49. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Budem sa snažiť byť veľmi stručný.
Tak jako povedala pani spravodajkyňa, nosná, nosný cieľ tohto návrhu tejto novely alebo priorita je informačný systém sociálnych služieb. To je nosný cieľ, k tomu smeruje a vzhľadom na to, že je otvorený tento zákon, tak sme tam niektoré veci, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, jednoducho dali a máme ich záujem poriešiť. Ale máme v prvom rade záujem odbúrať byrokraciu a elektronicky riešiť v podstate dennodennou komunikáciou akýkoľvek problém, nebude treba vysielať kontroly na počet klientov v jednotlivých zariadeniach, pretože vlastne dennodenne budeme cez informačný systém sledovať doslova obložnosť jednotlivých zariadení.
Jedna poznámka. Ja som uviedol hneď vo svojom vystúpení a dosť tu zaznievala, my nemáme záujem zvýšiť finančné prostriedky zo strany ZMOS-u. Samosprávne kraje sa k tomu dobrovoľne prihlásili, žiadali, aby mali vytvorený legislatívny priestor. My im ho vytvárame týmto, aby mohli tieto veci realizovať, to stretnutie bolo u pána premiéra za účasti všetkých zriaďovateľov.
No a v čom tkvie väčší príjem hlavne pre tých neverejných? A to tu bolo povedané a to je otázka výšky finančného príspevku, že sa nebude znižovať o úhrady na ošetrovateľské úkony. V tom je tá hlavná... A možno tak trošku zareagujem aj, aj na niektoré tie vystúpenia.
Pani poslankyňa Červeňáková, viete, som veľmi rád, doslova som hrdý na to, že počas tejto vlády a môjho riadenia rezortu my sme prelomili bariéru, bariéru, že konečne sa niektoré medicínske úkony začali v sociálnych zariadeniach preplácať. Áno, to bola dlhoročná snaha, polemika medzi ministrami zdravotníctva a ministrami sociálnych vecí, ale my sa dnes chceme dostať ďalej. A to ďalej tu zaznelo. To je dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť.
Môžem len potvrdiť, že máme spoločnú pracovnú komisiu, ministerstvo zdravotníctva a práce, ktorá pripravuje predmetný návrh zákona. Môžem potvrdiť, že vláda schválila časť, ktorá sa týka dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. V tom zákone je skôr problém tá druhá časť, ktorá sa jedným slovom nazýva stratifikácia.
Každopádne si myslím, že keď bude tento zákon prijatý a schválený tu, veľmi to pomôže, pretože na 4 mesia..., na 3 mesiace budú môcť pobývať pacienti dajme tomu po operácii v zariadeniach, ako je geriatria a liečebňa dlhodobo chorých. To znamená, lekár rozhodne, či ten pacient už nie je pacient, a môže sa stať klientom sociálneho zariadenia. Samozrejme, že tie ošetrovateľské úkony sú a budú aktuálne, vždy je tam dosť ľudí, ktorí jednoducho túto starostlivosť a takéto ošetrenie budú potrebovať.
To znamená, toto sú tie veci, ja len potvrdzujem, že ten zákon, samozrejmá vec, že ide ďalej. Preto si myslím, že nielen tá otázka, ktorá sa týka toho informačného systému, ale aj tento doplnok je dôležitý, vylepšuje pozície a ja budem veľmi pozorne sledovať, či sa to zmení z hľadiska platieb, to, čo povedala pani poslankyňa, v jednotlivých neverejných zariadeniach či jednoducho neostane tá platba taká istá na úkor klienta, a to aj napriek tomu, že majú vytvorené iné, ďaleko lepšie finančné predpoklady.
No a k tej problematike, ktorá sa týka toho ZMOS-u. Ešte raz, prosím vás, zopakujem, že 21. 8. bolo rokovanie vlády a vedenia ZMOS-u za účasti predsedu, podpredsedov, kde sme jasne vysvetlili, o čo v tomto zákone ide. Predstavitelia ZMOS-u prijali naše vysvetlenie, zároveň nás požiadali a pán štátny tajomník Ondruš pripravil istý vysvetľovací, nazvem to článok, obsah do obecných novín, aby sa každý jeden starosta vedel presne oboznámiť, v čom je táto novela a do akej miery sa ho dotýka. To znamená, že kľúčové právomoci zostávajú naďalej v rukách obce alebo mesta:
1. rozhodnúť o nároku na sociálnu službu,
2. ponúknuť poskytovateľovi sociálnu službu, ak vlastné zariadenie, celkom prirodzene, že prioritne to vlastné, no a
3. rozhodnúť, či podpíše zmluvu s neverejným poskytovateľom.
