45. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1707 z 2. apríla 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, prijali, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor, uznesením č. 605 z 30. apríla s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 358 zo 6. mája s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 266 z 29. apríla s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III. spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 274 z 9. mája 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň. Najskôr by som chcel pozdraviť všetkých bývalých kolegov, takže ja sa teším na spoluprácu s vami a som teraz z tej druhej strany barikády, tak dúfam, že všetko bude v poriadku, takže všetkým kývam.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme si Slovenská republika plní povinnosť prevziať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. Ministerstvo financií vypracovalo návrh zákona v rozsahu povinnej transpozície a zároveň definovania nástrojov na ďalšie zefektívnenie riadenia verejných financií.
V oblasti elektronickej fakturácie sa v súlade so smernicou zavádza inštitút zaručenej elektronickej faktúry a jednotný systém procesu elektronickej fakturácie. Upravujú sa tiež potrebné nástroje na fakturáciu, ktorých správ a rozvoj bude zabezpečovať ministerstvo financií. Povinnosť vydávať alebo prijímať faktúry elektronicky je nastavená primárne na verejný sektor, resp. na vzťahy, kde ide o použitie verejných financií. Súkromný sektor bude mať možnosť systém používať na dobrovoľnej báze.
Vzhľadom na dotknutú oblasť a rozsah subjektu sa predpokladá postupný nábeh celého systému a aj postupný nábeh povinnosti fakturovať elektronicky. Po zjednotení spôsobu a cesty fakturácie v oblasti verejných financií by mal celý proces prebiehať už len elektronicky, čo umožňuje okrem iného aj automatizované spracovanie faktúr v ďalších ekonomických a účtovných systémoch.
Na uvedené nadväzuje ustanovenie o centrálnom ekonomickom systéme. Cieľom navrhovanej textácie je obsiahnuť úlohu centrálneho ekonomického systému ako nástroja na centrálne metodické riadenie a usmerňovanie ekonomických procesov na strane štátu, čo prispeje k zefektívneniu výkonu a k znižovaniu nákladov na prevádzku subjektov štátnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými predpismi, právne záväznými aktami v Európskej únii, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhuje sa, aby zákon o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. augusta 2019.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbore pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Zároveň za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hoci tento zákon nie je nejaký extra dôležitý, ale tak je to zákon, kedy prišiel nový pán minister, tak by sa patrilo k tomu vystúpiť, aby teda sme ho aj takto privítali nejakou, nejakou plodnou, plodnou diskusiou. Takže ja teda chcem využiť tento zákon aj jednak na to, aby som privítal pána ministra už v stoličke ministra, pretože na túto sálu je pán minister, teda ešte bývalý pán predseda výboru bol zvyknutý, ale samozrejme, tak ako povedal aj v úvode, tá diskusia sa teraz zmení, keďže teda je na tej opačnej strane barikády. Ja verím, že vláda je tu preto, aby pomáhala občanom, tak verím, že tie barikády nie sú tu v zmysle také vojnové, ale skôr naozaj na to, aby, aby sme prinášali riešenia, aby to ľudia v konečnom dôsledku pocítili. A tá stolička ministra financií je, samozrejme, kľúčová, pretože je to človek, ktorý sedí na peniazoch, tak ľudovo povedané. A to je ten človek, ktorý by mal strážiť, aby tie peniaze boli vynakladané čo najefektívnejšie. Takže to je to, čo očakávame aj od vás, pán nový minister, aby sa, aby sa toto dialo a v tej súvislosti krátko sa chcem vyjadriť aj k téme, ktorá je informatizácia, ktorá skôr teda patrí do gescie pána Rašiho, ale tak, samozrejme, tento zákon je momentálne vo vašej gescii práve z tohto dôvodu, ako ste hovorili.
Takže ja by som na úvod povedal asi len tým, že sme v prvom čítaní, trošku tak k tej filozofii informatizácie, pretože je dôležité si tieto veci pripomínať a naozaj na informatizáciu sú vynakladané veľké enormné peniaze a tá, to tempo informatizácie je stále pomalé. Štát je pozadu a áno, elektronické faktúry je niečo, čo je dôležité, aby bolo dostupné a proste sme v 21. storočí, nie je dôvod, aby, aby štát nebol tiež updatovaný, keď tak poviem, na moderné informačné technológie.
