46. schôdza

Pani poslankyňa Kaščáková, vy ste argumentovali v rámci obhajoby vášho návrhu zákona o štátnom jazyku hlavne tým, že nijakým spôsobom nedehonestuje či už štátotvorný národ, alebo štátny jazyk, že nijakým spôsobom neobmedzuje ľudí a niečo podobné.
Ja neviem, akým spôsobom vy chápete ochranu národa, kultúry, tradícií a všetkých ostatných vecí, ktoré neomylne patria k národnej hrdosti, k identite našich ľudí. Alebo jednoducho považujete všetky tieto veci za nejaký prežitok, za nejakú absurdnosť? A z toho, čo ste rozprávali, z toho vášho vystúpenia, ale aj z vystúpení vašich kolegov sa dá usudzovať, že vy k národu skutočne nemáte žiadny cit, žiadny vzťah ku kultúre, k jazyku, pretože uviesť, ako budem čítať z vašej dôvodovej správy, že "sa navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, sa uvádzajú v štátnom jazyku, zrušiť". Už dnes, pani poslankyňa, tu máme pacientov, ktorí si na bilbordy dajú maďarskú vlajku a napíšu si tam "Boh žehnaj Maďarom", čo nesmú, ale robia to, verejnej sa nám vysmievajú. A vy by ste toto chceli povoliť.
Chcete dovoliť, aby si mohli súkromné televízie jednoducho vysielať v akomkoľvek jazyku chcú, programy aké chcú. To znamená, že keď sa tu nejaká televízia rozhodne, že bude vysielať nejakého muezína z mešity, ktorý tam bude kázať nejaké svoje nezmysly, ale nájde si tú cieľovú skupinu, ktorá ho bude sledovať, ako ste vy povedali, tak to kľudne môže robiť a budeme mať v televízii arabský program.
Ja som toto videl vo Švédsku, keď som vošiel na námestie do Helsingborgu a videl som, že tam okrem možno dvoch-troch obchodov nenájdem jediný švédsky nápis, že sa cítim, ako keby som stál v Turecku alebo niekde v Saudskej Arábii, všetko bolo v arabčine, všetko bolo v cudzom jazyku, a preto, že zaviedli také isté liberálne zákony, aké chcete na Slovensku zaviesť vy. Toto je pokračujúci odnárodňovací proces.
A keď nechápete, čo nám na tom vadí, tak nie my sme nechápaví, ale vy cítite doslova nenávisť k Slovensku.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, vy ste skončili vetou, že novela vnáša do štátneho jazyka zdravý rozum. Ja si o tom vážne dovolím pochybovať a ja by som povedal, že vnáša absolútnu neúctu.
Za neúctu považujem aj to, používať také výrazy a také slová ako relikt, pachuť či pýcha v súvislosti s tými ľuďmi, ktorí v histórii tvorili a zdokonaľovali jazykový zákon.
Ja uznávam, že vaše videnie sveta je liberálne, ale už nie raz som spomenul, že v tom vašom videní sveta sú tri také základné piliere: strašiť, kritizovať a spochybňovať. A na tomto sa veci stavať nedajú.
Ako môže slovenčina nebyť prvým štátnym jazykom na Slovensku? Veď to je úplne absurdné. To znamená, že v Anglicku by sa dokumentácia akýchkoľvek dokumentov mala viesť v čínštine alebo vo svahilčine? V Británii, keď človek požiada o štátne občianstvo, okrem dokumentov musí dokázať, že ovláda angličtinu. Bez toho štátne občianstvo nedostane. To znamená, že aj Británia je nedemokratická krajina tým, že vyžaduje od ľudí, ktorí tam žijú, aby ovládali angličtinu ako štátny jazyk? V čínskej štvrti sa môžete baviť, ako chcete, alebo v štvrtiach národnostných menšín, ale ak chcete niečo vybaviť oficiálne na úradoch, jednoducho štátny jazyk musíte ovládať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, kolegyňa Kaščáková, že si tu opäť vniesla racionálne uvažovanie do rozpravy, pretože po tých predchádzajúcich príspevkoch je to veľmi osviežujúce a zmysluplné.
