45. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Čo sa týka sobášenia, keď ešte sa vrátim k tej predchádzajúcej téme, tak túto sobotu sa mi podarilo tri takéto páry oddať. Ak by niekto mal seriózny záujem z kolegýň poslankýň alebo kolegov poslancov, alebo z vašej rodiny, v Banskej Bystrici som vždy k dispozícii.
Ale teraz k tomu, kvôli čomu som sem prišiel za tento rečnícky pult. Dovolím si vás, ctené plénum, oboznámiť s návrhom zákona, ktorý sme pripravili spoločne s kolegyňou Zuzanou Zimenovou a kolegom Milanom Laurenčíkom. No a cieľom nášho návrhu zákona je zaviesť jedno veľmi dôležité a podľa nášho aj užitočné pravidlo, podľa ktorého budú podpisy na podpisových hárkoch pod petíciou, ktorá žiada vyhlásenie referenta v určitej otázke, použiteľná len po dobu šiestich mesiacov od začiatku zbierania podpisov s tým, že v rámci tejto lehoty musia byť petičné hárky odovzdané príslušnému orgánu verejnej moci, inak stratia platnosť. Na bežné petície sa toto obmedzenie vzťahovať nebude.
Súčasná úprava totiž nezohľadňuje časové súvislosti výkonu petičného práva, čo vo väzbe na ústavnú povinnosť prezidenta vypísať referendum pri splnení zákonných podmienok umožňuje zbierať podpisy aj niekoľko rokov, čo sme na Slovensku už viackrát zažili, dokonca aj desaťročie. Pričom takto odovzdané petičné hárky už logicky obsahujú množstvo možno aj mŕtvych osôb, alebo aj žijúcich osôb, ktoré mohli medzitým zmeniť názor. Príliš dlhé zbieranie nevylučuje postupné pripisovanie mŕtvych osôb pod petíciu s nepravým podpisom bez možnosti kontrolujúcich orgánov neprávosť podpisu dokázať. Aj toto je jeden z problémov, ktorému sa v minulosti pri konkrétnych praktických prípadoch čelilo. Takto vyzbierané podpisy neodrážajú akútnu spoločenskú potrebu vypísania daného referenda a je dôvodné sa domnievať, že často slúži len na mediálnu prezentáciu organizátorov petície. Nehovoriac o finančných prostriedkoch vynaložených na organizáciu referenta za týchto okolností, ktoré by sme mohli využiť na prospešnejšie účely.
A teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme stanoviť časový limit použiteľnosti petičných hárkov na šesť mesiacov od začiatku zbierania podpisov pod petíciu s tým, že v rámci tejto lehoty musia byť petičné hárky odovzdané príslušnému orgánu verejnej moci, ako som už spomínal, v opačnom prípade teda stratia platnosť.
Benevolentnosť, ako ju máme nastavenú v momentálnej legislatívnej podobe, vyžaduje sprísnenie vo viacerých oblastiach tak, aby tento inštitút skutočne plnil svoj pôvodný zámer a nebol dlhé mesiace či roky doslova že politický zneužívaný.
V tejto súvislosti len dodám, že sme dali vypracovať štúdiu Parlamentného inštitútu, ktorý porovnáva viaceré krajiny, ako to majú nastavené a zrealizované vo svojom ústavnom a legislatívnom poriadku oni a rád o tom budem informovať potom v rozprave. Tak isto som pripravený diskutovať o tej lehote šiestich mesiacov. Môžme sa rozprávať o zúžení tejto lehoty, alebo aj rozšírení, podľa toho, ako to budeme politicky cítiť, prípadne tak ako budeme mať pocit, že by to bolo najsprávnejšie. Pretože aj o tejto lehote je potrebné viesť nielen odbornú, ale samozrejme aj politickú diskusiu.
Pre úplnosť treba dodať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a, samozrejme, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ani negatívny sociálny vplyv či vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
V tejto chvíli som skončil, pokiaľ ide o predstavenie návrhu, a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam v súlade s § 73 rokovacieho poriadku informáciu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1436). Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1533 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna, respektíve gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Tak ešte raz ďakujem, pán predseda, za slovo. Dovolím si doplniť niekoľko informácií k tejto téme. Je mi trošku ľúto, že v podstate prezentujeme tento návrh podľa môjho názoru apolitického charakteru a zdá sa, že by mohol byť aj všeobecne prijateľný, pred takýmto poloprázdnym plénom. Ale napriek tomu verím tomu, že sa dobrá správa o tom, že táto zmena môže byť všeobecne prospešná, bude niesť najmä koaličnými lavicami, nakoľko tieto v tejto chvíli viac-menej zívajú prázdnotou.
