43. schôdza

Pán poslanec Žarnay.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctené panie ministerky, moja prvá interpelácia smeruje na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu pani Martinu Lubyovú vo veci každoročného testovania žiakov. Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám podávam nasledujúcu interpeláciu poslanca. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania ako štátna rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou, zriadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, existuje už 11. rok. Medzi jeho základné úlohy, ako samé uvádza, patrí zabezpečovanie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky zadávanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, zabezpečenie externého testovania žiakov 5. a 9. ročníka základných škôl, zabezpečovanie medzinárodných meraní podľa programov, do ktorých sa Slovenská republika zapája v súlade s ich pravidlami. Testovanie sa vo všeobecnosti považuje za objektívnejšie overovanie a hodnotenie vedomostí žiakov oproti ostatným metódam, hoci ani tu nemožno predísť úskaliam, do ktorých sa môžu žiaci v budúcnosti dostať, ak nebudú pripravení na ústnu odpoveď.
Keďže máme špecializovaný ústav, ktorý sa zaoberá prípravou, realizáciou a vyhodnocovaním testov vybraných skupín žiakov, ktorý je už dlhodobo etablovaný, dalo by sa očakávať, že testovania prebehnú bez akýchkoľvek problémov. No opätovne sa v externej maturitnej skúške zo slovenského jazyka i tento rok objavili sporné otázky, na ktoré upozornili žiaci i pedagógovia. Keďže i napriek dlhodobej príprave kvalitnými autormi z praxe, kontrolou recenzentov i prácou validačnej komisie sa tieto problémy objavujú niekoľko rokov opakovane, je diskutabilné, či si toto pracovisko plní úlohy dôsledne, keďže ich výstup by mal byť bezchybný.
Po dlhom čakaní sme sa tento rok dočkali elektronického vyhodnocovania testov a dokonca žiaci kvárt 8-ročných gymnázií tento rok po prvýkrát absolvovali Testovanie 9, rovnako ako ich rovesníci na základných školách, s odôvodnením, že záverečný výstup, čiže výsledky maturity sú porovnateľné s klasickými gymnáziami, no ministerstvo sa chce dozvedieť aj úroveň ukončenia základnej školy.
Ozvali sa už aj hlasy 8-ročných gymnázií poznačené obavou, ktoré už teraz fungujú s obmedzenou kapacitou, že je záujem o ich postupné zrušenie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj slovenského školstva interpelujem vás, pani ministerka, nasledovnými otázkami.
Ako ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu aplikuje získané informácie z testovaní žiakov do štátneho vzdelávacieho programu a ako sa vyrovnáva so zistenými nedostatkami žiakov?
Do akej miery je Testovanie 9 potrebné pre prijímanie žiakov na stredné školy, keďže posledné trendy ukazujú, že stredné školy bojujú o každého žiaka a výsledky tohto testovania sa pre ich prijatie javia ako irelevantné?
Ako medzinárodné testovanie PISA, ktorého výsledky našich žiakov boli v posledných rokoch podpriemerné, korešponduje s našimi testami 9 a ako ovplyvňuje tvorbu vzdelávacích štandardov, a to výkonových i obsahových?
Aký reálny zámer má Testovanie 9 u žiakov kvárt na 8-ročných gymnáziách a smeruje toto testovanie k ich pomalej eliminácii?
Ako sa v budúcnosti budú riešiť maturitné skúšky, keďže ich externé a po nich interné prevedenie pôsobí pre svoju dualitu ako nepodarený prežitok a európske trendy hovoria pozitívne o nezávislom testovaní?
Ako vyhodnotí ministerstvo opätovné problémy v maturitných otázkach a vyvodí aj personálnu zodpovednosť u riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania?
Moja druhá interpelácia sa taktiež týka ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej, konkrétne vo veci učebníc matematiky pre stupne 1 - 4 a 5. a 9. ročník základných škôl. Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám podávam nasledovnú interpeláciu poslanca.
