45. schôdza

Ďakujem za pripomienky. Ja hovorím to, že ak budeme vytláčať ľudí pre vierovyznania, budeme ich vtláčať do inej krajiny. Samozrejme, že tá migrácia sa nerozdelí na tých, ktorí sú ekonomickými migrantami a ktorí sú migrantami preto, že proste všetko im zoberú. Tak ako tam máte žiť? Jednoducho musíte odísť z tej krajiny. A ja hovorím o tom, že ak, ak urobíme všetko pre to ako krajina, že tí ľudia budú môcť ako menšina si teda vyznávať kresťanskú vieru, ich krajinám nebude ubližované, zistíme, kto je taký a kto je taký. Ale jednoznačné čísla prenasledovania kresťanov hovoria za svoje. To sa len stupňuje a je ich viac a viac. A naozaj ja si myslím, aj priamo, keď sme boli s kolegami teda v Maďarsku, že tí koptskí kresťania hovoria o tom, pomáhať v ich krajinách. Budovať tam infraštruktúru, školy, zdravotníctvo a neťahať ich národ preč. Oni chcú dať, doslova povedali: my chceme dať kvet, my chceme prísť k hrobu mojich predkov, ja nechcem odísť do inej krajiny. Ale pokiaľ tam nemá čo jesť, popierali sa mu práva, lebo je kresťan, tak jednoducho ako nečakajme, že sa migrácia sama od seba zmení, keď povieme, že nie, neprijmeme vás. Jednoducho treba začať robiť na miestach, kde vzniká problém a kde utláčajú tých ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, tak trošku mi je ľúto, že sa táto diskusia o vami prezentovaných dokumentoch zvrhla aj do toho, na čo my sme tu v Národnej rade zvyknutí, vy asi menej, keďže nemáte to šťastie alebo možno to nešťastie byť tu s nami pravidelne. Ale predsa len dovolím si zareagovať ešte v rámci tejto ústnej rozpravy na niekoľko vecí, na ktoré som nemal možnosť reagovať vo faktických poznámkach na viacerých predrečníkov v tejto rozprave, ale na to, čo odznelo v niektorých faktických poznámkach.
Začal by som možno tým, že za normálnych okolností by som sa naozaj tešil, že toľkí občania Slovenskej republiky a zároveň aj poslanci Národnej rady majú záujem diskutovať o zahraničnej politike. To by bolo vo veľkej miere v poriadku, pokiaľ by táto diskusia bola vecná, postavená na základe faktov a argumentov. Ona je ale podstatne viac emocionálna a ako sme sa rozprávali aj dnes na obede, pán minister, tak mám pocit, že tie emócie začínajú prevládať natoľko, že prehlušujú všetky tie fakty, argumenty a možno aj reálne čísla, ktoré máme k dispozícii, a tí z nás, ktorí vieme čítať s porozumením a dostávame aj "ticky" z ministerstva, tak si vieme naštudovať, ako sa veci reálne majú a nezneužívame rôzne témy na politické a predvolebné účely. Skúsim možno pár takých konkrétnych príkladov.
My už sme si zvykli, že práve v rámci takzvaných, a to by som rád zdôraznil, alternatívnych médií, ktoré ja podstatne radšej označujem za propagandistické a šíriace klamstvá, poloklamstvá a propagandu iných štátov, máme pomerne pravidelne možnosť čítať o tom, ako niekto straší. Straší o vojne, o tom, ako je veľmi blízko, prípadne klame, zavádza, do istej mieri prekrúca fakty podľa toho, ako to ten-ktorý redaktor potrebuje, potom sa tak trošku zabudne zvyčajne podpísať, čo je taká tradícia v rámci týchto webov. A nakoniec, keď sa príde na to, ako bohapusto dotyčný alebo dotyčná klame, tak začne kričať, že si nectíme iný názor a začne sa odvolávať na slobodu slova. To je taká tradícia. Len netreba zabúdať, že práve režimy, ktoré títo nešťastníci obhajujú, fašistický, komunistický a ktovie ešte aký -istický, boli tie, ktoré ako prvé čo mohli zrušiť, zrušili slobodu slova. To je veľmi zaujímavé.
A takýmto pracovným metódam tu čelíme už niekoľko rokov, veľmi intenzívne od roku 2014. Čuduj sa svete, kde sa zrazu zobrali toľkí obhajcovia všeslovanskej vzájomnosti, o ktorej som tu pred chvíľočkou rozprával, kde sa zrazu zobrali toľkí obhajcovia expanzívnej politiky Ruskej federácie, keď sa snažia obhájiť neobhájiteľné, ako je bezprecedentné zabratie územia nášho susedného štátu a financovanie, personálne, ale aj materiálne, vojny napríklad v rámci Donecka a Luhanska, ako sme tomu svedkami v súčasnosti.