A prečo to hovorím? Súvisí to samozrejme aj s tým, že máme tu konkrétny príklad, alebo niekoľko konkrétnych príkladov, kedy sa naozaj tento problém na Slovensku vyskytol. Máme tu niekoľko príkladov, kedy sa politický inštitút referenda a petičného práva zneužil. A ja si dovolím za všetky spomenúť jeden. Mám na mysli napríklad petíciu ohlásenú ešte v júni 2016, ak si dobre pamätám, kolegami zo strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Je to ich svätým právom mať takúto iniciatívu, je to ich svätým právom mať takýto bod programu vo svojom politickom programe, ale pravda je aj taká, že pokiaľ zbierajú takéto petičné podpisy, a dnes je všeobecne známe, že ich nenazbierali dosť, tak sa potom veľmi otvorene rozprávajme aj o tom, že v roku 2016 to začali realizovať na základe určitej eufórie, ktorá vznikla vystúpením alebo teda referendom o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, tzv. brexite, kedy viaceré antisystémové radikálne, fašistické, neonacistické, neomarxistické, a tak ďalej a tak ďalej, strany naprieč Európou začali nad touto myšlienkou ako rozbiť Európsku úniu uvažovať a teda spúšťali podobné iniciatívy. No a za ten čas, ako ste si iste všimli, uplynuli už takmer tri roky a stále sa petície oficiálne zbiera. Napriek teda tomu, že sme sa z úst predsedu tejto politickej strany tento víkend dozvedeli, že možno to už s tým vystúpením Slovenska z Európskej únie nie je až také aktuálne. A možnože je naozaj dobré prehodnotiť túto myšlienku a bavme sa už len o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie, ktorú zároveň zakaždým títo poslanci majú potrebu počastovať aj rôznymi inými radikálnymi výrazmi.
A o toto sa nám práve jedná, aby ak samotní autori petície napríklad zmenia názor, nehovoriac už o množstvách občanov, ktorí dnes na príklade Veľkej Británie vidia, že vystupovať z Európskej únie možno vôbec nemusí byť až taký dobrý nápad a už tobôž nie v prípade relatívne malej 5,5- miliónovej krajinky, keď si ju porovnáme so 67-miliónovou Veľkou Britániou, ktorá sa stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, jadrovou veľmocou, jednou z najväčších armád sveta a tak ďalej a tak ďalej, piatou najväčšou krajinou, pokiaľ ide o svetový obchod, a tak ďalej. Takže zdá sa, že niektorí už pookriali, niektorí precitli, ale podpisy pod petíciu platia. A toto vnímame ako problém.
Preto som otvorený rozprávať sa otvorene aj o tom, ako dlho má takáto petícia byť zbieraná. Nemusí to byť nami navrhnutých šesť mesiacov, v rámci druhého a tretieho čítania si viem predstaviť, že dôjde k zmene v rámci tejto lehoty, pokiaľ prídu kolegovia, alebo kolegyne s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý by to dokázal upraviť. Ale bavme sa konkrétne o tom, že naozaj tento príklad hovorí za všetky, že tu máme politické zneužitie petičného práva a máme tu aj snahu o zneužitie referendovej demokracie, tak ako ju na Slovensku poznáme. Práve na nie možno celkom sväté účely, aspoň prinajmenšom z môjho politického pohľadu. A ak sa teda tri roky zbierajú takého petičné podpisy a možno sa budú zbierať ďalšie tri, päť, desať rokov, tak to nikto z nás pravdepodobne v tejto sále nemôže považovať za správne.
Preto prichádzame s touto zmenou, verím že systémovou. Je to súčasť toho balíka, o ktorom som rozprával na predchádzajúcej schôdzi, keď tu bola snaha o sfunkčnenie referenda, ku ktorému sa aj my hlásime, akurát že máme predstavu, že treba začať týmito drobnými systémovými krokmi, aby sa referendová demokracia nezneužívala a aby naozaj malá menšina občanov nerozhodla v nejakej veľmi rizikovej otázke o veľkej väčšine občanov.
