46. schôdza

18.6.2019 - 28.6.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

20.6.2019 o 9:27 hod.

Ing.

Maroš Kondrót

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:14

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Maroš, čiže práve si mi potvrdil, že je to aj tak zamýšľané, že bude sa vlastne, teda predpokladám, že ty ako z vládnej strany vieš, ale bude ma čakať, teda bude ma zaujímať názor pána ministra, samozrejme, ale potvrdil si, že vlastne je to v poriadku, že sa zbavíme aut za 500 eur, tí bohatí si ich vykúpia a oni za to dostanú zvyšných 9,5 tisíca.
Ja osobne by som od teba čakal, že z teba bude hovoriť sociálna demokracia. A sociálna demokracia práve myslí na tých sociálne slabších a ak im chceme pomôcť tak, že im dáme 500 euro, nejaký boháč im dá 500 euro a on si na tom zarobí 9,5 tisíca, tak to je akože veľmi zaujímavý model sociálnej demokracie. Takto si ja sociálnu demokraciu určite nepredstavujem. Čakal by som od politika, že nájde také riešenie, kde môže tomu človeku dať aj viac. Pretože prečo, keby si ty zobral tomu bohatému z vačku tých 9,5 tisíca, tak môžeš dať kľudne tomu 2-tisíc a štát ušetrí 8- tisíc a môžeš dať človeku, ktorý sa nevie zbaviť starého auta, a zbavíme sa toho starého auta. Takže ak sa chceme zbaviť starého auta, tak vykupujme staré autá za vyššiu cenu, ako by dostali a si sociálny demokrat a šetríš automaticky 8-tisíc a môžeš do rozvoja elektromobility pre bohatých dať 8-tisíc. Čiže pomohol si aj chudákovi, podstatne výraznejšie a pomohol si aj elektromobilite.
Ale ja hovorím o tom, že elektromobilite, ak dávaš peniaze, tak pomáhaš hlavne stredne vyššej triede, lebo iní ľudia si elektromobily nekupujú. To je proste trend. Však sa pozri na tie cesty! Však chodíš medzi ľudí a vidíš, že ľudia, ktorí majú staršie ako 15-ročné auto a ešte ho musia mať, tak to nie sú ľudia, ktorí rozmýšľajú nad nákupom elektromobilu, ani nerozmýšľajú nad nákupom nového vozidla, lebo na to peniaze proste nemajú. Sú radi, že sa vozia na starom aute, ktoré im ešte ako-tak slúži. Takže tuto ja v tebe absolútne sociálnu demokraciu nevidím a čakal by som, že ju u teba uvidím.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.6.2019 o 9:14 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:16