Učebnicová politika na Slovensku je známa tým, že je v podstate uzavretá a centrálna, no tváriaca sa otvorene. Hoci sa už dlhé roky volá po liberalizácii učebnicového trhu, aby si pedagógovia naozaj mohli sami vybrať učebnice, z ktorých pre daný predmet a ročník bude viac ako jedna verejným obstarávaním zadaná víťazná alternatíva a verejné peniaze nekončili v skladoch zapadnuté prachom v podobe nepoužiteľných učebníc, zmena je stále v nedohľadne. Najnovšie zadané verejné obstarávanie na učebnice matematiky pre 1. až 4. ročník základných škôl v oznámení 4768 a učebnice matematiky pre 5. až 9. ročník základných škôl v oznámení 4885 evokuje lukratívnu zákazku, pretože pri počte 60-tisíc učebníc na každý školský rok pôjde pravdepodobne o učebnice kombinované s pracovným zošitom, ktoré sú využiteľné iba jednorazovo. Životnosť klasickej učebnice v súčasnosti je cca 5 rokov pri jej opakovanom používaní. Učebnice s pracovným zošitom nie je možné opakovane použiť, preto každý školský rok budú dodané nové, čo je 540-tisíc nových učebníc v sume cca 16 mil. ročne, ak by jedna mala cenu 3 eurá. Ak by sa naplnili všetky pochybnosti, tak by išlo o veľmi výhodný obchod, no nie pre žiakov a pedagógov, nie pre verejné financie, ale pre zadávateľa a vydavateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj slovenského školstva interpelujem vás, pani ministerka, nasledovnými otázkami.
Ako sa Ministerstvo školstva, vedy, techniky (pozn. red.: správne "výskumu") a športu Slovenskej republiky ako ústredný rezortný predstaviteľ stavia k učebnicovej politike a reálnemu stavu učebnicového fondu na školách?
Ako ministerstvo mieni otvoriť trh s učebnicami pre slovenské školstvo v legislatívnej a vecnej rovine?
O aké typy učebníc matematicky pre 1. až 4. ročník základných škôl a 5. až 9. ročník základných škôl vo verejných zadaniach ide? A v prípade, že sa potvrdí, že ide o kombinované učebnice, akým spôsobom bude danú situáciu riešiť, keďže by išlo o reálne plytvanie verejnými finančnými prostriedkami?
Ďakujem za odpovede.

Pán Fecko.

Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pani ministerky, dovoľte, aby ja som predložil dve interpelácie.
Prvá je na vládu a na podpredsedníčku vlády pani Matečnú, pretože aj v jej kompetencii je metodické riadenie pracovníkov pozemkového úradu a druhá je na ministra životného prostredia pána Sólymosa.
Takže prídem postupne k prvej. V roku 1989 bolo v našej republike prijato viacerých (pozn. red.: správne "prijatých viacero") zákonov týkajúcich sa odčinenia krívd bývalého socialistického režimu, ktorý trval v našej republike od roku 1948. Medzi nimi boli aj reštitučné zákony týkajúce sa pôdy, a to hlavne zákon 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 v znení neskorších predpisov.
Bolo to len zmiernenie krívd, nie úplné odškodnenie, a preto boli určené lehoty, dokedy je možné si nárok uplatniť na príslušnom správnom orgáne, ktorým bol v danom prípade pozemkový úrad, neskôr odbory pozemkové a lesné. Uplatnenie nároku po tam uvedených termínoch sa bralo, akože nárok uplatnený nebol a rozhodnutie bolo o zamietnutí daného nároku príslušného správneho orgánu. Občania, ktorí splnili podmienky týchto zákonov, sa nádejali, že spravodlivé a čestné odškodnenie bude realizované aj v týchto správnych konaniach, ktoré nasledovali po uplatnení nároku. V prvých rokoch, chcem veriť, že to aj tak bolo, bolo to aj takto realizované a odškodňované. Postupom času sa však čestne a spravodlivo odškodňovaniu ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) občanov stráca prijímaním rôznych obštrukcií a menením legislatívnych pravidiel v týchto procesoch. Obrazne povedané, meníme pravidlá hry počas hry. A k tomuto smeruje aj moja interpelácia, pani podpredsedníčka vlády, ktorá vychádza z podnetov nespokojných občanov dotknutých reštitučným konaním. Pýtajú sa a chcú vedieť odpoveď na tieto otázky.
