45. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja v princípe, až na, myslím, štyri body (povedané s úsmevom), tento návrh zákona tiež podporujem, pretože akýkoľvek pokus o podporu alternatívnych trestov proste je hodný podpory a proste treba tie nástroje využívať. A ak treba v tomto smere urobiť niečo znova a znova v právnej úprave, tak to jednoducho treba upraviť a urobiť. A ja som rada, že pán minister v tomto pokračuje a že je pripravený urobiť maximum aj na tej legislatívnej úrovni pre to, aby tie nové možnosti, ktoré sa ponúkajú pre väčšiu atraktivitu alternatívnych trestov, myslím konkrétne ten monitoring, aby sa jednoducho všetko pre tú podporu urobilo. Čiže s tým bez ďalšieho súhlasím.
Vnímam, že táto novela je trošičku aj taký zberák, že sú tam aj veci z rôznych podnetov, či už z prokuratúry alebo od polície. Sú to veci, ktoré prichádzali už dlhodobejšie. V niektorých novelách mali osud, že ten proces nepokračoval. Takže máme šancu, že tieto podnety z praxe vyriešime.
Ja sa chcem dotknúť jedného bodu, pretože to je bod, ktorý si podľa mňa zaslúži väčšiu diskusiu, a to sú tí prísediaci a vôbec téma laického prvku pri rozhodovaní v trestných veciach. A ja som si plne vedomá toho, že tak, ako fungujeme v našom systéme, že neplnia prísediaci plnohodnotne ten účel, ktorý by laický prvok v trestnom konaní mal plniť. Ja si pamätám, keď sme prijímali rekodifikáciu, vtedy sa tá téma otvorila. Aj sme začali robiť rôzne porovnávacie štúdie na ministerstve spravodlivosti, ako ďalej s touto otázkou. Potom na tom nikto nerobil. A priznám sa, že vnímam to aj ako trošičku svoj dlh, ale za tie moje dvojročné pobyty na ministerstve spravodlivosti, vždy to bolo v pláne, že keď sa najakútnejšie veci urobia, tak sa vrátime k prísediacim. A ja som sa k tomu, priznám sa, nedostala.
Toto volebné obdobie sme zvýšili odmenu v rámci kapacít ministerstva, ale ostáva mi to ako otvorená otázka. A vidím, že je to na stole. A priznám sa, že nie som si istá a nie som rada, že je to na stole v tejto podobe, že sa ten problém jednoducho rieši tak, že zvýšime hranicu trestnej sadzby pre tie trestné veci, kde bude rozhodovať samosudca. Ergo, budeme vo výsledku potrebovať menej prísediacich a tam to už nejako obsadíme, lebo to je v zásade, je to praktické riešenie, ktoré táto novela ponúka. Rozumiem, že asi na tlak súdov a rozumiem aj tomu, že trestní sudcovia by v skutočnosti boli najradšej, keby sme prísediacich vôbec nemali, to z ľudu, hej? To, rozumiem tomu.
Ale keď sa nepozrieme na tému laického prvku pri rozhodovaní v trestných veciach zo širšia a prijmeme len takéto riešenie, tak nebude podľa mojej mienky existovať už vôbec žiadny tlak, aby sme sa k tomu raz vrátili, pretože dnes na to tlačia sudcovia, lebo majú problém obsadiť tie miesta. A podľa mňa si to zaslúži väčšiu debatu a väčšie riešenie, lebo výsledok tohto riešenia bude, že po hornú hranicu trestu 12 rokov, lebo tak je to v novele nastavené, bude rozhodovať samosudca. A horná hranica trestu 12 rokov, to je veľa. To nie je málo (povedané so smiechom), to je veľmi veľa. A bude sa to diať, lebo však pokiaľ nejde o nejaké kauzy, tak verejnosť nechodí na pojednávania v zásade masovo. Čiže bude sa to diať medzi tým samosudcom, prokurátorom a jedným obhajcom. A ja nie som si istá, že či v trestnom konaní až po hornú hranicu trestu dvanásť rokov, že či to je v poriadku. A preto si myslím, že to si zaslúži sólo debatu nielen ako súčasť jednej novely, sólo debatu, či nezmeniť vôbec prístup k laickému prvku, ako s tým naložiť a že či všetky tie prípady, kde si povieme, tak ho nepotrebujeme, že či potom to len výsledok má byť, že fakt to majú byť samosudcovské veci? Ja neviem. A nie som ani trestný právnik, ale toto je viac, ako len trestnoprávna rovina. To je skoro ľudskoprávna rovina.