Keď už teda hovoríme o Ruskej federácii, pán spravodajca tu spomínal, že rusofóbia je nebezpečná pre Slovenskú republiku. Áno. My všetci by sme si priali, aby sme s Ruskou federáciou opäť komunikovali ako priatelia a partneri na úrovni napríklad Severoatlantickej aliancie, v rámci Rady Európy, ktorá tu bola x-krát spomínaná. Všetci by sme si priali, aby Ruská federácia bola opäť súčasťou napríklad G8, ktorá sa medzitým zmenila na G7, všetci by sme si priali, aby aj Európska únia omnoho aktívnejšie komunikovala s Ruskou federáciou, aby Ruská federácia bola naším dobrým a dôveryhodným obchodným partnerom. Je to v záujme nás všetkých, vrátane Ruskej federácie. Nikto z nás sa nemôže tešiť z toho, že sú zavedené sankcie voči tejto krajine, pretože nás to poškodzuje, rovnako na strane Ruskej federácie, ako aj na strane Európskej únie. Toto sú nespochybniteľné fakty. Ale zároveň treba dodať, že na priateľstvo treba dvoch. A ak tu naozaj sa niekto tvári, že sa absolútne nič nestalo tým, že sa zabralo územie cudzieho štátu, a ako som spomínal, že sa tu financuje vojna na území tohto štátu, doposiaľ s desiatkami tisíc mŕtvych, alebo keď chceme, s tisíckami aspoň, tak tu máme nejaký problém, na ktorý jednoducho musíme reagovať. Čiže nie rusofóbia, ale bezbrehá rusofília, ktorá si nevšíma tieto fakty, je nebezpečná pre Slovenskú republiku.
A ja vám aj poviem prečo. Opäť raz sme sa to už trošičku, toho trošičku dotkli aj v rámci diskusie, ktorú sme mali na obede s pánom ministrom. O rok tu máme 100. výročie Trianonu.
Dámy a páni, akiste tí z vás, ktorí sledujete trošku históriu, a tí z vás, ktorí trošičku rozumiete geopolitike, viete, že to určite nezostane bez povšimnutia. A máme v Maďarsku dnes sily, ktoré stále volajú po revízii Trianonu. A ak dneska obhajujeme taký fakt, ako je obsadenie územia cudzieho štátu, tak ideme proti záujmom vlastného štátu. To by sme mali tiež všetci veľmi dobre vedieť. A mrzí ma, že si to aj mnohí v tejto sále neuvedomujú.
Dozvedeli sme sa v dnešnej diskusii, že Ruská federácia je garantom svetového mieru. Áno, do istej miery by sa s tým dalo súhlasiť, ak by to nebola práve Ruská federácia, ktorá napríklad na území Slovenskej republiky a celej Európskej únie už dávno vlastne vojnu vedie. Hybridnú vojnu.
A, dámy a páni, nech sa páči, vo štvrtok o dvanástej v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky sa o tom dozvieme viacej. Budem veľmi rád, keď prídete. Akurát som sa dopočul, že výbor pre európske záležitosti nám zrušil miestnosť, rád by som vedel, že prečo, ale tuším odpoveď. Nájdeme si inú a budeme debatovať, pretože je to veľmi, veľmi vážna téma.
Takisto pán spravodajca hovoril o osloboditeľoch a že sa k nim správame v rámci nejakej ideologickej nenávisti. O čom to, prepánakráľa, tento človek rozpráva?! Pri všetkej úcte, pán predseda.
Ja som sa bol pokloniť našim osloboditeľom aj na Dukle, aj na Slavíne a poklonil som sa všetkým, Rusom, Ukrajincom, Arméncom, Gruzíncom, ale treba povedať aj ostatným iks národom, ktoré bojovali v Slovenskom národnom povstaní. Tí všetci sú zodpovední za našu slobodu. Toto nikto z nás nespochybňuje. Ale zase mi tu trošičku chýba aj to pomyselné B, ktoré taktne zamlčiavate, pravidelne vy, ako aj všetci tí, o ktorých som tu rozprával v súvislosti s tými takzvanými alternatívnymi médiami.
Oslobodenie? A čo potom tých zvyšných 40 rokov totality? Tam, kde vstúpila noha ruského vojaka, červenoarmejca, keď chceme, tak tam sa riešili záujmy diktátora a jedného z najväčšieho masového vraha všetkých dôb, ako hovorí klasik, Josifa Vissarionoviča Stalina. A toto sme si zažili aj v Československu. Takže áno, oslobodenie A, a potom zavádzanie totalitných praktík toho najhnusnejšieho charakteru, to je to B, ktoré tiež treba povedať, a netreba zabúdať ani na tých 23 rokov dočasného pobytu našich spojencov z Varšavskej zmluvy a potom konkrétne Sovietskeho zväzu na území Československa. Aj o tom sa akosi taktne mlčalo, keď sme mali minulý rok 50. výročie. Že áno? O tom alternatívne médiá akosi taktne zabudli informovať, keď už hovoríme o geopolitike.
