45. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
16.5.2019 o 17:23 hod.
Mgr. art. M.A. ArtD.
Veronika Remišová
Videokanál poslanca
Takže zajtra, ste povedali, že budeme rokovať o správach. Rokovanie, prosím, upresnite, kedy má skončiť rokovanie. To je prvá vec. Prosíme upresniť, či sa rokuje v pondelok, alebo sa nerokuje, a či voľba ústavných sudcov a šéfa NBÚ ostáva tak, ako bola termínovaná, v utorok. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
16:46
Vystúpenie v rozprave 16:46
Ondrej DostálVážená pani predkladateľka, ja síce rozumiem dobrému úmyslu predkladateľov tohto návrhu, len si nie som celkom istý, že či ide o úpravu, ktorá je...
Vážená pani predkladateľka, ja síce rozumiem dobrému úmyslu predkladateľov tohto návrhu, len si nie som celkom istý, že či ide o úpravu, ktorá je reálne vykonateľná a ktorá je, je primeraná. Samozrejme, že môžme vnímať ako problém, ak sa, ak sa premiér na tlačovej besede odmieta vyjadriť, odpovedať na otázky konkrétneho média. Môžeme ho za to kritizovať, ale teda je otázka, či mu uložiť povinnosť odpovedať na otázky priamo zákonom. Dnes tá povinnosť existuje vo vzťahu k orgánom verejnej moci a k ďalším organizáciám, ktoré majú, majú verejnú povahu. Rovnako takáto povinnosť existuje nielen voči médiám na základe tlačového zákona, ale aj voči, voči občanom na základe, na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ale nie som si istý, že je to možné zadefinovať ako povinnosť pre všetkých verejných funkcionárov. Odvolávajú sa tam predkladatelia na ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý zahŕňa verejných funkcionárov od prezidenta cez poslancov Národnej rady, členov vlády, vedúcich ústredných orgánov, sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora, verejného ochrancu práv, členov Bankovej rady, starostov obcí, poslancov mestských zastupiteľstiev, poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a Košiciach a poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Nie je mi celkom jasné, ako si, ako si predstavujete, že títo verejní funkcionári by mali informačnú povinnosť aj vo vzťahu aj ako fyzické osoby, lebo sú fyzické osoby, to nie sú orgány. Orgánu uložíte, uložíte povinnosť odpovedať, tak mal by v primeranej lehote odpovedať na otázku, ktorá príde od novinára. Rovnako by mal ten orgán odpovedať v primeranej alebo v zákonom stanovenej lehote na, na žiadosť o informácie, ktorá príde od občana. Ale akým spôsobom, akým spôsobom chcete túto povinnosť zakotviť voči, voči verejným funkcionárom, najmä keď tí verejní funkcionári sú tak značne široko zadefinovaní tým ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
No a ďalší aspekt toho, že vy tam navrhujete sankcie podobne ako, ako pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa možno dopustiť priestupku na úseku práve k informáciám. Tak môže sa verejný funkcionár, napríklad poslanec mestského zastupiteľstva v Snine dopustiť priestupku tým, že poruší takúto, takúto povinnosť? Tak čo, čo teraz proste, bude, bude nejaké miestne médium sa sťažovať, že neposkytoval im včasné, pravdivé a všestranné informácie? Lebo áno, akože všeobecne môžem povedať, že je to, že je to správny princíp, že, že volení funkcionári a napokon aj dnes majú poslanci obecných zastupiteľstiev zo zákona povinnosť informovať svojich voličov. Ale zadefinovať to takto natvrdo a stanoviť to ako priestupok, tak neviem si celkom dobre prestaviť, akým spôsobom by sa, by sa toto právo malo realizovať a najmä akým spôsobom to potom štátne orgány budú kontrolovať a postihovať tých verejných funkcionárov, ktorí sa toho dopustia.
Sú veci, ktoré sú, že dobré a správne a oprávnené, len nie všetky veci, ktoré sú dobré a správne a oprávnené, je potrebné napísať do zákona ako povinnosť, lebo môže vyplývať, vyplývať z niečoho iného, ako to, že to napíšeme do zákona. A keď to aj napíšeme do zákona, tak nie za všetko musí byť hneď stanovená, stanovená sankcia. Aj keď, samozrejme, že je problém, ak je zadefinovaná nejaká povinnosť a nie, nie sú sankcie. Však poznáme zo zákona o obecnom zriadení, že je tam kopu povinností, ktoré nie sú rešpektované.
Ale obávam sa, že práve toto je ten prípad, keď, keď by sme nešli, nemali ísť do toho, aby sme, aby sme toto očakávanie, ktoré celkom legitímne má verejnosť voči verejným funkcionárom, dávali ako povinnosť stanovenú pod hrozbou sankcie priamo do zákona.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
16.5.2019 o 16:46 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ja svojím vystúpením dám priestor môjmu obľúbenú poslancovi za SMER - sociálnej demokracie, aby pokiaľ chcel faktickou zareagovať, keďže sa nestihol prihlásiť do rozpravy, aby mohol, mohol reagovať. Dúfam, že to, k čomu sa vyjadrím, bude nejako súvisieť s tým, k čomu sa chcel vyjadriť aj on.
Vážená pani predkladateľka, ja síce rozumiem dobrému úmyslu predkladateľov tohto návrhu, len si nie som celkom istý, že či ide o úpravu, ktorá je reálne vykonateľná a ktorá je, je primeraná. Samozrejme, že môžme vnímať ako problém, ak sa, ak sa premiér na tlačovej besede odmieta vyjadriť, odpovedať na otázky konkrétneho média. Môžeme ho za to kritizovať, ale teda je otázka, či mu uložiť povinnosť odpovedať na otázky priamo zákonom. Dnes tá povinnosť existuje vo vzťahu k orgánom verejnej moci a k ďalším organizáciám, ktoré majú, majú verejnú povahu. Rovnako takáto povinnosť existuje nielen voči médiám na základe tlačového zákona, ale aj voči, voči občanom na základe, na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ale nie som si istý, že je to možné zadefinovať ako povinnosť pre všetkých verejných funkcionárov. Odvolávajú sa tam predkladatelia na ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý zahŕňa verejných funkcionárov od prezidenta cez poslancov Národnej rady, členov vlády, vedúcich ústredných orgánov, sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora, verejného ochrancu práv, členov Bankovej rady, starostov obcí, poslancov mestských zastupiteľstiev, poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a Košiciach a poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Nie je mi celkom jasné, ako si, ako si predstavujete, že títo verejní funkcionári by mali informačnú povinnosť aj vo vzťahu aj ako fyzické osoby, lebo sú fyzické osoby, to nie sú orgány. Orgánu uložíte, uložíte povinnosť odpovedať, tak mal by v primeranej lehote odpovedať na otázku, ktorá príde od novinára. Rovnako by mal ten orgán odpovedať v primeranej alebo v zákonom stanovenej lehote na, na žiadosť o informácie, ktorá príde od občana. Ale akým spôsobom, akým spôsobom chcete túto povinnosť zakotviť voči, voči verejným funkcionárom, najmä keď tí verejní funkcionári sú tak značne široko zadefinovaní tým ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
No a ďalší aspekt toho, že vy tam navrhujete sankcie podobne ako, ako pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa možno dopustiť priestupku na úseku práve k informáciám. Tak môže sa verejný funkcionár, napríklad poslanec mestského zastupiteľstva v Snine dopustiť priestupku tým, že poruší takúto, takúto povinnosť? Tak čo, čo teraz proste, bude, bude nejaké miestne médium sa sťažovať, že neposkytoval im včasné, pravdivé a všestranné informácie? Lebo áno, akože všeobecne môžem povedať, že je to, že je to správny princíp, že, že volení funkcionári a napokon aj dnes majú poslanci obecných zastupiteľstiev zo zákona povinnosť informovať svojich voličov. Ale zadefinovať to takto natvrdo a stanoviť to ako priestupok, tak neviem si celkom dobre prestaviť, akým spôsobom by sa, by sa toto právo malo realizovať a najmä akým spôsobom to potom štátne orgány budú kontrolovať a postihovať tých verejných funkcionárov, ktorí sa toho dopustia.
