46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov, sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady z 28. júna minulého roku, ktorou sa mení smernica 96 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.
Návrh zákona upravuje práva zamestnancov vyslaných na výkon prác na územie Slovenskej republiky a povinnosti zamestnávateľov, ktorí ich vysielajú z územia iného členského štátu Európskej únie. Návrh zákona rozdeľuje vyslanie zamestnancov na výkon prác z hľadiska dĺžky trvania na krátkodobé, t. j. do 12 mesiacov, a dlhodobé nad 12 mesiacov, pričom umožňuje vysielajúcemu zamestnávateľovi požiadať o predĺženie lehoty z 12 mesiacov až na 18 mesiacov.
Návrhom zákona sa zároveň rozširuje rozsah takzvaného tvrdého jadra pracovných podmienok, a to: Po prvé, doteraz garantované poskytovanie iba minimálnej mzdy sa rozširuje na garanciu poskytovania všetkých povinných zložiek mzdy, napríklad príplatky za sviatok, sobotu, nedeľu, nočnú prácu. Po druhé, pri prideľovaní zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi sa budú poskytovať porovnateľné pracovné podmienky, aké patria kmeňovým zamestnancom. A po tretie, dopĺňajú sa podmienky ubytovania poskytovaného zamestnávateľom a cestovné náhrady pri pracovných cestách alebo cestách do obvyklého miesta výkonu práce. V nadväznosti na úpravy v Zákonníku práce sa novelizuje aj zákon o cestných náhradách a zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1515, ktorý práve prejednávame. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a dá ako gestorský výbor na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a pre sociálne veci a za gestorský výbor do septembra 9. 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Prioritným cieľom predkladaného návrhu novely zákona o sociálnych službách je vytvoriť podmienky na nový systém zberu údajov o sociálnych službách, a to v rámci informačného systému sociálnych služieb, ktorého správcom bude Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ide o zabezpečenie aktuálnych dát pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnych služieb, skvalitňovania procesu strednodobého plánovania rozvoja sociálnych služieb a tým súvisiaceho spolufinancovania a to na všetkých úrovniach riadenia od miestnej cez regionálnu až po národnú. Zavedením informačného systému sociálnych služieb sa vytvoria predpoklady pre zefektívnenie systému poskytovania finančnej podpory poskytovateľom sociálnych služieb z verejných rozpočtov a znižovania administratívnej záťaže podávaním žiadosti o finančný príspevok z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Návrh zákona v ďalšej časti reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. V tejto súvislosti obsahuje zvýšenie finančnej podpory neverejným poskytovateľom sociálnych služieb z rozpočtov obcí a z rozpočtov vyšších územných celkov a to s plánovanou účinnosťou od 1. októbra tohto roku. Pri určení výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovania sociálnej služby sa, na príslušný rozpočtový rok sa navrhuje, aby sa tento finančný príspevok neznižoval o, po prvé, príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, po druhé, skutočne dosiahnuté vyššie príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku, ak boli dosahované v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rok.
Ďalej návrh zákona zavádza zmeny pri poskytovaní finančnej podpory vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Navrhované zmeny zabezpečujú posilnenie plnenia účelu tejto finančnej podpory, ako aj jednoznačnosť interpretácie tejto právnej úpravy a ich plánovanou účinnosťou od 1. januára budúceho roku.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1516. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č.1607 z 3. júna 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán minister, pán predsedajúci. Dovolím si vystúpiť teda k návrhu zákona a povedať môj postoj k tomuto návrhu zákona, ako je to spravidla vždy. Nedá mi povedať, lebo mrzí ma to, že o sociálnych veciach hovorí veľa politikov, ale ak sa prejednávajú tieto, táto oblasť v pléne, tak je ich tu veľmi málo. Takže vrátim sa k tomu, čo chcem povedať.
