43. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najlepší záujem dieťaťa je hlavným kritériom a so zreteľom na jeho povahu a závažnosť môže prevážiť nad záujmom rodičov. Zákon, ktorý predkladám, sleduje presne tento cieľ, teda najlepší záujem dieťaťa. Únosové rodičovské veci znamenajú napríklad to, keď slovenské dieťa jeden z rodičov z cudziny premiestni na územie Slovenskej republiky a rodič, ktorý je v cudzine, podá návrh, aby slovenský súd rozhodol o navrátení dieťaťa.
Podľa slovenského procesného práva a Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v konaní o návrat dieťaťa do cudziny sa musí rozhodnúť bezodkladne, najneskôr do šiestich týždňov odo dňa začatia konania. Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí však pozná prípady, keď súd môže odmietnuť návrat dieťaťa. Je to možné aj v prípade, ak existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie; čl. 13 ods. 1 písm. b) dohovoru.
Problém je mnohokrát v tom, že toto musí rodič preukázať dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v cudzine, to je v krajine, odkiaľ dieťa premiestnil s cieľom nájsť útočisko vo svojej domovine, teda na Slovensku. Bremeno dokázať existenciu vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, má rodič, väčšinou Slovák, ktorý dieťa previezol do Slovenskej republiky. Dokázať tieto skutočnosti pre rodiča, ktorý hľadá pre dieťa útočisko na Slovensku, je častokrát naozaj nemožné. Dôvody sú viaceré.
V krajine, odkiaľ dieťa zobral, je často trestne stíhaný a nemôže sa preto vrátiť do krajiny po zabezpečenie si potrebných dôkazov. Musí konať často sprostredkovane a korešpondenčne. Je viac ako nemožné zabezpečiť dôkazy v lehote šiestich týždňov. Často sú to nosné dôkazy na obranu dieťaťa. Napríklad o tom, že dieťa bolo svedkom násilia na rodičovi, v podstate únoscovi, ktorý pre nečinnosť miestnych cudzích orgánov ako jediné východisko vidí útek s dieťaťom do krajiny pôvodu.
Ešte ťažšia situácia je v prípadoch, keď jeden z rodičov pochádza z krajiny, ktorá má v porovnaní so Slovenskom diametrálne odlišnú mentalitu, kultúru, zvyky či právny systém. Veľká vzdialenosť krajín a predovšetkým odlišnosť civilizácií neraz spôsobujú, že pre slovenského rodiča je priam až nemožné získať a včas zabezpečiť dokumenty a dôkazy vylučujúce tvrdenia druhého rodiča o právnych skutočnostiach pochádzajúcich z krajiny, odkiaľ malo byť dieťa neoprávnene premiestnené. Z praxe uvádzam príklad, kedy sa toto rodičovi podarilo až po desiatich mesiacoch, a to od rozhodnutia súdu, ktoré bolo v tom čase už právoplatné.
Aby som to teda zhrnula. Následkom je, že skutočnosti existujúce v čase rozhodovania súdu spôsobilé vylúčiť skupinu dôkazov predkladaných rodičom cudzincom, ktoré preukazujú vznik oprávneného pobytu dieťaťa, ako napríklad existenciu dohody o zverení dieťaťa tomuto rodičovi alebo existenciu rodičovskej dohody ako takej, nie je možné v čase rozhodovania súdu zabezpečiť. Musíme si uvedomiť, že cudzie súdy v porovnaní s našimi slovenskými nevyšetrujú pobyt rodiča a ani sa nestarajú o to, aby mu návrh toho druhého rodiča doručili.
