43. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, cieľom tohto legislatívneho návrhu je povoliť podanie žaloby na obnovu konania aj proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa. Zjednodušene, umožňuje žalovať právoplatný rozsudok o únose dieťaťa.
Predmetný návrh nebol konzultovaný s ministerstvom spravodlivosti a jeho schválenie bude mať zásadný vplyv na vykonávanie opatrení v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
Medzinárodný dohovor bol prijatý v Haagu v roku 1980 a pre Slovensko platí od 1. februára 2001. Cieľom Haagskeho dohovoru podľa čl. 1 je:
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržané a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
Podľa čl. 2 Haagskeho dohovoru zmluvné štáty prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie cieľov dohovoru na svojom území. Na tento účel použijú konania, ktoré zabezpečia čo najrýchlejšie skončenie veci.
Návrh teda bude vážnym zásahom do napĺňania účelu medzinárodného dohovoru. Bude neúmerne predlžovať návratové konania, predlžovať obdobie právnej neistoty pre dieťa, bude viesť k nehospodárnosti konania, zaťaženiu súdov, a najmä bude odďaľovať konečné rozhodnutie vo veci samej týkajúce sa maloletého dieťaťa, o ktorom mal podľa uznesenia rozhodnúť súd v krajine obvyklého pobytu dieťaťa. Toto konanie nemalo trvať viac ako šesť týždňov.
My prinášame novelu, resp. predkladateľka prináša novelu, ktorá odďaľuje toto rozhodnutie. Žaloba na obnovu konania o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania je preto v priamom rozpore s účelom medzinárodného dohovoru. Takéto konanie by bolo rovnako v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý v čl. 3 hovorí, že "záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonnými orgánmi".
Predkladatelia v doložke zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie neuviedli žiadnu kolíziu s právom EÚ, a teda ani s Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, čím spôsobili, že plénum Národnej rady nebolo oboznámené o priamom vplyve tejto úpravy na rešpektovanie medzinárodného dohovoru. A zrejme preto ste, vážené dámy a páni, tento návrh posunuli svojím hlasovaním do druhého čítania.
Návrh, ktorý na rokovanie predložila poslankyňa Šimkovičová, je teda v priamom rozpore s citovanými článkami medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takáto zmena zákona spôsobí v našich podmienkach to, že Slovensko sa stane epicentrom únoscov detí. Budeme krajinou, ktorá bude únoscom zabezpečovať beztrestnosť a legalizáciu únosov detí.
Novelu tohto zákona si u poslankyne Šimkovičovej zjavne objednal veľmi konkrétny únosca dieťaťa alebo jeho právny zástupca. O tomto prípade som veľmi podrobne informovaná a viem, že únosca a jeho právny zástupca použili už niekoľkokrát také nástroje, ktoré by boli v právnom štáte považované za závažné prestúpenie zákona. Vo vlastnostiach dokumentov, ktoré boli Národnej rade predložené na schválenie, nájdete dôkaz. Tieto dokumenty vypracovala nie poslankyňa Šimkovičová, ale táto konkrétna advokátska kancelária. Nájdete dôkaz vo vlastnostiach dokumentov.
Novela teda nepojednáva o žiadnej pomoci deťom, naopak, je výhradne o pomoci únoscom. Deti, o ktorých by malo byť rozhodované v bleskových konaniach, budú mesiace a roky rukojemníkmi dospelých a systému, ktorý ich nemôže z tohoto systému vyslobodiť. Právoplatný vykonateľný rozsudok o návrate dieťaťa bude môcť navrhovateľ žalovať a žalovať a žalovať a žalovať. Obeťou tohto perpetuum mobile bude dieťa.