Návrh zákona, ktorý predkladá vláda sa mení už štvrtýkrát za tri roky, odkedy som tu. Zhruba by som túto štvrtú novelu nazvala ďalším dôkazom toho, že dlhodobá starostlivosť o odkázaného človeka nebola v centre pozornosti tohto ministerstva desať rokov. Je v tom chaos. Slovensko má problém so zabezpečovaním základnej siete starostlivosti o chronicky choré dieťa či dospelého zdravotne ťažko postihnutého človeka. Dva hlavné okruhy, ktoré riešime po desiatich rokoch, sú teda, riešite teda, riešite vy, sú, aby sa platba za ošetrovateľský paušál neodpočítavala z príspevku, ktorý dostáva poskytovateľ podľa ekonomicky oprávnených nákladov. A druhým okruhom je, že zavádzate informačný systém po desiatich rokoch, lebo v podstate ste zistili, že neviete, aký je reálny stav v poskytovaní sociálnych služieb pre odkázaných ľudí v Slovenskej republike. Bez toho sa v podstate plánovať nedá.
Koncepcie viacerých vyšších územných celkov nenadväzujú na Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020. Dokonca vám nevadilo, že päť vyšších územných celkov odovzdalo svoje koncepcie pred vami vydaným dokumentom národných priorít rozvoja sociálnych služieb. Samozrejme, že potom potrebujeme vytvoriť informačný systém, ktorý nás zorientuje v tom, aké sú problémy v tejto oblasti dlhodobej starostlivosti, lebo máme rovnakých klientov, čo sa týka pacientov s chronickou diagnózou a teda u nás je to klient s ťažkým zdravotným postihnutím.
Vrátila by som sa k paušálnej dávke, keďže prvý okruh sa týka práve toho, aby poskytovateľom, ako správne ste to v predstavení zákona povedali, aby v jednoduchosti im ostali, ostalo viac peňazí. Ale ja idem upozorniť na to, že v minulosti tiež bolo možné uhrádzať pár úkonov ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a nefungovalo to. Preto sa zdravotná starostlivosť zariadení sociálnych služieb dnes neposkytuje, len sa zabezpečuje a nie sú nútení poskytovatelia sociálnych služieb poskytovať 24-hodinovú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Čo je problém, je to, že v podstate sa nám v praxi ukazuje, že ľudia poberajú lieky alebo teda injekcie od rôznych opatrovateľov a tak ďalej. To bolo v minulosti, prešli ste cez tie štyri novely ošetrovateľským paušálom, ale ten opäť neprináša v tej praxi taký efekt, aby sme si mohli povedať, že ideme skvalitňovať sociálny systém a že tí ľudia tú zdravotnú starostlivosť dostanú, ak sú v takzvaných kamenných domoch a pobytových službách už teda do konca svojho života väčšinou.
V tej paušálnej dávke, môžem povedať to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pri ošetrovateľskom paušále požaduje od zariadení sociálnych služieb, aby napríklad pre 43 poistencov museli vypracovať 300 listov, nielen návrhov a indikačných formulárov, kontrolných listov, ale prehodnotenie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti a z rôznych dôkazov z ošetrovateľskej dokumentácie v duchu neefektívnej byrokracie na úkor starostlivosti o chronicky chorého človeka. Pritom nič z toho legislatíva nevyžaduje, ak je prvýkrát pacient zaradený ako indikovaný a je doložený aj návrh a kontrolný list v zmysle legislatívy. V zmysle štandardu by teda postačovalo raz za šesť mesiacov pripraviť pre poskytovanie sociálnej služby kontrolný list, nový návrh a ďalšie dôkazy potrebné nie sú. Tým pádom sa brzdí zavádzanie paušálu a zariadenia sociálnych služieb sa naďalej nebudú uchádzať o tento paušál, pretože ak im vyškrtajú finančné prostriedky, tak samozrejme opäť sa do zariadení sociálnych služieb peniaze nedostanú. A dostávame sa zase do bodu a, ktorý bol pred novelou, kde sa uhrádzali len určité úkony v zdravotnej starostlivosti pre ťažko chronického a trpiaceho človeka v zariadení sociálnych služieb.
