46. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán Gröhling, podľa mňa je navštevovanie a propaganda politikov na školách hneď druhým najväčším prehreškom a nešťastím, hneď po sexuálnych deliktoch. Osobne ja a moji priatelia sme riešili propagáciu jedného politického subjektu novej strany, značka slniečko, tu sedia, ale teraz tu nie sú, so zriaďovateľom. Našťastie zriaďovateľ urobil nápravu, urobil poriadky, prievan a poriadny vietor. Ale nie každý zriaďovateľ má zdravý rozum, nie každý zriaďovateľ a riaditeľ je imúnny voči intoxikácii detí a mládeže. Púšťajú napríklad do škôl kreatúry s čiernymi vrecami na hlavách a vymývajú deťom hlavičky. Ja sám som to zažil na vlastnej koži. Na priemyslovke, keď som sa ozval vtedy, keď Rezeš robil propagandu, mi nebola predĺžená zmluva a už som mal mať zmluvu na dobu neurčitú, lebo som mal len zmluvu na dobu určitú.
A k tým pokutám. Ja si myslím, že za politickú propagandu na školách tie pokuty sú veľmi, veľmi maličké. Ja by som ich dal desaťnásobné, aby to pocítili tí páni riaditelia.
Ďakujem.

Kolegovia, ďakujem. Iba si uvedomme a ja to vyslovím, že tu nediskutujeme o jednotlivých úpravách v rámci predprípravného vzdelávania, ale diskutujeme tu o tých prílepkoch. Takže to sa vám podarilo veľmi dobre, že odbáčate od celej tej problematiky, aby sme si všímali absolútne niečo iné. Pre mňa proste mladí ľudia by mali byť konfrontovaní so životom verejným. Politici by mali chodiť na školy a mali by vysvetľovať, ako funguje legislatívny proces, ako sa tvoria zákony, ako funguje štát. Mali by prezentovať svoje názory, aby nejakým spôsobom vštepovali mladým ľuďom určité hodnoty. Ja si stále myslím, že riaditeľ je dostatočne dôležitý a skúsený na to, aby vedel vyhodnotiť, že ktoré z týchto či už strán, alebo osobností má pozvať a ako sa majú jednotlivé osobnosti a celá tá problematika viesť na školách týmto, ako je napísaný ten zákon. Pretože tam sa v konečnom dôsledku nič nemení a my sme ho mali doteraz a máme ho aj teraz, len sa tam pridávajú nejaké sankcie. Neovplyvníte to, čo sa na tých školách bude diať. Keby ste to jasne zadefinovali, nejakým jasným spôsobom, tak by sme mohli povedať, že áno, toto určité obdobie proste tam ľudia nemôžu ísť a nemôžu si robiť propagáciu ohľadom svojich osôb alebo svojich strán. Takýmto spôsobom nevyriešite nič a je to iba vyslovene zastrašovanie učiteľov a riaditeľov.
Ďakujem.

Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, ja začnem tým obchádzaním riadneho legislatívneho procesu. Možno by som sa tomu už nevenoval, lebo riešili sme to v prvom čítaní, ale opäť je dôvod sa k tomu vrátiť. V prvom čítaní sme vám viacerí vyčítali, že prečo takýto zásadný návrh nejde ako vládny návrh, prečo k nemu neprebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, prečo nebola možnosť, aby sa k nemu vyjadrili odborné stavovské organizácie, verejnosť, prečo idete kratšou cestou. Asi by nemalo zmysel to opakovať teraz, keby sa neudiali ďalšie veci, ale tie ďalšie veci sa udiali.
A udiali sa v tom, že predvčera bolo zasadnutie výboru, ktorý schválil veľké množstvo rozsiahlych pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú rozsiahle, čo sa týka kvantity, ktoré sú rozsiahle, čo sa týka kvality, teda obsahu, ktoré v niektorých bodoch menia celé nastavenie toho zákona, ktoré sú rozsiahle z toho hľadiska, že sa dotýkajú aj iných zákonov a pripájajú tam prílepky. A nielen iných zákonov, ktoré nejako čo i len vzdialene súvisia s touto témou alebo s hlavnou témou pôvodného návrhu zákona, ale ktoré s ňou vôbec nesúvisia a ktoré sú podľa môjho názoru v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, lebo ten neumožňuje meniť prostredníctvom prílepkov iné zákony, ktoré nesúvisia. A tak sme sa ponáhľali alebo ste sa ponáhľali, že ste v stredu poobede alebo na obed mali výbor a poobede bola doručená správa a už včera ráno parlament o tom začal rokovať. Keby som nebol upozornil, že má sa rokovať v druhom čítaní až 48 hodín po doručení spoločnej správy, tak už by to asi aj bolo včera odhlasované.
