46. schôdza

Ďakujem pekne pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1540 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1431.
Dávam opäť slovo pani poslankyni Irén Sárközy ako predkladateľke, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1540.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zámerom zvyšovania životnej úrovne pracujúcich deklarovanom aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky navrhujeme opatrenie na zvýšenie ich čistých príjmov. Nástrojom na zvýšenie čistých príjmov má byť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.
Európska komisia vo svojej aktuálnej správe o Slovensku konštatuje, že Slovensko sa príliš spolieha vo svojom rozpočte na daňové zaťaženie práce. Kým priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 boli v Európskej únii na úrovni 49,7 % z celkovej výšky zdaňovania, tak na Slovensku to bolo až 53,9 %. Európska komisia nás ako Slovensko osobitne upozornila na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pri zamestnancoch zarábajúcich menej ako priemernú mzdu v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.
Daňové zaťaženie zamestnancov v posledných rokoch sa dokonca zvyšuje, čo súvisí s tým, že nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie ako rastú mzdy. Výsledkom je, že daň z príjmu tvorí postupne vyššiu časť zo mzdy zamestnanca. Najzreteľnejšie to je vidno pri zamestnancoch zarábajúcich minimálnu mzdu. Kým napríklad v roku 2014 neplatili žiadnu daň z príjmov, tak v roku 2019 daň z príjmu vychádza na 23,97 eur mesačne. Prejavuje sa to aj v dynamicky rastúcich príjmoch rozpočtu verejnej správy z dane z príjmov fyzických osôb.
Na základe uvedeného preto navrhujeme zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane tak, aby sa zvýšili čisté mzdy, teda príjmy pracujúcich, a tým aj životná úroveň ich a ich rodín.
Návrh novej výšky nezdaniteľnej časti sa snaží zároveň sledovať to, aby neprišlo k príliš negatívnemu dopadu na zníženie príjmov z dane z príjmu, z príjmov fyzických osôb, ktorá sa v súčasnosti celá rozdeľuje samosprávam.
Odkedy sme pripravili tento návrh zákona, prebieha diskusia, prebieha diskusia, počúvame názory aj samospráv a k nášmu návrhu sa vyjadrili aj rozpočtová, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada by som v mojom vystúpení upresnila alebo reagovala na tieto reakcie.
Predložený návrh na zníženie daní zamestnancom bol pripravený tak, aby samosprávam medziročne prišlo viac peňazí. To znamená, že samosprávy aj na budúci rok by mali disponovať plus 100 mil. eur. Radi by sme teda chceli uspokojiť starostov, primátorov aj županov a ubezpečili ich, že kvôli nášmu návrhu neprídu k poklesu, ako niekedy to bolo prezentované v médiách, z príjmov z tejto dane, ale príjmy pre nich zostávajú naďalej rásť.
V rámci legislatívneho procesu ideme štandardným postupom, ktorý je ustanovený pre poslanecké návrhy. Vyčítali nám župani, vyčítali nám primátori, že prečo poslanecký návrh. Tak som za to, že tak ako aj župani a primátori majú svoje práva, tak aj poslanci Národnej rady majú právo na predkladanie zákonov, pretože nám to garantuje Ústava Slovenskej republiky.
Vo všeobecnosti však odmietame blokovanie akéhokoľvek návrhu na zníženie daní zamestnancom, ľuďom z dôvodu, že to bude mať vplyv na rozpočty samospráv. Kvôli viacerým skrivodlivostiam v zdaňovaní pracujúcich im totiž narástli príjmy za posledné roky na úkor zamestnancov, živnostníkov a iných pracujúcich.
A teraz dovoľte objektívne čísla, ktoré podporia toto moje tvrdenie. Napríklad v roku 2019 oproti roku 2016 narástli daňové príjmy samospráv o 27 %, daňové príjmy štátu o 13 %, čo je viac ako dvojnásobná dynamika rastu. V absolútnom vyjadrení daňové príjmy v roku 2019 oproti 2016 by mali mať nárast približne 770 mil. eur.
Časť tohto dynamického nárastu bola práve kvôli naviazanosti nezdaniteľnej časti základu dane na životné minimum namiesto priemernej mzdy. Kvôli tomu dochádzalo a naďalej dochádza k nárastu tichého zdanenia pracujúcich, tak ako na to upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Predložený návrh mierne koriguje tento nárast a do budúcnosti by sa mala viesť diskusia o spravodlivejšom nastavení vzorca rastu nezdaniteľnej časti. Čistá priemerná mzda zamestnancov, keď hovoríme, že samosprávam od roka 2016 narástla o 27 %, tak zamestnancom narástli príjmy o 17 %. A tu práve my vnímame nespravodlivosť. A tu práve my vnímame to, že treba upraviť a treba pristúpiť k zmene.