Následkom týchto krokov oprávneného rodiča, teda toho, ktorý ostal vo svojej krajine, v tomto prípade na Slovensku, nastáva situácia, kedy sa povinný rodič s maloletým dieťaťom jednoducho nemôže vrátiť do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa, pretože ešte na letisku by bol zadržaný políciou, išiel by do výkonu väzby a maloleté dieťa by bolo od rodiča, na ktorého je naviazané, násilne odlúčené a odovzdané do starostlivosti druhého rodiča. Ako inak vnímať situáciu ako tak, že týmto by návrat do krajiny obvyklého pôvodu vystavil dieťa fyzickej alebo duševnej ujme? Hrozí, že by dieťa priviedol do neznesiteľnej situácie v súlade s čl. 13 b) Haagskeho dohovoru, čo predstavuje presne ten dôvod, pre ktorý súd návrat dieťaťa nariadiť nemusí.
Ďalej tiež v praxi často nastáva situácia, keď po vydaní rozhodnutia rodič zorganizuje únos a násilné odobratie maloletého dieťaťa. V minulosti boli medializované také prípady, že oprávnený rodič sa rozhodol zobrať výkon rozhodnutia do vlastných rúk a dochádzalo k dramatickým a traumatizujúcim únosom detí.
Aby som sa ale vrátila k lehote, o ktorej som už hovorila, táto prax, s ktorou som konfrontovaná z listov niekoľkých slovenských rodičov, ukazuje, že niekedy sa rodič dostane k dôkazom neskôr, teda v čase, keď už slovenský súd rozhodol o tom, že dieťa sa má navrátiť do cudziny. V rukách má rodič často jasné a hmatateľné dôkazy, ktoré keby stihol predložiť v lehote šesť týždňov, tak by súd nerozhodol o navrátení dieťaťa, ale, práve naopak, by rozhodol, že dieťa sa nemá vrátiť z dôvodu vážneho nebezpečenstva v krajine pôvodu.
Celú situáciu rodičom sťažuje aj to, že slovenské súdy využívajú voči rodičom ustanovenie § 131 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ktoré znie: "Súd v lehote troch dní od začatia konania uloží uznesením tomu, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, aby sa v lehote siedmich dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril a ak s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, v ktorých sa dovoláva, prípadne označil iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva na účasti v pojednávaní."
To v praxi znamená, že rodič má nie šesť týždňov, ale niekedy iba pár dní na to, aby zabezpečil dôkazy o existencii vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme. Najväčší problém je, že Civilný mimosporový poriadok vylučuje možnosť, aby rodič podal v danej veci žalobu na obnovu konania, a to aj napriek tomu, že rodič už má v ruke presvedčivé dôkazy; a to je vlastne dôvod predkladania tejto novely. Pritom obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok má úlohu odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu veci alebo nedodržaní niektorých procesných podmienok. Inštitút obnovy konania umožňuje prekonať prekážku rozhodnutia vo veci. Predsa konania v tzv. únosových veciach sú špecifické svojou povahou, ale aj priebehom, kedy sa v nich vykonáva riadne dokazovanie. Účastníci konania sú predvolávaní na pojednávanie za účelom ich výsluchu, súd spravidla realizuje aj výsluch maloletého dieťaťa, súd si zabezpečuje potrebné listinné a iné dôkazy z dôvodu zistenia skutočného stavu veci a vyzýva účastníkov konania, aby doložili ďalšie dôkazy, ktoré môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.
Považujem za dôležité zdôrazniť, že konanie o žalobe na obnovu konania je vždy dvojstupňové. V prvom štádiu súd prejednáva vec v prvej inštancii, rozhoduje o povolení obnovy konania. Podstata spočíva v tom, že súd sa zaoberá iba otázkou, či povolí alebo či nepovolí obnovu konania, teda či sú splnené zákonné podmienky. Výlučne v prípade, ak súd rozhodne o povolení obnovy konania, konanie sa až vtedy dostáva do druhého štádia, v ktorom spravidla rovnaký sudca znova prejedná vec s prihliadnutím na veci, ktoré vyšli najavo v pôvodnom konaní, ako aj s prihliadnutím na nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré navrhovateľ nemohol bez vlastnej viny uplatniť.