Za malé víťazstvo rešpektu k pravidlám parlamentnej práce som považoval, že po upozornení sme presunuli na dnes rokovanie v druhom čítaní, aj keď ani to nebolo tých 48 hodín, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Tie doteraz ešte neuplynuli, ale dobre, plénum všeobecným súhlasom akceptovalo, že sa bude o tom rokovať dnes ráno. A tak som sa tešil, že je to aspoň taký malý krôčik smerom k normálnosti a k dodržiavaniu pravidiel, a potom som bol schladený tým skráteným legislatívnym konaním, že až taký veľký krok to teda nebol.
Ale vzhľadom na rozsah tých zmien a charakter tých zmien, tak je to opäť len potvrdenie nesprávnosti postupu, že takýmto spôsobom sa to nemá robiť, že sa nemá obchádzať riadne konanie a ak sa majú zásadným spôsobom meniť veci, ktoré sú v pôvodnom návrhu, tak má sa vytvoriť väčší priestor na diskusiu o nich. Väčší, ako bol na výbore alebo teraz na rokovaní pléna, keď už sa všetci ponáhľajú na dovolenky. Vieme, že musíme dnes skončiť a pravdepodobne väčšina poslancov bude hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch – ktoré či už sú v spoločnej správe, alebo zaznejú ešte v pléne – bez toho, aby sa nejako detailnejšie s nimi oboznámili.
Tiež by som sa chcel vyjadriť ku dvom veciam, ktoré majú pribudnúť do návrhu zákona, ktoré nijako nesúvisia s tými povinnými škôlkami, čo je základná idea a základný dôvod, prečo skupina poslancov prišla s týmto návrhom. Prvá vec je, o ktorej hovoril už kolega Gröhling, pýtajú sa na to viacerí. Ja som sa na to pýtal ešte na rokovaní ústavnoprávneho výboru, keď sme mali, mali k dispozícii informáciu, myslím, o pripravovanom pozmeňujúcom návrhu. To je to nezabránenie činnosti politickej strany alebo politického hnutia a ich propagácii v škole alebo v školskom zariadení. Lebo naozaj ani z toho textu, ani z toho odôvodnenia nie je jasné, tak že čo sa tým myslí, čo je činnosťou politickej strany a politického hnutia na škole a čo možno považovať za ich propagáciu.
Ja v zásade súhlasím, že by mali byť nastavené nejako pravidlá, že akým spôsobom politici môžu alebo nemôžu vstupovať na pôdu škôl. Môžme to úplne zakázať, môžme to obmedziť časovo, že nie volebná kampaň, môžme to obmedziť z hľadiska, z hľadiska obsahu toho vystúpenia, že či sa to týka politiky alebo netýka, alebo rozlíšiť, rozlíšiť, čo je to, čo je to činnosť politickej strany, to si vlastne ani veľmi neviem predstaviť. Činnosť politickej strany by znamenala, že na škole existuje nejaká stranícka bunka, nejaká základná organizácia, ako bola kedysi, boli kedysi základné organizácie komunistickej strany na pracoviskách, tak to ani neviem, že by také prípady boli.
A čo je to propagácia politickej strany? Lebo teda keď politik a člen politickej strany niekde vystúpi a adresáti jeho vystúpenia majú vedomosť, že je členom politickej strany, tak tým svojím spôsobom propaguje politickú stranu a to aj v prípade, že nespomenie jej názov ani skratku, ani nikto neuvedie, že je, že je členom politickej strany. Alebo, alebo potom ako sa bude rozlišovať, keď ja neviem, kolegovia z OĽANO, z poslaneckého klubu OĽANO, ktorí sú takí istí poslanci ako my, ale nie sú členmi politickej strany OĽANO či hnutia OĽANO, čiže oni budú môcť vystupovať, lebo nie sú členmi politickej strany ani politického hnutia, ale keď niekto je členom politickej strany a politického hnutia, tak nebude, nebude môcť vystupovať? No. Alebo keď, keď by napríklad prezidentský kandidát Štefan Harabin, ktorý nie je a nebol členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, vystúpil na škole, tak nie je to porušenie tohto ustanovenia a mohol by si tam natvrdo robiť, robiť kampaň, ale keďže nie je, nie je to politická strana ani politické hnutie, tak to vlastne nespadá pod porušenie tohto zákona.
