44. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážená pani kolegyňa, vy ste trafili klinec po hlavičke vo viacerých oblastiach, ktoré sa dotýkajú tisíc, tisíciek ľudí na Slovensku. Na potvrdenie vašich slov to doplním jednou štatistikou, ktorá hovorí o fenoméne, že ministerstvo dopravy rezignovalo na skutočne koordinačnú a manažérsku funkciu vo vzťahu k železničným firmám a tieto železničné firmy fungujú trošku ako taký odpojený vláčik od toho ministerstva.
Dám príklad. Existujú medzi ministerstvom dopravy a železničnou spoločnosťou Slovensko tzv. kvalitatívne štandardy spoľahlivosti a pre rok 2019 bolo dohodnuté, že maximálny počet vlakov, ktoré môžu meškať viac ako 30 minút z viny dopravcu, môže byť 875 na celý rok. Ku koncu tretieho mesiaca 2019 máme takých vlakov 744, a to máme len marec, hej? Takže to chcem len potvrdiť, že naozaj ten problém je veľký, je vypuklý.
A druhú vec poviem, že zanedbaná infraštruktúra je obrovským problémom, ale, naopak, ŽSR dokáže nakupovať aj pozemky, ktoré nepotrebuje. Už chodím na prokuratúru sa vyzvedať, ako to dopadne. Za milión 200-tisíc kúpili pozemok železnice, ktorý vôbec nepotrebujú. A za tieto peniaze rovnaké by mohli opraviť minimálne osem výhybiek, na ktorých; pokazené výhybky, na ktorých tie vlaky spomaľujú. Takže oni sa nevenujú poriadne tomu, čo treba, ale zase tí nezodpovední nominanti len kšefty, kšefty, biznisy a občan je na desiatom mieste v poradí. Bohužiaľ.

Ja chcem poďakovať kolegovi Maroszovi za jeho faktickú poznámku a dovolím si využiť tieto vaše hlbšie znalosti v tejto danej téme a konzultovať v prospech vlastne riešení týchto občanov, ktorí sa aj na mňa obracajú. Ďakujem veľmi pekne za podporu a za hlbšie vysvetlenie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel tak využiť aj túto príležitosť na to, aby sme sa pozreli naozaj na celý rezort dopravy aj z takých možno väčších čísiel alebo z takého väčšieho obrazu, pretože tento rezort je rezort, ktorý disponuje veľmi veľkými finančnými prostriedkami. Ako som hovoril už aj vo faktických poznámkach, rozpočtované mal za posledné roky rádovo okolo 3 mld. eur. Realita spotreby tých peňazí bola rádovo okolo 2 mld. eur a posledné dva roky bol síce rozpočtovaný na rádovo 1,1 mld., ale následne bol upravený na rádovo 2 miliardy.
Tento rezort je rezortom, ktorý čerpá enormné eurofondy a stalo sa mu to do veľkej miery aj osudným, pretože by som to prirovnal k takej infúzii. Štát vďaka tomuto rezortu do infraštruktúry investuje primárne cez eurofondy a bez nich už ako keby nedokázal žiť. Tá závislosť je tak vysoká, že bez nich by nedokázal žiť, čo je, samozrejme, veľmi nezdravý prvok, pretože každý štát by si mal uvedomovať vlastnú dôležitosť vlastnej infraštruktúry a mal by tam smerovať aj priority a tým pádom, vďaka prioritám, aj financie. To, že sa tak veľmi zameral štát aj táto vláda, ale aj predchádzajúca vláda na eurofondy, spôsobilo to, že úplne zabudol na to, že musí investovať aj do infraštruktúry, ktorá, na ktorú sa eurofondy nedajú použiť, a preto máme aj dnes v takom zlom stave cesty I. triedy, mosty a podobne, pretože tá optika sa tak nastavila, že však všetko tu zachránia eurofondy. Veľký omyl, veľká, veľký shift, veľký posun v mentalite a tým pádom aj veľká chyba, veľký problém. Nehovoriac o tom, že stále tu neexistuje riadenie tohto rezortu na základe tvrdých dát.
