46. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Ja len pár slov v rýchlosti na tému, ktorá tu nebola ešte otvorená, ale verím, že otvorená bude, a to závažným spôsobom. Chcem upozorniť na to, že nie len ja, ale viacerí považujeme tento návrh zákona za protiústavný minimálne v tom, že podľa návrhu systému, ako teraz vyzerá, sa majú spracovávať rozsiahle dáta aj tých, ktorí v podstate nepodliehajú tomu, čo má na starosti Finančná správa, to znamená, sú to zákazníci, sú to účastníci transakcií s obchodníkmi, s podnikateľmi, ktorí tej Finančnej správe, pokiaľ ide o platenie daní, podliehajú.
Tak chcem upozorniť na to, že v Českej republike, ktorá má systém, ktorý je pre nás v tomto zmysle vzorom, sa zber takýchto dát nerobí, nie je na to dôvod. A chcem upozorniť tiež aj na to, že tak ako je ten systém momentálne nadizajnovaný, sa vytvorí také prostredie, kde si v podstate žiaden účastník akejkoľvek transakcie s podnikateľom hotovostnej alebo platobnej transakcie s podnikateľom nebude si môcť byť istý, že či nie je sledovaný orgánmi štátnej moci.
Ak si porovnáme to, aký rozsah dát sa zbiera podľa českého systému a aký rozsah dát sa zbiera podľa slovenského systému, je tam obrovský rozdiel a my teraz vopred upozorňujeme a budeme oveľa dôraznejšie upozorňovať na to, že najmä v kontexte Slovenska, ktoré má veľkú tradíciu už, bohužiaľ, v tom, že unikajú dáta súkromných subjektov a že tieto dáta a data sety sú používané na politické účely, je úplne neprijateľné, aby ktokoľvek, kto si chce kúpiť čokoľvek, čo je akokoľvek politicky alebo inak využiteľné proti osobám, ktoré vystupujú proti súčasnej politickej moci. Za takýchto okolností jednoducho je takýto zber dát neprijateľný z ústavného hľadiska.
Či sa niekomu nám alebo niekomu inému podarí takto koncipovaný systém zbierania dát občanov a obyvateľov Slovenskej republiky, či sa to podarí napadnúť teraz alebo či ten zákon budeme musieť meniť po zmene vlády neskôr, to nevieme. Ale vieme s istotou, že tak, ako je to nakoncipované teraz, je to silne protiústavné. A tá indikácia toho, o čom hovoril kolega Rajtár, že už teraz sú o robustnosti toho systému pochybnosti, pokiaľ ide o to, že či z neho budú unikať dáta, alebo nie. Ak existujú už teraz tie pochybnosti, tak potom navrhujem, aby sme sa vrátili z kratšej cesty a zamysleli sa ešte raz nad tým, že či takto koncipovaný systém je z ústavného hľadiska prijateľný.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom. Ďakujem kolegom za to, že mnohí z vás privítali tento návrh. Ja som deklaroval, keď sme, keď som teda nastúpil do, na funkciu ministra financií, to, že budem tento projekt pozorne sledovať, to sa aj dialo. Musím povedať, že veľmi intenzívne som komunikoval aj s Finančnou správou ohľadne možných, možných vecí, ktoré by mohli sťažiť teda podnikateľom nejakým spôsobom zaviesť tento systém. Na jednej strane chcem oceniť to, že Finančná správa urobila kus dobrej roboty, myslím si, že, že tak, ako je momentálne nastavený systém, som presvedčený, že prinesie výsledky.
Čo sa týka nejakých tých údajov, ktoré momentálne mám, to sú úplne najnovšie údaje, chcel by som povedať, že aj vďaka tomu, že, že sme trošku počkali s tou komunikáciou, dá sa povedať, že dnes je už pridelených 193 660 kódov, to znamená, že skoro drvivá väčšina podnikateľov už je zaregistrovaná v systéme.
Čo sa týka použitia, dnes máme registrovaných už, už v prevádzke 45 449 VRP-čiek (virtuálnych registračných pokladníc), online registračných pokladníc je 21 027, celkovo 66 476. Denne sa cez systém eKasa vydáva 2 mil. pokladničných dokladov. Mnohých ľudí, ktorých stretávam, niektorí hovoria, áno, objednali sme si kasy, zatiaľ nemáme, čakáme na výrobcov, čiže to je to, čo som deklaroval, že budeme vychádzať v ústrety tým poctivým podnikateľom, ktorí si na jednej strane zaregistrovali, sa zaregistrovali, na druhej strane si objednali certifikovanú pokladňu.
K tým výtkam, ktoré tu padli, musím povedať, že do dnešného dňa je schválených 31 systémov, to si myslím, že je dosť veľké číslo na to, aby všetci podnikatelia, ktorí sa chcú zaregistrovať, a teda chcú teda používať eKasu, si vedia určite vybrať z týchto subjektov.
Trošku nesúhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Rajtár, že, že sú to dvaja veľkí dodávatelia, ktorí neboli certifikovaní. No áno. Je dôležité, aby tá certifikácia bola, teda tí dvaja, druhý a tretí, tá certifikácia podmienkou, aby tento systém bol úspešný, je to, aby sme nedovolili, aby akýkoľvek dodávateľ, ktorý nemá bezpečný systém, to znamená, že sa dá obchádzať s týmto systémom nejaké pravidlá, aby bol certifikovaný. Akonáhle by sme to dovolili, v tú ranu tento celý projekt môžme zabaliť. To hovorím, ako tu stojím.
Ak pán poslanec hovorí o niekom, kto certifikáciu dostal a, a že ten systém sa dá obísť, tak treba povedať konkrétne a ja poviem jednoznačne, ak akýkoľvek výrobca, ktorý si dá certifikovať akúkoľvek kasu, a keď aj prešla certifikáciou a zistí sa, že by sa tento systém dal obísť, tak tú certifikáciu stratí, to sľubujem, ako tu stojím.
Lebo ten efekt, o ktorom sa bavíme, ja považujem eKasu za druhý najdôležitejší projekt v boji proti daňovým únikom. Prvý bol výkaz DPH a tento. Hovoríme o pol miliarde eur, ktoré uniká cez systém HORECA. Vieme, o čom hovoríme. Všetci z vás vedia, akým spôsobom sa funguje v tomto sektore, ako sa kešujú výplaty, ako sa nakupuje bez DPH, ako sa získavajú v podstate nelegálne zdroje na to, aby sa tieto náklady mohli hradiť nelegálnym spôsobom.
Na druhej strane chcem povedať, je veľa poctivých podnikateľov, ktorí dodržiavajú pravidlá a samozrejme, že nemôžu konkurovať tým, ktorí obchádzajú, nemôžu byť konkurencieschopní, ak niekto má o 20 % nižšie ceny. To sa nedá proste. A chceme, aby trpeli tí, ktorí dodržiavajú pravidlá? Ja som absolútne proti tomu.
Čo sa týka, čo sa týka toho, čo hovoríte, CHDÚ nie je certifikované, to viete, čiže spochybňovať jeho 9 dodávateľov CHDÚ a ja viem, že boli rôzne medializované informácie. Ja som presvedčený, že všetci, ktorí si chcú vybrať v systém, ktorý obsahuje nejaké chránené dátové úložisko, je možné to chránené dátové úložisko získať od deviatich dodávateľov.