To znamená, na tomto je to postavené a tieto pravidlá platili aj doteraz a budú platiť aj ďalej. Celkom nechápem tomu, že prečo sa ten ZMOS takto k tomu postavil, pretože, opakujem ešte raz, bolo rokovanie na úrovni vlády a tam sme veci vysvetlili, a som presvedčený, že ich pochopili.
Úplne na záver, som presvedčený, že tento zákon veľmi pomôže jednak z hľadiska elektronizácie sociálnych služieb, a z druhého hľadiska aj istá pomoc s tým, že nebudú zarátavané niektoré príspevky, ktoré neverejní poskytovatelia dostávajú do finančnej podpory a budú môcť o to lepšie hospodáriť, a že sa to všetko premietne v kvalitnejších službách pre klientov sociálnych zariadení.
Ďakujem.

Príjemný, dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh tejto novely bol do legislatívneho procesu predložený na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019, vecne je návrh zákona zameraný na problematiku účasti majetkovo prepojených hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní. Problémom a problematika vzájomne majetkovo a personálne prepojených uchádzačov tvoriacich rovnakú hospodársku jednotku a ich účasť vo verejnom obstarávaní je významnou témou v rámci verejného obstarávania v celej Európskej únii. Svedčia o tom okrem iného aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplýva povinnosť pre verejného obstarávateľa zaoberať sa samostatnosťou a nezávislosťou ponúk predložených prepojenými uchádzačmi, pričom princípy verejného obstarávania bránia zadaniu zákazky uchádzačom, ktorí predložili vzájomne ovplyvnené ponuky. Vo všeobecnosti ide o pomerne náročnú problematiku, pričom skutočnosť, že smernica 2014/24 Európskej únie o verejnom obstarávaní túto záležitosť explicitne neupravuje, len umocňuje zložitosť jej riešenia.
Návrh zákona za účelom spopularizovania problematiky zeleného verejného obstarávania a jej efektívnejšej praktickej aplikácie vymedzuje definíciu environmentálneho aspektu vo verejnom obstarávaní. Okrem uvedenej problematiky je snahou návrhu zákona znížiť administratívnu záťaž verejných obstarávateľov a obstarávateľov, a to jednak systematickým zjednotením úpravy povinnosti zverejňovať súhrnné správy, a taktiež zvýšením hranice pri zverejňovaní súhrnných správ pri zmluvách vyňatých z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní zo súčasných tisíc eur na 5-tisíc eur.
Za účelom účinnejšej kontroly elektronických nástrojov používaných na elektronickú komunikáciu návrh upravuje zoznam elektronických prostriedkov, ktorý má viesť Úrad pre verejné obstarávanie, a taktiež upravuje sankcie pre prípad prevádzkovania elektronického prostriedku, ktorý nespĺňa štandardy stanovené zákonom o verejnom obstarávaní. Okrem uvedenej problematiky je novelizácia zameraná na postihovanie špekulatívnych foriem konania hospodárskych subjektov pri využívaní revíznych nástrojov vo verejnom obstarávaní, za týmto účelom návrh zákona taxatívne vymedzuje zjavne neodôvodnené námietky a odvolania, taktiež zvyšuje podiel prepadnutej kaucie v prípade späťvzatia námietok zo súčasných 30 % na 50 %.
Účinnosť predpokladaného právneho predpisu sa navrhuje stanoviť na 1. januára 2020 a okrem povinnosti, okrem povinnosti používať vo verejnom obstarávaní elektronické prostriedky zapísané v zozname elektronických prostriedkov, kde sa navrhuje účinnosť od 1. marca 2012.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1615). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keď som sa ešte pred vstupom do politiky venovala korupčným kauzám, tak vo väčšine prípadov bol problém s verejným obstarávaním, so zlyhaniami vo verejnom obstarávaní. Buď to boli úmyselné chyby, alebo neúmyselné chyby. V každom prípade v dôsledku zmanipulovaných verejných obstarávaní alebo zlyhaniach vo verejnom obstarávaní sa strácajú obrovské peniaze.