Sú veci, ktoré sú, že dobré a správne a oprávnené, len nie všetky veci, ktoré sú dobré a správne a oprávnené, je potrebné napísať do zákona ako povinnosť, lebo môže vyplývať, vyplývať z niečoho iného, ako to, že to napíšeme do zákona. A keď to aj napíšeme do zákona, tak nie za všetko musí byť hneď stanovená, stanovená sankcia. Aj keď, samozrejme, že je problém, ak je zadefinovaná nejaká povinnosť a nie, nie sú sankcie. Však poznáme zo zákona o obecnom zriadení, že je tam kopu povinností, ktoré nie sú rešpektované.
Ale obávam sa, že práve toto je ten prípad, keď, keď by sme nešli, nemali ísť do toho, aby sme, aby sme toto očakávanie, ktoré celkom legitímne má verejnosť voči verejným funkcionárom, dávali ako povinnosť stanovenú pod hrozbou sankcie priamo do zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
16:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:51
Miroslav ČížK vlastnému zákonu by som ani nehovoril, lebo patrilo by sa ho prejsť mlčaním, lebo ak by som mal charakterizovať, tak slová ako zúfalé diletantstvo, ako je v tom toto, som videl všeličo za 30 rokov v tomto parlamente, ale už tento typ toho neuveriteľného panáčkovania vo vzťahu k médiám.
Tak predovšetkým, kolegovia, máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám....
K vlastnému zákonu by som ani nehovoril, lebo patrilo by sa ho prejsť mlčaním, lebo ak by som mal charakterizovať, tak slová ako zúfalé diletantstvo, ako je v tom toto, som videl všeličo za 30 rokov v tomto parlamente, ale už tento typ toho neuveriteľného panáčkovania vo vzťahu k médiám.
Tak predovšetkým, kolegovia, máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám. To je zásadná právna norma, ktorou môže každý občan vrátane novinárov žiadať informácie a dostane ich a sú dokonca sanované trestnoprávnou sankciou. Ale vo vzťahu k funkcionárom, kde sledujeme, samozrejme, tlačovky štátnikov v iných krajinách, kde som si myslel, že ak niekto chce podať návrh do parlamentu, tak pozná aspoň minimálne komparatívne poriadku v tomto smere v rámci Európy. Škoda, že navrhovatelia nedali, odkiaľ čerpajú vzory pre tieto vynikajúce postupovanie. Teraz ako ten funkcionár, predseda vlády ešte má odpovedať pravdivo. To bude posudzovať kto? Komisia, ktorú zostavia navrhovatelia? To je proste niečo neuveriteľné.
Ale čo som chcel hlavne povedať v tejto veci, je to, že tá zúfalá jednostrannosť posudzovania veci. Dneska sú svetové médiá plné kritických ohlasov vo vzťahu k médiám. Napríklad k politickému aktivizmu absolútne jednostrannému. Hovoríme o postfaktickej spoločnosti, kto ju vytvára. Veď predovšetkým, teraz kto je novinárom. Na druhej strane obrovský protismerný tlak aby fejky, že teda už zrazu slobodný prístup novinárov nie. Aj pre navrhovateľov sú jedine tí slniečkarski, tí, ktorých ona reprezentuje. A tým ostatným treba zavrieť huby a hlásať to od rána do večera. Kde to žijeme, pre kristove rany? Kde to žijeme? Tak máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám a v danom prípade, veď aj ako poslanci, dokonca aj my máme právo na ochranu zdroja. Odpoveď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2019 o 16:51 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
Pán poslanec, teda urobím zadosť vašej výzve a niečo k tomu poviem.
K vlastnému zákonu by som ani nehovoril, lebo patrilo by sa ho prejsť mlčaním, lebo ak by som mal charakterizovať, tak slová ako zúfalé diletantstvo, ako je v tom toto, som videl všeličo za 30 rokov v tomto parlamente, ale už tento typ toho neuveriteľného panáčkovania vo vzťahu k médiám.
Tak predovšetkým, kolegovia, máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám. To je zásadná právna norma, ktorou môže každý občan vrátane novinárov žiadať informácie a dostane ich a sú dokonca sanované trestnoprávnou sankciou. Ale vo vzťahu k funkcionárom, kde sledujeme, samozrejme, tlačovky štátnikov v iných krajinách, kde som si myslel, že ak niekto chce podať návrh do parlamentu, tak pozná aspoň minimálne komparatívne poriadku v tomto smere v rámci Európy. Škoda, že navrhovatelia nedali, odkiaľ čerpajú vzory pre tieto vynikajúce postupovanie. Teraz ako ten funkcionár, predseda vlády ešte má odpovedať pravdivo. To bude posudzovať kto? Komisia, ktorú zostavia navrhovatelia? To je proste niečo neuveriteľné.
Ale čo som chcel hlavne povedať v tejto veci, je to, že tá zúfalá jednostrannosť posudzovania veci. Dneska sú svetové médiá plné kritických ohlasov vo vzťahu k médiám. Napríklad k politickému aktivizmu absolútne jednostrannému. Hovoríme o postfaktickej spoločnosti, kto ju vytvára. Veď predovšetkým, teraz kto je novinárom. Na druhej strane obrovský protismerný tlak aby fejky, že teda už zrazu slobodný prístup novinárov nie. Aj pre navrhovateľov sú jedine tí slniečkarski, tí, ktorých ona reprezentuje. A tým ostatným treba zavrieť huby a hlásať to od rána do večera. Kde to žijeme, pre kristove rany? Kde to žijeme? Tak máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám a v danom prípade, veď aj ako poslanci, dokonca aj my máme právo na ochranu zdroja. Odpoveď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
16:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:54
Ondrej DostálPovinnosť politikov odpovedať zakotvená do zákona je možno naivná, právo politikov na odpoveď, ako ho navrhujete vy, je nebezpečné.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2019 o 16:54 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Číž, no niežeby ma to prekvapilo, ale predsa len váš tón trochu zaskočil. Ja som pokojným tónom tiež kritizoval ten návrh, lebo v ňom vidím nejaké problematické úskalia. Ale kritizovať ho z tej pozície, z akej ste ho kritizovali vy, ma núti sa drobne toho návrhu zastať, pretože v tom návrhu je aspoň dobrý úmysel na rozdiel od návrhu, ktorým ste sa prezentovali vy. Zakotviť do zákona povinnosť verejných funkcionárov odpovedať všetkým médiám úplne, presne, pravdivo je možno naivné, ale určite je to vedené dobrým úmyslom. Zakotviť alebo vrátiť do zákona právo politikov na odpoveď žiadnym dobrým úmyslom vedené nie je. Naopak, je to vedené snahou politikov, ktorí, ktorí nedokážu normálnym spôsobom prezentovať svoje názory a chcú zasahovať do slobody médií.
Povinnosť politikov odpovedať zakotvená do zákona je možno naivná, právo politikov na odpoveď, ako ho navrhujete vy, je nebezpečné.
Rozpracované
16:56
Uvádzajúci uvádza bod 16:56
Oto ŽarnayCieľom predkladanej novely zákona je limitácia funkčného obdobia vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, explicitné zaručenie princípu verejnosti pri výberových konaniach na pozíciu vedúceho...
Cieľom predkladanej novely zákona je limitácia funkčného obdobia vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, explicitné zaručenie princípu verejnosti pri výberových konaniach na pozíciu vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, a zamedzenie nežiadúcim až patologickým javom pri vymenúvaní vedúcich pracovníkov bez výberového konania.
Verejný záujem je v samotnej podstate neurčitý právny pojem, ktorého náplň určuje štát alebo obec. Vo všeobecnosti by sa dal verejný záujem definovať ako záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. Výkon práce vo verejnom záujme v sebe zahŕňa pomerne širokú škálu pracovných pozícií. Vzhľadom na skutočnosť, že táto práca je vykonávaná v prospech občanov, je potrebné, aby podmienky jej výkonu boli transparentné a občanmi kontrolovateľné, obzvlášť ak sa jedná o vedúce pozície, ktoré vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, najčastejšie riaditeľa alebo predsedu, ktorí stoja na čele právnických osôb zriadených zákonom alebo štátnym orgánom, obcou, vyšším územným celkom podľa osobitného zákona alebo na čele právnických osôb založených štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, obcou, vyšším územným celkom s majetkovým podielom vyšším ako 67 %, alebo na čele iných právnických osôb založených štátnych orgánov, obcou alebo vyšším územným celkom, ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok.
Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o značný počet vedúcich zamestnancov vo verejnej správe. V praxi sa veľmi často stáva, že na vysokých riadiacich funkciách pôsobia spokojne vybrané osoby i viac ako desaťročie. Spriaznený biznis za stabilných podmienok sa však takto nestáva predovšetkým verejne prospešným, ale aj individuálne prospešným, čo nie je reálne v záujme občanov.
Nedostatočne transparentné podmienky výberu uchádzačov na vedúce pozície, ktoré vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, dávajú rovnako priestor klientelizmu a presadzovaniu osobných či politických ambícií, hoci tu je potrebné podotknúť, že už dnes existujú mestá a obce, pre ktoré je verejné vypočutie kandidátov na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, úplne samozrejmé. Na druhej strane však dochádza k obchádzaniu zákonných požiadaviek, ak je vedúci zamestnanec opakovane po sebe vymenúvaný do funkcie bez výberového konania, a to vždy na šesť mesiacov.
V snahe zamedziť nežiadúcim javom pri výkone práce vo verejnom záujme, a to najmä na vedúcich pracovných pozíciách navrhujeme limitovať funkčné obdobie vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, na dobu piatich rokov. Rovnako vnesením prvku verejnej kontroly prostredníctvom verejného vypočutia uchádzačov na pozíciu zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu sa zamedzí klientelizmu. Elimináciou možností vymenovať jednu osobu bez výberového konania na miesto vedúceho zamestnanca na jednorazový počin sa zamedzí špekulatívnym a klientelistickým tendenciám. Toľko na úvod a potom sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitácia funkčného obdobia vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, explicitné zaručenie princípu verejnosti pri výberových konaniach na pozíciu vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, a zamedzenie nežiadúcim až patologickým javom pri vymenúvaní vedúcich pracovníkov bez výberového konania.
Verejný záujem je v samotnej podstate neurčitý právny pojem, ktorého náplň určuje štát alebo obec. Vo všeobecnosti by sa dal verejný záujem definovať ako záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. Výkon práce vo verejnom záujme v sebe zahŕňa pomerne širokú škálu pracovných pozícií. Vzhľadom na skutočnosť, že táto práca je vykonávaná v prospech občanov, je potrebné, aby podmienky jej výkonu boli transparentné a občanmi kontrolovateľné, obzvlášť ak sa jedná o vedúce pozície, ktoré vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, najčastejšie riaditeľa alebo predsedu, ktorí stoja na čele právnických osôb zriadených zákonom alebo štátnym orgánom, obcou, vyšším územným celkom podľa osobitného zákona alebo na čele právnických osôb založených štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, obcou, vyšším územným celkom s majetkovým podielom vyšším ako 67 %, alebo na čele iných právnických osôb založených štátnych orgánov, obcou alebo vyšším územným celkom, ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok.
Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o značný počet vedúcich zamestnancov vo verejnej správe. V praxi sa veľmi často stáva, že na vysokých riadiacich funkciách pôsobia spokojne vybrané osoby i viac ako desaťročie. Spriaznený biznis za stabilných podmienok sa však takto nestáva predovšetkým verejne prospešným, ale aj individuálne prospešným, čo nie je reálne v záujme občanov.
Nedostatočne transparentné podmienky výberu uchádzačov na vedúce pozície, ktoré vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, dávajú rovnako priestor klientelizmu a presadzovaniu osobných či politických ambícií, hoci tu je potrebné podotknúť, že už dnes existujú mestá a obce, pre ktoré je verejné vypočutie kandidátov na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, úplne samozrejmé. Na druhej strane však dochádza k obchádzaniu zákonných požiadaviek, ak je vedúci zamestnanec opakovane po sebe vymenúvaný do funkcie bez výberového konania, a to vždy na šesť mesiacov.
V snahe zamedziť nežiadúcim javom pri výkone práce vo verejnom záujme, a to najmä na vedúcich pracovných pozíciách navrhujeme limitovať funkčné obdobie vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, na dobu piatich rokov. Rovnako vnesením prvku verejnej kontroly prostredníctvom verejného vypočutia uchádzačov na pozíciu zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu sa zamedzí klientelizmu. Elimináciou možností vymenovať jednu osobu bez výberového konania na miesto vedúceho zamestnanca na jednorazový počin sa zamedzí špekulatívnym a klientelistickým tendenciám. Toľko na úvod a potom sa hlásim do rozpravy.
Rozpracované
17:00
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:00
Soňa GaborčákováNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam (ruch v sále a zaznievanie gongu), aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
16.5.2019 o 17:00 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán predseda, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1461. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam (ruch v sále a zaznievanie gongu), aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
17:22
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:22
Ľuboš BlahaVystúpenie s procedurálnym návrhom
16.5.2019 o 17:22 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, SNS a MOST - HÍD dávam procedurálny návrh, aby v prípade, že zajtra, t. j. v piatok, že stihneme prerokovať všetky body programu, aby sme zajtra pokračovali rokovaním o bodoch, ktoré sú termínované na pondelok. Ďakujem.
Rozpracované
17:23
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:23
Veronika RemišováVystúpenie s procedurálnym návrhom
16.5.2019 o 17:23 hod.
Mgr. art. M.A. ArtD.
Veronika Remišová
Videokanál poslanca
Takže zajtra, ste povedali, že budeme rokovať o správach. Rokovanie, prosím, upresnite, kedy má skončiť rokovanie. To je prvá vec. Prosíme upresniť, či sa rokuje v pondelok, alebo sa nerokuje, a či voľba ústavných sudcov a šéfa NBÚ ostáva tak, ako bola termínovaná, v utorok. Ďakujem.
Rozpracované
17:31
Uvádzajúci uvádza bod 17:31
Oto ŽarnayA aký dosah na dynamiku rozvoja, transparentnosť a reálne naplnenie verejných záujmov majú samotní obyvatelia? Minimálny. Rozhodujú ich volení zástupcovia a starostovia, primátori a predsedovia. Častokrát ani nevedia, že nejaký konkrétny podnik patrí pod obec či mesto, nepoznajú jeho obsahové a finančné zázemie, nevedia, prečo a ako bol do jeho vedenia dosadený konkrétny človek. Poniektorí štatutárni zástupcovia si z toho vybudovali malé súkromné impérium, z ktorého pod rúškom verejného záujmu profituje úzky okruh ľudí, alebo papierovo je všetko v poriadku. Niekde je to rodinná či politická trafika, kde pre svojich ľudí zabezpečíme pohodovú existenciu, a niekde iné dôvody, ktoré udržia v kresle riaditeľa či riaditeľky človeka aj 30 rokov. A aj keď sa takémuto človeku nedajú uprieť skúsenosti a znalosti, o dynamike a progrese tu skutočne nemožno hovoriť. Potreba zavedenia zákonnej limitácie dĺžky výkonu funkcie vedúceho zamestnanca, ktorí je zároveň štatutárom na päť rokov, je nielen zjavná, ale nevyhnutná. Okrem toho, že je dnes úplným štandardom limitácia takejto funkcie vo verejnej a štátnej správe, je zároveň i predpokladom pre väčšiu dynamiku rozvoja, inovatívnosť a tým aj progresívnosť postupov v riadení a tým aj zabezpečenie vyššej atraktivity daného segmentu pre verejnosť.
Zároveň však v snahe zabrániť klientelizmu a osobným preferenciám je potrebné zaviesť verejné vypočutie kandidátov na pozíciu vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym zástupcom. Tento verejný kontrolný prvok vnesie do výberových konaní vyššiu transparentnosť a zároveň slúži nielen ako kontrolný mechanizmus pri samotnom výbere z prihlásených uchádzačov, ale prispieva aj k ochrane autorských práv vo vzťahu k predkladaným koncepciám rozvoja, ktorými sa uchádzači prezentujú. Limitáciou vymenovania do pozície vedúceho pracovníka, ktorý je štatutárnym zástupcom, iba jedenkrát toho istého človeka, a to maximálne na dobu 6 mesiacov, sa predchádza obchádzaniu zákona. Keďže doposiaľ táto limitácia nebola striktne vymedzená, stávalo sa, že takýto jeden pracovník mohol byť a bol vymenovaný do pracovnej pozície vedúceho pracovníka, ktorý je štatutárnym zástupcom, aj niekoľkokrát po sebe a bez výberového konania tak riadi danú inštitúciu rok aj dlhšie obdobie. Všetky uvedené požiadavky a navrhované zákonné zmeny nie sú nóvum.
