43. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, doterajšia platná právna úprava umožňuje orgánom činných v trestnom konaní trestne stíhať osoby, ktoré sú staršie ako 14 rokov. Toto legislatívne obmedzenie veku momentálne zneužívajú určité organizované kriminálne skupiny asociálnych spoluobčanov zamerané na drobnú pouličnú trestnú činnosť. Výhodu má taká skupina asociálnych spoluobčanov porušujúca zákon, kde si dospelý člen manažuje svojich členov mladších ako 14 rokov. Deti majú beztrestnosť, pričom on sám sa priamo na výkone trestného činu nepodieľa a dokázať mu organizovanie trestného činu je veľmi ťažké, pritom dieťa od 12 do 14 rokov môže byť natoľko fyzicky vyspelé, že hlavne starší ľudia a ženy útok nedokážu odvrátiť, zvlášť ak je vykonávaný v tlupe a za pomoci rôznych pomôcok. Preto v mnohých krajinách je hranica vekovej hranice práve na veku 12 rokov, napríklad v susednom Maďarsku, ako tu bolo spomínané, ktoré tiež sužujú kriminalitou neprispôsobiví spoluobčania.
Samozrejme, nie je účelom zákona, aby tieto deti skončili medzi dospelými kriminálnikmi. Súd iste zohľadní ich vek a možnosť nápravy. Dôležité v tejto veci je, aby nemohli trestné činy páchať beztrestne. Z praxe vieme, že tieto organizované skupiny detí, ako aj ich šéfovia, si boli tejto beztrestnosti plne vedomí a páchali trestnú činnosť bez obáv, že za svoje konanie budú niesť nejaké následky. Máme informácie, že tieto deti ihneď po spáchaní trestného činu a zadržaní políciou okamžite s úsmevom na tvári hlásili zakročujúcim policajtom svoj vek a neplnoletosť.
Preto navrhujeme, aby sa hranica trestnej zodpovednosti maloletých osôb znížila na 12 rokov. Očakávam, že zníženie veku trestnej zodpovednosti obmedzí zneužívanie týchto detí, pretože zanikne hlavný dôvod ich nasadzovania na trestnú činnosť, ktorým je ich beztrestnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, budem stručný.
Trend vývoja spoločnosti je charakteristický neúmerným nárastom trestných činov páchaných maloletými osobami, a to osobami zvlášť z asociálneho prostredia. Tento neúmerný rast kriminality ide ruka v ruke s populačným rastom v týchto komunitách. Čím je to podmienené? Nuž chýba výchova priamo v rodinách, ktorá by bola v súlade s morálkou väčšinového obyvateľstva a s bežnými mravmi. Čo je zvlášť opovrhnutia hodné, mnohí rodičia navádzajú alebo ticho tolerujú krádeže, lúpeže, pohlavné zneužívanie konané ich potomkami. Gangy mladistvých prepadávajú starších ľudí, vytrhávajú kabelky, tašky. V drvivej väčšine deti z asociálneho prostredia kopírujú sociálny model správania sa rodičov, najbližšej rodiny či susedov.
Žiaľ, v tomto prostredí má najväčší rešpekt mnohonásobne trestaný recidivista či miestny úžerník, ktorý vyciciava úžerou vlastnú komunitu. Platí tu aj také pravidlo, že každé tehotné neplnoleté dievča má konečne vytúžený status ženy. No je otrasné, že je to len 12, 13-ročné dievča. Nie tak dávno, nie je to tak dávno, čo bola v televízii relácia o tehotných dievčatách 12, 13, 14-ročných v Dobšinej. Čo myslíte, kto je v tomto prípade otcom? Nuž vo väčšine isto iste ich vrstovníci, maloleté osoby. A tu vidím paradox. Keď dokáže niekto splodiť potomka v 13. rokoch, nemôže byť trestne zodpovedný? Keď pravidelne dokáže kradnúť, častokrát vysoko sofistikovane, nemôže byť trestne zodpovedný od 12 rokov? Mám také prípady zo svojej vlastnej pedagogickej praxe. Verte mi, učil som desiatky rokov. Mám svoje skúsenosti s takýmito prípadmi.
Tento zákon je prepotrebný z dvoch rovín. Prvá rovina - je to ochrana slušných ľudí. Druhá rovina - pacifikácia a prevýchova mladistvých delikventov, ich aspoň čiastočne časovým limitom odstrihnutie od zdeformovaného prostredia. Nerobím si ilúzie. Po návrate sa vrátia do pôvodného prostredia, skĺznu na staré chodníčky mnohí, ale z mojej praxe mám taký poznatok, že 1/3 sa zcivilizovala. Z týchto dvoch rovín kladiem dôraz na prvú rovinu. To je ochrana slušných ľudí. A realizácia návrhu tohto zákona, tejto skutočnosti jednoznačne napomôže.