Avšak treba si uvedomiť aj pri informačných technológiách, že vždy, keď sa zavádzajú, a to je taká, taká slovenská neresť, že sa zatiaľ zavádzali mnohokrát izolovane a naozaj máme tu množstvo systémov, do ktorých sa investovalo veľa peňazí, ktoré nie sú vždy kompatibilné, nevedia spolupracovať a naozaj ľudia ešte stále častokrát musia práve kvôli tomu robiť poštárom, poštárom, poštárov úradom, pretože hoci jeden úrad to má vo svojej databáze, druhý úrad to má vo svojej databáze, nevedia si to prepojiť, nevedia si z toho tie údaje poslať, nevedia z toho čerpať. Takže toto je jedna z vecí, ktorá z hľadiska informatizácie ako takej je veľkou neresťou a preto pri akejkoľvek každej novej investícii dbať na, je dôležité dbať na to, aby tu bola tá prepojenosť, aby to bolo využiteľné už z pohľadu tej budúcnosti a dostupné ku všetkým, aby tam tá efektivita bola.
Ja to hovorím aj preto, lebo keď sa pozrieme na dve také dôležité informácie, ktoré možno teraz priamo úplne nesúvisia s týmto samotným zákonom, lebo tu sa jedná práve hlavne o e-Government to biznis a e-Government to e-Government, čiže vládne inštitúcie medzi sebou využívajúc elektronické faktúry a potom vlastne vláda voči sektoru, ktorý bude verejne obstarávať. Ale je tu dôležitý sektor a keď práve chcem využiť tú informatizáciu, a to sú občania, a stále máme ešte veľký počet občanov, ktorý nevyužíva ani občiansky elektronický občiansky preukaz s aktivovaným BOK-om, čiže na to, aby mohol komunikovať so štátom elektronicky, je to menej ako tretina občanov, ktoré to má. A toto, samozrejme, je veľký hendikep toho, aby sa, aby štátna správa vedela poskytnúť kvalitné služby. A na druhej strane to odráža zrejme aj to, že tá informatizácia na strane štátu je, je slabá, pretože ľudia nejavia záujem o to a nechcú vybavovať veci elektronicky, lebo vedia, že by toho veľa nevybavili.
Tu chcem kratučko len povedať práve k tým výdavkom, pretože keď sa rozprávame o informatizácii a hoci tento systém by mal stáť, povieme si, že iba 7 miliónov, čo z hľadiska tých celkových výdavkov na informatizáciu to je, to je malá čiastka, ale každé euro treba, aby bolo vynakladané efektívne, lebo ako sa hovorí, babka k babce budú kapce, čiže určite je to vždycky o tom, o tej zodpovednosti aj pri malých sumách, lebo kto vie byť zodpovedný v malom, tak vie byť zodpovedný aj vo veľkom. A takže tie sumy, čo sa týka vývoja bežných a kapitálových výdavkov na informatizáciu za roky 2011 až 2018 sú napríklad aj v tej súhrnnej správe implementačnej jednotky, ktorá to vyhodnocuje. A je veľmi dobré a toto je niečo, za čo by som chcel poďakovať vláde, že stále tento útvar je funkčný, že dáva tieto správy, hoci niekedy môžu mať vládni zástupcovia pocit, že je to kladivo do rúk opozície, ale nie je, pretože je to v prvom rade materiál, ktorý prináša transparentnosť do toho, ako ktorákoľvek vláda hospodári s peniazmi. Teraz ste to vy, uvidíme, kto tu bude nabudúce. Ale ide o to, že tento nástroj je dôležitý práve preto, aby aj občania, aby vôbec celá verejnosť vedela, koľko a ako sa peniaze míňajú. Takže ja som vďačný za to aj ako občan, že existuje teda jednak útvar hodnoty za peniaze a že existuje aj implementačná jednotka, ktorá pravidelne vyhodnocuje jednotlivé opatrenia. A to, že je tam mnohokrát tá povestná červená z toho semaforu, je vizitka, za ktorú každý minister musí byť ochotný niesť zodpovednosť, pretože tu sa nehráme, tu naozaj, ak vláda proste je tu na to, aby, aby urobila všetko pre to, aby sa občania mali lepšie. Takže ak dostáva vysvedčenie, tak isto ako v škole sa vysvedčenia neskrývajú, ale žiaci ich dostávajú, aby vedeli a rodičia to vedia tiež, tak je dôležité, aby takéto vysvedčenia dostávala aj vláda, aby tie vysvedčenia boli verejné, čo sa aj deje a je dôležité, aby to bolo zachované.