Koľko Slovanov zomrelo v druhej svetovej vojne? Zase raz tí Slovania. Ale však to nikto nikdy nespochybňoval. Nikto nikdy nespochybňoval. Ale zároveň sa pýtam, ako som sa pýtal pred chvíľkou pána kolega Číža: Ukrajinci nie sú Slovania? Srbi, Chorváti nie sú Slovania? A napriek tomu proti sebe tieto národy dnes vedú bratovražednú vojnu. A prečo? No lebo niekto mal záujem o územie toho druhého. A toto vnímam ako pomerne zásadný problém, o ktorom sa tu opäť raz taktne mlčí, keď sa hovorí A a nepovie sa B.
Bol som tu obvinený, že hájim britské záujmy, ak teda pán poslanec Číž mal na mysli to, ako som aktívne vystúpil v súvislosti s kauzou Skripaľ, tak áno, má pravdu. Mám zásadný problém s tým, že Slovenská republika úplne odignorovala fakty, že sme sa nepripojili k našim spojencom a nakoniec sme aj tak vyhostili jedného ruského špióna, ktorý sa kryl diplomatickou imunitou. Ale neurobili sme to vtedy, keď sme to urobiť mali. A pre všetkých tých, ktorí teraz budú hovoriť o tom, ako sme sa veľmi správne zachovali, odporúčam do pozornosti prečítať si štúdie Belinkatu, ktorý presne popísal, ako to bolo s tými dovolenkármi a obdivovateľmi katedrál a kto za touto kauzou stojí. Nespochybniteľné fakty, ktoré sme vtedy akosi nechceli počúvať, keď na ne upozorňovali už naši britskí spojenci a priatelia.
Áno, tak ako povedal aj kolega Martin Poliačik, my nemáme problém kritizovať napríklad aj Donalda Trumpa za to, že vedie obchodnú vojnu, za to, ako sa správa ku klimatickým zmenám, čo ale neznamená, že nebudeme rozlišovať medzi tým, kto sú naši spojenci a čo je v absolútnom životnom záujme Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Marček, zase ste sa neskoro prihlásili. Musíte počas vystúpenia.
Pardon. Vráťte čas pánovi poslancovi Poliačikovi.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Môžte mi vrátiť čas? Okej. Ďakujem veľmi pekne, teraz mám len minútu (vyslovené s pobavením), super.
Ďakujem veľmi pekne, Martin. A toto je presne ono, že častokrát sa tu tvárime, že, žeexistujú iba, iba dve strany, že svet je čierno- biely, ale, ale pravda je taká, že svet je nemierne komplikovaný, a keď hovoríme o tom, že sú tu nejakí vojnoví štváči a hrozí vojna, tak presne tie riziká, o ktorých si ty hovoril, ktoré dnes už sú predmetom desiatok a stovák štúdií, ktoré v Európe a mimo nej vznikajú, nám ukazujú, že my neutekáme pred vojnou, že my sa jej prispôsobujeme, my vo vojne reálne sme. Je to vojna hybridná, presne, ako si povedal, ale to neznamená, že má menší dosah. A Müllerova správa v Spojených štátoch amerických ukazuje, akým spôsobom sa falošné ruské profily snažili meniť spoločenskú diskusiu pred voľbami v Spojených štátoch. Máme nespočetné množstvo dôkazov o tom, ako falošné profily práve z Ruska sa snažia ovplyvňovať také veci, ako bol brexit, ale aj voľby v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. A niekedy ani nepotrebujú falošné profily a nepotrebujú všelijaké alternatívne média, kde sa nikdy nedopátrame k autorom, lebo sú otvorení hlásatelia poloprávd, neprávd a lží. Ako napríklad pán poslanec Blaha, ktorý to robí pod svojím vlastným menom, ktorý to robí nepretržite, ktorý sa neštíti akéhokoľvek klamstva, akejkoľvek urážky len kvôli tomu, aby v podstate tento druh konfliktu rozduchával ďalej.
A ak sa nepostavíme práve týmto praktikám, ak na ne nepoukážeme, tak tú vojnu budeme prehrávať.