Povolením obnovy konania sa rozhodnutie oslabuje výlučne o vlastnosť vykonateľnosti, pričom súd návrh prejedná v rozsahu navrhovanom navrhovateľom a môže teda znova rozhodnúť. Inštitút teda nie je možné nijakým spôsobom zneužiť v tomto ani v žiadnom inom konaní.
Návrh sa spravidla dostáva k sudcovi, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii, a on posúdi, či dôkaz je tak zásadný, že je spôsobilý privodiť lepší výsledok vo veci. Súd po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov teda môže dospieť k dvojakým záverom. Buď pôvodné rozhodnutie potvrdí ako vecne správne a návrh na obnovu konania zamietne, čím účinky pôvodného rozhodnutia ostávajú zachované, alebo vydá nové rozhodnutie vo veci, ktoré môže byť opätovne napadnuté riadnym opravným prostriedkom, to je odvolaním.
Ďalšie podnety, ktoré dostávam z praxe, poukazujú na toto: Podľa nariadenia Bruselu IIa platí, že súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate, tzv. undertakings alebo safe harbor order, čl. 11 ods. 4 nariadenia Brusel IIa. Ide o typické opatrenia, ktoré poznajú právne poriadky krajín common laws, spočívajúce v dohode alebo v garanciách zo strany žiadateľa o vrátenie dieťaťa. Do úvahy prichádza napríklad sľub žiadateľa so späťvzatím trestného oznámenia na únoscu dieťaťa alebo prísľub prokuratúry so stiahnutím zatýkacieho rozkazu na únoscu s cieľom umožniť návrat dieťaťa v sprievode s únoscom. Ďalej ide napríklad o prísľub žiadateľa zabezpečiť ubytovanie pre dieťa aj pre únoscu, prípadne i výživu či ponechanie dieťaťa v osobnej starostlivosti únoscu do rozhodnutia súdu o opatrovníckom práve.
Prax ukazuje, že po návrate do krajiny pôvodu dieťaťa sa primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate nevykonávajú a neplnia. To znamená, že to, čo sľúbil jeden z rodičov, cudzinec, to už neplatí. Napríklad rodič cudzinec už v krajine pôvodu nezoberie trestné oznámenie späť alebo nezabezpečí ubytovanie pre dieťa tak, ako to sľúbil. Takto klamaný rodič Slovák sa už nemôže domáhať revízie slovenského rozhodnutia a to preto, že Civilný mimosporový poriadok vylučuje použitie obnovy konania.
Som toho názoru, že v prípade, že by zákonodarca nepovolil žalobu na obnovu konania v návratových konaniach, postupoval by asymetricky, v priamom rozpore so spravodlivým súdnym konaním a vážne by zasiahol do práv účastníkov konania a najmä do práv maloletého dieťaťa, nakoľko ani sám súd nemôže vopred predpokladať situáciu, ktorá nastane po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nehovoriac o možných nedostatkoch v priebehu konania vo veci samej.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja obdivujem pani predkladateľku, že sa pustila do tejto témy v tom najkladnejšom slova zmysle. Mne sa tam strašne páčila tá veta, "ide o najlepší záujem dieťaťa", lebo naozaj tá trauma prehadzovania dieťaťa z otca na matku a z matky na otca, a teraz to je úplne jedno, kto je cudzinec a kto cudzinec nie je, je pre to dieťa asi strašná trauma a asi je najdôležitejšie, aby tá trauma trvala čo najkratšie. A už len ten samotný fakt, že sa z rodiča stane únosca, to je jedno z ktorého, je situácia pre mňa absolútne nepredstaviteľná a o to viac, že sme sa o tomto rozprávali s mojimi priateľmi, ktorí si prešli takýmto peklom a dodnes tá situácia nie je ukončená.
