46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, vy ste skončili vetou, že novela vnáša do štátneho jazyka zdravý rozum. Ja si o tom vážne dovolím pochybovať a ja by som povedal, že vnáša absolútnu neúctu.
Za neúctu považujem aj to, používať také výrazy a také slová ako relikt, pachuť či pýcha v súvislosti s tými ľuďmi, ktorí v histórii tvorili a zdokonaľovali jazykový zákon.
Ja uznávam, že vaše videnie sveta je liberálne, ale už nie raz som spomenul, že v tom vašom videní sveta sú tri také základné piliere: strašiť, kritizovať a spochybňovať. A na tomto sa veci stavať nedajú.
Ako môže slovenčina nebyť prvým štátnym jazykom na Slovensku? Veď to je úplne absurdné. To znamená, že v Anglicku by sa dokumentácia akýchkoľvek dokumentov mala viesť v čínštine alebo vo svahilčine? V Británii, keď človek požiada o štátne občianstvo, okrem dokumentov musí dokázať, že ovláda angličtinu. Bez toho štátne občianstvo nedostane. To znamená, že aj Británia je nedemokratická krajina tým, že vyžaduje od ľudí, ktorí tam žijú, aby ovládali angličtinu ako štátny jazyk? V čínskej štvrti sa môžete baviť, ako chcete, alebo v štvrtiach národnostných menšín, ale ak chcete niečo vybaviť oficiálne na úradoch, jednoducho štátny jazyk musíte ovládať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, kolegyňa Kaščáková, že si tu opäť vniesla racionálne uvažovanie do rozpravy, pretože po tých predchádzajúcich príspevkoch je to veľmi osviežujúce a zmysluplné.
Súhlasím s tebou, darmo sa smejete, kolegovia, iracionálne výpady voči predkladateľom návrhov zákonov nikdy nemôžem považovať za nič osviežujúce. Spor nie je o to, aký jazyk sa má používať v úradnom styku, som rada, že si to opäť spomenula a opäť si na to poukázala. Veď predsa zákony zakotvujú, že štátny jazyk je jazyk slovenský, a zároveň sa zákonom vymedzujú podmienky, ktoré pripúšťajú aj použitie menšinových alebo iných jazykov. Na tom náš návrh novely vôbec nič nemení, to chcem zdôrazniť.
Avšak okrem úradného styku a čisto súkromnej komunikácie v domácnostiach existuje aj rozsiahla sféra, v ktorej ľudia, firmy a rôzne organizácie komunikujú na verejnosti, a tu už nejde o úradný styk, pán Hrnko, ale o komunikáciu súkromných osôb a subjektov. A takéto a podobné ustanovenia navrhujeme naším zákonom zo zákona o štátnom jazyku vypustiť alebo upraviť.
Naše návrhy v žiadnom prípade nesmerujú k obmedzeniu používania slovenského jazyka, ale k uvoľneniu podmienok pre používanie iných jazykov práve v situáciách, ktoré úradným stykom nie sú. A to nielen menšinových jazykov, keďže používanie menšinových jazykov je už v zásade upravené zákonom. Ale nám ide aj o iné jazyky. My nechceme nikoho obmedzovať a naopak, my chceme rozšíriť možnosti používania iných jazykov, lebo, podobne ako v iných oblastiach, aj tu chceme viac slobody a menej štátneho regulovania, ako spomínala kolegyňa Kaščáková.
Takže opakujem to a budem to opakovať zrejme stále, kým neskončí táto debata.

Pán poslanec Blanár s reakciou.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, v podstate ste hovorili o tom, čo vaši predchodcovia, až sa mi zdalo, že ste mali jedno vystúpenie napísané, lebo rovnaké formulácie ste používali.
Ale predsa len mi dovoľte, aby som tiež poukázal na niektoré časti. Lebo ste tam hovorili o tom, že ľudia, keď sa dohodnú, ako chcú debatovať, tak nech debatujú. Veď tento zákon o tom nehovorí, tento zákon nehovorí o tom, ako sa ľudia budú rozprávať v krčme, hocikde, kde sa stretnú spoločensky, či po anglicky, alebo po svahilsky? Tento zákon, vážená pani poslankyňa, predsa hovorí o tom, ako sa bude komunikovať v úradnom a spoločenskom živote. Kedy je potrebné zabezpečiť naplnenie ústavy, tak ako je to zadefinované.
Nuž a ešte ste hovorili, štát nech sa do toho nestará, ak niekto chce robiť nejakú reláciu v esperante, ak si to dobre pamätám. Nuž, toto je, myslím si, že signifikantné pre vašu stranu, takýmto spôsobom komunikovať štát, pretože vy by ste mali najradšej štát žiadny. Štát, ktorý sa do ničoho nestará, ale až vtedy, keď je zle, až vtedy nech príde a všetko zasanuje, pretože podľa hesla, ktoré neustále opakujete, "trh všetko vyrieši", nie je potrebné, ani štát aby tu bol. Ale to je veľký omyl. Pretože štát je dôležitý, aby práve vytváral túto rovnováhu, aby zabezpečoval všetky práva, ktoré sú potrebné či pre štátotvorný národ a rovnako aj pre menšiny, ktoré v ňom žijú, pani poslankyňa.

