45. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám ctenému plénu Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.
Túto tému treba rozdeliť na dve témy. Pre mňa tieto dve témy sú samostatné, v tejto situácii nespájateľné. Jedna je exekučná amnestia a druhá je zastavenie starých exekúcií. Tu teraz týmto návrhom zákona ja predkladám návrh na riešenie starých exekúcií, a to formou ich zákonného zastavenia. Nejde o žiadnu exekučnú amnestiu. Je možné sa pobaviť o možnosti exekučnej amnestie, ale nie pri tomto zákone, lebo to nie je témou dňa. Môže to byť témou zajtrajška, ale, ako sa vyjadrilo ministerstvo financií ešte vlani v apríli, proste na to štátny rozpočet teraz, na teraz nevie vytvoriť dostatočné rezervy a samozrejme túto záležitosť sme museli akceptovať a museli sme akceptovať predovšetkým aj to, že aj tento návrh, ktorý tu je na stole, a to zastavenie starých exekúcií, bude náročné pre verejné rozpočty, budeme musieť nájsť na to prostriedky či v Sociálnej poisťovni, všeobecnej zdravotnej, polícii, alebo aj v príslušných rezortoch.
A prečo k tomu dochádza, že k oddeleniu týchto tém? Jednak to je politické rozhodnutie, nielen fiškálne a pre mňa politické je v tom, že nie je podľa mňa spravodlivé, aby sme plošne každého zbavili svojich dlhov. Aj tých, ktorí sú exekvovaní, lebo aj medzi tými exekvovanými je rad našich spoluobčanov, ktorí majú nejaký majetok a prečo by sme sa my ostatní všetci, aj deti, mali sa skladať na zaplatenie dlhov tých, ktorí len špekulatívne rôznymi žalobami sa vyhýbajú zaplateniu svojich dlhov a vymoženiu exekvovaných finančných náležitostí.
Zákon hovorí o tom, že na, sú tam, je tam rad výnimiek, ktoré sú logické, ktoré vychádzajú jednak z našich medzinárodnoprávnych záväzkov, je tam úvaha, že prečo máme trestať tých, ktorí platia. Teda tých posledných 18 mesiacov... (Pozn. red.: veľmi potichu a nezrozumiteľne vyslovené.) Ale ten dlh zostáva.
Čiže tam, kde veriteľ v exekučnom konaní oprávnene dostáva platby od svojho dlžníka tak, a exekúcia plní účel, aj keď je staršia ako 5 rokov, ale plní účel, je proti logike, aby sme to zastavovali. Keď sme sa o tom bavili v rozporových, pri rozporových konaniach s niektorými odporcami tohto návrhu, tak som im položil takú základnú rečnícku otázku: Keby že nepredložím tento návrh zákona, tak ten exekvovaný, ten dlžník vám zaplatí? No nezaplatí, lebo je nemajetný. Keď viac ako päť rokov ho naháňa exekútor, viacerých aj viacerí exekútori a nemá nič, tak tento vám nezaplatí, či máme ten zákon, alebo nemáme ten zákon.
Druhá otázka, či budete musieť, alebo nebudete musieť zaplatiť exekútora. No samozrejme, že budete musieť zaplatiť exekútora, keď ste ho najali. Ale teraz títo veritelia nenavrhli ukončiť exekúciu, tlačia to pred sebou ako nejakú snehovú guľu, lebo však niečo bude. Teraz ešte nemusím zaplatiť toho exekútora a nech nám súdy spravujú skoro 3 milióny starých exekúcií. No ale to je, to je ten problém, ktorý tu máme, ktorý je možné vystaviť kritike, že to rieši z veľkej časti aj problémy súdov, ale to sú naše problémy. Súdy sú tu nie sami pre seba. Súdy sú tu na to, aby nastavovali spravodlivosť. A ako vieme nastaviť spravodlivosť? Naposledy som mal stretnutie s okresným, s predsedom Okresného súdu Levice, 90-tisíc starých exekučných spisov majú na tom súde. Deväťdesiat tisíc.
