45. schôdza

Dobrý deň, pán predseda, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. V prvom rade chcem poďakovať za kvalitnú správu, pán predseda, ktorú ste nám predložili do Národnej rady. Myslím si, že každý zodpovedný poslanec by si mohol zobrať z nej množstvo príkladov, ktoré v rámci svojej oblasti by dokázal dotiahnuť do nejakého konca, a teda zlepšovať Slovensko tak, aby sa tí naši občania mali na Slovensku lepšie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky za rok 2018 zverejnil správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. Okrem iného sa zameral aj na oblasť sociálnych služieb. Je to téma, ktorej sa venujem, a rada by som preto upozornila na kľúčové fakty, ktoré správa prináša, a aj teda, čo je ich takým hlavným poslaním, a teda, aký je message toho, čo ste teraz povedali. Ja z neho čítam jednu podstatnú vec, a to je to, že sociálne služby pre seniorov sú stále viac potrebné a sú nedostupné.
Ja by som sa dotkla takých kľúčových vecí, ktoré považujem aj teda za argumentáciu. Ja sa tejto problematike venujem dlhodobo, ale teda vďaka aj vašej správe môžem povedať, že problémy, na ktoré som poukazovala od začiatku môjho vstupu do parlamentu, sa teraz dostali na papier. A teda musím povedať, že v rámci Slovenska máme problém s dostupnosťou služieb práve pre chronicky chorých ľudí. Máme problém s financovaním opatrovania na Slovensku. Máme problém s chýbajúcim personálom v sociálnych službách. A štvrtú vec, ktorú absolútne nerozvíjame, kde je potenciál pre krajinu, je príležitosť pre nový sektor v ekonomike, a teda tzv. striebornú ekonomiku.
Čo sa týka dostupnosti sociálnych služieb, tak práve, podľa NKÚ je práve táto dostupnosť limitovaná najmä kapacitou zariadení sociálnych služieb. Podľa registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného vyššími územnými celkami výraznejšie než kapacita zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení za obdobie rokov 2015 a 2017 rástol počet žiadateľov. To znamená, nerástol nám počet kapacít, ale rástol nám počet žiadateľov.
Čo sa týka jednotlivých druhov, teda zamerali ste sa práve na zariadenia pre seniorov a špecializované zariadenia, ako aj domovy sociálnych služieb. Celkový počet žiadateľov oproti roku 2016 teda stúpol o 1 887 osôb a teda v roku 2016 bol počet žiadateľov 7 699 seniorov.
Pýtam sa práve z tohto miesta, čo sme za tieto roky, keď sme vedeli, že nám starne obyvateľstvo, pripravili, aby sme zabezpečili dostupnosť týchto sociálnych služieb? No nič. Dokonca si trúfnem povedať a poviem to aj ďalej, že z výsledkov, ktoré Najvyšší kontrolný úrad zverejnil cez svoju správu, môžme vidieť, že aj naďalej v podstate nič sa nehýbe. A poviem prečo.
NKÚ urobila aj kontrolu vyšších územných celkov, kde vlastne zhodnotila koncepcie viacerých vyšších územných celkov, ako nadviazali teda na národné priority rozvoja sociálnych služieb. Kontrola poukázala na zvyšujúcu sa potrebu zabezpečenia sociálnych služieb pre seniorov pobytovou formou. Kontroly vyšších územných celkov poukázali na značné rezervy pri nastavovaní koncepcií a stratégií v oblasti sociálnych služieb. Koncepcie rozvoja sociálnych služieb okrem troch vyšších územných celkov časovo nenadväzovali na národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 a 2020 a teda nebola zabezpečená ani ich obsahová nadväznosť na stanovené národné ciele, špecifické ciele v plnom rozsahu. Vo väčšine prípadov boli koncepcie vypracované na roky 2004 a 2011, a teda nevychádzali z reálnych potrieb obyvateľov samosprávnych krajov. Pri ich vypracovaní nevychádzali okrem malých výnimiek ani z komunitných plánov miest a obcí. Dôvodom toho bolo aj to, že mestá a obce v mnohých prípadoch neprikladali význam ich spracovaniu napriek platnej legislatíve. To je vlastne dôsledok toho, na čo ste vlastne prišli, že ak pravá ruka nevie, čo robí ľavá, samozrejme, že dostupnosť služieb nie je koordinovaná. Každý sa stará o svoju kapustu a jednoducho človek ostáva bez pomoci a hodený do, do vákua.
Čo sa týka vyšších územných celkov, tak preveril sa aj proces vypracovania tých koncepcií z hľadiska spolupráce samosprávnych krajov s obcami a iba v troch prípadoch boli koncepcie čiastočne vypracované, resp. aktualizované na základe komunitných plánov obcí. A to, Banskobystrický kraj vychádzal z komunitných plánov 20 obcí, čo tvorilo 3,88 % z celkového počtu obcí v územnom obvode kraja, a Prešovský samosprávny kraj vychádzal z komunitných plánov 63 obcí, to znamená 9,46 % z celkového počtu. Trenčiansky samosprávny kraj vychádzal z komunitných plánov 5 okresných miest. To znamená, ak neurobíme poriadok s tým, že si skoordinujeme národnú politiku priorít rozvoja sociálnych služieb, tak ako môžme zabezpečiť dostupnosť služieb? Nemôžme.
Pán minister Richter jednoducho nezosúladil a teda nevidel význam zosúladenia koncepcie viacerých VÚC s jeho národným programom. A teda tým, že nesledoval, ako oni nastavujú koncepcie, tým pádom vznikol počet ľudí, ktorých nemožno umiestniť v zariadeniach sociálnych služieb. A teraz sa vyhovára ministerstvo, že je to právomoc vyšších územných celkov, obce hovoria, že nemajú na to peniaze, a obyčajný občan čaká do nekonečna na nejakú pomoc, ktorá mu neprichádza, pretože jedni na druhých sa jednoducho sťažujú.
