Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, ja začnem tým obchádzaním riadneho legislatívneho procesu. Možno by som sa tomu už nevenoval, lebo riešili sme to v prvom čítaní, ale opäť je dôvod sa k tomu vrátiť. V prvom čítaní sme vám viacerí vyčítali, že prečo takýto zásadný návrh nejde ako vládny návrh, prečo k nemu neprebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, prečo nebola možnosť, aby sa k nemu vyjadrili odborné stavovské organizácie, verejnosť, prečo idete kratšou cestou. Asi by nemalo zmysel to opakovať teraz, keby sa neudiali ďalšie veci, ale tie ďalšie veci sa udiali.
A udiali sa v tom, že predvčera bolo zasadnutie výboru, ktorý schválil veľké množstvo rozsiahlych pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú rozsiahle, čo sa týka kvantity, ktoré sú rozsiahle, čo sa týka kvality, teda obsahu, ktoré v niektorých bodoch menia celé nastavenie toho zákona, ktoré sú rozsiahle z toho hľadiska, že sa dotýkajú aj iných zákonov a pripájajú tam prílepky. A nielen iných zákonov, ktoré nejako čo i len vzdialene súvisia s touto témou alebo s hlavnou témou pôvodného návrhu zákona, ale ktoré s ňou vôbec nesúvisia a ktoré sú podľa môjho názoru v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, lebo ten neumožňuje meniť prostredníctvom prílepkov iné zákony, ktoré nesúvisia. A tak sme sa ponáhľali alebo ste sa ponáhľali, že ste v stredu poobede alebo na obed mali výbor a poobede bola doručená správa a už včera ráno parlament o tom začal rokovať. Keby som nebol upozornil, že má sa rokovať v druhom čítaní až 48 hodín po doručení spoločnej správy, tak už by to asi aj bolo včera odhlasované.
Za malé víťazstvo rešpektu k pravidlám parlamentnej práce som považoval, že po upozornení sme presunuli na dnes rokovanie v druhom čítaní, aj keď ani to nebolo tých 48 hodín, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Tie doteraz ešte neuplynuli, ale dobre, plénum všeobecným súhlasom akceptovalo, že sa bude o tom rokovať dnes ráno. A tak som sa tešil, že je to aspoň taký malý krôčik smerom k normálnosti a k dodržiavaniu pravidiel, a potom som bol schladený tým skráteným legislatívnym konaním, že až taký veľký krok to teda nebol.
Ale vzhľadom na rozsah tých zmien a charakter tých zmien, tak je to opäť len potvrdenie nesprávnosti postupu, že takýmto spôsobom sa to nemá robiť, že sa nemá obchádzať riadne konanie a ak sa majú zásadným spôsobom meniť veci, ktoré sú v pôvodnom návrhu, tak má sa vytvoriť väčší priestor na diskusiu o nich. Väčší, ako bol na výbore alebo teraz na rokovaní pléna, keď už sa všetci ponáhľajú na dovolenky. Vieme, že musíme dnes skončiť a pravdepodobne väčšina poslancov bude hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch – ktoré či už sú v spoločnej správe, alebo zaznejú ešte v pléne – bez toho, aby sa nejako detailnejšie s nimi oboznámili.
Tiež by som sa chcel vyjadriť ku dvom veciam, ktoré majú pribudnúť do návrhu zákona, ktoré nijako nesúvisia s tými povinnými škôlkami, čo je základná idea a základný dôvod, prečo skupina poslancov prišla s týmto návrhom. Prvá vec je, o ktorej hovoril už kolega Gröhling, pýtajú sa na to viacerí. Ja som sa na to pýtal ešte na rokovaní ústavnoprávneho výboru, keď sme mali, mali k dispozícii informáciu, myslím, o pripravovanom pozmeňujúcom návrhu. To je to nezabránenie činnosti politickej strany alebo politického hnutia a ich propagácii v škole alebo v školskom zariadení. Lebo naozaj ani z toho textu, ani z toho odôvodnenia nie je jasné, tak že čo sa tým myslí, čo je činnosťou politickej strany a politického hnutia na škole a čo možno považovať za ich propagáciu.
Ja v zásade súhlasím, že by mali byť nastavené nejako pravidlá, že akým spôsobom politici môžu alebo nemôžu vstupovať na pôdu škôl. Môžme to úplne zakázať, môžme to obmedziť časovo, že nie volebná kampaň, môžme to obmedziť z hľadiska, z hľadiska obsahu toho vystúpenia, že či sa to týka politiky alebo netýka, alebo rozlíšiť, rozlíšiť, čo je to, čo je to činnosť politickej strany, to si vlastne ani veľmi neviem predstaviť. Činnosť politickej strany by znamenala, že na škole existuje nejaká stranícka bunka, nejaká základná organizácia, ako bola kedysi, boli kedysi základné organizácie komunistickej strany na pracoviskách, tak to ani neviem, že by také prípady boli.