A teraz vám dám príklad, živý príklad, ako prebieha výchova v asociálnej rodine. Nedávno v Dobšinej zavraždil 22-ročný asociál slušného človeka. Pred tým bol tri a pol roka vo väzení. Viete, v akej rodine vyrastal? Poviem vám to. Nedávno zatkla polícia jeho otca a brata za nebezpečné vyhrážanie. Jeden z tej dvojice, to znamená, bol podľa veku a podľa súdnych trestaní, mohol to byť iba jeho otec. Jeho otec bol dvadsaťkrát súdne trestaný a osemkrát vo výkone trestu. Čiže ten vrah Ondrej mal dobrú výchovu, pokiaľ bol dieťa, no a potom, samozrejme, kopíroval sociálny model, ktorý poznal z vlastnej rodiny.
Ďakujem za slovo.

Tak, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, aj keď už takto na večer, čo je mi ľúto v podstate, že pred prázdnou sálou, som rád, že môžem byť jeden zo spolupredkladateľov návrhu zákona, ktorý, ako kolegovia predrečníci hovorili, má úplne jednoduchý cieľ, a to je zníženie veku trestnej zodpovednosti. To znamená pri trestných činoch zo súčasných štrnásť rokov na dvanásť rokov a pri priestupkoch zo súčasných pätnásť rokov takisto na dvanásť rokov. Úplne jednoduchá novela, ktorá by ale svojím obsahom, a tým, keby bola zavedená, pomohla zlepšiť život obrovskému množstvu slušných ľudí, ktorí žijú v blízkosti, povedzme si to rovno, asociálnych komunít, predovšetkým na strednom a východnom Slovensku.
Každý z nás, ktorý, tak ako ja napríklad žijem na východe Slovenska, totiž vie, že práve v týchto komunitách existujú doslova gangy, gangy ľudí, ktorí zneužívajú maloletých kriminálnikov, ktorí ešte nepodliehajú trestnej zodpovednosti na to, aby páchali najrozličnejšie formy kriminality. A je úplne jedno, či ide o to, keď nejakej dôchodkyni, starej babičke ukradnú kabelku, alebo ju zbijú, prepadnú, zoberú jej peňaženku, vlámu sa jej do domu, do bytu, okradnú ju, alebo proste niekoho prepadnú, dobijú, znásilnia, zabijú. Jednoducho tých prípadov je obrovské množstvo a hovoril som tu o nich už mnohokrát, v tomto pléne a zároveň je množstvo takých prípadov, kedy práve títo páchatelia nepodliehali trestnej zodpovednosti a následne sa tak ani len nemuseli zodpovedať za tieto svoje ohavné a brutálne činy.
A práve rodičia takýchto mladých, malých detí, rodiča, ktorí sú si vedomí toho, že ich deti, hoci majú dostatočnú fyzickú vyspelosť na to, aby tieto trestné činy mohli páchať, no zároveň nepodliehajú trestnej zodpovednosti, to znamená, že si môžu robiť, čo chcú, ale potom za to nebudú posielaní do žiadneho nápravnovýchovného zariadenia, využívajú tieto deti na páchanie tejto kriminality. A ja si myslím, že keby sme trestnú zodpovednosť znížili na dvanásť rokov, ako to má zavedené už dnes v trestnom a priestupkovom zákone množstvo krajín aj v Európskej únii, napríklad, ako bolo spomínané, v Anglicku a Walese je to dokonca desať rokov, už na desať rokov tam museli kvôli imigrantom, ktorí prichádzajú do Anglicka, do Walesu v masových číslach, znížiť trestnú zodpovednosť, aby tak vedeli predchádzať účinne kriminalite, tak by sa jednoducho nič zlé žiadnemu slušnému človeku nestalo.
Totižto tento návrh zákona je presne ten, ktorý je namierený priamo proti kriminálnikom, proti asociálom, proti zlodejom, vrahom, násilníkom, jednoducho každému, ale zároveň pomáha všetkým slušným ľuďom. A to je úplne jedno, akú má ktokoľvek farbu pleti, tam je dôležité to, ako sa správa, pretože my to opakujeme stále. Nie je dôležité to, ako ten človek vyzerá alebo aký má pôvod, ale to, čo chce žiť slušne, či chce pracovať, či chce štátu vytvárať hodnoty a vychovávať svoje deti slušne, alebo naopak, chce klamať, kradnúť, lúpiť, podvádzať, vraždiť, znásilňovať a všetky podobné veci, ktoré dnes, bohužiaľ, v čoraz väčšom a väčšom počte vídame na strednom a východnom Slovensku, práve v blízkosti takýchto komunít asociálne žijúcich obyvateľov.