Pravdaže, ak majú niektoré samosprávy, ako aj deklarovali, problém zabezpečiť svoje pôsobnosti, tak diskusia o spôsobe financovania samospráv do budúcna je, samozrejme, namieste. Ale ak sa primátori veľkých miest, alebo župan, župani, županka, postavia verejne proti zníženiu dani zamestnancom, tak ja som presvedčená o tom, že idú proti sebe a idú proti obyvateľom. Skôr by sme sa mali zamýšľať nad tým, či je správne, že jedinou štátnou daňou, ktorá sa im prerozdeľuje, je daň z príjmu fyzických osôb, či by nebol lepší daňový mix. Tiež by sa mali snažiť riešiť to, ktoré kompetencie správne mať, ktoré kompetencie je správne možno mať na úrovni štátu.
A ja som hovorila aj tom, že každá samospráva by mala hľadať úspory aj na vlastnej strane, či už v zlacnení obstarávaní, alebo v zefektívnení správy majetku zbavovaním sa nepotrebného majetku. Reakcia na to bola zatiaľ v médiách nie veľmi, nie veľmi uspokojivá, akože čo sa mňa týka, ale ja by som veľmi rada citovala, že keď som toto ja hovorila, tak ja som vychádzala práve z toho, čo tvrdili budúci a už terajší, teda v kampaniach terajší starostovia, primátori a aj župani.
Rada by som ešte poukázala na to, čo my tvrdíme, tak nie je to tvrdenie len našich expertov, ale čo hovorí ministerstvo financií. Ministerstvo financií hovorí to, že v roku 2020 daň z príjmov bude podľa prognózy rásť o tých 233 mil. eur a vplyv tej zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane by bol 133 mil. eur na samosprávy, teda ešte v budúcom roku stále by došlo k nárastu o 100 mil. eur. Pokles prichádza po dobe výrazného rastu. Čísla som vám už odprezentovala. Keď výnos dane z príjmu fyzických osôb rástol kontinuálne od roku 2014, doteraz som len hovorila od roku 2016, ale keď sa vrátime aj, od roku 2014 priemerným tempom, ktorý presahuje 10 %. Ročný výnos, teda ten nárast je na úrovni viac ako 700 mil. eur. A výrazný podiel na tomto raste mala práve to, že chýbala takáto právna úprava, ktorú my teraz predkladáme, teda neindexácia nezdaniteľnej časti základu dane za roky 2014 a 2018.
Ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukázala, neindexácia priniesla dodatočných 278 mil. eur do rozpočtov samospráv a mínus 278 mil. eur v rozpočte pracujúcich a zamestnancov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj vysvetľuje, čo to znamená. K tichému zdaňovaniu dochádza, keď zdaniteľné príjmy rastú rýchlejšie ako odpočítateľné položky. Spôsob výpočtu odpočítateľných položiek automaticky mení daňové zaťaženie. Výška nezdaniteľnej časti základu dane na jednotlivca je legislatívnou naviazaná na životné minimum, ktoré v posledných rokoch rastie pomalšie ako nominálne mzdy. Tým systematicky dochádza k efektu tichého zdaňovania. Preto je náš návrh na stole.
Rada by som ešte poukázala aj na názor ďalšieho inštitútu. Je to INES. INES hovorí, že 80 % daňových príjmov obcí a dnes tvoria príjmy z dane z príjmov fyzických osôb. Váha tohto zdroja rastie s rastúcou zamestnanosťou a s rastúcou priemernou mzdou. Obce a VÚC priamo profitujú z tichého zdanenia. To znamená, z rýchlejšieho rastu miezd ako zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane. V parlamente je návrh na obmedzenie tichého zdanenia a obce sú proti. Je to bizarná situácia, keď obce v konečnom dôsledku bránia znižovaniu daní, pritom vlastné dane zvyšujú obce podstatne pomalšie. Zdá sa, že podľa rastu dôchodkov. Stále sa spoliehajú na daň z príjmu fyzických osôb.
Obce sú ale proti aj kvôli tomu, že sa o tom s nimi nikto nebavil. Na to by som veľmi rada reagovala. My sme mali stretnutia aj pán štátny tajomník Švejna sa stretol a mal dohodnuté stretnutie aj s pánom primátorom Bratislavy, aj s primátorom Trenčína, s primátorom Košíc, takže prebiehajú, samozrejme, rokovania, ale určite my neodstúpime od nášho zámeru v tom, že nie je možné a nie je spravodlivé, aby ľuďom rástli príjmy o 17 % a samosprávam rástli príjmy o 27 %.