Súhlasím s tebou, darmo sa smejete, kolegovia, iracionálne výpady voči predkladateľom návrhov zákonov nikdy nemôžem považovať za nič osviežujúce. Spor nie je o to, aký jazyk sa má používať v úradnom styku, som rada, že si to opäť spomenula a opäť si na to poukázala. Veď predsa zákony zakotvujú, že štátny jazyk je jazyk slovenský, a zároveň sa zákonom vymedzujú podmienky, ktoré pripúšťajú aj použitie menšinových alebo iných jazykov. Na tom náš návrh novely vôbec nič nemení, to chcem zdôrazniť.
Avšak okrem úradného styku a čisto súkromnej komunikácie v domácnostiach existuje aj rozsiahla sféra, v ktorej ľudia, firmy a rôzne organizácie komunikujú na verejnosti, a tu už nejde o úradný styk, pán Hrnko, ale o komunikáciu súkromných osôb a subjektov. A takéto a podobné ustanovenia navrhujeme naším zákonom zo zákona o štátnom jazyku vypustiť alebo upraviť.
Naše návrhy v žiadnom prípade nesmerujú k obmedzeniu používania slovenského jazyka, ale k uvoľneniu podmienok pre používanie iných jazykov práve v situáciách, ktoré úradným stykom nie sú. A to nielen menšinových jazykov, keďže používanie menšinových jazykov je už v zásade upravené zákonom. Ale nám ide aj o iné jazyky. My nechceme nikoho obmedzovať a naopak, my chceme rozšíriť možnosti používania iných jazykov, lebo, podobne ako v iných oblastiach, aj tu chceme viac slobody a menej štátneho regulovania, ako spomínala kolegyňa Kaščáková.
Takže opakujem to a budem to opakovať zrejme stále, kým neskončí táto debata.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, v podstate ste hovorili o tom, čo vaši predchodcovia, až sa mi zdalo, že ste mali jedno vystúpenie napísané, lebo rovnaké formulácie ste používali.
Ale predsa len mi dovoľte, aby som tiež poukázal na niektoré časti. Lebo ste tam hovorili o tom, že ľudia, keď sa dohodnú, ako chcú debatovať, tak nech debatujú. Veď tento zákon o tom nehovorí, tento zákon nehovorí o tom, ako sa ľudia budú rozprávať v krčme, hocikde, kde sa stretnú spoločensky, či po anglicky, alebo po svahilsky? Tento zákon, vážená pani poslankyňa, predsa hovorí o tom, ako sa bude komunikovať v úradnom a spoločenskom živote. Kedy je potrebné zabezpečiť naplnenie ústavy, tak ako je to zadefinované.
Nuž a ešte ste hovorili, štát nech sa do toho nestará, ak niekto chce robiť nejakú reláciu v esperante, ak si to dobre pamätám. Nuž, toto je, myslím si, že signifikantné pre vašu stranu, takýmto spôsobom komunikovať štát, pretože vy by ste mali najradšej štát žiadny. Štát, ktorý sa do ničoho nestará, ale až vtedy, keď je zle, až vtedy nech príde a všetko zasanuje, pretože podľa hesla, ktoré neustále opakujete, "trh všetko vyrieši", nie je potrebné, ani štát aby tu bol. Ale to je veľký omyl. Pretože štát je dôležitý, aby práve vytváral túto rovnováhu, aby zabezpečoval všetky práva, ktoré sú potrebné či pre štátotvorný národ a rovnako aj pre menšiny, ktoré v ňom žijú, pani poslankyňa.

Pani kolegyňa, znovu musím vystúpiť, pretože - a ja strašne rád počúvam múdrych ľudí, ktorí, ktorí majú aj povedzme odlišný názor ako ja, ale, ale z každého jedného príspevku, ktorý tu v Národnej rade je, si niečo zoberiem.