A dovoľte mi ešte jednu poznámku. Je nemysliteľné, aby sa poslankyňa Národnej rady nechávala prepožičať na účely mrzačenia zákona, nebodaj medzinárodného dohovoru pre prospech svoj vlastný alebo pre prospech individuálneho lobistu, ktorý nedodržiava zákony. Je to nezlučiteľné s poslaneckým sľubom a s poslaneckým mandátom. V zmysle vyššie uvedeného vás žiadam, a teda aj upozorňujem pána spravodajcu, že oficiálne žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, Natália, že si uviedla veci na pravú mieru. Na začiatku tu mnohí ľudia si zrejme mysleli, že idú pomôcť, a tá formulka, že "najlepší záujem dieťaťa" mohla na chvíľku zakryť oči, ale pravda je taká, že ak zmeníme teraz tento zákon, tak vystavujeme Slovenskú republiku konaniam kvôli rozporu s medzinárodným právom. To je prvá vec. Zároveň jedno konkrétne dieťa posúvame do pozície, kde ho chcú mať ľudia, ktorý tento zákon písali, aby bolo možné ho z jednej krajiny dostať do druhej, ale pri mnohých ďalších deťoch, ktoré môžu byť unesené na územie Slovenska, môžeme práveže v príkrom rozpore s ich záujmom ich držať tu, nenavrátiť ich naspäť k rodine, k rodičom a tým pádom budeme konať nie v prospech dieťaťa, ale v príkrom rozpore so záujmom dieťaťa.
Už len to, že sa tam spomína krajina s bežným pobytom, tak bežný pobyt sa mení v čase a ak kvôli súdnym prieťahom, kvôli prieťahom úradníkov sa stane, že dieťa nie pár týždňov, ale pár rokov kvôli prieťahom ostane v nejakej krajine, tak sa mení aj jeho status, jeho návyky, to, akým spôsobom je zvyknuté na túto novú krajinu, a to sa potom môže používať proti nemu ako argument. Preto by bolo dobré, aby sme nepokračovali v tomto, v rokovaní o tomto zákone, aby neprešla druhým konaním táto novela a aby sa k týmto veciam výlučne a výhradne vyjadrovali ľudia, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v tejto téme, pretože je to citlivá téma, týka sa detí a nemali by sme robiť žiadne unáhlené kroky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Blahová, ja nemám dôvod vám neveriť, lebo vy sa touto problematikou zaoberáte, a tak isto ako nemám dôvod neveriť pani poslankyni Šimkovičovej.
Vy ste vo svojom príhovore hovorili v podstate o istej bitke paragrafov, aspoň tak som to pochopil, tú vašu prvú časť, ale potom ste povedali jednu veľmi dôležitú vec pre mňa, že ako keby tento návrh zákona bol robený na objednávku únoscu. A mohol by som vás poprosiť, aby som teda bol v obraze, konkrétne pomenovať, resp. byť konkrétnejšia v tomto prípade a nehovoriť teda istý nekonkrétny únosca, ale konkrétne kto, konkrétne kto si pripravil tento návrh zákona, konkrétne kto chce, aby vlastne niečo takéto bolo prijaté, preto lebo má konkrétne ciele. Zatiaľ ste hovorili, hovorím v tom prvom slede o bitke paragrafov, tak som to aspoň pochopil, mne, priznám sa, nič nehovoriacich, ale teda hovorím, nemám dôvod vám neveriť, a v tej druhej časti ste boli tvrdo konkrétna nekonkrétne, takže poprosil by som, aby ste doplnili isté informácie, ak ich máte.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, pani kolegyňa Natália Blahová, za tvoj príspevok k tejto debate, pretože už som začínala mať pocit, ako keby naozaj išlo o záchranu detí v zmysle tohoto návrhu zákona a zabránenie ich nepráviu na území Slovenskej republiky.
Ja sa domnievam a chcela som to spomenúť, ale predo mnou to spomenul aj pán poslanec Poliačik, všetky tieto dôvody, ktoré sú uvedené, treba brať do úvahy, tak ako ich predkladateľka návrhu uvádza, ale tam treba brať aj do úvahy tú druhú stranu mince, na ktorú upozorňuje Natália Blahová. To zďaleka nerieši situáciu niektorých iných detí, ktoré práve návrhom tohto, týmto návrhom zákona sa môžu dostať do úplne prekérnej situácie, kde naozaj ako tá vláda práva bude zmetená zo stola. A tam ide o tie deti, pretože ich vek, naozaj, tam niekedy tie prieťahy môžu trvať roky a ich vek je, v podstate ohraničuje zmysel tohoto návrhu zákona, alebo teda zákona, ktorý upravuje ich pobyt. Tam treba konať veľmi rýchlo. Čiže čokoľvek, čo umožňuje ďalšie prieťahy, tam treba byť veľmi opatrný. Ja sa domnievam, že tento návrh nie je dobre postavený.