To, o čom hovoril pán poslanec Baránik, najskôr o protiústavnosti, musím povedať, že v systéme eKasa sa evidujú úplne tie isté dáta, ako sa evidovali doteraz, výhoda je v tom, že nebudeme musieť obťažovať tých, ktorí vo fiškálnom module majú, mali tie dáta v minulosti uložené, nebudeme musieť od nich zobrať tú pokladnicu, tie dáta od nich získať a sú to presne tie isté dáta, ktoré doteraz sa zbierali, tak zbiera ich aj tento nový systém. By som skôr povedal, že vyhneme sa šikanovaniu a prípadne priamemu vlastne odoberaniu týchto káuz, aby sme pre účely kontroly vedeli zistiť, či títo podnikatelia dodržiavajú zákon.
Čo sa týka pána poslanca Simona, chcem povedať, aj naďalej budem sledovať, akým smerom sa tento projekt bude uberať. Určite, určite budem sa snažiť reagovať na všetky veci, ktoré by mohli vzniknúť, ale práve na to, aby subjekty si vedeli zladiť aj certifikované kasy práve s tými skladovými systémami a inými, ktoré, na ktoré sú tieto systémy naviazané, majú na to ďalšie tri me-sia-ce. To je dostatočná doba, ja viem, že Finančná správa komunikuje s týmito subjektmi, mnohé z nich deklarovali, že to je dostatočná doba, aby sa tento systém dal nasadiť tak, ako bolo sľúbené.
Takisto o tom najväčšom dodávateľovi mám nejakú informáciu, že v najbližšej dobe dodá ďalších 40-tisíc kusov pokladníc do trhu a my sme komunikovali s tými výrobcami, máme, najprv bola požiadavka na predĺženie o jeden, o dva mesiace, myslím, aby sme dali priestor na dodanie jednotlivých kás, my sme to nastavili, ja som sa teda dohodol s Finančnou správe, že to ešte posunieme o jeden mesiac, dali sme to na obdobie troch mesiacov.
Ja predpokladám, poviem tak, ako som to hovoril aj v médiách, bohužiaľ, my Slováci skutočne si mnohé veci odkladáme na poslednú chvíľu, a preto sme tam dali taký termín, aký sme tam dali, a myslím si, že dostatočný časový priestor, ale chcel by som vyzvať aj tých, ktorí sa touto záležitosťou zaoberajú, eKasami, aby skutočne nenechávali si veci na poslednú chvíľu, aby to riešili. A poviem otvorene, ak si dnes objednajú certifikované riešenie, certifikovanú kasu, tak ja som presvedčený, že tí výrobcovia majú dostatočný časový priestor na to, aby každému, kto bude mať záujem o eKasu, aby mu ju dodali.
Tak ako som povedal na záver, budem sa, ja som aj deklaroval, nie som človek, ktorý vyšiel z úradu, som vyšiel z praxe a budem naďalej sledovať to, ako sa to vyvíja, a ja pevne verím, že tento systém bude skutočne úspešný natoľko, že možno tie výsledky budú oveľa prekvapivejšie, tak ako uviedol pán poslanec, budú mať lepší výsledok a cieľom je to, aby sme skutočne odstránili tých, ktorí podnikajú nekalým spôsobom, a aby zase tí, ktorí podnikajú poctivo, aby mohli to robiť naďalej a nemusela by byť na nich vytváraná konkurenčná, konkurenčný tlak vzhľadom na to, že ostatní tento systém porušujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vážený pán predseda, ministerstvo financií predkladá na rokovanie, na rokovanie schôdze Národnej rady Program stability Slovenskej republiky na roky 2019 až 2022, ktorý predstavuje východiská pre vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu.
Program stability prezentuje vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a taktiež popisuje opatrenia rozpočtovej politiky v strednodobom horizonte. Obsahuje aj výsledky hospodárenia za rok 2018, ktorým sa podrobnejšie bude venovať ďalší bod schôdze, a to štátny záverečný účet.
V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky predpokladá Program stability na horizonte rokov 2020 až 2022 udržanie vyrovnaného rozpočtu a strednodobého rozpočtového cieľa v zmysle európskych požiadaviek Paktu stability a rastu. Hrubý dlh klesne výraznejšie pod najnižšie sankčné pásmo ústavného zákona, ktoré sa až do roku 2027 každoročne sprísňuje jeden percentuálny bod. Ku koncu roku 2022 dosiahne hrubý dlh 44,4 % HDP, čistý dlh klesne do roku 2022 na 37,1 % HDP, teda výrazne pod bezpečnostnú úroveň 40 % HDP.
Tak ako všetci, aj ministerstvo financií pozorne sleduje externé riziká negatívne vyplývajúce na slovenskú ekonomiku, najmä na štátny rozpočet. Osobitne sa to týka poklesu ekonomického rastu v Nemecku, ktorý je náš najdôležitejší obchodný partner, nemecká ekonomika spomalila z dvojpercentného rastu v druhom kvartáli 2018 na 0,6 až 0,7 % na konci roku 2018 a začiatku roku 2019. Rovnako otázne bude aj pri ďalších faktoroch, ako napríklad brexitu, zavádzanie rôznych ciel, obchodné bariéry a podobné vo svetovej ekonomike, ktoré Slovensko nedokáže ovplyvniť, ale ich vplyv na svetovú, ale aj slovenskú ekonomiku bude pravdepodobne negatívny.
Vplyv ekonomického vývoja na daňové príjmy pre ministerstvo financií pravidelne posudzujú nezávislí experti v rámci makroekonomického a daňového výboru. Zasadnutia výborov a aktualizácia makroekonomickej a daňovej prognózy prebiehajú práve v tomto mesiaci. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zároveň v Programe stability popisuje ďalšie opatrenia na zlepšovanie stavu verejných financií, pokračuje boj proti daňovým únikom, bude zavedená povinnosť evidovať tržby prostredníctvom elektronických registračných pokladníc s online prepojením na Finančnú správu, takzvaná eKasa, posilní sa inštitucionálny rámec riadenia rozpočtu. Do konca tohto volebného obdobia sa pripravia viaceré varianty stanovenia výdavkových stropov tak, ako sa o ich definitívnej legislatívnej podobe mohlo rozhodnúť v nadchádzajúcom volebnom období, aby sa o nej mohlo rozhodnúť v nasledujúcom volebnom období. Projekt hodnoty za peniaze sa stáva súčasťou rozpočtových pravidiel, veľmi dôležitá vec. Od roku 2020 bude najmenej polovica verejných výdavkov vychádzať, prechádza na raz za štyri roky pravidelným hodnotením. Súčasťou Programu stability je mandát na revízie výdavkov v sektoroch obrany a vnútra.
Súčasťou Programu stability na roky 2019 až 2022 je aj súhrnná implementačná správa v roku 2018 za šesť rezortov. Správa sumarizuje odpočet plnení revíznych výdavkov za zdravotníctvo, informatizáciu, dopravu, vzdelávanie, životné prostredie a trh práce a sociálnej politiky.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky ´19 až ´22.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade so zákonom Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1518 z 25. apríla 2019 pridelil Program stability na roky ´19 až ´22 (tlač 1431) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k Programu stability iné stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému programu zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie - Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, uznesenie č. 432 z 13. júna 2019, a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti, uznesenie č. 184 zo dňa 12. júna 2019.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k Programu stability vyjadrených pod bodom III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Program stability na roky 2019 až 2022 zobrať na vedomie.
Spoločná správa výboru k Programu stability bola schválená uznesením gestorského výboru č. 439 zo dňa 13. júna 2019, pričom ma výbor poveril alebo určil za spravodajcu výboru. Zároveň som dostal poverenie predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, keďže som povedal asi všetko, čo som mal, tak vás poprosím o otvorenie rozpravy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vitajte v tejto rokovacej sále, zdravím aj nového predsedu výboru pre financie a rozpočet, ktorý bude dozerať na toto vystúpenie, verím.