Cez verejné obstarávania pretečie viac ako 4 mld. eur a verejné obstarávania sú jedným z najväčších zdrojov korupcie, či už tu na Slovensku, ale aj vo svete. Až 57 % všetkých úplatkov vo vyspelých krajinách OECD ide práve na ovplyvňovanie verejného obstarávania. Vláda predkladá návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, nie je to prvý návrh novely v tomto poslednom období a ja sa budem venovať najmä dvom veciam, regulácii vzájomne prepojených subjektov a neodôvodneným námietkam.
Vláda deklaruje zámer riešiť problematiku účasti majetkovo aj personálne prepojených hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní. Na tento problém ja už upozorňujem dlhodobo aj som dávala viaceré návrhy, ako tento problém riešiť. Navrhované riešenie v zásade nie je ani riešením, pretože tento problém nerieši dostatočne efektívne vzhľadom na aktuálnu prax na Slovensku.
Neupozorňujeme na tento problém len my, o potrebe riešiť majetkovo a personálne prepojené subjekty hovorí aj Protimonopolný úrad, ktorý už v roku 2016 vydal stanovisko k účasti majetkovo alebo personálne prepojených subjektov v procese verejného obstarávania s tým, že dlhodobo požaduje, aby zákon o verejnom obstarávaní umožňoval diskvalifikáciu majetkovo či personálne prepojených subjektov v rámci jedného verejného obstarávania. Určite uznáte, že keď súťažia dve firmy, ktoré sú nejakým spôsobom prepojené, napr. majú rovnakého majiteľa, tak tá súťaž nemôže byť skutočnou, férovou súťažou. Ja by som chcela poukázať na viacero škandalóznych prípadov, pri ktorých súťažili spriaznené a prepojené subjekty.
Prvým príkladom je fungovanie známej spoločnosti Bonul, ktorá je dlhodobo spájaná so SMER-om a s predsedom SMER-u Robertom Ficom. Ešte začiatkom minulého roka táto firma súťažila s firmou VEL Security, s ktorou ju spájali znaky spoločného postupu, ako aj personálne prepojenia v minulosti. Tentokrát išlo o zákazku pre Zbor väzenskej a justičnej stráže. Táto zákazka mala hodnotu viac ako 8,5 mil. eur a v súťaži s Bonulom zvíťazila zase VEL Security. Podali sme podnet na Protimonopolný úrad, ktorý to má preskúmať, doteraz ešte nemám informácie, s akým výsledkom.
Druhým prípadom je prípad eurofondových dotácií v rezorte pôdohospodárstva. Vo verejných obstarávaniach, v rámci tejto výzvy som podala podnet na 13 verejných obstarávaní v hodnote viac ako 8 mil. eur, kde opäť súťažili majetkovo a personálne prepojené firmy. Úrad pre verejné obstarávanie tento podnet preskúmal a po našom podaní konštatoval, že v týchto verejných obstarávaniach bolo až 105 porušení zákona. To je neklamným znakom toho, ako v prípadoch majetkovo a personálne prepojených firiem v jednom verejnom obstarávaní sa porušuje zákon, obchádzajú sa pravidlá a deformuje sa férová hospodárska súťaž.
Tretím príkladom je kauza Babindol. Vo februári v roku 2018 médiá upozornili na desiatky miliónov eur, ktoré z eurofondov v rezorte pôdohospodárstva dostali spriaznené firmy z okolia obce Babindol. Na ilustráciu, táto obec má 700 obyvateľov. Redaktori vtedy podrobne opísali personálne prepojenia spoločností, ktoré dostali eurofondy od ministerstva pôdohospodárstva, v reťazci tých firiem sa objavoval jeden podnikateľ, jeho sused, bývalý zamestnanec, podnikateľský partner. Médiá neskôr hovorili aj o prepojeniach, našli aj prepojenia na bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ako aj na bývalého ministra Jahnátka. Štyri firmy z tejto skupiny boli úspešné vo všetkých výzvach Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kde si podali žiadosti, a mnohé si podali dokonca žiadosti viackrát v rámci tej istej výzvy. Štyri firmy dokopy si podali 18 žiadostí, v 17 uspeli, 1 stiahli, čiže vo všetkých uspeli. Drvivá väčšina žiadostí, peniaze, boli schválené tesne pred voľbami 2016 alebo tesne po voľbách.