Hovorím, že nespochybňujem to, že môžme to nejakým spôsobom upraviť, ale tá úprava, ktorá sa tu predkladá, je podľa môjho názoru nejasná, a teda ani z dôvodovej správy nie je zrejmé, čo majú predkladatelia na mysli, že čo sa za politickú činnosť a propagáciu politickej alebo činnosť politickej strany a propagáciu politickej strany na pôde školy považuje a čo sa nepovažuje, lebo tých situácií je naozaj predstaviteľných množstvo. Člen strany, nečlen strany, pred voľbami, v inom čase, vystúpenie, kde sa spomenie politická strana, vystúpenie, kde sa vyložene bude nabádať na to, aby niekto volil politickú stranu, vystúpenie, kde sa tá politická strana ani nespomenie. Ktorá situácia bude ako posudzovaná? Čiže necháme to na prax a že ono sa to už nejako vykryštalizuje, že ktoré, ktoré vystúpenia politikov na školách budú považované za porušenie zákona a budú sankcionované a ktoré nie? A teda tiež by som chcel pani predkladateľku alebo niekoho z jej kolegov vyzvať, aby sa k tomu vyjadrili, teda aby sme mali aspoň záznam, stopu, že čo myslel zákonodarca tým, keď takéto niečo zakázal.
A druhý bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, k tomu, ku ktorému sa už tiež vyjadrili niektorí kolegovia, je tá otázka registra trestov, a teda vymenovania skutkových podstát trestných činov, ktoré sú prekážkou výkonu pedagogickej činnosti aj v prípade, že ten trestný čin bol už zahladený. Tá debata sa rozprúdila v súvislosti s možným sexuálnym zneužívaním detí, takže je jasné, že ak sú tam, ak sú tam trestné činy, trestné činy, ktoré sa týkajú sexuálneho násilia, znásilnenia, sexuálneho zneužívania, ktoré sa nejako špecificky týkajú, týkajú detí alebo domáceho násilia, detskej pornografie, jasné, tak to sú veci, ktoré priamo súvisia s tou témou. Potom je tam téma korupcie, ktorá, ktorá bola v pôvodnom návrhu, s ktorým prišli kolegovia Ďuriš Nicholsonová, Blahová a Droba pred dvoma rokmi, ktorá nebola v tom pozmeňováku, ktorý schválil výbor, a teraz je v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol prečítaný pani poslankyňou Smolíkovou. Potom sú tam doplnené, je tam doplnené, doplnené ten, teda trestné činy nedovolenej výroby omamných, psychotropných látok, jedov a prekurzorov a sú tam obzvlášť závažné zločiny, čo sú, čo sú teda trestné činy, za ktoré zákon umožňuje odňať, teda ustanoviť trest odňatia slobody s dolnou hranicou sadzby najmenej desať rokov. Dobre, tak to sú tie závažné trestné činy.
Ale nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov a ich držanie a obchodovanie s nimi obsahuje niekoľko skutkových podstát a okrem výroby, obchodovania, držania obsahuje aj skutkovú podstatu v § 171, ktorá hovorí o držaní pre vlastnú potrebu alebo prípadne pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu. Je to, je to naozaj situácia, situácia, že niekto je chytený s jedným, dvoma džointami, a nemusí to byť ani študent pedagogickej fakulty, pani poslankyňa Milanová, to môže byť gymnazista, lebo trestnoprávnu zodpovednosť máme od štrnástich rokov. Čiže niekto na strednej škole má smolu, že ho chytia, lebo väčšinu zrejme nechytia podľa toho, aké sú informácie, ako je to rozšírené. Teda nie toľko ľudí je, je trestaných, ale má smolu, že ho chytia a je za to, je za to odsúdený. A teraz to má byť diskvalifikácia. A ja som sa nie náhodou pýtal pani poslankyne Smolíkovej, že prečo, prečo toto má byť zaradené a iné nie a prečo zrovna toto? A nemyslím si, že tá voľba stojí tak, ako hovorila pani poslankyňa Milanová, že si musíme vyberať medzi nezodpovedným prístupom študentov pedagogiky a dobrom dieťaťa. To predsa nie je tak. My sme tam nemuseli zahrnúť túto skutkovú podstatu. Tento, to držanie pre vlastnú potrebu sa mohlo, sa mohlo odtiaľ vyňať. Nikto nepovedal, že to tam musí byť.
A ja by som len teda porovnal, že iné trestné činy a teraz sa spýtam, že prečo tam nie sú iné trestné činy, a je tam držanie omamných látok pre vlastnú potrebu. Čiže ak bol niekto na strednej škole prichytený s džointom, nebude môcť byť už nikdy učiteľom. Ale pozrel som si ten váš zoznam a trestný čin zabitia tam nie je. Čiže ak niekto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, dopustí sa trestného činu zabitia, nie je to obzvlášť závažný trestný čin, lebo spodná sadzba je sedem rokov, čiže keď sa mu to, keď sa mu to zahladí, tak bude môcť byť učiteľom niekto, kto sa dopustil zabitia. Niekto, kto sa dopustí ublíženia na zdraví, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov, opäť nie je to obzvlášť závažný zločin. Takýto človek, keď sa, keď sa mu to zahladí, bude môcť byť učiteľom. Niekto, kto bol na strednej škole prichytený s džointom a odsúdený, nie, a teda ten človek, ktorý bol na strednej škole odsúdený, či odsúdený preto, lebo bol prichytený s džointom, je nebezpečnejší ako niekto, kto sa dopustil trestného činu zabitia, trestného činu ublíženia na zdraví.