Ja som sa teda dostala k porovnaniu jednotlivých samosprávnych krajov, ako teda zareagovali samosprávne kraje v tomto roku oproti minulému roku práve na to, že je nedostupnosť sociálnych služieb, ktoré vy ste avizovali v konkrétnej správe, a musím, musím konštatovať, že naozaj len dva samosprávne kraje navýšili počet kapacít. Ďalšie dva samosprávne kraje si udržujú rovnakú výšku kapacity, ale ide o pomerne dosť vysoké číslo oproti iným krajom. A niektorí dokonca ponížili počet kapacít, čo sa týka dostupnosti sociálnych služieb.
Osobne si myslím, že ak takto reagujeme a koordinujeme na správy, ktoré prichádzajú v rámci kompetentných organizácií, robíme ľuďom vonku zle. Pretože buď sa zakrývame, že teda my to máme v poriadku, alebo na druhej strane sa tvárime, že teda takto to len oni zle prepočítali, alebo oni si to vysvetlili po svojom a tak ďalej a tak ďalej. Ale tí ľudia nás tlačia k tomu, že skutočne nemajú sa kde umiestňovať tí chronicky chorí ľudia. A toto dobehne každú politickú stranu, či je pravicová, či je ľavicová, keď sedí v parlamente, jednoducho musíme vedieť, čo robí pravá ruka a čo robí ľavá ruka.
Ja si myslím, že dlhé roky práve SMER má v gescii ministerstvo práce a mal dohliadnuť, aby koncepcie vyšších územných celkov vychádzali z počtu občanov, ktorí nám starnú. Ak si zoberiete počet ľudí nad 80 rokov, tak je to v obrovskej miere. To znamená, že tam zdravý sedliacky rozum povie to, že je potrebné sa pripraviť na starostlivosť o takýchto ľudí. A naozaj nie sme pripravení. Takže musím skonštatovať, že aj napriek tomu, že ste teda vydali túto správu, nebolo to zapracované do jednotlivých vyšších územných celkov.
A teda čo pozitívne vnímam, tak moja kolegyňa Jurinová, ktorá teda pôsobila v sociálnej oblasti a hájila, tak naozaj patrí medzi kraje, kde sa postarala o najvyšší počet práve ľudí, ktorí potrebujú pomoc. A teda možnože je pod obrovským tlakom iných územných celkov, ktoré sa tvária, že jednoducho oni finančné prostriedky na to také nebudú vydávať a hotovo.
Čiže určite by bolo potrebné a nenašla som to teda vo vašich odporúčaniach, aby sa pripravilo tzv. sieťovanie podľa počtu starnúceho obyvateľstva v jednotlivých regiónoch a teda vyšších územných celkoch, aby sa zabezpečila základná sieť. A teda aj podiel na službách, čo sa týka, v podielových daniach by mal byť určite stanovený. Tak ako v školstve ide normatív za žiakom, tak by podielové dane mali ísť na sociálne služby v rámci určitého percenta. Čiže ja možno pridávam k týmto výsledkom na zváženie, aby teda ste sa neskôr aj vrátili k tomu, a teda možno sme dotiahli do samého konca, aby sme ukázali tým aj vyšším územným celkom, aj ministerstvu práce, že jednoducho nemôžu ustúpiť z tej verejnej funkcie, kde sa máme postarať o ľudí, ktorí to potrebujú.
Čo sa týka možno takých konkrétnych vecí a to má dosah na konkrétnych ľudí, tak podľa NKÚ vybavenie žiadostí trvá viac ako 60 dní u takmer 55 % prípadoch vybavených žiadostí a len takmer 30 % bolo umiestnených žiadateľov v termíne do 30 dní. Ak si zoberiete, že tie najťažšie stupne, piaty, šiesty stupeň odkázanosti, kedy sa tá rodina nedokáže postarať o toho človeka v domácom prostredí, tak len 30 % z týchto ľudí, sa dokážeme o nich postarať v zariadeniach do 30 dní. To znamená, tá rodina je celá rozháraná a nedokáže sa postarať o toho človeka v domácom prostredí. Tridsať percent podaných žiadostí bolo poriešených do 30 dní. To je proste katastrofa pre tých ľudí. Reálne, kto ste to zažil, musíte vedieť, že naozaj mnohokrát je tá rodina úplne celá rozhádaná, lebo nevedia, ako sa majú postarať, nevedia, kto tam má z tej rodiny k tomu človeku. Ja chcem len pripomenúť, že naozaj lehoty, ja som na to upozornila pána ministra, na posudok, to je vypracovanie 60 dní a na rozhodnutie 30 dní. Jasné, že to potom nahráva úradom a tí ľudia sa ku konkrétnej službe vôbec nedostanú. A nehovoriac o tom, že je to úplne nedostupné, lebo nemáme dostatočný počet kapacít a nemáme zabezpečené sieťovanie.
V zariadeniach sociálnych služieb sme mali 34-tisíc ľudí v dôchodkovom veku. A teda musíme povedať, že len v roku 2020 nad 64 rokov je to milión 6-tisíc ľudí, ktorí môžu potencionálne dostávať pomoc. A v roku 2040 to bude takmer milión 400-tisíc ľudí. To znamená, my musíme poskytnúť reálnu koncepciu ako ďalej so starnutím obyvateľstva na Slovensku. My nemôžme sa hrať len s guličkami. My jednoducho musíme nastavovať systémové zmeny, ktoré aj na konci prečítam.
Čo sa týka naplnenosti, tak máme v špecializovaných zariadeniach a zariadeniach pre seniorov 26-tisíc lôžok, ale viac ako 7 500 čakateľov na túto službu. Ide o zariadenia, kde naozaj prichádzajú ľudia, ktorí sa už nedokážu postarať sami o seba v domácom prostredí. Nie je to tak ako v minulosti, že tam išli ľudia, že predali dom a potom ešte prišli, ako keby mali náhradné bývanie v tých zariadeniach pre seniorov. Dnes to je naozaj človek, ktorý je odkázaný. Jednoducho nemá sa kto o neho doma postarať a prichádza do konkrétneho zariadenia.