Ja som následne analyzovala verejné obstarávania, to znamená, odkiaľ šlo týchto viac ako 8,5 mil. eur, kde tieto peniaze nakoniec skončili. Prevažnú časť verejných obstarávaní vyhrala firma s väzbami na obec Babindol a ani v jednom z prípadov, kde táto firma uspela, sme nemali k dispozícii podklady, pretože jednoducho neboli zverejnené. Dávali sme podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, opäť Úrad pre verejné obstarávanie v tomto prípade zistil až 34 porušení zákona o verejnom obstarávaní. Navyše v troch prípadoch prijímateľ sám odstúpil od zmluvy, to znamená, že v skutočnosti tých porušení mohlo byť oveľa viacej.
Teda prax ukazuje na to, že ak súťažia majetkovo a personálne prepojené firmy, dochádza k reálnemu narúšaniu hospodárskej súťaže a je mimoriadne dôležité tento problém riešiť.
Predkladateľ zákona pri navrhovanom riešení vypustil len jednu jedinú vetu, ktorá však daný problém vôbec nerieši. Kauzy ako Bonul alebo schéma Babindol sa v budúcnosti môžu opakovať naďalej, pretože znenie súčasného zákona to jednoducho umožňuje. V druhom čítaní budem dávať pozmeňujúci návrh tak, aby majetkovo a personálne prepojené firmy v rámci jedného verejného obstarávania sa mohli vylúčiť, pretože je zrejmé, že ak sa v tej istej súťaži stretnú ponuky subjektov patriacich do tej istej ekonomickej skupiny, súťaž je veľmi obmedzená.
Druhým problémom tejto novely o verejnom obstarávaní považujem snahu o zavedenie pojmu zjavne neodôvodnená námietka. Úrad pre verejné obstarávanie navrhuje takéto námietky nielenže neposudzovať, ale dokonca postihovať ich predkladateľov zaplatením škôd pri verejnom obstarávaní.
Čo sa stane? Stane sa to, že aj čestní podnikatelia sa budú báť predkladať námietky, pretože následne ich to bude stáť, môže ich to stáť až desiatky tisíc eur. Prepadnú im napríklad, prepadnú im napríklad, prepadnú im zábezpeka alebo budú musieť hradiť trovy. To isté sa týka sprísnenia postihu pri späťvzatí námietok. Ja s tým súhlasím, že námietky sú veľkým problémom vo verejnom obstarávaní, ale toto, čo navrhuje predkladateľ, jednoducho riešením nie je. Zase to postihne len tých čestných podnikateľov, ktorí sa budú domáhať svojich práv a ktorí budú hájiť svoje záujmy.
Verejné obstarávanie je kľúčovou oblasťou pre boj s korupciou a pre dobré fungovanie štátu. Je mimoriadne dôležité nastaviť pravidlá jednoducho, transparentne a je veľmi dôležité zaplátať diery, ktoré pomáhajú rôznym špekulantom alebo podvodníkom obchádzať zákon, parazitovať na štáte a vyťahovať peniaze od štátu. Férová súťaž vždy prinesie občanom úsporu a vždy prinesie občanom kvalitnejšie služby, ale tá súťaž musí byť naozaj férová.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Súhlasím s tým, že treba spresniť podmienky verejného obstarávania, pani Remišová, ale chcem sa jedno spýtať, akým spôsobom sa zameriavate na boj proti korupcii. Zameriavate sa len u tých, u ktorých chcete, a nevidíte tých, ktorí robia to, čo robia, a poviem prečo.
Hovoríte, ako vy budete čestne postupovať, ja vám spomeniem niektorých vašich nominantov, ktorých ste podporili ako primátorov, a čo sa tam deje. Spomeniem strechu v Michalovciach, kde bola verejná súťaž za 4,5 mil., vyhrala ju firma Swietelsky, asi viete, ku komu má blízko táto firma, určite viete, určite nie k strane SMER, a táto firma teraz navyšuje o 0,5 mil. zákazku, zatiaľ čo v Humennom, zase poviem len svoj príklad, som strechu na štadióne opravila za 480-tisíc, a zákon, ktorý sme tu schválili z vašej dielne, pána Beblavého, že vlastne nebol zapísaný, zapísaný podnikateľ v zozname spolupracujúcich s, s rekt..., so sektorom miest a obcí, tak dostal, tak sme dostali pokutu 30-tisíc euro len za to, že tam nebol zapísaný, a keďže sa dopísal, bol čestný a poctivý, tak aj napriek tomu dostal pokutu, lebo takto zle sme schválili zákon.