Vieš, pán minister, však dvanásť rokov je strašne veľa. A ja viem, že sú odvolacie inštancie, ale neviem sa s tým takto ľahko prakticky stotožniť, že proste vyriešime praktický problém a nie ďalej. A ja by som bola aj za to, keby sa proste k tomuto fakt, my hovoríme, keď chceme-nechceme vyriešiť problém, vytvorme pracovnú skupinu, ale niekedy tie pracovné skupiny treba a možno aj z toho širšieho hľadiska, že nielen s trestňákmi, lebo ja to jednoducho považujem za v skutočnosti veľmi vážnu vec a pritom viem, čo sa chce riešiť. Ale napriek tomu takýmto šmahom ruky to považujem za príliš vážnu vec, aby som sa s tými bodmi, bodmi 15, 16, 17, 25 tejto novely vedela bez ďalšieho stotožniť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za, za opravu. Ja iba veľmi krátko chcem veľmi podporiť to, čo povedala pani kolegyňa Žitňanská, pretože tiež si myslím, že vlastne presúvanie toho problému tým spôsobom, že vlastne sa iba predĺži výška trestnej sadzby, pri ktorej sa bude uplatňovať ten laický prvok, že vlastne to nie je správna cesta.
Samozrejme, tých dôvodov je na to strašne veľa, ale možno iba doplním pani kolegyňu v tom, že tá účasť toho laického prvku, čo pán minister určite vie, samozrejme, predstavuje v demokratickom štáte pomerne veľmi významnú kontrolu súdnej moci, ktorá, jeden z prvkov kontroly súdnej moci, ktorých by sme sa nemali zbavovať vo všetkej úcte, samozrejme, k sudcom a súdom. Teda cesta predlžovania, predlžovania alebo zvyšovania tej sadzby asi nie je tá správna. Ja iba možno veľmi krátko upozorním na inú možnosť. Viem, že, samozrejme, my sme v kontinentálnom právnom systéme a že ten anglosaský je typický pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem; čo je tiež teda účasť laického prvku, ale spôsob vytvárania toho laického prvku je zaujímavý, totižto lebo my sme si zvykli, že po zavedení vlastne demokracie všetci máme iba práva a nemáme povinnosti. Povinnosť byť súčasťou laického prvku je občianska povinnosť v mnohých krajinách. Zvažoval by som možno aj túto cestu, pretože my vlastne nemáme žiadne povinnosti. A ja viem, aký je problém s laickými sudcami, ale dala by sa možno nájsť cesta, ako to zatraktívniť, ako to viac priblížiť občanom a ako odstrániť ten problém s nezáujmom. Asi nie tá cesta predlžovania tej, tej sadzby, pri ktorej vlastne začínajú pracovať, asi nie je najsprávnejšia. Ja podporím tú novelu. Ja chápem, že teraz je problém baviť sa o tých troch bodoch, ale možno by stálo za to ich vyňať a nechať ich na neskoršie riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja chcem z tohto miesta poďakovať tej pracovnej skupine - keďže nie som tiež trestný právnik -, ktorá na tom robila. Robilo na tom vyše dvadsať ľudí. Boli tam od probačných, mediačných po sudcov, po prokurátorov, ale predovšetkým tam boli zástupcovia advokátski, Advokátskej komory, ale hlavne ľudia z akademickej obce. Toto je konsenzus, ktorý sme vedeli uzavrieť. Ja som pragmatický človek a ja keď mám vyriešiť nejaký daný problém, ktorý už hraničí s tým, že vieme nastolovať spravodlivosť, lebo nevieme, lebo máme s tým laickým prvkom taký problém, že nevieme to obsadzovať.
Tá teoretická vedecká rovina, áno, jednoznačne podporujem, ale na druhej strane súdny systém potrebuje riešenie už zajtra. Je to, bohužiaľ, už otázka dní, mesiacov. Nevieme obsadzovať tieto miesta, vôbec o to záujem nie je, čo povedal pán poslanec Kresák, to už idem do sfér, že v niektorých štátoch je povinná účasť vo voľbách a tieto krajiny považujeme za demokratické, právny štát. To je jedna stránka veci.
