46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ako ste mohli počuť aj v úvodnom slove pána ministra, tak vlastne cieľom podpory tohto zákona je, alebo tak sa to aj definuje, je podpora mobility pracovnej sily. Ale tu si musíme uvedomiť jednu dôležitú vec, pretože tento zákon, tak ako je napísaný, otvára ako keby dvere pre veľmi jednu konkrétnu skupinu a povedzme si na rovinu, kvôli tomuto je ten zákon prednášaný, kvôli tomuto je otváraný, kvôli tomuto o tom aj tu v Národnej rade rokujeme. A to je, že novela zákona prináša rozšírenie využitia úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania aj na kúpu a výstavbu ubytovní pre robotníkov.
A rozprávame o rozvoji bývania. Rozvoj bývania ako taký, hlavne na Slovensku, kde vieme, že 97 % vlastníctva, teda bytového fondu je vo vlastníctve a nájomné bývanie nám úplne zomrelo, ale že úplne zomrelo. Vieme, že to je aj z hľadiska porovnania štatistík veľmi zlé, že Slovensko je v tomto na chvoste. A vieme, že je to veľmi nepriaznivý jav, pretože keď ľudia vlastnia, tak sa nehýbu. Áno, pracovná mobilita je dôležitá. Ale aká pracovná mobilita? Nehovoriac o tom, že tu máme regionálne rozdiely, o tom, že pracovná mobilita má v sebe aj ten skrytý efekt vysťahovania sa z nezaujímavých regiónov a zaľudňovania práve tých, kde tá práca je. Čiže toto je tiež veľmi dôležitý rozmer, ale tomu sa nechcem venovať.
Ale rozvoj bývania ako taký je kľúčový pilier rodinnej politiky, pretože vieme, že jedným, jednou z najväčších ťarch alebo bremien vznikajúcich rodín je práve bývanie, zaobstaranie si bývania. Môžme teraz vďačiť práve tomu ekonomickému cyklu, v ktorom sa nachádzame, že aj úrokové miery sú nízke a ľudia si vedia zadovážiť hypotéky a aj toto je možno práve takým tým, tou prekážkou toho väčšieho rozvoja nájomného bývania. A na druhej strane vieme, že ľudia prekračujú ako keby svoje limity, preto musela aj Národná banka Slovenska začať obmedzovať čerpanie týchto úverov, pretože pri opätovnom náraste úrokových mier, ktoré sa dajú očakávať s príchodom iného cyklu, môže byť toto pre rodiny veľmi neúnosné a nebudú môcť potom, vystavujú sa riziku, že by neboli schopní splácať, tak vidíme, že tá rodinná politika je ako keby stále atakovaná tým, že to bývanie je ťažko dostupné. A teraz začína byť znovu ťažko dostupné, pretože musí byť 10- až 20-percentný podiel na čerpanej sume, teda na obstarávanej sume nehnuteľnosti, a nie každý to má.
Čiže nájomné bývanie je veľmi aktuálna téma. Bývanie, nie ubytovávanie, nie ubytovne pre robotníkov, ktorí prídu na týždňovky, bývajú v ubytovniach, kde proste keď sa aj pozriete, čo všetko je vlastne prípustné, aby tieto ubytovne ako vyzerali. Takže to nie sú žiadne byty, to sú naozaj proste izby na to, aby sa tam mohli ubytovať low cost, akože vyslovene ubytovací dom. A tuto vidíme teda ten veľký problém, pretože jednak to, čo som hovoril, dôvodom je, že sa málo stavajú nájomné byty, teda to je aj jeden z argumentov, že sa málo stavajú nájomné byty, málo sa odtiaľ čerpajú peniaze. V podstate v posledných rokoch ide 80 % prostriedkov za zatepľovanie, iba 20 % na nájomné byty.