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Páni poslanci, pani poslankyňa.
Vyjadrím sa, pán poslanec, k tým vašim otázkam alebo takým možno nedokončeným veciam, ktoré tu zazneli, a tá diskusia, som rád, že je vecná.
Veľmi jednoducho. My sme týmto návrhom zákona chceli podporiť alebo chceme podporiť elektromobilitu na Slovensku a uvedomujeme si, že celý automobilový priemysel v Európskej únii a nielen v Európskej únii, na celom svete prechádza a prežíva veľkú revolúciu, pretože takéto niečo tu možno od vymyslenia parného stroja nebolo, že tu v zásade celá architektúra automobilového priemyslu prechádza na elektromobilitu. A všetky automobilky hlásia, že od istého obdobia, napríklad Jaguar Land Rover od roku 2025 chce vyrábať už len elektrické autá. Volkswagen si dal za cieľ, že od roku 2030 bude 40 % jeho výroby na báze elektrických aut. A my si tuto tento trend uvedomujeme. A ďakujem, že sa nemusím takto (rečník gestom ruky naznačuje úklon). My si tento trend uvedomujeme. A preto sme ako krajina, ktorá vyrába najviac automobilov na svete na jedného obyvateľa, sa chceme nejako prispôsobiť tejto dobe a vnímame to, že ten zákazník, ktorý by si chcel kúpiť elektroauto, jednoducho ak chce sa správať ekonomicky, že to nemá byť pre tú strednú a vyššiu triedu, ako vy naznačujete, tak sa mu snažíme pomôcť.
Dnes, keď si porovnáte autá, tak elektromobil, napríklad od firmy Volkswagen, robia napríklad tuná v Devínskej Novej Vsi ten ABT. Také malé auto elektrické stojí asi 28-tisíc eur. Klasické, to isté auto, len s konvenčným naftovým alebo benzínovým motorom, stojí 14-tisíc eur. To znamená, akú má, keď mu dáte, ja neviem, alebo keď sa má rozhodnúť ten človek, že si ide kúpiť takýto typ auta, myslím teraz veľkosťou a nejakou triedou, akú má motiváciu si kúpiť elektroauto. Aj keby chcel byť zelený, za jedno elektrické si kúpi dve, dve klasické alebo konvenčné autá. To znamená, štát hľadá na to spôsob, akým, ako motivovať ľudí, aby prešli na elektromobilitu. Jednak je to z dôvodu toho, že chceme držať trendy, jednak je to, samozrejme, aj zelená téma a jednak, hoci zelená téma je diskutabilná, neviem, či uhlíková stopa ich výroby elektrického auta nie je komplikovanejšia a ekologicky náročnejšia ako samotné, ako samotné konvenčné auto. Dobre. Ale a teraz tento zákon má slúžiť na to, aby sme tých ľudí motivovali. Nie je to klasické šrotovné. To znamená, ten bod A, ktorý tam spomínate, tá 30-percentná dotácia, keď po 15 rokoch vyradí svoje auto z evidencie a má potom nárok na nákup nového, to nie je podstatné, tých 25 %, to druhé, keď si chce kúpiť klasické auto, resp. keď ide kupovať klasické elektrické auto alebo v rámci tých kategórií, ktoré sú tam menované, tak vtedy má nárok na 25 percent. Čiže v tomto prípade, keď už ideme do detailov, tak toto za 28-tisíc, tak relatívne bude stáť nie 28, ale 21 tisíc, lebo štvrtinu sa mu odpíše. A to už by mohla byť tá motivácia, pre ktorú sa môže rozhodnúť, že do toho pôjde.
My predpokladáme, že tá cena tých aut by sa istým objemom výroby, najmä u tých veľkých automobiliek mohla znižovať. Hej, videli sme to aj na iných výrobkov, ktoré keď sa uvádzajú na trh sú veľmi drahé, a po tom, keď je tam objem a tá masovosť toho predaja na veľkej úrovni, tak tie fixy sa rozpočítavajú a z nákladového hľadiska potom aj tá cena konečného výrobku môže ísť nižšie.
