43. schôdza

Pani poslankyňa Zimenová, ďakujem za zaujímavý odborný pohľad. Je naozaj dôležité povedať, že náš návrh nie je len vycucaný z prsta. Dokonca aj v tom pokuse novelizovať zákon o matrikách, teda aj zákon o mene a priezvisku, podobným spôsobom, ktorý sa udial v roku 2012, bolo jedným z vyjadrení aj vyjadrenie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a to vyjadrenie nebolo, nebolo negatívne. Upozorňovalo sa tam na to, ako sa potom tie priezviská budú používať v hovorovom, hovorovom styku, ale samotná možnosť, aby si, aby si ženy zapísali priezvisko bez koncovky ženského prechyľovania, nebola spochybnená alebo teda odmietnutá ani jazykovedcami. Samozrejme, že je to vec, na ktorú aj jazykovedci môžu mať, môžu mať rôzne názory, ale nie je to v polohe že by, že by jazykovedci sa stavali ako celok proti takejto, takejto možnosti. Tak myslím si, že toto je veľmi dôležité zdôrazniť aj v tej diskusii.
Ďakujem.

Pani Zimenová, skutočne je veľmi dôležité hovoriť práve o tých slovách a hovoriť práve o kultúre. Ľudský mozog dokáže totiž chápať skutočnosť iba prostredníctvom slov. Veľmi sme to vnímali po revolúcii. Zrazu sme postavili pred ľudí voči slovu ľud dovtedy nekonečne omieľanému a zneužívanému slová ako verejnosť a občianstvo. Tie slová ľudia považovali skoro ako zjavenie, pretože vskutku sa v tej bežnej komunikácii dlhé a dlhé roky nevyskytovali. Skoro, by som povedal, neboli menovite zakázané, ale boli nevítané. Boli to slová z inej súradnej sústavy, zo sveta slobody, tam, kde sú voľby, tam, kde nie je, nepanuje kolektivizmus nad právom jednotlivca. Presne z tej istej, z tej istej kôpky problémov a ľudských práv aj občianskych práv je aj téma, ktorú ste spolu s kolegom Dostálom pomenovali. Najviac na nej je dôležitý ten prvok kultúrneho rozmeru, ženy, ktoré sú majetkom, ktoré strácajú meno, ktoré akoby existenčne miznú, zostáva im to krstné meno a to prechyľovanie. V tomto, v týchto, v tomto používaní slov je ten predobraz, do akého ich chceme dostať. A preto je dôležitá táto téma. Takýto predobraz, týmto, touto zmenou odmietame.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky.
Pán kolega Dostál, presne toto stanovisko tých jazykovedcov, ktoré, ktoré je pripojené aj k nášmu návrhu zákona, ma inšpirovalo k tomu, aby som sa hlbšie pozrela na to, že akým spôsobom komunikuje obec jazykovedcov o tejto téme, a je naozaj pravdou, že síce nie je jednotná, ale ten diskurz prebieha naozaj v intenciách toho, čo moderný jazyk a flexibilný jazyk, akým slovenčina naozaj je, umožňuje a neumožňuje. A väčšina z nich sa zhoduje na tom, že to, čo už je v praxi používané a nespôsobuje komunikačné problémy a nejde proti jazykovému systému ako takému, tak naozaj by sa malo potom začať používať a dať do právneho poriadku. To ma potešilo.
Pán kolega Budaj, ďakujem pekne aj za vaše vystúpenie a druhú faktickú poznámku. Ja som veľmi rada, že v tomto pléne je nás viacero, ale nie je nás veľa, je nás málo, ale je nás viacero, ktorí si uvedomujeme silu jazyka, silu slova vypovedaného, silu pojmov, ktoré v povetrí lietajú, a som rada, že tí ľudia, ktorí si to uvedomujú, veľmi úzkostlivo potom vážia slová a vedia, že slová môžu byť naozaj aj stavebným kameňom našej reality a budúcnosti. A je mi ľúto, že tu nesedí nikto, kto by s nami polemizoval, povedzme z koaličných strán taká Slovenská národná strana. Si myslím, že toto je téma, na ktorej by sa dokázali oni teraz prejaviť, a rada by som poznala ich názor, nuž ale, bohužiaľ, sme tu opäť sami.
Takže ďakujem vám pekne za kultivované faktické poznámky a za podporu.