Môžme si povedať, ľudia nechcú nájomné byty, tak teda poďme to použiť na niečo iné. Toto je pohľad ministerstva. Ale keď nám niečo nefunguje, tak nie je cieľom alebo automatickou odpoveďou, že poďme to rozšíriť teda na niečo iné, toto nefunguje, tak dajme tie peniaze na niečo iné. Tak sa najprv pozrime, prečo to nefunguje, a opravme to, pretože cesta je nájomné bývanie, tak ako som vysvetlil aj ten dôvod a opodstatnenie. A podporovať podnikateľov; áno, ja tu častokrát vystupujem na tému podnikateľského prostredia, na to, aby podnikateľské prostredie bolo priaznivé pre rozvoj podnikania. Ale musí to mať určitý rámec. Musí to mať určité pravidlá a v prvom rade to musí mať hlavu a pätu.
Ak my teraz ideme dávať podnikateľom možnosti pôžičiek na 40 rokov s fixom na 1 % a hlavne teda v krajoch, kde je vysoká zamestnanosť a veľmi nízka nezamestnanosť, len preto, že tam potrebujeme dostať gastarbeitrov, keď to vyslovene tak poviem, a ubytovať ich, povedzme napríklad región Nitry, ktorý si brúsi na tieto peniaze zúbky, pretože, samozrejme, stavia sa tam Jaguar, potrebuje, potrebujú sa tam zamestnať ľudia, potrebuje sa rýchlo vystavať ubytovne a potrebujete tam rýchlo proste ubytovať robotníkov. Ale my sa bavíme o Štátnom fonde rozvoja bývania. Jeho cieľ je niečo úplne iné, ako vytvárať ubytovne pre pracovníkov z dovozu, pre firmy, ktoré už sme aj do samotného Jaguara alebo do podpory sme už investovali veľa peňazí zo štátu. A teraz ešte ďalšia pomoc, ktorú oni nepotrebujú. Už dnes sú lacné peniaze aj pre podnikateľov na trhu. Takže vytvárať im takýto nástroj je podľa mňa úplne scestné, o to viac, že sa nevyužije na to, čo sa má.
Áno, je tu ten argument, že on sa už dnes nevyužíva na to, čo sa má. No, pretože to je zle nastavené. A k tomu sa teraz vrátim. Takže koreňom problému je zlé nastavenie úverov a podmienok, čiže obciam, ktoré by mali z tohto fondu čerpať primárne a rozvíjať to nájomné bývanie vo svojich miestach, aby tam pritiahli, aby pomohli tým mladým ľuďom, ktorí povedia, dobre, možno tá obec neni najväčšie terno, ale aspoň tu mám lacné bývanie, môžem za tou prácou dochádzať alebo môžem pritiahnuť aj nejaký ten biznis. Však to je presne o tom, biznis si rád nájde cestu tam, kde sú ľudia, kde môže ten kapitál využiť, pretože kapitál nepôjde tam, kde nie sú ľudia. Kapitál pôjde za ľuďmi. Takže; alebo ľudia pôjdu za kapitálom, jako nastavím, jako nastavím tie chodníčky.
Takže obciam sa to prakticky neoplatí stavať, lebo sa nezmestia do limitu ceny výstavby a nájomné je nastavené tak, že potom na tom prerobia. Pretože na to, aby si mohli tie obce zobrať, musia splniť určité limity a musia nastaviť určitú fixnú cenu nájomného. No ale z toho nájomného to neuživíte. Takže obec teraz bude na to doplácať? No nebude, lebo však obec, vieme, že síce im teraz príjmy rastú, ale stále je čo dobiehať v tých obciach. A vy, ktorí ste starostovia, tak dobre viete, že peňazí je stále málo, takže; na to, čo by ste potrebovali urobiť.
Takže vidíme, že tuto je ten koreň problému, v zle nastavených podmienkach, a namiesto nájomných bytov pre rodiny sa ide vytvoriť priestor pre biznis na ubytovniach a robotníkoch. Takže; a tu vidíme ten problém. Táto novela teda nemení, tieto podmienky nemení na to, aby nastavila tie parametre tak, aby to bolo zmysluplné, ale nájomné byty budú zase na okraji záujmu. Lebo teraz je dôležité ubytovanie. A pán štátny tajomník to na výbore priznal. Povedal, no, máme problém. Tie firmy potrebujú ubytovávať a nemajú, tak ideme im s tým pomôcť.