Máme tu trestný čin obchodovania s ľuďmi a to s použitím podvodného konania, ľstí, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia, zláka, prepraví, prechová, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, dopustí sa trestného činu obchodovania s ľuďmi, bude odsúdený a keď sa mu to zahladí, môže byť učiteľom.
Človek, ktorý bol ako stredoškolák prichytený s džointom, učiteľom byť nemôže.
Trestný čin brania rukojemníka. Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví alebo inú ujmu s cieľom donútiť iného, aby niečo konal, opomenul alebo strpel, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Branie rukojemníka odsúdime, odsedí si, zahladíme trest a môže byť učiteľom. Ten, kto bol ako stredoškolák chytený s džointom, nie.
Vydieračský únos. Kto sa zmocní iného proti jeho vôli a tým mu bráni užívať osobnú slobodu alebo ho unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy; vydieračský únos, nemáte to tam na zozname. To je menej, to je teda menej závažné a menej ohrozujúce deti, že sa niekto dopustí vydieračského únosu ako to, že na strednej škole fajčil trávu?
Zavlečenie do cudziny, ani to tam nemáte.
Lúpež. Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody a tak ďalej; lúpež. Čiže páchateľ lúpeže, keď sa mu to zahladí, môže byť učiteľom. A to nepovažujeme za nebezpečné pre tie deti, lebo sa mu to už zahladilo, viedol, viedol ako riadny občan život. Nepáchal ďalej trestnú činnosť, tak sa mu to zahladilo a môže byť učiteľom. Človek, ktorý sa, použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle získať cudziu vec.
Vydieranie, nie je na zozname.
Únos, to sa týka dokonca detí. Kto dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o nich, dopustí sa únosu. A tam nemáme obavu, že ak už to má zahladené, tak je to v poriadku. Tak nemusíme to dávať na zoznam tých, kde ani, ani zahladenie nestačí. Ale áno, tráva áno.
Násilie proti skupine obyvateľov, nebezpečné vyhrážanie. Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že môže vzbudiť dôvodnú obavu, dopustí sa nebezpečného vyhrážania. Ale zrejme je to menej nebezpečný trestný čin ako to, že niekto kedysi pred rokmi bol prichytený s džointom.
Nebezpečné prenasledovanie. Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie i život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života... Opäť nič.
Trestné činy extrémizmu, neviem, či nie sú, nie sú nebezpečnejšie ako držanie, držanie omamných látok pre vlastnú potrebu, ale nerozumiem tej logike, ale rád by som porozumel tej logike. Prečo je tam aj trestný čin, ktorý sa týka držby omamných látok pre vlastnú potrebu, a nie sú tam napríklad tie, ktoré som tu teraz vymenoval a ktorých skutkovú podstatu som prečítal a ktoré sú podľa môjho názoru nebezpečnejšie, ak bereme ohrozenie detí, ako to, že niekto kedysi držal pre vlastnú potrebu marihuanu napríklad.

Tak v prvom rade ma opravte, ak sa mýlim, ale podľa mňa dlhodobá téma SaS bola dekriminalizácia marihuany, takže ja predpokladám, že keď sa dostanete po dvetisícdvadsiatom do vlády, tak určite ten zákon tak zmeníte, že žiadne takéto následky, ako ste teraz tu porovnávali, sa vlastne nebudú diať, lebo bude dekriminalizovaná.