Takže toto je prvý z takýchto návrhov. Určite ich máme pripravených podstatne viac. A ja verím tomu, že toto je ten prvý a najprijateľnejší, na ktorom sa dokážeme v rámci pléna všetci zhodnúť. Takže vopred budem rád za vašu podporu. A keď vás táto problematika zaujíma a chcete si o nej naštudovať trošičku viac, rád by som dal do vašej pozornosti už zmieňovanú publikáciu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne Parlamentného inštitútu, evidenčné č. je to 83/19 a volá sa to Lehoty podpisovej petície a kvórum platnosti referenda v Chorvátsku, Írsku a vo Švajčiarsku. Tieto krajiny sme vytipovali ako tie, kde naozaj referendová demokracia má svoje pevné miesto. A práve napríklad také Chorvátsko, ktoré nám historicky, kultúrne aj počtom obyvateľov je veľmi blízke, nám môže slúžiť ako zaujímavý príklad a ten si dovolím tu na záver môjho vystúpenia uviesť.
V Chorvátsku, milé dámy, vážení páni, totižto sa môže zbierať petícia pod referendum alebo teda za vypísanie referenda len dva týždne. My navrhujeme šesť mesiacov. Čiže ak v Chorvátsku sú schopní to niektorí zvládnuť za dva týždne, čo je považujem za veľmi krátku lehotu, ale mali sme tam niekoľko podobných iniciatív, tak nevidím dôvod na to, aby sme to my nezvládli za šesť mesiacov. Pričom, ako hovorím, som otvorený diskutovať na tému rozšírenia tejto lehoty, pokiaľ sa naozaj najmä občianske iniciatívy budú cítiť týmto nejakým spôsobom ukrátené, ak budú potrebovať, aby táto lehota bola dlhšia. V tejto súvislosti sme veľmi ochotní načúvať najmä na to, aby sa v tých šiestich mesiacoch alebo v nejakom inom časovom období udiali napríklad voľby. Pretože mnohé petičné iniciatívy sa dejú práve bezprostredne v súvislosti s voľbami, pretože počas nich sa pomerne jednoducho dajú petičné podpisy zbierať. Čo ja kvitujem a uznávam a rešpektujem, že je to správna a múdra iniciatíva. Takže my sa zase nebránime ani týmto zmenám. Sme ochotní načúvať a pevne verím, že k takejto diskusii dôjde v rámci druhého čítania a vopred vám ďakujem všetkým za podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Oceňujem, že pán predkladateľ ešte vystúpil v rozprave, a bolo by podľa mňa také až neslušné, ak by som sa neozval k tejto téme. Pretože sám veľmi dobre viem, keď vystúpime k niečomu a žiadame zároveň tým si aj určitú spätnú väzbu, aby tu aspoň nejaký náznak diskusie bol. Tak keď už naznačil konkrétnu komunikáciu s nejakými občianskymi združeniami, resp. spoločenstvami, či pri príprave tohto návrhu, samotnej lehoty tých šiestich mesiacov prebiehali nejaké diskusie, prípadne, ako dopadli tieto diskusie, keď sa tento návrh zákona pripravoval. Čiže toto by ma zaujímalo. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Oceňujem, pán poslanec, že ste prihlásili do rozpravy a položili túto otázku. A moja odpoveď je áno, diskutovali sme. Priznávam bez mučenia, že niektoré iniciatívy tým neboli úplne nadšené, pretože naozaj sa im zdá tá 6-mesačná lehota pomerne krátka. Aj preto som tu niekoľkokrát zdôraznil, že sme ochotní diskutovať o tom, či ju prípadne predĺžiť. Veľmi podstatné ale bolo práve to, aby počas tých šiestich mesiacov sa konali nejaké všeobecné voľby. Pretože mnohé z týchto petičných iniciatív sú najaktívnejšie práve počas volieb, však to všetci poznáme, najmä v súvislosti napríklad s iniciatívou proti hazardu. Mnohé petičné aktivity sa dejú práce počas volieb, lebo inak by ste napríklad tých 30 % podpisov v meste veľkosti Banskej Bystrice alebo Žiliny alebo Nitry nemali šancu vyzbierať, tieto podpisy. Takže tomuto sme naklonení. Vieme si predstaviť legislatívnu zmenu tak, aby tých 6 mesiacov obsahovalo aj teda možnosť konania sa volieb. Ale v tomto prípade, aby som to zase trošku upresnil, hovoríme o petícii pod všeobecné, celoštátne referendum, čo je trošičku iná vec ako miestne alebo regionálne referendum. Takže tam sa môžme potom naozaj veľmi aktívne rozprávať o tom, akým spôsobom k tomu majú jednotlivé tie iniciatívy, spoločenstvá, akokoľvek to nazveme, pristúpiť. Ale vôbec sa nebránime tomu, aby sme aktívnejšie aj počas toho druhého čítania ešte k tejto téme zaujali stanovisko.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.