Čiže gro tej práce tomu súdu, aj keď sa nedostane ku každému spisu, lebo nie sú tam potrebné stále úkony, zaberajú tieto kvázy spravovačky, správa cudzích pohľadávok na súde, na orgáne, štátnom orgáne, ktorá je tu na absolútne iné účely. Súdy teraz sú správcami cudzích pohľadávok. No však premlčanie nebeží, zaplatil som 16,50, to je jedno, že štátu, povedzme exekúcia, ktorá je tam desať rokov a boli tam rôzne zmeny, návrh, všetko, že nás všetkých daňových poplatníkov taký exekučný spis už stál niekoľko tisíc eur a potom máme to, že nevieme rozhodnúť, či civilné, či obchodné, poručenské, ale ani trestné veci v takom časom horizonte, ako by sme to právom požadovali od súdneho systému.
Stanovili sme aj určitú paušálnu cenu za platbu exekútorom za jeden takýto ukončený exekučný spis v takej výške, ktorá síce nie celkom vychádza v ústrety exekútorom, ale vychádza v ústrety toho, čo tu je spravodlivé, lebo exekútor povie, samozrejme, že koľko stál jeden taký spis. Ale to stál ten spis, kde začínal on ako prvý exekvovať. Ale keď už začal ako piaty, šiesty exekvovať, ten spis ho toľko stáť nemohol. Čiže keď spravíme taký priemer, tak táto odmena pre exekútorov je veľmi spravodlivá.
No samozrejme, tá ďalšia kritizovaná časť tohto návrhu je, že čo potom, už keď sa zastavia exekúcie? No áno, dlhy zostanú a ten oprávnený, ten veriteľ bude môcť znova, keď si myslia, ale to je to ekonomické a hospodárske rozmýšľanie toho subjektu, toho veriteľa, či podá, lebo tú možnosť bude mať, že bude môcť podať znovu návrh na exekúciu, samozrejme už elektronicky, kde sa nám koncentrujú dlžníci, lebo exekútori si vyberú elektronicky náhodným prideľovaním spisov, ale keď už niekto má nejakú exekúciu, tak má nejakého exekútora na krku, ako my to hovoríme, tak ten exekútor už u toho dlžníka zostáva aj v ďalších konaniach. Čiže má to aj svoju logiku, aj svoje ratio.
No ale hovorím, že je to potom už na tom subjekte, keď päť rokov nevedeli nič vymôcť, či bude pokračovať alebo nebude pokračovať v exekúcii. Môže sa stať, že každý povie, že bude pokračovať v exekúcii. Možno polovica nie. Ale k tomu rozhodnutiu musia dospieť samotní exekútori, veritelia. Už teraz je možnosť podľa nového exekučného poriadku zastaviť exekúcie, súd môže rozhodnúť, že zastaví exekúciu pre nemajetnosť, ale to by sme, na to by sme potrebovali, niekto hovorí, že dvanásť, ja hovorím, že taký reálnejší odhad je 15 rokov, tých sudcov, ale táto spoločnosť, táto krajina na to ani finančné prostriedky nemá, ani čas na to nemá. My potrebujeme súdy, aby súdili, a nie, aby spravovali 5-, 10-, 15-ročné staré pohľadávky niekoho len kvôli tomu, lebo je, nevie spraviť to hospodárne rozhodnutie, že keď ten dlžník nemá nič, aby ho do konca života naháňal.
No a samozrejme, má to ten sociálny rozmer. Ten, komu sa zastaví exekúcia, vie sa nadýchnuť, máme rekordne nízku nezamestnanosť, čiže je vysoká pravdepodobnosť, že tých ľudí vieme doniesť zo šedej zamestnaneckej zóny do legálneho zamestnania a keď už bude mať príjem, už vie sa dohodnúť s exekútorom na splátkach. Teraz aj keď sa chce nadýchnuť, nevie, čo ponúknuť tomu exekútorovi, že z čoho vám budem platiť po 15, 20 eurách tú dlžnú sumu, lebo žiadny príjem nemá, z ktorého by to vedel splácať. Takže má to aj tento sociálny rozmer a hovorím, že, a ďalší rozmer je ten, že keď veritelia sa budú správať hospodárne, tak časť exekúcií znova ani nepodajú.