Ešte by som, dovoľte, lebo je to téma, ktorá je v médiách, dennodenne sa stretávame s názormi. Dovoľte mi, aby som sa vrátila ešte k názorom primátora, terajšieho primátora hlavného mesta, ktorý teraz hovorí, že ten náš návrh zákona je likvidačný, ale práve pán primátor Vallo sa vyjadril, že hospodári Bratislava, vo svojej kampani, že musí spustiť protikorupčný audit, má sa zmeniť správa mestského majetku a tak ďalej. Hovoril o tom, že napríklad taká Bratislava na údržbe a oprave ciest, kde mesto platí, vtedy platilo súkromnej firme za údržbu, hoci zriadenie vlastnej spoločnosti by ročne šetrilo skoro 3 mil. eur, podobne verejné osvetlenie. Takže stále vnímam a vnímali to v kampaniach aj starostovia, že určite je, je rezerva aj na strane, aj na strane obcí a miest.
Alebo pán župan Viskupič hovoril to, že dobrý hospodár musí byť každý z nás. Veľmi dobre zo života poznáme, ako každý mesiac obrátime v ruke každé euro, aby sme zabezpečili všetko potrebné pre naše rodiny. Za dane a odvody, ktoré platíme štátu, očakávame, že dostaneme dostupné a moderné nemocnice, kvalitnú cestu, dopravnú sieť s dobrými podmienkami pre naše deti a i pre učiteľov. Trnavský samosprávny kraj neposkytuje služby občanom na adekvátnej úrovni, resp. by mohli byť kvalitnejšie a dostupnejšie, pokiaľ by hospodáril zodpovedne. Bude teda presadzovať zlepšenie hospodárenia samosprávneho kraja.
My sme s týmto návrhom prišli už v marci. Mali sme k tomu tlačovku a dovoľte mi citovať zo stanoviska pána predsedu SaS pána Sulíka z 5. marca, Denník N: „SaS je za zníženie daní. My celé roky hovoríme, že peniaze treba nechať podľa možnosti u tých, ktorí ich vytvárajú. Namiesto zníženia dane pre právnické osoby na 15 %, pričom fyzickým osobám by zostala sadzba dane 19 %, by sa mohla znížiť aj táto daň na 17 %.“ Takže vidíme tu podporu aj pána predsedu SaS.
Čo hovoria na ten náš návrh zamestnávatelia? Zamestnávatelia návrh vítajú, súhlasia s návrhom, keďže by zlepšil životnú úroveň zamestnancov bez toho, aby finančne zaťažil firmy a podnikateľov. „Ak chce niekto zlepšiť ekonomickú situáciu ľudí, tak práve toto je správna cesta. Prejaví sa to na výplatných páskach zamestnancov, ale cez zvýšenú kúpyschopnosť to môže mať pozitívny dosah aj na firmy,“ vysvetľuje viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. A nebol jediný.
Návrh vníma pozitívne aj Tatiana Lauková, konateľka odevnej spoločnosti PAZZ: „Všetko, čo sa robí v prospech zamestnancov, je vítané. Pre nás ako zamestnávateľa by to však nebola nijaká podstatná zmena.“ Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Petra Kremského by nižšie daňové zaťaženie zvýšilo rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami. To by mohlo motivovať časť nezamestnaných, aby začali pracovať aj na nižší plat.
Zníženie daňového zaťaženia v marci vo svojich vyjadreniach podporili aj opozičné strany OĽANO a SaS. SME RODINA si chce počkať na konkrétny návrh, vtedy sa tak vyjadrili. „Viem si predstaviť, že by sme návrh podporili. Vlády SMER-u totiž skryto zvyšovali daňové zaťaženie aj bez zvyšovania sadzby. To sa prejavuje napríklad v pomalšom raste zamestnanosti či v nedostatočnom znižovaní regionálnych rozdielov,“ uviedol pán poslanec za SaS Eugen Jurzyca. „Zníženie priamych daní by podporilo rast zamestnanosti, ak by to nebolo na úkor vyššieho deficitu, bol by to krok správnym smerom,“ zase stanovisko Petra Goliáša, riaditeľa inštitútu INECO.
Takže, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste podporili náš návrh zákona, ktorý prináša viac finančných prostriedkov pre pracujúcich, pre zamestnancov, pre ich rodiny. Si myslím, že som dostatočne objektívne aj subjektívne odôvodnila, prečo sme pristúpili k tomuto návrhu zákona. Takže zatiaľ toľko na úvod.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Simona Petrík, nemôžem vám dať slovo, pretože my nie sme v rozprave. To bolo úvodné slovo.