Pán poslanec Klus, ja môžem potvrdiť, že vaše stretnutie s mimovládnou organizáciou GLOBSEC o hybridnej vojne nebude v miestnosti európskeho výboru. Dal som pokyn, aby ste do mojej miestnosti alebo do miestnosti európskeho výboru v žiadnom prípade nemali prístup, pretože táto mimovládka šíri neuveriteľné zlo voči Ruskej federácii. Šíri absolútne ideologické bludy a útočí na každého, kto má iný, ako je ich názor. A to je niečo nepredstaviteľné. Ja si myslím, že majú oni najbližšie k tomu extrémizmu, o ktorom vy hovoríte. A prepáčte, aby boli v miestnosti európskeho výboru, ten puch by sme už nikdy nevyvetrali.
Čo sa týka vašej rusofóbie. Viete, na jednej strane hovoríte, že pokloniť sa pamiatke ruských vojakov je v poriadku, ale potom vyčítate predsedovi parlamentu, že sa bol pokloniť pamiatke ruských vojakov a oslavoval 9. máj v Moskve. A v čom je, preboha, problém? On tam nešiel teraz za nejakým iným účelom, ako je osláviť víťazstvo nad fašizmom. V čom je toto problém? A to, že zomrelo 14 miliónov Rusov, čo je ďaleko najviac akéhokoľvek národa, to, že zomreli viacerí na základe rasových predstáv nacistov, čiže išlo o genocídu, išlo o reálny holokaust, to sa málokedy hovorí. A to treba zdôrazniť.
Áno, najviac v tejto druhej svetovej vojne zomrelo Slovanov, cez 30 miliónov.
Viete, na základe toho, že sa, nesúhlasíte s tým, čo Ruská federácia urobila v prípade Krymu, teraz chcete znevažovať pamiatku týchto, týchto ľudí, ktorí sa obetovali za našu slobodu? Neviem si predstaviť, že by ste to isté robili v prípade Izraela a Židov. Izrael dneska okupuje Golantské výšiny, Izrael dneska okupuje palestínske územia a protiprávne tam stavia svoje obydlia. Viete si predstaviť, že by niekto spochybňoval obetu alebo obete Židov počas druhej svetovej vojny na základe tohto argumentu? Toto je proste odpudivé. A konečne prestaňte s tou rusofóbiou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Martin, zaujala ma vaša poznámka, ktorú ste v závere teda svojho vystúpenia povedali, že po oslobodení a v súvislosti s oslobodením aj Slovenska, ale celej východnej Európy, že tu zostala čižma Stalinova. A tak ma napadlo, no, viete, áno, aj Spojené štáty oslobodili, oslobodili Nemecko, ale na rozdiel od Nemcov, my sme tie ruské vojská, ktoré tu zostali, vyprevadili pred 30 rokmi. Americké? Americká základňa stále v Nemecku zostáva. Zostala na Okinawe a v mnohých ďalších štátoch sveta. Ergo pokiaľ s tými Rusmi sa dalo dohodnúť a keď bolo treba, keď ich o to požiadali domáce štáty, tak oni odišli, tak tie americké sa voľáko nevedia zdvihnúť z území, ktoré obsadili. Takže treba si aj takéto veci všímať.
A keď hovoríme o paralelách, tak samozrejme, myslím, že politika Slovenskej republiky je v poriadku. Keď hovoríme o tom, že Krym je súčasťou Ukrajiny, hovoríme, že aj gruzínske časti, ktoré sú v súčasnosti spochybnené, tak že patria Gruzínsku.
Len netreba, nesmieme zabudnúť na Kosovo. Kosovo tiež nebolo zo Srbska uvoľnené na základe nejakej vzájomnej dohody. Takže jedným dychom keď hovoríme o problémoch, medzinárodných problémoch, tak máme problémy, aj Kosovo, aj Krym, aj časť Gruzínska. A v prípade Kosova je to záležitosť Európskej únie. Európska únia zodpovedá, pretože Kosovo sa dostalo do správy Európskej únie a za tie problémy, ktoré tam sú v súčasnosti a ktoré naznačil aj minister Lajčák pri obede, je zodpovedná v plnej miere predovšetkým Európska únia a Spojené štáty americké. Takže ak tam sa porušilo medzinárodne právo, tak treba mať rovnaký meter aj voči Rusku.

Dobre, ďakujem pekne za faktické poznámky kolegom.
Pán predseda Blaha, ja som v šoku, keď označíte výbor pre európske záležitosti a rokovacie miesto, kde sa teraz stretávame, za svoju miestnosť. To by som si aj z pozície podpredsedu vyprosil a ja budem určite žiadať o oficiálne vysvetlenie, že prečo sa takto stalo.