Už som hovoril, toto je rezort, ktorý by mal fungovať veľmi prakticky. Mal by to byť naozaj praktický rezort, ktorý stavia, ktorý sa venuje výstavbe podľa potrieb, ktoré sa dnes dajú bez problémov zmerať. Dnes už máme takú technológiu, že meranie nie je problém. Takže o to viac by týmito dátami mal disponovať a na základe tohto by mal robiť rozhodnutia. Politické rozhodnutia v tomto storočí alebo aj desaťročí, resp. politické rozhodnutia o prioritách sú, myslím si, že úplný prežitok, pretože my naozaj vieme tým ľuďom pomôcť omnoho lepšie, keď naplánujeme infraštruktúru podľa ich reálnych potrieb, ktoré sa, ako som povedal, dajú už dnes veľmi dobre merať. Takže, a o tom hovoríme od začiatku, svojím spôsobom to spomína do istej miery aj programové vyhlásenie vlády, ktorého sa v tomto tento samotný rezort nedrží.
Ďalšia dôležitá vec, ktorú treba spomenúť pri práve takýchto veľkých peniazoch, keď hovoríme rádovo 2 mld. eur, tak si predstavte, len 10-percentná úspora je automaticky 200 mil. eur. To sú veľmi veľké čiastky. Preto práve pri takýchto rezortoch má taký veľký význam robiť, merať a sledovať práve tú efektivitu. A preto aj to bol jeden z prvých rezortov, na ktorý sa zameral Útvar hodnoty za peniaze, pretože pochopil veľmi jednoducho, že toto je jeden z kľúčových rezortov aj z hľadiska komfortu obyvateľstva, aj z hľadiska výdavkov a z hľadiska možných úspor. Preto aj v tých správach vidíme tie návrhy opatrení a tie hodnotenia. O to je to zarážajúcejšie, keď vidíme, že tie opatrenia sa neaplikujú.
A myslím si, že sa neaplikujú práve preto, že aj nad pánom ministrom je určitý politický strop, ktorý mu nedovolí konať. Čiže z tohto pohľadu ja neviním pána ministra za to, že by nekonal, ale skôr vládu, ktorá mu nedovolí konať. Pretože aj z osobných rozhovorov, ale aj z vystúpení tu vidíme, že áno, že pán minister je taký človek činu, keď tak poviem, že keď treba, tak ide do vecí. Ale vidíme, že, ja osobne si myslím, že mu niekedy aj tak možno klepnú po prstoch a povedia, toto nechaj tak, do toho sa nestaraj. Bolo by zaujímavé možno počuť, ako to fungovalo ešte za čias, keď bol štátnym tajomníkom, ale viac-menej však ste to trochu aj naznačili v tom, keď ste vystúpili, pán minister.
Ďalšiu vec, ktorú vidíme aj z hľadiska stavebníctva, je, že stavebné firmy, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, tým, že je malý, tak ja by som, asi sa to nedá úplne kvalifikovať na základe nejakých konkrétnych parametrov ako kartely, ale určite to vykazuje prvky. A myslím si, že toto je jeden z tých problémov a spoľahnúť sa aj pri tých verejných obstarávaniach, jednak to, že sme videli aj, ako sa tie verejné obstarávania v minulosti robili, že sa dal veľmi krátky čas, že z toho bolo úplne zjavné, že tu bežali dohody na pozadí a vlastne ako keby boli predurčení a nieže ako keby boli, ako keby; áno, že ako keby boli predurčení vlastne víťazi a súťaž už tak mala dopadnúť. Takže toto je tiež ďalší problém, prečo sa jednak nedosahuje tá efektivita a prečo sa potom dostávajú k zákazkám aj spoločnosti, ktoré možno v danom momente tú cenu podseknú výrazne, ale vediac, že si to dobehnú na dodatkoch a v konečnom dôsledku to, tá cena je potom podstatne vyššia a, samozrejme, procesne to aj túto stavbu spomalí, pretože sa to musí takýmto spôsobom robiť. Takže vidím tu naozaj problém práve toho verejného obstarávania, do ktorého je, v ktorom je vidieť silný politický vplyv. A toto, toto jednoznačne treba odstrániť a treba s tým jednať.