A potom by som sa rada spýtala, pán Dostál, lebo nie som si celkom istá, či máte deti. Nechcem byť nejako osobná, ale konkrétne na tom príklade, ktorý sa odohral pred dvoma rokmi, na danú školu chodí napríklad moja rodina. Daný učiteľ neskôr pôsobil v oblasti, kam s najväčšou pravdepodobnosťou bude chodiť do školy môj syn. Ja sama poznám reálne príbehy detí, resp. žiakov, ktorým sa v živote stalo, že mali problémy s učiteľom, ktorý ich, nechcem povedať priamo, že sexuálne zneužíval, ale minimálne možno hovoriť o nejakej forme, neviem teda presne, ako by som to zadefinovala, ale keď chodil a pozoroval ich nahé telá v noci v posteliach, tak naozaj neviem, ako sa to volá, skrátka tomu dieťaťu to na jeho psychike v určitom, v určitej fáze jeho života určite nepomôže, ani v mladšom veku, ani v staršom veku. Ja si naozaj neželám, aby ľudia, ktorí majú nejakú formu úchylky, pracovali v školstve. Nebudem teraz priamo rozoberať, že prečo sú tam zadefinované presne tieto trestné činy a prečo je tam zarátaná aj, používanie marihuany, mne záleží na tom, aby sme v školstve eliminovali pôsobenie akéhokoľvek narušeného indivídua.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, zrejme iba časový limit vám neumožnil prečítať všetky ďalšie skutkové podstaty z Trestného zákona, to by asi trvalo troška dlhšie, ale pre objektivitu treba povedať jednu vec, ktorú som myslel, že spomeniete, ale nespomeniete, keď už si beriete Trestný zákon, a to je definícia prechovávania drog pre vlastnú potrebu, § 135 Trestného zákona. A tam sa hovorí, a to by ste mali povedať, pretože potom by tá vaša teória o jednom džointe asi padla. Tam sa hovorí, že, tam sa; dopustíte sa prechovávania tohoto trestného činu psychotropnej alebo omamnej látky, ak budete ju mať v množstve, ktorá zodpovedá najviac trojnásobku jednorazovej dávky na použitie pre osobnú potrebu. Trojnásobku, nie jeden džoint!
A ďalej v odseku 2 sa hovorí, prechovávanie týchto omamných látok pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu musí zodpovedať desaťnásobku. Takže ja neviem, odkiaľ stále vy argumentujete s jedným džointom. To po prvé.
A po druhé, keď sa bavíme o tom trestnom, Trestnom zákone, tam je ešte aj jeden ďalší paragraf, ktorý ste nespomínali, a to je 39. To je mimoriadne zníženie trestu. Mimoriadne zníženie trestu. A to je vlastne to, čo umožňuje sudcovi, aby, ak by náhodou došlo k tomu, o čom ste hovorili, využil toto ustanovenie a za jeden džoint neposlal nikoho do väzenia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Dostál, mne sa nepáči, že v tomto zákone je vlastne viacero zákonov, že sú tam tie prílepky. Ale vaše argumenty, vydieračský únos, zavlečenie do cudziny, páchateľ lúpeže, vydierači, únoscovia duševne postihnutých, násilie proti skupine obyvateľov, nebezpečné vyhrážanie a tak ďalej a tak ďalej, čo ste dávali vo svojej rozprave, a vy to dávate do súvisu s džointom. Pán Kresák vám to vysvetlil, tie paragrafy, trošku lepšie a celkovo môžem povedať, to, čo ste predviedol v tejto rozprave, tak to boli argumenty par excellence, rozum na mínus entú. Vy síce idete podľa logiky, vašej zvláštnej logiky a kto vás nepozná, by si myslel, že na stredných školách, podľa vašej rozpravy, stredných školách a pedagogických školách sú samí vydieračskí únoscovia, zavliekači do cudziny, páchatelia lúpeží, vydierači, únoscovia duševne postihnutých, ľudia, čo robili násilie proti skupine obyvateľov, extrémisti. Sú tam samí nebezpeční vyhrážači. Však to je postavené na hlavu, čo ste predviedol.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Milanová, ale my tu neriešime dekriminalizáciu. Nevieme, kto vyhrá voľby, nevieme, aké bude zloženie vládnej koalície, či sa bude dekriminalizovať, nebude dekriminalizovať, ale to je v tejto chvíli úplne jedno. Aj v situácii, keď je považovaná držba pre vlastnú potrebu za trestný čin, aj v tejto situácii je úplne legitímne sa pýtať, či trestom okrem toho, že je taký človek odsúdený na trest odňatia slobody alebo dostane podmienečný trest, či ďalším trestom má byť to, že mu má byť navždy zakázané pôsobiť na školách. A ja tvrdím, že aj v situácii, keď nie je dekriminalizácia, tak ten trest v podobe zákazu činnosti navždy byť učiteľom za jeden džoint je neadekvátny.
Hovorili ste o prípadoch, že viete, že obťažovanie, a teda chcete zabezpečiť, zabezpečiť, aby sme eliminovali v školstve tieto úchylné praktiky. Ale s týmto zákonom to nestačí, lebo predpokladám, že mnohí z tých, ktorí, ktorých ste spomínali, neboli, neboli trestne stíhaní za to a ani odsúdení. Tam treba zmeniť iné veci. Tam treba, samozrejme, že oveľa citlivejšie pristupovať k akýmkoľvek podozreniam tohto typu.