A čo je to propagácia politickej strany? Lebo teda keď politik a člen politickej strany niekde vystúpi a adresáti jeho vystúpenia majú vedomosť, že je členom politickej strany, tak tým svojím spôsobom propaguje politickú stranu a to aj v prípade, že nespomenie jej názov ani skratku, ani nikto neuvedie, že je, že je členom politickej strany. Alebo, alebo potom ako sa bude rozlišovať, keď ja neviem, kolegovia z OĽANO, z poslaneckého klubu OĽANO, ktorí sú takí istí poslanci ako my, ale nie sú členmi politickej strany OĽANO či hnutia OĽANO, čiže oni budú môcť vystupovať, lebo nie sú členmi politickej strany ani politického hnutia, ale keď niekto je členom politickej strany a politického hnutia, tak nebude, nebude môcť vystupovať? No. Alebo keď, keď by napríklad prezidentský kandidát Štefan Harabin, ktorý nie je a nebol členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, vystúpil na škole, tak nie je to porušenie tohto ustanovenia a mohol by si tam natvrdo robiť, robiť kampaň, ale keďže nie je, nie je to politická strana ani politické hnutie, tak to vlastne nespadá pod porušenie tohto zákona.
Hovorím, že nespochybňujem to, že môžme to nejakým spôsobom upraviť, ale tá úprava, ktorá sa tu predkladá, je podľa môjho názoru nejasná, a teda ani z dôvodovej správy nie je zrejmé, čo majú predkladatelia na mysli, že čo sa za politickú činnosť a propagáciu politickej alebo činnosť politickej strany a propagáciu politickej strany na pôde školy považuje a čo sa nepovažuje, lebo tých situácií je naozaj predstaviteľných množstvo. Člen strany, nečlen strany, pred voľbami, v inom čase, vystúpenie, kde sa spomenie politická strana, vystúpenie, kde sa vyložene bude nabádať na to, aby niekto volil politickú stranu, vystúpenie, kde sa tá politická strana ani nespomenie. Ktorá situácia bude ako posudzovaná? Čiže necháme to na prax a že ono sa to už nejako vykryštalizuje, že ktoré, ktoré vystúpenia politikov na školách budú považované za porušenie zákona a budú sankcionované a ktoré nie? A teda tiež by som chcel pani predkladateľku alebo niekoho z jej kolegov vyzvať, aby sa k tomu vyjadrili, teda aby sme mali aspoň záznam, stopu, že čo myslel zákonodarca tým, keď takéto niečo zakázal.
A druhý bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, k tomu, ku ktorému sa už tiež vyjadrili niektorí kolegovia, je tá otázka registra trestov, a teda vymenovania skutkových podstát trestných činov, ktoré sú prekážkou výkonu pedagogickej činnosti aj v prípade, že ten trestný čin bol už zahladený. Tá debata sa rozprúdila v súvislosti s možným sexuálnym zneužívaním detí, takže je jasné, že ak sú tam, ak sú tam trestné činy, trestné činy, ktoré sa týkajú sexuálneho násilia, znásilnenia, sexuálneho zneužívania, ktoré sa nejako špecificky týkajú, týkajú detí alebo domáceho násilia, detskej pornografie, jasné, tak to sú veci, ktoré priamo súvisia s tou témou. Potom je tam téma korupcie, ktorá, ktorá bola v pôvodnom návrhu, s ktorým prišli kolegovia Ďuriš Nicholsonová, Blahová a Droba pred dvoma rokmi, ktorá nebola v tom pozmeňováku, ktorý schválil výbor, a teraz je v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol prečítaný pani poslankyňou Smolíkovou. Potom sú tam doplnené, je tam doplnené, doplnené ten, teda trestné činy nedovolenej výroby omamných, psychotropných látok, jedov a prekurzorov a sú tam obzvlášť závažné zločiny, čo sú, čo sú teda trestné činy, za ktoré zákon umožňuje odňať, teda ustanoviť trest odňatia slobody s dolnou hranicou sadzby najmenej desať rokov. Dobre, tak to sú tie závažné trestné činy.
Ale nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov a ich držanie a obchodovanie s nimi obsahuje niekoľko skutkových podstát a okrem výroby, obchodovania, držania obsahuje aj skutkovú podstatu v § 171, ktorá hovorí o držaní pre vlastnú potrebu alebo prípadne pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu. Je to, je to naozaj situácia, situácia, že niekto je chytený s jedným, dvoma džointami, a nemusí to byť ani študent pedagogickej fakulty, pani poslankyňa Milanová, to môže byť gymnazista, lebo trestnoprávnu zodpovednosť máme od štrnástich rokov. Čiže niekto na strednej škole má smolu, že ho chytia, lebo väčšinu zrejme nechytia podľa toho, aké sú informácie, ako je to rozšírené. Teda nie toľko ľudí je, je trestaných, ale má smolu, že ho chytia a je za to, je za to odsúdený. A teraz to má byť diskvalifikácia. A ja som sa nie náhodou pýtal pani poslankyne Smolíkovej, že prečo, prečo toto má byť zaradené a iné nie a prečo zrovna toto? A nemyslím si, že tá voľba stojí tak, ako hovorila pani poslankyňa Milanová, že si musíme vyberať medzi nezodpovedným prístupom študentov pedagogiky a dobrom dieťaťa. To predsa nie je tak. My sme tam nemuseli zahrnúť túto skutkovú podstatu. Tento, to držanie pre vlastnú potrebu sa mohlo, sa mohlo odtiaľ vyňať. Nikto nepovedal, že to tam musí byť.
