43. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 7. mája 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Áno, už sa počujeme. Žiadam o hlasovanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z., tlač 1270, na utorok o jedenástej hodine.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ostávajúci podpredsedovia, ako som v záverečnom vystúpení po skončení rozpravy k lex brexit (tlač 1398) uviedol, že požiadame o stanovisko ministerstva školstva k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Klusa, vychádzajúc zo stanoviska ministerstva školstva, by som teda požiadal o otvorenie rozpravy, aby mohol byť v tejto veci prednesený nový pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, v zmysle toho môjho vystúpenia k návrhu o vystúpení Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie by som si dovolil vás informovať, že v zmysle rokovacieho poriadku beriem späť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesol k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa teda menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s týmto vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie (tlač 1398), a dovolím si aj krátke odôvodnenie.
Späťvzatie svojho pozmeňujúceho návrhu odôvodňujem tým, že bol vypracovaný pozmeňujúci návrh, ktorý rieši danú problematiku komplexnejším spôsobom a pod ktorým som tiež spolupodpísaný spoločne s kolegom Branislavom Gröhlingom.
Zároveň chcem poďakovať pánom poslancom Petrákovi a Bernaťákovi za spoluprácu v tejto veci a takisto ministerstvu školstva za operatívny prístup.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody (tlač 1398). Vzhľadom na potrebu úpravy čl. XVII predloženého návrhu zákona podávam pozmeňujúci návrh, ktorý odôvodňujem nasledovne.
Navrhuje sa zachovanie statusu quo pre uznávanie kvalifikácie získanej v Spojenom kráľovstve aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Navrhuje sa zachovanie statusu quo do 31.12. 2020, čo nevylučuje jeho predĺženie v záujme zachovania reciprocity.
Teraz mi dovoľte prečítať znenie pozmeňovacieho návrhu.
V čl. XVII bod 2 § 64b odsek 1 znie:
„(1) Na účely konania o uznaní dokladu o vzdelaní a konania o uznaní odbornej kvalifikácie sa doklad o vzdelaní a odbornej kvalifikácie získanej v uznanej vzdelávacej inštitúcii so sídlom na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo") považuje za doklad o vzdelaní o odbornej kvalifikácii získanej v uznanej vzdelávacej inštitúcii so sídlom na území členského štátu. Konania podľa prvej vety, ktoré sa začali pred vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a konania podľa prvej vety, ktoré sa začnú po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie do 31. decembra 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom pred vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ak je zaručená vzájomnosť."
Ďakujem, skončila som.

Pán predsedajúci, ďakujem. Ja by som prosila o zlúčenie rozpravy, bodov 66 a 67, keďže sa týkajú toho istého návrhu zákona Najvyššieho kontrolného úradu.

Vážený pán predseda, kolegovia a kolego..., kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona, ktorý podávame s kolegom Radoslavom Pavelkom, ale predpokladám, že ešte aj s ostatnými kolegami zo strany Sloboda a Solidarita, s pani Zimenovou, ohľadom štátnej správy v školstve a školskej samospráve, zákon 596/2003, veľmi zjednodušene vyslovené ako zjednotenie financovania školstva.
Potrebujeme systémové zmeny v školstve a tie problémy, ktoré v súčasnosti máme, je vlastne komplikované rozdelenie financovania škôl na dva zdroje, a to ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra. Neprehľadnosť tohto modelu vyvoláva potrebu zjednotenia financovania školstva, pretože ten rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 ukazuje, že v roku 2017 dosiahli výdavky na vzdelávanie v rezorte ministerstva školstva 1,24 miliardy eur a výdavky na vzdelávanie z ministerstva vnútra 1,1 miliardy eur.
V rámci toho projektu ESO v 2013 – efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa – ministerstva vnútra došlo okrem iného aj k zmene spôsobu financovania regionálneho školstva. Povedzme si, že do roku 2013 boli finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia poskytované ich zriaďovateľom výlučne iba z ministerstva školstva prostredníctvom tzv. že krajských školských úradov podľa sídla zriaďovateľa, ale výnimku tvorili školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľmi boli samosprávne kraje, a tak tie finančné prostriedky boli poskytované ministerstvom školstva.