Pýtali ste sa na autobusy alebo na nákladné autá. Mechanizmus, ešte poviem to takto, my sme potrebovali teraz vytvoriť platformu. To znamená, určiť si zákonom, že takéto niečo môžme robiť. Máme už sľúbené aj z ministerstva financií nejaké peniaze a ten mechanizmus, predpokladám, bude, že na základe žiadosti. Každý, kto požiadal nákup takéhoto auta, bude môcť byť, nebude to žiaden, neviem, nejaký tender alebo nejaká súťaž, že kto príde prvý, tak ten dostane tú dotáciu. Nie, chceli by sme to rozšíriť komplexne na celý, všetkých záujemcov.
My už jednu takúto skúsenosť máme. Asi pred troma rokmi sme urobili takúto dotačnú schému v spolupráci so Zväzom automobilového priemyslu a končiacim Recyklačným fondom. Tam Zväzu automobilového priemyslu zostal nejaký zostatok 5 miliónov eur, tak tieto peniaze sme použili. A musím konštatovať, že ten záujem nebol nejaký zásadný, hej. Vtedy sme dávali 5-tisíc eur na čisto elektrické auto a myslím 3,5-tisíc to bolo na hybrid, ageing hybrid to bol. To znamená, myslím, že sme podporili dokopy asi 700 áut. To znamená, ani tá celá dotácia, ktorá bola k dispozícii, sa nevyčerpala.
Čiže ak sa bojíte toho, že by bol teraz nejaký nárast alebo nápor na štátny rozpočet kvôli tomu, že ideme tú dotáciu použiť, tak toho sa veľmi neobávam, lebo neočakávam naozaj ešte taký, taký boom. Paralelne musíme s tým vybudovať aj infraštruktúru. Pracujeme na tom a tiež máme pripravenú dotačnú schému, aby sme vedeli v spolupráci s municipalitou, to znamená, mestá, obce a vyššie územné celky prípadne. Od nich očakávame, že nám dajú k dispozícii infraštruktúru. To znamená, pozemok. A nieže nám k dispozícii, že dajú k dispozícii pozemok a zástrčku a my im dáme peniaze na to, aby kúpili tú elektronabíjačku. To znamená, keď budú kupovať takú klasickú, čo dlhšie nabíja, tak to stojí okolo 4-tisíc eur, tie rýchlonabíjačky stoja medzi 30-, 40-tisíc eur. Na to sme pripravení, že by sme, že by sme pomohli, aby sme tú infraštruktúru vybudovali, pretože to je jedna z podmienok, prečo by potom boli tí ľudia motivovaní, aby si to nakupovali. Lebo inak to potom funguje asi ako len mestské auto, ktoré má dojazd nejakých 120 – 130 km, a ráno do tej roboty idete a večer sa vrátite a nabijete si to doma. Hoci ešte si stále neviem predstaviť, že ako sa budú nabíjať také autá v Petržalke alebo v Košiciach na KVP-čku.
Zároveň, keď som spomínal, tá celková elektromobilita má niekoľko takých ešte nevyjasnených otázok. Čiže aj keď sa ideme tuná púšťať do nejakej hlbšej debaty, tak nie som si istý, že je tá uhlíková stopa úplne jasná. Zároveň hovorím o infraštruktúre, to znamená, toto úplne nie je celkom jasné, ako, ako toto celé prebudujeme, parkoviská a všetky tie, tie zdroje alebo tie nabíjacie stanice. Potom nie je jasné, že ako je vyriešený zadný cyklus bateriek. Myslím si, že zatiaľ nie je. A potom keby sme dnes cvičili všetky motorové autá klasické na elektrické na svete, tak by sme potrebovali štyrikrát viac zdrojov elektrickej energie. To znamená, to je ďalšia otázka, keď sa tu bavíme o zelených témach, že z čoho by sa tá elektrina vyrábala, lebo sú rôzne názory aj tretieho sektora, aj ochranárov, že z čoho by sa mala vyrábať tá elektrina. Potom je tiež zaujímavá tá uhlíková stopa pri tej výrobe elektrickej energie, ktorá by sa mala, ktorá by mala slúžiť potom na pohon tých elektrických áut. Takže je to komplex otázok, verím, že som vám zodpovedal na tie, ktoré ste mi položili, a verím, že podporíte tento zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