Chcel by som možno začať tým, že pán minister trošku predstavil Program stability, ale pre tých možno, ktorí úplne nie ste vo verejných financiách doma, tak je veľmi, podľa mňa je ten výstižný samotný názov Program stability, a ak by ste chceli sa troška započúvať do môjho vystúpenia, tak skúsim možno vysvetliť, že prečo je tento Program stability taký dôležitý.
Program stability ide do čias vlastne ešte našej konvergencie, alebo teda ešte do čias, kedy sme neboli v eurozóne, a predtým vlastne takým predchodcom, sme mali tzv. konvergenčnú správu. Ale Program stability je vlastne nejaký fiškálny rámec, kde vlastne plán, zadefinované, ako sa bude rozpočtovať. Pretože Program stability vychádza v apríli, ako dobre viete, rozpočtový proces je dlhý proces, ktorý začína práve na jar a potom sa začnú odvíjať všetky kroky, až na jeseň sa stretneme s rozpočtom práve tu v Národnej rade, ktorý ušiel kus cesty cez rôzne rezorty a podobne, ale musí vychádzať z určitých východísk. Práve preto je veľmi dôležité, čo v tom v Programe stability, v takomto peknom dokumente, je vlastne napísané, a preto, ako aj pán minister zadefinoval, alebo teda predniesol pár takých základných ukazovateľov, tak sme mohli počuť, aký je východiskový stav.
Je však dôležité, práve preto, že ešte stále sa nachádzame v období deficitných rozpočtov, je dôležité, aby tam boli hlavne pomenované aj nejaké konsolidačné plány, konsolidačné opatrenia. Ja by som možno Program stability ešte prirovnal aj k takej možno najpresnejšej krištáľovej guli, ktorú ministerstvo financií môže mať na to, aby vedelo, ako má stavať rozpočet, čiže je to taký základ, od ktorého sa, od ktorého sa odráža.
Vieme, tak ako aj to zaznelo, že sa nachádzame v období ochladzovania tej európskej ekonomiky, dochádza k spomaľovaniu rastu, hovorím, k spomaľovaniu rastu, je dôležitý ten, že ten rast tu ešte stále je, ale ten rast sa spomaľuje. A toto, samozrejme, pre nás veľmi otvorenú ekonomiku, závislú teda primárne na Nemecku a na ďalších krajinách vyspelých, má dopad. A hovorím to preto, aby sme si to uvedomili, pretože budeme sa na tejto schôdzi baviť o sociálnych balíčkoch, budeme sa baviť o tom, koľko peňazí sa ide rozdať ľudom, a budeme ako keby možno žiť v takej tej eufórii, že však máme plné vrecká. No tie plné vrecká sme mali, pretože úrodné roky tu boli. Ale úrodné roky sa prejedli. Exminister, ešte vtedy teda pán minister Kažimír, predpokladal, že tento rok bude vrchol ekonomiky, ale potom teda skonštatoval, že vrchol už máme za sebou. A teda máme ho za sebou, to vidíme všetci. Udial sa minulý rok, a teda ideme práve do toho spomalenia rastu a ideme do čias, kedy už nemôžme očakávať, že budú také výrazné, by som povedal, darčeky v podobe príjmov, ktoré sú nad očakávania.
Vidíme to aj ako ekonómovia, keď máme na to aj taký pekný, veľmi pekný ukazovateľ, a to je produkčná medzera, ktorá vlastne hovorí o tom, že v nejakom období sa nachádzame a čo by trebalo asi tak robiť. Práve tá produkčná medzera vie ukázať, či sa nachádzame, ono sa to hovorí, že v období prehrievania alebo podchladenia. Samozrejme, ideálne je, ak je v strede. Nie vždy sa to dá. Ale prehrievanie znamená, že ako keby dupete na ten plyn viac, ako vaše auto vie dať, a, prirodzene, ten motor sa začne prehrievať. Dlhodobo možno to poznáme z nejakých pretekov automobilových, že ak vodiči ešte v čase, keď neboli také, proste tie modely tých áut také dobré, takéto dlhodobo prišli, išli, príliš išli, pardon, príliš išli na ten plný plyn, tak im ten motor aj odišiel a nemuseli vôbec dôjsť do cieľu. To len na to, aby sme priblížili.
A teda vidíme, že aj podľa tohto vidíme, že sa tým, že sa nachádzame v tom prehrievaní, v tom období prehrievania, vidíme, že máme tu tie dobré časy, ale tie dobré časy by sme mohli hodnotiť aj podľa toho, aké z hľadiska možno štátu a spravovania štátnych peňazí, koľko nadpríjmov alebo nad očakávania, koľko príjmov nad očakávania nad prognózy prišli. Pretože ako vieme, ekonómovia vlastne v prognózach, ktoré sa robia na jeseň, naprognózujú nejaké príjmy a potom príde realita. A videli sme, že posledné roky tá realita bola omnoho štedrejšia ako tie prognózy. Ale ten rozpočet sa musí stavať na základe platných prognóz, čiže nemôže pán minister si naprognózovať nejaké veľké deficity. Ale myslím si, že aj predchádzajúci pán minister pochopil, že sa nachádza v dobrých rokoch a že môže ako keby plánovať deficit a vedel, že ten deficit neprekročí, alebo ak ho aj prekročí, tak veľmi mu v tom pomôže a môže dupať na tie výdavky, čiže na tú spotrebu, na to míňanie, že mu v tom pomôžu práve tieto neočakávané príjmy.
A tak sa aj stalo a videli sme naozaj, že vláda, aj táto, ale aj tie predchádzajúce, nebola schopná dodržať svoj cieľ. Vidíme to aj práve pri tomto roku, pretože ak si pamätáte, kolegovia, kolegyne, tak Národná rada hovorila o rozpočte na jeseň a schvaľovala, resp. neschvaľovala rozpočet a poslanci, ktorí schválili, schválili vyrovnaný rozpočet. A tu si opäť musíme uvedomiť ten záväzok vlády voči Národnej rade, pretože my kolegovia poslanci sme zodpovední za to, ako dozeráme na, aj na výkon vlády, lebo máme aj kontrolnú funkciu, a vidíme, že ten vyrovnaný rozpočet sa na míle vzďaľuje od svojho cieľa, od svojho vyrovnaného cieľa. A vidíme, že nielenže sa vzďaľuje, ale on sa teda, jak som povedal, čím ďalej, tým viacej vzďaľuje. Lebo ak si pozrieme jednotlivé prognózy, alebo teda odhady, tak vidíme, že sú rastúce od začiatku roka, či už je to z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá začala na 674 miliónoch, potom bol ten odhad 790 až nakoniec 900 miliónov. Samotná Národná banka Slovenska, na ktorej čele je tvorca rozpočtu, vidíme, že je tiež na tom veľmi, by som povedal, objektívne, alebo objektívne ťažko povedať, aj tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, myslím, že je veľmi objektívna, čiže vidíme, že tie čísla sú neni vôbec nijako dobré a vidíme, že začala NBS-ka na 530 miliónoch a teraz je momentálne na 707 miliónoch.
Takže vidíme, že ten cieľ vyrovnaného rozpočtu bola čistá ilúzia, ktorú sme takmer začali oslavovať. Ale je veľmi nepravdepodobné, že by sme sa k nemu mohli priblížiť. O to viac, že vidíme, akú vládu tu máme. Je to vláda, ktorá nevie upratovať vo svojich výdavkoch, k čomu je najväčšia vizitka práve implementačná správa Útvaru hodnoty za peniaze, ktorá pravidelne, Útvar hodnoty za peniaze nachádza tie rezervy v efektivite výdavkov a implementačná jednotka ukazuje, kde tie rezervy vlastne nie sú využívané, a vidíme, že tie správy sú plné červenej farby, čo znamená, že táto vláda nevie alebo ani nechce robiť tie opatrenia na to, aby získala viacej peňazí pre ľudí. Pretože ak by urobila tieto efektívne kroky, tak by v rozpočte, samozrejme, mala viacej peňazí, ktoré môže investovať do tak nevyhnutných opatrení, ktoré Slovensko potrebuje, či už je to v oblasti zdravotníctva, školstva, infraštruktúry a podobne.