To znamená, že keby sme zaviedli tento nový zákon, ktorý by iba znížil hranicu trestnej zodpovednosti, aj tí rodičia, ktorí dnes, ktorí dnes využívajú množstvo takýchto detí na to, aby páchali rôznu formu kriminality, by nemohli tieto deti aj naďalej využívať, pretože by vedeli, že za to, čo budú robiť, budú následne niesť trestnú zodpovednosť. Dnes to tak nie je. A ja si nedokážem predstaviť, prečo by niekomu malo vadiť to, aby bola trestná zodpovednosť znížená, alebo prečo by sa staval niekto proti tomu, aby sme kriminálnikov, ktorí hoc majú len dvanásť, trinásť rokov alebo pri priestupkoch iba štrnásť rokov, ale páchajú túto kriminalitu a vedia byť pre spoločnosť, pre ľudí nebezpeční, vedia dokonca ohrozovať život mnohých ľudí, aby sme proti takýmto ľuďom rovnako efektívne zasiahli.
Pretože zoberme si psychiku takého mladého človeka, nejakého dvanásť, trinásťročného, ktorý spácha trestný čin, ubije niekoho, znásilní niekoho, okradne niekoho a vidí, že následne aj napriek tomu, že sa mu na to príde, nenesie za toto konanie žiadnu zodpovednosť. Aký vplyv to bude mať na jeho budúci vývoj? Ako sa bude ďalej v živote vyvíjať, ako sa bude správať, ako bude pristupovať k svojim občianskym povinnostiam a ako bude naďalej rešpektovať zákony Slovenskej republiky, keď videl, že po tom, čo spáchal nejaký trestný čin, neniesol žiadnu zodpovednosť iba preto, že nemal dostatočný vek? Ako potom chceme vychovávať ľudí k tomu, aby rešpektovali zákon, aby sa báli páchať trestnú činnosť, keď si tu vychovávame obrovské množstvá kriminálnikov iba preto, že nemajú dostatočnú vekovú hranicu, alebo že ešte neprekročili tú vekovú hranicu na to, aby mohli byť za svoje činy poslaní do nejakého nápravnovýchovného zariadenia? Takto sa to jednoducho nedá, a tie dôsledky dnes vidíme jednoducho všade.
Môžu si pred tým ľudia zakrývať oči, môžu o tom hovoriť, že to je nejaký rasizmus, konšpirácie, že to je nejaká nenávisť, ale toto je iba o zdravom rozume. My totiž vidíme, že, bohužiaľ, dnes tie deti, ktoré majú dvanásť, trinásť rokov, už sú iné, aké boli niekedy a že jednoducho tieto deti sú schopné páchať túto kriminalitu a že sa to aj deje. Stačí ísť kdekoľvek v Kežmarskom okrese, napríklad odkiaľ som ja, pred nejaké nákupné stredisko, vidíte tam tých malých asociálov, ako tam behajú s rodičmi, ako sú využívaní na to, aby žobrali, aby jednoducho sa obšmietali okolo tých ľudí, aby im kradli veci z kabeliek, aby im kradli veci z nákupných košíkov, jednoducho deje sa to všade a oni sú si plne vedomí toho, že nenesú za tieto činy žiadnu trestnú zodpovednosť, a práve kvôli tomu využívajú tieto deti na túto činnosť.
A my to jednoducho musíme zastaviť, musíme sa proti tomu postaviť, lebo takýmto spôsobom štát, vláda, parlament, jednoducho polícia, každý, dáva jasný signál týmto asociálom na to, že hoci páchate trestnú činnosť, nám to nevadí, vy síce okrádate ľudí, bijete ľudí, znásilňujete ľudí, vraždíte ľudí, ale my jednoducho s tým nemáme žiaden problém, pretože to nepovažujeme za dostatočne závažný čin na to, aby sme vás za to trestne stíhali, lebo keď spáchate vraždu ako trinásťročný, je to úplne niečo iné, ako keď spáchate vraždu ako štrnásťročný, podľa súčasnej logiky Trestného zákona.
To znamená úplne jednoduchá, elementárna v zásade zmena, zníženie veku trestnej zodpovednosti na dvanásť rokov, zníženie veku priestupkovej zodpovednosti na dvanásť rokov a verte mi, že prijatie takejto legislatívy by účinným spôsobom pomohlo predchádzať obrovskému množstvu trestnej činnosti a hlavne by malo fantastický preventívny charakter na obrovské množstvo asociálov žijúcich na východe a strede Slovenska, ale aj na západe, jednoducho kdekoľvek, ktorí dnes vďaka tomuto zákonu požívajú v podstate priestupkovú a trestnú imunitu a môžu tieto svoje činy páchať beztrestne.