20.6.2019 o 9:16 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:25

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, týmto vládnym návrhom zákona sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia Európskeho spoločenstva 2006/2004 a 2017/2394 s cieľom zlepšenia prístupu k tovarom a službám v celej Európskej únii.
Za geografickú diskrimináciu sú považované nežiaduce praktiky obchodníkov uplatňované voči zákazníkom spravidla prostredníctvom všeobecných podmienok obchodu, neumožňujúcich zákazníkovi kúpiť tovar alebo službu v inom členskom štáte EÚ, resp. umožňujúci túto kúpu, avšak za neodôvodnenie odlišných podmienok len z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla.
Návrh určuje Slovenskú obchodnú inšpekciu ako orgán dohľadu nad dodržiavaním povinností obchodníka pri cezhraničnom obchode s tovarom a službami vrátane online predaja a poverujú ukladať sankcie za porušenie príslušných ustanovení nariadenia EÚ 2018/302. Návrh zákona zároveň ustanovuje ministerstvo hospodárstva za subjekt na účely praktickej pomoci spotrebiteľom.
Materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

20.6.2019 o 9:25 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:27

Maroš Kondrót
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená kolegyňa, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu a o zmene zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 1507. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

20.6.2019 o 9:27 hod.

Ing.

Maroš Kondrót

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:28

Milan Mazurek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia. Ja som prekvapený, že v rozprave nie je písomne prihlásený v podstate žiaden z mojich liberálnych kolegovi, ktorí keď si prečítajú toto uznesenie Európskeho parlamentu, resp. toto nariadenie, ktoré sa snažíte aplikovať pomocou tohto návrhu zákona do praxe, tak sa musia pozastaviť nad tým, že o aký závažný a jasný a podľa môjho názoru neodôvodnený zásah do slobody podnikateľského prostredia sa jedná. Pretože jednotlivé state tohto nariadenia Európskej únie, ktoré sú tu aplikované, sú písané takým vágnym nejasným spôsobom, že to bude v budúcnosti umožňovať Slovenskej obchodnej inšpekcii a tej novej sekcii alebo tým novým pracovníkom, ktorých budete musieť zamestnať, aby ste tieto všetky nariadenia a veci mohli kontrolovať, šikanovať podnikateľov za častokrát úplne vynútené a nezmyselné veci.
Pretože napríklad, ja budem citovať priamo toto uznesenie, aby som hovoril o konkrétnych statiach, ktoré jednoducho sú podľa môjho názoru nezlučiteľné so slobodou podnikateľského prostredia, so slobodou podnikania. Napríklad v čl. 23 sa hovorí o tom, že "v tejto situácii by mal mať zákazník možnosť kúpiť tovar za úplne rovnakých podmienok vrátane ceny a podmienok týkajúcich doručenia tovaru ako podobní zákazníci s pobytom alebo sídlom v členskom štáte, do ktorého bol tovar doručený alebo v ktorom sa odoberá". Toto je veľmi nejasne a vágne formulovaná, formulovaný článok, ktorý v podstate umožňuje Slovenskej obchodnej inšpekcii, aby vykonávala kontrolu, pokutovať napríklad nejakého prevádzkovateľa e-shopu, ktorý, povedzme, predáva tovar na Slovensku, do Česka aj do Nemecka, ale vzhľadom na to, že náklady na dopravu toho tovaru do Česka alebo do Nemecka sú úplne iné, aj diametrálne násobne väčšie, tak si nastaví, že napríklad do Nemecka a doprava toho tovaru bude stáť 10 eur, zatiaľ čo na Slovensko 3 eurá, do Česka 5 eur. Ten nemecký zákazník ale podľa tohto článku, keďže má právo kúpiť tovar za úplne rovnakých podmienok vrátane ceny a podmienok týkajúcich sa doručenia tovaru, môže podať na tohto podnikateľa sťažnosť a Slovenská obchodná inšpekcia mu bude môcť udeliť pokutu. Ja budem veľmi rád, keď mi to vyvrátite, ale takýmto nejasným a vágnym, písaným, vágne písaným článkom jednoducho zavádzame možnosti ako šikanovať podnikateľov za niečo, čo je úplne legitímne. Je totiž totálne legitímne, ak chcem od zákazníka povedzme v Nemecku vyššiu cenu doručenia, keď to proste stojí viac.
