45. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť ďalší návrh mňa a kolegov z SAS, ktorý je zo sady návrhov, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie. Tento konkrétne by mal znížiť finančnú aj administratívnu záťaž. Je to návrh, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. je to Zákonník práce a mení sa zároveň zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Predmetnou úpravou sa umožňuje zamestnancovi v prípade zabezpečovania stravovania zamestnávateľom prostredníctvom stravovacích poukážok zvoliť si namiesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie vo výške, v akej by zamestnávateľ mal povinnosť prispieť na teplé hlavné jedlo. Navrhujeme zaviesť povinnosť pre zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie svojim zamestnancov vo všetkých smenách na základe dohody s nimi nasledovnými spôsobmi: buď poskytovaním jedného teplého jedla, hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej smeny vo vlastnom v stravovacom zariadení, alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie týmto spôsobom, alebo poskytovaním stravovacích poukážok pre zamestnancov alebo poskytovaním finančných príspevkov na stravu pre zamestnancov. Navrhujeme, aby v prípade zabezpečovania povinného stravovania formou finančného príspevku bol tento na strane zamestnanca oslobodený od dane a to bez požadovania lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára.
Navrhované znenie zabezpečí zrovnoprávnenie nárokov zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie. Rovnako ako sa umožní výber možnosti zabezpečenia stravovania zamestnancov, predložený návrh umožňuje samostatne zárobkovo činným osobám, teda živnostníkom, uplatniť si daňové výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň formou paušálnych výdavkov vo výške stravného na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Dámy a páni, tento návrh zákona má mnoho výhod. Ja sa budem snažiť len na niektorých z týchto, výhodách, demonštrovať to, aká je to vlastne v súčasnej podobe hlúposť. A skúsim vyzdvihnúť aj tie výhody, ktoré by obnášal nami navrhovaný návrh, a teda konkrétne, že by bola možnosť sa dohodnúť medzi zamestnancom a zamestnávateľom, či mu bude poskytovať, zamestnancovi, konkrétne teplé jedno alebo mu dá finančný príspevok alebo stravné lístky. Ak by takáto možnosť voľby bola, vznikne vyššia sloboda a voľnosť v stravovaní.
Predstavte si situáciu, že v blízkosti firmy, kde pracujete, je možno taká reštaurácia, v ktorej vám nechutí. Je lacnejšia alebo má iné vami preferované parametre, ale neberú v nej vaše stravné lístky. Potom je tam taká, v ktorej vám síce nechutí, ale berú tam tieto stravné lístky. No nepriamo vás tento systém núti chodiť tam, kde vám ani nechutí, kde je to možno drahšie a do zariadenia, ktoré by ste si inak nevybrali, ak by ste mali príspevok v peniazoch.
Ďalšie. Ak by prešiel nami navrhovaný zákon skončí obmedzovanie ľudí so špeciálnym stravovacím režimom. Máme medzi sebou mnoho ľudí, ktorí si nosia do práce stravu z domu. Možno že majú na to rôzne dôvody, sú to celiatici, sú to vegetariáni, sú to ľudia s rôznymi zdravotnými obmedzeniami, jednoducho nevyhovuje im za stravné lístky sa stravovať v nejakej blízkej reštaurácii, chcú si kupovať, respektíve prinášať stravu z domu.
Ďalšia výhoda. Odpadla by povinnosť zamestnanca kupovať si tieto stravné lístky. My veľmi dobre vieme, že tieto stravné lístky nekupuje len zamestnávateľ, ale skladá sa na ne zamestnanec aj zamestnávateľ. A táto sloboda voľby tu nie je, jednoducho zamestnanec chce, nechce, musí sa na tieto stravné lístky svojimi vlastnými peniazmi poskladať. Znížia sa náklady pre zamestnanca, nielen zamestnávateľa, ale aj zamestnanca, pretože zo stravných lístkov sa nevydáva. Neraz som nielen ja, ale určite aj mnohí z vás svedkami toho, že ľudia si za tieto stravné lístky, keď im to nevyjde presne v tej sume, v akej majú nominálne hodnoty, tak si potom pri pokladni dokupujú kadejaké cukrovinky, kadejaké žuvačky, kadejaké, neviem čo všetko, a toto jednoducho nie je, nie je potrebné. Toto zase len núti ľudí si kupovať niečo, čo by si normálne nekúpili, ale len aby teda využili túto, respektíve, aby kompenzovali tú nevýhodu, že im z toho nevydajú, tak si tam kupujú rôzne veci, ktoré nechcú, a ešte aj tak sa im často krát stáva, že nejaké drobné im z toho nevydajú. Stravné lístky môžu prepadnúť. Čiže tento, táto cenina má obmedzenú platnosť a ak človek patrí medzi tých, ktorí ich nemajú kde priebežne využívať, že pravidelne ich proste nepoužívajú, len raz za čas za ne spravia nejaký nákup a nechajú ich niekde vo vrecku, v bunde, niekde ich založia, tak sa môže kľudne stať, že im prepadne ich platnosť a jednoducho prídu o túto, dokonca aj o svoje peniaze, neprídu len o ten príspevok od firmy, ale prídu aj o svoje peniaze, pretože po dobe exspirácie týchto lístkov si za tie lístky už nič nekúpia.