Ďalšia dôležitá vec je pri tomto rezorte kvalitná príprava. Myslím si, že je úplne kľúčové tú prípravu mať kvalitne urobenú a práve hlavne v takej fáze, na tých úsekoch, ktoré aj reálne budú, sú prioritou a budú mať finančné zdroje. Pretože to, čo sme videli aj pri diskusiách o dlhovej brzde, ktorá tu už bola spomínaná, tak sa pripravovalo všetko a nič. A viac-menej pripravovali sa úseky, boli rozpracované do istej miery, pomaly sme sľubovali diaľnicu nieže do každej dediny, ale na všetky strany a vieme, že skutočná realizácia je v nedohľadne vďaka aj obmedzeným zdrojom, ktoré máme. Takže tie priority sú úplne kľúčové a k nim kvalitnú prípravu. Nemusíme pripravovať niečo, čo vieme, že najbližších desať rokov nebudeme robiť. Hoci by tu mohol byť argument, že však ale nebudeme mať pripravené. Tak vieme, že tá príprava reálne má nejaké tri-štyri roky do fázy tej prvotnej, potom druhotnej a tak ďalej. Sú tam takéto nejaké rámce, rádovo okolo desať rokov je to celé. Čiže podľa toho postupovať, ale nieže teraz vo všetkých postupujeme ako keby paralelne. A to sme videli, ako hovorím, pri tej diskusii o dlhovej brzde.
Paradoxne, pri tuneli Višňové si pamätám, že som diskutoval aj s pánom Blanárom, ktorý vtedy vlastne prišiel s návrhom na dlhovú brzdu a hovoril, že určite to stihneme, určite to stihneme, to tam nebude problém. Dnes sme v roku 2019 a vidíme, že je to zatiaľ ďaleko.
Ja osobne vidím problém aj v tom, že táto stavba sa robila podľa, teda na základe žltého FIDIC-u. Je to proste, by som povedal, pravidlá, kde zhotoviteľ aj projektuje. A to je naozaj veľký problém, pokiaľ vy nemáte presne naprojektované a neviete, ako to bude vyzerať, tak zároveň projektovať a k tomu naceniť, toto veľmi podľa mňa zle funguje. Podľa informácií, ktoré mám z trhu, toto funguje skôr v rozvojových krajinách, kde sa niektoré veci nedajú úplne naceniť, ale vo vyspelých krajinách si myslím, že takéto niečo nepatrí, že ak sa robí niečo poctivo, tak sa to včas naprojektuje, včas sa to vysúťaží, včas sa to ocení a nemôže potom dochádzať problém pri cenových rozdieloch. Takže tu vidím práve ten problém.
A ako posledné by som chcel povedať, že nemôžme sa uspokojiť s tým, že však takto sa to robí všade. Ja si myslím, že my naozaj potrebujeme a máme tú, máme ten komfort, že môžme robiť veci poctivo a kvalitne, a treba rozbiť práve také tie, by som povedal, schémy, ktoré tu na trhu fungujú možno aj práve dlho, mnohými rokmi, desiatkami rokov budované aj vďaka tomu, že sme možno malá ekonomika, ale aj vďaka tomu, že tie väzby tu boli silné aj v stavebníctve a viac-menej tí stakeholderi, tí aktéri na stavebnom trhu sú silní, či už to bude VÁHOSTAV, Doprastav alebo DÚHA a tak ďalej, ktorí tu mali silné aj, myslím si, že politické väzby. Takže toto treba podľa mňa rozbíjať a naozaj vniesť do toho veľmi čistú, čistú konkurenčnú súťaž a vytvoriť ako keby nové návyky aj vo verejnom obstarávaní na Slovensku. A toto môže pomôcť, či už je to v železniciach, či už je to pri výstavbe diaľničných úsekov a podobne.
