43. schôdza

26.3.2019 - 4.4.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.3.2019 o 17:56 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 17:32

Andrej Danko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážení páni poslanci a panie poslankyne, pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Gröhlinga a Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve, školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1383, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1457.
Dávam slovo Branislavovi Gröhlingovi, poslancovi Branislavovi Gröhlingovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 1383.)
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2019 o 17:32 hod.

JUDr.

Andrej Danko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 17:36

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, kolegovia a kolego..., kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona, ktorý podávame s kolegom Radoslavom Pavelkom, ale predpokladám, že ešte aj s ostatnými kolegami zo strany Sloboda a Solidarita, s pani Zimenovou, ohľadom štátnej správy v školstve a školskej samospráve, zákon 596/2003, veľmi zjednodušene vyslovené ako zjednotenie financovania školstva.
Potrebujeme systémové zmeny v školstve a tie problémy, ktoré v súčasnosti máme, je vlastne komplikované rozdelenie financovania škôl na dva zdroje, a to ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra. Neprehľadnosť tohto modelu vyvoláva potrebu zjednotenia financovania školstva, pretože ten rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 ukazuje, že v roku 2017 dosiahli výdavky na vzdelávanie v rezorte ministerstva školstva 1,24 miliardy eur a výdavky na vzdelávanie z ministerstva vnútra 1,1 miliardy eur.
V rámci toho projektu ESO v 2013 – efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa – ministerstva vnútra došlo okrem iného aj k zmene spôsobu financovania regionálneho školstva. Povedzme si, že do roku 2013 boli finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia poskytované ich zriaďovateľom výlučne iba z ministerstva školstva prostredníctvom tzv. že krajských školských úradov podľa sídla zriaďovateľa, ale výnimku tvorili školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľmi boli samosprávne kraje, a tak tie finančné prostriedky boli poskytované ministerstvom školstva.
Od projektu ESO, od 2013. sa zrušil tento model financovania regionálneho školstva. Začal sa uskutočňovať prostredníctvom ako z kapitoly ministerstva školstva, tak aj prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra a tento spôsob financovania patrí doteraz.
Musím povedať, že v kapitole ministerstva školstva sa rozpočtujú prostriedky pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za tú sústavnú prípravu na povolanie a ktorých zriaďovateľmi sú samosprávne kraje, a v ministerstve, a v kapitole ministerstva vnútra sa rozpočtujú prostriedky pre školy, ktorých zriaďovateľmi sú v prvom rade obce, uznané cirkvi a náboženstvá alebo právnické, iné fyzické osoby a okresné úrady v sídle kraja. A teda finančné prostriedky sa z kapitoly ministerstva vnútra prideľujú prostredníctvom okresných úradov.
Musím vysloviť, že cieľom reformy ESO malo byť podľa tej dôvodovej správy zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou, transparentnosť a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami a účinná kontrola. Avšak tá prax po necelých piatich rokoch od zavedenia systému financovania z dvoch zdrojov ukazuje, že tok finančných prostriedkov plynutých predovšetkým z ministerstva vnútra je naozaj veľmi náročné sledovať a tento spôsob sa v podstate javí ako veľmi nesystémový a neprehľadný a v dôsledku čoho môže vznikať aj neefektívne míňanie financií.
Takže cieľom tohto návrhu zákona je, aby sa spojili kapitoly ministerstva, kapitoly školstva; ministerstva vnútra a ministerstva školstva, aby peniaze plynuli z jedného zdroja, tak boli viacej dosledované a tak boli efektívne využívané.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.3.2019 o 17:36 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 17:39

Andrej Danko
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Miroslavovi Sopkovi.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2019 o 17:39 hod.

JUDr.

Andrej Danko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

17:40

Miroslav Sopko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

27.3.2019 o 17:40 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 17:40

Andrej Danko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa prihlási niekto ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1384. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1458.
Dávam slovo poslancovi Petrovi Osuskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2019 o 17:40 hod.

JUDr.