Ja teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Adamčíkovi, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásila za klub SaS pani poslankyňa Kiššová, za klub OĽANO pán poslanec Heger a potom pán poslanec Suchánek.
Pani poslankyňa Kiššová.

Vymazať rámček !!!

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som sa za klub SaS vyjadrila k tomuto návrhu na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý de facto nie je ničím iným ako tým, že ľudia budú pri nezmenených základných mzdách, platoch, odmenách, akokoľvek to nazvem, zarábať v čistom viac.
Na úvod chcem povedať, že klub SaS tento návrh podporí, tak ako už bolo aj v úvodnom slove citované niektoré citáty mojich kolegov, či už Richarda Sulíka, alebo Eugena Jurzycu, pretože sme presvedčení, že keď sa ekonomike darí, má sa dariť aj ľuďom. Robert Fico síce hovorí, že keď sa darí ekonomike a keď sa darí štátu, má sa dariť až ľuďom, my tvrdíme, že keď sa darí ekonomike, v prvom rade sa má dariť ľuďom a až potom štátu, ale v princípe sa zhodneme na tom, že tento návrh podporíme, pretože takýto dopad to mať bude.
Som presvedčená, že cieľom nás všetkých má byť tvorba takých opatrení, ktoré budú mať za následok to, že ľudia zarobia v čistom viac bez toho, aby sa zamestnávateľovi zvýšili náklady, a ten by musel následkom toho zvyšovať, samozrejme, aj ceny. Ak pri nezmenených cenách budú mať vyššiu mzdu pracujúci ľudia, tak sa zvýši aj životná úroveň všetkých týchto ľudí, ktorí pracujú, a nielen ich, pretože to bude mať ďalšie dopady, pretože ak sa zvýši životná úroveň týchto pracujúcich, títo ľudia budú viac kupovať, tým pádom sa zvýšiť dopyt po rôznych tovaroch a službách a tým pádom toto sú tie impulzy, ktoré ekonomika potrebuje, a ktoré keď dostane, tak ich aj následne zhodnotí. V zásade sa dá povedať, že ak chce štát spôsobiť pri nezmenených nákladoch zamestnávateľov zvýšenie čistých príjmov, dá sa to spraviť dvoma spôsobmi, či už znížením sadzby dane z príjmov v určitom objeme, alebo týmto spôsobom, to znamená zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane. Samozrejme, tieto dva rôzne spôsoby majú potom aj rôzne parametre a rôzne dopady. V princípe asi by som ja zvolila ten druhý spôsob, ale nebránime sa ani tomuto, a ako som už povedala, tento návrh podporíme.
Mám ale jednu veľmi zásadnú výhradu k tomu a to je to, že naozaj tak zásadná zmena, a to, že zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane významná zmena je, na tom sa, verím, zhodneme, som presvedčená, že tak významná zmena nemá prísť do parlamentu poslaneckým návrhom, to znamená bez toho, aby sa diskutovalo so všetkými relevantnými, bez toho, aby sa dostatočne dlho diskutovalo o všetkých dopadoch, a bez toho, aby sa diskutovalo hlavne s tými, ktorých sa to dotýka. Výsledkom toho potom je, že si cez médiá a tuto cez túto rozpravu posielame jednotlivé citáty a stanoviská a reakcie na rôzne sťažnosti a toto jednoducho nie je dobré. Toto sa malo udiať tak, že takýto návrh zákona mal prísť do tejto snemovne cez vládny návrh zákona, aby ešte skôr, ako to diskutujeme my tu, mali tieto veci vydiskutované či už so ZMOS-om, alebo s rôznymi inými subjektami, ktoré skutočne majú čo do toho povedať, pretože v opačnom prípade sa neuveriteľne množia rôzne formy, sťažnosti, informácií, ktoré, samozrejme, mestá a obce, ako aj samosprávne kraje kritizujú, odmietajú toto zvýšenie odpočítateľnej položky, pretože im podľa ich vlastných slov dramaticky poklesnú príjmy. Ako už bolo povedané alebo je to teda aj, myslím, v dôvodovej správe, že z očakávaných 7,5% klesnú na 2,7%.