Ako prepáčte, toto je opäť selektívna pomoc vybranej skupine podnikateľov. Takto sa podnikateľské prostredie destabilizuje. Toto je naozaj, toto je majstrovstvo selektívnych riešení opäť. Opäť zvýhodnenie určitej skupiny a sami budeme vidieť, kto budú tí čerpatelia, a tam potom môžme hľadať ešte ďalšie prepojenia. Ale to ukáže, samozrejme, čas, ak by tento zákon bol schválený. Takže tu vidíme, tu vidíme jednoznačne zlý krok, pretože zaradenie výstavby ubytovní za výhodné štátne úvery do tohto zákona údajne presadzuje, ako som hovoril, tá nitrianska skupina práve pri Jaguari. Ale to je to, čo; indície. To teraz nie je podstatné. Podstatné je to, že nevyužíva sa to na ten pôvodný, pôvodný účel.
Samotné organizácie zamestnávateľov to vidia inak. Ony sami hovoria, že potrebujeme stavať byty, aj zamestnávatelia to tvrdia, aby sa prisťahovali ľudia aj s rodinami. Ale to nemôžete postaviť ubytovňu. Do ubytovní sa vám nikdy rodina neprisťahuje. To sú vyslovene naozaj, keď to tak nazvem, králikárne pre robotníkov. Tuto týždeň rob od rána do večera a potom na víkend choď za rodinou! A vieme, ako toto je negatívny jav, často tu o tom hovoríme. Čiže, ako som hovoril, toto nie je rozvoj bývania, toto je rozvoj ubytovní.
Tento stav je vlastne aj následkom toho, že vláda zanedbáva slovenské nájomné bývanie, a ak by sme si pozreli pár z tých parametrov, tak na Slovensku tvorí nájomné bývanie iba 6 % bytov, z čoho jedna polovica pripadá na súkromné nájomné byty a druhá na verejné nájomné byty, zväčša vo vlastníctve obcí, ktoré ich zvyčajne využívajú ako sociálne. V posledných rokoch sa na Slovensku stavia veľmi málo nájomných bytov, zo zhruba 15-tisíc dokončených bytov ročne je iba vyše; je nájomných bytov iba vyše 300-tisíc. Teda pardon, vyše 300-tisíc, pardon; vyše 300 je verejných. Ospravedlňujem sa. 15-tisíc je dokončených bytov ročne a iba 300 je verejných.
Štátny fond rozvoja bývania uvádza, že v roku 2016 podporil výstavbu alebo nadobudnutie takmer 1 500 nájomných bytov. Ministerstvo dopravy uvádza počet 1 350. Keby som vám mohol ukázať, tak by som vám ukázal, ako vlastne tento Štátny fond rozvoja bývania je za posledné roky, ten pokles v tom využívaní. Áno, pán minister môže povedať, však vidíte, nevyužíva sa to, ale pre to nastavenie tých podmienok ľuďom rastú platy, nevedia sa zmestiť do tých podmienok, aby si mohli uplatniť toto nájomné bývanie, lebo už majú vyššiu mzdu. Mali sme takýto prípad pri, keď sme riešili, keď sme riešili stavebné sporenie. Tak tiež bola situácia, že človek do príjmu 1 300 euro mesačne môže sa uchádzať o štátnu prémiu a maximálnu štátnu prémiu dostane, keď si ušetrí 2 800 eur ročne.
Tak mi povedzte, skúste si to narátať, že keď ste človek, ktorý proste živí aj rodinu a zarábate 1 380, či ste, 1 300 eur, či ste schopní za rok ušetriť 3 000 euro, aby ste mohli dostať plnú prémiu vo výške 60 – 70 euro. No tak toto je presne taký ten mechanizmus, že takto napnem, že vlastne znefunkčním ten nástroj a potom poviem, no tak vidíte, nevyužíva sa to. No tak áno, sa to nevyužíva, lebo je to zle nastavené. A preto hovorím, treba sa pozrieť do koreňu problému, nastaviť parametre inak a začne to fungovať. A v takom prípade rozvíjam bývanie a nie dávam tu nejakú selektívnu podporu nejakej úzkej skupine staviteľov ubytovní, aby si na tom zarobili krátkodobo.