Takže, hoci hovorím v podstate k prázdnej sále, veľa vás tu nie je, aj tak si dovolím požiadať o podporu tohto nášho zákona. Ak vám ide o životy a bezpečnosť všetkých slušných ľudí, nemôžete mať predsa problém zahlasovať za takúto vec. Nejde tu o žiadne politické body, ide tu iba o elementárnu logiku, o spravodlivosť a o to, aby zákon v Slovenskej republike platil pre každého rovnako.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. V tomto prípade poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko predkladajú do pléna na rokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky nový návrh ústavného zákona, ktorého cieľ je úplne opäť jednoduchý, a to je zavedenie hmotnej zodpovednosti všetkých politikov a vysokých štátnych úradníkov za svoje protizákonné činy, ktoré v rámci týchto svojich postov vykonajú.
To znamená, Slovenská republika v súčasnosti síce pozná hmotnú zodpovednosť štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ale nepozná hmotnú zodpovednosť konkrétnej fyzickej osoby, ktorá za túto obec, štát, alebo nejaký štátny úrad konala a následne jednoducho pri páchaní akéhokoľvek protizákonného rozhodnutia nemôže byť táto osoba braná na zodpovednosť v tom zmysle, aby musela nahradiť škody, ktoré svojím nezákonným rozhodnutím spôsobila. To znamená, keď prečítam tú novelu ústavy, tak ide iba o to, aby sme v šiestej hlave za druhý oddiel doplnili tretí oddiel, ktorý znie:
"Čl. 124 ods. 1. Fyzická osoba vykonávajúca verejnú moc vo verejnej správe zodpovedá za škodu spôsobenú jej nezákonným úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a je povinná nahradiť škodu každému, koho práva boli porušené v dôsledku takého nezákonného výkonu verejnej moci vo verejnej správe.
Ods. 2. Ak nezákonný úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie vykonal kolektívny orgán, zodpovedajú za škodu tí verejní činitelia, ktorí ako jeho členovia vyjadrili s týmto úkonom súhlas.
No a ods. 3. Podrobnosti bližšie ustanoví zákon."
To znamená, jednoducho zavedenie hmotnej zodpovednosti do Ústavy Slovenskej republiky ako zákona zákonov, ako najvyššieho zákona štátu. Toľko na úvod, viac už poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Predseda výboru rozhodol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 7. mája 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým výborom navrhujem, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor bude aj gestorským výborom.
A poprosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem ešte raz za slovo. Tak ako som povedal v mojej prvej reči, cieľom nášho legislatívneho návrhu je úplne jednoducho zaviesť hmotnú zodpovednosť fyzických osôb, v tomto prípade konkrétne politikov, ktorí vykonávajú verejnú moc vo verejnej správe, za všetky svoje nezákonné rozhodnutia. Túto hmotnú zodpovednosť politikov za svoje rozhodnutia chceme zaviesť priamo do najvyššieho zákona štátu, to znamená do Ústavy Slovenskej republiky, ktorú považujeme za najefektívnejší nástroj na to, aby sme mohli takúto legislatívu aj do budúcnosti jednoducho zakotviť, aby jednoducho nemohla byť v budúcnosti zmenená, aby tam ostala, aby žiadna ďalšia vláda, ktorá príde, nemohla tieto zákony zmeniť tak, aby aj naďalej bolo porušovanie zákona nejakými verejnými funkcionármi jednoducho bez nejakej hmotnej zodpovednosti.
Nevymýšľali sme nejaké nové nariadenia, pravidlá a špičkové zákony alebo niečo podobné, inšpirovali sme sa úplne jednoducho fínskou a švédskou ústavou, ktoré majú čosi podobné priamo v ústave zavedené a jednoducho takýmto spôsobom si vyžadujú hmotnú zodpovednosť politikov za všetky svoje nezákonné rozhodnutia.
Totižto dnes právny poriadok Slovenskej republiky hoci pozná zodpovednosť, hmotnú zodpovednosť štátu alebo obce alebo vyššieho územného celku, tak nepozná hmotnú zodpovednosť priamo konkrétnej, dotyčnej osoby, fyzickej osoby, ktorá za ten štát, za tú obec, alebo za ten vyšší územný celok toto nezákonné rozhodnutie vykonala, prijala, navrhla alebo čokoľvek podobné.