Aké bolo a je oceňovanie pozemkov pôvodných a náhradných pri uspokojovaní reštitučných náhrad cez Slovenský pozemkový fond, podľa akých predpisov a aké kritériá sú rozhodujúce? Sú to podľa vás spravodlivé kritériá?
Po druhé. Prečo oprávnená osoba jednoznačne nedostala náhradný pozemok v celosti, ale v mnohých prípadoch ide dosť spoluvlastníckych podielov s ďalšími spoluvlastníkmi? Podľa akého predpisu sa to realizuje, nie je to diskriminačné?
Po tretie, čo sa vás pýtajú občania Slovenskej republiky. Koľko nevyriešených reštitúcií je ešte na Slovenskom pozemkovom fonde? V akej orientačnej výmere sa budú realizovať náhradné pozemky a v koľkých katastrálnych územiach a okresoch?
Takže to sú tri otázky na vládu a podpredsedníčku vlády pani Matečnú a teraz na ministra životného prostredia.
Po roku 1989 sa naštartoval demokratický proces aj v našej krajine a jedným zo základných princípov demokracie bolo a je uznanie súkromného vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sme v našej republike uzákonili aj do ústavy v čl. 20 a ďalších. Žiaľ, socialistické zriadenie nariaďovalo užívacie právo nad vlastníckym a my tu doma na Slovensku s týmto máme veľký problém aj dodnes. Veľa stavieb v socializme bolo postavených bez majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod nimi. Dodnes sme sa s týmto nevysporiadali. A preto by som vás, pán podpredseda vlády a pán minister životného prostredia, chcel interpelovať na tieto otázky.
Po prvé. Koľko vodných nádrží, ktoré máte vo svojej pôsobnosti, nemá vysporiadané pozemky, na ktorých sa nachádzajú, ktoré sú to menovite katastrálne územia a okres a v akej výmere?
Druhá otázka. Máte vo svojej pôsobnosti aj iné stavby, ktoré nemajú majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, na ktorých sú postavene? Ak áno, uveďte, ktoré sú to a v akej výmere.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. A tieto interpelácie boli podané do podateľne Národnej rady, takže litera zákona už bola splnená.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerky, kolegovia, kolegyne, mám tri interpelácie, dve sa týkajú jednej veci.
Prvá interpelácia je na pána ministra Sólymosa a týka sa stavu ovzdušia v obci Rovinka. Vážený pán minister, v súčasnosti sa na podnet občanov zaoberám aj problematikou znečistenia životného prostredia v obci Rovinka a v okolí. Bola som prizvaná aj na verejné stretnutie občanov v obci "Dialóg o čistom ovzduší" za účasti zástupcov samosprávy, žiaľ, bez zástupcu rezortu životného prostredia. Občania majú prirodzené obavy o svoje zdravie z dôvodu zlej kvality ovzdušia, ktoré sa na základe ich vnímania neustále zhoršuje, čo potvrdzujú aj neautorizované merania na prenosných meracích zariadeniach, ktoré boli nútení si zabezpečiť pre osobnú potrebu a bezpečnosť. Podľa dostupných verejných informácií v obci Rovinka sa nenachádza meracia stanica zaradená do siete monitorovacích staníc NMS-ko. Najväčší zdroj znečistenia ovzdušia v blízkom okolí Slovnaft disponuje automatizovanými meraniami emisií na zdroji, avšak netýka sa to všetkých prevádzok. Tieto, ale ani iné merania nie sú pre občanov Rovinky verejne dostupné. Občania majú právo na úplné aktuálne informácie o stave životného prostredia tak, aby sa vedeli v prípade zhoršenej situácie zariadiť, aby dopady na ich zdravie a pohodu boli minimalizované. Ide o pobyt vonku, prechádzky s deťmi či vetranie v domácnosti, ktoré musia obmedzovať práve v čase, keď je ovzdušie obzvlášť znečistené. Silný dráždivý zápach, vysoké hodnoty PN 2,5 a PN 10 spolu s vysokou prašnosťou ohrozujú tamojšie životné prostredie, ktoré však bez objektivizovaného merania je ťažko preukázateľné. Vyskytujú sa aj prekročenia iných znečisťujúcich látok, napríklad benzénu.