Problém v konkrétnych zariadeniach je so zdravotnou starostlivosťou, ktorú ste tak elegantne spomenuli. Naozaj poukázali ste na to, že je problém s dohľadom zdravotnej starostlivosti práve v týchto zariadeniach sociálnych služieb. A musíme povedať, že v súčasnom systéme nemáme okrem domov ošetrovateľskej starostlivosti žiadne zariadenia s komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou. Iba v zariadeniach sociálnych služieb s ošetrovateľským paušálom, čo však zariadenia nezaväzuje poskytovať celodennú komplexnú 24-hodinovú starostlivosť. Čo je obrovský problém práve, ako som povedala, u ľuďoch, ktorí sú umiestnení s ťažkým stupňom odkázanosti, pretože naozaj potom médiami prechádzajú informácie, že injekcie pichá upratovačka a opatrovateľka a neviem kto všetko.
Ďalší moment, ktorý by som chcela spomenúť, tak je opatrovateľská služba. Jej ste sa nejako tak nevenovali, ale ja chcem povedať, že naozaj máme obrovský problém aj s opatrovateľskou službou, ktorá sa poskytuje priamo človekovi v jeho prirodzenom prostredí. Tak by sa nevytváral tlak na práve pobytové služby, keby fungovala veľmi dobre a koordinovane práve opatrovateľská služba.
Máme nedostatok verejných zdrojov v rozpočte samospráv. V podstate minulý rok pripravil štát nové opatrenia, ktoré opatrovateľskú službu ešte zdraželi, a to teda rast minimálnej mzdy, zvýšenie príplatkov, a keďže verejné zdroje sú nedostatočné a obce to platia len teda z podielových daní, tam v podstate sa neprispieva verejnému poskytovateľovi opatrovateľskej služby, tak jednoducho tie obce, ak nefungujú eurofondy, nie sú schopní to zafinancovať. A hlavne ak ide o menšie obce a ak chceme hovoriť o vysťahovaní východu, musíme povedať o tom, že naozaj tam ostáva len prestarnuté obyvateľstvo, ktoré práve tieto služby potrebuje.
Je narastávajúci dopyt, nevedia to teda samosprávy zabezpečiť. Nízke, nízka platba, čiže schopnosť odkázaných zaplatiť vyššiu, sa nedá, odoberá, pretože majú zase nízke dôchodky a tým pádom, že sme do zákona dali, že nejaká časť im musí ostať, na to som tiež ministra Richtera upozorňovala, tým pádom vlastne si nemôžu tí ľudia dovoliť opatrovateľskú službu, keďže musí im ostať určitá časť, a obce nevedia navýšiť cenu tej opatrovateľskej služby tak, aby aj bola litera zákona splnená, aj teda človek dostal opatrovateľskú službu.
Absentuje účasť štátu na plnení sociálnych práv občanov pri poskytovaní opatrovateľskej služby. Je nerovnaký prístup k financovaniu pobytových a terénnych služieb, čo sa premieta práve aj do tej opatrovateľskej služby. A, samozrejme, máme nedostatok odborného personálu, ktorý nám uteká za hranice.
Nakoniec by som povedala, čo je riešením. Riešením je to, že máme zle nastavenie financovania opatrovania. To znamená, finančný prostriedok musí ísť nie za inštitúciou, musí ísť za človekom. Ten rozhodne, či sa oňho niekto postará v domácom prostredí alebo pôjde do zariadenia.
Po b, máme nedostatočnú štruktúru u sociálnych služieb. Musíme urobiť nové typy sociálnych služieb, kde zohľadníme diagnózy, ktoré prichádzajú, parkinson, autizmus a tak ďalej, lebo teraz je to vlastne nedôstojné, ako sa o nich dokážeme postarať. Nie je prepojený sociálno-zdravotnícky systém. Tam hovoríme o reforme ako prepojiť tento systém. Pracujeme na nej. Nejednotná posudková činnosť, ktorá komplikuje ľuďom, keď sa, dávajú posudzovať svojho príbuzného. A problémy sú aj s financovaním podielových daní. Ako som hovorila, nastaviť nový systém ako z podielových daní ufinancovať kompetencie, ktoré aj malá obec má.
Ďakujem za pozornosť.

Koľkokrát si už, kolegyňa, o tomto všetkom hovorila, stále na to upozorňuješ, ale nie je to žiadne, že dobré ráno, Slovensko. Pretože už viac ako dvadsať rokov demografi aj sociológia upozorňujú na starnutie obyvateľstva, na rýchle starnutie obyvateľstva. Také nie je nikde inde len u nás a na Slovensku takéto razantné a rýchle. Nedávno som hovorila, že je tu teda nová situácia na Slovensku, kedy je prvýkrát v histórii viac dôchodcov ako detí, sto detí na stodva seniorov.
Choroba Slovenska je, že každá inštitúcia si vytvorí svoju vlastnú koncepciu. Neexistuje žiadna, žiadna kontinuita, neexistuje žiadna komunikácia. Na Slovensku sa dlhodobo nevie, čo je to medzirezortná komunikácia. To už by sme koľko žiadali, aby to bolo ešte nakoniec aj komunikácia so samosprávami, ktoré sú tiež kompetentné a zodpovedné za poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov, o ktorých si hovorila, že správa, správa aj hovorí. Som veľmi rada a vďačná, že NKÚ sa venoval tejto problematike.
Takže nie je už ani o päť minút dvanásť, ani, ani dvanásť, je už vlastne, už päť minút po dvanástej, ale napriek tomu je potrebné naozaj uskutočňovať tieto systémové zmeny. Do roku 2060 sa zvýši počet obyvateľov vo veku nad 65 rokov o 800-tisíc a vo veku od 20 do 64 rokov o jeden milión. Žiadne nové správy, dlhodobo bolo treba sa pripravovať, ale aj tak, ako sa hovorí, nikdy nie je neskoro. Takže naozaj je najvyšší čas. Poďme do toho!

Ďakujem ti, kolegyňa, za tvoj príspevok. Ozaj bol hodnotný. A ako si aj povedala, aj načrtla už, akým smerom sa chceme, naše hnutie uberať, že vlastne si už predstavila aspoň v určitých bodov svoju koncepciu, čo sa týka poskytovania zdravotno-sociálnej starostlivosti, hlavne prepojenia.