Ďalší problém je s uhrádzaním tohto paušálu. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tvári, že platí tento paušál, ale realita je iná. Majú síce zazmluvnené lôžka v zariadení sociálnych služieb, ale druhá vec, že ich neuhrádzajú. V tomto býva v praxi problém, lebo odkedy boli v ozdravnom pláne, hľadajú cestu ako ponížiť poskytovateľom platby. Výsledkom toho je to, že zariadenia sociálnych služieb sa húfne nehlásia k ošetrovateľskému paušálu a dostávame sa spiatočnícky naspäť, kde v podstate opäť nemôžme odkontrolovať 24-hodinovú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb práve s odkázaným človekom, ktorý trpí a je teda väčšinou na lôžku zariadenia sociálnych služieb s ošetrovateľským paušálom. Indikačné kritéria a v tom je potrebná nevyhnutná a rýchla aktualizácia vyhlášky z apríla 2018, ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa dezinterpretuje, čo spôsobuje nenormálnu administratívnu záťaž. Neschvaľovanie pobytov, obavy ďalších zariadení sociálnych služieb vstúpiť do kontraktu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Štandard pre zariadenia sociálnych služieb máme platný od 1. 1. 2019. No treba urýchlene prijať aktualizáciu vyhlášky.
Ak aj formálne sa prijímajú nejaké kroky v sociálne oblasti, musia byť nevyhnutne, musia byť nevyhnutne konzultované s ministerstvom zdravotníctva a teda aj so sociálnymi poisťovňami. Dnes napríklad UNION nemá problém uhrádzať 333 lôžok, Dôvera 494 a Všeobecná zdravotná poisťovňa síce má zazmluvnených 3799 lôžok, ale z toho uhrádza veľmi malú časť a odkazuje sa na to, že klienti tam neboli plné obdobie. Ale pravdou je to, že v podstate tou byrokratickou záťažou chcú šetriť na preplácaní paušálu teda zariadeniam sociálnych služieb, a tí o to, jasné, že potom nemajú záujem, aby takýchto klientov prijímali do zariadení sociálnych služieb. Čiže do budúcnosti nás čaká kolaps toho, ako, ako zabezpečiť chronicky chorým ľuďom nie v nemocničnom prostredí dobrú a kvalitnú sociálno-zdravotnú starostlivosť.
Je to jedna časť, kde ešte minister Drucker v podstate 10-tisíc lôžok vyčlenil na to, aby sa zariadenia sociálnych služieb mohli zazmluvniť. Dnes môžme povedať, že nejakých necelých 800, sú to Union a Dôvera, ktoré aj riadne vyplácajú poskytovateľom sociálnych služieb, a Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tvári cez tú byrokraciu, že teda niečo nesplnili a v podstate nemá, nemá, nemá, neuhrádza teda všetku starostlivosť pre tie zariadenia, ktorú tam vykonávajú. Na druhej strane chcem povedať, že 6-tisíc, ďalších 6-tisíc lôžok by mohlo byť k dispozícii, ale nie sú, pretože máme rovnaké problémy, ako sme mali problémy uhrádzania zdravotnej starostlivosti s poisťovňou v minulom období. A skončilo to tak, že tí trpiaci ľudia v podstate tú zdravotnú starostlivosť nedostávajú cez zdravotnícky personál, lebo ten zdravotnícky personál si nevedia konkrétne zariadenia zaplatiť. Takže dnes, keď, samozrejme, je to dobrý krok, teda s tým vzorcom, aby sa to neodpočítavalo od príspevku na prevádzku. Na druhej strane musím povedať, že húfne sa nám nikto do toho opäť nehrnie, pretože máme rovnaké problémy ako v minulosti. Takže aj keď by im nejaké finančné prostriedky mohli ostať navyše, tak práve tá byrokracia a neuhrádzanie týchto lôžok v zariadeniach sociálnych služieb spôsobuje obrovský problém.
Aj keď prichádza táto legislatíva a je v podstate v prospech neverejných poskytovateľov, na druhej strane je tu obrovský problém vôbec rozvíjať ju takým smerom, aby trpiaci človek alebo človek s chronickou diagnózou, ktorý sa nachádza v pobytovom zariadení, dostal to, čo potrebuje. Pretože dostávame sa opäť, ako som hovorila, spiatočnícky naspäť. Ale aby zariadenia sociálnych služieb boli konkurencieschopné voči verejným poskytovateľom, aby v konečnom dôsledku ten občan dostal to, čo má, je potrebné urobiť také krátkodobé riešenia aj dlhodobé riešenia a naliať finančné prostriedky, zmeniť formu nastavenia legislatívy tak, aby sme teda mohli povedať, že o nášho človeka, ktorý sa nachádza v chronickom stave, je aj na Slovensku postarané.