Konkrétnym podnetom k predloženiu interpelácie sú informácie, že i napríklad v dňoch 22. a 25. marca 2019 občania obce Rovinka, ako aj širšieho okolia, Podunajské Biskupice, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo, Miloslavov, dokonca až v Rohovciach cítili v ovzduší dráždivý štipľavý zápach. Vzhľadom na predchádzajúce stanoviská Slovenskej inšpekcie životného prostredia zozbierané od občanov menovaných samospráv s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo ísť o agresívnu chemickú látku neznámej povahy. Občania sa sťažovali na škrabanie v hrdle a podráždenie dýchacích ciest, ukrývali sa v uzatvorených priestoroch. Nikto kompetentný im žiadnu informáciu či varovanie o úniku látky včas neposkytol. Problém so zápachom sa objavuje pravidelne.
Chcem poukázať na skutočnosť, že územie dlhodobo nie je monitorované poverenou organizáciou ministerstva, čiže SHMÚ. Najbližšia takáto stanica je pri severozápadnom prúdení vzduchu až v Topoľníkoch, čo je 60 km od obce.
V minulom roku z oznámení o výsledku šetrenia z apríla 2018 inšpekcia uviedla, že podnety sa týkali zápachu v januári 2018, s najväčšou intenzitou zápachu cez víkend 27. 1. až 28. 2. 2018. Keď bola vykonaná kontrola, tak bolo prekročenie emisného limitu benzénu o 723 mg/m³. Ďalší záznam z roku 2018 je, že dlhodobý zápach z rafinérie Slovnaft, na ktorý sa sťažujú viacerí podávatelia podnetov, môže byť spôsobené aj poruchou na rekuperačnej jednotke a na plničke železničných a cestných cisterien. O náprave nemáme vedomosť.
Obec Rovinka je vystavená hneď niekoľkým potencionálnym zdrojom znečistenia ovzdušia. Doprava v rámci štátnej cesty I. triedy vedúcej centrom obce, rafinéria Slovnaft, spaľovňa OLO, výroba stavebnej chémie STACHEMA, výstavba diaľnice D4, R7, nelegálne skládky odpadu, napríklad skládka bývalej spoločnosti Vassal EKO a ďalšie prevádzky.
Úrad verejného zdravotníctva žiadosť o riešenie situácie poslankyne obecného zastupiteľstva postúpil ministerstvu životného prostredia a ministerstvo životného prostredia odporučilo obrátiť sa na ministerstvo vnútra, konkrétne na civilnú ochranu.
Vážený pán minister, odkazovanie občanov, aby sa jednotlivo obracali, či už na rezort zdravotníctva, lebo rezort vnútra, poukazuje na systematické zlyhanie v prístupe ku zlepšeniu stavu ovzdušia. Vo vládnom dokumente Priebežná implementačná správa za prvý polrok 2018 sa uvádza, že je potrebné zvýšiť počet monitorovacích staníc, skvalitniť metodiku výpočtu množstva jednotlivých znečisťujúcich látok, zlepšiť monitoring kvality a znečistenia ovzdušia. Je zrejmé, že súčasný počet monitorovacích staníc nestačí. SHMÚ malo obstarať 14 nových monitorovacích staníc ako súčasť projektu Skvalitnenie národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia, čo však stále nie je dostatok. Uvedomujem si, že samotné meranie problém znečisteného ovzdušia nevyrieši, ale ani klamanie samých sebe, že všetko je v poriadku, a to len z dôvodu, že znečistenie nemonitorujeme, nie je riešenie.
Chcem poukázať aj na niektoré vládou ďalšie schválené dokumenty. Napríklad 5. akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky, kde sa uvádza, že životné prostredie prírodné, ako aj človekom pretvorené patrí k faktorom, ktoré ovplyvňujú zdravie človeka a jeho životnú pohodu, tzv. environmentálne zdravie.