Takže na záver, pán minister, aby ste nehovorili, že nie, sme subjektívni, ako ja vidím u vás tú ochotu komunikovať, diskutovať, vnášať, prinášať informácie hlbšie, myslím si, že netajíte veci, snažíte sa naozaj dať veci na svetlo, ale zase povedzme si na rovinu, je vidieť, že to obmedzenie je aj politické zvrchu a tým pádom tie výsledky sú, aké sú, a o tých sa tu dnes rozprávame, že tie výsledky sú naozaj v mnohom, v mnohom zlé.
Takže toľko za mňa. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Heger, s jednou vecou nemôžem, teda s viacerými vecami, ale k jednej veci sa konkrétne vyjadrím, nemôžem súhlasiť. Keď ste povedali, že FIDIC sa používa v rozvojových krajinách, kde to je... a tak ďalej. Prečítam vám o FIDIC-u niečo. Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC predstavujú sústavu štandardných ustanovení pravidiel a postupov používaných pri realizácii stavebných projektov podľa zmlúv o dielo. Tvoria základ zmlúv Svetovej banky, Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a mnohých ďalších zadávateľov vo svete. Používanie zmluvných podmienok FIDIC – a teraz pozor – odporúča aj Európska komisia pre projekty financované z jej zdrojov.
Čiže toto je FIDIC, aby, pre tých, čo nerozumejú, o čom sa bavíme a ideme spochybňovať FIDIC, nie je to celkom namieste. Skutočne po tomto, po žltom FIDIC-u volajú už dlho stavbári a odborníci v stavebníctve, že jednoducho týmto smerom by sa mala Slovenská republika uberať, ak chceme urýchliť a skvalitniť výstavbu.

Ďakujem pekne. Áno, som rád, že ste to otvorili, a stálo by za to možno vypočuť si aj ďalšie názory. Tie inštitúcie, ktoré ste spomenuli, tak to sú inštitúcie, ktoré – práve naopak – financujú aj, by som povedal, projekty, by som povedal, v menej vyspelých krajinách, takže to len nasvedčuje tomu, že áno, že kľudne sa používa tento FIDIC aj v krajinách, ktoré sú menej rozvinuté. Ja teda čo mám informáciu, že prvotný plán, prečo bol tento štandard vymyslený, bol práve pre tieto krajiny, ale hovorím, toto, ja nie som stavár, takže priniesol som to ako sprostredkovanú informáciu.
V čom ja vidím problém toho žltého FIDIC-u, je to, že zhotoviteľ aj projektuje a zároveň aj stavia. A pokiaľ vy nemáte jasný projekt, čiže neviete presne, čo to obsahuje, tak ako môžete vedieť, koľko to bude stáť? To je moja otázka. Pretože ak ešte nie je teda naprojektované do detailu, tak ako budete vedieť, čo to bude stáť? Kupujete si vy dom na základe toho, že vám nakreslia striešku, štyri steny a šesť okien? Veď chcete vedieť presne, čo v tom dome bude. A toto je úplne kľúčové.
Čiže tu by som teda poprosil stavárov, aby to vysvetlili, aby sme naozaj mohli počuť, či to tak je. Lebo ak žltý FIDIC hovorí, že zhotoviteľ aj projektuje, ale dostane tú zákazku skôr a tá cena je ešte predtým, ako ju úplne detailne naprojektuje, tak tam si potom myslím, že veľmi ľahko sa môže stať to, čo sa stáva aj pri domoch napriek tomu, že máte kvalitný projekt, že väčšina domov sa postaví s 30-percentným navýšením nákladovým, lebo ešte toto sme nedomysleli, tuto by bolo ešte dobre takú zástrčku a podobne. Takže to len na margo samotných cien.
Mne ako človekovi, ktorý je ekonóm a nie je stavbár, mi tam automaticky vyskakujú finančné otázniky, ak sa používa priamo tento štandard, ale to som trošku odbočil. Ale, samozrejme, budem rád, ak k tomu niekto ešte niečo povie.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril v tejto rozprave k téme, ktorá mňa bytostne zaujíma a o ktorej si dovolím tvrdiť, že o nej niečo viem.