Pán Pamula.

Pani kolegyňa, znovu musím vystúpiť, pretože - a ja strašne rád počúvam múdrych ľudí, ktorí, ktorí majú aj povedzme odlišný názor ako ja, ale, ale z každého jedného príspevku, ktorý tu v Národnej rade je, si niečo zoberiem.
Nikdy som sa nesnažil niekoho kritizovať takou formou, žeby som ho urážal alebo žeby som ho nejak častoval nejakými prívlastkami alebo príslovkami, alebo nejakými -izmami.
Viete, mne nevadí, že máte iný názor, mne nevadí to, že pozeráte sa na slovenský národ nejakým iným pohľadom, nevadí mi to, že o slovenskom jazyku hovoríte takto, ako hovoríte, pretože je to váš názor, ste taká istá poslankyňa Národnej rady ako ja, ale vadí mi to, že urážate ľudí. Vadí mi to, že urážate ľudí, ktorí pripravovali povedzme pred niekoľkými rokmi tento zákon, alebo vadí mi to, že urážate ľudí, ktorí majú iný názor. Viete, to je, to je úplné popieranie demokracie, aspoň z môjho pohľadu. Môžete argumentovať na mňa, môžete hovoriť o tom, že, že ja niečo prekrúcam, ale ja si nemyslím, že v Národnej rade by sme, by sme sa mali častovať takýmito prívlastkami a už vôbec nie, ja som tu si napísal niekoľko vecí: triezvy rozum, zdravý rozum.
Kto vám dal právo, prepáčte teraz to, teraz to tak trošku ináč poviem, povedať, že vy máte ten správny názor, že vy máte ten triezvy rozum, ten zdravý rozum a my ho nemáme? Prečo si nevypočujete aj naše názory, naše myšlienky? Však nikto nepovedal, že vy ste múdrejšia alebo my sme múdrejší.
My sme tu na to, aby sme debatovali v tejto Národnej rade a správali sa slušne, neurážali sa, aspoň podľa môjho názoru. Možnože máte iný názor, možnože si myslíte, žeby sme sa tu mali urážať alebo dokonca nejako fyzicky napádať, to som trošku prehnal, prepáčte.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár. (Reakcia z pléna.)
Dobre, krátka reakcia, samozrejme, že v zmysle rokovacieho poriadku pani Kaščáková, keďže mala technické problémy, nech sa páči.

Ďakujem. No, bolo veľmi veľa technických, faktických pripomienok, tak neviem, či stihnem na všetky. Ale z mnohých tých príspevkov vo faktických som, som vycítila taký, taký strach, taký, taký strach pred niečím, niečím iným, niečím cudzím, ako keby sme sa báli uvoľniť proste nejaké, nejaké veci v týchto zákonoch. No, ten strach nie je dobrá vlastnosť a potom prináša také rôzne iracionálne práve a emotívne reakcie, ktorých sme boli svedkami aj v týchto faktických pripomienkach. Nikto tu z predkladateľov nechce rušiť štátny jazyk, opakujeme to niekoľkokrát, v tom úradom styku, samozrejme, chceme, aby bol zachovaný.
A, pán, pán poslanec Blanár, vy ste hovorili, že dnes tá právna úprava umožňuje, aby tí ľudia si medzi sebou rozprávali. No, no to práve chceme my, aby si rozprávali medzi sebou tak, ako chcú (smiech v sále), a chceme vypustiť tie ustanovenia, ktoré im v tom bránia. Vy ste to úplne asi nepochopili. No, no, samozrejme. (Reakcia poslanca.) Práve chceme, práve chceme hovoriť o tom, aby, aby im ten zákon cez rôzne proste výnimky iba umožnil iba niekde rozprávať, ako chcú. My chceme to práve uvoľniť, takže je to presne naopak. Neviem, že či ste potom čítali úplne presne ten náš návrh. Asi nie.
A neviem, na čo by som ešte zareagovala.
Štíhly štát. Áno. Samozrejme, že, že chceme štíhly štát a nechceme, aby nám štát nanucoval ešte aj lásku k jazyku. Veď láska k jazyku sa nedá nanútiť a lásku k jazyku, nejaký vzťah, cit ku kultúre, tak to vychádza z nejakých úplne iných predpokladov a, a tým, že to niekde zakotvíte v zákone, povinnosť, tak, tak to nedocielite jednoducho.
Takže, áno, ale sú to dva hodnotové svety. Sú to, samozrejme, dva hodnotové svety. Jeden je ten váš, ktorým by ste všetko regulovali, a ten náš je skôr o tej slobode.

S vystúpením pán poslanec Blanár.