A súhlasím s tým alebo oceňujem, že pani poslankyňa nebola konkrétna v tej druhej časti v rozprave, kde spomínala, že tento návrh zákona môže byť robený aj na objednávku únoscov, pretože my sme sa týmto prípadom zaoberali, ja viem, aký je to prípad. Zaoberali sme sa na výbore ľudskoprávnom týmto prípadom a rozhodne nepatrí konkretizácia osôb, ktorých sa tento prípad týka, na pôdu pléna a do verejnej rozpravy. Čiže ja dúfam, že ani pani poslankyňa nebude konkrétna a že výzvu pána poslanca Jarjabka bude ignorovať.
Ďakujem.

Pani Blahová, pani poslankyňa, vaším cieľom je demontovať na Slovensku všetko. Od štátu, rodiny, práva na šťastný život dieťaťa. Sypete tu zákony, články Haagskeho dohovoru, odsúhlasili ste aj Istanbulský dohovor. Ste zlo v tomto parlamente, v tomto štáte, vy aj celá SAS liberálna, hájaca práva homosexuálov, ste za ich legalizáciu manželstiev, výchovu detí týmito pármi. Je len jedna jediná otázka: Máte vôbec deti, ste matkou?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem poďakovať kolegovi Martinovi Poliačikovi a Zuzke Zimenovej za pochopenie a som rada, že teda nebolo k tomu potrebné veľa slov. Zákony hovoria naozaj jednoznačnou rečou, rovnako ako medzinárodný dohovor je veľmi jasný.
Pánovi Jarjabkovi odpoviem, otvorte si vlastnosti dokumentov, ktorý predložila akože pani Šimkovičová. Vo vlastnostiach dokumentov, ktoré sú na stránke Národnej rady, nie je ten, kto vypracoval dokument, pani Šimkovičová, z toho sa veľmi ľahko dá odvodiť, kto je autorom tohoto dokumentu. Jednáme alebo rozprávame sa o dieťati, ktoré je už dva roky unesené na Slovensku napriek iks právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdov. Únosca, tam, pokiaľ ja viem, beží trestné stíhanie, on už nemá veľmi možnosť vystreliť akýkoľvek patrón smerom k právnemu poriadku Slovenskej republiky a toto je naozaj veľmi, veľmi zúfalý pokus a mne je to veľmi ľúto, že sa takýmto spôsobom pokúšame zmeniť zákon, ktorý má priamy vplyv na medzinárodný dohovor. Myslím si, že toto je za všetkými čiarami a na toto by sa Národná rada prepožičať nemala, a je mi veľmi ľúto, že k takémuto čomusi prišlo. A ide o Civilný mimosporový poriadok, ktorý je relatívne nový právny kódex.
A tiež by som poprosila, aby sme mali úctu k takýmto veciam, meniť, meniť zákony, ktoré majú naozaj vplyv na životy detí, a teda naozaj ich môžu veľmi negatívnym spôsobom poznačiť. Každé naťahovanie času, každé prieťahy v súdnom konaní nechávajú na ich duši nezmazateľné stopy.
Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa Blahová hovorila o prípade, ktorý sme riešili aj na výbore. Bolo to vtedy, kedy sa pasovala do úlohy nie poslankyne, ale sociálnej pracovníčky, takže vieme všetci, o ktorom prípade hovorí a hovorila.
Pri rozhodovaní o návratových konaniach sa pomerne často stretávame s tým, že sa nedostatočne zohľadňuje už spomínaný najlepší záujem maloletého dieťaťa a preferuje sa len splnenie podmienok pre návrat dieťaťa. Avšak podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa garantuje dieťaťu právo na posúdenie a rešpektovanie jeho najlepších záujmov pri akýchkoľvek postupoch, opatreniach, rozhodnutiach uplatňovaných vo všetkých legislatívnych, administratívnych, súdnych konaniach a rozhodnutiach, ako aj vo všetkých politikách, vnútroštátnych právnych predpisoch, programoch, projektoch relevantných pre deti, s dopadom na deti. V návratových konaniach často dochádza tiež k nedostatočnému posúdeniu vôle maloletého dieťaťa, ak vie samo vyjadriť svoj názor. Vypočutie maloletého dieťaťa má často len formálny charakter a príslušný slovenský súd rozhoduje len na základe kritéria obvyklého pobytu. Ak maloleté dieťa má vôľu ostať na území Slovenskej republiky, jeho názor nebýva zohľadnený, čo spôsobuje najčastejšie psychosomatické problémy maloletého dieťaťa.