Ja by som chcela ešte podotknúť, tak ako si povedala, že populácia nám samozrejme starne a nebude sa mať kto postarať o našich seniorov. Vyššie územné celky, ako v správe už je hodnotené, sú v rozpore so zákonom o sociálnych službách, neurčili si ani personálne, ani finančné, ani prevádzkové a organizačné podmienky na plnenie poskytovania služieb v zariadení sociálnych služieb. Ministerstvo práce a sociálnych vecí sa bráni, že nepotrebuje sociálne zariadenia s komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou. Ale chcem podotknúť, sú tu umiestňovaní klienti, ktorí sú polymorbidní, majú viacero diagnóz. A, žiaľbohu, kto sa o nich bude vedieť postarať, ako už bolo avizované koľkokrát, že kuchár, upratovačka? Odborný personál tam nie je a ministerstvo práce ani nechce v zariadeniach sociálnych služieb umiestňovať kolegyne sestry, ktoré by sa starali o týchto ľudí. Žiaľbohu, doba nám ide dopredu. Ako sa k tomu staviame? Akým spôsobom sa staviame? Keď nebude vláda schopná a ochotná sa postarať o svojich seniorov, je to veľmi smutné a samozrejme naši ľudia potom budú naďalej odchádzať do zahraničia pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za pripomienky. Áno, je dôležité povedať, že kľúčový problém Slovenska je podľa môjho názoru, že každý sa hraje na svojom ministerstve. Toto je tvoja kompetencia, toto je moja kompetencia. Nepozeráme na veci, že jedni investujú nejaké peniaze do tej starostlivosti o chronicky chorých, aj teda ako ministerstvo práce, tak aj ministerstvo zdravotníctva. Ak by sme napočítali tie peniaze spolu a pripravili systémové riešenia, kde by sme išli krok po kroku, tak možno by nás tie opatrenia ani nestáli oveľa viac, len by bolo to efektívnejšie a človek by netrpel.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení prítomní, chcem poďakovať za túto správu NKÚ. Je to už teda opakovaná správa, ktorú všeobecne hodnotíme veľmi vysoko. Ja by som sa chcel v tejto správe venovať informatizácii verejnej správy a aj sektoru zdravotníctva.
Profesionálny prístup k informatizácii spoločnosti je kľúčom k šetreniu verejných financií a zároveň je najúčinnejším nástrojom proti korupcii. Procesy informatizácie sú však veľmi náročné na verejné zdroje, a preto je veľmi dôležité, aby sa mohli používať efektívne a účelne. Závery z tejto kontroly ale naznačujú, že zodpovedné orgány majú veľké rezervy v zavádzaní funkčnej elektronizácie a v efektívnom riadení a financovaní. Koncepciu a uskutočňovanie informatizácie verejnej správy, táto koncepcia je v kompetencii Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Tento, táto kompetencia bola zriadená v júni 2016. Vieme, že na informatizáciu verejnej správy sa doteraz minula jedna miliarda eur, ale funkčnosť tejto informatizácie je veľmi zlá. Ako to funguje, vedia rozprávať tí, ktorí musia pracovať s elektronickými schránkami, či už sú to právnici alebo aj podnikatelia a dokonca už dneska aj živnostníci, ktorí musia komunikovať cez elektronickú schránku.
Ja by som vám, a prečítam vám z, jedno, jeden status, nebudem ovšem menovať ľudí, ktorí sú tam spomínaní. Názov to má O dobrých úradníkoch a digitálnom šampiónovi.
"Včera som na poslednú chvíľu zistil, že keďže sme minulý rok robili nejaké zmeny na katastri, dodnes treba podať priznanie k dani z nehnuteľnosti. Bolo to 31. januára. Hromžím, lebo veď 21. storočie a verejná správa stále funguje ako spleť jednobunkových organizmov, pre ktoré je vzájomná komunikácia ešte stále nepochopiteľný koncept. Gúglim, web ma spleťou odkazov znaviguje na niečo, čo sa podobá na postup. Keďže sú dve hodiny do konca predĺžených úradných hodín a do tej zimy sa mi fakt nechce ísť, nájdem si email na petržalské pracovisko magistrátu Bratislavy a dám tomu pokus. Dobrý deň, vzhľadom na zmeny predkladám potrebné dokumenty. O desať minút mi zvoní mobil. ´´To ste sa skoro spamätali,´´ podpichuje ma hlas v telefóne, no hneď pokračuje, že, ´´ žiaľ, takto mailom to podať nestačí´´. A nemôžem to podať cez elektronickú schránku? – skúšam. ´´A vy máte elektronickú schránku? No, ak chcete, skúste, ale ak urobíte jedinú chybičku, systém vás nepustí ďalej a musíte začať odznova. Minule to jeden pán skúšal na štyrikrát a nakoniec radšej prišiel osobne.´´ Pregúľam očami. Hodina na úrade sa mi zdá byť nevyhnutná. ´´Prirodzene,´´ pani hovorí, ´´príďte, ja vám zatiaľ všetko nachystám, vytlačím si to z vášho mailu, len to podpíšete a o pár minút sme hotoví.´´ Dobre, keď nesvietia jednotky a nuly, zasvietia ľudia. Kým stihnem vyraziť, telefón zvoní opäť. ´´Juj, pane, ale veď vy ste ani minulý rok nepodali priznanie. Pripravím vám aj dodatočné, keď prídete, len budem vám musieť dať pokutu. Neviem, to urobiť inak, ale nebojte sa, nič strašné.´´ Onedlho už stojím pri jednom z mnohých pracovísk na úrade. Žiadny rad, to vyzerá nádejne. ´´Á, dobrý deň, pane,´´ osloví ma hneď pani a dá mi do ruky pár papierov. ´´Tieto som vám rovno vyplnila, tieto si ešte vypíšte, počkajte, nadiktujem vám to,´´ naviguje ma.´´ Už som podala aj žiadosť o preverenie, či máte tú elektronickú schránku naozaj aktivovanú a zavolám vám, lebo s tým máme strašné problémy, ale do 24 až 48 hodín zvyknú odpovedať.´´ (Kill me now.) ´´Veľmi pekne ďakujem, pani, za pomoc, ústretovosť. Ste jednou z tých, ktorá v tomto štáte zachraňuje to, čo v ňom iní zbabrali.´´ Ešte prehodíme pár slov a o päť minút som von. Viera v ľudí je upevnená.