Ďakujem kolegom za zaujímavú, podnetnú a kultivovanú debatu idúcu nielen striktne po samotnom texte návrhu zákona, ale aj po jeho spoločenských súvislostiach a teším sa na jej pokračovanie zajtra ráno o deviatej.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Cieľom tohto zákona je zrovnoprávniť postavenie rodičov príslušníkov polície, hasičského zboru, vojakov, Zboru väzenskej a justičnej stráže, finančnej správy, myslím, že som na nikoho nezabudol. Títo rodičia sú dnes znevýhodnení a ich deti, teda príslušníci spomínaných zborov, sú dnes znevýhodnené v otázkach čerpania tzv. OČR. A viac o tom poviem potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, sú rodičia policajtov, strážcov našich väzníc, príslušníkov SIS, príslušníkov finančnej správy a vojakov horší ako rodičia ostatných občanov? Asi sa všetci zhodneme na tom, že nie. Žiaľ, podľa niektorých zákonov, a to o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže, podľa zákona o hasičskom a záchrannom zbore, podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a podľa zákona o finančnej správe, sú títo ľudia rodičmi druhej kategórie. Je to tak už roky, neviem, či to niekto v minulosti reklamoval, ale v uplynulom období sa na to začali niektorí príslušníci týchto zborov sťažovať a mám pocit, že oprávnene. Pritom je to vec, ktorá nie je ani pravicová, ani ľavicová, nie je ani konzervatívna, ani liberálna, je to otázka úplne obyčajného ľudského prístupu k chorým a otázka akejsi elementárnej spravodlivosti.
Pokúsim sa stručne vysvetliť, o čo ide. Každý z nás sa môže v živote ocitnúť v situácii, kedy sa musí uvoľniť z práce, aby mohol ošetrovať svojho blízkeho príbuzného. Za týmto účelom môžu zamestnanci požiadať o istú náhradu za ušlú mzdu, a to vo forme nemocenskej dávky za ošetrovanie člena rodiny, čo poznáme pod skratkou OČR. Pokiaľ ide o bežných zamestnancov, podmienky na poberanie OČR-ky sú zadefinované v zákone 461/2003 o sociálnom poistení, v ktorom sa píše: "Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Ošetrovné sa poskytuje za dni. Výška ošetrovného je 55 percent denného vymeriavacieho základu." Takže takto je to pri bežných zamestnancoch v zmysle zákona o sociálnom poistení.
V prípade policajtov, príslušníkov SIS a Zboru väzenskej a justičnej stráže definuje podmienky na čerpanie OČR iný zákon, a to zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov týchto zborov. Neviem, z akého dôvodu, ale v tomto zákone na rozdiel od zákona o sociálnom poistení sa na rodičov týchto príslušníkov a na rodičov manžela, manželky akosi zabudlo. Citujem teraz z tohto zákona: "Ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, je nadriadený povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutné ošetrenie inou osobou a chorého nie je možné umiestniť v nemocnici. Rodinou policajta je manžel alebo manželka a deti." To sú teda policajti, SIS a Zbor väzenskej a justičnej stráže.
Nie všetci policajti to vedia a sú často prekvapení, keď sa ocitnú v takejto životnej situácii. Najprv to riešia so svojím nadriadeným, ktorí potom kontaktujú sekciu personálnych a sociálnych činností ministerstva vnútra, odkiaľ im potom príde stanovisko v nasledovnom znení: "Posúdenie, kto je členom rodiny, vychádza rovnako z predmetného ustanovenia zákona v § 130 ods. 5, kde je ustanovené, že rodinou policajta je manžel alebo manželka a deti odkázané výživou na policajta. Vzhľadom na uvedené, policajt pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorým je napríklad jeho otec, matka, svokor, svokra, brat, sestra a podobne, nemá nárok na služobné voľno s nárokom na služobný plat."
Hasiči, ktorí spadajú pod rovnaký rezort ako policajti, majú o trochu väčšie šťastie, v prípade hasičov definuje podmienky čerpania OČR zákon č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore, kde sa píše, že "príslušníkovi patrí platené služobné voľno počas ošetrovania chorého člena rodiny". A existuje k tomuto zákonu aj metodické usmernenie ministerstva vnútra, kde sa píše, že na účely ustanovenia tohto zákona sa za člena rodiny považuje "manžel, manželka, vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti a rodič a iná osoba, ktorá žije s príslušníkom v spoločnej domácnosti", ale nie je to teda v zákone, ale v metodickom usmernení.
Takže hasiči sa o svojich chorých rodičov starať môžu, do určitého času, samozrejme, a dostanú za to zaplatené, ale nie na základe zákona, ale na základe metodického usmernenia. Na rodičov sa však úplne zabudlo nielen pri policajtoch, Zbore väzenskej a justičnej stráže, SIS, ale aj v prípade profesionálnych vojakov a aj pri príslušníkoch finančnej správy. Sú teda títo ľudia horší ako rodičia bežných zamestnancov? Neviem si predstaviť, že by si to niekto v tejto sále myslel. A ani keby tu sedeli poslankyne a poslanci v tejto sále, čo momentálne teda väčšina tu nie je, ale aj keby tu boli, tak určite by si nemysleli, že títo ľudia sú rodičia druhej kategórie.
Cieľom novely zákona, ktorú predkladáme s kolegami z poslaneckého klubu OĽANO, je odstrániť túto očividnú nespravodlivosť.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, a teraz sa prihováram aj ku kolegom z vládnej koalície, sme síce na rôznych stranách barikády, ale na oboch stranách sme už dokázali, že dokážeme podporiť dobré návrhy toho druhého tábora. Aj pri dnešných hlasovaniach sa stalo, že opozícia podporila viaceré koaličné návrhy. Pre dobro desiatok tisíc policajtov, hasičov, vojakov, daniarov, príslušníkov SIS a pre dobro desiatok tisíc ich rodičov vás prosím o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Viac-menej pre vás, pán predsedajúci, alebo ak počúvajú technici. Teraz som zistil, že v programe schôdzí bod, ktorý mám zajtra ako druhý ráno predniesť, to je bod č. 65, tlač 1386, vôbec nie je dostupný elektronicky. Poslanci by potom veľmi ťažko rozumeli, o čom je reč. Poprosím, ak je to možné, do zajtra to dať nejak do poriadku.