Vidíme, že aj tie samotné ciele, ktoré teda sú nastavené, a chcel by som sa, ešte by som možno sa pristavil práve pri konsolidačnom úsilí, ktorý je tiež zadefinovaný, a teda je tu zvýraznený v Programe stability. Tak vidíme, že to konsolidačné úsilie, to znamená, úsilie ako keby vlády konsolidovať tie verejné financie, sa kolíše okolo nuly. To znamená, že žiadne, že nie je tu konsolidačné úsilie, keby som to tak preložil do ľudskej reči. Ale musíme si uvedomiť, že to štrukturálne saldo, ten deficit je stále záporný. A štrukturálne saldo znamená, to je tá štruktúra, keby som to možno prirovnal k vašemu rodinnému rozpočtu, tak to je tá štruktúra výdavkov, ktorú pravidelne máte každý mesiac. A nezávisí od toho, či dostanete jeden mesiac prémiu, alebo nie, ale je to o tom, ako máte tie výdavky. Pretože ak by sme si zobrali, že naozaj sa vám v práci nebude nejako extra dariť, tak sa musíte spoľahnúť na svoj základný plat. Tak to je práve to a tam na základe toho potom viete, či deťom viete ponúknuť dovolenku alebo nie. A ak máte deficit, ak máte štrukturálny deficit, tak tým pádom tú dovolenku si dovoliť nebudete môcť alebo si budete musieť na ňu požičať a budete to musieť splácať. Takže to je ďalšia dôležitá vec. A vieme, že požičiavanie a splácanie je aj v prípade rozpočtu záležitosť ďalších nákladov, pretože štát si nepožičiava za nula percent. Takže to je, to je ďalšia vec.
Čo je v tomto dokumente, a to by som chcel teda ako jednu z viet povedať, že tá príjmová strana rozpočtu, vidíme to hneď v tej prvej vete, že celkové príjmy boli v porovnaní so schváleným rozpočtom vyššie o 1,584 mil. eur. Čiže o jeden a pol miliardy. Áno, je tam dopísané, že z čoho takmer polovica súvisí s nárastom zdrojov silnejšieho čerpania eurofondov. Ale táto suma je enormná a tá druhá polovica súvisí či už z vyšších nedaňových príjmov, alebo z vyšších príspevkov na sociálne zabezpečenie, z vyšších daňových príjmov a podobne. Toto všetko sú peniaze, ktorými štát disponuje na to, aby sa postaral o kvalitné služby pre ľudí a aby pripravil krajinu aj na budúcnosť. Vidíme, že táto vláda to nerobí a nie je schopná dodržiavať ani vlastné ciele.
A ešte by som chcel ukázať možno jednu a potom sa vrátim ešte k tým cieľom, že práve pri tom štrukturálnom salde, čiže ten deficit tej štruktúry výdavkov vlastne sa vyhodnocuje oproti práve tej úrovni produkčnej medzery, čo som hovoril. To je to, kde vidíme, že sa ekonomika prehrieva alebo podchladzuje. A práve na tomto ako keby grafe vieme určiť, že či sa štát správa procyklicky alebo proticyklicky. A dobrý štát, dobrý správca štátu sa vždycky správa proticyklicky, aby vyvažoval cyklus, v ktorom sa nachádza, a vlastne ako keby udržal, ja by som to možno prirovnal opäť tak zjednodušene, že idete autom a v zatáčke dostanete šmyk, tak aby ste sa z toho šmyku dostali späť, tak svojím spôsobom sa to snažíte ako keby opačne zatočiť volant a podobne, však tie techniky poznáme, ale ide o to, že aby ste čo najmenej prehlbovali ten cyklus, lebo potom, samozrejme, sa to odrazí následne.
Takže vidíme, že aj to hodnotenie samotného Programu stability, vidíme, že rok 2018 sa nachádzal práve v tej procyklickej fáze. Takisto je to vyhodnotené aj v správe, ktorú robí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Tak keď už hovorím o správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je ako nezávislý orgán, ktorý je stvorený ústavným zákonom, a považujeme ju za veľmi fundovanú inštitúciu, naozaj svojimi výsledkami to dokazuje, tak vidíme, že aj v roku 2018 ten cieľ nebol dodržaný v zmysle tak, ako bol plánovaný ešte v rozpočte verejnej správe, keď bol vlastne zadefinovaný na 0,6. Áno, potom sa teda ukázalo, že bude 0,83 % HDP. Nakoniec bol 0,7, ale vidíme, že samotná Európska komisia poukázala, poukázala na určité nedostatky, čo sa týka hodnotenia nášho aj Programu stability, a jednak povedala, že Slovensko riskuje takú výraznú odchýlku aj za rok 2019, aj 2020. Ale taktiež vlastne hovorila, že môže, a to myslím, že je tu aj napísané, ak sa nemýlim, v tom programe, alebo nie, pardon, to je pri tom ďalšom bode, rozpočte, je napísané, že tento bod, teda tento deficit môže byť prehodnotený a môže byť v konečnom dôsledku vyšší o 0,3 %. Takže to si budeme musieť počkať do jesennej, jesennej aktualizácii, aby sme zistili teda, ako dopadol samotný ten deficit, ak by sa teda potvrdilo to, čo avizovala Európska komisia, tak opäť by to bolo niečo, čo štát a vláda nebola schopná dodržať. A tým pádom vidíme, že napriek tomu, že mala také enormné vyššie príjmy, tak nebola schopná zabezpečiť dostatok, by som povedal, vyvážené hospodárenie.
A totižto vyvážené hospodárenie, a opäť si pomôžem slovami bývalého ministra a súčasného guvernéra, aby to bolo možno také nespochybniteľné aj z radov kolegov zo SMER-u, pán Kažimír povedal, že vyrovnané hospodárenie je ako teplý kabát, ktorý vám v zlom počasí môže zachrániť život. To sú jeho slová, ktoré rád používal. A, žiaľ, teda nedožil sa tohto teplého kabáta v pozícii ministra financií. Samozrejme, ja som teda vyzval aj vás, pán minister, ja by som vám veľmi prial, aby ste sa tohto teplého kabáta dožil, sadli ste si do horúcej stoličky a zatiaľ, čo vidím, tak namiesto toho, aby ste robili, aby sa vám darilo robiť opatrenia aj s podporou vlády na to, aby sme k nemu smerovali, tak skôr to ide opačne. Ale tak, áno, všetci sme asi vedeli, že pri tejto vláde je to proste naozaj veľmi horúca stolička.
Takže, ale chcel som, teda vrátim sa späť k tomu teplému kabátu, pretože ten je naozaj dôležitý a to prirovnanie je podľa mňa veľmi dobré. A ja by som dokonca povedal, že nielen vyrovnané, ale aj to prebytkové je ešte, by som povedal, ten teplý kabát. Pretože práve tam sa ukazuje, že z toho sa ukazuje, že ten štát ako keby vie sa prikrývať perinou, na akú má.