Zaujímavým a podnetným je príklad Trnavského samosprávneho kraja, kde zaviedli nové pravidlá pre riaditeľov všetkých svojich inštitúcií podľa novej prijatej smernice z decembra roku 2018. Tie sa dotknú 18 kultúrnych a 21 sociálnych zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Päťročné funkčné obdobie pre riaditeľov všetkých svojich inštitúcií platilo doteraz len pre riaditeľov škôl. Cieľom je, citujem: zdynamizovať činnosť inštitúcií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a priniesť im nový rozvojový impulz“, ako uvádzajú vo svojej správe. Dôvod, ktorý ich k takémuto rozhodnutiu viedol bol ten, že riaditelia viacerých inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja sú vo funkciách dlhé roky. V kultúre sú riaditelia vo funkcii v priemere 16 rokov. Služobne najstarší je riaditeľ Záhorskej galérie, ktorý ju riadi 35 rokov. Takisto aj v zariadeniach sociálnych služieb sú viacerí riaditelia ešte z obdobia spred vzniku samosprávnych krajov. Odvolávanie sa netýka riaditeľov, ktorí absolvovali výberové konania v tomto volebnom období. Ako sa vyjadril predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, citujem:
„Všetky naše inštitúcie postavíme na rovnakú štartovaciu čiaru a ich koncepcie rozvoja budeme posudzovať pravidelne každých 5 rokov. Je to nový systémový prvok, ktorý zabezpečí, aby sa naše organizácie rozvíjali, a zároveň vytvárame prirodzený tlak, aby riaditelia po uplynutí funkčného obdobia museli podať odpočet, čo v inštitúcii urobili, a zároveň predstaviť nové vízie a nápady.“
Ďalším pozitívnym príkladom je mesto Bratislava, kde vypísali nové výberové konania na predsedov predstavenstiev mestských podnikov, ktorí budú zároveň vykonávať činnosti, ktoré doteraz vykonávali generálni riaditelia uvedených spoločností, a taktiež na pracovné pozície riaditeľov organizácií. Hlavné mesto má majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach.
„Cieľom vedenia mesta,“ ako uvádza vo vzťahu k týmto spoločnostiam, „je najmä“, citujem: „depolitizácia riadenia mestských podnikov, zabezpečenie účinnej kontroly mestských podnikov mestom, zabezpečenie súčinnosti mestských podnikov pri zavádzaní viacerých politík mesta v oblasti pôsobenia mestských podnikov, zabezpečenie výkonu zo strany mestských podnikov a ich manažmentu a náležitého odmeňovania založeného na výkone, posilnenie kontrolných a manažérskych kapacít na magistráte mesta.“
Mesto vypracovalo a zverejnilo podrobné a jednoznačné zásady výberu členov orgánov v podnikoch vlastnených alebo ovládaných mestom s cieľom, aby výsledky a proces výberu boli zmysluplné a dôveryhodné, čiže zabezpečenie efektívneho a transparentného výberového konania s výsledným výberom kompetentných manažérov s integritou konajúcich vo verejnom záujme. Štandardnou súčasťou je aj verejné vypočutie, ktoré bude nasledovať priamo po neverejnom vypočutí s určenou štruktúrou priebehu vypočutia, čiže prezentácia kandidáta maximálne 15 minút, otázky komisie maximálne 15 minút, otázky verejnosti maximálne 15 minút.
Toto boli len dva ilustratívne príklady a som si istý, že takýchto počinov je u nás vo verejnej správe viac. Preto v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby zákon limitoval dĺžku funkčného obdobia vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, na 5 rokov. Pred uplynutím funkčného obdobia je zamestnávateľ podľa zákonných podmienok povinný vyhlásiť výberové konanie na túto pracovnú pozíciu. Tiež tento zákon určuje zamestnávateľovi pri výberovom konaní na pracovnú pozíciu vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, aby uchádzači na túto pracovnú pozíciu boli vždy verejne vypočutí.
Taktiež zákon limituje zamestnávateľa pri obsadzovaní voľného miesta vedúceho
zamestnanca bez výberového konania tak, že okrem maximálnej dĺžky 6 mesiacov výkonu práce na tejto pracovnej pozícii do vymenovania nového vedúceho zamestnanca po úspešnom výberovom konaní môže týmto spôsobom tá istá osoba vykonávať prácu na danej pracovnej pozícii iba jedenkrát, t. j. jedna osoba môže byť vymenovaná bez výberového konania na miesto vedúceho zamestnanca iba jedenkrát maximálne na dobu 6 mesiacov.
Taktiež zákon stanovuje, že ak do účinnosti tohto zákona vedúci pracovník, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, nebol na pracovnej pozícii dlhšie ako 5 rokov vykonáva prácu na danej pracovnej pozícii dovtedy, kým sa nenaplní päťročné funkčné obdobie. Ak od účinnosti tohto zákona je na danej pracovnej pozícii vedúci pracovník, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu dlhšie ako 5 rokov, je zamestnávateľ povinný vyhlásiť nové výberové konanie na uvedenú pracovnú pozíciu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už bolo povedané, zavedenie otvorených a priamych demokratických inštitútov vo verejnej správe je nutnosťou. Táto nutnosť sa dotýka aj výkonu práce vo verejnom záujmu, a to najmä vo vzťahu k vedúcim zamestnancom, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu. Nestačí na nedostatky poukazovať, je potrebné niečo urobiť, aby sme ich eliminovali. Zároveň v záujme právnej istoty je potrebné, aby stanovené základné právne limity boli platné pre všetkých, ktorí chcú vykonávať prácu vedúceho zamestnanca s výkonom funkcie štatutárneho zástupcu rovnako.
Zmeny sú potrebné a možné, čoho príkladom sú uvedené samosprávy. Našou úlohou je podporiť ich vytvorením právneho rámca a zároveň tým zabezpečiť rovnomernejší rozvoj a progres vo verejnej správe na celom území Slovenskej republiky.
Z tohto miesta vás preto žiadam o podporu tohto zákona a tým aj o podporu výkonu verejnej správy. Všetci máme právo na dobrú správu veci verejných a povinnosť pričiniť sa k tomu.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vykonávať prácu vo verejnom záujme je náročné. Okrem zákonných limitov a nie práve ideálneho finančného ohodnotenia množstvo práce, jej účel a drobnohľad, pod ktorým sa zamestnanci nachádzajú sú faktory, ktoré pracovníkov v tomto segmente ovplyvňujú. Nehovoriac o širokej škále profesií, ktoré spadajú do tejto oblasti, a celkovej definovanej nejednoznačnosti samotného pojmu verejný záujem. Verejný záujem je koncipovaný pomerne široko a môže sa líšiť v súvislosti s časom i priestorom. Vo všeobecnosti by sa dal pojem verejný záujem definovať ako záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. Čiastočne iný verejný záujem budú riešiť obyvatelia obce na Záhorí alebo na Kysuciach, iní vo väčších či veľkých mestách a iní zas v rámci celého územia Slovenskej republiky. Vo verejnom záujme sa staráme o seniorov, o deti, budujeme kultúrne, spoločenské a športové centrá, spravujeme historické pamiatky i majetok obce, spravujeme a budujeme cesty, kde na základe verejného záujmu sme odobrili i vyvlastňovanie, obhospodarujeme vodné zdroje, lesy, staráme sa o životné prostredie, zabezpečujeme širokú škálu sociálnych služieb a tak ďalej. Mestá a obce budujú svoje vlastné podniky či spoločnosti, ktorých sú vlastníkmi alebo majú v nich spoluúčasť, aby prostredníctvom nich napĺňali potreby verejného záujmu. Zároveň všetky tieto aktivity, ktoré pokrývajú verejný záujem, sú financované z verejných zdrojov. Hospodárne a efektívne nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami a majetkom je prioritným kritériom dobrej správy veci verejných rovnako ako etická, osobnostná a odborná integrita ľudí, ktorí spravujú týchto, ktorí správu týchto zdrojov vykonávajú a práce v prospech verejnosti riadia.