Vážený pán minister, zatiaľ čo ľudia na Slovensku musia dýchať znečistené ovzdušie, prostredníctvom Environmentálneho fondu bola opakovane poskytnutá štátna pomoc vysoko ziskovým spoločnostiam, ktoré sú významnými znečisťovateľmi ovzdušia. Medzi príjemcami bol aj Slovnaft či U. S. Steel Košice. Štátna pomoc nie je nárokovateľná. V uvedených súvislostiach žiadam o zodpovedanie nasledovných otázok.
Na základe akých priorít sa rozmiestňujú monitorovacie stanice?
Na základe akých priorít bola vyhlásená schéma štátnej pomoci pre podniky v odvetviach a pododvetviach, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov emisných kvót v rámci UEC do cien elektrickej energie v znení dodatku č. 1 v rokoch 2017, ´18 a ´19?
Aké ďalšie opatrenia pripravujete k zlepšeniu informovanosti obyvateľstva o kvalite ovzdušia do konca roka 2019?
Obdobná interpelácia ide na pani ministerku zdravotníctva Kalavskú, nebudem ju čítať celú, lebo obsahovo sa týka tej istej veci, iba prečítam otázku, ktorú na pani ministerku mám. V tejto súvislosti, ako som čítala, tak prosím pani ministerku o zodpovedanie, ako - uhm, tu ju mám - aké opatrenia vlastne plánuje v rámci zlepšenia informovanosti obyvateľstva o rizikách znečisteného ovzdušia a čo sa týka aj monitorovania zdravotných ťažkostí obyvateľov v Rovinke, pretože sa nejaví ako účinné len monitorovanie zdravia na základe okresov, ale či sa neplánuje aj monitorovanie na základe regiónov podľa znečisteného ovzdušia, ktoré nemusia kopírovať hranice okresov.
Čiže to boli dve interpelácie. A ešte mám jednu na pána ministra zahraničných vecí Lajčáka vo veci odôvodneného stanoviska Európskej komisie z dôvodu nezabezpečenia náležitej ochrany prírody.
Vážený pán minister, ešte v júli 2018 Slovensko obdržalo výzvu Európskej komisie na nápravu s tým, že nedostatočne chráni lesy a ohrozuje tým populáciu vtákov. Na základe nedostatočných opatrení Európska komisia rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Slovensku z dôvodu nezabezpečenia náležitej ochrany prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva. Slovensko správne netransponovalo povinnosť vyplývajúcu zo smernice o biotopoch. Neprijalo primerané opatrenia na to, aby zabránilo poškodeniu biotopov, tetrova hlucháňa a neprijalo dostatočné osobitné opatrenia pre tetrova hlucháňa, ako sa požaduje v smernici o vtákoch. Slovensko malo dva mesiace, teda do konca marca 2019, na to, aby situáciu napravilo. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení prípadu Súdneho (pozn. red.: správne "Súdnemu") dvoru Európskej únie.
Vážený pán minister, aké bolo oficiálne stanovisko Slovenskej republiky k odôvodnému stanovisku Európskej komisie, podľa ktorého Slovensko nezabezpečilo náležitú ochranu prírody tým, že neprijalo dostatočné osobitné opatrenia pre ochranu tetrova hlucháňa?
Aké boli substanoviská z rezortu životného prostredia a z rezortu pôdohospodárstva poskytnuté k spracovaniu stanoviska?