Potom je tu druhá stránka, a to je práve tá kvalita výdavkov. O tom som hovoril pri Útvare hodnoty za peniaze, akým spôsobom štát s ním nakladá. Ale to nie je možno v tomto momente také podstatné, keďže sa bavíme o Programe stability. Takže tu je práve dôležité si vyhodnotiť tie ciele. A ja sa schválne nechcem venovať cieľom, ktoré sú pred nami. Pretože vieme, že aj rozpočet, ktorý sa schvaľuje v Národnej rade, je záväzný na jeden rok. A vieme, že ľudia, ktorí vedia pracovať s číslami, tak vedia, ako keby nakresliť tie nezáväzné roky tak, aby, samozrejme, vyzerali dobre. Ale keby sme sa spätne pozreli, ako sa kreslili tie jednotlivé budúce nezáväzné roky a ako potom vyzerali, tak by sme veľmi zistili, že tam došlo k veľkému precitnutiu alebo vytriezveniu a že tam bola naozaj veľká odchýlka.
Takže to je to, čo ja vidím, a preto sa teda venujem hlavne tomu roku 2018. Vychádzajúc práve z tých predpokladov, o ktorých hovoril aj pán minister, vychádzajúc z rizika brexitu, vychádzajúc z tých ako keby, by som povedal, ťažších časov. A opäť si pomôžem slovami pána Kažimíra, ktorý hovoril, že už sme teda za tým kopcom a že za tým kopcom je teda to počasie horšie.
Čiže to je realita. A hovorím to, páni poslanci, preto, lebo si musíme uvedomiť, že politici naozaj chcú sľubovať ľuďom, by som povedal, riešenia, na ktoré v rozpočte nemajú peniaze, tak si nalejme čistého vína, to v takom prípade tým ľuďom jedným dychom hovoria, že my vám kľudne doprajeme viac, drahí ľudia, ale zároveň s tým, čo vám pridáme, vám automaticky dávame vecné bremeno, ako keby na ten váš kataster, lebo toto je vaša pôžička a my vám ju vlastne dávame. A toto si mnohí ľudia neuvedomujú, že v skutočnosti, keď vy idete do toho deficitu, keď politici a vláda ide do toho deficitu aj v časoch, kedy nemusí, a preto som hovoril o tých úrodných rokoch, tak práve vtedy uväzuje na krk každým tým riešením taký ten mlynský kameň, s ktorým tí ľudia potom kráčajú, a vlastne v pote tváre ho musia splácať, pretože to je ich dlh. To je dlh občanov Slovenskej republiky.
A je to preto nezodpovedné a ja preto považujem aj túto vládu za veľmi nezodpovednú, pretože vidíme, že je tu mnoho oblastí, kde by sa dalo tie peniaze získať bez toho, aby sa museli robiť dodatočné opatrenia, bez toho, aby sa muselo ľuďom siahať do vrecka. A to tiché zdaňovanie, to sme boli svedkami aj pri tejto vláde, kde sa v tých parametroch, a o tom by som mohol rozprávať, ale, ale nechcem to tu spomínať, lebo úplne to s tým nesúvisí, ale to tiché zdaňovanie siahalo teda ľuďom hlbšie do vrecka a to je tá, by som povedal, tá, tá irónia, že práve politici, ktorí by mohli zobrať tie peniaze tam, kde sú, tak tam ich neberú, nechávajú ich sa tratiť do, do dier, ktoré tu máme, a robia zbierky medzi ľuďmi v podobe rôznych, rôznych opatrení, a keď im aj niečo teda dajú späť, tak v skutočnosti navyšujú ich dlh. A toto je história zatiaľ Slovenskej republiky, všetko nasvedčuje tomu, že to bude aj súčasnosť tento rok, že ten rozpočet nebude naplnený, nebude vyrovnaný, práve naopak, bude veľmi deficitný. A k tomu by som už len pridal, že samotný, ak dnes sa pozrieme na bilanciu vlastne štátneho rozpočtu, tak, tak vidíme, že sú tam, že sú tam veľké medzery. Už teraz, keď sa pozreme, tak štátny rozpočet má deficit 2 mld. podľa najnovšej aktualizácie, 2,079 mld. eur, a výdavky štátneho rozpočtu zatiaľ stúpli o 15 % medziročne, kde príjmy stúpli o 3,7 %. Čiže aj tu vidíte, ako štát používa brzdu - plyn, že proste nejde absolútne vyvážene a dupe na tie, na tie výdavky a vôbec nepozerá na to, ako mu nateká, ako mu natekajú príjmy.
Takže ja som veľmi zvedavý, ako pán minister chce dosiahnuť ten vyrovnaný rozpočet, a bol by som rád, ak by ste, pán minister, využili aj túto príležitosť, keď sa bavíme práve o Programe stability, ktorý je tak svojím názvom veľmi špecifický, že hovorí o tej stabilite a chceme tú stabilitu zabezpečiť, že ako chcete teda ten vyrovnaný rozpočet dosiahnuť, ktorý bol naplánovaný, bol schválený Národnou radou ako záväzný dokument. A nehovoriac o tom, že keby sme sa chceli baviť o dlhodobej udržateľnosti, tak to je, samozrejme, téma sama osebe, čo-to o tom už bolo povedané aj v médiách, a vidíme, že opatreniami, ktoré vláda priniesla, tá dlhodobá udržateľnosť sa len zhoršuje. Vieme, a opäť ešte aj toto chcem pridať do tohto pléna, aby sme si uvedomili, čiže nielen to ochladzovanie, nielen ten brexit, nielen to, že sme za kopcom a ideme do zlého, horšieho počasia, nielen to, že nemáme teplý kabát, ale aj to, že sme najrýchlejšie starnúca krajina v rámci Európskej únie, čiže, a ako dobre vieme, demografia, čiže počet pracujúcich ľudí na trhu má veľký dopad na to, koľko príjmov štátny rozpočet dostane. Takže toto je tiež ďalší veľmi dôležitý ukazovateľ, ktorý teda má dopad na tú dlhodobú udržateľnosť a ten je veľmi nemilý podľa správy, ktorú robí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A bavíme sa o opatreniach vo výške nad 1 %, čo je, čo sú akože enormné peniaze, to je 1 % HDP. A HDP sa pohybuje okolo 100 mil., pardon, 100 mld. eur, čiže jedno percento je jedna miliarda. Jedna miliarda deficit. To sú opatrenia, ktoré by trebalo prijať na to dlhodobo, aby sme tú udržateľnosť vedeli priniesť.
Takže toto všetko sú čísla, ktoré keď si zoberieme len ako čísla, a naozaj ja si myslím, že na čo tu chcem apelovať, kolegovia, je to, že mnohokrát my ako poslanci máme, možno tak úplne neuchopíme ten rozpočet, že to je naozaj náš rozpočet, aj váš rozpočet, je to rozpočet občanov a je to takisto, ako máte vy ten svoj plat, tak rozmýšľate nad tým, ako ho miniete, lebo ak ho začnete rozhadzovať, tak vás to rýchlo dobehne a exekútori si prídu po vás a vedia vás naozaj obrať o všetko, tak pri tom štátnom rozpočte ako keby máme pocit, že však sa dá žiť dlhodobo na dlh a je to normálne, aj ostatné krajiny sa zadlžujú, tak poďme tou cestou. A už bolo pár varovných prstov napríklad v podobe Grécka, a my sme úplne iná ekonomika. My sme malá otvorená ekonomika. To je, to je tiež veľmi dôležité.