A teraz príde pointa. Dokonalú a zároveň bizarnú bodku za návštevou dáva pán, ktorý bol pri vedľajšom okienku. Predpokladám, že tiež doniesť podpísané nejaké tlačivo. Peter Pellegrini, bývalý digitálny šampión, človek zodpovedný za Slovensko.sk, osobne. Aj on to musel spraviť nie digitálne, ale osobne." To svedčí o tom ako, ako to u nás funguje napriek tomu, že bola použitá jedna miliarda.
Ešte na konci by som sa chcel venovať, venovať elektronizácii zdravotníctva. Nasadenie systému elektronického zdravotníctva do prevádzky malo byť v roku 2011. Vieme, že začalo v roku 2018 s tým, že v podstate bolo odložené, že nebudú sa vyžadovať sankcie až do roku 2019. Konečne sa niečo spúšťa. Ale oneskoreným nasadením systému elektronického zdravotníctva nemôžme očakávať potom prínosy, či už v kvalite aj v kvantite údajov. Do konca roka minulého bolo na projekt e-zdravie vynaložených viac ako 123 miliónov eur, pričom pôvodná suma mala byť nižšia. Na dokončenie projektu sa očakávajú ďalšie výdavky v hodnote viac ako 56 miliónov a čistá hodnota projektu by mala dosiahnuť hodnotu 428 miliónov eur.
K tomuto by som chcel povedať, že keď sa oficiálni predstavitelia, či už z ministerstva zdravotníctva alebo NCZI vyjadrujú na otázku, koľko stálo e-zdravie, tak počujeme sumy, že z eurofondov bolo použitých 39 miliónov a nikto nevie povedať presnú sumu. Jedine NKÚ vedelo stanoviť sumu a tvrdí, že je to v hodnote 123 miliónov eur. Odkiaľ to NKÚ asi tak mohlo zistiť? No jedine z ministerstva zdravotníctva alebo z NCZI. A to zároveň svedčí o tom, že ministri, ktorí sa k tomu vyjadrujú, nehovoria pravdu.
Mohol by som ešte rozprávať o situácii v zdravotníctve dlho. K tomu už len veľmi, veľmi krátko. Štát v roku 2019 bude platiť za svojho poistenca 4,5-krát menej, ako do systému budú prispievať ekonomické aktívne osoby. Vždy na konci roku štát musí dofinancovávať zdravotníctvo, pretože zdravotníctvo sa stále zadlžuje. Ani oddlžovanie celkom nepomáha. Keď si porovnáme výdavky na zdravotníctvo v Česku, v Českej republike a na Slovensku, tak nám vychádza, že v Čechách dávajú 7,5 % HDP. Priemer eurozóny je 7,1. Na Slovensku dávame na jedného poistenca 1600 euro. V Čechách 1800. Pritom, že máme asi 1,5-miliardový skrytý dlh, hoci on je podľa mňa aj podľa mojich konzervatívnych ekonómov ďaleko väčší, tak samozrejme potom dochádza k zadlženiu zdravotníctva, za prvé, a za druhé, ku kvalite nášho zdravotného systému, ktorý sa nielenže nemôže približovať k českému, ale práve naopak, tie nožnice sa ešte viac roztvárajú.
Ďakujem.

Ďakujem ti, kolega, za tvoj príspevok. Ja by som chcela ešte podotknúť na margo toho všetkého, hlavne elektronizácie zdravotníctva v našom systéme, že kontrola národného, kontrola NKÚ ukázala, že ani takmer po 10 rokoch nie je idea elektronického zdravotníctva naplnená v plnej miere, aj keď v poslednom období prišlo k určitému pokroku. Tento doteraz nie príliš úspešný príbeh informatizácie verejnej správy v plnom svetle ukazuje na zlyhanie projektového riadenia e-zdravia na všetkých úrovniach rezortu, ale aj štátu. NKÚ opätovne zdôrazňuje, že bez vyvodzovania osobnej zodpovednosti za nehospodárne, neefektívne a neúčelné vynakladanie zdrojov, čo sa dialo aj v prípade tohto projektu, je vysoko pravdepodobné, že ambiciózne ciele koncepcie v informatizácii spoločnosti ostanú len papierovými cieľmi a nie požadovanou realitou.
Ďakujem.

Ďakujem za reakciu. Presne tak je to. Pokiaľ nebude zavedená osobná zodpovednosť, tak kvalita a funkčnosť ničoho na Slovensku sa nezlepší. Ukazuje sa to presne tak v tej verejnej správe aj v tom elektronickom zdravotníctve. A tak, ako som to ukázal na tom príklade, keď premiér Pellegrini bol tiež radšej osobne podať, podať svoje daňové priznanie, pretože elektronicky, napriek tomu, že to mal na starosti, že by mal byť digitálne zručný a že má určite na úrade vlády aj na úrade podpredsedu vlády personál, ktorý by to bol schopný alebo mal by byť schopný to, mu s tým pomôcť, tak nakoniec ide radšej na poštu a podáva to nie elektronicky. To svedčí o mnohom na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda NKÚ, kolegyne, kolegovia, nesmierne som rád, že práve teraz predsedá schôdzi Národnej rady predseda SNS, do ktorého portfólia patrí v rámci vlády aj ministerstvo pôdohospodárstva a teda štátny podnik lesy. Ako zo správy vyplýva, je mnoho vecí, ktoré nefungujú alebo nie transparentne nefungujú v štátnom podniku LESY Slovenskej republiky. Lesy hospodária zle podľa zistenia NKÚ.