Od projektu ESO, od 2013. sa zrušil tento model financovania regionálneho školstva. Začal sa uskutočňovať prostredníctvom ako z kapitoly ministerstva školstva, tak aj prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra a tento spôsob financovania patrí doteraz.
Musím povedať, že v kapitole ministerstva školstva sa rozpočtujú prostriedky pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za tú sústavnú prípravu na povolanie a ktorých zriaďovateľmi sú samosprávne kraje, a v ministerstve, a v kapitole ministerstva vnútra sa rozpočtujú prostriedky pre školy, ktorých zriaďovateľmi sú v prvom rade obce, uznané cirkvi a náboženstvá alebo právnické, iné fyzické osoby a okresné úrady v sídle kraja. A teda finančné prostriedky sa z kapitoly ministerstva vnútra prideľujú prostredníctvom okresných úradov.
Musím vysloviť, že cieľom reformy ESO malo byť podľa tej dôvodovej správy zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou, transparentnosť a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami a účinná kontrola. Avšak tá prax po necelých piatich rokoch od zavedenia systému financovania z dvoch zdrojov ukazuje, že tok finančných prostriedkov plynutých predovšetkým z ministerstva vnútra je naozaj veľmi náročné sledovať a tento spôsob sa v podstate javí ako veľmi nesystémový a neprehľadný a v dôsledku čoho môže vznikať aj neefektívne míňanie financií.
Takže cieľom tohto návrhu zákona je, aby sa spojili kapitoly ministerstva, kapitoly školstva; ministerstva vnútra a ministerstva školstva, aby peniaze plynuli z jedného zdroja, tak boli viacej dosledované a tak boli efektívne využívané.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Vážená snemovňa, pred krátkou chvíľou sme prijali operatívne v skrátenom legislatívnom konaní súbor opatrení, zákon, ktorý má riešiť predovšetkým naše vzťahy s Veľkou Britániou po prípadnom brexite bez dohody, ale; ako toho má plné ústa vládna koalícia, ale pripusťme, že i opozícia; aby sme zabezpečili čo najlepšie postavenie tisícov a tisícov našich občanov vo Veľkej Británii.
V Spojenom kráľovstve sa podľa údajov veľvyslanectva toho času nachádza okolo 76-tisíc občanov Slovenskej republiky. Podľa iných odhadov je tých občanov 100-tisíc. A v rámci toho, že sa teda staráme o to, že by ich postavenie nemalo byť horšie, aby sme ich postavenie udržali, tak sa napríklad i vďaka urobenému pozmeňovaciemu, doplňujúcemu návrhu o uznávaní vzdelávania hľadíme starať o ich budúcnosť.
Tento návrh bol nepochybne namieste, pretože je veľmi veľa našich študentov – a to tých najlepších – na britských univerzitách a viem si predstaviť, že mnohí z nich sa nerozhodnú pre návrat do Slovenskej republiky, lebo titul z takých univerzít je dobrým vkladom do budúcnosti kdekoľvek na svete. Ak ale ešte v rámci istých životných momentov a nevyhnutností by sa títo študenti rozhodli prijať občianstvo Spojeného kráľovstva a my im odnímeme slovenské občianstvo v duchu platného zákona, tak mám neblahý pocit, že sa ich akákoľvek budúca vôľa k návratu zníži na minimum. Mali by sme teda v týchto chvíľach myslieť i na tých, ktorým platná legislatíva môže odňať občianstvo. Je teda otázkou, či chceme vyhnať z tých tisícov, desaťtisícov či stotisíca Slovákov v Spojenom kráľovstve ďalších navždy zo Slovenska a zbaviť ich občianstva.
Návrh o novele tohto zákona sme s kolegami podávali mnohokrát. V tomto volebnom období sme ho v rôznych zostavách predložili už dvakrát. Teraz ho predkladáme v zostave s kolegom Dostálom, Klusom, Zimenovou, Zemanovou, Jurzycom a Dubačovou. Robíme to preto, lebo si nemyslíme, že len ústa plné sľubov starostlivosti o občanov sú to pravé orechové, ale pretože si myslíme, že pre občanov treba urobiť všetko, čo je v našich možnostiach, a zrušenie podľa nášho názoru protiústavného odnímania občianstva ľuďom, ktorí prijmú iné občianstvo, proti ich vôli, porušujeme ústavu.