To znamená, že ak štát alebo obec pácha akýsi protizákonný čin, vydá nejaké protizákonné nariadenie, príde s nejakým protizákonným, nejakým protiústavným zákonom, ktorý poruší práva nejakých obyvateľov, pripraví o nejaký majetok, jednoducho urobí niečo, čo je v rozpore s platnou legislatívou, tak za to nesie zodpovednosť iba konkrétna obec, iba konkrétny štát, čo v podstate znamená, že opäť daňoví poplatníci zaplatia za škodu, ktorú spôsobila konkrétna fyzická osoba alebo niekoľko fyzických osôb, ktoré v rámci rozhodovania kolektívneho orgánu hlasovali za takéto protizákonné nariadenie, za takýto protizákonný počin.
Občania Slovenskej republiky potom pravidelne, a vidíme to vo všetkých debatách, kde sa na to jednoducho človek opýta, pociťujú krivdu, pociťujú nespravodlivosť, že oni za každé svoje rozhodnutie, ktorým porušia zákon, nesú hmotnú zodpovednosť, ale politici, ktorí riadia štát, ktorí riadia vysoké štátne úrady, ktorí riadia obce, ktorí riadia vyššie územné celky, môžu robiť čokoľvek, ale hmotnú zodpovednosť za tieto svoje činy nenesú. To znamená, že keď niekto protizákonným rozhodnutím prešafári 10 miliónov eur, tak ich nahradí opäť štát, čo znamená, že opäť to zaplatia slušní pracujúci ľudia zo svojej tvrdej práce. A tá konkrétna fyzická osoba alebo tie fyzické osoby, ktoré hlasovali v kolektívnom orgáne za takéto nariadenie, za takúto vec, nenesú žiadnu hmotnú zodpovednosť a nemusia preplácať vôbec nič. To znamená, že ja si myslím, že každý slušný politik, ktorý nechce kradnúť, ktorý nechce klamať, ktorý nechce prijímať protizákonné rozhodnutia, ktorý chce rešpektovať ústavu a všetky zákony a činiť iba v súlade so všetkými právnymi nariadeniami, nemôže mať problém s takouto novelou ústavy.
A keďže, ako hovorím, sme sa inšpirovali vo Fínsku a vo Švédsku, kde takéto veci už priamo v ústave zakotvené majú, a očividne nám tieto severské krajiny aspoň v tejto oblasti, to znamená v oblasti potierania korupcie, v boji proti organizovanému zločinu alebo proti praniu špinavých peňazí a podobných vecí, idú príkladom, tak si myslím, že zaviesť takúto podobnú vetu aj priamo do našej ústavy nemôže byť nič zlé. A zároveň by sme tým vyslali signál všetkým tvrdo pracujúcim občanom Slovenskej republiky, všetkým tým, ktorí svojou poctivou tvrdou prácou platia dane a skladajú sa aj na výplaty všetkých slovenských politikov, dali jasný signál, že politikom záleží na tom, aby bola na Slovensku zavedená hmotná zodpovednosť. A keby sme to zaviedli, ako hovorím, priamo do ústavy, kde by sa vyžadovalo v budúcnosti až 90 poslancov na to, aby takáto vec mohla byť z ústavy odstránená, tak by to bol skutočne efektívne zavedený nástroj tak, aby nemohla len tak prísť nejaká ďalšia vláda a povedať si, my to chceme zmeniť, my s tým máme problém, pretože má v pláne kradnúť, podvádzať, klamať, lúpiť alebo čokoľvek podobné a nedokázala by to len tak z ústavy odstrániť.
Samozrejme, že po prijatí takéhoto ústavného zákona by bol potrebný ďalší vykonávací predpis a ďalšie zmeny Trestného zákona, čo by sme, samozrejme, potom neskôr museli prijať. Ale verím tomu, že už prvý bod, ten prvý krok, to znamená prijatie takéhoto ústavného zákona, takejto novelizácie ústavy by bol naozaj silným signálom. A zároveň chcem týmto povedať všetkým, či už voličom Ľudovej strany Naše Slovensko, ale všetkým tým, ktorým záleží na tom, aby bola hmotná zodpovednosť politikov zavedená do slovenského právneho systému, aby politici skutočne niesli hmotnú zodpovednosť za svoje protizákonné činy, že my poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko máme o zavedenie takéhoto nariadenia záujem. Chceme ho zaviesť priamo do ústavy, chceme ho zakomponovať do samotného zákona štátu, základného zákona štátu tak, ako hovorím, aby ho nikto ďalší potom v budúcnosti nemohol len tak ľahko odstrániť.