Chcel by som doplniť nález NKÚ o jeden holý fakt, pretože kontrolóri NKÚ, poznám z čias ministrovania, nie sú odborníci v lesnom hospodárstve, oni sa na to pozerajú trošku inakšie. Dnes je holým faktom, že štátne lesy pre vybraných odberateľov, ktorí odoberajú drevo vlákninové, dostávajú toto drevo za nižšiu cenu ako dôchodcovia na severe Slovenska ako palivo. Palivové drevo, čo je podradné drevo, je drahšie ako drevo na spracovanie pre veľkých a vybraných, ktorým táto vládna koalícia dáva. Je to holým faktom. Nech sa páči, obráťte sa na štátne lesy, spýtajte sa, koľko stojí vláknina, za koľko predávajú, za koľko predávajú palivové drevo dôchodcom na severe Slovenska. Samozrejme oni nemajú pomoc ani v plyne, ani v elektrine, a keď musia kúriť s drevom, tak, hold, štátne lesy, ako odborne a hrdo im priplatí viac.
A koľko peňazí chýba do štátneho podniku LESY Slovenskej republiky? Niekoľko miliónov? Ja by som to povedal, že to je viac ako 10 miliónov eur. V roku 2011 štátny podnik vykázal zisk pri zabezpečení všetkých svojich činností. V plnej miere vykázal zisk cez 18 miliónov euro. Dnes sotva vykazuje 5 miliónov euro. Táto správa NKÚ poukazovala, poukázala aj na využívanie elektronickej aukcie. Ako príklad dobrej praxe NKÚ hodnotil zvyšovanie objemu navrhovaného množstva dreva prostredníctvom elektronickej aukcie dreva v roku 2017.
Kolegyne, kolegovia, len to množstvo zďaleka nie je také, aké sa plánovalo už v roku 2012. Elektronické aukcie na štátnom podniku sa spustili v roku 2011. Elektronické aukcie mali v prvom rade slúžiť ako taký barometer, ako taká burza na to, koľko to drevo stojí a za toľko predávať aj ostatným odberateľom. Túto stránku ekonomického využívania elektronických aukcií v štátnych lesoch podľa správy NKÚ ale absolútne nezohľadňujú preto, lebo priorita nie je na zisku štátneho podniku, nie je na hospodárnosti štátneho podniku, ale na príživníkoch.
Doteraz sme sa dosť napočúvali toho, že štátny podnik podporuje tých odberateľov, ktorí majú vlastné spracovateľské kapacity. Správa NKÚ ale konštatuje, že drevo dostávajú spoločnosti, ktoré za roky 2010 – 2016 mali spracovateľskú kapacitu na úrovni 24 % dodávky dreva od štátnych lesov. To znamená, že skoro 80 % dreva, čo im štátny podnik dodal, oni si sami nedokázali spracovať, ale boli to priekupníci. A treba to úprimne povedať, lebo to je tiež napísané v správe NKÚ. Možnože je to treba vedieť čítať. Trošku iným technokratickým spôsobom, než je ten materiál tu napísaný, ale je to holý fakt.
Bolo by zaujímavé sa pozrieť na to, že ktorí to sú tí priekupníci.
Rovnako, pán predseda NKÚ, by som sa rád spýtal. Dalo by sa zistiť, že kde štátny podnik uzatvoril desať ročnú zmluvu? Či v tomto prípade bol udelený súhlas ministerstva financií. Lebo pri všeobecných pravidlách majetok štátu a štátny podnik vlastní len majetok štátu aj neprivatizovateľný podľa zákona 92. Keď ho chce prenajať na dlhšie obdobie ako 5 rokov, je treba súhlas aj ministerstva financií. Keď je to viac ako tri roky, je treba súhlas aj ministerstva pôdohospodárstva. Ako to pociťujem ako nedostatok v tejto správe, že táto správa nereflektuje, či štátny podnik takýto prenájom podniku nehnuteľnosti a majetku urobil sám vo vlastnej gescii alebo so súhlasom ministerstva.
Kladiem túto otázku len preto, lebo minulý týždeň táto Národná rada na návrh ministerky pôdohospodárstva zmenila zákon 229 a nájom lesných pozemkov, kde doteraz v zákone 504 platilo, že na prenájom lesného majetku štátu je treba súhlas ministerstva pôdohospodárstva a pritom, že nájmy sa už neriešia, lesných pozemkov, v zákone 504, ale v zákone 229 o pozemkoch. Tak akosi ministerstvo a táto vládna koalícia opomenula túto podmienku preklopiť do nového návrhu. Takže sa tu otvára priestor, že majetok štátu je možné prenajímať. Mne sa zdá, že otvárame dvere pomaly, nie naplno, ale krok za krokom k tomu, aby sme obišli zákon 92, ktorý hovorí o neprivatizovateľnosti lesného majetku štátu. Keď NKÚ hovorí o nehospodárnosti a potom štátny podnik začína hovoriť o tom, že nehospodárne a neefektívne lesné pozemky by bolo výhodnejšie pre štátny podnik prenajať, tak sa zrazu občania tejto krajiny zobudia, že hrdo sa celé Tatry prenajali. Potom je možné spievať hymnu, že nad Tatrou sa blízka, ale bude pozde.
Rovnako by som chcel pár slov k nakladaniu na mediálne kampane. Pán predseda NKÚ, píšete tu, že štátny podnik uzatvoril zmluvu za takmer 1,25 milióna eur bez jasného výsledku tejto kampane. Mne z tejto správy chýba porovnanie, že kedy a koľko dalo na takéto kampane štátny podnik za predchádzajúce roky. Pretože ja mám informácie také, že táto mediálna kampaň bola nariadená z ministerstva a keďže tieto peniaze chýbali z hľadiska naplnenia štátneho rozpočtu a pozitívneho hospodárskeho výsledku štátny podnik, tak štátny podnik vďaka tomuto pristúpil k prepúšťaniu na úrovni generálneho riaditeľstva. Takže keď niekto z vlády chcel urobiť mediálnu kampaň, tak za to doplatili, že sme začali vyhadzovať ľudí.
Rovnako by som sa vás chcel spýtať, či aj v prípade štátneho podniku LESY SR ste podali nejaké trestné oznámenie, lebo z tejto správy to jasne nevyplýva. V prípade Lesopoľnohospodársky majetok Ulič to vychádza, ale v prípade štátneho podniku pri takýchto závažných zisteniach to tam nie je.