Keď hovoríte o tom, že tu je nejaká lživá alebo iná propagandistická mimovládka, ako ste to označili, tak pre vašu pozornosť, asi ste si neprečítali tú pozvánku dostatočne dôsledne, je tam jeden vystupujúci z tejto lživej a neviem ešte akej mimovládky podľa vás, ale potom tam máme kolegu z ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a z Úradu vlády Slovenskej republiky. To znamená, z inštitúcií, ktoré sú súčasťou momentálne, alebo pod vedením vašej vládnej koalície. Takže, prosím, čítajte s porozumením aspoň pozvánky, keď už nič iné. A skutočne ak takto mienite pristupovať ku konštruktívnej diskusii, po ktorej tu veľmi voláte, alebo že sa tu potom nedá niečo vyvetrať, tak to potom svedčí o tom, akým spôsobom uvažujete a akým spôsobom potom aj vediete výbor pre európske záležitosti, čo mi je úprimne ľúto, lebo aj o tom sme tu dnes mali rokovať.
A ak vy nerozlišujete medzi tým, keď sa niekto pokloní, hoc aj ruským vojakom, našim osloboditeľom, a potom sa niekto klania človeku, ktorý proti nám vedie hybridnú vojnu, tak to mi je vás ešte viacej ľúto. Lebo o tom ten rozdiel bol, o ktorom som hovoril ja. A keď už spomínate tých osloboditeľov a Červenú armádu, skúste trošku doštudovať históriu, ako to bolo napríklad s osloboditeľmi, ktorí nechali do tla vyhorieť Varšavu a nechali tam Nemcov vraždiť našich slovanských bratov Poliakov, keď sa postavili v najväčšom povstaní druhej svetovej vojny. A potom sa môžme baviť o tom, ako to s tým oslobodzovaním a potom s totalitou, kto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, zmením troška tému, budem sa venovať chlebovým otázkam, pretože súčasťou dnešného rokovania je aj výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a možno menej politicky a viac ekonomicky má zaujímať parlament aj povedal by som našu spoločnosť, akým spôsobom máme organizovaný život v Európskej únii a aké perspektívy alebo aké možnosti máme na to, aby sme menili súčasnú situáciu, aby sme pomohli našim ľuďom. Tak predovšetkým končí pôsobnosť Európskej komisie a očakával by som, že jej ukončenie práce bude hodnotené a bude hodnotené vecne a konštruktívne v záujme toho, aby sme do budúcnosti vedeli spravovať Európsku úniu a, povedal by som, spolupracovať v rámci Európskej únie tak, aby to pomohlo rozvíjať tak ekonomický, hospodársky potenciál Slovenskej republiky, ako aj život našich občanov.
Od roku 2018 je známa správa pána Pikettyho, ktorá hovorí o tom, že východná Európa, konkrétne štáty V4 sú každoročne ochudobňované o miliardy eur, ktoré sú transfermi prenášané do štátov západnej Európy, ktoré vlastnia kapitálové investície prevažne vo východnej Európe. Ten tok financií vyhodnocoval pán Piketty z Parížskej univerzity za obdobie piatich rokov a zistil, že zo Slovenska konkrétne odchádza jedna miliarda eur ročne do západnej Európy, do krajín pôvodu vlastníkov podnikov, ktoré sú na Slovensku vybudované, v rámci čoho je, povedal by som, náš systém, hospodársky systém ochudobňovaný o tieto peniaze, ale najmä sú ochudobňovaní občania tejto republiky, pretože z ich práce sú urobené odvody z daní v krajinách západnej Európy. Každý rok jedna miliarda hodnoty daní, ktoré by mohli byť zdaňované u nás, sú vezené von a podieľajú sa na zvyšovaní životnej úrovne v Nemecku, Francúzku, v Belgicku, Holandsku, v Rakúsku, kde tieto finančné prostriedky sú použité na dôchodky, zdravotné zabezpečenie, rozvoj školstva a podobne v týchto krajinách.
Toto finančné nastavenie som kritizoval už v roku 2012 v Európskom parlamente a odpoveďou od Olliho Rehna, terajšieho komisára, bolo, že vaša vláda, pán Paška, nerobí nič, zrejme jej to nevadí. Je to záležitosť, ktorú si môžte riešiť na úrovni komunikácie s Radou a Komisiou na úrovni teda jednak vašich odborov a jednak vašich zástupcov vášho štátu.
Dnes sme už hodne ďalej časovo, ale ten problém sa nerieši. Netýka sa len Slovenskej republiky, týka sa aj Rumunska, Maďarska, Poľska, Bulharska, Litovská alebo Litvy, Estónska a podobne. Všetky krajiny, všetky štáty v rámci Európskej únie, ktoré prijali investorov, ktoré vytvorili podmienky pre to, aby títo investori doniesli prácu, postupujú takmer identicky. Vyvážajú svoj kapitál, ktorý získali, do svojich materských krajín a tam to zdaňujú. Ak to doma zdaňujú, zbavujú, by som povedal, tento štát o isté prostriedky, ktoré patria našim pracujúcim, pretože naši pracujúci si vytvorili tieto peniaze a tieto prostriedky a mali byť používané na zvýšenie životnej úrovni na Slovensku, na zlepšenie dôchodkov, na zlepšenie zdravotnej starostlivosti, na zlepšenie školstva.