Čiže medziročne je to výrazne menej a nemožno to ani porovnať s číslami z minulého desaťročia, keď sa nájomných bytov stavali tisíce. Fond navyše dáva oveľa viac peňazí do obnovy starých bytových domov ako do výstavby nových. Ďalší, ďalší problém. V roku 2016 napríklad na to minul takmer 80 % prostriedkov, kým na nájomné byty išlo iba 20 %. Takže to som už vysvetľoval.
Teraz prostredie sa zanedbalo a to, že tie procesy sú zdeformované a výstavba sa neoplatí. Tak ako máme teda informácie aj z terénu, tak proces, samotný proces podávania žiadostí a vybavovania úverov a dotácií v posledných rokoch sa extrémne skomplikoval a centralizoval sa na ministerstvo dopravy. Čiže obce si už prakticky nedokážu samy vybaviť podporu od štátu a musia na to využívať agentúry, prípadne ďalších sprostredkovateľov. Zdá sa, že v systéme takýmto spôsobom sa vytvára priestor pre korupciu cez sprostredkovateľov, ktorí jediní sa v systéme vyznajú a dajú si za to patrične zaplatiť. Čiže výsledkom je, že 30 až 40 % žiadostí sa v posledných rokoch zamieta a nájomných bytov sa stavia čoraz menej.
Požiadavky na kvalitu nájomných bytov sa zvyšujú a tým rastú aj náklady na výstavbu, ale strop nájomného, ktoré môže obec od nájomníkov žiadať, sa však neposúva. To je presne to, čo som hovoril, že sa zužuje ten priestor a tým pádom sa znefunkčňuje ten samotný nástroj. Obciam teda ostane malá pridaná hodnota a, tak ako som hovoril, neoplatí sa im tieto byty stavať a stavbári ich nedokážu postaviť tak lacno, keď musia splniť tú kvalitu, čiže tým pádom obce, pre obce je to stratová záležitosť a, samozrejme, že do toho nepôjdu. A toto sú práve tie deformácie, ktoré treba napraviť, keď, kde treba nastaviť tie parametre tak, aby sa to dalo využiť a aby naozaj tie obce chceli žiadať tento. Čiže nieže teraz obce to nevedia žiadať, tak dajme to podnikateľom. Nie, nie, nie. Podnikatelia majú dosť peňazí na trhu a nech si hľadajú ten spôsob alebo nech to teda stavajú pre obce a obec nech má dostatok prostriedkov na to, aby to vedela ufinancovať a tým stačí upraviť pár vnútorných parametrov.
Ako som hovoril, tými najväčšími bariérami rozvoja trhu nájomného bývania sú; ešte pardon, teda aby som doplnil, že najväčšími bariérami rozvoja trhu nájomného bývania sú extrémne dlhá odpisová lehota pre budovy, 40 rokov, a výška dane z pridanej hodnoty na byty. Aby ste si uvedomili, že túto musí zaplatiť, túto, tá sa musí zaplatiť pri dokončení bytu a po jeho prenajatí sa však prenáša na nájomníka iba postupne v priebehu 10 až 15 rokov. Čiže opäť je to finančne nevýhodné. Toto sú presne tie kroky, kde sa to vie nastaviť tak, aby sa zvýhodnilo toto čerpanie týchto prostriedkov na rozvoj nájomného bývania.
Takže aby som to zhrnul, nájomné bývanie je kľúčové. Prvý dôvod je na to ten, že ho máme úplne minimálne, máme strašne veľké vlastníctvo. Robí nám to problémy aj so samotnou mobilitou. Môžme sa pozrieť za hranice, ako nájomné bývanie, teda za hranice tuto Bratislavy, napríklad do Rakúska, ako nájomné bývanie funguje, aké tam majú nástroje a ako dokonca samotní Slováci sa uchádzajú o tieto nájomné domy, byty. Určite nie ubytovne. Všimnite si, čo sa tam deje. Slováci sa o to uchádzajú, pretože vidia v tom veľký zmysel a majú o to záujem. Takže tuto určite cesta je. Týmto smerom sa treba vybrať a nie to zabaliť a aj tie peniaze, ktoré na to boli určené, tak dať na ubytovne. To určite nie. Z kratšej cesty späť a podporiť teda ten najdôležitejší pilier rodinnej politiky, a to je bývanie ako také, rozvoj bývania. A už vonkoncom teda, ak tu máme ešte takéto podozrenie, že sa to využije naozaj na dotáciu veľkých parkov alebo, alebo, by som povedal, výrobcov, ktorí sem prišli a už dostali enormné peniaze na podporu rozvoja bývania, teda rozvoju podnikania, ešte proste takýmto spôsobom do toho investovať.