Nikdy som sa nesnažil niekoho kritizovať takou formou, žeby som ho urážal alebo žeby som ho nejak častoval nejakými prívlastkami alebo príslovkami, alebo nejakými -izmami.
Viete, mne nevadí, že máte iný názor, mne nevadí to, že pozeráte sa na slovenský národ nejakým iným pohľadom, nevadí mi to, že o slovenskom jazyku hovoríte takto, ako hovoríte, pretože je to váš názor, ste taká istá poslankyňa Národnej rady ako ja, ale vadí mi to, že urážate ľudí. Vadí mi to, že urážate ľudí, ktorí pripravovali povedzme pred niekoľkými rokmi tento zákon, alebo vadí mi to, že urážate ľudí, ktorí majú iný názor. Viete, to je, to je úplné popieranie demokracie, aspoň z môjho pohľadu. Môžete argumentovať na mňa, môžete hovoriť o tom, že, že ja niečo prekrúcam, ale ja si nemyslím, že v Národnej rade by sme, by sme sa mali častovať takýmito prívlastkami a už vôbec nie, ja som tu si napísal niekoľko vecí: triezvy rozum, zdravý rozum.
Kto vám dal právo, prepáčte teraz to, teraz to tak trošku ináč poviem, povedať, že vy máte ten správny názor, že vy máte ten triezvy rozum, ten zdravý rozum a my ho nemáme? Prečo si nevypočujete aj naše názory, naše myšlienky? Však nikto nepovedal, že vy ste múdrejšia alebo my sme múdrejší.
My sme tu na to, aby sme debatovali v tejto Národnej rade a správali sa slušne, neurážali sa, aspoň podľa môjho názoru. Možnože máte iný názor, možnože si myslíte, žeby sme sa tu mali urážať alebo dokonca nejako fyzicky napádať, to som trošku prehnal, prepáčte.
Ďakujem.

Ďakujem. No, bolo veľmi veľa technických, faktických pripomienok, tak neviem, či stihnem na všetky. Ale z mnohých tých príspevkov vo faktických som, som vycítila taký, taký strach, taký, taký strach pred niečím, niečím iným, niečím cudzím, ako keby sme sa báli uvoľniť proste nejaké, nejaké veci v týchto zákonoch. No, ten strach nie je dobrá vlastnosť a potom prináša také rôzne iracionálne práve a emotívne reakcie, ktorých sme boli svedkami aj v týchto faktických pripomienkach. Nikto tu z predkladateľov nechce rušiť štátny jazyk, opakujeme to niekoľkokrát, v tom úradom styku, samozrejme, chceme, aby bol zachovaný.
A, pán, pán poslanec Blanár, vy ste hovorili, že dnes tá právna úprava umožňuje, aby tí ľudia si medzi sebou rozprávali. No, no to práve chceme my, aby si rozprávali medzi sebou tak, ako chcú (smiech v sále), a chceme vypustiť tie ustanovenia, ktoré im v tom bránia. Vy ste to úplne asi nepochopili. No, no, samozrejme. (Reakcia poslanca.) Práve chceme, práve chceme hovoriť o tom, aby, aby im ten zákon cez rôzne proste výnimky iba umožnil iba niekde rozprávať, ako chcú. My chceme to práve uvoľniť, takže je to presne naopak. Neviem, že či ste potom čítali úplne presne ten náš návrh. Asi nie.
A neviem, na čo by som ešte zareagovala.
Štíhly štát. Áno. Samozrejme, že, že chceme štíhly štát a nechceme, aby nám štát nanucoval ešte aj lásku k jazyku. Veď láska k jazyku sa nedá nanútiť a lásku k jazyku, nejaký vzťah, cit ku kultúre, tak to vychádza z nejakých úplne iných predpokladov a, a tým, že to niekde zakotvíte v zákone, povinnosť, tak, tak to nedocielite jednoducho.
Takže, áno, ale sú to dva hodnotové svety. Sú to, samozrejme, dva hodnotové svety. Jeden je ten váš, ktorým by ste všetko regulovali, a ten náš je skôr o tej slobode.