A ja sa spýtam, či viete o pánu primátorovi, ktorého ste podporili v Humennom, že už sú tam petície, že firma Swietelsky, ktorú som pred chvíľou spomínala, pred dvomi rokmi som otvorila verejnú súťaž, uzavrela som ju. Napísala som Úradu pre verejné obstarávanie, že v nej nebudem pokračovať, lebo tam boli problémy. A pán primátor ju bez všetkého o dva roky podpísal. O dva roky podpísal verejnú súťaž, bude to ešte predmetom sporu.
Neviem, či viete, že vám pán primátor verejne robí súťaže, kde vyhrávajú spriaznené firmy, ktoré priamo sú na jeho plagátoch, a vyhrávajú zákazky, ktoré dajú o 10 eur drahšie, a dokonca posledná zákazka, nákup rolby, bola taká, že vyhrala firma, ktorá bola o niekoľko tisíc eur drahšia. Tak sa vás spýtam, pani Remišová... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Hovorili ste o primátorovi Michaloviec, ktorého sme mali údajne podporiť. (Reakcia z pléna.) No ja som počula najprv Michalovce, čiže v Michalovciach je primátor, ktorého podporovala strana SMER, SNS a MOST.
Čo sa týka verejných obstarávaní, ja nemám informácie o verejných obstarávaniach, ktoré realizujú starostovia a primátori po Slovensku, ale v každom prípade, ak máte nejaké pochybnosti, tak ako som to urobila ja, tak sa, prosím, obráťte na Úrad pre verejné obstarávanie, nech daný, dané verejné obstarávanie, nech ho preverí. Ja som sa na ten úrad obrátila a napríklad pri..., pri verejných obstarávaniach, kde priklepol dotácie, bývalé vedenie rezortu pôdohospodárstva, pán Jahnátek, ako som vám povedala, úrad skonštatoval 105 porušení zákona v jednom, v druhom 34 porušení zákona. A ja naozaj chcem, aby ten zákon o verejnom obstarávaní fungoval dobre, transparentne a aby tam neboli diery, na základe ktorých môžu rôzni špekulanti parazitovať na štáte.
Čiže ak máte pochybnosti, je vašou povinnosťou sa na ten úrad obrátiť. Nech sa páči, obráťte sa.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa od riešenia komunálnych tráum pani poslankyne a exprimátorky Vaľovej vrátil k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišla vláda, a teda ktorý nám tu predložil pán podpredseda vlády. A chcel by som sa vyjadriť k tej otázke zjavne neodôvodnených námietok, tohoto inštitútu, ktorý sa má dostať zákona o verejnom obstarávaní, a s tým súvisiacim problémom, ale teda ďalším inštitútom zjavne neodôvodneného odvolania.
V zásade chcem povedať, že rozumiem motivácii niečo robiť s námietkami, ktoré sú, ktoré sú zneužívané. S týmto návrhom neprišiel pán podpredseda vlády ani nejaké ministerstvo, prišiel, prišiel s tým návrhom Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý má s tým praktické skúsenosti, a určite nemožno treba poprieť, že niektoré hospodárske subjekty zneužívajú námietky na to, aby umelo naťahovali verejné obstarávanie, proces verejného obstarávania, či už z dôvodu, ako sa uvádza v dôvodovej správe, aby, aby si podržali nejakú zákazku, ktorá má byť nahradená, nahradená novým dodávateľom služieb alebo tovarov, alebo z dôvodu, že, že sa sami, sami uchádzajú, a teda majú záujem nejako sa podieľať prinajmenšom ako, ako subdodávatelia, alebo dokonca, dokonca že tie námietky podávajú iba preto, aby vydierali či už samotného verejného obstarávateľa, či obstarávateľa, alebo, alebo úspešného uchádzača. Nemám dôvod pochybovať, že to tak, že to tak naozaj je a že k takýmto prípadom dochádza.
Niečo iné je ale podľa môjho názoru spôsob, akým sa chce Úrad pre verejné obstarávanie, a teda vláda, ktorá sa s jeho návrhom stotožnila, ako sa chce s týmto problémom vysporiadať. Chce sa s ním vysporiadať tak, že zavedie do zákona ustanovenia o zjavne neodôvodnených námietkach a zjavne neodôvodnenom odvolaní. A na základe tohto nového inštitútu sa zbaví takýchto šikanóznych alebo špekulatívnych námietok či odvolaní a tým urýchli proces verejného obstarávania.