Čiže, pani poslankyňa, ešte raz vďaka, že ste sa pustili do tejto témy, že tuná prinášate isté riešenie, hoci som presvedčený, že ani toto nie je absolútne riešenie toho problému, ktorý predkladáte. Ale vrátim sa k tomu, čo som začal. Ide o najlepší záujem dieťaťa, ktorý, určite je tu pokus, ako tuná čosi napraviť, ako tuná čosi pre to dieťa, ktoré trpí vlastne rozchodom, rozvodom týchto rodičov, spraviť niečo v tom najlepšom. Čiže ešte raz, klobúk dole, pani poslankyňa.

Reakcia? Nie.
Nech sa páči, ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Blahová.

Vážené dámy, vážení páni, cieľom tohto legislatívneho návrhu je povoliť podanie žaloby na obnovu konania aj proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa. Zjednodušene, umožňuje žalovať právoplatný rozsudok o únose dieťaťa.
Predmetný návrh nebol konzultovaný s ministerstvom spravodlivosti a jeho schválenie bude mať zásadný vplyv na vykonávanie opatrení v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
Medzinárodný dohovor bol prijatý v Haagu v roku 1980 a pre Slovensko platí od 1. februára 2001. Cieľom Haagskeho dohovoru podľa čl. 1 je:
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržané a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
Podľa čl. 2 Haagskeho dohovoru zmluvné štáty prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie cieľov dohovoru na svojom území. Na tento účel použijú konania, ktoré zabezpečia čo najrýchlejšie skončenie veci.
Návrh teda bude vážnym zásahom do napĺňania účelu medzinárodného dohovoru. Bude neúmerne predlžovať návratové konania, predlžovať obdobie právnej neistoty pre dieťa, bude viesť k nehospodárnosti konania, zaťaženiu súdov, a najmä bude odďaľovať konečné rozhodnutie vo veci samej týkajúce sa maloletého dieťaťa, o ktorom mal podľa uznesenia rozhodnúť súd v krajine obvyklého pobytu dieťaťa. Toto konanie nemalo trvať viac ako šesť týždňov.
My prinášame novelu, resp. predkladateľka prináša novelu, ktorá odďaľuje toto rozhodnutie. Žaloba na obnovu konania o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania je preto v priamom rozpore s účelom medzinárodného dohovoru. Takéto konanie by bolo rovnako v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý v čl. 3 hovorí, že "záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonnými orgánmi".
Predkladatelia v doložke zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie neuviedli žiadnu kolíziu s právom EÚ, a teda ani s Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, čím spôsobili, že plénum Národnej rady nebolo oboznámené o priamom vplyve tejto úpravy na rešpektovanie medzinárodného dohovoru. A zrejme preto ste, vážené dámy a páni, tento návrh posunuli svojím hlasovaním do druhého čítania.
Návrh, ktorý na rokovanie predložila poslankyňa Šimkovičová, je teda v priamom rozpore s citovanými článkami medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takáto zmena zákona spôsobí v našich podmienkach to, že Slovensko sa stane epicentrom únoscov detí. Budeme krajinou, ktorá bude únoscom zabezpečovať beztrestnosť a legalizáciu únosov detí.
Novelu tohto zákona si u poslankyne Šimkovičovej zjavne objednal veľmi konkrétny únosca dieťaťa alebo jeho právny zástupca. O tomto prípade som veľmi podrobne informovaná a viem, že únosca a jeho právny zástupca použili už niekoľkokrát také nástroje, ktoré by boli v právnom štáte považované za závažné prestúpenie zákona. Vo vlastnostiach dokumentov, ktoré boli Národnej rade predložené na schválenie, nájdete dôkaz. Tieto dokumenty vypracovala nie poslankyňa Šimkovičová, ale táto konkrétna advokátska kancelária. Nájdete dôkaz vo vlastnostiach dokumentov.
Novela teda nepojednáva o žiadnej pomoci deťom, naopak, je výhradne o pomoci únoscom. Deti, o ktorých by malo byť rozhodované v bleskových konaniach, budú mesiace a roky rukojemníkmi dospelých a systému, ktorý ich nemôže z tohoto systému vyslobodiť. Právoplatný vykonateľný rozsudok o návrate dieťaťa bude môcť navrhovateľ žalovať a žalovať a žalovať a žalovať. Obeťou tohto perpetuum mobile bude dieťa.