Vážený pán predseda, ctená snemovňa, na úvod ešte sa vrátim k tomu, čo teraz hovorila pani Kaščáková, kolegyňa, pretože sama sa pritom usmievala. Viete, mne to pripadalo, tá argumentácia, čo ste povedali, ako, ako sa snažili argumentovať normalizátori v 70. rokoch, keď chceli presvedčiť všetkých, že tu nešlo o okupáciu, ale že tu išlo o internacionálnu pomoc. A teraz mi napadá v tej súvislosti s vaším návrhom, že tu máme ďalší -izmus a že to je precisizmus alebo niečo podobné, lebo vy sa snažíte precizovať vlastne to, čo je údajne nejakým spôsobom zlé.
A keď som ja počúval vystúpenia hlavne predkladateľov, mal som pocit z tých vystúpení, že keď vyjdem von z tejto sály, že na Slovensku sa niečo hrozné deje, že tu v skutočnosti je problém pri používaní jazyka národnostných menšín, že tí ľudia sa nemôžu v krčmách rozprávať, že ľudia nemôžu ani v električkách si povedať szio alebo niečo podobne, hocičo iné. (Reakcia z pléna.) Pretože tento zákon... Szia. Že, že tento zákon to všetko vlastne zakazuje. Ale to predsa nie je pravda.
A ja mám taký pocit, že, že toto ani v podstate strana SaS nechcela, že to priniesli do toho dvaja ľudia, ktorí sa na chrbte SaS vyviezli do tohto parlamentu pod hlavičkou OKS, a tí sa snažia teraz pokračovať v téme, ktorú umelo stále nafukujú.
A poviem príklad. Ako sám pán Dostál tu, keď stál, povedal, že ja som navodil jednu atmosféru tak a tak a potom som sa išiel udať. To je azda jediný príklad, ktorý v podstate asi sa našiel.
Lebo potom bola argumentácia, že v podstate samotné sankcie sú úplne zlé. Veď prečo by sme mali sankcionovať? A ja som mal normálne pocit, hneď som listoval v rozpočte štátnom, že kde nájdem pokuty za porušenie jazykového zákona, našiel som tam takmer nulu, ako keby z pokút pri udeľovaní porušovania jazyka štátneho sa naplňoval štátny rozpočet tak vrchovato, že to musíme akútne riešiť. Azda tomu nikto neverí, prosím vás pekne.
Takže poďme teda postupne, kto, čo vlastne predkladatelia uviedli vo svojom návrhu. Uvádzajú tam správne citáciu z Ústavy Slovenskej republiky, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Správne. Ale potom začnú polemizovať s druhou časťou článku 6, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanovuje zákon, a to je zákon o používaní štátneho jazyka, ale v každom prípade, národnostných menšín (reakcia z pléna), čiže upravenia - to som práve chcel povedať teraz, keď ste mi do toho skočili -, že zároveň sa nepíše v tom druhom článku, že ustanovuje ten zákon, ako sa nemá používať štátny jazyk. Veď to azda nie. Ale podľa toho, čo bolo povedané v rozprave, tak pán Dostál povedal, že my nenavrhujeme obmedziť používanie štátneho jazyka, my navrhujeme vypustiť.
Nuž, dámy a páni, ak teda rozumiem obsahu týchto dvoch slov, tak to je diametrálny rozdiel. Vypustiť znamená vôbec to tam nemať. Obmedziť, že ho trošičku nejakým spôsobom obmedzím, bude sa používať, ale vypustiť, že ho vôbec tam nebudem mať. Čiže tu sa pán Dostál krásne prihlásil k tomu, o čo mu ide.