Napríklad v čl. 32 sa hovorí o tom, že je potrebné prijať rovnaké možnosti platieb. Konkrétne sa tam píše: "Po prijatí tohto rozhodnutia by však obchodníci nemali diskriminovať zákazníkov v Únii odmietaním určitých transakcií alebo iným uplatňovaním niektorých rozdielnych platobných podmienok v súvislosti s týmito transakciami, a to z dôvodov súvisiacich so štátnou príslušnosťou, miestom bydliska alebo sídlom zákazníka."
Poviem opäť konkrétny príklad. Predávate, opätovne máte e-schop, predávate do Česka, na Slovensko, do Nemecka, ale vzhľadom na to, že tá doprava do Česka, do Nemecka je násobne drahšia ako na Slovensko, tak očakávate alebo vyžadujete od toho zákazníka z Česka a Nemecka, aby vám zaplatil dopredu kartou, povedzme prevodom na účet, aby ste následne sa mohli vyhnúť tej strate, keby ten tovar na základe iného zákona Európskej únie neprebral a vy by ste museli platiť dopravu ešte aj toho tovaru naspäť. Podľa tohto uznesenia už ale takúto možnosť mať nebude. Podnikateľ alebo prevádzkovateľ e-shopu bude po novom musieť vytvoriť rovnaké platobné podmienky pre všetkých zákazníkov. To znamená, že on nebude môcť vyžadovať od českého alebo nemeckého zákazníka, aby platil vopred prevodom na účet alebo platbu kartou, aby chránil svoje vlastné zisky, pretože ho bude môcť podľa tohto nariadenia EÚ Slovenská obchodná inšpekcia pokutovať. A podľa môjho názoru ide o jasný neodôvodnený zásah do slobody podnikateľského prostredia, pretože veľké spoločnosti, nadnárodné korporácie, ktoré fungujú v rámci celého sveta, ktoré predávajú svoje tovary do desiatok, častokrát stoviek krajín, nebudú mať problém aplikovať tieto nariadenia, pretože ich obrovské, častokrát astronomické zisky im umožňujú jednoducho sa prispôsobiť týmto podmienkam. Ničiť to ale bude malých podnikateľov, malých živnostníkov, malých prevádzkovateľov e-shopov, od ktorých budeme vyžadovať to, aby do zahraničia ponúkali rovnaké platobné podmienky, ako ich ponúkajú na Slovensko. A to je veľmi nebezpečná vec. Ono sa to zdá úplne jednoduché, ale takýmto spôsobom môžme zlikvidovať desiatky a stovky malých internetových obchodov na Slovensku.
V čl. 23 sa píše, že: "V niekoľkých konkrétnych situáciách nemožno rozdiely v prístupe k zákazníkov pri uplatňovaní všeobecných podmienok prístupu vrátane priameho odmietnutia predať tovar alebo poskytnúť službu z dôvodov v súvisiacich so štátnou príslušnosťou zákazníka s miestom jeho bydliska alebo zo sídla objektívne odôvodniť. V uvedených situáciách by mali byť všetky formy tejto diskriminácie zakázané." Ale nikde už ďalej nie je špecifikované, čo sú tie objektívne dôvody, kedy mám právo odmietnuť objednávku z cudzieho štátu. Nikde to nie je špecifikované a potom to opätovne ostáva na svojvôli, či už tej kontrolnej inštitúcie alebo nejakej komisie, ktorá bude o tom rozhodovať, a tá môže povedať, že tieto podmienky kedy si, povedzme, prevádzkovateľ e-shopu dovolil stornovať nejakú objednávku zahraničného zákazníka, boli odôvodnené a tieto neboli. No lenže v tomto nariadení pri takýchto závažných veciach, kedy tam píšete, že môže inšpektor dať pokutu od 100 do 25-tisíc eur, v prípade opätovného porušenia niektorého z týchto nariadení 50-tisíc eur, čo je pre malého živnostníka absolútne likvidačná pokuta, tak by takéto veci mali byť jasne definované v tom uznesení. Tam nemôže byť napísané, že objektívne dôvody, ktoré ale nešpecifikujete nijakým bližším spôsobom. Ja si myslím, že to sú legitímne otázky. A myslím si tak isto, že hovorím za množstvo desiatky, možno stovky prevádzkovateľov malých e-shopov, ktorých sa toto dotýka a ktorí budú v podstate vystavení teoretickej šikane Slovenskej obchodnej inšpekcie za to, že proste chránia svoju vlastnú, svoj vlastný biznis svoje vlastné straty, ktoré im môžu nastať pri tom, keď nebudú poskytovať Nemcom, Čechom alebo iným proste, ktorým predávajú rovnaké platobné podmienky alebo rovnaké ceny doručenia. A proti tomu sa jednoducho musíme postaviť.