A dovoľte mi ešte jednu poznámku. Je nemysliteľné, aby sa poslankyňa Národnej rady nechávala prepožičať na účely mrzačenia zákona, nebodaj medzinárodného dohovoru pre prospech svoj vlastný alebo pre prospech individuálneho lobistu, ktorý nedodržiava zákony. Je to nezlučiteľné s poslaneckým sľubom a s poslaneckým mandátom. V zmysle vyššie uvedeného vás žiadam, a teda aj upozorňujem pána spravodajcu, že oficiálne žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami; asi; štyria? Pán poslanec Marček, asi faktická, hej? Štyria poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý, pán poslanec Poliačik.

Ďakujem, Natália, že si uviedla veci na pravú mieru. Na začiatku tu mnohí ľudia si zrejme mysleli, že idú pomôcť, a tá formulka, že "najlepší záujem dieťaťa" mohla na chvíľku zakryť oči, ale pravda je taká, že ak zmeníme teraz tento zákon, tak vystavujeme Slovenskú republiku konaniam kvôli rozporu s medzinárodným právom. To je prvá vec. Zároveň jedno konkrétne dieťa posúvame do pozície, kde ho chcú mať ľudia, ktorý tento zákon písali, aby bolo možné ho z jednej krajiny dostať do druhej, ale pri mnohých ďalších deťoch, ktoré môžu byť unesené na územie Slovenska, môžeme práveže v príkrom rozpore s ich záujmom ich držať tu, nenavrátiť ich naspäť k rodine, k rodičom a tým pádom budeme konať nie v prospech dieťaťa, ale v príkrom rozpore so záujmom dieťaťa.
Už len to, že sa tam spomína krajina s bežným pobytom, tak bežný pobyt sa mení v čase a ak kvôli súdnym prieťahom, kvôli prieťahom úradníkov sa stane, že dieťa nie pár týždňov, ale pár rokov kvôli prieťahom ostane v nejakej krajine, tak sa mení aj jeho status, jeho návyky, to, akým spôsobom je zvyknuté na túto novú krajinu, a to sa potom môže používať proti nemu ako argument. Preto by bolo dobré, aby sme nepokračovali v tomto, v rokovaní o tomto zákone, aby neprešla druhým konaním táto novela a aby sa k týmto veciam výlučne a výhradne vyjadrovali ľudia, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v tejto téme, pretože je to citlivá téma, týka sa detí a nemali by sme robiť žiadne unáhlené kroky.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Blahová, ja nemám dôvod vám neveriť, lebo vy sa touto problematikou zaoberáte, a tak isto ako nemám dôvod neveriť pani poslankyni Šimkovičovej.
Vy ste vo svojom príhovore hovorili v podstate o istej bitke paragrafov, aspoň tak som to pochopil, tú vašu prvú časť, ale potom ste povedali jednu veľmi dôležitú vec pre mňa, že ako keby tento návrh zákona bol robený na objednávku únoscu. A mohol by som vás poprosiť, aby som teda bol v obraze, konkrétne pomenovať, resp. byť konkrétnejšia v tomto prípade a nehovoriť teda istý nekonkrétny únosca, ale konkrétne kto, konkrétne kto si pripravil tento návrh zákona, konkrétne kto chce, aby vlastne niečo takéto bolo prijaté, preto lebo má konkrétne ciele. Zatiaľ ste hovorili, hovorím v tom prvom slede o bitke paragrafov, tak som to aspoň pochopil, mne, priznám sa, nič nehovoriacich, ale teda hovorím, nemám dôvod vám neveriť, a v tej druhej časti ste boli tvrdo konkrétna nekonkrétne, takže poprosil by som, aby ste doplnili isté informácie, ak ich máte.

Pani poslankyňa Zimenová.