To znamená, my sa nebojíme toho, že by nás v budúcnosti mohli hnať na zodpovednosť za naše protizákonné činy, pretože jednoducho neplánujeme žiadne protizákonné činy, nariadenia alebo čokoľvek podobné prijímať. Neplánujeme konať v rozpore so zákonom, tak ako sme to nerobili ani doteraz a nemáme strach z toho, aby sme teda niesli hmotnú zodpovednosť za to, čo ako politici vykonáme, čo prijmeme, za čo budem v budúcnosti hlasovať. A myslím si, že každý, ktorý zahlasuje, každý poslanec, ktorý zahlasuje proti takémuto návrhu, to znamená proti zavedeniu, ešte raz to opakujem, hmotnej zodpovednosti politikov priamo do ústavy, vyjadruje všetkým občanom Slovenskej republiky nielen neúctu, ale aj jasný signál toho, že asi nemá tie najčistejšie, najčírejšie úmysly s tým, ako chce riadiť štát, ale že tie jeho úmysly sú skôr tak trochu nekalé a že má v pláne čokoľvek, len nie správať sa čestne, zodpovedne, poctivo, v súlade so zákonom a tak, aby to bolo všetkým občanom Slovenskej republiky ku prospechu.
To znamená, tak ako pri ostatných návrhoch zákona, vás chcem požiadať o podporu aj tohto ústavného zákona. Verím, že sa nám to spoločným úsilím môže podariť dostať do druhého čítania, aby sme následne mohli prípadne tento návrh zákona, tento návrh ústavy ešte nejak vylepšiť. Ale hlavne, aby sme konečne občanom Slovenskej republiky ukázali, že nám záleží na tom, aby tu zákon platil pre každého rovnako. A keď vidíme, že nejaký malý živnostník čokoľvek protizákonné urobí, tak štát nemá problém ho zasypať pokutami a doslova ho zodrať z kože, ale že keď čokoľvek podobné urobí aj politik, tak štát musí rovnako prísne, rovnako zodpovedne a rovnako so zreteľom na spravodlivosť zakročiť aj voči nemu.
Takže toľko z mojej strany.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona sa snaží riešiť problém, ktorý sužuje väčšinu krajín sveta, a to za nezákonné rozhodnutia a škody spôsobené verejnými funkcionármi, politikmi vyvodiť hmotnú zodpovednosť, aby sa pravdepodobnosť týchto rozhodnutí minimalizovala.
Predkladaný návrh zakomponuje do Ústavy Slovenskej republiky povinnosť nahradiť škodu spôsobenú nezákonným úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím fyzickým osobám, ktoré vykonávajú verejnú moc vo verejnej správe individuálne alebo v rámci kolektívneho orgánu.
Niektoré osoby vykonávajúce verejnú moc nemajú v sebe dostatok morálneho ani vlasteneckého cítenia, ktoré by viedlo ich kroky v línii tých najlepších rozhodnutí v prospech ľudu, ktorých vo funkcii zastupujú. Ak by to bolo u týchto osôb vlastenecké cítenie samozrejmosťou, neboli by potrebné takéto zákony. Aj ten, čo na výkon funkcie objektívne nemá predpoklady, by sa jej sám sebakriticky vzdal, aby nespôsobil štátu a národu škodu.
Keďže žijeme v Európskej únii, kde je vlastenectvo nielen nežiaduce, ale posúvané až do roviny extrémizmu a trestného práva, tak je logické, že problémy s korupciou a rozhodnutiami v neprospech ľudu sú u nás veľmi vysoké. Ak nie je účinný mechanizmus na postih za takého rozhodnutie, potom ľahko sa prijímajú rozhodnutia neuvážené, ba priam lajdácke, či rozhodnutia ovplyvnené snahou sa obohatiť na úkor občanov. Samozrejme chápem, že rozhodnutie v akejkoľvek veci spravidla nesie v sebe aj isté riziko neúspechu, ktorý môže nastať aj z vyššej moci. To je však iná vec, než keď ku škode príde z dôvodu úmyselného porušenia povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Konatelia a členovia predstavenstva súkromných spoločností, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Niet dôvod, prečo by to u verejných funkcionárov malo fungovať inak.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, aj za zhovievavosť, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, súčasný právny poriadok Slovenskej republiky pozná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci. Pri výkone verejnej moci je zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Zodpovednosť fyzických osôb, ktoré vykonávajú túto verejnú moc a podpisujú rozhodnutie v mene štátu, resp. inej organizácie verejnej moci, však v dnešnom právnom systéme upravená nie je. Za nezákonné rozhodnutia a škody spôsobené verejnými funkcionármi teda preberajú hmotnú zodpovednosť orgány štátnej a verejnej správy, čiže v konečnom dôsledku občania platiaci dane.