A povedal ešte niečo ďalšie, keď polemizoval s pani kolegyňou tuším Sárközy alebo s niekým ďalším, ktorí tam diskutovali, že, a pevne verí, že tak, ako sa v roku 2014 k novele, ktorú predkladal tuším pán poslanec Osuský, prihlásili poslanci za MOST - HÍD, že rovnako sa prihlásia aj teraz. Čiže cítite jednoznačne, že o čo tu ide? Tu je záujem predovšetkým vytvárať napätie, neustále vytvárať napätie v spoločnosti, kde vládne normálny zmier. Kde Slovenská republika môže byť príkladom, ako spolunažíva štátotvorný národ s národmi, ktoré sú menšinové. (Potlesk.) My môžeme byť príkladom pre ostatných v Európe a všade inde, akým spôsobom my dokážeme spolunažívať, vytvárať si tento priestor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, nerád, budem vás musieť prerušiť, keďže sú aj výbory, už je dvanásť hodín a pokračujeme o štrnástej hodine. Snažil som sa.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Samozrejme, rešpektujem, pán predseda. Budem pokračovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre. Takže pokračujeme o štrnástej hodine.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže svoju prvú časť vystúpenia som ukončil tým, že keď som počúval vystúpenia k tomuto návrhu zákona od predkladateľov, tak som mal naozaj pocit, ako keby na Slovensku bola absolútna katastrofa pri používaní štátneho jazyka a používaní jazyka národnostných menšín, tak ako je to zadeklarované v Ústave Slovenskej republiky, a definoval som to.
A zároveň som povedal, a znova to chcem zopakovať, Slovenská republika podľa môjho názoru, a určite budete so mnou súhlasiť, je jedna z krajín, ktorá môže byť príkladom pre ostatné krajiny, ktoré majú aj národnostné menšiny, z hľadiska komunikácie, používania ich jazyka materinského, ale aj mnoho iných štandardov a možno, by som aj povedal, nadštandardov, ktoré dnes, si myslím, že národnostné menšiny majú. A to si myslím, že je absolútne správne. A z toho dôvodu nie celkom rozumiem, prečo predkladatelia prichádzajú s takýmto návrhom, keď tu nie je žiadny problém, ale budem sa snažiť k tomu nejako prepracovať a budem aj reagovať na vystúpenie predovšetkým predkladateľov.
Takže povedal som k ústave, hlavne k tomu druhému článku o používaní iných jazykov, než jazyka v úradnom styku ustanoví iný zákon. Tam nie je napísané, že by sme mali teraz mať zákon, ktorý práve povie, že nemá tam byť slovenský jazyk nijakým spôsobom zadefinovaný, tak ako to dneska navrhujú predkladatelia, ktorí dokonca hovoria vypustiť. A teraz sa dostanem k tým jednotlivým bodom a budem sa snažiť pochopiť tú filozofiu predkladateľov.
Prvý bod. Navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Podľa ich názoru ide o čisto deklaratórne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Toto je argumentácia.
Pôjdem k druhému bodu. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého je akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami neprípustný. Ide čisto o deklaratívne ustanovenie, ktorá nemá reálny vplyv.
Nuž, potom si kladiem otázku, ak je to deklaratórne a nemá to na nič vplyv, prečo predkladatelia to chcú teraz vypúšťať? Zrazu. Ak by som prijal trošičku ich filozofiu, tak by som to chápal, že to v podstate nikomu ani neubližuje a nikomu to nepomáha, je to tam zadefinované, ale musíme to odtiaľ dostať preč. Pretože teraz to precizujeme.
Pod rúškom precizovania sa vyhadzujú akože deklaratórne veci, ktoré nikomu absolútne nevadia, ale pod týmto rúškom je potrebné zmeniť iné dôležité veci, ktoré sú v tom zákone. A toto je asi tá podstata, prečo je tu ten zákon.
V treťom bode sa navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého sa v štátnom jazyku vedie agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť. Nie je nevyhnutné zákonom prikazovať cirkvám a náboženským spoločenstvám, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou.
A sme doma. Teraz prichádzame ku koreňu veci. Toto boli len tie deklaratórne, ktoré v podstate nemajú tam význam, ale toto sú tie dôležité veci. Čiže doteraz bol nejaký problém? Cítili ste, že by cirkvi sa nejakým spôsobom stavali a nejakým spôsobom dožadovali, že chcú komunikovať nejakým iným spôsobom, ako doposiaľ je nadefinované v zákone? Ja teda som to nezachytil. Napriek tomu navrhovatelia cítia, že je to potrebné urobiť.