Myslím si, že toto je zlá cesta, a preto chcem aj navrhnúť, pán spravodajca, aby tento zákon podľa rokovacieho poriadku, § 73 ods. 3 písm. e), pardon, písm. a), bol vrátený späť na dopracovanie. Pán spravodajca, poprosím, keby ste toto zaznamenali. Ďakujem. (Reakcia spravodajcu.) Pardon, lebo som nevedel, že či sa teda vnímame. Takže poprosím vás, aby ste to zaznamenali do hlasovania.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca; pán Mojš, asi faktická, nie procedurálny. (Reakcia z pléna.) Procedurálny? (Reakcia z pléna.) Ešte som nevyzval, môžte ešte, chápem, dobre. Dve faktické, pani poslankyňa Grausová a Sárközy.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ospravedlňujem sa, ja som prišla trochu neskôr, ale, pán poslanec Heger, to, čo si hovoril, s tým sa dá iba súhlasiť. Je to veľmi naozaj, to bola; ak je to pravda teda takto, tak naozaj iba súhlasiť.
A maličkú takú poznámočku, že ja neviem, ktorých, teda otázka, pán poslanec Heger, čiže tieto byty nie sú pre chudobných ľudí v podstate, tieto, a okrem toho ďalšia malá poznámka, že nepoznám chudobných ľudí, ktorí majú 1 300 eur mesačne. Jednoducho už aj 700 eur je dosť veľa, to je príjem, ktorý už ľudia považujú za pomerne veľký, takže ja neviem teda, jedine to, že neviem, kto už má u nás 1 300 eur mesačne. Ďakujem pekne. Čiže je to v podstate oveľa menej, tí ľudia sú oveľa chudobnejší.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Sárközy.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega, odznelo tu veľa kritiky, ale chcem vám pripomenúť, že Štátny fond rozvoja bývania, od 1. 7. bude účinná akurát naša novela, novela poslancov MOST-u v spolupráci, samozrejme, s pánom ministrom, ktorú sme pripravili pre mladomanželov, a to je naozaj pre rozvoj bývania a podporu rodinnej politiky a hlavne pre mladé rodiny s nižšími príjmami. Je to podpora a taký, taká podpora výrazná, že podobná podpora bola aj v Českej republike a bol obrovský záujem v Českej republike. Nestačili na to finančné zdroje, takže my myslíme, aj pán minister myslí spolu s nami aj na mladé rodiny.
A, samozrejme, máte pravdu v tom, že nájomné bývanie na Slovensku nemá taký podiel ako v iných krajinách, ale je to tradícia. A keď sa opýtate mladých ľudí, či chcú bývať v nájomných bytoch alebo chcú vlastniť byť, tak oni hovoria, že vlastný byt, a preto aj čakajú so založením rodiny, lebo čakajú na to, kedy môžu mať vlastný byt. A my sme im pomáhali a ten zákon, ktorý sme predložili, je schválený, účinný od 1. 7. Práve pomáha týmto mladým ľuďom, ktorí chcú vlastniť dom, byt alebo zrekonštruovať byt alebo dom, a pomáhame im veľmi výrazným spôsobom.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Kolegyňa Grausová, len upravím, tých 1 300 euro som hovoril v inej súvislosti, nie s týmto zákonom. To som len ako príklad stavebného sporenia, takže aby tam nedošlo k nejakej zmätočnej informácie, sa ospravedlňujem.