Opäť skúsim na úvod trošku priblížiť problém, ktorý by sme s kolegami chceli týmto návrhom zákona riešiť. Predstavte si manželov dôchodcov, ktorí majú spoločný účet, na ktorý im obidvom spoločne pravidelne chodí dôchodok. Ak jeden z týchto manželov zomrie, tento účet sa stáva predmetom dedičského konania, čo v praxi znamená, že pozostalý, teda buď vdova alebo vdovec, nemôže s týmto účtom až do jeho vysporiadania disponovať. Toto môže trvať niekedy aj roky. Na tento účet ale tomuto pozostalému stále chodí jeho vlastný dôchodok, ku ktorému sa ale nevie dostať. Ak si ihneď založí nový účet a požiada Sociálnu poisťovňu, aby mu začala dôchodok posielať na tento nový účet, Sociálna poisťovňa má na túto elementárnu transakciu lehotu 90 dní.
Áno, 90 dní trvá Sociálnej poisťovni transakcia, ktorá komukoľvek, kto má hocijaký účet v akejkoľvek banke, trvá cez internetbanking rádovo sekundy. V praxi toto znamená, že celé tri mesiace sa jeden dôchodca, jeden vdovec, vdova nedokáže dostať k svojmu dôchodku. Kým zdieľanie spoločného účtu týchto manželov počas ich spoločného života im prinášalo rôzne výhody, úsporu a tak ďalej, tak po úmrtí, kedy má pozostalý vdovec alebo vdova kopu aj mimoriadnych výdavkov, napríklad výdavkov spojených s pohrebom, nedostane sa nielen k svojim peniazom, čo je v tomto prípade v poriadku, lebo absolútne chápeme, že pokiaľ teda je to spoločný účet a jeden z nich zomrie, tak tento účet sa stáva predmetom dedičského konania a je úplne v poriadku, že bude zablokovaný, ale nie je v poriadku, ak naďalej Sociálna poisťovňa tomu druhému majiteľovi účtu, tomu pozostalému naďalej posiela na tento účet ďalšie tri mesiace jeho dôchodok, pričom požiadal o to, aby mu ich posielala, tieto peniaze, na iný účet.
Možno sa to javí ako drobnosť, no verte mi, že mnohým mimoriadne komplikuje situáciu. A mňa veľmi, veľmi, veľmi osobne mrzí, že Sociálna poisťovňa sama od seba v dnešnej dobe tento problém nerieši napríklad tým, že napriek zákonnej lehote 90 dní, že by tieto žiadosti vybavovala promptne a že by nevyužívala tých 90 dní, ktoré na to má. Pokiaľ by takto promptne konala, nemali by sme možno viacerí z vás v mailoch takéto sťažnosti ľudí, ktorí si s tým nevedia poradiť.
Cieľom predloženého návrhu je z uvedeného dôvodu zavedenie povinnosti pre Sociálnu poisťovňa promptnejšie reagovať na záujem poberateľa dávky sociálneho poistenia, nechať si tieto dávky poukazovať na iný bankový účet, a to skrátiť 90-dňovú lehotu na tri pracovné dni.
Návrh sa týka všetkých dávok, avšak najpočetnejšou skupinou, ktorých sa táto zmena dotkne, sú starobní dôchodcovia. Hoci v minulosti najmä u poberateľov starobného dôchodku prevládala tendencia nechať si dôchodok doručovať priamo na adresu bydliska poštovým doručovateľom, v súčasnosti sa situácia začína obracať v prospech bezhotovostného poukazovania starobného dôchodku na účet v peňažnom ústave. Tento trend prevažuje najmä u čerstvých dôchodcov, ktorí boli navyknutí na bezhotovostné zasielanie mzdy na účet. Výhodou bezhotovostného zasielania dôchodku na účet v banke okrem možnosti zriadenia rôznych inkás, trvalých príkazov a priebežné úhrady nákladov, či už na bývanie a tak ďalej, je aj zníženie majetkovej kriminality voči dôverčivým dôchodcom, ktorí svoje úspory prechovávajú doma, ale aj zníženie násilnej majetkovej kriminality voči poštovým doručovateľom.
Je preto úplne namieste neodrádzať poberateľov týchto dávok od bezhotovostnej platby tým, že človeku hrozí riziko, že keď sa čokoľvek stane a on bude potrebovať zmeniť účet, kam mu má Sociálna poisťovňa posielať jeho peniaze, že s tým bude mať obrovský problém.