Znížia sa samozrejme náklady aj pre zamestnávateľa. Pretože na to, aby zamestnávateľ finančný príspevok poskytol zamestnancovi, musí živiť sprostredkovateľskú firmu. To znamená, zamestnávateľ dáva peniaze svojmu zamestnancovi cez tretiu osobu a tejto za to dáva poplatok. Ak si odmyslím zbytočnú byrokraciu, ktorá súvisí s týmto vybavovaním, platením, doručovaním a tak ďalej a inými službami, tak tieto poplatky skutočne nie sú zanedbateľné. A čo je na tom asi najjasnejšie, presne o toto zrejme ide. Toto je tak silný lobing sprostredkovateľských firiem, že jednoducho tak nelogická, tak nevýhodná, tak obmedzujúca forma poskytovania príspevku tu dlhé roky dokáže prežiť, to je, to je naozaj výsledok tak neuveriteľne silného lobizmu, že to naozaj, teda chcela som povedať, že nemá obdobu, no má obdobu, lebo sme toho svedkami asi na každom kroku, ale, ale patrí to naozaj medzi tých fakt top kandidátov lobizmu, čo sa tu deje.
Dámy a páni, tento návrh zákona, ktorý predkladáme, je výhodný aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov. Zamestnávatelia budú aj naďalej prispievať na stravovanie svojich zamestnancov. Tento príspevok nebude zdanený, nebude zodvodovaný, častokrát sa to totižto takto, takto mylne komunikuje, že z toho budú proste platiť dane alebo odvody, no nebudú. Tak je ten návrh zákona postavený a dokonca ho, sme ho postavili aj tak, aby aj živnostníci si mohli uplatniť tento príspevok na stravné.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Účinnosť navrhujeme od 1. augusta 2019. Keďže nejde o žiadnu daňovú ani inú povinnosť, ide skutočne o zrušenie nejakej povinnosti, ktorou štát núti jedného podnikateľa kupovať si služby od iného podnikateľa. Preto si dovolím poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, poslankyni Bašistovej, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1444. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1538 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Chce sa k rozprave vyjadriť a zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie.
Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Áno? Je to na dlhšie, tak asi zajtra. Máte toho viac, áno? Dobre.
Takže ja preruším túto schôdzu. Pokračujeme zajtra záverečným vyjadrením pani spravodajkyni Bašistovej o deviatej hodine. Ďakujem, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prajem príjemný večer. Ďakujem

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej požiadali o ospravedlnenie pán poslanec Mihál a pán poslanec Zelník.
Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení Zákonník práce, tlač 1444.
Poprosím poslankyňu Kiššovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Nech sa páči.
O záverečné slovo požiadala spravodajkyňa pani poslankyňa Bašistová. Takže teraz máte priestor, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1444.)

Prajem všetkým príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, tak ako som včera avizovala, tak spravodajcovanie som vzala namiesto pána poslanca Mihála. Aby to malo aj nejakú pridanú hodnotu, tak som si vyžiadala k tomuto návrhu zákona stanovisko ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého vyberiem len krátku časť v prípade možného zapracovania potom, pokiaľ by sme zákon posunuli do druhého čítania. Takže pôjdem po takých kľúčových paragrafoch.
Ministerstvo práce neodporúča súhlasiť s časťou návrhu skupiny poslancov, ktorá sa týka novelizácie § 152 Zákonníka práce. Primárnym cieľom § 152 Zákonníka práce je zabezpečenie stravovania zamestnancom ako súčasť sociálnej politiky zamestnávateľa priamo, to jest jedlo, strava sa zabezpečí cez stravovacie zariadenie, alebo nepriamo poskytnutím stravovacích poukážok, ktoré sa môžu využiť len na nákup jedla, stravy.
Účelom § 152 Zákonníka práce je, aby zamestnávateľ za určených podmienok zabezpečil zamestnancom stravovanie, to jest aby sa počas pracovnej zmeny mohli najesť. S cieľom zabezpečiť stravovanie je spojený aj cieľ, aby zamestnávateľ zamestnancovi prispel na stravovanie, to jest nie zaplatil ho v celom rozsahu, ale aby v určitom rozsahu znášal náklady na jeho úhradu. V nadväznosti na niektoré výnimočné a osobitné situácie, napr. zamestnanec s osobitným režimom, zdravotné dôvody a nemožnosť využitia žiadneho zo spôsobov stravovania, sa zaviedol tzv. finančný príspevok.