A aký dosah na dynamiku rozvoja, transparentnosť a reálne naplnenie verejných záujmov majú samotní obyvatelia? Minimálny. Rozhodujú ich volení zástupcovia a starostovia, primátori a predsedovia. Častokrát ani nevedia, že nejaký konkrétny podnik patrí pod obec či mesto, nepoznajú jeho obsahové a finančné zázemie, nevedia, prečo a ako bol do jeho vedenia dosadený konkrétny človek. Poniektorí štatutárni zástupcovia si z toho vybudovali malé súkromné impérium, z ktorého pod rúškom verejného záujmu profituje úzky okruh ľudí, alebo papierovo je všetko v poriadku. Niekde je to rodinná či politická trafika, kde pre svojich ľudí zabezpečíme pohodovú existenciu, a niekde iné dôvody, ktoré udržia v kresle riaditeľa či riaditeľky človeka aj 30 rokov. A aj keď sa takémuto človeku nedajú uprieť skúsenosti a znalosti, o dynamike a progrese tu skutočne nemožno hovoriť. Potreba zavedenia zákonnej limitácie dĺžky výkonu funkcie vedúceho zamestnanca, ktorí je zároveň štatutárom na päť rokov, je nielen zjavná, ale nevyhnutná. Okrem toho, že je dnes úplným štandardom limitácia takejto funkcie vo verejnej a štátnej správe, je zároveň i predpokladom pre väčšiu dynamiku rozvoja, inovatívnosť a tým aj progresívnosť postupov v riadení a tým aj zabezpečenie vyššej atraktivity daného segmentu pre verejnosť.
Zároveň však v snahe zabrániť klientelizmu a osobným preferenciám je potrebné zaviesť verejné vypočutie kandidátov na pozíciu vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym zástupcom. Tento verejný kontrolný prvok vnesie do výberových konaní vyššiu transparentnosť a zároveň slúži nielen ako kontrolný mechanizmus pri samotnom výbere z prihlásených uchádzačov, ale prispieva aj k ochrane autorských práv vo vzťahu k predkladaným koncepciám rozvoja, ktorými sa uchádzači prezentujú. Limitáciou vymenovania do pozície vedúceho pracovníka, ktorý je štatutárnym zástupcom, iba jedenkrát toho istého človeka, a to maximálne na dobu 6 mesiacov, sa predchádza obchádzaniu zákona. Keďže doposiaľ táto limitácia nebola striktne vymedzená, stávalo sa, že takýto jeden pracovník mohol byť a bol vymenovaný do pracovnej pozície vedúceho pracovníka, ktorý je štatutárnym zástupcom, aj niekoľkokrát po sebe a bez výberového konania tak riadi danú inštitúciu rok aj dlhšie obdobie. Všetky uvedené požiadavky a navrhované zákonné zmeny nie sú nóvum.
Zaujímavým a podnetným je príklad Trnavského samosprávneho kraja, kde zaviedli nové pravidlá pre riaditeľov všetkých svojich inštitúcií podľa novej prijatej smernice z decembra roku 2018. Tie sa dotknú 18 kultúrnych a 21 sociálnych zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Päťročné funkčné obdobie pre riaditeľov všetkých svojich inštitúcií platilo doteraz len pre riaditeľov škôl. Cieľom je, citujem: zdynamizovať činnosť inštitúcií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a priniesť im nový rozvojový impulz“, ako uvádzajú vo svojej správe. Dôvod, ktorý ich k takémuto rozhodnutiu viedol bol ten, že riaditelia viacerých inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja sú vo funkciách dlhé roky. V kultúre sú riaditelia vo funkcii v priemere 16 rokov. Služobne najstarší je riaditeľ Záhorskej galérie, ktorý ju riadi 35 rokov. Takisto aj v zariadeniach sociálnych služieb sú viacerí riaditelia ešte z obdobia spred vzniku samosprávnych krajov. Odvolávanie sa netýka riaditeľov, ktorí absolvovali výberové konania v tomto volebnom období. Ako sa vyjadril predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, citujem:
„Všetky naše inštitúcie postavíme na rovnakú štartovaciu čiaru a ich koncepcie rozvoja budeme posudzovať pravidelne každých 5 rokov. Je to nový systémový prvok, ktorý zabezpečí, aby sa naše organizácie rozvíjali, a zároveň vytvárame prirodzený tlak, aby riaditelia po uplynutí funkčného obdobia museli podať odpočet, čo v inštitúcii urobili, a zároveň predstaviť nové vízie a nápady.“
Ďalším pozitívnym príkladom je mesto Bratislava, kde vypísali nové výberové konania na predsedov predstavenstiev mestských podnikov, ktorí budú zároveň vykonávať činnosti, ktoré doteraz vykonávali generálni riaditelia uvedených spoločností, a taktiež na pracovné pozície riaditeľov organizácií. Hlavné mesto má majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach.
„Cieľom vedenia mesta,“ ako uvádza vo vzťahu k týmto spoločnostiam, „je najmä“, citujem: „depolitizácia riadenia mestských podnikov, zabezpečenie účinnej kontroly mestských podnikov mestom, zabezpečenie súčinnosti mestských podnikov pri zavádzaní viacerých politík mesta v oblasti pôsobenia mestských podnikov, zabezpečenie výkonu zo strany mestských podnikov a ich manažmentu a náležitého odmeňovania založeného na výkone, posilnenie kontrolných a manažérskych kapacít na magistráte mesta.“
Mesto vypracovalo a zverejnilo podrobné a jednoznačné zásady výberu členov orgánov v podnikoch vlastnených alebo ovládaných mestom s cieľom, aby výsledky a proces výberu boli zmysluplné a dôveryhodné, čiže zabezpečenie efektívneho a transparentného výberového konania s výsledným výberom kompetentných manažérov s integritou konajúcich vo verejnom záujme. Štandardnou súčasťou je aj verejné vypočutie, ktoré bude nasledovať priamo po neverejnom vypočutí s určenou štruktúrou priebehu vypočutia, čiže prezentácia kandidáta maximálne 15 minút, otázky komisie maximálne 15 minút, otázky verejnosti maximálne 15 minút.
Toto boli len dva ilustratívne príklady a som si istý, že takýchto počinov je u nás vo verejnej správe viac. Preto v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby zákon limitoval dĺžku funkčného obdobia vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, na 5 rokov. Pred uplynutím funkčného obdobia je zamestnávateľ podľa zákonných podmienok povinný vyhlásiť výberové konanie na túto pracovnú pozíciu. Tiež tento zákon určuje zamestnávateľovi pri výberovom konaní na pracovnú pozíciu vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, aby uchádzači na túto pracovnú pozíciu boli vždy verejne vypočutí.
Taktiež zákon limituje zamestnávateľa pri obsadzovaní voľného miesta vedúceho
zamestnanca bez výberového konania tak, že okrem maximálnej dĺžky 6 mesiacov výkonu práce na tejto pracovnej pozícii do vymenovania nového vedúceho zamestnanca po úspešnom výberovom konaní môže týmto spôsobom tá istá osoba vykonávať prácu na danej pracovnej pozícii iba jedenkrát, t. j. jedna osoba môže byť vymenovaná bez výberového konania na miesto vedúceho zamestnanca iba jedenkrát maximálne na dobu 6 mesiacov.