A teda vďaka tejto správe vieme aj to, že každým rokom vlastne sa investujú enormné peniaze. Od roku 2011, keď sa pozrieme na to, aké peniaze išli na výdavky IT, tak vidíme, že to bolo radovo cez 300, 400, 500, v roku 2015 dokonca cez 700 miliónov eur. Ak to narátame, tak to sú proste miliardy, to sú dve, tri, 3 miliardy, vyše 3 miliardy, teraz tento rok to bude ďalšej pol miliardy, čiže to sú naozaj enormné sumy. A chcem tu poukázať na dve skutočnosti. Jedno je práve tie kapitálové výdavky, to znamená, že za koľko sa tie peniaze, teda kedy sa obstaráva ten softvér, a tam tie kapitálové výdavky radovo tvoria okolo 200, 300 miliónov eur, čo je, hovorím, 250 miliónov bolo, myslím, že posledný alebo predposledný sociálny balíček, čiže to sú naozaj enormné peniaze, ktoré sa do toho investujú, ale treba si uvedomiť, že práve tie bežné výdavky, čiže tie režijné výdavky sa odvádzajú pri informačných technológiách ako percento z kúpnej ceny, z obstarávacej ceny, a to je to najdôležitejšie. Čiže keď sa niečo draho obstará, automaticky to spôsobí aj drahé, drahú réžiu. Ešte keby som to chcel plošne alebo tak ešte lepšie vykresliť, tak ak sa niečo predražene obstará, tak automaticky sa s tým zväzuje aj predražená údržba, pretože sa to odvíja ako percento z obstarávacej ceny.
Takže to je, preto je tak kľúčové byť už veľmi dôsledný pri obstarávaní informačných systémov, pretože ak sa to tam urobí dobre, ak sa tam nastaví dobre cenotvorba a zároveň aj kvalita, zatiaľ sa bavíme aj často len o kvalite, ale nie o cenotvorbe, ak sa nastaví správne tá cenotvorba, tak nám to automaticky znižuje aj tie režijné výdavky, ktoré sú radovo, keď sa pozrieme, radovo tých 200, 300 miliónov, čo je opäť veľmi veľká suma.
Takže toto som chcel povedať v súvislosti s práve tou informatizáciou, o ktorej sa bavíme a ktorej jedným, jednou tehličkou je práve aj tento návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme. Je to malá tehlička, ale aj pri nej treba, pri tejto malej tehličke treba dbať na tieto parametre, pretože informatizácia musí byť rýchlejšia. My naozaj, štát veľmi zaostáva za súkromným sektorom. Štát, si musíme uvedomiť, že na to míňa enormné peniaze, čiže nie je problém v peniazoch. Peňazí tu naozaj vidíme, je dosť a sú veľké peniaze vynakladané, a o to viac, že štát je najlepší klient, pretože platí načas a, žiaľ, platí najviac. To, čo zaplatí štát, za čo je ochotný štát si kúpiť dnes informačné systémy, tak za také ceny proste súkromný sektor nenakupuje, nakupuje podstatne výhodnejšie alebo podstatne lacnejšie.
Takže tuto vidím ešte veľký priestor na tú efektivitu výdavkov a to je taký môj apel na vás, pán nový minister, aby ste mali toto na pamäti a naozaj si posvietili na akékoľvek výdavky, ktoré na informatizáciu pôjdu, aj skrze útvaru hodnoty za peniaze, ktorý by mal prehodnocovať každé, každé verejné obstarávanie nad 10 miliónov a aby ste na to tlačili, lebo tu je priestor na tú efektivitu a tým pádom sa uvoľňujú ďalšie peniaze či už na rýchlejšiu informatizáciu alebo do iných, iných sektorov, ktoré tento štát potrebuje. Takže informatizácia určite musí byť rýchlejšia a hlavne lacnejšia, ale nie z dôvodu, že kúpme niečo lacné a nekvalitné, v žiadnom prípade, kúpme, ako som vysvetlil, lacné, pretože lacnejšie to byť môže a ja si myslím, že v písomnej, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Môžeš, môžeš ešte 20 minút.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem. (Povedané so smiechom.) Nie, nie už budem končiť.
Takže nie lacnejšie v zmysle nekvality, ale lacnejšie, pretože stále tieto ceny sú ako keby nafúknuté aj z toho dôvodu, že je ťažké ich benchmarkovať, lebo jedná sa o unikátne ako keby riešenia, ktoré nevieme porovnať, pretože štáty sú odlišne veľké a tak, ale to nám nemôže brániť v tom, aby sme hľadali tú efektivitu a tým pádom aj možnú úsporu práve, ako som povedal, pre to rýchlejšie, rýchlejší nábeh na viac a by som povedal, aby štát bol kompletne zinformatizovaný, ak tak poviem, a hlavne kvalitne.