Návrh poslancov je zameraný len na prispievanie na stravovanie, to jest zanikla by povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie a bola by nahradená výlučne poskytnutím peňazí, to znamená rozpor s cieľom Zákonníka práce – zabezpečenie stravovania. Finančný príspevok je v súčasnosti len okrajová možnosť a výnimočná forma kompenzácie za neposkytnutie stravy v prípade, keď zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie inými zákonnými spôsobmi. Zavedením možnosti výberu medzi poskytnutím jedla, stravy a finančným príspevkom môže významne vzrásť riziko, že
1. zamestnanec ho nepoužije na zabezpečenie stravy vo forme hlavného teplého jedla a k nemu vhodného nápoja,
2. zamestnanec ho nepoužije ani na nákup potravín, z ktorých si môže sám pripraviť teplé hlavné jedlo.
Ďalej k jednotlivým bodom:
K § 152 ods. 2
a) Navrhované znenie neupravuje základnú podmienku, kedy vzniká zamestnancovi nárok na zabezpečenie stravovania zo strany zamestnávateľa, podmienka výkonu práce v rámci pracovnej zmeny viac ako štyri hodiny je z návrhu vypustená. Takisto nie je riešená možnosť poskytnúť ďalšie hlavné jedlo pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín.
b) Navrhované znenie nie je v súlade s dôvodovou správou. Podľa dôvodovej správy sa má úpravou umožniť zamestnancovi v prípade zabezpečovania stravovania zamestnávateľom prostredníctvom stravovacích poukážok zvoliť si miesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie vo výške, v akej by zamestnávateľ mal povinnosť prispieť na teplé hlavné jedlo. Navrhovaný § 152 ods. 2 Zákonníka práce však uvádza tri spôsoby zabezpečenia stravovania. Okrem stravovacích poukážok a finančného príspevku aj poskytnutie hlavného jedla v stravovacom zariadení.
c) Navrhované znenie môže v praxi vyvolávať aplikačné problémy z dôvodu, že obidve dohody o spôsobe zabezpečenia stravovania sú rovnocenné. Dohoda so zamestnancom nie je napríklad podmienená tým, že prichádza do úvahy iba vtedy, ak sa zamestnávateľ nedohodol o spôsobe zabezpečenia stravovania so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov.
d) Navrhované znenie predpokladá dohodu so zamestnancom o spôsobe zabezpečovania stravy, stravovania. Pokiaľ časť zamestnancov nebude súhlasiť so zmenou spôsobu zabezpečenia stravovania, napríklad že by sa doteraz poskytované stravovacie poukážky mali nahradiť finančným príspevkom, zamestnávateľ bude povinný pre túto časť zamestnancov aj naďalej zabezpečovať stravovanie formou stravovacích poukážok, čím sa zamestnávateľovi zvýši administratívna náročnosť pri zabezpečovaní stravovania.
e) Z hľadiska možného zneužitia dominantného postavenia zamestnávateľa v tejto oblasti by boli ohrození zamestnanci, ktorých pracovné podmienky neupravuje kolektívna zmluva.
Ďalej k § 152 ods. 6
a) Navrhované znenie nie je v súlade s dôvodovou správou. Podľa dôvodovej správy by finančný príspevok na stravovanie mal byť vo výške, v akej by zamestnávateľ mal povinnosť prispievať na teplé hlavné jedlo. Podľa navrhovaného § 152 ods. 6 výška finančného príspevku predstavuje 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu podľa zákona o cestovných náhradách.
b) Výška finančného príspevku vo výške 55 % stravného pre pracovné cesty v trvaní 5 – 12 hodín je maximálny príspevok zamestnávateľa pri iných spôsoboch zabezpečovania stravovania, to znamená teplé jedlo, stravovacia poukážka, a rozdielnou výškou príspevku pri tomto spôsobe zabezpečenia stravovania sa zvýhodňuje táto forma. Výška príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká pri všetkých spôsoboch zabezpečovania stravovania.
c) Pri poskytovaní finančného príspevku sa zamestnancovi na stravovanie neprispieva zo sociálneho fondu.
A v závere, z pohľadu zdaňovania možno kladne hodnotiť návrh na oslobodenie finančného príspevku od dane z príjmov, nakoľko:
1. Príspevok na stravovanie poskytovaný nepeňažnou formou je oslobodený od dane z príjmov, § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, a tým aj od odvodov na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
2. Finančný príspevok podlieha dani aj odvodom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie s výnimkou finančného príspevku poskytovaného zamestnancovi v prípade, ak na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. V ostatných prípadoch, to jest ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, finančný príspevok podlieha dani aj odvodom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
Takže dávam na zváženie a v prípade zapracovania niektorých naozaj tých odborných alebo kľúčových častí veľmi rada tento návrh podporím. Ďakujem veľmi pekne.