No ale tie dôvody, tak ako sú definované v návrhu zákona, sú veľmi gumené. Bude naozaj záležať na tom, ako úrad posúdi, čo je zjavne neodôvodnená námietka. Keď nejakú námietku posúdi ako zjavne neodôvodnenú, tak zastaví konanie, prepadne celá kaucia a ešte, ešte si bude môcť dotyčný subjekt vymáhať náhradu škody.
Pozrime sa teda, ako návrh zákona definuje zjavne neodôvodnené námietky. Podľa navrhovaného § 174 ods. 2 zjavne neodôvodnené sú námietky:
a) v ktorých je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť,
b) ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania,
c) ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému,
d) ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu,
e) ktoré podala osoba, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky,
f) alebo ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona, to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy.
Prakticky každé z týchto ustanovení, každý z týchto dôvodov je gumený. Gumený znamená, že je závislý od subjektívneho posúdenia dôvodov podania námietky Úradom pre verejné obstarávanie.
„Námietka, v ktorej je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť.“ - No, samozrejme, že toto môže byť, môže byť dôvod, ktorý spochybňuje celú námietku, ale nepravdivo uvedená skutočnosť môže byť v dôsledku úmyselného konania a môže byť aj v dôsledku omylu. Čiže ak bude podaná námietka, v ktorej bude omylom uvedená nepravdivá skutočnosť, nepravdivá podstatná skutočnosť, hoci tie iné dôvody v tej námietky môžu byť opodstatnené, môžu upozorňovať na nejaký problém v procese verejného obstarávania, tak Úrad pre verejné obstarávanie s odvolaním sa na písm. a), hoci naozaj to môže byť, môže byť omylom a môže to byť niečo také, čo nie je rozhodujúce pre posúdenie tej námietky, tú námietku odmietne, kaucia prepadne. k
Ktorých - ďalší dôvod -, „ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania.“ - To už ako vieme preukázať? Pretože dôkazné bremeno bude na Úrade pre verejné obstarávanie, bude musieť preukázať. Ako bude vedieť Úrad pre verejné obstarávanie preukázať, čo je hlavným účelom podania námietky a že je to predĺženie procesu verejného obstarávania? Vidí snáď Úrad pre verejné obstarávanie do hlavy tomu, kto podáva námietku?
„Ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému.“ - Opäť, akým spôsobom sa bude preukazovať, že účelom podania námietky nie je dosiahnutie korektnej hospodárskej súťaže? Lebo sa poukazuje na chyby v procese verejného obstarávania, ale, samozrejme, že keď poukazujem na chyby v procese verejného obstarávania, ak ide napríklad o zmanipulované verejné obstarávanie, kde je dohodnuté, kto má to, to verejné obstarávanie vyhrať, a tak sú nastavené podmienky, a keď ja na to poukazujem ako namietajúci hospodársky subjekt, no tak áno, spôsobím tým ujmu kontrolovanému verejnému obstarávateľovi, lebo veď, lebo veď nebude si môcť to obstarať tak, ako chcel. Ale je to dôvod na to, aby, aby táto námietka bola zhodená zo stola ako zjavne neodôvodnená?
Ďalší dôvod. Zjavne neodôvodnené majú byť aj námietky, ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu. Tu jednak opäť je problém, čo, ako, ako budeme preukazovať hlavný účel. Ale je tu aj druhý problém, takého konanie v podstate už môže byť aj, aj trestným činom vydierania. Ak podám nejaké námietky a poviem, že ja tie námietky stiahnem v prípade, že, že ma zoberiete ako subdodávateľa, tak, tak toto je protiprávne konanie, a myslím si, že aj podľa súčasného práva. Ale opäť, ako sa to bude preukazovať?
Tie ďalšie dva dôvody sú také, že smerujú voči subjektu, ktorý podáva námietky, čiže v jednom prípade ide o osobu, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, čo môže postihnúť, čo môže postihnúť menšie firmy, začínajúce firmy a podobne.
A „ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona.“ - No porušením zákona o verejnom obstarávaní môže byť poškodený každý občan Slovenskej republiky, každý subjekt, fyzická osoba aj právnická osoba, ktoré, ktoré na území Slovenskej republiky platia dane, pretože keď sa nehospodárne nakladá s verejnými prostriedkami, keď sa manipulujú verejné obstarávania, keď verejné obstarávania vyhrávajú vopred vyhliadnutí uchádzači, pretože sú podmienky nastavené tak, aby ich vyhrali práve oni, tak sú tým poškodení všetci, všetci občania, všetky firmy, ktoré na území Slovenskej republiky platia, platia dane.