Takže toto sú také moje postrehy pre pána ministra financií, pretože s pánom podpredsedom vlády Rašim na túto tému diskutujeme a on tu bude mať tiež zákony, o ktorých sa budeme baviť, a tam pôjdem do väčších detailov, ale chcel som využiť práve prítomnosť vás, pán minister, že ste tu dnes nový alebo teda v pozícii ministra ako nový a dať vám apel práve na túto oblasť, pretože sa jedná o enormné, enormné množstvo peňazí. Päťsto miliónov, sám uznáte, že nie je malá čiastka a akákoľvek efektivita, aj keby to bola len 10-percentná, tak 50 miliónov k dobru poteší každého ministra financií, ktoré môže potom prerozdeliť na niečo iné a vyhovieť ministrom.
Takže ďakujem veľmi pekne a skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, milý Edo, prosím ťa, desať minút nemusíš využiť na takéto táraniny. Keby si si prečítal rokovací poriadok, tak pochopíš, že prvé čítanie je na to, aby sa to uviedlo, ak máš vážny problém s týmto zákonom, záver tvojho vystúpenia by mal byť procedurálny návrh vrátiť na prepracovanie alebo nepokračovať v rokovaní. V prvom čítaní sa takáto znôžka poloprávd, hmlistých vyjadrení, klišé a fráz - zbytočné, premrhaný čas. Ak ťa doma nepustia k slovu, nekompenzuj si to, prosím ťa, na pôde Národnej rady. Prihlás sa na vysokú školu, rob tam asistenta a tam sa môžeš vytárať, koľko chceš.
A začal si tým, že nepodstatný zákon alebo nedôležitý. Ťažko to hodnotiť, vieš, pre niekoho je niečo dôležitejšie, pre niekoho menej, ale my poslanci by sme mali uznávať, že každý zákon je dôležitý, musí byť dobrý.
Ďakujem.

Pán kolega, no som prekvapený tou reakciou, pretože asi to nereflektuje na moje vystúpenie. Ja som v prvom rade nepovedal, že je nepodstatný v zmysle, že je ako zbytočný. Práve naopak. Ocenil som, že je dôležité, že sa zavádza, elektronické faktúry aj na strane štátu, to som vyslovene vyzdvihol. Čiže, čiže vidím ho ako dôležitý a pri tej príležitosti som hovoril práve o tom, že je to jedna z tehličiek dôležitá, hoci malá, lebo to stojí len 7 miliónov, máme tu omnoho väčšie, drahšie informačné systémy, takže a napriek tomu je dôležitá a poukázal som na dôležitosť efektivity. Neviem, akú znôžku neprávd, alebo zahmlievanie tam bolo, pretože používal som dáta, ktoré sú publikované vládou, takže nerozumiem pravdupovediac tej reakcii. Privítal som ministra, ak to je teda naozaj nemiestne a v rozpore s rokovacím poriadkom, tak to je asi vec pohľadu. Ja si myslím, že nejaká slušnosť by do tejto sály, sa hodí a keď príde kolega na stoličku ministra, tak ako som povedal v úvode, hoci to je zákon, ku ktorému by som možno nemusel vystúpiť, ale chcel som to využiť, lebo tu je prvýkrát novozvolený pán minister, novovymenovaný pán minister.
Takže neviem, no zaujímavá reakcia, ako určite beriem to ako, ako tvoj názor. Samozrejme s tým nesúhlasím, ale však zase každý tu môže povedať svoj názor.
Ďakujem.

Dobre. Ja len krátko, nebudem zdržiavať túto sálu. To, čo hovoril pán kolega, ja považujem tento zákon za veľmi dôležitý, bude sa implementovať až do roku 2023. Ten proces je relatívne dlhý a je nastavený. Bola vypracovaná k nemu aj štúdia uskutočniteľnosti a bude preverovaný a teda bol schválený aj útvarom hodnoty za peniaze. Čiže myslím si, že, a to, čo ste hovorili, 7 miliónov nie je až taká veľká suma možno v porovnaní s tými efektami, čo tu má priniesť, momentálne sa rieši vzťah e-Government to e-Government a e-Government to Business. Tak jak ste povedali, sú krajiny, kde dokonca aj Business to Business je takým, v takomto, v takomto systéme zapojený.
Čo sa týka tých údajov, samozrejme elektronizácia je dôležitá a keď, samozrejme, tie, tie údaje, ktoré dostane štát na základe takejto, takéhoto systému, pomôžu do budúcna takisto aj pri rozpočtovaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na rokovanie návrh zákona o sčítaní obyvateľov domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého príprava bola uložená predsedovi Štatistického úradu Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019. Chcem pozdraviť aj pána predsedu, s ktorým som včera aj s jeho ľuďmi rokoval o tomto zákone.