Na druhej, keď sme aj mali záujem, tak to boli predovšetkým ľudia vo vyššom veku, ktorí sa nevedeli zúčastňovať pojednávania, niektorých dosť často, bohužiaľ, aj Pán Boh povolal k sebe a keď sa to zopakovalo, tak nie raz v nejednom konaní celé trestné konanie pred súdom sa muselo opakovať a potom sa nám stáva, že nevieme nastoliť spravodlivosť, lebo načo nám je spravodlivosť, keď odsudzujeme páchateľa po niekoľkých rokoch až desaťročiach.
Čiže máme takúto praktickú a pragmatickú záležitosť s týmto a ja som otvorený na diskusiu v rámci druhého čítania a veľmi rád si podebatujem aj na pôde ústavnoprávneho výboru, aj na pôde ľudsko-právneho výboru a môžme to doriešiť nejakým kompromisom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, zas len veľmi telegraficky.
Cieľom návrhu zákona je zavedenie inštitútu postihujúceho sudcu. Na Slovensku máme problém s tým, že máme daný počet sudcov podľa okresov, podľa jednotlivých krajov. Sudcovia nám vypadávajú z výkonu z rôznych príčin. Veľmi častým javom je rodičovská a materská dovolenka, častejšie sú to ešte tiež stáže, ale tiež práceneschopnosť, keď táto už presiahne hranicu šiestich týždňov, tak už sudca musí byť nahradený, jeho veci musia byť prerozdelené medzi ostatnými sudcami a v rámci projektu SEPEŠ sa vyskytla úvaha, že ako sa to rieši v iných krajinách, to ešte za predchádzajúceho vedenia ministerstva spravodlivosti sa to, rozbehla táto debata. Veľmi veľkou takou prívrženkyňou tejto, inštitútu, tohto inštitútu bola bývalá štátna tajomníčka Mária Kolíková, ktorá vlastne toto dotiahla. My sme to len sprecizovali a podľa mňa síce zavádzame niečo, úplné nóvum, ale to je taká vzácna zhoda aj so sudcami, aj so sudcovskou samosprávou, že poďme do toho síce, je to niečo nóvum, ale poďme do toho. Každý cíti ten problém, ktorý sa nedá inak vyriešiť. Presúvaním sudcov, ktoré, ktoré potrebujú zas nejaké súhlasy, zaplátanie tak dier, ako sa to robí teraz vytváraním nových sudcovských miest, to nám zas neporieši situáciu, keď sa nám tí sudcovia vrátia do výkonu.
Čiže tá vzácna zhoda vznikla na tomto znení. Tiež je možná debata v rámci druhého čítania, čo tam ešte doprecizovať. Tá novela sa rodila dosť dlho, ale som veľmi rád, že ju máme v Národnej rade a tiež som veľmi rád, že taká vzácna, vzácna zhoda všetkých zainteresovaných na tom, že takéto nóvum aby sa zavádzalo do právneho poriadku Slovenskej republiky, lebo toto je, čo potrebujeme v danom okamihu, aby sme zrýchlili súdne konania, s tým máme obrovský problém, vedeli zabezpečiť špecializáciu sudcov a vedeli ponúkať občanom tú službu, ktorú tretia moc v štáte má zabezpečovať, a to je súdenie a nastolenie spravodlivosti.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj gestorský výbor s tým, aby prerokoval vládny návrh zákona v druhom čítaní do 18. júna 2019. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážený pán minister, ja vo vzťahu k tomuto návrhu zákona chcem len povedať, že som veľmi rada, že tento projekt sa dotiahol, táto idea sa dotiahla do tejto finálnej podoby, že môže o nej rokovať parlament a ja si myslím, že, a teraz bez ohľadu na nejaké detaily, či tam dôjde k nejakému precizovaniu, neviem, ale si myslím, že to môže byť veľmi užitočný nástroj, ktorý môže pomôcť súdnemu systému, aby krátkodobé uvoľnené miesta sudcov boli plynulo obsadzované a bol zabezpečený plynulý výkon súdnictva. Môže to byť fakt užitočný nástroj. Veľmi podporujem túto právnu úpravu a chcela som to povedať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám ctenému plénu Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.