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Janckulík.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na pána ministra dopravy, pána Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Pán minister, Dopravný podnik mesta Prešov, a. s., v rámci projektu predloženého na Operačný program Integrovaná infraštruktúra, opatrenie 3.2 zvýšenie atraktivity a prístupnosti verejnej osobnej dopravy prostredníctvom obnovy mobilných prostriedkov dráhovej mestskej hromadnej dopravy, nakúpil v roku 2016 a 2017 päť kusov nových jednočlánkových trolejbusov a desať kusov dvojčlánkových kĺbových trolejbusov. Tento projekt bol predložený v rámci vyzvania Dopravného podniku mesta Prešov na predkladanie žiadostí o NFP pre národné projekty prioritnej osi č. 3 OPII s kódom OPII-2016/3.1, 3.2 Dopravného podniku mesta Prešov-12NP. V tomto čase sa mesto Prešov a Dopravný podnik mesta Prešov záväzne dohodli s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a s Poradným orgánom Európskej komisie Jaspers, že ďalší projekt na nákup štyroch kusov jednočlánkových trolejbusov a šesť kusov dvojčlánkových kĺbových trolejbusov predloží po vypracovaní stratégie udržateľného rozvoja dopravy mesta Prešov, tzv. master plánu dopravy. V súčasnosti master plán hotový, v súčasnosti je master plán hotový a bude schválený aprílovým mestským zastupiteľstvom.
Keď to mesto oznámilo Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, že Dopravný podnik mesta Prešov chce predložiť žiadosť o nenávratný finančný príspevok na nákup desiatich trolejbusov, ministerstvo urýchlene pozastavilo vyzvanie Dopravného podniku mesta Prešov na predkladanie žiadosti o NFP pre národné projekty prioritnej osi č. 3 OPII s kódom OPII-2016/3.1 a 3.2 Dopravného podniku mesta Prešov-12NP a tak zablokovalo predloženie žiadosti o nenávratný finančný príspevok.
Z tohto dôvodu sa vás chcem opýtať, pán minister, prečo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zablokovalo 100 % pripravený projekt, opcia platí do 31. 12. 2020?
A kde sa stratila alokácia na projektové zámery Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, modernizácia a výstavba trolejbusových tratí, modernizácia depa a meniarní pre mesto Prešov a Dopravný podnik mesta Prešov, záväzne dohodnutá v roku 2015 Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Poradným orgánom Európskej komisie Jaspers?
Kto je zodpovedný za pre mesto Prešov a Dopravný podnik mesta Prešov bezprecedentné zmiznutie finančných prostriedkov bez vedomia Európskej komisie?
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne k predneseniu interpelácie v rámci tohto bodu. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Baška.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, zástupkyne ženského pohlavia vlády Slovenskej republiky, moja interpelácia sa týka pani ministerky zdravotníctva, dovoľte mi ju prečítať.
Vážená pani ministerka zdravotníctva, na základe diskusie na rokovaní zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré sa uskutočnilo dňa 25. marca 2019 a v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, Zbierky zákonov, Národnej rady Slovenskej republiky ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) § 129 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v platnom znení si vám dovoľujem podať interpeláciu v súvislosti s medializovanými informáciami, ktoré sa týkajú údajného rušenia pôrodníc v Trenčianskom kraji.
V súvislosti s medializovanými informáciami o údajnom rušení pôrodníc v Partizánskom, Bojniciach a Myjave si vás dovoľujem požiadať o poskytnutie informácie, či Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje legislatívu, resp. opatrenia, ktoré by smerovali k zrušeniu uvedených pôrodníc.
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o vysvetlenie postupu prípadného rušenia pôrodníc a spôsob zabezpečenia zdravotnej starostlivosti ženám rodičkám v Trenčianskom samosprávnom kraji v prípade, ak by k takémuto kroku v budúcnosti prišlo.
Z hľadiska počtu pôrodov Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach v roku 2017 mala celkove 628 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 672, čím prekročila navrhovaný minimálny počet pôrodov, ktorý bol zverejnený, a to 640 pôrodov pre ďalšie sledované obdobie. Nemocnica na okraji mesta Partizánske, nezisková organizácia, v roku 2017 mala celkove 602 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 609 pôrodov. Nemocnica s poliklinikou Myjava, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, podobne ako Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, mala v roku 2017 celkove 424 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 425 pôrodov. Obe tieto nemocnice prekročili navrhovaný minimálny počet pôrodov, ktorý bol zverejnený, a to 320 pôrodov pre prechodné obdobie.
Pani ministerka, ďakujem za vašu odpoveď. To je všetko.