Taktiež zákon stanovuje, že ak do účinnosti tohto zákona vedúci pracovník, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, nebol na pracovnej pozícii dlhšie ako 5 rokov vykonáva prácu na danej pracovnej pozícii dovtedy, kým sa nenaplní päťročné funkčné obdobie. Ak od účinnosti tohto zákona je na danej pracovnej pozícii vedúci pracovník, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu dlhšie ako 5 rokov, je zamestnávateľ povinný vyhlásiť nové výberové konanie na uvedenú pracovnú pozíciu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už bolo povedané, zavedenie otvorených a priamych demokratických inštitútov vo verejnej správe je nutnosťou. Táto nutnosť sa dotýka aj výkonu práce vo verejnom záujmu, a to najmä vo vzťahu k vedúcim zamestnancom, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu. Nestačí na nedostatky poukazovať, je potrebné niečo urobiť, aby sme ich eliminovali. Zároveň v záujme právnej istoty je potrebné, aby stanovené základné právne limity boli platné pre všetkých, ktorí chcú vykonávať prácu vedúceho zamestnanca s výkonom funkcie štatutárneho zástupcu rovnako.
Zmeny sú potrebné a možné, čoho príkladom sú uvedené samosprávy. Našou úlohou je podporiť ich vytvorením právneho rámca a zároveň tým zabezpečiť rovnomernejší rozvoj a progres vo verejnej správe na celom území Slovenskej republiky.
Z tohto miesta vás preto žiadam o podporu tohto zákona a tým aj o podporu výkonu verejnej správy. Všetci máme právo na dobrú správu veci verejných a povinnosť pričiniť sa k tomu.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
17:43
Vystúpenie v rozprave 17:43
Anna ZemanováNárodná rada Slovenskej republiky po prerokovaní situácie v lesnom hospodárstve a...
Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní situácie v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky sa uzniesla, že
A. konštatuje,
že lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo sú kľúčové pre udržanie rovnováhy v krajine a vyžadujú si mimoriadnu pozornosť vlády Slovenskej republiky aj Národnej rady Slovenskej republiky,
B. žiada vládu Slovenskej republiky,
aby prijala opatrenia na dôsledné dodržiavanie zásad vo vláde schválenom Národnom lesníckom programe uznesením č. 549 z 27. 6. 2007 a o ich prijatí predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu,
B.2 aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o konkrétnych opatreniach na dosiahnutie cieľa č. 15 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 350/2017 z roku 2017,
B.3. aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o prijatých a zrealizovaných opatreniach v lokalitách svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy,
B.4. aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o opatreniach na zvýšenie transparentnosti s poskytovaním priamych platieb a agrodotácií.
Termín predloženia týchto správ do Národnej rady do konca novembra 2019.
Odôvodnenie. Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky...
Je dôležité poznať aktuálne fakty, ktoré nás ako navrhovateľov viedli k predloženiu tohto materiálu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, sa začiatkom mesiaca apríl zúčastnila zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH), o ktorej informovala aj vo svojej tlačovej správe. Uvádza sa v nej, že európski ministri okrem budúcnosti poľnohospodárstva venovali pozornosť aj opatreniam v boji proti odlesňovaniu a degradácii lesov na globálnej úrovni. Okrem rozširovania pôdy na poľnohospodársku produkciu, ktorá je najvýznamnejšou príčinou tohto javu, sa medzi ďalšie významné faktory radia záber pôdy na výstavbu sídelnej a dopravnej infraštruktúry a ťažba dreva spôsobom, ktorý sa vymyká konceptu udržateľného hospodárenia v lesoch.
V tlačovej správe ministerka Gabriela Matečná uviedla, že: „Sme si plne vedomí, že v prípade globálneho odlesňovania a degradácie lesov ide o problematiku, ktorá si vyžaduje komplexnejšie prístupy najmä v rozvojových krajinách. Slovenská republika podporuje zámer zabezpečenia udržateľného pestovania poľnohospodárskych komodít v krajinách, kde sa pestujú, a kde je veľká pravdepodobnosť, že ich pestovanie nie je udržateľné a kde následkom toho prichádza k odlesňovaniu.“
Súčasťou programu slovenskej delegácie v Luxemburgu bolo aj podpísanie ministerskej deklarácie Slovenska, Poľska a Českej republiky k smernici o obnoviteľných zdrojoch energie po roku 2020. Citujem:
„Zmena klimatických podmienok sa bytostne dotýka každého z nás, európskych farmárov nevynímajúc. Považujeme za nevyhnutné globálnemu otepľovaniu radikálne sa postaviť a zmierňovať jeho“ dobaty, „dopady. Som presvedčená,“ citujem pani ministerku, „že neexistuje iné riešenie ako zintenzívnenie úsilia jednotlivých sektorov, nájdenie synergií medzi nimi a rýchla aplikácia účinných opatrení do praxe. Naša deklarácia práve takéto synergické riešenie podporuje. Európsky agrosektor jedinečným spôsobom prispieva k znižovaniu emisií množstvom existujúcich opatrení. Prostredníctvom trvalo udržateľnej produkcie surovín podporuje výrobu a plošné zavádzanie obnoviteľných zdrojov energií, ako napríklad biopalív,“ zakončila ministerka Gabriela Matečná.
Tu by som chcela podotknúť, že je zrejmé, že podpredsedníčka vlády SR Gabriela Matečná nevníma dostatočne vážne situáciu v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve a za dôležitejšie vníma prijímať opatrenia v rozvojových krajinách ako u nás na Slovensku.
Vyhlásenia agrorezortu nekorešpondujú s realitou, o čom svedčia aj mohutné protesty verejnosti, ktorá veľmi citlivo vníma enormné zásahy do krajiny, ako sú plošné výruby lesov, degradácia pôdy a zásahy do lesnej i poľnohospodárskej krajiny spôsobujúce sucho, mikroklimatické zmeny a tým súvisiace zmeny vo vodnej bilancii. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky každoročne predkladá vláde Slovenskej republiky správu o lesnom hospodárstve, avšak bez prijatia opatrení, ktoré by mali dosiahnuť ciele stanovené v medzinárodných záväzkoch, ako aj úlohy stanovené vládou Slovenskej republiky. Napríklad rok 2020 má byť rokom, kedy sa Slovensko zaviazalo prijatím rezolúcie Valného zhromaždenia OSN zo dňa 25. septembra 2015, ktoré prijalo záverečný dokument samitu Organizácie Spojených národov pre prijatie agendy udržateľného rozvoja po roku 2015. Táto sa volá „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“. V tejto rezolúcii je cieľ č. 15, v ktorom sa jednoznačne uvádza: „Do roku 2020“, to je budúci rok, „presadzovať implementáciu udržateľného obhospodarovania všetkých typov lesa, zastaviť odlesňovanie, obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie na celosvetovej úrovni.“ Už len tento jeden cieľ by mal podpredsedníčku vlády mobilizovať k prijatiu zásadných opatrení.
To isté sa týka aj ďalšieho podpredsedu vlády a ministra životného prostredia László Solymosa, ktorý sa uvedenej problematike vyhýba úplne. Svojich práv sa oprávnene domáhajú aj súkromní vlastníci lesa, ktorí nežiadajú nič neobyčajné, len jasné a administratívne jednoduchšie pravidlá tak, aby vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia pozemkov v chránených územiach sa stali partnermi pre ochranu prírody v chránených územiach. Viac ako 42-tisíc ľudí podpísalo výzvu „A DOSŤ! pani ministerka“. Ľudia sú sklamaní, nahnevaní a nechcú už ďalej tolerovať súčasný stav, preto vo svojej výzve žiadali predsedu vlády Slovenskej republiky, aby navrhol prezidentovi Slovenskej republiky bezodkladné odvolanie Gabriely Matečnej z postu ministerky. Za hlavný dôvod jej odvolania považujú negatívne dopady zlých a nekompetentných rozhodnutí v pôdohospodárskom rezorte, za ktoré nám hrozia už aj medzinárodné sankcie.
Vo svojej výzve uvádzajú, že situácia v našej krajine sa stále zhoršuje, a netýka sa to len chránených území, ale aj lesov a poľnohospodárskej krajiny. Odlesnené stovky hektárov lesa sú realitou a iba ťažko sa prijímajú zdôvodnenia živelnými biotickými alebo abiotickými kalamitami. Slovensko čelí šetreniu Európskej komisie pre nedostatočnú ochranu prírody v lesoch.