V neposlednom rade, keď niekto je tak zadĺžený, že nemá šancu sa vymaniť z tých svojich exekučných dlhov, je tam inštitút osobného bankrotu, ktorý z mesiaca na mesiac posilňujeme, či s kanceláriami, či s osobným vybavením týchto kancelárií, detašovanými pracoviskami, možno dôjde ešte k nejakej novele, ale každý inštitút treba brať, že načo máme, na čo má slúžiť. Tento zákon má slúžiť na to, aby sme zastavili staré exekúcie a neriešili ani amnestiu, ani problém, ktorý teraz v tomto danom štádiu vyriešiť nevieme.
Ďakujem za pozornosť.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Sárközy.

Pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby výbory prerokoval vládny návrh zákona v druhom čítaní do 18. júna 2019.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť sa pri... (Reakcia z pléna.) Áno. (Reakcia z pléna.) To znamená, že, pán poslanec, sa hlásite do rozpravy? Však len ústnu rozpravu otváram, lebo som nedostal písomnú (povedané s úsmevom). Dobre. Takže dvaja.
Najprv pani poslankyňa Žitňanská a potom pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyňa, kolegovia, dovolím si krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý je, ktorý je vážnym návrhom zákona. Ja neviem, koľkých exekúcií sa to vlastne týka teraz, pán minister, lebo ak pred tými dvomi rokmi, alebo dva a pol to bolo 37 milióna exekučných spisov na súdoch, teraz ste hovorili niečo do troch miliónov. A ale koľko je z toho starších ako päť rokov, to neviem, preto nevieme presne, koľkých sa to týka asi v tejto chvíli, pretože nie všetkých, pretože ako minister správne povedal, zastavujú sa podľa tohto návrhu zákona exekúcie, ktoré sú staršie ako päť rokov a v ktorých sa päť rokov nič nevymohlo, čiže je tam predpoklad nemajetnosti.
Ja v princípe s týmto opatrením súhlasím, koniec koncov sama som ho presadzovala v minulosti a aj správa jednoznačne hovorí, že proste pokiaľ, zjednodušene povedané, neurobíme základný poriadok na súdoch s agendami, ktoré nie sú štandardné rozhodovacie agendy a pokiaľ neuvoľníme aj administratíve, aj súdom proste ruky od takejto roboty, ktorú súdy naozaj robia pre niekoho iného, pretože im spravujú pohľadávky, tak nemáme šancu sa sústrediť na iné dôležité otázky, ako je špecializácia súdov, ako je budovanie tímu okolo sudcu a podobne.
Čiže toto je nevyhnutný krok, ktorý nasleduje za tým, že máme špecializované pracovisko Exekučného súdu v Banskej Bystrici. Toto nenamietam, do debaty okolo paušálnej odmeny exekútora sa nepustím, je to, dá sa o tom debatovať, ale nepovažujem túto debatu v tejto chvíli z mojej strany za nevyhnutnú.
Ale jedno musím povedať, pán minister sa toho dotkol, toto je návrh zákona, ktorý rieši zastavenie exekúcií, ktoré sú staršie ako päť rokov, v ktorých sa nič nevymohlo a je tam veľký predpoklad nemajetnosti a toto rieši zastavenie exekúcií, vo veľkej miere tým pádom aj systémovú otázku na súdoch. Ale jednu vec to nerieši, a ani síce, a nerieši to tú otázku, čo s tými, a neviem, koľko ich je, lebo keď ich je dokopy okolo 3 milióny, momentálne, že koľko je tých päťročných nemajetných, že či je to polovička z toho 3 miliónov, 1,5 milióna, ale stále to budeme rátať, že milión a niečo tých, ktorým budú tie konania zastavené, že nebude to celých 3 milióny, lebo 3 milióny sú všetky exekúcie. Čiže koľko z toho je tých starších ako päť rokov nemajetných? To je tá moja otázka. Ale aj to bude vyše milióna, čiže bavíme sa v miliónových číslach, nerozprávame sa v desiatkach alebo stovkách, alebo tisíckach.