Pán poslanec Kresák, ja som nemal v úmysle vymenovať všetky skutkové podstaty. Vymenoval som tie, ktoré sa mi zdali nejako relevantné pre porovnanie práve s tým trestným činom. A keď hovoríte ten § 135, že pre vlastnú potrebu je, zodpovedá najviac trojnásobku obvyklej jednorazovej dávky, tak ja upozorňujem vás na slovo "najviac", doslova "najviac trojnásobku" zodpovedá aj jeden džoint, jeden. Jeden je tiež najviac trojnásobok.

Ďakujem za slovo. Pôvodne som dnes nechcela vystúpiť v rozprave, pretože s konkrétnymi kritickými podnetmi som vystúpila už v prvom čítaní a taktiež na viacerých diskusiách v školskom výbore napriek tomu, že nie som jeho členkou. Na moje pripomienky a konkrétne návrhy som opakovane dostávala od predsedu školského výboru Petráka odpoveď, že predkladatelia si návrh zákona rozbiť nenechajú a že na tak zásadné zmeny, aké navrhujem, už nie je čas ani priestor. Hlavne že dnes po všetkých tých pozmeňujúcich návrhoch, doplneniach a prílepkoch máme na stole pekný, čistý, prehľadný a dobre pripravený zákon, však?
To je hlavný dôvod, pre ktorý som už ani nechcela vystúpiť. Pre predkladateľov to nie je potrebné počuť, čo si myslíme, nie je to dôležité. Vy si aj tak prijmete bez opozície, čo chcete, nás k tomu nepotrebujete, máte vládnu väčšinu, ale dobre. Najmä faktické poznámky pani poslankyne Milanovej ma pomkli k tomu, že som sa rozhodla vystúpiť aj v ústnej rozprave. A dotknem sa len jednej veci, doplňujúceho návrhu zaviesť povinnosť pre pedagogických a odborných zamestnancov preukázať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov.
Principiálne by som tento návrh uvítala, keby bol riadne predložený do parlamentu ako samostatný návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Sama som ho chcela podať pri najbližšej možnej príležitosti, ktorou je v zmysle platných legislatívnych pravidiel nadchádzajúca schôdza parlamentu v septembri. Nie prílepok k úplne inému zákonu, nie skrátené legislatívne konanie, nie arogantné obchádzanie pravidiel, ktoré čoraz častejšie praktizujú koaliční poslanci len preto, lebo môžu, lebo vládnu, lebo nie my, ale oni si po voľbách zvykli, že si môžu dovoliť úplne všetko.
Svoj zámer predložiť návrh do parlamentu som avizovala ihneď po medializácii prípadu zneužitia jedenásťročného žiaka učiteľom, ktorý, ako sa zistilo, spáchal tento ohavný skutok už opakovane. Upozornila som na to, že školský systém zlyháva aj v ochrane detí pred násilím. Bol to pán poslanec Petrák, dnes spolupredkladateľ systémového riešenia v tomto prílepku, ktorý mi vtedy cez médiá odkázal, že tento a ďalšie prípady sú iba individuálnym zlyhaním a že nejde o diery v školskom systéme, cez ktoré sa môžu k deťom dostať sexuálni predátori. Povedal to v Markíze, povedal to v médiách.
Dnes som rada, že sa pán poslanec Petrák lepšie zamyslel a uznal, že Slovensko má vážny problém, ktorý si vyžaduje systémové opatrenia v tejto oblasti. Pachuť však zanecháva spôsob, akým sa rozhodol spolu s ďalšími koaličnými predkladateľmi tento problém riešiť. Stále totiž platí, že keby bola koalícia podporila pred dvomi rokmi pôvodný návrh Lucie Ďuriš Nicholsonovej, odpisy z registra trestov mohli mať riaditelia škôl už dávno v rukách a tento otrasný prípad zneužívania jedenásťročného chlapca z tohto roka by sa vôbec nestal. Bol to však pán poslanec Petrák, ktorý sa vtedy pustil do úplne zbytočného politikárčenia, slovníkom SMER-u, a Luciin pôvodne jednoduchý návrh dovtedy vylepšoval, až kým ho de facto nepotopil. Dnes už ťažko môžme sa sporiť o to, čo bol vlastne jeho zámer, keďže na poslednú chvíľu vniesol do zákona požiadavku, ktorá išla proti programu strany, ktorej bola predkladateľka členom. Ja v tom vidím jasný zámer, ale dobre, nesporme sa.