Krátkodobými riešeniami z môjho pohľadu by bol v zákone 48, ktorý je teraz otvorený, vypustiť v § 77 ods. 12, ktorý porovnáva dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú verejnými poskytovateľmi za predchádzajúci rozpočtový rok, znižuje príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby o rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Vzhľadom na reálne zvyšovanie obligatórnych nákladov v každom roku je tento odstavec v zákone likvidačný pre neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb.
Po druhé. Dofinancovať zvýšené obligatórne náklady v roku 2018 cez mimoriadne dotáciu v rozpočte ministerstva práce. Zvýšené náklady poskytovateľov sociálnych služieb vznikli najmä zákonným zvýšením minimálnej mzdy, zrušením 10-percentnej úľavy na odvodoch v zdravotných poisťovniach nízkopríjmových skupín, zvýšenie príplatkov od 1. mája 2018, zvýšené náklady na zavádzanie štandardov kvality, zvýšené náklady na aplikáciu vyhlášky 529/2008 o minimálnych technických požiadavkách, zvýšením nákladov na splnenie smernice Európskej únie platnej od 1. mája.
Dlhodobým riešením je navrhnúť novú metodiku výpočtu finančného príspevku pre poskytovateľov sociálnych služieb na základe analýzy ekonomicky oprávnených nákladov z pohľadu nákladovosti služby, z účtovníctva, s využívaním ekonomických nástrojov. Čiže museli by sme ísť do veľkej reformy, čo sa týka účtovania.
Po štvrté. Zrovnoprávniť právne formy z hľadiska inštitucionálnej stability verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb formou transformácie rozpočtových organizácií na príspevkové, príp. NO-čky.
Po piate. Vzhľadom na sociálne problémy a starnúce obyvateľstvo zanalyzovať a prehodnotiť financovanie sociálnych služieb novým spôsobom nastavenia financovania opatrovania.
K tomu je potrebné urobiť veľkú reformu. To, čo robíme, v podstate nastavuje len na ten systém, ktorý je. Ale tým, ako nám pribúda počet ľudí, ktorí sú chronicky chorí, ktorí sú ťažko chorí, ktorí sú v bdelej kóme, pribúda autizmus, potrebujeme nastaviť novú reformu o starostlivosti o ťažko chorých ľudí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem ti, kolegyňa, za tvoj príspevok. Spomenula si, ako často sa mení zákon o sociálnych službách. Nuž, asi už mám svoj vek, pretože ja si ten rok 2008 veľmi dobre pamätám, ako tento zákon pripravovali pri okrúhlych stoloch zo všetkých sekcií, oblastí, verejných, neverejných, z praxe, z akademických obcí a jednoducho so štátnou správou, ľudia, ktorí rozumeli veci. A potom sa tu v pléne v 2008 množstvom pozmeňujúcich návrhov tak zmenil, že odvtedy je v podstate, prepáčte, hoci je to zákon, ale musím povedať paškvil. Preto sa práve dookola takto neustále novelizuje a opravuje. Ľudia, ktorí podľa neho pracujú, pre ktorých je jednoducho zákon zákonom, majú obrovské problémy a ťažkosti.
Keď som sem vstupovala do Národnej rady, tak som išla aj s jedným predsavzatím, že sa podarí konečne vyhodiť zo zákona o sociálnych službách aj tú odpornú mantru rozdeľovania poskytovateľov na verejných a neverejných. A myslím tým odpornú preto, lebo ani občana nerozdeľujeme na neverejného a verejného. To sa doteraz nepodarilo, ale napríklad my sa v Žilinskej župe snažíme o to, aby bol naozaj rovnaký meter na každého poskytovateľa, pretože vidíme pred sebou človeka, občana, ktorým tento poskytovateľ poskytuje službu.
Ja ti chcem poďakovať, Soňa, lebo je evidentné, že ty tejto téme rozumieš a vieš, čo potrebujú seniori, ktorí sú ťažko chorí a potrebujú od nás zo štátu pomoc, podporu aj príbuzní. Takže podporujem ťa veľmi a dúfam, že aj tento pozmeňujúci návrh ti prejde.