Takže áno, asi sa zhodneme v tom, že je to problém a možno by s ním bolo dobré niečo robiť. Ale nezhodneme sa v tom, že toto riešenie, s ktorým vláda prichádza, je to správne. A nie je správne z dôvodu, že je zneužiteľné, že v situácii, keď budeme mať korektné vedenie Úradu pre verejné obstarávanie, tak bude využívať tento nástroj v podstate iba na, na to, aby, naozaj aby eliminoval šikanózne námietky, špekulatívne námietky, zneužívanie práva. Ale keď nebudeme mať korektný prístup zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, tak sa toto dá zneužiť skoro na akéhokoľvek, akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý by si chcel uplatniť námietku, a vzhľadom na tie sankcie v podobe, v podobe prepadnutia kaucie to naozaj môže odrádzať subjekty od toho, aby námietky poskytovali. A tie námietky sú formou kontroly procesu verejného obstarávania, a tak ako všetky nástroje kontroly môžu byť zneužité, môžu vyť zneužité zákony, žiadosti o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, môžu byť zneužité sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, môžu byť zneužité petície, ale je riešením, že obmedzíme možnosť podávania žiadostí o prístup k informáciám alebo obmedzíme možnosť podávania sťažností? No myslím si, že nie, pretože škody, ktoré by sme tým napáchali, sú ďaleko väčšie ako to možné riešenie problému námietok, ktoré sú podávané neopodstatnené.
A povedal som, že, že áno, v rukách dobrého, korektne postupujúceho Úradu pre verejné obstarávanie je aj takýto gumený nástroj, ak bude používaný korektne, v poriadku a nemusí v reálii, v realite vytvárať žiadne problémy, ale v prípade, že, že Úrad pre verejné obstarávanie bude postupovať inak, tak to problémy spôsobovať môže, môže to obmedzovať korektnú hospodársku súťaž, môže to, môže to viesť ku krytiu zmanipulovaných verejných obstarávaní. A otázka znie, zákony píšeme do dobrého počasia alebo do zlého počasia? Píšeme zákony za predpokladu, že všetci postupujú korektne a tak, ako by mali v súlade s morálkou? Alebo máme mať zákony naformulované tak, že sa ich niekto, a v tomto prípade štátny orgán, pokúsi, pokúsi zneužívať a my mu obmedzíme priestor pre to zneužívanie? Však celý zákon o verejnom obstarávaní by v zásade nemusel existovať, keby sme sa spoľahli na to, že vo funkciách, ktoré majú na to dosah, budú čestní, poctiví ľudia, ktorí budú obstarávať, obstarávať čo najlepšie, čo najkvalitnejšie tovary a služby za čo najlepšie ceny, tak by sme nepotrebovali žiadny zákon o verejnom obstarávaní.
A áno, ja som dokonca presvedčený, že väčšina obstarávateľov a verejných obstarávateľov chce postupovať slušne a ten zákon im iba zbytočne komplikuje situáciu, zväzuje im ruky, zaťažuje ich byrokraciou. No ale my zákon o verejnom obstarávaní potrebujeme. A potrebujeme ho práve preto, že sa nemôžeme spoľahnúť na to, že všetci verejní obstarávatelia postupujú slušne, korektne a v súlade s morálkou. Na to tu máme zákony a na to tu máme aj zákon o verejnom obstarávaní. Tak sa nemôžme spoľahnúť ani na to, že zjavne neodôvodnené námietky ako nový inštitút, ktorý navrhuje vláda doplniť do zákona o verejnom obstarávaní, keď budú naformulované takto vágne a takto gumene, že nebudú zneužívané.
Ja som sa podieľal na hromadnej pripomienke v štádiu medzirezortného pripomienkového konania, došlo tam k nejakým drobným úpravám, čo sa týka procesu, ale ten inštitút zjavne neodôvodnených námietok tam ostal a považujem to za problém a myslím si, že by sme sa mali pokúsiť v druhom čítaní, pretože predpokladám, že koaliční poslanci posunú ten návrh do druhého čítania, s tým, ako sú tie zjavne neodôvodnené námietky naformulované, niečo urobiť, lebo gumené ustanovenia, takéto gumené ustanovenia podľa môjho názoru do zákona nepatria.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Dostálovi, že presne pomenoval dôvody, dôvody, prečo, prečo tento zákon nerieši efektívne problém.