Za ostatných šesť a pol hodiny tu zaznelo naozaj obrovské množstvo názorov, politických postojov, možno takých želaní, mnoho argumentov, niektorých hodnotných, ale niektorých aj mimoriadne hlúpych. Mojou ambíciou v tejto chvíli naozaj nie je komentovať akékoľvek alebo teda všetky tie, ktoré tu zazneli, ani na to nie je priestor, ani čas. Ale v každom prípade cieľom môjho vystúpenia je, musím zareagovať na niektoré veci, ktoré súvisia priamo s dôvodovou správou a ktoré sa týkajú odvolávania pána ministra.
Nebudem obhajovať pána ministra priamo, pretože myslím si, že sa vie dostatočne fundovane, dôrazne, ale aj odborne obhájiť sám. Skôr je mojou úlohou, a to mám na zreteli, akosi spomenúť Národnú diaľničnú spoločnosť v tomto procese, pretože zohrala v tomto procese naozaj mimoriadne dôležitú a myslím, že aj kvalitne spracovanú úlohu.
Krátky exkurz do minulosti ale musím dať. Ja vnímam v historickej, alebo v histórii výstavby diaľnic na Slovensku, v novodobej teda histórii, dva zásadné momenty, ktoré sa udiali alebo neudiali. Tým prvým bolo to, že keď bola možnosť niekedy v minulosti, možno ešte za Mečiarovej vlády, prijať nejakú zásadnú stratégiu výstavby diaľnic ústavným zákonom, ktorý by sa každá vláda, ktorá prichádza, musela držať a musela by pokračovať v tejto línii, možno by tá diaľnica bola už dávno dostavaná bez akýchkoľvek problémov. Toto sa nestalo ani nepodarilo, a preto každá vláda, ktorá prišla, prišla so svojimi prioritami a snažila sa urobiť alebo nesnažila urobiť to, čo urobiť mohla.
Za Mečiara sa niečo začalo, mnoho vecí sa pozastavilo. Za Dzurindu sa zastavilo aj to, čo sa za Mečiara začalo, a treba povedať celkom úprimne a otvorene, že až za prvej vlády Roberta Fica sa veľmi intenzívne začala výstavba diaľnic a podarilo sa prvom období odovzdať 150 kilometrov diaľnic hotových do užívania a podarilo sa pripraviť, myslím, že 160 kilometrov ďalších úsekov ciest, a to práve formou PPP projektov.
Boli pripravené tri balíky, dobre viete. Boli pripravené veľmi dobre, neviem to inak povedať, a toto overila aj skutočnosť, teda že ten tretí z balíkov sa zrealizoval bez akýchkoľvek problémov v termíne, v čase, v kvalite a v hodnote, ktorá bola dohodnutá. Žiaľ, prišlo obdobie vládnutia, a už to tu niekoľkokrát bolo spomínané, je to aj môj osobný názor, vládnutia ministra Figeľa a ja to vnímam ako taký čierny rok vo výstavbe diaľnic na Slovensku, pretože tie dôsledky rozhodnutí, zlých politických rozhodnutí zrušenia dvoch balíkov PPP my tu riešime dnes. Je to tak, či sa vám to páči alebo nie, vážené dámy a páni. Tie rozhodnutia boli mimoriadne zlé. Pretože v zmysle dvoch balíkov by sa boli dostavali diaľnice a tunel Višňové mal byť dokončený ako posledný úsek celých dvoch, teda obidvoch balíkov v roku 2015. A verím tomu, že by bol dostavaný a dnes by sme riešili úplne možno iné problémy. Peniaze, ktoré boli pripravené alebo sú ťahané z eurofondov, by sme využívali na dostavbu možno R2, R3, R4 a tak ďalej a tak ďalej, tam, kde dnes musíme dávať opäť štátne zdroje.