Ďakujem. Roky sa už hovorí o dlhodobej starostlivosti, či v zariadeniach sociálnych služieb, či v domoch ošetrovateľskej starostlivosti, či v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti . Roky. Roky sa robia konferencie, roky sa tu poukazuje, aký máme problém v našej spoločnosti a, žiaľ, žiaľ, zmena vždy je len čiastková. Ja si dovolím tvrdiť, že v zariadeniach sociálnych služieb s ošetrovateľskou starostlivosťou sú tu umiestňovaní klienti, pacienti, imobilní pacienti, s nazogastrickými sondami, s PEG-mi, s tracheostomickými kanylami, kde sa poskytuje ozaj vysoká špecializovaná ošetrovateľská starostlivosť. Ošetrujú sa tu vredy predkolenia, dekubity sa tu ošetrujú. Musia sa títo ľudia polohovať, kŕmiť, dávať im piť. A toto majú v niektorých zariadeniach ľudia, čo sú umiestnení, odopierané. Žiaľbohu, čo sme pre nich urobili, pre tieto zariadenia sociálnych služieb, akým spôsobom sme im pomohli?
Zariadeniam tieto výkony, samozrejme, zdravotné poisťovne vôbec nepreplácajú alebo im preplácajú len v minimálnej miere. Je na štáte, vláde, príslušných ministerstvách, aby sa vedeli postarať o našich občanov, o občanov, aby mali zvýšenú kvalitu svojho života a aby pri odchode z tohto sveta, zo života mali také podmienky, aby sme boli hrdé na tieto zariadenia. Lebo títo občania pracovali, odvádzali dane za našu spoločnosť a je naším záujmom sa o nich postarať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. To, čo je dlhodobým a vážnym problémom, a na tom sa zhodneme asi všetci, týkalo sa to nielen predchádzajúcich akýchkoľvek vlád, ale budú to aj výzvy pre mnohé ďalšie vlády, je prepojenie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. Ale tuná mi nedá vecne povedať, že ide o dva zásadné okruhy a problémy.
V prvom rade je to legislatíva. A viete sami, tí, ktorí pracujete v zdravotnej oblasti alebo v zdravotníckej oblasti, ako sú známe tzv. Zajacove zákony a máme ich okolo päť až šesť. Čiže už tam je rozbitá tá problematika legislatívne veľmi a je zložitá. A druhým problémom je financovanie cez tri zdravotné poisťovne. Už aj pani kolegyňa Soňa Gaborčáková spomenula, že každá poisťovňa si to robí a vysvetľuje ako keby po svojom.
A na druhej strane máme zákon o sociálnych službách, ktorý je jediný. A tuná na jednej strane beriem výtku, že je otváraný a je zložitý, ale nedá mi nepovedať, že áno, otvára sa, pretože reaguje na to, čo sa deje v praxi. A máme ho jediný. Tak potom buď musíme ho rozbiť takisto, čím sa nám zase ako keby skomplikuje ten problém legislatívy, alebo to musíme riešiť nejako inak.
A ďalší problém je financovanie. Už spomínala tiež pani poslankyňa Gaborčáková, EON, čiže ekonomicky oprávnené náklady, ktorým málokto rozumie. Ale tu by sme museli zasiahnuť zase do decentralizácie verejnej správy, čo je tridsaťročný problém, čo tiež musíme otvoriť, pretože nemôžme všetko hádzať zase na štát. Pretože ten sa snažil urobiť v rámci EON-ka to, čo mohol. Ale máme tuná samosprávy, ktoré fungujú nezávislo a takisto si robia do istej miery to, čo uznajú za vhodné. A je to naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za pripomienky. Áno, tejto problematike sa venujem dlhodobo. Preto som prišla do politiky, aby som upozorňovala, že ľudia trpia a že ten systém je potrebné v dnešnej dobe už nastaviť inak. Prichádza veľké množstvo ľudí s rôznymi diagnózami a ten sociálno-zdravotný systém je potrebné prepojiť. Bez toho sa nám to nepodarí. Určite treba navrhnúť novú metodiku výpočtu finančného príspevku pre poskytovateľov sociálnych služieb na základe analýzy ekonomicky oprávnených nákladov z pohľadu nákladovosti, služby z účtovníctva, s využívaním ekonomických nástrojov. Ak toto neurobíme a nevstúpime a nebudeme sa báť ísť do reformy, tak vonku ľudia sa utrpenia nezbavia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Áno, chcem, každopádne sa patrí. Chcem v prvom rade poďakovať za diskusiu, ktorá bola. Veľmi stručne, pretože sme v prvom čítaní.