Pár slov k reklamačným konaniam. Pán predseda NKÚ, v plnej miere súhlasím a viem o výsledku vašich kontrol. Len dovoľte, aby som sa na to pozrel trošku inakšie. Keď čítam z vašej správy: "Štátny podnik uznal námietky odberateľov celkovo v 98 % prípadov, čo znamenalo takmer celý reklamovaný objem dreva." Reklamácie, štátny podnik, mne sa zdá, ako keby využíval na zámerné zníženie cien dreva. Pýtam sa, vyhodnocuje niekto, že ktorí odborní lesní hospodári sa podpisujú pod tú správu? Prečo keď lesný hospodár vydáva to drevo zo skladu a napíše tam, že je to trieda A, tak prečo to niekto prehodnotí, že je to trieda B? Na základe čoho? Toto je druhý spôsob ako ubližovať a prať peniaze zo štátneho podniku. Aj na toto by sa bolo treba zamerať. A dúfam, že aj pán predseda parlamentu dá si tieto údaje a tieto námety preveriť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, stručné hodnotenie správy NKÚ a na záver jeden príklad mrhania verejnými zdrojmi v oblasti dopravy.
Správa NKÚ, ktorú máme na stole, prináša postrehy vo vzťahu k rezortu dopravy, venuje sa, na strane 37 poukazuje spravodlivo na nedostatočné prostriedky určené na údržbu ciest 1. triedy, poddimenzované financovanie železničnej infraštruktúry, no a potom sa zaoberá na ďalších stranách aj ďalšími pochybeniami v oblasti dopravy.
Vedľa národného železničného dopravcu je najvýživnejším príkladom NDS, ktorá si objednáva právne služby aj vo veciach, ktoré pokojne mohla vybaviť prostredníctvom vlastného aparátu, zadávajúca rovnakému zhotoviteľovi vypracovaním viacerých štúdií na rovnakú tému a veľkolepo odmeňujúca SKYTOL za to, že sama sebe táto spoločnosť zvýšila zisk v systéme elektronickej diaľničnej známky.
Súhlasím aj s konštatovaním NKÚ, že mnohé veci v rezorte dopravy sú skutočne podfinancované. Nečudujme sa ale ani ministerstvu financií, ak váha s uvoľnením prostriedkov pre tento rezort, v ktorom panujú takéto pomery. Z tohto miesta žiadame aj ministra dopravy, aby venoval väčšiu pozornosť spôsobu fungovania organizácií vo svojej pôsobnosti, aby sa viac sústredil na napĺňanie programového vyhlásenia vlády. Jedným dychom ale dodávame, že si nie sme istí, či možno za týchto pár mesiacov vôbec v takomto rezorte ešte zmeniť.
No a zvyšný čas mi, dovoľte mi, aby som vás upriamil na mrhanie verejnými zdrojmi na Národnej diaľničnej spoločnosti, keď obchádzajú zákon o verejnom obstarávaní a delia zákazky na menšie časti, ktoré potom prihrávajú spriazneným firmám za nadhodnotené ceny.
Jedná sa o rozdeľovanie zákazok s nízkou hodnotou na menšie časti. Pri zákazkách s nízkou hodnotou je v zmysle zákona o verejnom obstarávaní Národná diaľničná spoločnosť povinná priamo osloviť tri rôzne subjekty s výzvou o predloženie cenovej ponuky na vykonanie požadovaných prác. To znamená, že to nezverejňujú, keď ide o nejaké malé služby, tak do 50-tisíc, keď stavebné práce, tak tam je výška do 150-tisíc eur. Kritériom na vyhodnotenie najlepšej ponuky je cena. Predstavitelia NDS-ky na základe svojich právomocí zabezpečia rozdelenie väčšej zákazky na zákazky s nízkou hodnotou, no a potom zabezpečia spriaznené spoločností, ktoré oslovia na predloženie cenových ponúk. Častokrát sa ale jedná o oslovenie spoločnosti, ktoré nemajú žiadne skúsenosti v oblasti vykonávania požadovaných prác.
Keby ste si pozreli administratívne vyhotovenie týchto ponúk, tak často sú akože robené na jednom počítači, rozdiely sú nepatrné a väčšinou sa hýbu na úrovni maxima predpokladanej ceny uvádzanej vo výzve. Následne je vybratá vopred dohodnutá spoločnosť, ktorá predložila najnižšiu cenovú ponuku, s ktorou sa uzatvorí objednávka na vykonanie požadovaných prác. V skutočnosti ale reálne tú robotu odrobí spriaznená firma, ktorá má reálne oprávnenie aj skúsenosti na vykonávanie týchto činností. A teraz počúvajme príklad.
Napríklad rozdelenie zákazky na tzv. Kraľovianskom zosuve diaľnice D1 Turany – Hubová. NDS-ka na základe tohto popísaného postupu uzatvorila objednávky s rôznymi spoločnosťami na vykonanie nasledovných prác, a počúvajte hlavne tie dátumy, ceny a prípadne aj tie firmy: Dňa 18. 9. 2018 so spoločnosťou BEKA IMPORT SLOVAKIA, názov bol – realizácia povrchového a hĺbkového odvodnenia horizontálnymi vrtmi v kilometri 5,44 až 5,7 v celkovej sume 87-tisíc eur, termín realizácie do 10. 1. 2019. Oslovila tri firmy. Toto bolo 18., dňa 29. 9. 2018 so spoločnosťou BEKA, s. r. o., názov – zaistenie stability a odvodnenia zosuvného územia pre stavbu D1 Turany – Hubová v kilometri 5,31 v celkovej sume 146 900 eur, termín realizácie tak isto ako predtým 10. 1. 2019. A zase oslovené firmy z rovnakého reťazca. Toto bolo 20. 9. A teraz ideme, 3. 10. 2018 opäť spoločnosť BEKA TS, s. r. o., názov – realizácia povrchového a hĺbkového odvodnenia horizontálnymi vrtmi v kilometri 5,44 až 5,7 v celkovej sume 124 890 eur, termín realizácie tiež do 10. 1. 2019. A zase tie isté firmy oslovené. Dňa 26. 9. ´18 oslovená spoločnosť SLAVA plus, s.r.o., realizácia objektu sústavy horizontálneho odvodnenia v zosuvnom území v kilometri 5,31 v sume 84 800 eur, termín realizácie opäť do 10. 1. 2019. A zase tie isté firmy. Dňa 18. 10. opäť SLAVA plus, názov – realizácia opatrení pre zníženie hydrostatického tlaku v masíve v kilometri 5,79, celková suma 134 800 eur, termín realizácie opäť do 10. 1. 2019. Dňa 25. 10. 2018 spoločnosť ENVIGEO, realizácia sanačných opatrení nad riekou Váh v kilometri 5,38, celková suma 147-tisíc eur, termín realizácie do 15. 3. No a dňa 30. 10. spoločnosť HES – COMEGO, s. r. o., realizácia stabilizácie svahu nad prístupovou cestou v kilometri 5,22 až 5,44 tej istej diaľnice Turany – Hubová, celková výška 148 700 eur.