Dovolím si opäť zacitovať čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli." Ak niekomu odnímame na základe nižšej normy, ako je ústava, a zdôvodňujeme to tým, že on to mohol vedieť, lebo taký je zákon, tak tým vonkoncom nenapĺňame to, že sa mu to neodníma proti jeho vôli. On by mohol dobrovoľne vystúpiť zo zväzku Slovenskej republiky, ale ak to neurobí dobrovoľne, môžme jednoznačne povedať, že sa tak stalo proti jeho vôli, čím je porušená Ústava Slovenskej republiky.
Skupina poslancov Národnej rady sa obrátila vo veci odnímania občianstva na Ústavný súd Slovenskej republiky 22. septembra 2011; dá sa povedať takmer pred desaťročím; s návrhom na posúdenie súladu ustanovení zákona o štátnom občianstve s ústavou. Ústavný súd však z procesných dôvodov v septembri 2014, teda o tri roky, tento, toto podanie odmietol, pretože sa nenašla nadpolovičná väčšina sudcov Ústavného súdu, ktorá by rozhodla o ústavnosti alebo neústavnosti zákona. Neexistuje teda nijaké posúdenie Ústavného súdu, že tento zákon je v súlade s ústavou.
Samozrejme, krátky historický exkurz do našej staropamäti, pokiaľ ju máme a niečím sme si ju naplnili, by nám mohol pripomenúť, ako táto novela zákona vznikla. (Zaznievanie gongu.) Vznikla preto, lebo vzopätie hrdého slovenského vlastenectva premiéra Fica a vtedajšej vládnucej koalície sa pretavilo do krutej odvety Viktorovi Orbánovi, Ficovmu dnešnému spojencovi a priateľovi, ktorý, ako vieme, modifikoval maďarský zákon o občianstve. Samozrejme, toto heroické opatrenie, toto šľahnutie palicou do vody malo matematicky asi takýto následok: Od 17. júla 2010 do januára 2019 stratilo slovenský pas 2 754 občanov. Najčastejšie, 644, v prípade českého občianstva. Nemecké 643, rakúske 425, britské 303, americké 133, maďarské 114, švajčiarske 69, austrálske 60, nórske 59 a tak ďalej a tak ďalej až po Nikaraguu a Izrael.
Chcem teda povedať, že vytrestaní občania, ktorým sme za trest Orbánovi odňali občianstvo, čo bola alfa a omega vzniku tohto zákona, tvoria bezvýznamné percento týchto občanov a opäť, aj tam zďaleka nie som presvedčený, že sa jednalo o to, že im nebolo odňaté proti ich vôli, teda že v ich prípade nebol porušený čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Tento návrh zákona prijatý v deň novelizácie, resp. prijatia noriem riešiacich problémy brexitu bez dohody je, dá sa povedať, ani keby inherentnou súčasťou toho, čo sme pred krátkou chvíľou odhlasovali. Ak teda myslíme na tých, ktorí sa v svojej životnej situácii rozhodnú prijať občianstvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v rámci situácie po brexite, tak by bolo hádam namieste myslieť aj na týchto.
Zhodou okolností nás dneska s poslankyňou Vierkou Dubačovou, s ktorou tento návrh spolu predkladáme, viezol taxikár, ktorý 18 rokov pracoval v Spojenom kráľovstve. Jeho deti majú aj slovenské, aj britské občianstvo. Domnievam sa, že sa nedopustili ničoho, čím by si zaslúžili, aby sme im raz to naše občianstvo vzali. Ak im ho vezmeme a vezmeme ho ďalším a ďalším, tak sa nedivme, že sa nevracajú. A iniciatívy podpredsedu vlády pre inovácie, pokrok a žiarivú budúcnosť budú opäť len šľahnutím palicou do vody. Pretože platí staré rímske: "Ubi bene, ibi patria", kde je dobre, tam je vlasť. Ale niekto môže mať i tú vlasť v srdci a my tým, že mu zákonom tú vlasť zo srdca vytrhávame, tej vlasti ani nám všetkým neslúžime.
Ďakujem.