Vrátim sa teda ale k dôvodovej správe, pretože čas beží a chcel by som tu zmieniť tri momenty. V jednom sa hovorí, alebo v tom prvom, ktorý chcem komentovať, je to, že pán Ivan to aj teda prečítal, je to aj v dôvodovej správe napísané, že pán minister sám navrhol dohodu o ukončení zmluvy. Toto je prvý moment, ktorý treba okomentovať, pretože bol som na poslaneckom prieskume na stavbe pred zhruba tromi týždňami, kde bolo jasne zadeklarované a preukázané, že návrh na ukončenie kontraktu predložil nie minister, ale sám zhotoviteľ. To znamená, že nie Národná diaľničná spoločnosť, ale zhotoviteľ oslovil Národnú diaľničnú spoločnosť s tým, že vyčerpal všetky svoje prostriedky, že je v hlbokej strate, ktorá sa stále prehlbuje, a že nevie pokračovať ďalej. A hovoril pritom, že mu zatiaľ chýba 120 mil. pri cene 410 mil., a to sme zhruba trošku viac ako v jednej tretine stavby.
Národná diaľničná spoločnosť ale komentovala tento stav taký, áno, však my sa nebránime zaplatiť 120 mil., pretože v zmysle zmluvy a FIDIC-u je to možné, pokiaľ, vážený zhotoviteľ, preukážeš, že si zmysluplne tieto prostriedky vynaložil, že sa zmenili podmienky a že to vieš vydokladovať. Bohužiaľ, zhotoviteľ nevie už dva roky vydokladovať, na čo minul alebo kde mu chýba 120 mil. Jediný claim, jediný, jedinú naviac prácu, ktorú vydokladoval, bola zhruba za 10-tisíc eur. Tak sa nečudujme potom, že musí nastať nejaké rozhodnutie a že musí si uvedomiť aj sám zhotoviteľ, že tak ja už to ďalej nezvládam, pretože do ukončenia stavby by možno pýtal ešte ďalších 100 mil. alebo ešte možno ďalších 200 mil. a cena by bola zrazu o 80 % alebo 100 % vyššia.
Rozhodnutie zhotoviteľa odísť zo stavby ja vnímam pozitívne a myslím si, že NDS-ka urobila veľký kus práce aj spolu s ministerstvom, aj spolu s Európskou komisiou na tom, aby podmienky rozchodu boli jednak v zmysle zmluvy, aby boli v zmysle FIDIC-u, aby boli v zmysle práva, aby boli v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. A NDS-ka je povinná dodržiavať v prvom rade zákon. Nemôže si dovoliť urobiť nič, čo by bolo nad rámec zákona, čo by nebolo v jeho súlade.
Preto chcem zdôrazniť, že toto rozhodnutie bolo dobré, a myslím si, že podpísanie dohody, ktorú teda vy tu všeobecne kritizujete, znamená v tejto chvíli, že, za prvé, budú vyplatení všetci subdodávatelia. Je garantované, že všetci subdodávatelia budú vyplatení. Nestane sa to, čo sa udialo v minulosti. Po druhé, zhotoviteľ nebude ďalej blokovať stavenisko. Mimoriadne dôležitý moment, pretože vzniká tu priestor na to, aby NDS vedela vypísať novú súťaž, nové verejné obstarávanie, aby sa transparentným spôsobom vybral nový zhotoviteľ, aby pokračoval v stavbe. Niekoľkokrát som počul v médiách vyjadriť sa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, že jedným z kritérií nebude teda len cena, ale aj termín dokončenia stavby, čo ja mimoriadne oceňujem.
Ďalším dôvodom z tých pozitívnych dopadov je to, že neprídeme o financovanie z Európskej únie, dámy a páni, pretože stavbu chceme dokončiť najneskôr do roku 2023. A tu chcem jeden moment, zastaviť sa pri jednom momente.
Celý tento proces, pochopiteľne, bol komunikovaný veľmi úzko práve s Európskou komisiou, teda s JASPERS-om, ktorý je poradcom Európskej komisie v týchto otázkach. Našla sa zhoda, našlo sa riešenie a JASPERS odobril toto riešenie ako jediné prijateľné. Nesmierne ma mrzí, že si nevyžiadal teda stanovisko nejakého svetového korporátneho právnika, napríklad pána Baránika, a že by to bolo možno inak. Ale na druhej strane som mimoriadne rád, že to nespravili, pretože myslím si, že majú dosť rozumu aj sami.