V štvrtom bode navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého prípadne inojazyčné znenie kroník obcí musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku.
Prečo zrazu je to takéto, takýto návrh? To azda niekomu vadí, že aby tu bolo jasne zadefinované, dobre, tak v inom jazyku sa napíše kronika, ale je paralelne aj v slovenskom, v štátnom jazyku. Aby mali k tomu prístup nielen pár, možno tisíc ľudí, ale celý národ alebo vôbec celé Slovensko, to znamená, že bez toho, aby potrebovali nejaké tlmočenie, hocikedy mohli prísť a prečítať si to, veď to je len pre prospech aj samotných menšín. Aby sa mohli navzájom v tej diverzite jazykovej aj obohacovať. Ja nevidím v tom absolútne problém, ale kolegovia majú.
Navrhuje sa doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí a ich častí ulíc.
No tak teda to už teraz, toto sú tie meritórne veci, ktoré dneska potrebujeme meniť? Lebo všetci teraz žiadajú, aby sme to uvoľnili. No ja si myslím, že tak ako je to dnes zadefinované, nie je žiaden problém. Je to zrozumiteľné pre každého a vie sa orientovať na Slovensku.
V šiestom bode navrhuje sa zmeniť úprava ustanovenia o vedení pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín.
Nuž takže tu takisto pán Dostál sa vyjadril, že máme obrátiť to, že dnes sa musí všetko robiť v slovenskom jazyku a zaznamenávať a iba tie veci, ktoré zadefinuje ministerstvo, že môžu byť len v jazyku národnostných menšín. Keď sa obráti celé toto poradie, ako sa budeme vedieť orientovať aj my poslanci, ktorí budeme chcieť vedieť nejaké veci, veď predsa máme nejakú kontrolnú činnosť. Ale aj všetci tí, ktorí na školských inšpekciách a tak ďalej to používajú. A teraz, ešte raz, vôbec si nemyslím, že je to potrebné, pretože dnes to funguje.
V siedmom bode navrhuje sa vypustiť celý § 5, ktorý ustanovuje používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku. Konkrétne ide o elektronické médiá, miestny rozhlas a iné technické zariadenia a tak ďalej atď.
K tomuto už bolo naozaj povedané veľa, avšak je potrebné povedať, že toto ustanovenie rovnako nespôsobuje žiadne problémy. A ja si nepamätám, že by bola uložená nejaká pokuta v tejto veci, že niekto takéto niečo porušuje. Ale predovšetkým je dôležité, aby tá informácia zaznela aj v štátnom jazyku. A vôbec nie je problém, aby zaznela aj v tom inom jazyku. A ja si myslím, že je dobrá, a som presvedčený, že aj tí, ktorí usporadúvajú tieto podujatia, ako národnostné menšiny budú rady, keď sa ho budú môcť zúčastniť aj občania alebo ľudia Slováci, ktorí hovoria len po slovensky. Veď to predsa obohacuje nás všetkých, ktorí tu žijeme.
V ôsmom bode navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorých sa komunikácia medzi personálom v zdravotníckom zariadení a sociálnych služieb a ich pacientmi alebo klientmi vedie spravidla v štátnom jazyku.
Bol tu prednesený taký príklad od pána Dostála, tuším, že keď kamaráti jeden Slovák, druhý Maďar a ten Slovák vie aj po maďarsky, čiže bežne sa stretnú a debatujú po maďarsky, a teraz sa stretnú v nemocnici, tak prečo by nemohli hovoriť po maďarsky? No veď ale toto azda nie je problém? Kde predsa nie žalobca, nie je ani sudca, prepánajána! Ale inú dôležitú situáciu už nenačrtol. Čo keď bude pacient, ktorý hovorí len po slovensky, a príde lekár, ktorý bude hovoriť len po maďarsky? A teraz nechcem ani len po maďarsky, ale bude len po rusínsky povedzme a nebude mu pacient vôbec rozumieť, alebo po rómsky. Tak tento zákon mu umožňuje, že on chce, aby to bolo v slovenčine. A čo je na tom zlého? Azda nikto nebude napádať, keď bude aj ten pacient ovládať rómčinu, že budú debatovať, lebo ide o to, aby sa dorozumeli. Ale predsa vizita, záznamy a takéto veci, to je hľadanie chyby a nedostatkov, ktoré sú tam neni.