Trojmesačná lehota na zmenu jedného čísla účtu by bola možno primeraná v administratívno-technických podmienkach 19. storočia, ale určite nie dnes. Dámy a páni, máme 21. storočie a skutočne 90 dní meniť jedno číslo účtu je absolútne neprimerané a je to voči týmto ľuďom mimoriadne nefér.
Som presvedčená, že by sa v tomto mala Sociálna poisťovňa správať viac proklientsky, a to aj bez zmeny zákona. Ale keďže sa to nedeje, tak je na mieste prísť s takýmto návrhom na zmenu.
A túto zmenu nepodávame prvýkrát, dámy a páni. Stojím tu s ňou už druhýkrát. A prvýkrát neprešla, neviem, či prejde dnes. Opäť je to, dámy a páni, neľavicové, nepravicové, neliberálne, nekonzervatívne. Je to proste vyjdenie v ústrety ľuďom normálnym bežným prístupom tak, ako to komerčné subjekty robia. Ja nevidím jediný dôvod, prečo by tak nemala konať aj Sociálna poisťovňa.
Opäť pre poriadok, predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani negatívny vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv. Vzhľadom na predkladanú dĺžku legislatívneho procesu navrhujeme, aby účinnosť tohto návrhu zákona bol 1. augusta 2019.
Dovoľte mi naozaj sa veľmi, veľmi prihovoriť za to, aby bol tento návrh zákona schválený. Skutočne to pomôže mnohým poberateľom dávok od Sociálnej poisťovne. Dámy a páni, ak sa náhodou rozhodnete, že len preto, že to je návrh z dielne opozície, ho neprijať, prosím vás, inšpirujte sa ním, prídite opäť, nebolo by to prvýkrát, zrejme ani poslednýkrát, kedy si tak trošku požičiate náš návrh zákona. Prosím vás pekne, doneste ho sem vy, my ho veľmi radi podporíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som samu seba určila namiesto pána poslanca Mihála za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1441.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1535 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som si k vášmu návrhu vyžiadala stanovisko Sociálnej poisťovne aj ministerstva práce. Tak veľmi stručne vás informujem o tom teda, aké mali k tomuto výhrady.
Súčasná právna úprava § 117 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vychádza z technických možností vykonávania právnej úpravy. V zmysle stanoviska Sociálnej poisťovne súčasný systém vyplácania dávok funguje na základe dohodnutých detailných postupov so Slovenskou poštou, a. s., a jednotlivými bankami, ktoré kladú primárny dôraz na zabezpečenie ochrany verejných financií.
Akékoľvek úvahy o stanovení kratších termínov na vykonanie zmeny v spôsobe výplaty a na vykonanie zmeny v poukazovaní na iný bankový účet sú limitované technologickou realizovateľnosťou, ktorú determinuje nutnosť aplikácie bezpečnostných prvkov zabraňujúcich nehospodárnemu vynakladaniu verejných prostriedkov. Zmena tohto systému predpokladá dohodnutú zmenu postupov a žiada si zároveň aj zmenu softvérov všetkých participujúcich strán, preto bez vzájomnej súčinnosti a dôsledného overenia zmien nie je reálna. Preto z uvedených dôvodov vníma Sociálna poisťovňa predložený návrh zákona v súčasnosti za nevykonateľný.
Sociálna poisťovňa však v zmysle stanoviska vníma dôležitosť vykonania zmeny v spôsobe výplaty, ako aj zmeny v poukazovaní na iný bankový účet a vykonávané úkony smerujúce ku skráteniu uvedeného obdobia na minimum. Vykonávanie týchto úkonov si však nežiada zmenu súčasnej právnej úpravy.
Ešte majú pripomienky, že od vyššie uvedeného legislatívny text je zmätočný a nekorešponduje so zámerom uvedeným v dôvodovej správe. Z môjho pohľadu ja navrhujem komunikáciu so Sociálnou poisťovňou a pokiaľ by sa vydiskutovali tieto nejasnosti a bolo by možné softvérové a iné technické náležitosti nejakým spôsobom vyriešiť, tak rada tento návrh podporím.
Ďakujem.

139.
Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch. Cieľom návrhu zákona je reagovať na niektoré kauzy znečistenia pitnej vody, zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o kvalite odoberanej pitnej vody a zvýšiť tak celospoločenskú kontrolu nad kvalitou vody určenej pre ľudskú spotrebu. V druhej časti vytvára priestor na zníženie tvorby plastového odpadu z obalov tým, že sa umožní predaj aj do vlastných obalov kupujúceho.
Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1442.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúci z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.