Takže, prosím vás, majme tú zodpovednosť voči štátnemu rozpočtu, to vôbec nie je maličkosť. To vôbec nie je maličkosť, ak rozpočet tohtoročný bude v deficite 0,5, 0,9, čiže 500 mil. alebo 900 mil. tento rok, to vôbec nie je maličkosť, ak mal byť vyrovnaný. To sú enormné peniaze. Keby som to chcel prekladať do súm špičkových nemocníc, a to je ročne, čiže majme voči tomu cit, lebo to neni žiadny fetiš, že niekto chce mať vyrovnaný rozpočet. Predpokladám, že ani u vás doma to nikdy nebudete považovať za fetiš, ak idete stále na dlh, lebo ten exekútor si rád pre vás príde. Takže majme, prosím, toto na pamäti a majme na pamäti aj to, že sa pohybujeme ešte stále po, po hranici tých našich pásiem dlhovej brzdy, tej bezpečnej dlhovej brzdy. A vidíme, že aj podľa hodnotenia vlastne Programu stability, podľa RRZ vidíme, že tie hodnoty sú vyššie, ako ich má samotný Program stability. A vieme, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť si robí kvalitne svoju prácu a v mnohých rizikách sa napĺňajú jej slová.
Takže tu by som sa chcel naozaj tak vyslovene postaviť za to, že nedovoľme, aby sme zhadzovali prácu ľudí, ktorí sa rozumejú svojej práci, a povedali, že oni to sú len nejakí úradníci alebo ktorí sa hrajú s číslami. Buďme na to veľmi opatrní. Verím tomu, že keď idete k automechanikovi, že si necháte poradiť, aby vám opravil vaše brzdy ten jeden z tých najlepších. A toto sú automechanici našich rozpočtov. A sú to jedni z najlepších. A keď vy s vaším autom idete si dať opraviť brzdy tým najlepším automechanikom, tak počúvajme tie slová, ktoré tu hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. To neni nejaký úradník, ktorý nemá cit pre ľudí. To sú ľudia, ktorí sa pozerajú na tie, na tie brzdy, pozerajú sa na tie ukazovatele, na tie ručičky a vedia vám povedať, že vám dochádza palivo. Pretože ak si to, ak sa nad tým povznesiete a poviete si, á, čo, tak budete musieť šliapať k najbližšej pumpe alebo budete sa rútiť dole kopcom a brzdy vám vypovedajú a môže to skončiť omnoho horšie.
Takže chcel som využiť tento bod práve na to, aby som aj apeloval možno na vás, kolegovia poslanci, že neberme tieto veci na ľahkú váhu. Naozaj ten rozpočet, ani tento, ani tie ciele, alebo keď sa obzrieme späť, ako sa tie ciele napĺňajú, vidíme, že sú tu veľké rezervy, že to nie sú len nejaké číselká. To sú peniaze Slovenska a každé nevyužité euro ide, je na úkor kvality služieb ľudí, ktorú by mohli mať, a na úkor prípravy na budúcnosť, ktorá naozaj pre Slovensko nebude jednoduchá.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Edo Heger, podľa mňa veľmi dobré zhodnotenie materiálu Program stability. Chcel by som podčiarknuť dve veci.
Jedna je, že tiež si myslím, že nový minister financií to bude mať extrémne ťažké pri tejto vláde.
A druhá, že dostávame sa do situácie dvojitého deficitu. To je výraz, ktorý sa kedysi používal pre kombináciu deficitu bežného účtu platobnej bilancie, to znamená zahraničného obchodu, a deficitu verejných financií v krajinách s vlastnou menou, a označovala sa tak veľmi riziková situácia. Ja si myslím, že tá riziková situácia nastáva aj u nás a nastáva kvôli inej kombinácii dvoch deficitov.
Jeden je dlhodobý. Po zastropovaní veku odchodu do dôchodku sú potrebné dlhodobo opatrenia vo výške 1,3 % HDP, ktoré by zlepšovali dlhodobo každý rok, každý rok 1,3 % HDP, zlepšovali stav verejných financií. A vláda namiesto toho, aby toto urobila, to znamená, aby zlepšila stav verejných financií, tak ho zhoršuje aj krátkodobo. Čiže je to kombinácia dlhodobo neudržateľných verejných financií a krátkodobých deficitov.
Keď sa zaviedol vek odchodu do dôchodku, tak sa sľubovalo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za doplnenie. Eugen, stal si sa europoslancom, no budeš tu výrazne chýbať. Budeš tu výrazne chýbať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Patrí sa, patrí sa reagovať, alebo teda vyjadriť sa k tejto téme.
Čo sa týka Programu stability, viete, že ten dokument bol schválený vládou ešte v apríli tohto roku a je to určité východisko do ďalších rokov a hlavne teda východisko pri zostavovaní rozpočtu aj na budúci rok. Je to, samozrejme, my pozorne sledujeme vývoj a takisto aktualizujeme si dáta. Ja som sám hovoril, teda budem teda, samozrejme, čakať teraz na makroekonomickú prognózu, takisto na daňovú prognózu. Je to to, o čom hovoril pán poslanec Heger.
Je jasné, že na rozdiel od môjho predchodcu, ktorého ste tu viackrát spomínali, nebudem si môcť dovoliť luxus nadpríjmov, čiže pozorne budeme sledovať, ako sa bude vyvíjať príjem, á, vyvíjať príjmy verejných financií. Samozrejme, je dôležité, aby sme prijímali aj na tejto stránke opatrenia. Jedným z tých dôležitých opatrení ja považujem práve projekt eKasa, ktorý sme tu už dnes riešili, a samozrejme, ďalej pracujeme aj na projekte nanomarkerov.
Spomínali ste tu celkové odhady. Len chcem pripomenúť, že tie odhady medzinárodných inštitúcií sa dosť výrazne líšia. Napríklad OECD stále teda neaktualizovalo svoju prognózu, stále je na nule. Medzinárodný menový fond odhaduje na tento rok 0,3 % deficit, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť 0,9, Európska komisia 0,5.
Tu pri Európskej komisii, tam by som, tam by som sa chcel zastaviť o tom, čo hovoril pán poslanec o produkčnej medzere. My sa dosť, naše odhady je, ktoré sa dosť výrazne líšia od toho, čo odhaduje Európska komisia. To sa týka práve štrukturálneho salda, kde Európska komisia predpokladá produkčnú medzeru na dvojnásobnej úrovni ako inštitútu pre finančnú politiku a od toho sa, samozrejme, odvíjajú aj výpočty štrukturálnych deficitov.
Čo sa týka, vnímame, samozrejme, riziká, samozrejme, hovoríme o spomaľovaní ekonomického rastu v Európe. Tu by som chcel ale pripomenúť, že tak jak ste hovorili, že o krištáľovej guli, tá krištáľová guľa, práve čo sa týka ekonomického vývoja, nie je taká jednoznačná, čo sa týka vyjadrení niektorých ľudí, ktorí skutočne vedia, o čom hovoria. Ja by som chcel, chcel teda pripomenúť, že nedávno na ECOFIN-e v Luxemburgu som sa stretol s pani Lagardovou, šéfkou Medzinárodného menového fondu, ktorej som konkrétne položil otázku, ako očakáva vývoj ekonomiky na budúci, teda v druhom polroku tohto roku. Ona, musím povedať, že očakáva mierny nárast opätovný. Čiže uvidíme, ako to celé dopadne, samozrejme, my s rizikami rátame. Sú tu riziká, o ktorých, na ktoré nemáme absolútne žiadny vplyv, tu sa bavíme o brexite, teda no deal brexit, kde sa tie odhady, odhady pohybujú v nejakých číslach. Takisto, takisto bavíme sa o práve zavedenia napríklad ciel na automobily zo strany Spojených štátov. Bolo to odložené o pol roka. Ja teda budem tiež čakať, ako sa to bude vyvíjať. A to sú skutočne veci, ktoré, uznáte, že nie sú v rukách vlády Slovenskej republiky.