V súkromnom sektore je pritom zodpovednosť fyzických osôb za nimi spôsobenú škodu absolútnou samozrejmosťou. Každý, kto sa stará o vlastný majetok, nesie prirodzene zodpovednosť aj za nesprávne rozhodnutia, ktoré by viedli k jeho poškodeniu, zničeniu alebo strate hodnoty. V súkromných spoločnostiach musia fyzické osoby v zmysle Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konatelia a členovia predstavenstva spoločnosti, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Vo verejnom sektore, kde verejní funkcionári zodpovedajú za majetok štátu a v organizácii verejnej správy takýto princíp v súčasnosti nefunguje. Verejní funkcionári často rozhodujú v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadami dobrého hospodárenia. Poškodení občania alebo právnické osoby sa v súdnych sporoch a žalobách obracajú proti štátu alebo organizácii verejnej správy, ktorá protizákonné rozhodnutie vydala, nie však proti danému verejnému funkcionárovi. Štát ani organizácia verejnej správy nemá zákonné možnosti si túto škodu ďalej vymáhať u verejného funkcionára, resp. funkcionárov, ktorí takéto protizákonné rozhodnutie vydali. V praxi sa tak často stretávame s tým, že verejní funkcionári, resp. politici podliehajú tlakom rôznych lobistických skupín alebo korupcií a benevolentne či dokonca účelovo vydávajú protizákonné rozhodnutia, ktorými spôsobujú škodu verejnej správe a občanom.
Preto navrhujeme, aby sa priamo do Ústavy Slovenskej republiky zakotvili nové odseky, ktoré výrazne zlepšia vymožiteľnosť práva a zavedú hmotnú zodpovednosť fyzických osôb vykonávajúcich verejnú moc individuálne alebo v rámci kolektívneho orgánu. Všetci verejní funkcionári budú povinní nahradiť vzniknutú škodu každému, koho práva boli porušené v dôsledku nezákonného výkonu verejnej moci. V prípade nezákonných úradných postupov alebo nezákonných rozhodnutí vydaných kolektívnym orgánom budú niesť zodpovednosť za škodu tí verejní funkcionári, ktorí ako členovia kolektívneho orgánu vyjadrili súhlas s týmto nezákonným úkonom.
Ďalšie podrobnosti o spôsobe ručenia verejných funkcionárov za nimi spôsobenú škodu a o možnostiach vymáhania škody zo strany poškodených ustanoví osobitný zákon, napr. zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Zakotvenie takejto hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za nimi spôsobenú škodu priamo do Ústavy Slovenskej republiky považujeme za dôležité nielen preto, že sa jedná a fundamentálny pilier práva a spravodlivosti, ktorým by sa mala riadiť celá Slovenská republika, ale aj preto, že v budúcnosti nebude môcť žiadna vládna garnitúra zrušiť takéto ústavné nariadenie len jednoduchou parlamentnou väčšinou.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podal informáciu ako spravodajca ústavnoprávneho výboru.
Funkčné obdobie predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej, podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Milana Ľalíka, sudcov a sudkýň Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohúta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika uplynulo 16. februára 2019.
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať; v tomto prípade osemnásť kandidátov. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky môže byť podľa čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu Ústavného súdu. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1394 z 15. februára 2019 bolo v zmysle zákonov ústavnoprávnemu výboru doručených celkovo 51 návrhov, ktoré nominovali 30 uchádzačov. V súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov ústavnoprávny výbor pozval uchádzačov na svoju 92. schôdzu, ktorá sa uskutočnila 21. a 22. marca 2019, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde Slovenskej republiky. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde Slovenskej republiky, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zástupcov prezidenta Slovenskej republiky.
V zmysle § 116a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku rozhodoval ústavnoprávny výbor po skončení rozpravy spoločne o všetkých uchádzačoch, či spĺňajú Ústavou Slovenskej republiky požadované podmienky na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor konštatoval, že uchádzači Pavol Boron, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Radovan Hrádek, Stanislav Irsák, Martin Javorček, Rastislav Kaššák, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban, Martin Vernarský spĺňajú podmienky na výkon funkcie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Navrhovaná Eva Fulcová v súlade s § 116a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku listom zo dňa 14. marca 2019 odvolala svoj súhlas s návrhom na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené predseda ústavnoprávneho výboru navrhovanú Evu Fulcovú do návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky nezaraďuje.
Ako spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom navrhujem, aby sa voľba uskutočnila dnes, t. j. 3. apríla o 17.00 hod. a v prípade, ak nebol zvolený dostatočný počet kandidátov v zmysle čl. 11 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov, navrhujem, aby sa opakovaná voľba uskutočnila 4. apríla o 17.00 hodine.