Ľahostajný a formalistický prístup je vidno aj z odpovede ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na moju interpeláciu vo veci požiadavky na zverejnenie odpovede pre Európsku komisiu. Je prirodzenou požiadavkou verejnosti, aby došlo k obmedzeniu ťažby do doby ukončenia šetrenia Európskou komisiou. Podpredsedníčka vlády a ministerka Matečná na medzinárodných fórach deklaruje záujem o množstvo..., a množstvo opatrení, ktoré agrorezort zavádza, avšak tie nie sú účinné a dostatočné na zvládnutie kritickej situácie v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve.
Nadmerná ťažba, zvlášť tzv. náhodná a výstavba lesných ciest významne zväčšuje riziko povodní a sucha, zrýchľuje eróziu a ďalšie druhy deštrukcie pôdy, prispieva k zanášaniu a inému narušovaniu vodných ekosystémov, k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, rozdrobuje väčšie funkčné celky lesného vnútra, narušuje alebo ničí mnohé biologické celky, narušuje populácie a biotopy mnohých druhov živočíchov i rastlín, mení zloženie spoločenstiev, bráni prirodzenej obnove vegetácie, uľahčuje kolonizáciu inváznymi druhmi, mení vlastnosti pôdy a zásoby pôdnych živín a mení aj vzorce rozmanitosti krajiny a jej charakteristický ráz.
Otvorený je aj škandál s lokalitou Karpatské bukové pralesy, ktorá bola v roku 2007 zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. Výbor svetového dedičstva na svojom 41. zasadnutí v Krakove ešte v júli 2017 opätovne upozornil Slovenskú republiku na viaceré pretrvávajúce problémy a uložil do 1. februára 2018, teraz, myslím, máme máj 2019, vykonať opatrenia a predložiť správu vrátane návrhu úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón.
Slovensko zažilo opakované protesty farmárov. Mnohé z ich požiadaviek sú oprávnené. Po 30 rokoch od Nežnej revolúcie nie sú uskutočnené pozemkové úpravy. Sú avizované zmeny technických noriem a metodík na ich spracovanie. Z akého zadania budú zmeny vychádzať? Bude prvoradým cieľom rýchlosť alebo kvalita pozemkových úprav s tým, aby usporiadanie pozemkov pomohlo farmárom a k adaptácii krajiny na zmenu klímy? Zatiaľ nesplnenou požiadavkou je zvýšenie transparentnosti priamych platieb, ktoré by mali byť poskytnuté len tým, ktorí majú riadny právny titul k pôde. Dnes je posledný deň pre žiadateľov o priame platby a táto požiadavka tam nie je.
Ďalšou z oprávnených požiadaviek farmárov je odstránenie subjektívneho hodnotenia projektov. Na zlú situáciu v agrorezorte poukázali aj dve kontrolné misie poslancov Európskeho parlamentu z výboru na kontrolu rozpočtu. Prvé odporúčanie tohto výboru je pozemková reforma ako nevyhnutné opatrenie pre vládu Slovenskej republiky.
Ďalším poznatkom sú dvojité žiadosti na tú istú poľnohospodársku pôdu, tzv. križovanie žiadostí. Výbor CONT, to je ten výbor na kontrolu rozpočtu, odporúča, zriadiť orgán, ktorý by toto riešil. Duplicita takýchto žiadostí je subvenčný podvod zo strany neoprávneného žiadateľa o priamu platbu. Orgány činné v trestnom konaní tieto problémy riešia v zdĺhavom časovom období a s neuspokojivými výsledkami. Výbor preto odporúča tiež zriadiť povinný register nájomných zmlúv.
Strana SaS už pred rokom žiadala zriadenie verejného dostupného registra žiadostí o priame platby s uvedením právneho titulu k pôde. Ministerka Matečná ho neoprávnene spochybnila a ignoruje.
Toto je len krátky výpočet dôvodov, pre ktoré je dôležité, aby sa problematikou podrobne zaoberala aj Národná rada Slovenskej republiky a vláda ju informovala v podrobných správach o prijatých opatreniach tak, ako bolo navrh..., ako je navrhnuté v navrhovanom uznesení. Ďakujem, pán podpredseda, vás poprosím, keby ste mohli otvoriť rozpravu potom po vystúpení.
Vystúpenie v rozprave
16.5.2019 o 17:43 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, s mojimi kolegami poslancami predkladám návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku situácii v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve. Rada by som na úvod svojho slova prečítala tento návrh uznesenia, pretože od toho sa bude vlastne odvíjať tá ďalšia diskusia.
Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní situácie v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky sa uzniesla, že
A. konštatuje,
že lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo sú kľúčové pre udržanie rovnováhy v krajine a vyžadujú si mimoriadnu pozornosť vlády Slovenskej republiky aj Národnej rady Slovenskej republiky,
B. žiada vládu Slovenskej republiky,
aby prijala opatrenia na dôsledné dodržiavanie zásad vo vláde schválenom Národnom lesníckom programe uznesením č. 549 z 27. 6. 2007 a o ich prijatí predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu,
B.2 aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o konkrétnych opatreniach na dosiahnutie cieľa č. 15 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 350/2017 z roku 2017,
B.3. aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o prijatých a zrealizovaných opatreniach v lokalitách svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy,
B.4. aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o opatreniach na zvýšenie transparentnosti s poskytovaním priamych platieb a agrodotácií.
Termín predloženia týchto správ do Národnej rady do konca novembra 2019.
Odôvodnenie. Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky...
Je dôležité poznať aktuálne fakty, ktoré nás ako navrhovateľov viedli k predloženiu tohto materiálu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, sa začiatkom mesiaca apríl zúčastnila zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH), o ktorej informovala aj vo svojej tlačovej správe. Uvádza sa v nej, že európski ministri okrem budúcnosti poľnohospodárstva venovali pozornosť aj opatreniam v boji proti odlesňovaniu a degradácii lesov na globálnej úrovni. Okrem rozširovania pôdy na poľnohospodársku produkciu, ktorá je najvýznamnejšou príčinou tohto javu, sa medzi ďalšie významné faktory radia záber pôdy na výstavbu sídelnej a dopravnej infraštruktúry a ťažba dreva spôsobom, ktorý sa vymyká konceptu udržateľného hospodárenia v lesoch.
V tlačovej správe ministerka Gabriela Matečná uviedla, že: „Sme si plne vedomí, že v prípade globálneho odlesňovania a degradácie lesov ide o problematiku, ktorá si vyžaduje komplexnejšie prístupy najmä v rozvojových krajinách. Slovenská republika podporuje zámer zabezpečenia udržateľného pestovania poľnohospodárskych komodít v krajinách, kde sa pestujú, a kde je veľká pravdepodobnosť, že ich pestovanie nie je udržateľné a kde následkom toho prichádza k odlesňovaniu.“
Súčasťou programu slovenskej delegácie v Luxemburgu bolo aj podpísanie ministerskej deklarácie Slovenska, Poľska a Českej republiky k smernici o obnoviteľných zdrojoch energie po roku 2020. Citujem:
„Zmena klimatických podmienok sa bytostne dotýka každého z nás, európskych farmárov nevynímajúc. Považujeme za nevyhnutné globálnemu otepľovaniu radikálne sa postaviť a zmierňovať jeho“ dobaty, „dopady. Som presvedčená,“ citujem pani ministerku, „že neexistuje iné riešenie ako zintenzívnenie úsilia jednotlivých sektorov, nájdenie synergií medzi nimi a rýchla aplikácia účinných opatrení do praxe. Naša deklarácia práve takéto synergické riešenie podporuje. Európsky agrosektor jedinečným spôsobom prispieva k znižovaniu emisií množstvom existujúcich opatrení. Prostredníctvom trvalo udržateľnej produkcie surovín podporuje výrobu a plošné zavádzanie obnoviteľných zdrojov energií, ako napríklad biopalív,“ zakončila ministerka Gabriela Matečná.
Tu by som chcela podotknúť, že je zrejmé, že podpredsedníčka vlády SR Gabriela Matečná nevníma dostatočne vážne situáciu v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve a za dôležitejšie vníma prijímať opatrenia v rozvojových krajinách ako u nás na Slovensku.