Z uvedeného prehľadu si môžte všimnúť, že je možno ľahko zistiť, že všetky zákazky mali byť realizované v rovnakom časovom období na úseku kilometra 5,22 až 5,79, čo je 570 metrov diaľnice. A malo to byť spracované v rovnakom termíne, z toho tri spoločnosti mali pracovať na úplne rovnakom úseku, pričom podľa cenovej ponuky si plánovala každá zo spoločností zriadiť prístupovú cestu a stavenisko v sume 15-tisíc eur. Obrovské plytvanie verejnými zdrojmi, ktoré si nikto nemá všimnúť.
Ale ja sa pýtam: a títo páni si neuvedomujú, že za takéto správanie máme paragrafy a že raz za takéto veci môžu skončiť vo väzení?
NDS pri posledných dvoch výzvach oslovila nad rámec svojich povinností až štyri renomované spoločnosti, ktoré dlhodobo realizujú špeciálne geologické práce. Uvedeným konaním v žiadnom prípade nie je zabezpečená väčšia konkurencieschopnosť menších spoločností, ako sa pravdepodobne NDS bude brániť, ale práve naopak, takýmto netransparentným zadávaním zákazok sa likviduje konkurencia na úkor vybranej vopred dohodnutej spoločnosti.
Keby ste pátrali po týchto firmách, tak zistíte, že sú to veľakrát schránky, ktoré, ktoré ani v popise práce nemajú absolútne vykonávané takýto, takéto špecifické činnosti. A takto na 500-metrovom úseku nám pretieklo, pretiekli obrovské peniaze z verejných zdrojov.
Je to normálne, že až na zaplakanie, že takéto veci sa dejú a takýchto všelijakých plytvaní a vád v oblasti dopravy je strašne veľa. Ja som veľmi rád, že pán predseda aj vo svojej správe upozorňuje na takéto zlyhania, že táto správa hovorí o týchto zlyhaniach. A z tohto miesta chcem osloviť aj pána predsedu Bélu Bugára. Pamätáte si, keď, keď hovoril o tom, že, keď chránil svojho pána ministra pri odvolávaní, že on nemá žiadne finančné škandály. Pán predseda, čierne na bielom, správa NKÚ a množstvo, množstvo pochybení, keď nám milióny určené na výstavbu dôležitej dopravnej infraštruktúry končia na účtoch všelijakých fiktívnych firiem. Je to naozaj smutné, je to nešťastie. Ja si myslím, že toto je naozaj organizovaná kriminalita, ktorá tu je istým spôsobom tolerovaná. A aj z tohto môjho príspevku ja veľmi rád predložím uvedené zistenia, ktoré ako poslanec Národnej rady som zistil, by mali orgány činné v trestnom konaní naozaj konať. Lebo čím zložitejšie názvy a veci, ako napríklad, t. j. nejaké geologické posudky a vrty, tým väčšie prostriedky z verejných zdrojov. A o to má byť menšia pozornosť občanov, ktorí si nemajú všimnúť, že takto sa tými verejnými zdrojmi mrhá.
Bohužiaľ, chcem odkázať aj týmto pánom z Národnej diaľničnej spoločnosti a z ministerstva dopravy, že raz príde aj na Slovensko spravodlivosť a bude "padni, komu padni" a premlčacie doby na takéto trestné činy sú až do 20 rokov. Takže ja verím, že takéto veci budú raz spravodlivo potrestané. A môžu mať aj XY rôznych právnikov, ktorí im kryjú chrbát, ale verím, že sa nájdu raz odvážni prokurátori, vyšetrovatelia a že za takéto mrhanie verejných zdrojov, ktoré ovplyvňuje občanov, za tieto peniaze mohli byť opravené cesty 1. triedy, raz sa bude niekto zodpovedať svojím menom, priezviskom, svojou identitou.
Ďakujem za pozornosť.

Pán Marosz sa venuje Aladinovej zázračnej jaskyni. Poznáte tú rozprávku. A skutočne naše, naša výstavba diaľnic je hanbou porevolučného vývoja v novembri. Keby niekto bol povedal po tom novembri, že všetky veľké investície, ktoré štát mal otvorené, napríklad plány na Mochovce, ktoré už vtedy boli, nebudú ani po 30 rokoch, že nebude diaľnica na východné Slovensko, tak nikto z nás by neveril.
Dôvod nie je, že by sa to nedalo. Teraz otvorili Srbi novú diaľnicu, ktorá je pre nich významná a ktorá pomôže srbskej infraštruktúre, ale aj srbskej sociálno-politickej situácii, lebo diaľnice naozaj zbližujú ľudí a hlavne prinášajú investície tam, kde ľudia žijú. My sme vytvorili dvojrýchlostné Slovensko. Premiér vtipkuje, že na východe nič nie je, ale naozaj nekonaním a nedodržaním svojich vlastných sľubov o výstavbe diaľnic to do istej miery provokuje. Naozaj na východe jedného dňa nič nebude, pokiaľ sa štát nepostará o infraštruktúry.
Poslanec Marosz predložil fakty, predložil čísla, predložil obvinenia, na základe ktorých by mali konať príslušné orgány. NKÚ, napokon, ak poukazuje na, na zlé hospodárenie, ďalej ísť nemôže. To, čo robí, a to, na čo poukazuje, by mali prevziať ďalšie orgány, ktoré chránia štát pred, pred organizovaným zločinom.