Z hľadiska aplikácie Haagskeho dohovoru eliminujúce dôvody návratu maloletého dieťaťa podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru musia byť vnútroštátnymi súdmi zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z príkazného návratu boli s čo najväčšou mierou pravdepodobnosti vylúčené. Navyše vnútroštátne súdy sa musia uistiť, že krajina návratu sa presvedčivo; poskytované primerané záruky a v prípade známeho rizika sú zavedené aj konkrétne ochranné opatrenia.
Problémom v našich súdnych konaniach v týchto tzv. únosových veciach je ten, že nielenže naša legislatíva neumožňuje obnovu konania, ale rodič má iba šesťtýždňovú lehotu, aby na súde dokázal pravdivosť svojich tvrdení, že vydaním by bol poškodený najlepší záujem dieťaťa, a toto je častokrát nemožné. Každý prípad sa posudzuje individuálne. Veď predsa v našej novele je prípustnosť, čiže to znamená, nehrozia žiadne nezákonnosti. Nehrozí tu ani žiadna lavína nových konaní, pretože nebudú predsa všetky vyhodnotené ako prístupné k novému konaniu. Toto je päťminútová záležitosť, teda súd rozhodne o tom, či otvorí obnovu konania. Návrh podáva advokát a ten vysvetlí svojmu klientovi, či vôbec má zmysel o obnovu konania žiadať. Vidí realitu, vie posúdiť, či sú nové skutočnosti naozaj také a či vôbec sú, aby sa o obnovu konania aj žiadalo.
Problémom je však skôr súčasná legislatíva, že máme tu deti, ktoré chcú ostať na Slovensku, napríklad odkedy sa celá kauza začala, sa zmenili okolnosti, dieťa vyrástlo, zmenilo aj názor, ale my ako štát s tým už nemôžeme nič urobiť a dieťa bude vydané do zahraničia, pretože naša legislatíva nepripúšťa ani za týchto nových okolností nové konania. Už sa raz rozhodlo a síce sa naťahuje čas a dieťa tu ešte nejakú dobu je, ale jedného dňa príde k naplneniu rozsudku a dieťa je vydané do zahraničia, aj keď medzitým je situácia už úplne iná a aj dieťa si želá niečo úplne iné, ostať tu na Slovensku.
Ak má Slovensko vydať dieťa do zahraničia, logické by bolo, aby súd preskúmal aj pomery, do ktorých to naše dieťa má ísť. To sa však, bohužiaľ, nedeje. Naše súdy na toto nemajú kompetenciu. Mohol by asistovať CIPS a myslím si, že asi by aj mal. My ani nevieme, kam to dieťa vlastne posielame, do akých pomerov. A ak sa bavíme napríklad o islamských krajinách a podobne, tak tam je to naozaj, skutočne na zváženie.
Ďakujem za pozornosť a poprosím vás ešte raz, aby ste hlasovali za tento návrh zákona. Ďakujem.

Navrhujem termín hlasovania dnes o 17. hodine, ale predtým ešte poviem nasledujúce. Toto, čo tu navrhovateľka uvádzala, je čisto-čisté zavádzanie. Je to obraz toho, v akom stave je náš právny štát. Je to o tom, že tu sa v parlamente predkladá a koalícia si odsúhlasí zákon, ktorý je v zjavnom rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami.
Haagský dohovor hovorí jasne, s akou rýchlosťou sa má prerokovať tento druh veci. To, samozrejme, vylučuje, aby v takomto, takomto konaní prebehla obnova konania, pretože nikdy by tie podmienky, ktoré sú stanovené haagským dohovorom, nemohli byť splnené. To, čo tu uvádza pani navrhovateľka, sú extrémne prípady, ktoré neprichádzajú v úvahu na jednej strane, a na druhej strane uvádza to, čo potvrdzuje všetko to, že konania by mali prebiehať oveľa rýchlejšie, ako čomu zodpovedá tento návrh. Pretože tento návrh, samozrejme, hovorí o tom, že sa konanie má predlžovať donekonečna v podstate.