Po prvé. Áno, nevieme viaceré údaje, ktoré sa týkajú sociálnych služieb, a preto máme záujem zaviesť tento informačný systém, ktorý by mal odbúrať administratívu, ktorý by mal pomôcť jednotlivým zriaďovateľom a mal by zefektívniť a sprehľadniť celý systém. Napríklad aj v takej oblasti, aby sme presne vedeli, koľko je žiadateľov o sociálnu službu. My to dnes nevieme, pretože žiadateľ sa môže prihlásiť v piatich zariadeniach a evidujeme päť a v skutočnosti je to jeden. Samozrejme, je tu ďaleko, ďaleko viacej vecí, ktoré sú veľmi potrebné, a preto do toho, do toho nového informačného systému ideme.
Áno, pani poslankyňa, zlepšenie ekonomického postavenia neverejných poskytovateľov sociálnych služieb je po dohode so županmi a vyššími územnými celkami, pretože sa uskutočnili viaceré stretnutia aj na úrovni pána premiéra. S novým vzorcom, ktorý je výhodný pre neverejných poskytovateľov, majú istý problém obce a mestá, ale v takto citlivej oblasti, ako sú sociálne služby a jednotliví zriaďovatelia, verejní, neverejní, nájsť absolútnu zhodu všetkých vždy ani nie je možné. Každopádne však chcem povedať, že vysoko oceňujú a podporujú tento návrh, vrátane zavedenia nového vzorca, hlavne neverejní poskytovatelia. Možno je trošku prekvapujúce, že posledné roky, ak sme vylepšovali isté veci, ktoré sa týkajú sociálnych služieb, tak sa v hlavnej miere hlavne týkali neverejných poskytovateľov. My sme zrovnoprávnili to postavenie a som tomu rád, že je to tak, lebo z hľadiska budúcnosti je to nevyhnutné.
Pani poslankyňa, no, hovorila ste o všetkom alebo o všeličom, len nie konkrétne k tejto, návrhu novely, ktorú tu momentálne ponúkame. Ale každopádne vám chcem povedať jednu vec, gro vecí, ktoré ste namietala, ktoré ste ponúkala, sú všetko v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Možno pre vás informácia, na budúcu schôdzu je pripravený návrh zákona, ktorý by mal riešiť otázky, nazvem to, dlhodobo zdravotnej starostlivosti, ktorý by mal riešiť aj také veci, že tie chybné rozhodnutia, ktoré sa tu urobili, ja nechcem teraz pomenovávať ministrov zdravotníctva v období, keď sa zrušila geriatria, liečebne dlhodobo chorých a v podstate tí pacienti sa automaticky presunuli do sociálnych zariadení, sa idú znovu zaviesť do zdravotníckych zariadení, pretože sú potrebné, sú nevyhnutné. Do sociálnych zariadení môžu prísť klienti, až keď sú medicínsky preliečení. To znamená, človek, ktorý potrebuje zdravotnú starostlivosť, po operácii nejakú dobu pobudnúť v zdravotníckom zariadení, bude tam etablovaný a k nám príde až následne. No a my v tom zákone zavádzame nový príspevok na ošetrovné, po ktorom je, myslím si, že veľmi dlho volané, pretože ak sa rodina dostane do problémov a niekto z rodiny vážne ochorie, dajme tomu onkologicky, týmto opatrením ideme zaviesť pomoc, aby tá rodina vedela prežiť počas toho obdobia, keď niekto, dajme tomu, musí skončiť s prácou a venovať sa rodinnému príslušníkovi, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Tým dávam trošku odpoveď na tie niektoré otázky, že bude to predmetom budúcej schôdze Národnej rady z dielne ministerstva zdravotníctva.
Ďakujem.