V každom prípade, ak by sa neudiala dohoda, dámy a páni, je zrejmé, že by sme sa museli alebo Národná diaľničná spoločnosť obrátiť na súd, vymáhať si svoje pohľadávky, vymáhať si nároky z pohľadu nedodržania termínov. Dá sa očakávať, že by zhotoviteľ podal predbežné opatrenia a stavba by sa zablokovala na dva, na päť, na desať, možno na viac rokov. Takéto skúsenosti tu z minulosti máme a vieme dobre, ako dlho trvajú súdy. Čiže stavba by bola úplne uzavretá a na desať rokov. Takže ja takéto rozhodnutie vítam.
Ak niekto hovorí o tom, že bolo treba dať tú jednostrannú výpoveď, myslím si, že nehovorí pravdu, a dohoda, ktorá je spracovaná, ochraňuje všetky riziká na strane štátu. Štát sa ničoho nevzdáva, všetky nároky platia. Štát si ich bude nárokovať prostredníctvom súdu, takisto zhotoviteľ si môže svoje nároky prípadné nárokovať prostredníctvom súdu, ale stavba nie je zastavená. Zhotoviteľ môže konať, investor môže v súťaži pokračovať. Veľmi dôležitý moment.
Druhá vec, ktorej sa chcem dotknúť a ktorá zaznela v tej dôvodovej správe, je to, že vraj minister daňových poplatníkov zaviazal odkúpiť zariadenie staveniska, to je aj téma pána Marosza. Opäť, aj tento problém bol na tom poslaneckom prieskume veľmi podrobne a niekoľkokrát zdokumentovaný. Ja len z tohto miesta chcem povedať, že nič sa nebude platiť dvojmo, nič sa nebude platiť dvojmo. Taká možnosť ani zo zákona nie je. A už som zopakoval alebo povedal, že Národná diaľničná spoločnosť je povinná dodržiavať literu zákona.
Ak... takto. V zmysle alebo súčasťou dohody je teda aj zoznam, ktorý hovorí o tom alebo hovorí o súpise vecí, ktoré by si rád nárokoval zhotoviteľ, aby mu ich štát zaplatil alebo NDS-ka, ale nikde nie je povedané, že to tak aj bude. Veci, ktoré sú opodstatnené a neboli zaplatené už v prácach, tak, samozrejme, že štát môže zaplatiť. Ale nie je to tak, že sa všetko zaplatí dvakrát.
Tretí moment, ktorý som chcel opomenúť a je z môjho pohľadu veľmi dôležitý, je názor alebo vyjadrenie pána Ivana, že žiaden plán, žiadne vyhliadky, len odhady, takto doslovne to bolo povedané. Nesúhlasím zásadne, pretože harmonogram bol predstavený, je jednoznačný a je zverejnený aj na stráne NDS, aj na stránke ministerstva. Hovorí, že nová banková záruka do 21 dní, vykonané, splnené. Vyplatenie podzhotoviteľov v druhom, treťom štvrťroku 2019, deje sa. Ďalej inventarizácia stavby, druhý štvrťrok 2019, deje sa. Vypísanie súťaže o nového zhotoviteľa, druhý polrok 2019, podpis zmluvy, sprejazdnenie úseku 2023.
Myslím si, že, dámy a páni, toto hovorí za všetko, všetko je jasné, zreteľné, len treba v tom pokračovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Choma, vy, s jednou vecou by som si dovolil súhlasiť, a dokonca to navrhnúť aj tak do verejnej diskusie, že keď ste hovorili o tom, že by bolo dobré, keby sme ústavným zákonom zakotvili, že ktoré úseky ciest budeme stavať. Skutočne som presvedčený o tom, že doprava je tak exaktná doslova veda, že si myslím, že by sa do toho politické reprezentácie nemali neustále zasahovať a mali by sa, a to je aj taká naša vízia, aj cieľ, aby sa vytvoril konečný a definitívny plán dopravnej obsluhy celého Slovenska vrátane cestnej infraštruktúry a potom pokojne by mohol parlament ústavným zákonom prijať, že tento, podľa tohto plánu sa budeme riadiť, ja neviem, na desať rokov dopredu. A bolo by to veľmi efektívne aj z pohľadu plánovania, plánovania zdrojov a všetkého.