Vyhlásenia agrorezortu nekorešpondujú s realitou, o čom svedčia aj mohutné protesty verejnosti, ktorá veľmi citlivo vníma enormné zásahy do krajiny, ako sú plošné výruby lesov, degradácia pôdy a zásahy do lesnej i poľnohospodárskej krajiny spôsobujúce sucho, mikroklimatické zmeny a tým súvisiace zmeny vo vodnej bilancii. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky každoročne predkladá vláde Slovenskej republiky správu o lesnom hospodárstve, avšak bez prijatia opatrení, ktoré by mali dosiahnuť ciele stanovené v medzinárodných záväzkoch, ako aj úlohy stanovené vládou Slovenskej republiky. Napríklad rok 2020 má byť rokom, kedy sa Slovensko zaviazalo prijatím rezolúcie Valného zhromaždenia OSN zo dňa 25. septembra 2015, ktoré prijalo záverečný dokument samitu Organizácie Spojených národov pre prijatie agendy udržateľného rozvoja po roku 2015. Táto sa volá „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“. V tejto rezolúcii je cieľ č. 15, v ktorom sa jednoznačne uvádza: „Do roku 2020“, to je budúci rok, „presadzovať implementáciu udržateľného obhospodarovania všetkých typov lesa, zastaviť odlesňovanie, obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie na celosvetovej úrovni.“ Už len tento jeden cieľ by mal podpredsedníčku vlády mobilizovať k prijatiu zásadných opatrení.
To isté sa týka aj ďalšieho podpredsedu vlády a ministra životného prostredia László Solymosa, ktorý sa uvedenej problematike vyhýba úplne. Svojich práv sa oprávnene domáhajú aj súkromní vlastníci lesa, ktorí nežiadajú nič neobyčajné, len jasné a administratívne jednoduchšie pravidlá tak, aby vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia pozemkov v chránených územiach sa stali partnermi pre ochranu prírody v chránených územiach. Viac ako 42-tisíc ľudí podpísalo výzvu „A DOSŤ! pani ministerka“. Ľudia sú sklamaní, nahnevaní a nechcú už ďalej tolerovať súčasný stav, preto vo svojej výzve žiadali predsedu vlády Slovenskej republiky, aby navrhol prezidentovi Slovenskej republiky bezodkladné odvolanie Gabriely Matečnej z postu ministerky. Za hlavný dôvod jej odvolania považujú negatívne dopady zlých a nekompetentných rozhodnutí v pôdohospodárskom rezorte, za ktoré nám hrozia už aj medzinárodné sankcie.
Vo svojej výzve uvádzajú, že situácia v našej krajine sa stále zhoršuje, a netýka sa to len chránených území, ale aj lesov a poľnohospodárskej krajiny. Odlesnené stovky hektárov lesa sú realitou a iba ťažko sa prijímajú zdôvodnenia živelnými biotickými alebo abiotickými kalamitami. Slovensko čelí šetreniu Európskej komisie pre nedostatočnú ochranu prírody v lesoch.
Ľahostajný a formalistický prístup je vidno aj z odpovede ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na moju interpeláciu vo veci požiadavky na zverejnenie odpovede pre Európsku komisiu. Je prirodzenou požiadavkou verejnosti, aby došlo k obmedzeniu ťažby do doby ukončenia šetrenia Európskou komisiou. Podpredsedníčka vlády a ministerka Matečná na medzinárodných fórach deklaruje záujem o množstvo..., a množstvo opatrení, ktoré agrorezort zavádza, avšak tie nie sú účinné a dostatočné na zvládnutie kritickej situácie v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve.
Nadmerná ťažba, zvlášť tzv. náhodná a výstavba lesných ciest významne zväčšuje riziko povodní a sucha, zrýchľuje eróziu a ďalšie druhy deštrukcie pôdy, prispieva k zanášaniu a inému narušovaniu vodných ekosystémov, k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, rozdrobuje väčšie funkčné celky lesného vnútra, narušuje alebo ničí mnohé biologické celky, narušuje populácie a biotopy mnohých druhov živočíchov i rastlín, mení zloženie spoločenstiev, bráni prirodzenej obnove vegetácie, uľahčuje kolonizáciu inváznymi druhmi, mení vlastnosti pôdy a zásoby pôdnych živín a mení aj vzorce rozmanitosti krajiny a jej charakteristický ráz.
Otvorený je aj škandál s lokalitou Karpatské bukové pralesy, ktorá bola v roku 2007 zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. Výbor svetového dedičstva na svojom 41. zasadnutí v Krakove ešte v júli 2017 opätovne upozornil Slovenskú republiku na viaceré pretrvávajúce problémy a uložil do 1. februára 2018, teraz, myslím, máme máj 2019, vykonať opatrenia a predložiť správu vrátane návrhu úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón.
Slovensko zažilo opakované protesty farmárov. Mnohé z ich požiadaviek sú oprávnené. Po 30 rokoch od Nežnej revolúcie nie sú uskutočnené pozemkové úpravy. Sú avizované zmeny technických noriem a metodík na ich spracovanie. Z akého zadania budú zmeny vychádzať? Bude prvoradým cieľom rýchlosť alebo kvalita pozemkových úprav s tým, aby usporiadanie pozemkov pomohlo farmárom a k adaptácii krajiny na zmenu klímy? Zatiaľ nesplnenou požiadavkou je zvýšenie transparentnosti priamych platieb, ktoré by mali byť poskytnuté len tým, ktorí majú riadny právny titul k pôde. Dnes je posledný deň pre žiadateľov o priame platby a táto požiadavka tam nie je.
Ďalšou z oprávnených požiadaviek farmárov je odstránenie subjektívneho hodnotenia projektov. Na zlú situáciu v agrorezorte poukázali aj dve kontrolné misie poslancov Európskeho parlamentu z výboru na kontrolu rozpočtu. Prvé odporúčanie tohto výboru je pozemková reforma ako nevyhnutné opatrenie pre vládu Slovenskej republiky.
Ďalším poznatkom sú dvojité žiadosti na tú istú poľnohospodársku pôdu, tzv. križovanie žiadostí. Výbor CONT, to je ten výbor na kontrolu rozpočtu, odporúča, zriadiť orgán, ktorý by toto riešil. Duplicita takýchto žiadostí je subvenčný podvod zo strany neoprávneného žiadateľa o priamu platbu. Orgány činné v trestnom konaní tieto problémy riešia v zdĺhavom časovom období a s neuspokojivými výsledkami. Výbor preto odporúča tiež zriadiť povinný register nájomných zmlúv.
Strana SaS už pred rokom žiadala zriadenie verejného dostupného registra žiadostí o priame platby s uvedením právneho titulu k pôde. Ministerka Matečná ho neoprávnene spochybnila a ignoruje.
Toto je len krátky výpočet dôvodov, pre ktoré je dôležité, aby sa problematikou podrobne zaoberala aj Národná rada Slovenskej republiky a vláda ju informovala v podrobných správach o prijatých opatreniach tak, ako bolo navrh..., ako je navrhnuté v navrhovanom uznesení. Ďakujem, pán podpredseda, vás poprosím, keby ste mohli otvoriť rozpravu potom po vystúpení.
Rozpracované
17:59
Vystúpenie v rozprave 17:59
Martin FeckoUvedený výbor prerokoval predmetný návrh v stanovenom termíne a ako gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o predmetnom návrhu skupiny poslancov žiadne stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému návrhu zaujal výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nasledovné stanovisko.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
Informácia výborov k predmetnému návrhu skupiny poslancov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 277 zo dňa 9. mája 2019, kde ma výbor určil za spoločného spravodajcu výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu a zároveň sa aj hlásim do rozpravy.
Ďakuje pekne. Pán predsedajúci, pani navrhovateľka, kolegyňa, kolegovia, vážení hostia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1528 z 24. apríla 2019 pridelil na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Radoslava Pavelku, Renáty Kaščákovej a Karola Galeka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh v stanovenom termíne a ako gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o predmetnom návrhu skupiny poslancov žiadne stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému návrhu zaujal výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nasledovné stanovisko.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
Informácia výborov k predmetnému návrhu skupiny poslancov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 277 zo dňa 9. mája 2019, kde ma výbor určil za spoločného spravodajcu výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu a zároveň sa aj hlásim do rozpravy.
Rozpracované