Vždy som deklaroval, vždy som deklaroval, že som zástanca vyrovnaného rozpočtu. Musím povedať, že spomínali ste aj pána guvernéra, ktorý sa dostal do takej trošku nezávideniahodnej pozície, že musel hodnotiť vlastný rozpočet. Takže, takže ja som zase v tej inej pozícii, to znamená, robím všetko pre to, aby sme udržali zdravé verejné financie a o to sa budem naďalej usilovať.
Čo sa týka, čo sa týka odhadov na rok 2018, čo sa týka deficitu, áno, je tu stále otvorená otázka tých 0,3 % deficitu, kde sa jedná o metodické rozdiely, ktoré si vyjasňuje ministerstvo financií so Štatistickým úradom a Eurostatom. Výsledok tohto budeme vidieť až v septembri tohto roku.
Hovorili ste o tej záväznosti na jeden rok. Ja musím podotknúť, že existujú štúdie o tých, o zavedení výdavkových stropov, tam sú rôzne varianty o tom, či teda budeme sa stále teda nejakým spôsobom orientovať na jednoročný, jednoročnú záväznosť rozpočtu. Hovorí sa tu aj o variantoch, kde by bola záväznosť tri až štyri roky. Samozrejme, ja chcem pri téme výdavkových stropov podotknúť veľmi dôležitú vec, že nielen my alebo tí, ktorí sa zaoberáme financiami, musia chápať, o čom sú výdavkové stropy, a musia to chápať všetci tí, ktorí ovplyvňujú celkový rozpočet. To znamená lídri aj koaliční a podobne, aby vedeli, aký to bude mať, aký to má dopad, akým spôsobom minister financií, aké má manévrovacie schopnosti a čo a akým spôsobom sa dá, sa dá riešiť. Samozrejme, my momentálne výdavkové stropy testujeme, testujeme a želám pánu poslancovi Hegerovi, aby raz zaviedol tú štvorročnú záväznosť, potom to bude v jeho rukách a on si to potom vysvetlí aj všetkým lídrom, ktorí budú sa musieť tými jeho pravidlami riadiť.
Toto, čo sa týka, chcem podotknúť, vyrovnaný rozpočet, my dnes stále hovoríme o tom, ako keby sme ho tu mali pomaly každý tretí, druhý rok a my sme to tu niečo nedodržiavali. Chcem pripomenúť, že vyrovnaný rozpočet tu nebol nikdy za celú históriu Slovenskej republiky, a ja sa teším teda, že ideme touto trajektóriou, a skutočne, skutočne by som si želal, aby, aby aj tento rok dopadol tak, ako bol naplánovaný. Chcem podotknúť, že urobíme všetko pre to a stále monitorujeme situáciu a budeme nejaké prvé dáta o tom, ako by mohol dopadnúť tento rok, budeme dávať po septembrových číslach, kedy budeme zostavovať rozpočet na budúci, budúci rok.
Chcem zdôrazniť jednu vec, a to sa tu nepovedalo, za tejto vlády dochádza už, myslím, že piaty rok po sebe k znižovaniu dlhu, sú tu nejaké maastrichtské kritériá, kde hovoríme o dlhu 60 %, ktorý by sme mali spĺňať, slovenský zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, máme oveľa prísnejšie, prísnejšie pravidlá, ako má, ako sú tie európske, dokonca musíme vyklesávať do roku 2027 každý rok o 10, o 1 %. Dnes musím povedať, minulý rok sme dosiahli stav, kedy sme sa prvýkrát vôbec dostali pod tú minimálnu sankčnú hranicu, čiže sme mimo sankčných pásiem s dlhom. A poviem otvorene, pre mňa tento ukazovateľ je úplne zásadný, čo sa týka, čo sa týka budúceho, aj budúceho roku. Chceli by sme skutočne, aby ten dlh sa vyvíjal pozitívne. A to by som povedal na to, ako pán poslanec hovoril, zadlžovanie budúcich generácií. My sa správame skutočne zodpovedne, ale ja ako minister financií aj obsluhujem vládu, samozrejme, musím zabezpečiť všetky funkcionality a to, aby, aby vláda dokázala fungovať v danom priestore.
Čiže toľko z mojej, toľko z mojej strany, čo sa týka Programu stability, budeme sa, samozrejme, potom ešte do budúcna ďalej baviť a budeme aktuálne sledovať, ako sa bude celková situácia vyvíjať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďalším dokumentom z dielne Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý predkladám na rokovanie tejto schôdze, je návrh štátneho záverečného účtu za rok 2018. Tento dokument podrobne mapuje výsledky hospodárenia s verejnými financiami za uplynulý rok, výsledky hospodárenia v jednotnej metodike ESA 2010 sú okrem hotovostného plnenia štátneho rozpočtu predbežné, nakoľko vychádzajú z jarnej prvej notifikácie Eurostatu za predchádzajúci rok. Definitívne údaje o salde a dlhu verejnej správy Slovenskej republiky budú známe až v jesennej notifikácii, tak ako som tu už dnes hovoril.
Dovoľte mi teda v krátkosti zopakovať najdôležitejšie údaje.
Výsledky hospodárenia verejnej správy v slovenskej metodike ESA 2010:
a) Saldo verejnej správy. Verejná správa Slovenskej republiky v roku 2018 hospodárila podľa predbežných údajov s deficitom 0,7 % HDP, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 529,5 mil. eur, v pomere k HDP ide o historicky najnižší dosiahnutý schodok, rozpočtová hodnota bola pritom na úrovni 0,83 % HDP, v peňažnom vyjadrení 742,8 mil. eur. Oproti rozpočtovanej hodnote bol teda schodok nižší o 0,13 percentuálneho bodu a v medziročnom porovnaní bol schodok nižší no 0,1 percentuálneho bodu.
Výsledky hospodárenia verejnej správy boli pozitívne, ovplyvnené zodpovednou rozpočtovou politikou vlády, dobrým hospodárením viacerých subjektov, ako aj priaznivým vývojom Slovenskej republiky, ktorá zaznamenala medziročný rast o 4,1 % HDP. Pozitívny vývoj ekonomiky sa naplno prejavil na trhu práce, výsledkom čoho bol vznik ďalších viac ako 50-tisíc pracovných miest, v roku 2017 to bolo 51-tisíc pracovných miest.
Priemerná nominálna mzda prvýkrát presiahla hranicu 1 000 eur a vyšplhala sa na úroveň 1 013 eur oproti stavu v roku 2017, kedy bola priemerná mzda, nominálna mzda na úrovni 954 eur. Príjmy verejnej správy na akruálnej báze boli oproti rozpočtu vyššie o 1,8 mld. eur, z toho najvyšší nárast tvorili transfery a granty v sume viac ako 1 mld. eur, daňové príjmy boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 408,8 mil. eur a odvodové príjmy boli vyššie o 412,1 mil. eur. Výdavky verejnej správy na akruálnej báze boli oproti rozpočtovanej hodnote vyššie o 1,7 mld. eur, pričom nárast bol rozdelený zhruba rovnako medzi bežné a kapitálové výdavky.
Dlh verejnej správy k 31. 12. 2018 dosiahol 48,9 % HDP, čo je pod všetkými sankčnými pásmami. Oproti predchádzajúcemu roku sa znížil o 2 percentuálne body. Pokles dlhu k HDP už piaty rok v rade a dostal sa mimo sankčných pásem, ako som už spomínal.
V absolútnom vyjadrení maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol 44,1 mld. eur. Priemerný dlh verejnej správy na porovnanie krajín EÚ 28 bol na úrovni 80 % HDP, čo Slovensko stále radí medzi krajiny Európskej únie s veľmi nízkym dlhom.
Výsledok štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu v roku 2018 dosiahli 15,4 mld. eur, hotovostné výdavky, teda medziročný rast príjmu bol 5,4 %, hotovostné výdavky boli 16,6 mld. eur, medziročný rast o 3,8 %. Schodok štátneho rozpočtu dosiahol výškou 1,2 mld. eur a oproti pôvodne schválenému rozpočtu bol nižší o vyše 790 mil. eur.