A čo sa týka, kolegyňa Sárközy, no práve ste potvrdili to, že nestačia zdroje, v Čechách nestačili zdroje na podporu toho nájomného bývania. Zákonom, ktorý vy ste navrhli teraz a bude platiť od 1. 7., ste povedali, že v Čechách nestačilo dosť peňazí na to, lebo to bolo tak zaujímavé pre mladé rodiny. Však áno, presne to, my sme ten zákon podporili. Teraz je zárukou toho, že taktiež nebudú stačiť, pretože tie peniaze sa odlejú na ubytovne.
Ďalšia vec je, hovoríte, že mladé rodiny, že je tu tradícia vlastníctva. To nie je pravda, to nie je pravda! Voľakedy tu nebolo vlastníctvo. Tá tradícia tu vznikla až po zmene režimu, pretože ľudia nemali inú možnosť, pretože skončila možnosť nájomného bývania. Ak sa opýtate mladých, tak máte na výber vlastniť byt alebo máte na výber čo? Máte na výber bývať v podnájme u ľudí, ktorí vlastnia byt. Samozrejme, že to je omnoho drahšie, pretože tí ľudia, ktorí kúpia ten byt, chcú na tom mať aj zisk z toho prenájmu. Čiže tých rentierov tu máme na Slovensku pomerne veľa. Takže mladí ľudia čo vám povedia, budem radšej bývať v cudzom, splácať niekomu inému úver, alebo budem bývať vo vlastnom? No, prirodzene vám povedia, radšej by sme vlastnili, lebo je to lacnejšie, výhodnejšie. Takže iná odpoveď nie je. Ale keby tu bol nástroj nájomného bývania dostupný, v dostatočnom počte, tak pochybujem o tom, že by ste dostali takú istú odpoveď. Odpoveďou alebo, resp. dôkazom toho je, koľko slovenských rodín chodí do Rakúska využívať nájomné byty. To je jasná odpoveď. O to viac, že naozaj dnes nájomné bývanie funguje v súkromnom vlastníctve formou rentierstva. Bohatí ľudia si kúpia byty a prenajímajú ich chudobným ľuďom a chudobní ľudia doplácajú na to, že musia platiť vyššie nájomné, ako by si mohli dovoliť vlastné byty. A máme iba sociálne byty, pretože ľudia si to nemôžu dovoliť, aj tých je málo.

Do rozpravy je prihlásený ako poslanec pán poslanec Adamčík

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, chcel by som podať jednoduchý pozmeňovací návrh za pána poslanca Hrnčiara a mňa k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sa týka lehôt na predkladanie žiadosti pre žiadateľov. Táto zmena sa týka dvoch bodov, čl. I bodu 39 a čl. I bodu 40, a tieto návrhy krátko zdôvodním.
V prípade súčasne navrhovaného termínu predkladania žiadostí pre žiadateľa právnickú osobu od 1. apríla do 30. septembra príslušného kalendárneho roka by bolo ohrozené dodržanie zákonného termínu posúdenia žiadosti, objektívne posúdenie žiadosti a využitie stavebnej zóny pre začatie stavby v danom roku z nasledovných dôvodov:
V zmysle platnej legislatívy predkladá žiadateľ žiadosť na okresný úrad v sídle kraja okresného úradu, pričom zamestnanec okresného úradu má na skompletizovanie a zaslanie žiadosti na štátny fond rozvoja bývania lehotu 30 pracovných dní. Prax ukázala, že vo väčšine prípadov sú žiadosti o podporu zo strany žiadateľov podávané na okresný úrad až na konci možného termínu. K doručeniu väčšiny žiadostí na Štátny fond rozvoja bývania by teda došlo až v priebehu novembra. Štátny fond rozvoja bývania podľa § 15 ods. 18 má rozhodnúť o priznaní podpory do 110 dní od písomného doručenia žiadosti a je povinný žiadosť posúdiť najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka. V skutočnosti by do konca roka od doručenia žiadosti ostalo cirka jeden a pol mesiaca.
Prax ukázala, že žiadosti o podporu v tomto segmente sú komplikovanejšie najmä v ekonomickej časti a posudzovanie si vyžaduje rokovania a intenzívnejšiu spoluprácu so žiadateľom ako pri iných typoch žiadostí. Ekonomická analýza žiadateľa pre posúdenie schopnosti splácania úveru je časovo náročná a v každom prípade osobitá.