Ergo musíme vstúpiť do politík transferov v rámci Európskej únie a začať rokovať o tomto probléme, pretože, a vysvetlím prečo, pretože tak Slovenská republika, ako aj štáty východnej Európy nikdy potom nebudú schopné dohnať životnú úroveň západoeurópskych štátov z toho dôvodu, že naši zamestnanci sú nútení pracovať, keď pracujú v týchto podnikoch, sú nútení pracovať po vyvezení ziskov na zlepšení životnej úrovni vo Francúzku, Nemecku a podobne. Ergo sú zákonmi a pravidlami Európskej únie nútení vykonávať prácu v prospech rozvoja štátu investorov, čo samozrejme platí tak v Európskej únii a aj vo vzťahu k investorom z iných krajín, napríklad z Kórey a podobne, a zo Spojených štátov. Všetci zamestnávatelia, ktorí vyvážajú svoje zisky, zbavujú túto krajinu, tento štát možnosti dosiahnuť lepšiu životnú úroveň, pretože systém transferov je nastavený tak, že znevýhodňuje krajiny, ktoré dodávajú svoju prácu, ale neprofitujú z tejto práce vo svojom regióne.
To je jeden problém. Druhý problém, ktorý je všeobecne známy, pán minister, mzdová diskriminácia. Hovoríme o tom tak isto od roku 2012. Poznáme to vo Volkswagene. Pracovník, zamestnanec vytvorí, vyprodukuje rovnako veľa ako pracovník vo Volkswagene v Nemecku, má dokonca vyššiu efektivitu práce, napriek tomu dostane tretinovú mzdu alebo štvrtinovú mzdu. Ak dostane štvrtinovú mzdu, pán minister, tento pracovník dostane aj tretinový dôchodok. To znamená, že to nie je len otázka, že je ukrátený na mzde. On bude ukrátený po skončení svojho pracovného cyklu aj na dôchodku. Ak chceme hovoriť o tom, že chceme dotiahnuť životnú úroveň, tak musíme tieto základné nastavenia, ktoré v Európskej únii sú založené a ktoré sú kritizované už aj francúzskymi ekonómami, pretože vytvárajú deliacu čiaru v rámci Európy, tak aby sme o týchto veciach hovorili a hovorili na fóre, kde to vieme zmeniť. Je mi jasné, že na Slovensku túto situáciu zmeniť nevieme, nemôžme, pretože nemáme na to silu.
Ale v rámci zoskupenia V4, v rámci zoskupenia štátov východnej Európy vieme tento problém nastoliť a jednoducho musíme sa usilovať o dosiahnutie zmeny, lebo ako som povedal, nikdy pri tomto nastavení ani Slováci, ani Maďari, ani Rumuni, ani Poliaci nedosiahnu životnú úroveň Nemcov, pretože zákonite tento systém hovorí o tom, že naši pracujúci svojou prácou zvyšujú životnú úroveň štátov investorov. Je to neokoloniálny model, ktorý je zabehnutý nielen v Afrike voči africkým kolóniám, ale je zabehnutý už aj v Európskej únii.
Zákaz diskriminácie, pán minister, zákaz diskriminácie platí. Aj o tom, že za tú istú prácu predsa nemôže byť človek trestaný a diskriminovaný len kvôli tomu, že tú prácu vykonáva predavačka v Lidli na Slovensku, a nie v Belgicku. Jednoducho ten systém je neprijateľný, a to je myslím ten pohľad, s ktorým by sme mali ísť do Bruselu na najbližšie rokovania a pri najbližšom zostavení Európskej komisie aj hovoriť, že je to problém, ktorý musíme veľmi rýchlo v záujme našich občanov, ktorí 15 rokov v tejto Únii žijú, a povedal by som, týmto systému sú 15 rokov už zdieraní, tak tento systém budeme musieť zmeniť.
Nechcem hovoriť o politických usporiadaniach v rámci Európskej únie. Nechcem hovoriť aj o tom, že sú tam aj iné problémy. Ale pred tým, než začne pani Merkelová alebo ktokoľvek hovoriť, že chce mať spoločnú zahraničnú politiku, tak najskôr si musíme urobiť poriadok v Európskej únii. A kvôli tomu je potrebné naozaj sa postaviť za svojich občanov. A mali by to urobiť nielen Slovenská republika, ale všetky štáty východnej Európy, pretože naozaj tento systém je neudržateľný.