V deviatom navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti sa zavádzajú, uvádzajú v štátnom jazyku.
Nebudem už pokračovať ďalej, lebo v podstate každá táto vec vôbec nemá žiadne opodstatnenie, aby sa vypúšťala.
Ale pôjdem k tým vyjadreniam predkladateľa.
Pán Dostál, alebo začnem pánom Osuským, lebo ten začal.
V školách obrátiť poradie slovenský jazyk a jazyk menšiny. Myslím si, že to nie je dôvod, vysvetlil som, prečo to je tak. Argumentuje, že kodifikácia, ktorá sa uvádza, je absolútne zbytočná, nepodstatná. No tak ju tam nechajte. Prečo ju musíte odtiaľ vyhadzovať? Ale ja si nemyslím, že zákonodarcovia tú kodifikáciu tam dali len tak zbytočne.
Ale čo bolo zaujímavé pri vystúpení pána Osuského, že zrazu mainstreamové médiá si dovolili nebodaj sa postaviť proti tomuto jazyku. Tie mainstreamové médiá, ktoré neustále aj pán Osuský používa pri tom, keď kritizuje túto vládu alebo našu stranu. To je ten, ktorý sa vždy spolieha na mainstreamové médiá, ktoré majú pravdu zaručene a tak ďalej atď., a dneska ich zrazu kritizuje. Tak sa to vracia.
Ponechať všetko tak, aby subjekty, ktoré niečo vykonávajú, aby si to upravili samy ako chcú. Áno, to je presne ten liberálny prístup, ktorý presadzujú liberálni poslanci. Ja si nemyslím, že je to tak, pretože je to v duchu takého, že však robte si, čo chcete, my aj tak štát nepotrebujeme, potrebujeme ho úplne zúžiť. Ale keď už je zle, tak potom je ten štát zodpovedný, potom je ten štát, ktorý bude všetko sanovať, pretože jednoducho niečo zlyhalo.
No a to najlepšie vyjadrenie, ktoré povedal, bolo, že navrhuje vypustiť slovenský jazyk, a to už som hovoril, nie obmedziť. Vypustiť znamená, že úplne vypustiť. Obmedziť, že tam ostane nejakým spôsobom. Čiže to je jasný dôvod, prečo to predkladali.
Máme podľa pána Dostála dôverovať v ľudský rozum a mať úctu k menšinám. Inými slovami, ako keby povedal, že my všetci, čo sme iného názoru, nemáme úctu k menšinám a nemáme ľudský rozum alebo niečo podobné.
To sú také manipulatívne vyjadrenia, ktoré sa absolútne nezakladajú na pravde, ale je to typická liberálna agenda, ako rozoštvávať ľudí. Nič iné. Len rozoštvávať, rozoštvávať a prinášať zákon o slovenskom jazyku. Nuž, prepáčte, ale úctu máme aj k menšinovému, každému menšinovému jazyku, ale ja by som očakával, aby oni mali úctu aj k štátnemu jazyku slovenskému. Predpokladám, že ho majú, len nevyjadrujú to dostatočne.
Áno a prečo to predkladajú? To už som aj povedal, že je to vyjadrené v tom, čo povedal pán Dostál, keď spomínal, že pán Osuský už tu mal ten zákon v roku 2014 a že zaň hlasovali aj poslanci z MOST-a - HÍD. Čiže predpokladá, že poslanci z MOST-a - HÍD opäť zaň zahlasujú. Čiže ja v tom vidím účelovosť, teraz vrážať klin do koalície, lebo MOST - HÍD je tam, ktorý môže potenciálne zahlasovať za tento zákon. Ale nemyslím si, že je tam úprimná snaha niečo naozaj riešiť.