Čo sa píše v čl. 20, to už považujem absolútne za neodôvodnený, za neodôvodnený vstup do slobody podnikania, keď sa píše, že: "Niektorí obchodníci prevádzkujú rôzne verzie svojich online rozhraní, lebo sa zameriavajú na zákazníkov z iných členských štátov. Túto možnosť by mali mať aj naďalej, no presmerovanie zákazníkov z jednej verzie online rozhrania na inú verziu bez ich výslovného súhlasu by sa malo zakázať." A z akého dôvodu?
Z akého dôvodu, pán minister, by ste mali určovať prevádzkovateľom e-shopu, ako si majú organizovať svoje vlastné online rozhranie. Ak on chce mať na svojom rozhraní nastavené, že ak si chcete prekliknúť na inú menu alebo na iný jazyk a vás to prehodí na inú webovú stránku, kde on si potom môže následne v inom rozhraní v inom proste systéme triediť objednávky alebo čokoľvek podobné, z akého dôvodu mu toto má byť zakázané? Veď to je jeho slobodná vôľa. A zákazník, ktorý pri kliknutí z jednej stránky na druhú, ktorá ho presmerováva a prekáža mu to, má predsa jednoduchú možnosť vypnúť to a neriešiť tieto veci ďalej. Ale my predsa nemôžme, alebo ja si myslím, že Európska únia predsa nemôže ešte aj rozmýšľať za zákazníkov, že im povie, že vy máte právo nebyť presmerovaní z jednej stránky na druhú a obchodníkom povedať, že vy nemáte právo si nastavovať svoje vlastné formy online rozhrania. Tieto veci sú úplne zbytočné, ničím neodôvodnené a za takéto nezmysly predsa nemôžu podnikatelia dostávať pokuty až do 25-tisíc eur za to, že on si sám chce triediť objednávky podľa svojho vlastného názoru, podľa svojich vlastných potrieb. Ja toto považujem za absolútne nedomyslené a vynútené. Toto, toto vynútené nariadenie Európskej únie proste môže mať znovu opakujem devastačné účinky na stovky, na možno tisíce slovenských malých podnikateľov a nechápem, že žiaden z mojich liberálnych kolegov, ktorí sú tu sa do tohto neobúvajú a neprekáža im to. Pretože sloboda podnikania je jedno z ich hlavných kréd a takýmto zásahom do podnikania predsa naozaj môžme poškodiť aj slovenskú ekonomiku.
No a v čl. 35 sa píše, že "členské štáty by mali ustanoviť jeden alebo dva subjekty, ktoré budú zodpovedať za prijímanie účinných opatrení na zabezpečenie súladu s týmto nariadením". Teda v podstate sa konštatuje to, čo konštatujete aj vy v dôvodovej správe a v samotnom návrhu zákona, že ak bude potrebné, čo zrejme bude potrebné, budete musieť prijať kopec nových zamestnancov do Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorých jedinou náplňou práce v podstate bude sedieť za počítačmi a sledovať jednotlivé e-shopy a kontrolovať ich fungovanie, či je v súlade s týmto nariadením Európskej únie, čo v podstate, čo poznám alebo ktokoľvek z nás, kto nakupuje v nejakých online obchodoch, vie, že obrovské množstvo slovenských e-shopov by zavedením tohto zákona malo problém, malo problém. Pretože obrovské množstvo e-shopov využíva práve toto online presmerovanie na inú stránku bez nejakého výslovného upozornenia a súhlasu, ktoré sa tu zakazuje a za ktoré budú môcť po novom dostať 25-tisíc eur pokutu. Obrovské množstvo e-shopov využíva to, že očakáva od zákazníka z cudzieho štátu platbu na účet vopred alebo platbu kartou, aby sa vyhlo teoretickej strate, ktorá môže prísť práve neprijatím tovaru, ale vy im to zakazujete. Obrovské množstvo e-shopov, drvivá väčšina, aj tých veľkých dokonca, ale tí s tým nebudú mať nejaký väčší problém, využíva to, že dáva rozdielne ceny dopravy podľa toho, ako ďaleko sa tá preprava reálne musí uskutočniť. Ale toto chce Európska únia zakázať. A znovu opakujem, veľkým e-shopom, gigantickým firmám, nejakým obrovským nadnárodným korporáciám toto vadiť nebude. Práve toto im možno vyhovuje. Vyhovuje im to, pretože takto zlikvidujete, zničíte malých podnikateľov. A ja verím tomu, že, že mi to nejakým spôsobom vyvrátite alebo mi poviete, že toto, čo som tu prečítal v tých, priamo v tom uznesení, to teda v tom nariadení, ktoré tu zavádzate, jednoducho nie je pravda a že slovenským malým podnikateľom, živnostníkom, prevádzkovateľom malých e-shopov nehrozia tieto pokuty a tieto diskriminačné opatrenia, ktoré tu sa snažíte zavádzať.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 9:28 hod.