Takže toľko k hodnoteniu našej zahraničnej politiky. Očakávam, že zahraničná politika do budúcnosti bude viacej sa zastávať nielen politických záujmov, ale najmä ekonomických záujmov tohto štátu a našich občanov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľujem si vás požiadať o preloženie hlasovania o bode č. 9, to je návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych symboloch Slovenskej republiky, na zajtra na jedenástu hodinu.

Dobrý podvečer, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, chcela by som sa vyjadriť k vybraným témam správy o pôsobení Slovenska v Európskej únii a chcem sa venovať oblasti životného prostredia.
Ešte v júli 2018 Slovensko obdŕžalo výzvu Európskej komisie na nápravu s tým, že nedostatočne chráni lesy a ohrozuje tým populáciu vtáctva. A na základe nedostatočných opatrení Európska komisia rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Slovensku z dôvodu nezabezpečenia náležitej ochrany prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.
Zaujalo ma, pán minister, že o tejto skutočnosti v správe nebola ani zmienka (zaznievanie gongu), ako aj o ďalších európskych, európsky významných podaniach, ktoré považujem, alebo medzinárodných, by som priam povedala, nielen európskych, ktoré považujem za veľký nedostatok tejto správy. V tejto veci, v tomto podaní v Európskej komisii som vás aj, pán minister, interpelovala a musím povedať teda, neviem, či ste čítali odpoveď, ktorú ste mi zaslali, ale teda predpokladám, že je to váš podpis, ktorý figuruje pod odpoveďou k tejto interpelácii, pretože naozaj bola to vlastne diplomatická nota nič nehovoriaca o konkrétnych krokoch. Pritom ide o naozaj veľmi významné podanie, ktoré môže mať dopady na Slovensko nielen finančné, ale hlavne ide o to, že dôvody, pre ktoré toto odôvodnené stanovisko sme dostali, sú, môžu byť pre našu krajinu fatálne.
Ide o rozsiahle výruby lesov a o likvidáciu, likvidáciu biotopov pre Tetrova hlucháňa. Slovensku hrozí žaloba zo strany Európskej únie za nedodržiavanie týchto, týchto záväzkov. A do konca marca mala byť, tohto roka, samozrejme, to ešte nemôže byť v správe, ale predpokladám, že teda mohlo to byť v správe za rok 2018. Do konca roku dvetisíc, teda do konca marca tohto roku malo byť podaná informácia o tom, aké opatrenia slovenská strana prijme. Keď by sme si čítali vašu správu a nemáme tieto informácie, tak by sa mohlo zdať, že všetko je v poriadku, ale nie je.
Ďalší škandál, ktorým Slovenská republika čelila, začal ešte v roku 2017, kedy sme čelili škandálu ohľadom lokality svetového dedičstva UNESCO – Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Vláda mala prijať komplexný návrh opatrení, ktoré mali byť prezentované v minulom roku, a dodnes nie sú prijaté opatrenia. Áno, je pravdou, že vláda prijala pozmenené uznesenie, kde si termín posunula. Ale to neznamená, že ten škandál tu naďalej nie je a odpovede pre výbor UNESCO nemáme. Ale s výrubom, výrubom v týchto lokalitách pokračuje aj naďalej.
Ďalšia vec, ktorá si myslím, že mala tam byť, v správe, pretože sa týkala taktiež obdobia, ktoré ste prezentovali, a ide o Agendu 2030. Je to známa aj ako agenda udržateľných rozvojových cieľov a bola to jedna z vašich top priorít, ako ste boli predseda 72. Valného zhromaždenia OSN. Táto agenda platí pre všetky krajiny vrátane Slovenska. Prečo správa neobsahuje žiadne informácie o plnení uznesení? Sú tam vážne veci, ktoré sa týkajú nielen zriadenia hodnotiacej komisie. To je najmenej. Ale ide o to, aby tam reálne kroky, o ktorých tvrdíme v strategických dokumentoch a rôznych správach, že sa plnia, ale vidíme všetci, keď ideme do našich lesov, že to nie je pravda. Minimálne, minimálne v tejto oblasti lesného hospodárstva, kde aj Agenda 2030 hovorí o tom, že do roku 2020 má byť zastavené masívne odlesňovanie lesov nielen na Slovensku, ale na svete.
A to je tiež jedna z vecí, na ktorú chcem poukázať ešte v ďalšom, že my sa tu staráme o lesy v iných krajinách, iných, tretieho sveta a snažíme sa ich primäť k tomu, aby neodlesňovali, ale pritom naše odlesnené hory vidno z lietadla.
