneme sa v tých prostriedkoch. A to je, to je práve ten rozdiel. A čiže my tu kritizujeme prostriedky, ktoré vidíme, že nebudú mať taký účinok, aký by, aký by mohli mať, a že nie je to uchopené zo správneho konca, že naozaj, a o tom sme sa bavili, či už pri odvode z reťazcov atď., sme poukazovali na to, kde vidíme tie opatrenia. Ak by tieto boli naplnené a potom poďme ďalej. Ale my ideme opačne, ideme s tým bičom, ideme s tou vojnou. A myslím si, že vojna vždy prinesie straty na oboch stranách, že to neni dobrý nástroj a je naozaj treba hľadať dohodu a ústupky na oboch stranách. Takže ja, vyslovene tie prostriedky mi nesedia. Ak by ste chceli ešte v ústnej to dovysvetliť, budem rád, ale nechám to na vás.
Ďakujem pekne.

Ja len by som chcel dať do pozornosti, že hlasovať budeme tak, ako sme si odsúhlasili, vo štvrtok o 11.00 hodine.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby teda som uviedol avizovaný návrh zákona.
Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je potreba reflektovať na zistenia auditov Európskej komisie, ktoré majú dopad na vnútroštátnu právnu úpravu a vyžadujú úpravu niektorých ustanovení tak, aby bola garantovaná maximálna miera ochrany práv a právom chránených záujmov žiadateľov a potenciálnych žiadateľov v každej fáze uchádzania sa o príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Poskytovateľ po predložení projektového zámeru v hodnotení zisťuje, či projektový zámer spĺňa podmienky určené vo výzve na predkladanie projektového zámeru. Zjednodušuje sa dvojkolový systém výberu žiadostí a súčasne sa zvýrazňuje prožiadateľský prístup v tom zmysle, že výsledok posudzovania projektového zámeru nemá žiaden vplyv na konanie o žiadosti a slúži žiadateľovi pre informáciu o kvalite ním pripravovaného projektu.
V dôsledku uvedeného sa odstraňuje vplyv pozitívnej alebo negatívnej správy na posudzovanie samotnej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a v prípade ak zámer nespĺňa podmienky určené vo výzve, po jeho dopracovaní nebude žiadosť o poskytnutie NFP znevýhodnená oproti žiadosti, ktorá spĺňala podmienky určené vo výzve.
Ďalej sa týmto materiálom znižuje administratívna záťaž žiadateľov o podporu, o nenávratný finančný príspevok v tom zmysle, že v prípade dvojkolového postupu nebude potrebné v nasledujúcom konaní predkladať výsledok predchádzajúceho posudzovania, pretože ním poskytovateľ disponuje. Pozitívnym faktom je aj skutočnosť, že bude možné podať odvolanie proti rozhodnutiu o neschválení žiadosti, ktoré bolo vydané z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Umožnenie použitia informačného monitorovacieho systému na administráciu dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu, teda bude možnosť použiť systém ITMS 2014 plus a bude ho môcť používať aj Pôdohospodárska platobná agentúra, rozšírenie využitia tohto monitorovacieho informačného systému na účel administrácie dotácií sa aplikuje vzhľadom na opätovné použitie komponentov a funkcionalít, najmä na integráciu informačného monitorovacieho systému a iné informačné systémy. Využívanie komponentov informačného monitorovacieho systému zjednoduší administratívnu záťaž.
Ďalej sa precizuje oprávnenie získať informáciu o bezúhonnosti budúceho žiadateľa, prijímateľa, partnera alebo osôb konajúcich v ich mene a ďalej sa zjednodušuje existujúci legislatívny text v oblasti finančného riadenia. A ďalšie úpravy vyplynuli z implementačnej praxe za účelom zrýchlenia, zjednodušenia implementácie a spresnenia existujúcich pravidiel, tzv. servisné zmeny .
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dovoľujem si, a, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu prerokovaného návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážený pán predseda, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Tento návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu a predovšetkým z toho, čo povedal pán podpredseda vlády ako jeho predkladateľ, je zjavný účel tejto navrhovanej právnej úpravy. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú práve z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zároveň navrhujem, aby Národná rada, teda aby tento návrh zákona prerokovali vo výboroch, a to Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ďalej Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a taktiež Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory Národnej rady prerokovali tento návrh zákona do 3. mája 2019 a gestorský výbor aby prerokoval tento návrh do 7. mája 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán predseda Národnej rady, rada by som sa krátko vyjadrila k tomuto návrhu. A síce v tom duchu, že materiál, ktorý nám bol predložený, je najmä v dôvodovej správe pomerne zvláštny. Pretože vy aj vo svojej ústnej časti ste vysvetlili, že dôjde vlastne k zjednodušeniu niektorých krokov, odbúraniu administratívnej záťaže, avšak keď si pozrieme doložku vplyvov, tak všade sa uvádza, že dopady sú žiadne. Tak ma to tak zarazilo, že teda keď nie sú žiadne, ale vy ste teda rozprávali o niečom inom, že asi tá doložka nemusí byť úplne dobre vyplnená.
A ďalšia vec, ktorá ma tam zaujala, bola ešte aj tá vec, že sa odvolávate pri návrhu zákona na upozornenie, respektíve podnet zo strany Európskej komisie, ktoré však tam nie je priložené, ani vlastne nie sme oboznámení o tom, čo vlastne tento podnet obsahoval a do akej miery sa slovenská strana naozaj vysporiadala s týmito podnetmi a či naozaj je reakcia na všetko, čo tam bolo napísané.
Môže sa to zdať celkom dobrý postup, hlavne teda z pohľadu, ako ste povedali, že sa odbúra administratívna záťaž, že sa umožňuje možno väčšia demokracia s tým, že sa budú môcť žiadať, neúspešní žiadatelia odvolávať. Len nie je tam uvedené, ten krok B, že v akom procese to bude, či to bude v procese správneho konania, či rozhodnutie medzitým nadobudne právoplatnosť, aký to bude mať dopad na čerpanie prostriedkov, či takéto rozhodnutie o odvolaní bude mať odkladný účinok pre poskytnutie tých finančných prostriedkov tým iným, o ktorých bolo rozhodnutie, čiže vlastne je tam veľa nejasností, i keď možno v dobrej mienke, ale ako takýto zákon, respektíve dôvodová správa a vysvetlenie k nemu dáva veľa nejasností.
A preto si dovoľujem navrhnúť, aby tento návrh bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, pani poslankyňa, určite by som teda kvôli týmto drobným nejasnostiam, ktoré zrejme vyplynuli z nedostatočného pochopenia predloženého návrhu zákona, tento zákon neprerušoval a možno by som využil príležitosť, aby ste sa stretli s odbornými útvarmi a ste si to vydiskutovali skôr, ako by sme urobili záver, ktorý by zbytočne predĺžil prijatie tohto zákona. Lebo naozaj celá filozofia zákona je o implementácii tých prvkov, ktoré celý proces čerpania týchto prostriedkov urýchlia, a ja predpokladám, že aj vy to myslíte dobre a vaším cieľom nie je prioritne robiť zle. Čiže pokiaľ to vaším cieľom nie je, tak určite nebudete mať záujem nejaký proces zastaviť a radšej si to vydiskutujete a po vydiskutovaní určite tu predstúpite a tento návrh zákona pochválite. Ďakujem pekne.