Z hotovostných príjmov sa pozitívne vyvíjali najmä daňové príjmy, ktoré ovplyvnili aj celkové saldo na akruálnej báze, a dôvody ich rastu som už spomenul. Na hotovostnej báze boli daňové príjmy štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom vyššie o 604 mil. eur a medziročne boli vyššie o 813 mil. eur.
Ďalej sa pozitívne oproti rozpočtu, ale aj medziročne vyvíjali granty a transfery najmä zo zdrojov Európskej únie. Oproti schválenému rozpočtu boli tieto príjmy vyššie o 790 mil. eur a oproti skutočnosti v roku 2017 boli vyššie o 720 mil. eur.
Na strane hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu došlo k nižšiemu čerpaniu bežných výdavkov o 463 mil. eur, pričom časť z nich bola uvoľnená rozpočtovými opatreniami v rámci kapitálových výdavkov. Čerpanie kapitálových výdavkov o 2,4 mld. eur bolo umožnené aj použitím viazaných prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka, ako aj lepším čerpaním eurofondov v roku 2018.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, týmto by som vás chcel požiadať o schválenie predloženého návrhu.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2018, ktoré bolo vypracované v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a vychádza z kontrol vykonaných v kapitolách štátneho rozpočtu a ostatných subjektov verejnej správy.
Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov týchto kontrol konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2018 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Rozpočtové hospodárenie v Slovenskej republike sa v roku 2018 vyvíjalo v priaznivých podmienkach. Napriek spomaleniu reálneho rastu globálnej ekonomiky aj ekonomiky eurozóny výkonnosť slovenskej ekonomiky dosiahla rýchlejšie tempo rastu ako v roku 2017. Potvrdzuje to zvýšenie reálneho hrubého domáceho produktu v roku 2018 o 4,1 %, čo bolo takmer o 1 percentuálny bod viac ako v predchádzajúcom roku.
Rovnako aj situácia na trhu práce pokračovala v nastúpenom trende, keď počet nezamestnaných sa za rok 2018 znížil na nové historické minimum.
Schodok rozpočtu verejnej správy poklesol oproti stanovenému cieľu na úroveň 0,7 % HDP. Toto číslo je však zatiaľ, tak ako aj pán minister hovoril, iba predbežné a na finálny výsledok si musíme počkať do jesene. Dôvodom je, že Eurostat vo svojej jarnej notifikácii vyjadril výhradu ku kvalite údajov vykazovaných v Slovenskej republike v súvislosti so zaznamenávaním niektorých výdavkov vynaložených vládou, ktoré by mohli v roku ´18 zvýšiť deficit.
Historický míľnik zaznamenal dlh verejnej správy, ktorý sa po prvýkrát dostal mimo sankčného pásma podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak ako bolo spomínané, približne 44 mld. eur, čo predstavuje 48,9 % HDP.
Dobré ekonomické časy sa prejavili aj v raste daňových a odvodových príjmov. Ročný výber DPH prvýkrát prekročil hranicu 6 mld. eur. Za vyšším výberom stojí hlavne vplyv rastúcej spotreby a priaznivá situácia na trhu práce. V súlade s rastom efektívnej daňovej sadzby klesá aj daňová medzera už 7 rokov po sebe, napriek tomu sa Slovenská republika radí medzi posledné 4 krajiny s najvyššou daňovou medzerou v Európskej únii. Okrem dane z pridanej hodnoty zaznamenali výraznejší medziročný rast aj daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti a odvodové príjmy. Naopak, poklesol výber dane z príjmov právnických osôb.
V roku 2018 hospodáril štátny rozpočet so schodkom 1 182 mil. eur, skutočný schodok štátneho rozpočtu bol však v porovnaní so zákonom o rozpočtovanom nižší o 791 mil. eur.
Spojením vlastnej analytickej a kontrolnej činnosti dospel Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky k pomenovaniu rizík a nedostatkov vo vybraných verejných politikách.
Oblasti ako zdravotníctvo, doprava, životné prostredie a pôdohospodárstvo významným spôsobom ovplyvňujú úroveň života, verejného života. Stagnovanie, prípadne len pomalé napredovanie v napĺňaní jednotlivých cieľov však nemôžu túto úroveň zvýšiť. Výborný nástroj na sledovanie progresu vo verejných politikách existuje v podobe programového rozpočtovania a jeho ukazovateľov. Žiaľ, v podmienkach Slovenskej republiky sa stále využíva v mnohých prípadoch iba formálne.
Problémom je aj vytyčovanie si málo ambicióznych cieľov v oblastiach, kde je verejne známe, že Slovensko má značné nedostatky. Príkladom môže byť rezort dopravy, ktorý stanovil plán na rok ´18 odovzdať iba 1 km nových, resp. zmodernizovaných úsekov ciest I. triedy z prostriedkov štátneho rozpočtu, pričom takmer 40 % ciest I. triedy bolo v roku 2018 v nevyhovujúcom a havarijnom stave. Rovnaký plán je nastavený aj pre roky ´19 a ´20. Aj z pohľadu ďalších prvkov v rámci programového rozpočtu rezortu dopravy svietila nula pri mnohých kľúčových infraštrukturálnych cieľoch. Išlo napríklad o výstavbu nových úsekov diaľnic, rýchlostných ciest, modernizáciu železničných tratí a obnovu vlakových súprav.
Najvyšší kontrolný úrad vidí problém aj v nadmernej závislosti od európskych fondov pri oprave a modernizácii kľúčovej infraštruktúry. Plne sa stotožňujeme s názorom Európskeho dvora audítorov, že európske prostriedky by mali fungovať iba ako katalyzátor a kryť len zlomok všetkých potrieb.
V rezorte životného prostredia prevládal v roku 2018 nedostatok finančných prostriedkov v oblasti ochrany pred povodňami, a to na údržbu a opravu vodných stavieb a aj na zabezpečovanie protipovodňových prác. Nedostatočné bolo aj napĺňanie cieľov v rámci odpadového hospodárstva a environmentálnych rizikových faktorov v oblasti skládkovania odpadov, recyklácia komunálneho odpadu a triedeného zberu. Miera recyklácie odpadu na Slovensku je jedna z najhorších v rámci Európskeho spoločenstva a až dve tretiny odpadu končí na skládkach. Slabé bolo aj čerpanie prostriedkov v oblasti ochrany ovzdušia, hoci bolo v minulom roku identifikovaných niekoľko oblastí s nadlimitnými hodnotami znečisťujúcich látok v ovzduší.
Významné riziko z hľadiska verejných financií prevládalo aj v kapitole zdravotníctva, najmä vo vývoji záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc, a to aj napriek oddlžovaniu zdravotníckych zariadení vo výške 102,13 mil. eur. Koncepcia oddlžovania podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly nerieši základné príčiny vedúce k narastaniu nedoplatkov v nemocniciach.
Aj napriek tomu, že rezort pôdohospodárstva stanovil strategické ciele v nosných poľnohospodárskych komoditách, nedosahuje Slovenská republika požadovanú potravinovú sebestačnosť. Práve naopak, je historicky na najnižšej úrovni, približne 50 %. Finančné prostriedky poskytnuté na zavedenie a obstarávanie a udržanie projektu Národného potravinového katalógu neboli využité efektívne, keďže za rok 2018 boli uskutočnené objednávky v objeme 500 euro.
Najvyšší kontrolný úrad po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík a hospodárenia územnej samosprávy nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2018.
Ďakujem za pozornosť.