A ja teraz naozaj nechcem sa stavať do role, aby som toto obhajovala, pretože som presvedčená, že táto diskusia mala prebiehať niekde úplne inde, a súhlasím aj s argumentami, že kým príjmy samospráv a miest a obcí rástli, a to, že rástli, to je nespochybniteľný fakt, jednoducho či už to bolo zvyšovanie minimálnej mzdy, alebo rôzne nové príplatky za prácu, alebo tým, že sa významne znížila nezamestnanosť, to znamená ďaleko viacej ľudí prispieva cez dane z príjmov. Jednoducho nespochybniteľný fakt je, že samosprávam rástli významne príjmy, teraz sa im v nejakej miere znižujú, tak, samozrejme, kričia a ja naozaj neviem z tohto miesta odhadnúť, či je to vykompenzované, alebo to nie je vykompenzované, pretože zároveň okrem tohto samosprávam aj pribúdajú rôzne kompetencie, s tým súvisiace aj rôzne povinnosti, s tým súvisiace aj rôzne náklady, a ja si myslím, že táto debata jednoducho mala riadne odznieť a toto mali mať vydiskutované.
Ja by som si naozaj nedovolila tvrdiť, že keď sa príjmy pracujúcich zvýšili o 17% a príjmy samospráv o 27%, že je to nespravodlivé. Ja si myslím, že takéto tvrdenie je veľmi odvážne, pretože vôbec nezohľadňuje iné faktory, a to sú práve tie rôzne povinnosti, nové povinnosti, či na ne majú, či na ne nemajú a tak ďalej. Takže dovolím si tvrdiť, naozaj toto, dámy a páni, neprešlo riadnym legislatívnym procesom, malo to ísť inak a vôbec sa mi nepáči, že to takto nešlo.
Dovoľujem si poukázať aj na skutočnosť, že nedávno v správe o krajiny Európska komisia vytýkala Slovensku nepredvídateľnosť regulačného prostredia. Nepredvídateľnosť regulačného prostredia je práve to, o čom hovorím, to znamená, že sem v nejakom skrátenom legislatívnom procese, teraz nemyslím terminus technicus z pohľadu, že by boli skrátené lehoty na poslanecký návrh, ale z toho pohľadu, že to neprešlo cez vládny návrh zákona, a teda s rôznymi etapami pripomienkových konaní, je to skrátený proces, tak naozaj som sklamaná, že sme sa ani z takýchto konštatovaní vôbec nepoučili.
Na záver mi dovoľte povedať, že o SaS je známe, že podporí akýkoľvek návrh zákona, ktorý bez ohľadu na to, z akej dielne je, tak je podporený. Tento návrh zákona považujeme za dobrý voči ľuďom, ľudia budú zarábať v čistom viac, my ho podporíme, ale opakujem, pachuť z procesu ostáva.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Dve faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne, ja len zareagujem na to, čo si povedala ohľadom tej významnej zmeny a naozaj obídeniu toho štandardného procesu, môžem to len potvrdiť a sa pridať k tomuto názoru, pretože naozaj za tieto 3 roky, ale videli sme to aj v predchádzajúcom volebnom období, bolo tu veľa návrhov zákonov, ktoré boli zásadné zmeny a prišli cez ruky poslancov, a to by až, to by až tak možno nevadilo, ak by to bolo opozičných poslancov, ktorí nemajú iný nástroj, ale cez ruky koaličných poslancov, ktorí majú vládu, a presne práve ten, to medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré, si povedal, je tak kľúčové, práve pri takýchto zásadných zmenách, takže určite s týmto sa stotožňujem, súhlasím a mám veľmi rovnaký názor. O to viac, ak sa jedná o dotknutých partnerov, ktorí sú významní tiež aktéri z hľadiska riadenia štátu, a toto je práve to kľúčové, aby tá diskusia mohla prejsť nejakým kultivovaným spôsobom a aby mohlo dôjsť k spoločenskej dohode, pretože nejde tu o to, aby tu boli nejaké rozhádané tábory, ale ja verím v dohodu a konštruktívne ovplyvniť dialóg a myslím si, že toto je úlohou aj ľudí, ktorí riadia štát, aby k takémuto niečomu smerovali a aby našli tú dohodu, našli ten prienik. A toto sa proste vynechalo, presne ako si povedala tie citáty, áno, počuli sme ich aj my z tlačových besied, ale, ale toto nie je ten dialóg, ktorý prinesie nejakú spoločnú dohodu a zhodu a nejaké, nejaké riešenie, nejaký konsenzus, na ktorom sa vedia všetci dohodnúť, a v konečnom dôsledku z toho budú ťažiť ľudia, pretože o to tu ide, aby tí ľudia naozaj mohli mať ten benefit a aby to nebolo, že ten benefit ide na úkor nejakého iného ukrátenia, takže toto tam aj mne chýbalo, o to viac, keď, ako si prízvukovala, aj tú nepredvídateľnosť vidíme, že je veľmi frekventovaný jav v súčasnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Bastrnák.