Milan Mazurek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:39

Peter Pčolinský
Skontrolovaný text
Má pravdu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.6.2019 o 9:39 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:39

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja v krátkosti sa vyjadrím ku vášmu prejavu a potom aj k tej reakcii od pána Pčolinského. No pozrime sa na to z opačnej strany. Pozrime sa na to zo strany zákazníka, teda spotrebiteľa a pozrime sa na to z toho hľadiska, že prečo ja ako občan Slovenskej republiky nemám byť rovnako obslúžený ako občan Nemecka, Francúzska, Talianska. To znamená, keď si chcete niečo kúpiť ako spotrebiteľ na nejakej francúzskej stránke alebo talianskej stránke, tak sa často stretávate s tým, že keďže ste zo Slovenska, členskej krajiny Európskej únie, tak vám ten tovar na Slovensku nedoručia, lebo ste zo Slovenska. Alebo keďže nemáte, ja neviem, poviem VISA kartu, tak vám ten tovar nepredajú, lebo oni berú len VISA karty talianske, poviem príklad. Čiže tento zákon hovorí o tom, že vy ako občan Európskej únie máte mať práva pri nákupe ako každý iný občan z inej krajiny. To znamená, nemôžete byť diskriminovaný z hľadiska toho, kde bývate, akej ste národnosti a kde, kde, kde chcete, aby ten tovar v rámci Európskej únie bol doručený.
A ja nevidím žiaden dôvod, aby slovenskí obchodníci alebo slovenské e-shopy s týmto mali problém, pretože otvára sa im trh. Otvára sa im trh a rovnako nesmú byť diskriminovaní ani oproti iným obchodníkom na e-shopoch tak, ako mohli doteraz byť, že ich blokovali alebo niečo.
Keď ste tam čítali tú, túto, môžme sa na to pozrieť. Ja vôbec, pozrite, je to prvé čítanie, keď vnímam, že môžu byť veci, ktoré treba opraviť, nehovorím, že sa tomu bránime, je to v zásade zákon, ktorý preberáme v rámci transpozície smernice, a keď sa bude dať v rámci možností a budeme chcieť niečo zmeniť a vyhodnotíme, že je to, že je to potrebné pre trh, my nie sme neomylní, vôbec to nevylučujem. Ale zároveň hovorím, že vy ste tam spomínali, že obchodník musí upovedomiť zákazníka, že bol presmerovaný. No však ho upovedomí, aký je v tom problém? Lebo rozhorčovali ste sa tu desať minúť nad tým, že či ho presmeruje na inú stránku. Ako, však čo? Príde, vyskočí vám okienko, budete presmerovaný na túto stránku. Súhlasíte? Nesúhlasíte? Kliknete. Toľko vzruchu okolo tohto. No dobre. Nevadí.
Ešte raz hovorím. Toto má slúžiť pre zákazníkov, aby neboli dis, zákazníkov dajme tomu aj zo Slovenska, aby neboli diskriminovaní nejakým španielskym, anglickým alebo akýmkoľvek obchodom, že mu nedoručia tovar, pretože je zo Slovenska a má iné práva ako ten spotrebiteľ, ktorý je z Anglicka alebo, alebo zo Španielska. To znamená, toto je prioritný záujem, to znamená, zrovnoprávniť formu a, a miesto doručenia pre všetkých zákazníkov. A potom sú samozrejme tie veci, o ktorých sa vieme baviť, ale toto je princíp tohto zákona. Sme pripravení, keď uvidíme, že má niečo, niečo zmysel, aby sme to zmenili alebo lepšie, by som povedal, vybalansovali ten vzťah obchodník a zákazník, tak sa budeme kľudne o tom baviť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 9:39 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:43

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Potreba prijatia vládneho návrhu zákona vychádza najmä z povinnosti transponovať vykonávaciu smernicu Komisie Európskej únie 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2919, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinnosti udržiavať zásoby ropy alebo ropných výrobkov do právneho poriadku Slovenskej republiky a ktoré je nutné transponovať najneskôr do 19. októbra 2019.
Okrem toho doterajšia aplikačná prax, ako aj jej výsledky previerky núdzovej pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky ukázali potrebu úpravy niektorých administratívnych postupov v záujme efektívnejšieho štátneho dozoru nad núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, ako aj potrebu väčšieho dôrazu na núdzové plánovanie s cieľom lepšej pripravenosti Slovenskej republiky na riešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov.
Z tohto dôvodu cieľom vládneho návrhu zákona je zároveň aj odstrániť vybraný okruh aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa vyskytli v praxi pri nakladaní s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov.
Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie vládneho návrhu zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie znížením administratívnej povinnosti vybraných podnikateľov, nemá sociálny vplyv na, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 9:43 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:45

Maroš Kondrót
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyňa. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorý máme pod tlačou 1456, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Máme ju pod č. 1456a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením 1759 z 10. mája 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 628 z 11. júna 2019, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 429 z 13. júna a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 368 z 13. júna 2019.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom rímska III tejto správy vyplýva 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 12 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom rímska III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktorú gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 378 z 18. júna 2019. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Maroša Kondróta predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 9:45 hod.

Ing.

Maroš Kondrót

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:50

Maroš Kondrót
Skontrolovaný text
Vážený pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o tomto bode programu dnes o jedenástej hodine.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 9:50 hod.

Ing.

Maroš Kondrót

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video