A ja by som len teda porovnal, že iné trestné činy a teraz sa spýtam, že prečo tam nie sú iné trestné činy, a je tam držanie omamných látok pre vlastnú potrebu. Čiže ak bol niekto na strednej škole prichytený s džointom, nebude môcť byť už nikdy učiteľom. Ale pozrel som si ten váš zoznam a trestný čin zabitia tam nie je. Čiže ak niekto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, dopustí sa trestného činu zabitia, nie je to obzvlášť závažný trestný čin, lebo spodná sadzba je sedem rokov, čiže keď sa mu to, keď sa mu to zahladí, tak bude môcť byť učiteľom niekto, kto sa dopustil zabitia. Niekto, kto sa dopustí ublíženia na zdraví, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov, opäť nie je to obzvlášť závažný zločin. Takýto človek, keď sa, keď sa mu to zahladí, bude môcť byť učiteľom. Niekto, kto bol na strednej škole prichytený s džointom a odsúdený, nie, a teda ten človek, ktorý bol na strednej škole odsúdený, či odsúdený preto, lebo bol prichytený s džointom, je nebezpečnejší ako niekto, kto sa dopustil trestného činu zabitia, trestného činu ublíženia na zdraví.
Máme tu trestný čin obchodovania s ľuďmi a to s použitím podvodného konania, ľstí, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia, zláka, prepraví, prechová, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, dopustí sa trestného činu obchodovania s ľuďmi, bude odsúdený a keď sa mu to zahladí, môže byť učiteľom.
Človek, ktorý bol ako stredoškolák prichytený s džointom, učiteľom byť nemôže.
Trestný čin brania rukojemníka. Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví alebo inú ujmu s cieľom donútiť iného, aby niečo konal, opomenul alebo strpel, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Branie rukojemníka odsúdime, odsedí si, zahladíme trest a môže byť učiteľom. Ten, kto bol ako stredoškolák chytený s džointom, nie.
Vydieračský únos. Kto sa zmocní iného proti jeho vôli a tým mu bráni užívať osobnú slobodu alebo ho unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy; vydieračský únos, nemáte to tam na zozname. To je menej, to je teda menej závažné a menej ohrozujúce deti, že sa niekto dopustí vydieračského únosu ako to, že na strednej škole fajčil trávu?
Zavlečenie do cudziny, ani to tam nemáte.
Lúpež. Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody a tak ďalej; lúpež. Čiže páchateľ lúpeže, keď sa mu to zahladí, môže byť učiteľom. A to nepovažujeme za nebezpečné pre tie deti, lebo sa mu to už zahladilo, viedol, viedol ako riadny občan život. Nepáchal ďalej trestnú činnosť, tak sa mu to zahladilo a môže byť učiteľom. Človek, ktorý sa, použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle získať cudziu vec.
Vydieranie, nie je na zozname.
Únos, to sa týka dokonca detí. Kto dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o nich, dopustí sa únosu. A tam nemáme obavu, že ak už to má zahladené, tak je to v poriadku. Tak nemusíme to dávať na zoznam tých, kde ani, ani zahladenie nestačí. Ale áno, tráva áno.
Násilie proti skupine obyvateľov, nebezpečné vyhrážanie. Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že môže vzbudiť dôvodnú obavu, dopustí sa nebezpečného vyhrážania. Ale zrejme je to menej nebezpečný trestný čin ako to, že niekto kedysi pred rokmi bol prichytený s džointom.
Nebezpečné prenasledovanie. Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie i život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života... Opäť nič.
Trestné činy extrémizmu, neviem, či nie sú, nie sú nebezpečnejšie ako držanie, držanie omamných látok pre vlastnú potrebu, ale nerozumiem tej logike, ale rád by som porozumel tej logike. Prečo je tam aj trestný čin, ktorý sa týka držby omamných látok pre vlastnú potrebu, a nie sú tam napríklad tie, ktoré som tu teraz vymenoval a ktorých skutkovú podstatu som prečítal a ktoré sú podľa môjho názoru nebezpečnejšie, ak bereme ohrozenie detí, ako to, že niekto kedysi držal pre vlastnú potrebu marihuanu napríklad.