Túto tému treba rozdeliť na dve témy. Pre mňa tieto dve témy sú samostatné, v tejto situácii nespájateľné. Jedna je exekučná amnestia a druhá je zastavenie starých exekúcií. Tu teraz týmto návrhom zákona ja predkladám návrh na riešenie starých exekúcií, a to formou ich zákonného zastavenia. Nejde o žiadnu exekučnú amnestiu. Je možné sa pobaviť o možnosti exekučnej amnestie, ale nie pri tomto zákone, lebo to nie je témou dňa. Môže to byť témou zajtrajška, ale, ako sa vyjadrilo ministerstvo financií ešte vlani v apríli, proste na to štátny rozpočet teraz, na teraz nevie vytvoriť dostatočné rezervy a samozrejme túto záležitosť sme museli akceptovať a museli sme akceptovať predovšetkým aj to, že aj tento návrh, ktorý tu je na stole, a to zastavenie starých exekúcií, bude náročné pre verejné rozpočty, budeme musieť nájsť na to prostriedky či v Sociálnej poisťovni, všeobecnej zdravotnej, polícii, alebo aj v príslušných rezortoch.
A prečo k tomu dochádza, že k oddeleniu týchto tém? Jednak to je politické rozhodnutie, nielen fiškálne a pre mňa politické je v tom, že nie je podľa mňa spravodlivé, aby sme plošne každého zbavili svojich dlhov. Aj tých, ktorí sú exekvovaní, lebo aj medzi tými exekvovanými je rad našich spoluobčanov, ktorí majú nejaký majetok a prečo by sme sa my ostatní všetci, aj deti, mali sa skladať na zaplatenie dlhov tých, ktorí len špekulatívne rôznymi žalobami sa vyhýbajú zaplateniu svojich dlhov a vymoženiu exekvovaných finančných náležitostí.
Zákon hovorí o tom, že na, sú tam, je tam rad výnimiek, ktoré sú logické, ktoré vychádzajú jednak z našich medzinárodnoprávnych záväzkov, je tam úvaha, že prečo máme trestať tých, ktorí platia. Teda tých posledných 18 mesiacov... (Pozn. red.: veľmi potichu a nezrozumiteľne vyslovené.) Ale ten dlh zostáva.
Čiže tam, kde veriteľ v exekučnom konaní oprávnene dostáva platby od svojho dlžníka tak, a exekúcia plní účel, aj keď je staršia ako 5 rokov, ale plní účel, je proti logike, aby sme to zastavovali. Keď sme sa o tom bavili v rozporových, pri rozporových konaniach s niektorými odporcami tohto návrhu, tak som im položil takú základnú rečnícku otázku: Keby že nepredložím tento návrh zákona, tak ten exekvovaný, ten dlžník vám zaplatí? No nezaplatí, lebo je nemajetný. Keď viac ako päť rokov ho naháňa exekútor, viacerých aj viacerí exekútori a nemá nič, tak tento vám nezaplatí, či máme ten zákon, alebo nemáme ten zákon.
Druhá otázka, či budete musieť, alebo nebudete musieť zaplatiť exekútora. No samozrejme, že budete musieť zaplatiť exekútora, keď ste ho najali. Ale teraz títo veritelia nenavrhli ukončiť exekúciu, tlačia to pred sebou ako nejakú snehovú guľu, lebo však niečo bude. Teraz ešte nemusím zaplatiť toho exekútora a nech nám súdy spravujú skoro 3 milióny starých exekúcií. No ale to je, to je ten problém, ktorý tu máme, ktorý je možné vystaviť kritike, že to rieši z veľkej časti aj problémy súdov, ale to sú naše problémy. Súdy sú tu nie sami pre seba. Súdy sú tu na to, aby nastavovali spravodlivosť. A ako vieme nastaviť spravodlivosť? Naposledy som mal stretnutie s okresným, s predsedom Okresného súdu Levice, 90-tisíc starých exekučných spisov majú na tom súde. Deväťdesiat tisíc.
Čiže gro tej práce tomu súdu, aj keď sa nedostane ku každému spisu, lebo nie sú tam potrebné stále úkony, zaberajú tieto kvázy spravovačky, správa cudzích pohľadávok na súde, na orgáne, štátnom orgáne, ktorá je tu na absolútne iné účely. Súdy teraz sú správcami cudzích pohľadávok. No však premlčanie nebeží, zaplatil som 16,50, to je jedno, že štátu, povedzme exekúcia, ktorá je tam desať rokov a boli tam rôzne zmeny, návrh, všetko, že nás všetkých daňových poplatníkov taký exekučný spis už stál niekoľko tisíc eur a potom máme to, že nevieme rozhodnúť, či civilné, či obchodné, poručenské, ale ani trestné veci v takom časom horizonte, ako by sme to právom požadovali od súdneho systému.