Ja len zopakujem, ja len zopakujem to, že jednoducho väčšina z tých dôvodov, kedy tá pripomienka je neodôvodnená, sa nedá, sa dá veľmi dobre zneužiť, napr. v ktorých je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť. Napríklad, keď sa niekto odvolá, odvolá proti svojmu konkurentovi, tak nemá napríklad znalosť toho, čo ten jeho konkurent uviedol v ponuke, až po otvorení obálok sa zistí a môže sa ukázať, že áno, že údaje kvôli ktorým sa odvolával nie sú, nie sú presné.
„Ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému.“ – Ako dokážete, aký bol hlavný účel, aký bol hlavný účel tej neodôvodnenej, neodôvodnenej, neodôvodnenej námietky? Pardon. Ja by som si veľmi želala, aby sa problém námietok riešil, pretože to spôsobuje problém verejným obstarávateľom. Oni sa na to opakovane sťažujú, že to predlžuje proces verejného obstarávania, niekedy až o polroka. Čiže je to, skutočne je to problém. Jedno z možných riešení ja vidím v tom, že sa skrátia lehoty, ktoré má Úrad pre verejné obstarávanie. Úrad pre verejné obstarávanie má lehotu 30 dní na to, aby mohol odpovedať na námietky. Čiže to je prvých 30 dní. Následne sa môže znovu odvolať daný hospodársky subjekt, tam beží lehota 45 dní. Často sa tá lehota predlžuje. Ak si úrad dodatočne vypýta ešte nejaké materiály, čiže celkovo ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ondro, tiež veľmi dobré vystúpenie, tak ako si to vlastne celé vysvetlil, krátko o tom budem hovoriť ja, ale keď už si urobil väčšiu časť roboty ty, tak už potom o to budem môcť hovoriť o ďalších veciach.
Ale ja by som tu chcel presne dať ten dôraz na to, že my potrebujeme dbať na to, aby tu bola súťaž a aby tá súťaž bola zdravá. Samozrejme, sme si vedomí toho, že námietky sú problém. Je tu veľa špekulantov a treba vedieť ako keby odfiltrovať, tak ako povedali aj moji predrečníci, treba odfiltrovať tých špekulantov, ktorí prichádzajú s námietkami a chcú iba škodiť, od tých, ktorí naozaj prichádzajú s dobrými námietkami alebo vôbec sú, by som povedal, čestnými účastníkmi súťaže.
Ja osobne tu vidím aj jednu, jedno z tých nástrojov, ako sme zaviedli daňový index pri daňových subjektoch, tak taktiež zaviesť takéto, index pri každom, ktorý sa zúčastňuje vo verejnom obstarávaní, a na základe jeho kreditu, toho, aké námietky podáva, či sú opodstatnené a podobne, sa môže získavať určitý rating a podľa toho ratingu sa dá potom ľahšie s tými námietkami pracovať, pretože naozaj takéto, ako si to nazval, že gumené ustanovenie môže byť veľmi ľahko zneužité a naozaj využité práve na to, aby tá súťaž bola zneužitá, a nie teda zdravá.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie. A musím len teda konštatovať znovu, že sa asi zhodujeme a zhodujeme sa dokonca aj, aj s vládou a vládnou koalíciou, že áno, špekulatívne námietky sú problém. Bolo by, bolo by potrebné s nimi niečo robiť, ale v tomto prípade ten liek, ktorý je navrhovaný, je potenciálne ešte nebezpečnejší ako samotná choroba. Lebo chorobou v tomto prípade je zneužívanie námietok, špekulatívne konanie hospodárskych subjektov, ktoré môže zdržovať proces verejného obstarávania, a áno, môže spôsobiť aj hospodárske škody. Ale ten liek, ktorý, ak je správne užívaný, je liekom na túto chorobu, ale v nesprávnych rukách sa tento liek môže zmeniť na jed a hlavným problémom verejného obstarávania na Slovensku, nehnevajte sa, naozaj nie sú námietky. Hlavným problémom verejného obstarávania na Slovensku a celkové hospodárenie verejnej správy je nedôveryhodnosť, zneužívanie verejných financií, manipulovanie verejných, verejných obstarávaní, kradnutie, to je problém.
A liek, ktorý chcete dnes naordinovať na chorobu menom špekulatívne námietky, môže byť jed, ktorý sťaží kontrolu a sťaží riešenie toho hlavného problému.