Andrej Danko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

17:42

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážená snemovňa, pred krátkou chvíľou sme prijali operatívne v skrátenom legislatívnom konaní súbor opatrení, zákon, ktorý má riešiť predovšetkým naše vzťahy s Veľkou Britániou po prípadnom brexite bez dohody, ale; ako toho má plné ústa vládna koalícia, ale pripusťme, že i opozícia; aby sme zabezpečili čo najlepšie postavenie tisícov a tisícov našich občanov vo Veľkej Británii.
V Spojenom kráľovstve sa podľa údajov veľvyslanectva toho času nachádza okolo 76-tisíc občanov Slovenskej republiky. Podľa iných odhadov je tých občanov 100-tisíc. A v rámci toho, že sa teda staráme o to, že by ich postavenie nemalo byť horšie, aby sme ich postavenie udržali, tak sa napríklad i vďaka urobenému pozmeňovaciemu, doplňujúcemu návrhu o uznávaní vzdelávania hľadíme starať o ich budúcnosť.
Tento návrh bol nepochybne namieste, pretože je veľmi veľa našich študentov – a to tých najlepších – na britských univerzitách a viem si predstaviť, že mnohí z nich sa nerozhodnú pre návrat do Slovenskej republiky, lebo titul z takých univerzít je dobrým vkladom do budúcnosti kdekoľvek na svete. Ak ale ešte v rámci istých životných momentov a nevyhnutností by sa títo študenti rozhodli prijať občianstvo Spojeného kráľovstva a my im odnímeme slovenské občianstvo v duchu platného zákona, tak mám neblahý pocit, že sa ich akákoľvek budúca vôľa k návratu zníži na minimum. Mali by sme teda v týchto chvíľach myslieť i na tých, ktorým platná legislatíva môže odňať občianstvo. Je teda otázkou, či chceme vyhnať z tých tisícov, desaťtisícov či stotisíca Slovákov v Spojenom kráľovstve ďalších navždy zo Slovenska a zbaviť ich občianstva.
Návrh o novele tohto zákona sme s kolegami podávali mnohokrát. V tomto volebnom období sme ho v rôznych zostavách predložili už dvakrát. Teraz ho predkladáme v zostave s kolegom Dostálom, Klusom, Zimenovou, Zemanovou, Jurzycom a Dubačovou. Robíme to preto, lebo si nemyslíme, že len ústa plné sľubov starostlivosti o občanov sú to pravé orechové, ale pretože si myslíme, že pre občanov treba urobiť všetko, čo je v našich možnostiach, a zrušenie podľa nášho názoru protiústavného odnímania občianstva ľuďom, ktorí prijmú iné občianstvo, proti ich vôli, porušujeme ústavu.
Dovolím si opäť zacitovať čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli." Ak niekomu odnímame na základe nižšej normy, ako je ústava, a zdôvodňujeme to tým, že on to mohol vedieť, lebo taký je zákon, tak tým vonkoncom nenapĺňame to, že sa mu to neodníma proti jeho vôli. On by mohol dobrovoľne vystúpiť zo zväzku Slovenskej republiky, ale ak to neurobí dobrovoľne, môžme jednoznačne povedať, že sa tak stalo proti jeho vôli, čím je porušená Ústava Slovenskej republiky.
Skupina poslancov Národnej rady sa obrátila vo veci odnímania občianstva na Ústavný súd Slovenskej republiky 22. septembra 2011; dá sa povedať takmer pred desaťročím; s návrhom na posúdenie súladu ustanovení zákona o štátnom občianstve s ústavou. Ústavný súd však z procesných dôvodov v septembri 2014, teda o tri roky, tento, toto podanie odmietol, pretože sa nenašla nadpolovičná väčšina sudcov Ústavného súdu, ktorá by rozhodla o ústavnosti alebo neústavnosti zákona. Neexistuje teda nijaké posúdenie Ústavného súdu, že tento zákon je v súlade s ústavou.
Samozrejme, krátky historický exkurz do našej staropamäti, pokiaľ ju máme a niečím sme si ju naplnili, by nám mohol pripomenúť, ako táto novela zákona vznikla. (Zaznievanie gongu.) Vznikla preto, lebo vzopätie hrdého slovenského vlastenectva premiéra Fica a vtedajšej vládnucej koalície sa pretavilo do krutej odvety Viktorovi Orbánovi, Ficovmu dnešnému spojencovi a priateľovi, ktorý, ako vieme, modifikoval maďarský zákon o občianstve. Samozrejme, toto heroické opatrenie, toto šľahnutie palicou do vody malo matematicky asi takýto následok: Od 17. júla 2010 do januára 2019 stratilo slovenský pas 2 754 občanov. Najčastejšie, 644, v prípade českého občianstva. Nemecké 643, rakúske 425, britské 303, americké 133, maďarské 114, švajčiarske 69, austrálske 60, nórske 59 a tak ďalej a tak ďalej až po Nikaraguu a Izrael.
Chcem teda povedať, že vytrestaní občania, ktorým sme za trest Orbánovi odňali občianstvo, čo bola alfa a omega vzniku tohto zákona, tvoria bezvýznamné percento týchto občanov a opäť, aj tam zďaleka nie som presvedčený, že sa jednalo o to, že im nebolo odňaté proti ich vôli, teda že v ich prípade nebol porušený čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Tento návrh zákona prijatý v deň novelizácie, resp. prijatia noriem riešiacich problémy brexitu bez dohody je, dá sa povedať, ani keby inherentnou súčasťou toho, čo sme pred krátkou chvíľou odhlasovali. Ak teda myslíme na tých, ktorí sa v svojej životnej situácii rozhodnú prijať občianstvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v rámci situácie po brexite, tak by bolo hádam namieste myslieť aj na týchto.
Zhodou okolností nás dneska s poslankyňou Vierkou Dubačovou, s ktorou tento návrh spolu predkladáme, viezol taxikár, ktorý 18 rokov pracoval v Spojenom kráľovstve. Jeho deti majú aj slovenské, aj britské občianstvo. Domnievam sa, že sa nedopustili ničoho, čím by si zaslúžili, aby sme im raz to naše občianstvo vzali. Ak im ho vezmeme a vezmeme ho ďalším a ďalším, tak sa nedivme, že sa nevracajú. A iniciatívy podpredsedu vlády pre inovácie, pokrok a žiarivú budúcnosť budú opäť len šľahnutím palicou do vody. Pretože platí staré rímske: "Ubi bene, ibi patria", kde je dobre, tam je vlasť. Ale niekto môže mať i tú vlasť v srdci a my tým, že mu zákonom tú vlasť zo srdca vytrhávame, tej vlasti ani nám všetkým neslúžime.
Ďakujem.
Skryt prepis