Z vyššie uvedených dôvodov je schvaľovací proces na štátnom fonde zdĺhavejší ako pri ostatných žiadateľoch, trvá v priemere dva-tri mesiace. Žiadosť je posudzovaná tromi posudzovateľmi a úverovým výborom, niekedy aj opakovane, na základe úverového návrhu. Následne o žiadosti rozhoduje generálny riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania.
Štatút úverového výboru stanovuje termíny, resp. lehoty na zvolanie úverového výboru na predloženie úverového návrhu členom úverového výboru, spísanie zápisnice z úverového výboru, ktoré je potrebné dodržať. Následná administratívna činnosť po posúdení žiadosti musí byť tiež ukončená do konca roka (typovanie do systému fondu, vypracovanie a odoslanie rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní podpory).
Vládnym návrhom navrhovaná zmena lehoty na predloženie žiadosti o poskytnutie štátnej podpory, t. j. od. 1. apríla do 30. septembra, by nepriaznivo vplývala na podnikateľské prostredie, nakoľko predmetná lehota sa vzťahuje práve na žiadateľov, ktorými sú právnické osoby v zmysle § 7 ods. 1 písm. g). Uvedený návrh zbytočne a neodôvodnene posúva lehotu na podanie žiadosti a neumožnil by žiadateľom v prípade schválenia žiadosti o poskytnutie podpory prostredníctvom štátneho fondu začať s uskutočňovaním výstavby v ten istý rok.
Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby lehota na podávanie žiadosti bola predĺžená v prospech žiadateľa a žiadatelia mali možnosť predkladať svoje žiadosti už začiatkom roka v lehote od 15. januára do 30. júna, aby mohlo dôjsť k ich posúdeniu a začatiu výstavby čo najskôr, aby bolo umožnené objektívne posúdenie žiadosti a zároveň, aby nebolo ohrozené dodržanie zákonného termínu posúdenia žiadosti.
Obdobne zdôvodním zmenu lehoty na predkladanie žiadosti od 1. apríla do 30. septembra príslušného roka v bode 40 v § 15 ods. 2 písm. e): Znemožňuje sa týmto žiadateľom pri účele "výstavba zariadení sociálnych služieb, obnova zariadení sociálnych služieb a obstaraní ubytovacieho domu" podávať žiadosti v prvom kvartáli príslušného kalendárneho roka, čo by malo veľmi nepriaznivý vplyv na začiatok výstavby. Uvedená zmena by mohla takisto spôsobiť neprimeranú záťaž na Štátny fond rozvoja bývania v druhom kvartáli. Za navrhovaného stavu by mohlo dôjsť k situácii, kedy by Štátny fond rozvoja bývania nebol personálne schopný objektívne posúdiť jednotlivé žiadosti a dodržať tak zákonom stanovený termín na posúdenie žiadosti. V konečnom dôsledku by došlo k ich oneskorenému vybavovaniu, čo môže mať negatívny vplyv práve na žiadateľov. Z tohto dôvodu navrhujeme ponechať v účinnosti osvedčenú pôvodnú lehotu, a to od 15. januára do 30. júna. Ponechanie pôvodného určenia lehoty na predkladanie žiadosti sa v danom prípade javí účelnejšie a prospešnejšie aj pre stavebný trh, realizáciu projektov a zvýšený dopyt po stavebných činnostiach už začiatkom stavebnej sezóny.
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh poslanca Andreja Hrnčiara a Eduarda Adamčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I zmeniť bod 39, a to nasledovne:
V § 15 ods. 2 písm. c) znie:
"od 15. januára do 30. júna príslušného kalendárneho roka, ak ide o účel podľa § 6 ods. 1 písm. b), f), g) a h) pre žiadateľa podľa § 7 ods. 1 písm. g),".
V čl. I zmeniť bod 40 nasledovne:
V § 15 ods. 2 písm. e) znie:
"Od 15. januára do 30. júna príslušného kalendárneho roka, ak ide o účel podľa § 6 ods. 1 písm. d), e) a h)."
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za...
Pán poslanec Mojš, nech sa páči.