A ešte jednu vec poviem, čo možno my plánujeme, že vytvoriť tzv. štátny fond dopravnej infraštruktúry. To znamená ako keby bazén, v ktorom sa zlievajú všetky peniaze, či európske, či štátny rozpočet, a prostriedky budú vyslovene určené na investície podľa toho plánu, ktorý, ako vy navrhujete, môže byť schválený ústavným zákonom. Verím, že sa takéto niečo podarí po nasledujúcich voľbách.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja by som chcel zareagovať na tie PPP projekty celkovo ako na samotný nástroj. Ja si myslím, že tento nástroj PPP projektov nie je dobrý nástroj, o to viac v prostredí, keď sa kvalitne pracuje na rezorte dopravy a kvalitne sa veci pripravujú na základe priorít, nič sa nerobí unáhlene, tak nie je dôvod na to, aby sme robili tieto veci prostredníctvom PPP projektov, pretože máme tu stále dostatok, alebo mali sme aj v tom čase dostatok peňazí na infraštruktúru z eurofondov a tie treba, samozrejme, využiť. Len ja tu vidím skôr problém v tom, že jednak aj tie vlády predtým nepracovali dostatočne poctivo a efektívne na to, aby vedeli tie projekty kvalitne pripraviť, aby ich vedeli pripraviť tak, aby sa v čase dali tie zdroje využiť, eurofondy. Vidíme, že aj eurofondy sa mnohokrát čerpajú n plus dva, pretože nie sú kvalitne pripravené. Takže ja tuto vidím ten problém, a preto nie je dobré, ak by sme chceli tu aj podsúvať ľuďom, že PPP projekty je tá správna cesta. No nie je. Eurofondy sú v tomto prípade, keďže nám ich Európska únia dala k dispozícii, omnoho lepší nástroj a treba tou cestou ísť. Už sme teraz v dvoch tretinách, samozrejme. Ale toto sa, toto sa malo využiť a je to len chyba rezortu, ktorý to má na starosti, že to nevedel zmanažovať, že to nevedel zvládnuť a dnes na to doplácame. A treba si teda naliať toho čistého vína.
Ďakujem.

Pán kolega, keď ste čítali z tej dôvodovej správy, že mám tam uvedené, že pán minister predložil návrh dohody. Samozrejme, som to aj tak myslel, že to predložil do vlády na schválenie. A to, že sa dnes o tom diskutovalo, že tú dohodu navrhol ten zhotoviteľ, to len potvrdzuje slová kolegu Baránika, ktoré tu hovoril o tom, ako si vlastne zhotoviteľ ochránil svoje vlastné kapitálové imanie. To je všetko.

Ďakujem za slovo.
Keď už sa tu toľko kope do bývalého ministra Jána Figeľa, tak rád by som pripomenul jednu kauzu PPP, prečo boli zrušené projekty PPP. V októbri 2011 vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru obvinil z podvodu bývalého zamestnanca ministerstva dopravy z falšovania čísel v analýze, podľa ktorej výstavba diaľnic cez PPP je pre štát finančne výhodnejšia ako klasické financovanie cez štátny rozpočet. Pôvodná analýza totižto od firmy Wood and company pre ministerstvo dopravy tvrdila, že financovanie cez PPP bude drahšie o pol miliardy eur. Napriek tomu z ministerstva dopravy za prvej vlády Roberta Fica išla do vlády analýza s pozmenenými číslami, podľa ktorých už malo byť financovanie cez PPP o 29 mil. eur výhodnejšie. Trestné stíhanie bolo v tejto veci zastavené len preto, lebo vláda Ivety Radičovej skončila predčasne, prišla čisto smerácka vláda a nové vedenie ministerstva dopravy polícii oznámilo, že si neuplatňuje žiadne škody. A tam kde nie je škoda, nie je ani trestný čin a prokurátor nariadil zastaviť trestné stíhanie.