Tiež by som však chcela upozorniť pani poslankyňu Milanovú, ktorá nechápe, ako mohla pred dvomi rokmi Lucia Nicholsonová stiahnuť návrh na sprísnenie povinnosti dokladovať bezúhonnosť učiteľov, že keby koalícia naozaj považovala ochranu detí pred sexuálnymi predátormi za takú dôležitú, ako nám dnes tvrdí, mohla návrh v znení, v akom ho dnes predkladá, predložiť do parlamentu dávno v samostatnej novele. Veď my máme rokovacie pravidlo, ktoré nám nedovoľuje pol roka predložiť totožný návrh. Mohla ho predsa predložiť už štyrikrát. Rokovací poriadok túto možnosť ponúka. Koalícia však tak neurobila. Robí tak až dnes, až ako odpoveď na ďalšie nešťastie, ktoré sa stalo.
Ja pripúšťam, že rovnakú výčitku by som mohla smerovať aj do vlastných opozičných radov, avšak s tým rozdielom, pani poslankyňa Milanová, že ako ste si už isto stihli všimnúť, pokiaľ platí koaličná dohoda, koaliční poslanci žiaden opozičný návrh neschvália, z princípu. Potvrdzuje to množstvo odmietnutých návrhov, ktoré sa neraz týkali aj detí. Ja sama mám početnú evidenciu koalíciou zamietnutých návrhov, ktorými som sa snažila naplniť ich základné potreby vo vzdelávaní, ktoré koalícia dlhodobo ignoruje. Nič z toho mi v tomto parlamente neprešlo. Jednoducho taký je život. Systémové zmeny prechádzajú jedine vo vládnych alebo koaličných návrhoch.
Napriek tomu som bola pripravená predložiť návrh na povinné preukazovanie bezúhonnosti na septembrovú schôdzu, dúfajúc, že narastajúci počet medializovaných prípadov sexuálneho zneužívania detí v školách toto arogantné koaličné pravidlo prelomí. Medzitým sa však v médiách nechala počuť ministerka Lubyová, že návrh na zavedenie povinných odpisov z registra trestov pripraví ministerstvo. Považovala som to za dobrú správu. Aj som to tak okomentovala v médiách. Prioritou predsa je, aby boli deti v bezpečí, v tejto veci naozaj nemá zmysel súperiť, kto ten návrh podá.
Pani ministerku som preto požiadala o stretnutie v tejto veci a verejne som avizovala, opäť v médiách, že dobrý vládny návrh som pripravená podporiť. Čuduj sa svete, dodnes mi na moju žiadosť kancelária ministerky neodpovedala. Nielenže mi neponúkli termín, ale moju žiadosť úplne odignorovali. A do toho zrazu teraz úplne nečakane deň pred plánovaným druhým čítaním návrhu zákona o povinnej škôlke prídu koaliční poslanci s prílepkom k úplne inému zákonu, ktorým chcú celú túto nepríjemnosť rýchlo sfúknuť zo stola.
Zdôvodnenie pána poslanca Petráka, ktoré vyslovil na školskom výbore a aj dnes v sále, že návrh na zavedenie povinných odpisov z registra trestov pre učiteľov priliepa k návrhu o povinnej škôlke preto, lebo som ho vraj ja obvinila z nekonania, znie zvláštne. Mohlo by mi lichotiť, že koaličný poslanec sleduje moju stránku na sociálnej sieti a predbieha sa v riešeniach, ktoré navrhujem, nie som však natoľko ani márnivá, ani naivná, aby som toto jeho zdôvodnenie brala vážne. Nechcem a priori spochybňovať úprimnú snahu predkladateľov chrániť najlepší záujem dieťaťa. Ale je nespochybniteľný fakt, že týmto prílepkom sledujú koaliční poslanci úplne iné záujmy. V úvodnom slove to predsa sám pán poslanec Petrák potvrdil, keď sa na mňa menovite obrátil a povedal, že dúfa, že tento prílepok ma donúti podporiť návrh zákona o povinnej škôlke ako celok.
Ja naozaj nemám rada slovo politikárčenie, to naozaj patrí do smeráckeho slovníka. Preto to skúsim povedať inak. Je jasné, že týmto prílepkom si koalícia vytvorila páku na to, aby bol v parlamente aj opozíciou podporený ich nedomyslený, zle pripravený, ešte horšie prerábaný a mnohými aktérmi vrátane učiteľov, zriaďovateľov a rodičov odmietaný návrh na zavedenie povinného vzdelávania päťročných detí v škôlkach. Tento zákerný obrat v téme týkajúcej sa pôvodne predprimárneho vzdelávania sleduje jasnú úvahu predkladateľov. No kto už by len mohol hlasovať proti takémuto zákonu, keď sa doň vpašuje ochrana detí pred sexuálnymi predátormi.
Nuž, vážená pani kolegyňa, páni kolegovia, dovoľte mi pripomenúť vám, že každý z nás má slobodný mandát. Ja napokon svojím hlasovaním vyjadrím svoj postoj k tomuto návrhu zákona, tak ako ho vyjadrujem ku každému návrhu vrátane tých, za ktoré zámerne nehlasujem vôbec, lebo ich predkladajú poslanci, ktorí si nectia demokratické pravidlá v našej krajine. S tým súvisí moja posledná poznámka k tomuto doplňujúcemu návrhu. Pri tomto návrhu zákona ste hrubo porušili pravidlá tvorby zákonov. Nestačilo vám, že ste zákon o povinnej škôlke dali do parlamentu namiesto ministerky školstva. Nestačilo, že tak robíte nie na začiatku, ale na konci volebného obdobia, dokonca uprostred zjavnej koaličnej krízy, ktorá je najnovšie badateľná už aj pri hlasovaní. Vy ešte v druhom čítaní prisolíte tento netransparentný a čisto mocenský postup takým množstvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, že majú viac strán ako samotný pôvodný návrh zákona. Vytvorili ste tým taký chaos, že nielen učitelia, zriaďovatelia škôl a rodičia nevedia, o čo sa vlastne už dnes, o čo ide v parlamente, ale dokonca ani novinári.
Ako ja sa nečudujem, že vyjde v Denníku N podcast v newsfiltri, ktorý hovorí, že poslanci priniesli úplne nový návrh zákona do parlamentu a budú o ňom v prvom čítaní rokovať na druhý deň. No nie. To je druhé čítanie tohoto takto schaoseného návrhu zákona. Ale ja sa im naozaj nečudujem, že v tom nemajú prehľad. Dehonestujete prácu parlamentu, ignorujete pravidlá parlamentnej práce, ťaháte politickú kultúru na samé dno. Nechcela som vystúpiť, koledovali ste si o to. Aj celý tento deň je toho dôkazom vrátane toho návrhu zákona, o ktorom sme dnes začínali rokovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ja som myslela, že predo mnou je ešte pán poslanec Petrák. Ja som nechcela už toľkokrát opakovať to, čo moji opoziční poslanci už zopakovali, že taktiež nesúhlasím s tým, ako tento návrh sa predkladá, s tým sa jednoducho súhlasiť nedá.
V krátkosti; pani kolegyňa, si povedala, že nechápem tomu, prečo to vtedy Lucia stiahla. No nie, čuduj sa svete, ja rozumiem tomu veľmi dobre, ja som povedala, že vtedy by som to vyhodnotila ako škodu, no, áno, ale to neznamená, že nechápem dôvodu, pre... (Reakcia z pléna.) Bola to z môjho pohľadu, ja by som vtedy zahlasovala, samozrejme... (Reakcia z pléna.) No ale len to tak vyznelo, že ako som trošku nechápavá už v tých procesoch, už som sa tu trošku zorientovala a viem, ako veci fungujú, tak som chcela dať veci na pravú mieru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, nebudem sa vyjadrovať ku všetkému, lebo ja si osobne myslím, že v tejto chvíli to nie je politikárčenie vládnej koalície, ale vaše politikárčenie a snažíte sa získať politické body tam, kde sa získať nedajú. Musím povedať za nás predkladateľov, že my sme sa v tomto pripomienkovaní návrhu zákona a snahe vyjsť v ústrety jednotlivým záujmovým skupinám možno zišli s viacerými zástupcami rôznych združení, prevádzkovateľov, zriaďovateľov, ako ste ich možno vy v živote videli. Takže idem k veci.
Lucia Nicholsonová stiahla návrh zákona preto, lebo sme chceli predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý je v rozpore s vaším politickým programom, teda politickým programom strany Sloboda a Solidarita. Pani kolegyňa, my tu nie sme na to, aby sme napĺňali politický program strany Sloboda a Solidarita, ale aby sme sa snažili obhájiť a ochrániť obyvateľov Slovenskej republiky a predovšetkým malé deti, ktoré sú v nejakom ohrození. Môžme sa baviť o tom, kto mal predložiť a akým spôsobom mal predložiť tento návrh zákona, a môžeme sa baviť o jednotlivých ohrozeniach. Podľa môjho názoru rovnako ako sexuálnymi trestnými činmi sú rovnako deti ohrozené aj drogovými trestnými činmi. Dokonca si myslím, že spôsob postihnutých detí a vzhľadom na to, že z rôznych štatistík vyplýva veľký počet detí, ktoré dochádzajú do styku s drogami, je to ešte väčšie ohrozenie ako sexuálne delikty.
Ak budeme hovoriť o tom, že odpisy mohli zachrániť všetko, vážená pani kolegyňa, nemohli a ani tento pozmeňujúci návrh nezachráni všetkých, lebo tu budú vedomosti iba o tých, ktorí za takýto trestný čin boli odsúdení, ale nie, ktorí ho reálne vykonávajú a neboli ešte odhalení. Takže skúste sa pozrieť objek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)