A pani Zimenová hovorila, že na Slovensku po slovensky, také vyjadrenia, lebo jedna krajina, jeden jazyk. Pred tým, ako to ona povedala, ja som nepočul, že by niekto takéto vyjadrenie tu v tomto parlamente mal. Čiže oni si naočkujú niečo, čo akože sa tu hovorí a vytvára sa tu nejaký dojem, a potom to komentujú, že je to je zlé. Toto nie je ten prístup, ako korektne pristupovať k takýmto citlivým veciam.
Ten, kto chráni štátny jazyk alebo materinský jazyk, v tomto prípade štátny jazyk, ide do nacionalistického blúznenia, toto povedala pani poslankyňa Zimenová. Toto je vytváranie nejakej súdržnosti? Toto je vytváranie nejakého spoludobrého nažívania? Lebo všetci tí, ktorí majú iný názor, tak sú nacionalistickí blúznitelia? To ma prekvapilo od pani Zimenovej.
A ešte tu máme, že mäkká regulácia, sú za to, aby bola mäkká regulácia, a ešte dala otázku, toto sa, po tom, ako všetko povedala, toto sa tu v posledných rokoch na Slovensku deje.
Nuž, pani Zimenová, nie je tu síce, ja sa chcem spýtať, čo sa na tom Slovensku tu také strašné deje? Povedzte mi, čo sa tu také strašné deje, keď ste vy tu položili takúto dôležitú otázku, priam principiálnu, toto sa tu na tom Slovensku dnes deje.
No a o sankciách som hovoril, ale chcem to povedať ešte aj teraz na záver. Viete, vyberať z toho, že sankcie sú zlé. Každý zákon by mal mať nejaké sankcie. A ja si myslím, že sa používajú rozumne. Nie pri takých prípadoch, ako sám poslanec Dostál si namodeluje a potom sa ide udať. Pretože on chce len rozoštvávať, nič iné, mám taký pocit.
Ja si myslím, že tento zákon jednoducho je nepotrebný. Hovoria o tom aj lingvisti, ktorí sa vyjadrujú. Máme tu iné problémy, ktoré je potrebné riešiť, a nie takýto zákon.
Čiže z tohto pohľadu chcem povedať, že za stranu SMER my tento návrh nepodporíme.
A zároveň chcem predložiť aj procedurálny návrh, pán spravodajca, keby ste si zaznamenali procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že o tomto zákone už nebudeme ďalej rokovať.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie. A ešte raz, my tento návrh nepodporíme.

Ďakujem za slovo. Spomenuli ste rúško precizovania. No pod týmto rúškom precizovania je niečo iné. Viem, čo iné to je. Áno, je to salámová metóda v podaní predstaviteľov tejto strany. Všetko slovenské je im cudzie, všetko, čo zaváňa slovenskou človečinou, je pre nich ako pre býka v koride červené súkno, ako pre čerta kríž a svätená voda.
Zvlášť páni Dostál a Osuský, žiaľ, tu nie sú, nemôžu si to vypočuť, zarytí čechoslovakisti, obdivovatelia Masaryka a Beneša, tvrdých to ničiteľov slovenského jazyka a slovenského národa, neustále predkladajú rôzne návrhy, ktoré nie sú prospešné ani pre minoritu, ani pre majoritu.
Tento návrh zákona je rafinovaná provokácia pod rúškom riešenia vymyslených problémov.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Pán poslanec Blanár, povedal si, že sa čuduješ týmto predkladateľom, no ja sa vôbec nečudujem, že dávajú takýto zákon. Pretože sú takého založenia.
A okrem toho stále tu padá to na Slovensku po slovensky. Ja sa ešte raz chcem opýtať, takže na Slovensku, keď nie po slovenský, tak ako? Po grónsky alebo v reči svahily? Samozrejme, že na Slovensku po slovensky. Ja na tom nevidím nič zlé.
Ďakujem.