Stanovili sme aj určitú paušálnu cenu za platbu exekútorom za jeden takýto ukončený exekučný spis v takej výške, ktorá síce nie celkom vychádza v ústrety exekútorom, ale vychádza v ústrety toho, čo tu je spravodlivé, lebo exekútor povie, samozrejme, že koľko stál jeden taký spis. Ale to stál ten spis, kde začínal on ako prvý exekvovať. Ale keď už začal ako piaty, šiesty exekvovať, ten spis ho toľko stáť nemohol. Čiže keď spravíme taký priemer, tak táto odmena pre exekútorov je veľmi spravodlivá.
No samozrejme, tá ďalšia kritizovaná časť tohto návrhu je, že čo potom, už keď sa zastavia exekúcie? No áno, dlhy zostanú a ten oprávnený, ten veriteľ bude môcť znova, keď si myslia, ale to je to ekonomické a hospodárske rozmýšľanie toho subjektu, toho veriteľa, či podá, lebo tú možnosť bude mať, že bude môcť podať znovu návrh na exekúciu, samozrejme už elektronicky, kde sa nám koncentrujú dlžníci, lebo exekútori si vyberú elektronicky náhodným prideľovaním spisov, ale keď už niekto má nejakú exekúciu, tak má nejakého exekútora na krku, ako my to hovoríme, tak ten exekútor už u toho dlžníka zostáva aj v ďalších konaniach. Čiže má to aj svoju logiku, aj svoje ratio.
No ale hovorím, že je to potom už na tom subjekte, keď päť rokov nevedeli nič vymôcť, či bude pokračovať alebo nebude pokračovať v exekúcii. Môže sa stať, že každý povie, že bude pokračovať v exekúcii. Možno polovica nie. Ale k tomu rozhodnutiu musia dospieť samotní exekútori, veritelia. Už teraz je možnosť podľa nového exekučného poriadku zastaviť exekúcie, súd môže rozhodnúť, že zastaví exekúciu pre nemajetnosť, ale to by sme, na to by sme potrebovali, niekto hovorí, že dvanásť, ja hovorím, že taký reálnejší odhad je 15 rokov, tých sudcov, ale táto spoločnosť, táto krajina na to ani finančné prostriedky nemá, ani čas na to nemá. My potrebujeme súdy, aby súdili, a nie, aby spravovali 5-, 10-, 15-ročné staré pohľadávky niekoho len kvôli tomu, lebo je, nevie spraviť to hospodárne rozhodnutie, že keď ten dlžník nemá nič, aby ho do konca života naháňal.
No a samozrejme, má to ten sociálny rozmer. Ten, komu sa zastaví exekúcia, vie sa nadýchnuť, máme rekordne nízku nezamestnanosť, čiže je vysoká pravdepodobnosť, že tých ľudí vieme doniesť zo šedej zamestnaneckej zóny do legálneho zamestnania a keď už bude mať príjem, už vie sa dohodnúť s exekútorom na splátkach. Teraz aj keď sa chce nadýchnuť, nevie, čo ponúknuť tomu exekútorovi, že z čoho vám budem platiť po 15, 20 eurách tú dlžnú sumu, lebo žiadny príjem nemá, z ktorého by to vedel splácať. Takže má to aj tento sociálny rozmer a hovorím, že, a ďalší rozmer je ten, že keď veritelia sa budú správať hospodárne, tak časť exekúcií znova ani nepodajú.
V neposlednom rade, keď niekto je tak zadĺžený, že nemá šancu sa vymaniť z tých svojich exekučných dlhov, je tam inštitút osobného bankrotu, ktorý z mesiaca na mesiac posilňujeme, či s kanceláriami, či s osobným vybavením týchto kancelárií, detašovanými pracoviskami, možno dôjde ešte k nejakej novele, ale každý inštitút treba brať, že načo máme, na čo má slúžiť. Tento zákon má slúžiť na to, aby sme zastavili staré exekúcie a neriešili ani amnestiu, ani problém, ktorý teraz v tomto danom štádiu vyriešiť nevieme.
Ďakujem za pozornosť.

Pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby výbory prerokoval vládny návrh zákona v druhom čítaní do 18. júna 2019.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.