Pani predsedajúca, dajte, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobré ráno všetkým, ktorí sa unúvali sem prísť. Chcel by som len pár slovami povedať niečo o tejto voľbe a možno aj o tom, že ako ten proces prebiehal.
Rovno poviem za klub SaS, že náš názor je taký, že za tejto situácie je treba podporiť len takých navrhovaných kandidátov, ktorí sú naozaj nespochybniteľne vhodní na túto funkciu. Čiže my nezastávame názor, že nejaké kompromisy alebo nejaký do počtu stanovený limit je potrebný na to, aby sa splnili nejaké estetické alebo politické kritériá. Jednoducho je tam v tom zozname nejaký počet vhodných kandidátov a za tých sa postavíme. Ja osobne môžem povedať, že nepripojím moje meno k nikomu, o kom nie som presvedčený, že bude naozaj dobrý ústavný sudca.
Ako bolo spomenuté, koalícia navrhuje tajnú voľbu. Poďme si povedať, že čo tá tajná voľba znamená v našom prostredí. Tajná voľba znamená nielen to, že volič nebude mať možnosť si overiť, ako jeho poslanec v takejto dôležitej voľbe hlasoval, ale znamená to aj to, že sa opäť bude beztrestne, politicky beztrestne môcť prejaviť koalícia, skutočná koalícia tých strán, ktoré hlasovali za to, aby Robert Fico sa stal priamo z parlamentu nielen sudcom, ale aj predsedom Ústavného súdu. O to tu ide tejto koalícii, aby sa mohli schovávať za to, že koalícia bude hlasovať s fašistami a s kdekým iným, ktorí teraz alebo možno v budúcnosti s nimi urobia koalíciu.
Preto je z pohľadu človeka, ktorý premýšľa demokraticky a ktorý naozaj má záujem na tom, aby Ústavný súd bol tým orgánom, ktorým má byť, je neprípustné, aby voľba bola tajná. Tie všelijaké reči o tom, že je to demokratická voľba, tak to je, samozrejme, zavádzanie, ktoré má slúžiť k tomu, aby sa tento zvrátený nápad mohol beztrestne realizovať.
Pokiaľ ide o tie mená, ktoré sa tam vyskytli, treba ešte uviesť aj to, že vypočúvanie prebiehalo pomerne inak ako v tom predchádzajúcom kole. A to preto, lebo možno si aj viacerí tí uchádzači uvedomili, že to nebude také, ako to bývalo v minulosti, že tam prídu a odrecitujú niečo a budú za víťazov. Jednoducho sme ich podrobili veľmi vážnemu výsluchu a odhalili sme na nich tie chyby, ktoré odhaliť sme mohli. A teda v tom druhom kole sa tí, ktorí mali dôvod na obavu, že sa toto zopakuje, tak sa tam jednoducho už ani nevyskytli.
Ďalšia otázka bola položená v súvislosti s tým, že niektorí z tých navrhovaných kandidátov sa jednoducho na to vypočutie nedostavili. Napriek tomu, že vypočutie a prezentácia, prezentovanie sa pri vypočutí je zákonnou povinnosťou, treba povedať, že nie je to ústavnou povinnosťou, pretože ústava, ako pán spravodajca uviedol, stanovuje len veľmi základné predpoklady na to, aby niekto sa mohol uchádzať o post ústavného sudcu. Avšak zákon vyslovene stanovuje, že navrhovaný kandidát je povinný sa prezentovať na vypočutí a že môže odpovedať na otázky. Teda ten, kto sa ani neunúval sa tam prezentovať, tak podľa môjho osobného názoru nespĺňa zákonné podmienky a je to niečo, k čomu pán prezident by mal prihliadnuť. A napriek tomu, že ústavnoprávny výbor hlasoval o tom, že títo kandidáti splnili ústavnoprávne podmienky, pretože taký je mandát ústavného výboru v tejto súvislosti, tak pán prezident by mal prihliadnuť na to, že títo uchádzači zákonné podmienky nesplnili.
Aby som teda zhrnul. Hovoríme tu o veľmi vážnej veci a ja len dúfam, že pri hlasovaní, že sa všetci zachováme slušne, tak ako sa to patrí na zvolených zástupcov ľudu. A tiež verím, že opustíme nejaké to taktizovanie, ktoré v súvislosti so širšou politickou situáciou sa síce dá očakávať, ale treba povedať, že všetci alebo vo väčšej miere ako predtým ho budeme vedieť čítať ako nič iné, len také taktizovanie v snahe opätovne ovládnuť Ústavný súd, tak ako bol ovládnutý doteraz vládnou koalíciou alebo stranou SMER. A je naším cieľom, demokratických zástupcov ľudu, aby sme tomuto v čo najväčšej možnej miere zabránili.
Ďakujem.