Je úplne zjavné, že toto je, že sa vraciame do tej doby, kedy sa tu robia návrhy v parlamente na objednávku jednotlivcov, ktorí si dokážu zaplatiť čokoľvek. Slovensko je na smiech ako štát, kde neplatí právo, kde si môže niekto kúpiť zákon, kde si môže niekto kúpiť túto poslaneckú snemovňu a kde sa musíme hanbiť za to, že aký máme vzťah k našim medzinárodným právnym záväzkom. Je, toto celé je jedna obrovská hanba a treba povedať, že my, čo sa orientujeme v právnom prostredí, čo chodíme na súdy, vieme, kto sú tí advokáti, ktorí tieto veci si vedia zariadiť pre jeden konkrétny prípad, a kto chce, tak sa, tak si tie informácie nájde a nemusí byť na to ani advokát. Si tie informácie ľahko vygúgli, ľahko zistí, v akých veciach sa angažujú ľudia, ktorí dokážu za peniaze urobiť čokoľvek. A je to hanba nielen slovenským súdom, ale je to hanba aj advokátskej komore a všetkým, ktorí majú akýkoľvek dosah na to, ako náš právny štát funguje.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol aj krátky návrh zákona.
Predmetom tohto návrhu zákona je možnosť vysokých, verejných vysokých škôl vytvárať konzorciá vysokých škôl. Podstatou myšlienky je, že aj súčasne platný vysokoškolský zákon umožňuje zmluvné vzťahy vysokých škôl, ale na druhej strane musíme konštatovať a v zásade všetci konštatujeme, že slovenský vysokoškolský priestor je príliš rozdrobený, má veľa malých vysokých škôl, ktoré veľmi často majú nekoordinované postupy, majú často kvalitné a špičkové pracoviská, ale na druhej strane aj renomované vysoké školy majú aj slabšie pracoviská, ktoré by v zásade potrebovali v niektorých prípadoch výraznejšie posilniť.
Vytvorenie konzorcií je v zahraničí vcelku bežnou, bežnou formou. Takýmto racionálnym spôsobom sa správajú mnohé krajiny. Aj v dôvodovej správe je popísané, že existuje európske konzorcium siedmich univerzít, ktoré má koordinované prijímacie konanie, koordinovanú vedu, výskum a ďalšie aktivity. To, čo je podstatné a čo chcem zdôrazniť, je, že všetky tieto veci, ktoré sú vytvorené na zmluvnom základe, sú vytvorené na základe akademických slobôd a vysoké školy si vyberú z portfólia svojej činnosti to, čo chcú, teda na čom chcú spoločne pracovať a čo chcú navzájom koordinovať, a stanovia si ciele, ktoré chcú týmto zmluvným záväzkom dosahovať.
Z tých príkladov, ktoré sú v zahraničí, môžem spomenúť trebárs fínske tampere, kde existovalo viacero univerzít, ktoré na, začali na rovnakom princípe a v zásade dnes tam existuje jedna univerzita, ktorá sa v rankingoch objavuje vcelku slušne vysoko. Môžem povedať, že existujú aj iné príklady, ten príklad môžem spomenúť ETH Zürich Švajčiarsko, kde na podobnom zmluvnom princípe sa spojili univerzity s jediným cieľom, aby sa z prvej stovky dostala univerzita do prvej desiatky svetových rankingov.
Čiže toto sú dôvody, ktoré vedú k takýmto postupom univerzity vo svete, a preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme rovnaké kroky umožnili aj slovenským vysokým školám a aby sme nemuseli v budúcnosti stále len bedákať nad tým, že naše vysoké školy sa nenachádzajú ani v prvej päťstovke alebo v prvej päťstovke sa nachádzajú len niektoré. A verím, že ak slovenské univerzity využijú tento návrh zákona, tak budeme môcť o pár rokov konštatovať, že aj v prvej dvojstovke sa nachádzajú slovenské univerzity.
Vzhľadom na to, že nikomu neberieme žiadne slobody, len vytvárame priestor pre ďalšiu spoluprácu, vzhľadom na to, že administratívne spájanie vysokých škôl by prinieslo rad negatívnych emócií, a vzhľadom na to, že slovenské verejné vysoké školy sú zriadené zákonom, a vzhľadom na lobing jednotlivých regiónov sa dá len veľmi ťažko predpokladať, že by dochádzalo k takýmto krokom v budúcnosti. Vzhľadom aj na negatívne politické vplyvy považujeme túto cestu v súčasnosti za jedinú možnú a racionálnu, aby sme posilnili slovenské vysoké školstvo, a preto prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.