Sčítanie v roku 2021 je súčasťou celosvetového programu populačných, domových, bytových cenzov uskutočnených pod záštitou Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Všetky členské štáty Únie majú na základe priamo vykonateľných nariadení komisie č. 763 z roku 2008 a č. 2017/712 povinnosť uskutočniť sčítanie v tom istom roku, t. j. v roku 2021 a zabezpečiť získanie vzájomne prepojených, spoľahlivých, porovnateľných unikátnych údajov a informácie o stave spoločnosti, o jeho demografických, sociálno-ekonomických, kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a bývaní.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na rok 2016 až 2020 vyjadruje podporu sčítaniu so zníženou administratívnou záťažou obyvateľov. Preto prvým krokom na ceste k realizácii nadchádzajúceho sčítania bolo načrtnutie jeho funkčného modelu vo vládou schválenom legislatívnom zámere z 13. decembra 2017. Model sčítania pretavený do legislatívnej podoby v tzv. integrovanom sčítaní bude takzvaným integrovaným sčítaním historicky prvým na Slovensku. Takéto sčítanie odbremeňuje obyvateľov od povinnosti vypĺňať zložité papierové formuláre pri sčítaní.
Tu by som chcel takisto, aj sčítací komisári nebudú musieť chodiť k týmto ľuďom a dobýjať sa teda niekedy aj do ich súkromia. Len údaje, ktoré nebude možné zabezpečiť z administratívnych zdrojov, bude Štatistický úrad zisťovať priamo od obyvateľov. Údaje o domoch a bytoch nebudú obyvatelia poskytovať vôbec. Budú natiahnuté z iných systémov do tohto sčítania. Ruka v ruke s týmto princípom ide o povinnosť Štatistického úradu v maximálne možnej miere využitia pri sčítaní obyvateľov údaje, ktoré má štát k dispozícii z administratívnych zdrojov, registrov a evidencií vedených orgánmi verejnej moci a prevádzkovaných v podobe elektronických informačných systémov verejnej správy. Očakáva sa, že integrované sčítanie zároveň zvýši kvalitu zisťovaných premenných a prispeje harmonizáciou údajov o počte obyvateľov. Realizácia sčítania v roku 2021 predstavuje náročný projekt z hľadiska financovania technológie, organizácie a ochrany dôverných štatistických údajov.
Návrh zákona v predloženom znení je okrem iného výsledkom expertnej medzinárodnej a medzirezortnej komunikácie Štatistického úradu s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny pri riešení otázok statusu asistentov sčítania, s úradom na ochranu osobných údajov, pri riešení právneho základu a režimu spracovania údajov a s ministerstvom financií pri riešení rozpočtového krytia projektu v pomere najlepšej hodnoty za peniaze. Je potrebné oceniť konštruktívny prístup zástupcov miest a obcí pri riešení modelu organizačného personálneho zabezpečenia.
Predpokladaný dátum nadobudnutia účinnosti zákona je 1. september 2019. Reflektuje nielen dĺžku legislatívneho procesu, ale najmä čas potrebný na prípravu sčítania. Návrh zákona je potrebné prijať v dostatočnom časovom predstihu z dôvodu charakteru metodiky sčítania. Tá si vyžaduje testovanie a pilotné overovanie pred realizáciou samotného sčítania. Ďalej z dôvodu postupného budovania a verejného obstarávania elektronického systému určeného na zber a spracovanie údajov obyvateľov, obcí, orgánov verejnej moci, ako aj správcov príslušných registrov evidencie.
Vážené dámy, páni, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívno-právnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň prajem, vážené dámy, páni, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov, tlač 1399, v prvom čítaní. Predkladaný materiál zákona má za cieľ harmonizovať vnútroštátne právo s právom Európskej únie v oblasti pracovnej, sociálnej a finančného zabezpečenia s transpozíciou Smernice Rady EÚ 2018/131 v súlade s dohovorom o práci v námornej doprave z roku 2006 v termíne do 16. februára 2020. Predkladaným návrhom zákona sa tiež dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa doručenia určitých dokumentov vydávaných ministerstvom v listinnej podobe, vydania osobitného dokladu namiesto písomného vyhotovenia, rozhodnutia a ustanovenia, ktoré si vyžiadali výsledky auditu medzinárodnej námornej organizácie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona v prípade registrácie námornej lode v námornom registri Slovenskej republiky bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, v tomto prípade budú finančné prostriedky riešené v rámci schválených limitov, výdavkov kapitoly ministerstva, vplyvy na podnikateľské prostredie a sčasti aj pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, informáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam o vašu podporu.
Ďakujem.