27.3.2019 o 17:42 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 17:42

Andrej Danko
Skontrolovaný text
Dávam slovo navrhnutému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Stanislavovi Drobnému.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2019 o 17:42 hod.

JUDr.

Andrej Danko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

17:53

Stanislav Drobný

Vstup predsedajúceho 17:54

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto. Tak sa niekto... (Reakcie z pléna.) Sekundičku. Takže pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál a potom pán poslanec Klus.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2019 o 17:54 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 17:56

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Milé dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, teda tí, ktorí ste mali ešte vôľu zostať tu pri takomto vážnom návrhu zákona a verím, že ste to aj vy, ktorí ho nakoniec podporia, pretože naozaj nejde o málo, ide o všetko, ide o našich občanov. O občanov, o ktorých už, ako povedal kolega Peter Osuský, Slovenská republika prichádza posledných deväť rokov a podľa nášho skromného politického názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A keďže sa náš Ústavný súd nemá k tomu, aby za tých deväť rokov dal jasné stanovisko, či to tak naozaj je alebo nie je, musíme to riešiť a musíme to riešiť bezodkladne, podľa možnosti okamžite aj v súvislosti so spomínanou problematikou odchodu Veľkej Británie z Európskej únie.
Ja k tej štatistike, ktorú povedal kolega Peter Osuský, ako spolupredkladateľ si dovolím dať ešte do pozornosti pár ďalších dôležitých čísel, a teda že o vrátenie slovenského občianstva, pretože aj takúto výnimku tu už od roku 2015 máme, požiadalo doteraz od 1. 2. 2015 do 21. 2. 2019 na základe tejto výnimky 786 občanov Slovenskej republiky, ktorí o toto občianstvo prišli. Slovenský pas už získalo späť 670 žiadateľov a ďalšie žiadosti ministerstvo vnútra vybavuje. Z čoho teda vyplýva, že takmer každý, kto si o túto výnimku požiada, toto občianstvo dostane naspäť. Ešte spomeniem pár ďalších čísiel.
S českým občianstvom požiadalo o takúto výnimku 251 občanov, s britským 119 občanov, nemeckým 110 občanov, americkým 57 občanov, austrálskym 40 občanov, kanadským 23 občanov, švajčiarskym 22 občanov a – to by som rád zdôraznil – maďarským 10 občanov. S luxemburským, talianskym po osem, holandským päť, dánskym štyri, belgickým, francúzskym, izraelským, rakúskym po dve, fínskym, írskym, poľským, rumunským a švédskym po jednom.
Takýto je obraz súčasného stavu. Napriek tomu sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe veľmi zvláštnych, pravdepodobne tých priateľských dohôd, ktoré tu spomínal kolega Peter Osuský, s Maďarskou republikou tvári, že sa nič nedeje, a tvári sa, že takéto prichádzanie o to najcennejšie, čo Slovenská republika má, o svojich občanov, je v poriadku.
My si to nemyslíme a veríme, že podporíte tento náš návrh legislatívnej zmeny, a veríme, že nielen v súvislosti s brexitom, ale so všetkým globálnym dianím sa naši občania budú mať o motív navyše vrátiť jedného dňa späť domov. A na to potrebujú, aby si k tomuto domovu uchovali pozitívny vzťah, čo rozhodne nie je za situácie, že im už deväť rokov – podľa nášho názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky – občianstva odnímame.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.3.2019 o 17:56 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom