46. schôdza

Kolegovia, kolegyne, lepšie povedané, zbytky kolegov a kolegýň, zažívame v podstate poslednú hodinku práce parlamentu pred letnými prázdninami a je mi naozaj ľúto, že pri takejto téme, vidím tak plnú - v úvodzovkách plnú - rokovaciu sálu.
V parlamente sa bavíme o hocičom, ale téma zdravotníctva a hlavne stability zdravotníckeho systému by malo byť záujmom každého z nás. Keď sa dnes pozrieme a zistíme si, že kde sa nachádzajú páni a dámy poslanci, ale hlavne páni, tak hrajú futbal v Poprade teraz. Tu sú možno niektorí zapísaní a možno tu ani neboli, ale hrajú futbal v Poprade. A tu Marek Krajčí predkladá návrh ústavného zákona, aby konečne sa nesprávali vlády k zdravotníctvu tak, že chodia tam jak do špajze, že keď treba niečo, lebo niekde ukradli, a treba zalepiť dieru, tak tam vbehnú jak lupiči, zoberú štyri bedničky zaváraním a prenesú to niekam inakam, lebo dnes takto funguje zdravotníctvo. Ale nielen, nielen dnes, dlhé roky. Len SMER to dotiahol do absolútnej geniality, že v priebehu roka tri, štyri, päť razy menia rozpočet pre zdravotníctvo. A sami viete, že asi, a poznáte príklady možno vašich známych, možno vašich detí, možno ste počuli, že ako to niekedy funguje v osadách, že ľudia, ktorí žijú z ruky do úst, a poviem, že pod hranicou možno chudoby, a potom zrazu príde nejaká sociálna dávka, tak tí ľudia potom si spravia bašável a v priebehu dvoch dní tie peniaze sú v čude. A potom znova tri a pol týždňa trú biedu aj ich deti, teraz hovorím o príklade z tých osád, jednoducho keď niekto nemá stabilný príjem a nemôže s ním stabilne počítať a peniaze mu prídu iba kedy-tedy, tak potom sa aj tak k tomu postaví.
A, bohužiaľ, takto to aj v zdravotníctve chodí, že jednoducho zdravotníctvo alebo celý systém lekárskej alebo teda zdravotníckej starostlivosti nemôže počítať s istotou. Nevie, či jednoducho niekto nepríde a znova nevbehne jak lupič do tej špajzy, znova odtiaľ nezoberie to, čo patrí na liečenie chorých, a presunie to na nákup stíhačiek, lebo však Danko sa ráno zobudil a spomenul si na to, že keď bol malý sa hral s lietadielkami, tak on teraz si povedal, zobral si mapu a ukázal puk, puk, puk, puk, puk, štrnásť stíhačiek si kúpime a budem teda veľký kapitán, lebo však teda kamarát mu dal hodnosť, hoci si to nezaslúžil. A kde na to zoberieme peniaze, no tak kam, jako, kde, kto si nechráni alebo kde sme nedali poriadny zámok, no však jasné, zdravotníctvo, tam sú peniaze, zoberieme odtiaľ. Takto funguje dnešný štát, takto funguje Slovenská republika, takto funguje zdravotníctvo na Slovensku.
To, čo predkladá Marek Krajčí, náš tieňový minister zdravotníctva, a o čom dlhé roky hovorí, hlavne teda tu v parlamente, je to, že dajme systému stabilitu. Uzamknime tú špajzu pred takýmito vagabundami ako Danko, ktorý si potom tam potrebuje vbehnúť a vykradnúť špajzu, lebo však potrebuje si spraviť nejaký biznis. Dajme stabilitu financiám v zdravotníctve a povedzme, že, myslím, 7,1 %, keď dnes dávame z HDP do, pre zdravie, alebo teda na liečenie chorých, keď to zjednoduším, tak v ústave si povieme, že áno. Alebo teda ústavným zákonom povieme, že garantujeme 7,1 - súčasný stav - a každým nasledujúcim rokom, aby sme teda dobehli aspoň teda ten priemer Európskej únie, budeme postupne zvyšovať financie pre zdravotníctvo o 0,1 % z HDP. Čiže áno, prirodzene, peniaze do zdravotníctva rastú, takže každým rokom, povedzme si, že v absolútnom vyjadrení je tých peňazí trošku viac, ale, samozrejme, aj inflácia rastie, to znamená, inak povedané, peniaze sa zároveň aj znehodnocujú, takže neznamená automaticky, že viac peňazí znamená aj viac k dispozícii na to, aby sme mohli viacej urobiť.
A keď tu sú teda nejakí liečitelia zdravotníctva, ktoré hovoria, že urobíme to bez peňazí, že tých peňazí tam je v tom systéme dosť a stačí teraz iba porušiť nejaké nemocnice, a neupraceme v tejto základnej otázke, tak jednoducho sú to naivní liečitelia. Sú to, poviem z tohto miesta, hlupáci. Jednoducho zdravotníctvo je dramaticky podfinancované, a keď chceme liečiť ľudí a keď chceme liečiť systém, tak musíme garantovať peniaze. Keď budú garantované peniaze a nebudeme si teda robiť zo špajze ako zásobáreň na rôzne teda úchylky zlodejov, kde kedykoľvek budú môcť v priebehu roka vbehnúť a odtiaľ peniaze zobrať, a potom kedy-tedy zase niečo tam hodiť späť, ale povieme, že toto jednoducho do tej špajze financií pre zdravotníctvo nesiahneme a zároveň prijmeme záväzok taký istý ako pri obrane, kde teda dobre, vonkajšie okolnosti alebo náš verejný medzinárodný záväzok nás núti alebo sme ho prijali, postupne zvyšujeme financie pre obranu a výrazne rýchlejšie, ako navrhuje Marek pre zdravotníctvo, tak prečo by sme nemohli pre zdravie povedať, že postupne tie financie budeme navyšovať, keď to dokážeme povedať, že budeme to robiť pre tanky, stíhačky, a teda našu obranu.
Jasné, peniaze aj tam treba a dám iba teoretickú otázku, ale nehovorím tým, že tie peniaze do obrany nie sú treba. Ale načo nám budú tie stíhačky Dankove, ktoré sa nad Slovenskom ani nedokážu otočiť, ktoré, bez problémov, sme sa mohli dohodnúť s Poľskom, s Maďarskom, s Čechmi, že budeme mať spoločnú vzdušnú obranu a bola by dramaticky lacnejšia ako tá, že budeme mať 14 stíhačiek, ktoré budú musieť lietať, lebo však aby teda mali niečo nalietané, ale nemajú. Prečo? Načo nám budú tie stíhačky, keď ľudia budú chorí? Keď nám budú na Slovensku naďalej zomierať zbytočne tisíce ľudí, zbytočne tisíce ľudí ročne na Slovensku nám zomiera iba v porovnaní s Českou republikou.
Sú to tzv. úmrtia, alebo teda odvrátiteľné úmrtia. To znamená úmrtia v zdravotníctve, ktoré by sme odvrátili, ak dostatočne včas a efektívne identifikujeme a liečime problém chorého človeka. Čiže nielenže máme, teda o tisíce ľudí viac zomiera na Slovensku, ale Čechy sú ešte, ale teda pri porovnaní aj adekvátnych veľkostí Českej republiky a nás. To znamená, že keď vydelíme počet obyvateľov v Čechách približne deleno dva, tak bude to plus-mínus, rovnaký počet obyvateľov jako na Slovensku, a keď takto si porovnávame tzv. odvrátiteľné úmrtia, tak na Slovensku jednoducho ročne tisíce ľudí úplne zbytočne zomrie, keď to teraz veľmi zjednoduším, lebo nejaký idiot si povie, že treba kúpiť 14 stíhačiek. Lebo on sa ráno s tým zobudil, lebo on keď bol malinký sa hrajuškal s lietadielkami. Jasné, že keď peniaze nedáme do zdravotníctva, tak to nebude fungovať.
Jasné, jedným dychom hovorím, že, samozrejme, keď tie peniaze tam dáme, musíme strážiť, aby boli efektívne použité, aby sa nerozkrádali a aby sme ich platili tým, ktorí si ich zaslúžia. Jasné, že musíme nájsť systém, aby teda ľudia, ktorí sa priživujú na zdravotníctve, aby sa nepriživovali, ale musí to ísť ruka v ruke s tým, že garantujeme stabilitu systému. A to je presne to, čo navrhuje Marek Krajčí, ešte raz hovorím, náš tieňový minister zdravotníctva, a tak ako som ho tu počúval, som mal také deja vu, ale deja vu zvyčajne býva o tom, že ste to už raz zažili. Tak ja som také deja vu do budúcna, takže možno iba taký sen, aby človek s takým vystupovaním a s takým prehľadom a s takými schopnosťami, ako tu pred chvíľkou predo mnou hovoril, takto o necelý rok tu stál a predkladal svoju víziu zdravotníctva ako budúci minister zdravotníctva vlády, ktorá vznikne po Ficovi.
Ale som presvedčený o tom, že keď sa sem postaví, tak bude bojovať presne za istú vec, a to je skúška charakteru, lebo nie je umenie vykrikovať z opozičných lavíc, že dajte, urobte, navrhujeme, ale potom sa sem postaviť ako minister a povedať, za týmto si budem stáť. A ja som presvedčený podľa toho, ako Mareka poznám, že to nie je z jeho strany opozičné divadielko, ale postaví sa sem takisto, ak tú možnosť dostane, a bude bojovať o stabilitu zdravotníctva a celého systému rovnako jako teraz z opozičných lavíc.
Ešte raz hovorím, absolútna priorita v zdravotníctve je stabilizovať systém. To znamená povedať, do špajze, v ktorej sú financie, a teda zdroje pre financovanie liečby chorých ľudí, politici majú vstup zakázaný. Preto navrhujeme ústavný zákon, ktorý, preto ústavný, ktorý sa veľmi ťažko mení, takisto ako dnes, keď máme zákon o ústavnej brzde tzv., ktorá chráni naše verejné financie, tak takisto by bol toto zákon, ktorý bude chrániť systém zdravotníctva. A keď teda odložíme všetky škriepky a všetky otázky, ktoré parlament rieši, a dáme si iba to, čo je absolútny základ, či nás, alebo našich voličov, tak je to to, aby sme chorým ľuďom pomohli, aby nikto nemusel zbytočne zomierať.
Čiže ak nám na tom záleží, skúsme tento návrh zákona podporiť bez ohľadu na to, že či sme z opozície alebo koalície, lebo bude to aj bič pre tých vás, ktorí si myslíte, že už vládnuť nebudete, bude to bič na budúcu vládu, lebo bude musieť garantovať financie pre liečenie chorých.

Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne Igorovi za tento , za toto vystúpenie. Ja som veľmi rád, že môžem byť nominantom hnutia OĽANO na pozíciu tieňového ministra, ale najmä kvôli tomu, Igor, že je tu strana, ktorá je ochotná sa biť za financovanie v zdravotníctve, a teda biť za financie, ktoré do toho zdravotníctva naozaj majú ísť. Pretože to, ako ja vidím tie rokovania za posledné štyri roky, ako všetci hovoria, aj dokonca vládni (povedané so smiechom), vládni poslanci v zdravotníckom výbore, že financií je málo, ale len hovoria, hovoria, hovoria a tých financií z roka na rok k podielu nášho HDP tam ide menej, tak ja naozaj čakám, že po skončení tejto vlády tu naozaj nastúpi niekto, kto povie, tak, páni, prepáčte, ale takúto kachekciu, to je ožobračovanie zdravotníctva, tu ďalej trpieť nemôžeme.
Ja by som chcel len vysvetliť ešte, v čom je tá momentálna politika neustáleho dofinancovávania zo strany vládnej garnitúry neuveriteľne škodlivá. Ja neviem, či sa vám dostal ten údaj, lebo, žiaľ, sme ho nemali ani my ako poslanci, ale potom neskôr ho muselo ministerstvo vlády zverejniť, že na konci minulého roku mali poisťovne, naše tri poisťovne zostatky na účtoch v sume 411 mil. eur. Práve kvôli tomu si vláda myslí, že keď zaškrtí financie do zdravotníctva, že tie súkromné poisťovne tieto peniaze pustia. To je však absolútna fikcia. Naopak, keď tam zaškrtíme peniaze do zdravotníctva, tak ideme naozaj na hranicu minimálne možného, čo sa dá dosiahnuť, a všetci poskytovatelia sa vlastne prepínajú do tzv. záchranného módu, pretože poisťovne nemajú dostatok peňazí, tie garantujú, že nezaplatia ďalšiu alebo navýšenú zdravotnú starostlivosť, tým pádom poskytovatelia nemôžu plánovať žiadne investície, výdavky a tak ďalej. Sú radi, ak prežijú. Ak ešte náhodou nejaký sociálny balíček do toho nezapadne. Pretože ak do toho zapadne sociálny balíček, ktorý budú musieť ufinancovať, tak je to ešte horšie.
A teraz si zoberte, že ako sa správajú vlastne naše poisťovne súkromné. Tie sa správajú takým spôsobom, že ony nastavia svoju politiku v súlade s politikou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá bola zadlžená a ktorá sa v podstate topí a aj v súčasnosti hospodári v červených číslach, prispôsobia svoje platby všetkým poskytovateľom tak, ako to robí ona, a čakajú. A potom ten začne vykrikovať, že nemá peniaze, a ony sa tešia. A začne to obhajovať a povie, že dám to na Ústavný sú, a ony sa tešia. A potom príde štát a s tým, lebo tie poisťovne s tým nepočítajú, ony s tým nepočítajú, že on to musí navýšiť, tak on nakoniec navýši tie zdroje a stane sa to, že Všeobecná ich rýchlo potrebuje, pretože už teraz je mínus 20 mil., takže Všeobecná ich nakoniec bude musieť minúť na tú zdravotnú starostlivosť, ale tie súkromné poisťovne, tie si ich nechajú a vykážu si ich ako zisky.
Preto tento systém financovania musí skončiť. Musí skončiť a my musíme povedať, každoročne do zdravotníctva pôjde táto suma, bude definovaná ústavným zákonom, nikto ju nebude môcť ovplyvniť a všetci plánujte svoje výdavky a svoje investície na základe tej, týchto financií. A štát musí povedať, milé poisťovne, za toto budete platiť takto, za toto budete platiť takto a za toto budete platiť takto a takto tie peniaze využijete. A zároveň, samozrejme, štát si nechá vo svojich kapitálových výdavkov toľko financií, aby dokázal v priebehu pár rokov kvalitne znížiť ten investičný dlh, ktoré majú naše štátne nemocnice, a postupne ich dovybudovávať, aby aj tá reforma stratifikácie naozaj priniesla zvýšenú kvalitu zdravotnej starostlivosti, lebo ináč to budú naozaj len, ináč to bude len zatváranie okresných nemocníc a naši pacienti budú len dlhšie čakať v tých 10 nemocniciach, ktoré ich majú ošetriť, ktoré už teraz majú také dlhé čakacie lehoty na niektoré vyšetrenia, že ja by som sa desil, keby mali mať dvojnásobný počet pacientov, že ako to budú zvládať. A podľa mňa, každý, kto sa trošku tomu rozumie a vidí, ako to zdravotníctvo funguje, tak mu musí dôjsť, že to nemôže fungovať. Do tých nemocníc my musíme naliať nové financie.
Takže ja som veľmi rád, že, že naozaj povstávajú hlasy, ktoré chcú garantovať toto financovanie zdravotníctva, a teda verím, že aj presvedčím aj poslancov v tomto pléne, a ktorí budú hlasovať za tento zákona a minimálne ho posunú do druhého čítania, aby táto diskusia ďalej bola. Na posun do druhého čítania je potrebných len nadpolovičná väčšina prítomných poslancov a potom vlastne verím, že budeme môcť krížom politického spektra rokovať, aby sme našli ústavnú väčšinu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Myslím, že toto je dobrý, dobrý návrh zákona. Chcela som niečo aj povedať, do, sa, do rozpravy sa prihlásiť, ale vzhľadom na to entrée a predvolebnú kampaň pána Matoviča jednoducho som stratila chuť vôbec hovoriť.
Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, navrhovaná poslanecká novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach po prvé sprísňuje doterajšie podmienky pridelenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému pre koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy z dôvodu neprimeraného nárastu nákladov na podporu systému. Takisto obmedzuje lehotu, počas ktorej možno uskutočniť zmenu podmienok podpory pri starších rekonštrukciách prebiehajúcich vo viacerých etapách a dokončených v priebehu obdobia poberania podpory, a to na tri roky odo dňa oznámenia cenového rozhodnutia.
A po ďalšie upravuje ustanovenia podľa požiadaviek aplikačnej praxe.
Toľkoto na úvod. Novela nie je rozsiahla. Poprosím o jej podporu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podávam informáciu o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1467) v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1795 zo 14. mája 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh poslanca Národnej rady Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov prerokovali a odporúčali schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 635 z 11. júna 2019, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 426 z 13. júna 2019 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 373 z 13. júna 2019.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto informácie vyplývajú 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru, prerokoval výbor pre hospodárske záležitosti na 84. schôdzi dňa 18. júna 2019. Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru odporučiť Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť ani návrh spoločnej správy nezískali súhlas potrebnej väčšiny.
Predsedníčka výboru ma zároveň určila za spoločného spravodajcu, aby som predložil predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup.
Pri hlasovaní o návrhu budem navrhovať hlasovať samostatne, samostatne o bode 1 a o bodoch 2 až 4 z informácie výboru spoločne.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Pekný deň prajem všetkým, ktorí tu teda vydržali až do tejto chvíle. Konečne sme sa dostali aj k tomuto návrhu zákona, ktorý dvakrát prepadol. Včera to už vyzeralo, že teda sa dostaneme k nemu a prerokujeme ho tak nejak expresne. Ale môžem povedať, že som celkom rád, že nakoniec tento návrh zákona bude mať dostatok priestoru, nateraz minimálne 20 minút, ale neviem, teda či to stihnem za tých 20 minút, keďže naozaj tých informácií, ktoré k tomuto zákonu mám, je viac ako dosť.
Ľudia zvonku a viacerí z vás sa ma pýtali, prečo toľko búšim do tohto návrhu zákona pána Kondróta. Koniec koncov mali sme k nemu aj tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že je to zákon, z ktorého môže profitovať český premiér pán Andrej Babiš, konkrétne vo forme úľavy 7 mil. eur každý rok z platenia takzvanej tarify za prevádzku systému. Už len tieto tri slovíčka alebo tá skratka TPS naznačujú tomu, že sa naozaj jedná o veľmi, veľmi ťažkú tému. Navyše, keď to ešte spojíme s tým, že rokujeme tu o štátnej pomoci, štátnej pomoci, ktorú ideme udeliť.
Táto štátna pomoc má byť teda udelená ako úľava z platenia jednej z taríf, konkrétne sa jedná o čl. I bod 2 tohto návrhu. Ide to z jednej z tých zložiek v cene elektriny, ktorú platíme my všetci. Platíme to v podstate od roku 2009, alebo teda platili sme to aj predtým, ale po tom roku 2009 naozaj táto zložka veľmi výrazne nabobtnala, pretože sa do nej zahrnula podpora pre obnoviteľné zdroje, podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla, a takisto od toho roku 2006 to neúmerne rástlo vo forme tzv. podpory pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia.
Keď si to povieme po tých sumách, tak v prípade tých obnoviteľných zdrojov je to asi 400 mil. eur, pre kombinovanú výboru elektriny a tepla je to asi 115 mil. eur a práve pre to uhlie alebo pre tú elektrinu z uhlia je to tak isto 115 mil. eur. Takže sme niekde na sume viac ako 600 mil. eur. Všetci sa na to skladáme v cene elektriny. Je to zhruba v tomto roku 26 eur. A vďaka tomuto návrhu by štyri konkrétne podniky mali tú úľavu dostať.
Ale ja tvrdím, že toto nie je v súlade s iným usmernením. Hovoril som to aj v tom prvom čítaní, upozorňoval som na to aj na tom výbore. A prečo na to tak dôrazne upozorňujem? Pretože tak ako som povedal na začiatku, je to štátna pomoc, ktorá podlieha schváleniu Európskej komisie, ktorá nastavila pravidlá, za ktorých takúto štátnu pomoc, takúto úľavu uzná. Jedná sa o tzv. usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Až vtedy, keď ich, tieto usmernenia, tieto pravidlá, dodržíme, tak až vtedy bude takáto štátna pomoc schválená.
Účelom tohto usmernenia bolo zosúladenie niektorých taríf, ktoré sa platia v cene elektriny, tie, čo som už spomínal, ide teda hlavne o tú podporu najmä pre tie obnoviteľné zdroje, ktorých výška je v jednotlivých krajinách Európskej únie rôzna. Niekedy žiadna. No ale tieto, tieto podniky medzi sebou súťažia na spoločnom trhu. A teda ide o to, aby naozaj ten základ pre tú súťaž bol nediskriminačný, a nie iba na nejakom lobistickom tlaku, na báze nejakého lobistického tlaku. A tiež treba povedať, že tieto podniky majú svojich súperov aj mimo Európy. Keď sa bavíme napríklad o oceliarňach, kde takéto podpory, takéto dotácie v cenách elektriny sa vôbec nevyskytujú. Čiže toto má byť princípom toho usmernenia. A hlavne to usmernenie hovorí, že tá podpora, tá úľava má byť nediskriminačná.
No a práve tu hovorím, že je ten najväčší rozkol, najväčší problém v prípade schválenia tohto návrhu, konkrétne toho čl. I bod 2. Totižto pokiaľ dôjde k jeho uplatneniu, máme tam potom ešte bod 4, a teda táto úľava sa bude pre tie podniky vzťahovať od začiatku tohto roka.
No a čo sa stane, pokiaľ Európska komisia rozhodne, že takáto, takáto štátna pomoc je neoprávnená? Podniku budú musieť toto vrátiť, no a o tú vzniknutú škodu, pretože reálne štát ich uviedol do omylu, tak o ňu budú žalovať štát. No a potom, pochopiteľne, príde ešte aj tá pokuta zo strany Európskej komisie. Toto tu už bude ale ďalšia vláda, bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktoré im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom, že v rámci prvého čítania, že tie konkrétne rozpory sa týkajú troch oblastí, a preto som aj na výbore predložil pozmeňovací návrh, alebo teda súbor pozmeňovacích návrhov, ktorý by sa dal zhrnúť do takých troch základných pointov, aby sme teda z niečoho vychádzali, aby sme mali niečo zosúladiť, aby sme to mali jednoducho zosúladené s tým usmernením, aby nás nikto za nič nenapadol.
V prvom som hovoril o tom, že ÚRSO musí stanoviť podmienky pre výber koncových spotrebiteľov s individuálnou sadzbou tarify za prevádzku systému, a to nie podľa toho, či sú pripojení do prenosovej sústavy, tak ako to dnes hovorí práve ten bod 2 tohto zákona, ale podľa kritérií, ktoré sú jasne definované v usmernení, a to teda, že spotreba elektriny v predchádzajúcom roku je najmenej 1 GWh, kód v podniku v štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v zozname ustanovenom podľa § 40 ods. 1 písm. o). Toto, mimochodom, zostavuje opätovne úrad, čiže úradu sa týmto rozširujú kompetencie. No a takisto, že podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z činnosti uvedených v zozname ustanovenom podľa tohto paragrafu a vypočítané podľa osobitného predpisu je v predchádzajúcom roku najmenej 80 % z hrubej pridanej hodnoty podniku. No a takisto, že elektroenergetická náročnosť podniku v predchádzajúcom roku bola vypočítaná podľa osobitného predpisu a je vo výške 20 %.
Samotnú individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému teda určí ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, cenovým rozhodnutím, a to pre každého koncového odberateľa spĺňajúceho podmienky vo výške zodpovedajúcej 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku takéhoto koncového odberateľa elektriny, najmenej však vo výške 5 % z tarify za prevádzkovanie systému uplatňovanej voči koncovým odberateľom, ktorí nespĺňajú podmienky za uplatnenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému.
No a zoznam týchto oprávnení, oprávnených odvetví, rozsah a štruktúru správy ustanoví opäť ÚRSO - a podčiarkujem to slovíčko -
nediskriminačne, tak aby zahŕňal iba ekonomické činnosti podnikov, ktoré sú vystavené vážnej konkurenčnej nevýhode z dôvodu najväčšieho zaťaženia tarifou za prevádzkovanie systému a ktoré o takúto záťaž, a ktoré takúto záťaž nedokážu uniesť ani pri uplatnení kompenzácie podľa osobitného predpisu.
Toto boli moje konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré mi najprv na výbore prešli. Musím priznať, že prešli preto, lebo sme boli ako opozícia vo väčšine, ale potom na tom samotnom gestorskom mi to v tej spoločnej správe jednoducho neprešlo a budeme o nich hlasovať, tak ako už aj pán spravodajca na to upozornil, separátne tu v pléne.
Takže teraz sa stále bavíme o tom pozmeňovacom návrhu, teda, pardon, o tom samotnom návrhu pána Kondróta, ktorý je v rozpore s tým usmernením. Je tam ten bod 2, ktorý si z toho koláča energeticky náročných podnikov vyberá iba tie, ktoré sú pripojené do Štátnej prenosovej sústavy, SEPS, čo je ale ten diskriminačný prístup, a teda rozpor. Najvypuklejší z tohto pohľadu je rozpor s čl. 190 usmernenia, ktorý hovorí, že keď sa členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení vo výške 4 %, resp. 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, rozumiete, z platby na financovanie podpory energie z OZE, tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky oprávnené podniky. No a čo je tým základným kritériom? Nie či sú pripojené do prenosovej sústavy, ale to, akú majú energetickú náročnosť, ktorá je definovaná v čl. 186 tohto ustanovenia.
Diskriminačné pravidlo, ktoré hovorí o tom SEPS-e, podľa ktorého by sa to týkalo iba tých 4 konkrétnych podnikov, Slovalco, OFZ Istebné, Fortischema, Duslo Šaľa, ktorí by mali mať takto zľavu, tak by sa jednalo o sumu 140 mil. euro ročne. Ale ja tvrdím, že áno, veď oni mali túto úľavu, ale táto úľava bola stanovovaná podľa iných pravidiel, ktoré už neplatia. A máme tu nejaké nové, ktoré platia od januára tohto roku. Takže ja sa pýtam, prečo tam stále nechávame to pripojenie do toho SEPS-u? Aké je tam to logické odôvodnenie? Ako som povedal, to, že to tam bolo aj v minulosti, toto už od januára jednoducho neplatí, máme tu nové pravidlá.
No a takisto by sa dalo argumentovať a počul som aj argument, že no lebo je to tak v prípade tarify za systémové služby. Ale toto takisto sa na to nevzťahuje, pretože tarifa za systémové služby sa neposudzuje podľa tohto usmernenia o štátnej pomoci, pretože toto sa netýka obnoviteľných zdrojov. Takže my sa nemôžme odvolávať práve na túto tarifu. A teda keď už hovorím o tarife za systémové služby, ktorá sa už, mimochodom, uplatňuje, neodpustím si jednu otázku, ale toto nie je otázka na vás, ale skorej zrejme na ÚRSO, či už táto tarifa, ktorá je, teda úľava z tejto tarify, či už ona bola schválená ako štátna pomoc zo strany Európskej komisie, pretože o tomto takisto nemám informáciu. Je to síce pomerne malá čiastka, ale takisto je významná.
Takže pozrime sa teda naspäť na tie úľavy z platenia TPS-ky. Ako som už povedal aj pred chvíľkou, ako som už povedal aj v tom predchádzajúcom čítaní, v prvom čítaní, táto úľava tým energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, máme zmenené podmienky, tak poďme sa pozrieť na tieto zmenené podmienky a poďme túto úľavu podľa týchto podmienok aj poskytnúť.
To bolo aj teda tou podstatou toho môjho pozmeňováku. Na základe neho mi potom pán Kondrót dal aj pár pripomienok, ktoré boli predložené zo strany ÚRSO. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa teda na to pozrel a posúdil, čo z toho, čo ja predkladám, podľa nich je opodstatnené a nie je. Prekvapilo ma, že je to práve ten, že je to práve ten regulačný úrad, ale teda z toho vyplýva, že pán predkladateľ je skôr iba poštár, možno doručovateľom takéhoto zákona. Ale dobre, veď takýchto zákonov koniec koncov tu máme veľmi veľa.
Vyjadrím sa teda k týmto pripomienkam, ktoré predložil úrad, kde napríklad hovorili o tom, že pokiaľ by prešli tie pripomienky, tak ako som ich ja predložil, tak by došlo k výraznému predraženiu systému TPS na tých všetkých ostatných, ktorí sa budú musieť na tieto úľavy poskladať. Ale treba si povedať, že tak ako som na to upozornil, ten zoznam tých oprávnených poberateľov takejto úľavy zostavuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nie Galek, nie zákon, ale úrad. Takisto on dáva tú klasifikáciu. Takže keď sa úrad rozhodne, že jednoducho urobí čiaru po prvých troch alebo že to nebude vo výške 95 % z toho platenia, ale že to bude 50, že to bude 20 alebo že nedostane nikto, tak jednoducho to tak bude.
Tým hlavným základom je, aby jednoducho ten zoznam bol založený na nediskriminačnom základe a jednoducho aby sa išlo po poradí od toho najviacej energeticky náročného podniku až po toho najmenej. Takisto tam bola obava, že tieto zmeny by podliehali notifikácii štátnej pomoci EÚ. Samozrejme, ale štátna pomoc je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý takisto bude podliehať notifikácii zo strany Európskej únie alebo Komisie. Ja si myslím, že toto podlieha každej jednej, a teda pokiaľ pri niektorých takáto notifikácia neprebehla, nechcem vedieť, naozaj čo tu bude čakať tú novú vládu.
Môj návrh vraj ignoruje tiež povinnosť predkladať auditovanú správu o splnení podmienok pre priznanie individuálnej sadzby z tarify. Ale v skutočnosti ten návrh tie podmienky iba rozširuje. To znamená, že auditovaná správa bude musieť vyhodnotiť aj splnenie týchto rozšírených podmienok. Ods. 8 totižto nehovorí nič o tom, kde by mal byť rozpor s nejakým návrhom. Hovorí iba o tom, že podmienky musí potvrdiť aj audítor.
No, a takisto ÚRSO sa pri vydávaní rozhodnutí neriadi iba svojím regulačným zákonom, ale aj správnym poriadkom ako všeobecným predpisom upravujúcim správne konanie. Takže v tomto prípade pôjde o konanie podľa správneho poriadku, a teda rozhodnutie sui generis.
No, a takáto tá posledná pripomienky z môjho pohľadu závažná sa týkala ustanovenia ods. 9, kde vraj zavádza novú formu regulácie, a to reguláciu koncového odberateľa. K posudzovaniu podmienok na priznaní individuálnej sadzby tarify však je potrebné skúmať vždy z pohľadu toho subjektu, ktorého sa to týka, teda toho priemyselného koncového odberateľa. Vybrané podniky sú regulovanými subjektami, a teda museli aj predtým podliehať takejto regulácii. A pokiaľ nie, tak ja sa pýtam, na základe čoho, keď hovoríme o tom, že tú úľavu mala aj predtým, tak na základe čoho tú úľavu mali. Takže pre mňa je naozaj veľmi, veľmi prekvapujúce, na základe čoho tá úľava bola predtým od roku 2013 a podľa čoho to bolo tých 95%, pokiaľ sám úrad hovorí o tom, že teraz by sme tu mali zavádzať nejakú novú formu regulácie.
Takže ešte raz zopakujem. Na túto podporu energetiky tieto náročné podniky nárok majú, uznáva to Európska komisia, a ak ju raz poskytneme, tak ju poskytnime v súlade s tými pravidlami, ktoré vydala Európska komisia, pretože ak my tu budeme robiť opäť zase nejaké výnimky z výnimiek, tak s tým vzniknú ešte väčšie problémy ako dnes spôsobil nekompetentný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
A teraz k tomu, čo som naznačil pred chvíľkou, že naozaj pán Kondrót v tomto prípade je viac-menej iba poštárom nejakého dôležitého odkazu alebo dôležitého návrhu zákona. Ako som povedal, podmienky na poskytnutie úľav sú možné, definuje ich usmernenie Európskej komisie, zoznam určuje ÚRSO. Ak by sa ale určil zoznam na tom nediskriminačnom základe, ÚRSO by urobilo čiaru povedzme po tých prvých troch, tak ako koniec koncov to aj dnes vychádza a vychádza to aj z ich súčasnej vyhlášky. Pokiaľ by ale povedali si, že dobre, zahrnieme do toho niektoré podniky, ktoré tam chceme mať, tak ten zoznam by bol možnože o 50 podnikoch.
No a pokiaľ ale tento zoznam zredukujeme na základe kritérií a o tom, že to dostanú iba podniky, ktoré sú do SEPS-u pripojené, tak zrazu nám tu vyskočí jeden podnik, ktorý ale nie je až tak energeticky náročný, a to je práve Duslo Šaľa. Upozornili sme práve na toto, na tej tlačovke, hovoril som o tom už aj na začiatku a hneď vám poviem aj konkrétny príklad.
Máme tu taký U.S. Steel, ktorý je sedemnásobne energeticky náročnejší ako Duslo, ale nie je pripojený do tej prenosovej sústavy, nespĺňa túto podmienku, vypadáva odtiaľ a jednoducho nahradil by ho práve takýto podnik. Tak sa pozrime, kto je teda za týmto Duslom Šaľa. Je to pán Andrej Babiš, český premiér, bývalý kolega pána Kondróta ešte z Petrimexu. A tu treba naozaj aj povedať, že práve tento podnik alebo pán Babiš sa teší veľkej obľube a podpore práve zo strany pána Kondróta. Ale boli tu aj v minulosti nejaké iné návrhy. Spomeňme si práve na ten jeden návrh spred piatich rokov, kedy Duslo Šaľa dostalo 60-miliónovú úľavu na daniach. To bolo takisto veľmi potichučky, poza bučky schválené na výbore pre hospodárske záležitosti, kde bolo povedané, že investičná pomoc, ktorá je pre investíciu nad 200 mil. eur sa bude schvaľovať nie na vláde, ale bude sa schvaľovať iba podpisom ministra. A tak paradoxne všetko, čo bolo do 200 mil. eur išlo cez vládu, ale nad 200 mil. už to podpísal iba pán minister. Opäť, Duslo Šaľa bolo prvé, ktoré sa k tomuto prihlásilo, a 60 mil. investičná úľava, bác, bola schválená, myslím, že do mesiaca.
Takže toto je, toto je jedna vec, kde naozaj by sme nemali postupovať takýmto štýlom, keď sa bavíme o nejakých podnikoch konkrétnych, o nejakých konkrétnych úľavách, že budeme vychádzať nejakým konkrétnym oligarchom v ústrety. Ide totižto o to, že my všetci sme tu zvolení na to, aby sme pracovali v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky, a nie iba v prospech jedného občana, pána Andreja Babiša. Preto aj navrhujem jedným pozmeňovacím návrhom vypustiť tento bod 2 z návrhu zákona a dovolím si teda prečítať jeho znenie, pretože je naozaj veľmi krátke, alebo neviem, či môžem, alebo to preložím na ďalšiu schôdzu, pretože máme 14.00 hodinu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No, veľmi dobre sa počúvate, pán poslanec, ste jeden z tých talentovanejších, ale musím vás prerušiť, lebo je 14.00 hod., a tak to vyplynulo zo záverov poslaneckého grémia, že o 14.00 hod. dnes končíme, a všetko, čo sa nestihne prerokovať, sa presunie na septembrovú schôdzu.
Rada by som povedala, že tam budem s vami, ale nebudem, takže sa s vami lúčim, so všetkými... (reakcia z pléna) osem, ôsmimi, so všetkými ôsmimi. Želám vám veľa šťastia, pekný víkend.
A ešte jeden oznam, ktorý, ma požiadali, aby som prečítala.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že Monika Jasovská, Jankovská, ktorej mandát poslankyne Národnej rady sa neuplatňuje počas výkonu štátnej tajomníčky, 27. júna 2019 doručila písomné vyhlásenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslankyne Národnej rady, tým jej mandát poslankyne zaniká.
Na zaniknutý mandát poslankyne Moniky Jankovskej nastupuje poslanec Augustín Hambálek, ktorý od 23. marca 2016 vykonáva mandát poslanca ako náhradník.
Na neuplatňovaný mandát poslanca Petra Žigu nastupuje poslanec Marián Kéry, ktorý od rovnakého dňa vykonáva mandát poslanca ako náhradník.
Poprosím vás, aby ste uvedené skutočnosti zobrali na vedomie ako Národná rada Slovenskej republiky.
Všetko dobré, krásne leto vám želám.

Lucia, snáď nikto sa neurazí, ak ti v mene všetkých poďakujem za tvoju prácu podpredsedníčky parlamentu, a poprial im všetko dobré v europarlamente, ako aj všetkým zvoleným europoslancom.
Krásne leto všetkým.