Píšete, že v oblasti lesníctva Slovensko sa malo zúčastniť teraz v máji 14. zasadnutia fóra OSN o lesoch. Tak som si našla správu na stránke ministerstva pôdohospodárstva, kde teda akože je to vskutku výsmech o tom, čo sa tam prezentovalo, ako je všetko vlastne u nás v poriadku. Čudujem sa, pán minister, že vlastne sa staviate vy v tejto správe do úlohy štatistu, respektíve diplomatického zahladzovania neschopnosti vašich kolegov, rezortných kolegov, ktoré majú práve tieto, túto oblasť z ochrany adaptácie Slovenska na zmenu klímy, alebo zabezpečenia znižovania uhlíka únikov do ovzdušia, že potom to tak diplomaticky v tej správe učešete, že všetko vyzerá v poriadku, lebo len sme unikli natesno (zaznievanie gongu) konaniu Európskej komisii voči neplneniu smernice o ovzduší. To aj sa uvádza vo vašej správe, že teda iní tam boli, v tom konaní, ale my nie. Ale všetci veľmi dobre vieme, že teda my tú smernicu nedodržiavame a nedodržiavame ju z viacerých, z viacerých dôvodov. Napríklad jeden z nich je, aj medzery v monitoringu, sú to veci, keby sme ten monitoring mali poriadny, tak by sme asi neboli takí spokojní s kvalitou znečisteného ovzdušia. To, že o tom nevieme, neznamená, že to znečistenie nie je.
To isté sa týka aj znečistenia vôd. To je ďalšia smernica, ktorá je medzinárodná a ktorá od roku 2004 je, platí aj rámcová smernica o vodách, platí aj pre Slovensko. Problémom je, že naozaj sa vykazujú nepravdivé údaje do Európskej komisie. Tvárime sa, že všetko je v poriadku, ale pritom, pozrime sa, čo sa deje na Žitnom ostrove. Naša studnica, naša ropa 21. storočia, pitná voda je dnes zamorená toxickým kokteilom zo skládok a zlého hospodárenia v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve.
Nič vo vašej správe sa nehovorí o zmluve s Maďarmi ohľadom plnenia podmienok a záväzkov Vodného diela Gabčíkovo, ale taktiež ani plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorá vyplýva z haagskeho rozhodnutia. To sú, vaša parketa, váš splnomocnený zamestnanec má tieto veci na starosti. Minulý rok bolo 25 rokov od uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Ale tento detail a problémy spojené s týmito záväzkami sa do správy nedostali.
Ochrana prírody, biodiverzity a krajiny, áno, máte tu súpis opatrení, ktoré Slovensko prijalo ako programy starostlivosti, najmä o chránené vtáčie územia. Bolo to jednou z kritiky zo strany Európskej únie, že tieto programy starostlivosti nemáme. Áno, je pravdou, že vláda ich viacero schválila. Lenže pravdou aj je, že nie sú implementované do praxe, že nie sú premietnuté do programov starostlivosti o les. A to, čo vidíme v našej krajine, je dôsledok toho, že na jednej strane nerobíme to, čo hovoríme, ale niečo hovoríme a konáme niečo úplne iné.
Ste členom tejto vlády a očakávala by som ako minister zahraničných vecí, že budete tlačiť na svojich kolegov, na to, aby nielen rozprávali o plnení medzinárodných záväzkov, ale hlavne aby ich napĺňali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja vôbec nie som prekvapený z vášho vystúpenia, pretože dosť takú zmes nepravdivosti ste tu povedali. Ja len z lesníckeho aj z ochranárskeho hľadiska si dovolím vám pripomenúť niektoré závažné veci.
Vraveli ste o populácii vtáctva, ako je u nás s tou populáciou vtáctva zle. Pokiaľ vám je jasné, možnože nie je, boli v rámci starostlivosti o lesy programy starostlivosti o les už dávnejšie zriadené tzv. vtáčie územia. V týchto vtáčích územiach môže obhospodarovateľ, vlastník lesa, robiť ťažby, jednak úmyselné a neúmyselné, len v čase, keď vtáctvo nehniezdi. Určite by mohol mi to potvrdiť známy to náš ornitológ pán Martin Fecko. Čiže tieto vtáčie územia sú u nás zriadené a ja som proti tomu, že u nás tá populácia vtáctva je nejak prenasledovaná alebo čosi podobné.
Potom ste sa takým zvláštnym výrazom zmienili o rozsiahlosti výrubu lesov. Jednoducho u nás holoruby sú plánované a jednoducho môže ich robiť len v piatich skupinách. V jednej z nich sú napríklad viate piesky a tak ďalej a tak ďalej, nechcem tu robiť zo seba múdreho, čo sa týka zákona o lesoch. Len tam sú povolené. Inde sú povolené len tzv. doruby alebo clonné ruby, podrastová forma hospodárenia, aby sme prirodzené zmladenie dosiahli z týchto pôvodných lesov.
Takže doporučoval by som si to dobre naštudovať a potom nejak úplne inou terminológiou.