A situáciu týchto dlžníkov, ktorá je dlhodobá, neriešime. Ja chcem povedať, že je iluzórne si myslieť, že počet dlžníkov milión zvládneme v krátkodobom horizonte cez osobné bankroty. To je ilúzia. A títo ľudia síce budú mať možnosť sa nadýchnuť a budú mať možnosť sa nadýchnuť na rok. To sa nastavuje ročná premlčacia lehota, nemôže premlčať tá pohľadávka skôr ako za rok, okej, niektoré môžu mať dlhšiu premlčaciu lehotu ešte, ale v zásade rok my dávame premlčaciu lehotu pozastavenia exekúcie podľa tohto zákona, čo vo výsledku bude asi znamenať, dá sa to predvídať, keďže sa to deje už teraz, masívne preskupovanie pohľadávok, predávanie, obchodovanie s pohľadávkami, no asi áno. (Reakcia navrhovateľa.) No, bude sa obchodovať s tými pohľadávkami, lebo veriteľ má možnosť, tak akože dám to do Banskej Bystrice, alebo sa na to úplne vykašlem, alebo to za nejaké drobné predám a nech niekto v balíku sa o to stará. Čiže nie je dôvod, aby sa nepredávali tie pohľadávky, keď sa predávajú už teraz, už teraz sa s nimi obchoduje. A časť z nich potom skončí len cez výzvy, pokus-omyl, že snáď sa niektorý dlžník chytí, že zaplatí a časť skončí v Banskej Bystrici, čo aj akože stotisícový nášup za jeden rok nad štandardný počet návrhov na exekúcii znamená, že ten súd bude musieť byť asi výrazne posilnený, pretože inak to nezvládne, ale v každom prípade to znamená, že zhruba o rok to niekomu padne na hlavu. No tej ďalšej vláde to padne na hlavu.
Pretože keď sa bavíme o počte milión a viac pohľadávok, ktoré, ktorým bude končiť naraz premlčacia lehota, tak musíme počítať s tým, že tí, ktorí budú držať tie pohľadávky, tak budú uvažovať, že pred skončením premlčacej lehoty s tým niečo spravia. A aj keď časť tých veriteľov si povie, toto nemá význam a škrtne ich, tak stále ostane signifikantná časť so signifikantným počtom pohľadávok, ktorý sa buď pokúsia exekvovať, alebo pokúsia proste kontaktovať s tým dlžníkom a keďže sa dnes bavíme o čísle milión a viac, tak aj keby polovička veriteľov sa rozhodla, že škrtne tie pohľadávky, tak sa rozprávame o pohľadávok stotisíc, čo znamená, že keď o tom rok tí, ktorí budú tie pohľadávky držať, s nimi budú chcieť niečo urobiť pred ukončením premlčacej lehoty, tak z toho bude naraz socio-ekonomický a zároveň aj nejaký politický problém.
Ja to hovorím kvôli tomu, pretože pán minister správne rozdelil toto jeho zastavenie exekúcií, iné riešenie je niečo iné, môže to byť amnestia, môže to byť niečo iné. Tá amnestia nikdy nebolo plošné odpúšťanie dlhov, vždy to bolo, keď časť zaplatíš, časť ti bude odpustená, čiže nejaká motivácia pre tých dlžníkov, aby sa zapojili do toho procesu a jednoducho preto, pretože neštandardná situácia vyžaduje neštandardné riešenie. Toto je jedno neštandardné riešenie, ale bude nevyhnutné, aby prišlo aj to druhé neštandardné riešenie, pretože jednoducho tá masa je príliš veľká a v tej, v tom počte je neriešiteľná cez osobné bankroty, pretože tak sa nabotnať ani súdy ani centrum právnej pomoci nedá, ani to nie je jednoducho účelné. A to, že bude musieť prísť to riešenie, tak bude musieť prísť aj preto, pretože z veľkej časti za ten stav, že tu je mimoriadna situácia, ktorá vyžaduje mimoriadne riešenie, je jednoducho zodpovedný štát. Pretože ja viem, že ani teraz sa ministerstvu financií nechce púšťať peniaze.
Ale zároveň to celé signalizuje, tá neochota ako keby definitívne zoškrtať niektoré tie pohľadávky, ktoré tak či tak nie sú vymožiteľné, jednoducho to, že asi nám veľké verejnoprávne inštitúcie trošku klamú a nerobia oprávky, tak ako by mali. Pretože keby mali riadne urobené oprávky, tak by sa s tým vedeli vysporiadať. Možno Všeobecná zdravotná poisťovňa, že? (Reakcia z pléna.) No pokiaľ viem, Sociálna poisťovňa v tomto je relatívne pedantná a všetko, čo má, čo má staršie ako jeden rok, má kryté oprávkami.
Čiže to je väčší problém za tým, a ten problém za tým je aj maslo na hlave štátu. Je, pretože keď 30 % tých nevymožených pohľadávok, tých 30 %, čo 30 %, viac. Tridsať percent bola Sociálna poisťovňa. Zhruba polovička z toho je verejnoprávny sektor, ktorému, ktorý v zásade vedie tie exekučné konania, tak to je maslo na hlave verejnoprávneho sektora. A ja to hovorím naschvál, ja to hovorím do tejto prázdnej sály na záznam, jednoducho kvôli tomu, aby bolo zrejmé, že je tu krok A, skôr technický, ale jeden balík problému, ktorý je problém preto, že počet tých prípadov je príliš veľký a príliš dlho sa neriešil, tu ostane. Bude chvíľu spočívať, ale ako sa bude približovať koniec premlčacej lehoty, tak nám príde znova na stôl a treba sa na to pripraviť. Ako túto vládu, tento parlament to nezachytí,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, už čas vypršal.

Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR
... ale, ako som povedala, niekomu to padne na hlavu.

Ďakujem veľmi pekne (povedané s úsmevom). Na vystúpenie pani poslankyne jediná faktická.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie, aj bolo zaujímavé počúvať ten rozmer, ktorý ste do toho vniesli. Ja by som, mňa tam zaujalo to masívne preskupovanie pohľadávok, ktoré ste spomenuli, a teda by som sa chcel tiež pridať k tej vašej otázke aj na pána ministra. Mňa zaujíma aj tento, aký bude mať tento zákon dopad na podnikateľské prostredie, pretože on je kľúčový z hľadiska nejakej tej disciplíny a nastavenia nejakého toho organizmu, ako tak poviem. A pozeral som vlastne v dôvodovej správe a ak to dobre čítam, tak sa mi zdá, že by mal, píše sa, že aj pozitívne aj negatívne, ale keby ste možno vedeli, tak stručne potom vo svojom vystúpení, neviem, či záverečnom, ale pridávam sa k pani minis... (povedané so smiechom), pani poslankyni v otázke na pána ministra, ako nadväzujem na to, na to vystúpenie a ešte ma tam určite zaujíma a sa pridávam teda k pani Žitňanskej v tom, že ten samotný, tá samotná dôvodová správa uvádza aj pomerne veľké výdavky, ktoré sú teda spomenuté, takže ja viem, že teraz oslovujem vás, pán minister, ale ako smerujem to k vám a ak to nemám, tak ja vystúpim v tej ústnej rozprave a v pohode. Dobre, tak ďakujem.

Pani poslankyňa Žitňanská, môžte reagovať.

Ja možno len využijem príležitosť tejto faktickej, aby som zareagovala aj na tú otázku podnikateľského prostredia. Jasné, že nielen verejný sektor, ktorý exekvuje, ale aj podnikatelia, ktorí exekvujú, to budú musieť zaplatiť. Ale ja myslím, že musí nahlas odznieť, že oni by to museli zaplatiť tak či tak a dokonca to bude teraz pre nich asi výhodnejšie, lebo navrhnutý paušál je nižší, než čo by štandardne asi zaplatili, keby bolo v štandardnom mechanizme zastavené to exekučné konanie. Jediné, čo sa pre nich mení, že to budú musieť urobiť v krátkom čase, ale to, že by to museli zaplatiť tak či tak podľa všeobecných pravidiel, to je fakt. Čiže tu nejde na nich nejaká nová záťaž alebo väčšia záťaž. V skutočnosti menšia záťaž. To zas vo vzťahu k podnikateľom treba povedať.