49. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, keby ste ma boli počúvali v tom prvotnom, ja som sa už vyjadril, keď váš kolega vystúpil a povedal som, že toto je prvé čítanie. Nebolo to ešte prerokované na zdravotnom výbore.
A ja vám môžem povedať, že áno, ja mám psa, mám rád zvieratá a tiež mám výhrady voči tomu a nikdy by som nešiel so svojím psom do reštaurácie, pretože, po prvé, si vážim tých, ktorí sú tam a nie každému môže byť spoločnosť môjho psa príjemná a prijateľná. A preto som povedal, že počkajme, veď ten zákon je v prvom čítaní ako filozofia. A o tom je potom rokovanie v zdravotnom výbore, aby sme prijali také zmeny a také úpravy, aby naozaj to zviera nebolo povyšované na človeka a najmä aby sme rešpektovali tých, ktorí majú, poviem, aj istý rešpekt pred zvieratami, aby nenarúšali ten pokoj, keď niekto chce normálne obedovať alebo chce ísť do reštaurácie a nemusí mať strach, že je tam, poviem, mačka a pes, ktorí tam urobia takú garazdu, takže len vás chcem poprosiť, že keď sa obraciate na mňa, tak v tomto smere sme úplne na rovnakej vlnovej dĺžke.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík, reakcia na faktickú poznámku.

Ďakujem za faktickú poznámku. Pán Zelník, ja viem, čo ste povedal, aj som vás aj dobre počul, ale som si potreboval za povinnosť to povedať ešte raz, možná že môj hlas v tejto rozprave vás len utvrdí v tom, že budete proti tomu konkrétnemu danému odseku, že budete proti nemu vystupovať, aby to tak nebolo.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár poznámok. Naozaj sme v prvom čítaní a tiež pevne verím, že sa nejaké veci ešte v tomto zákone zmenia.
Chcel by som začať možno tak trošku zmierlivo, pretože myslím si, že najmä tá debata ohľadom očkovania naberá na obrovskej výbušnosti a podľa mňa to pre žiadnu spoločnosť nie je dobré. Však nakoniec vyspelé krajiny, ktorým sa chceme podobať, na západ od nás, mnohé vôbec povinné očkovanie nemajú zavedené a majú relatívne solídnu, by som povedal, veľmi vysokú kolektívnu imunitu. A preto by som len chcel skrátka možno nám aj trošku pripomenúť tie niektoré prehnané názory z jednej strany.
Ešte za čias mojej mamy, pravdepodobne viacerí si to budete pamätať, ako najvyššie pediatrické autority bohorovne deklarovali, že dojčenie je v podstate prežitok a že dieťa treba čo najskôr odstaviť a previesť ho na umelé mlieko. V súčasnosti vieme, že to bol absolútne nezmysel a obrovská chyba. Ale bolo to určitým spôsobom takto zaužívané, a preto ja by som chcel poprosiť možno na takú určitú pokoru aj tú lekársku obec, pretože niekedy sa mi nepáči, keď zo strany lekárov naozaj idú veľmi prudké invektívy na ľudí, ktorí nejakým spôsobom chcú vyvolať, a ja si myslím, že tá diskusia je úplne, plne opodstatnená ohľadom aj nepriaznivých účinkov očkovania.
Predpokladám, samozrejme, musím sa dostať aj k druhej strane. Tá druhá strana, to sú tí tzv. ťažkí antivaxeri, ktorí militantným spôsobom, ktorý je veľmi typický pre extrémizmus a možno niektoré militantné náboženstvá, a by boli ochotné až pomaly vraždiť. Mal som jednu takú dámu počas dňa otvorených dverí u nás na výbore, ktorá povedala, že ten, kto presadzuje povinné očkovanie, tak by ho zastrelila. Ale práve len preto chcem povedať, že naozaj my potrebujeme sa o tejto veci podľa mňa normálne, kľudne baviť a tým pádom tu vypätú atmosféru, ktorá v spoločnosti je, sa snažiť odborne, odborne riešiť. Ja sa naozaj nebránim odbornému, odborným riešeniam.
Takisto som chcel v tejto súvislosti povedať, že čo sa týka povinnosti, aby predškolské zariadenia boli v podstate povinné nedovoliť neočkovaným deťom, aby boli prítomné teda v predškolskom procese, sa mi to zdá naozaj tiež trošililinku násilné.
Avšak na druhej strane musíme si uvedomiť, v akom stave je naša spoločnosť. V našej spoločnosti žije obrovské množstvo marginalizovaných komunít. A áno, sú to najmä rómski spoluobčania, ktorí žijú v katastrofálnych hygienických pomeroch. Na Slovensku z tohto pohľadu ja si myslím, že povinné očkovanie má obrovský zmysel. A čudujte sa, ja som sa na, keď som sa bavil s ľuďmi, ktorí sú zástancami slobody v očkovaní, tak oni mi naozaj tento argument uznali. A takisto uznali argument, ktorý už som tu povedal a ktorý možno pre niektorých je nepochopiteľný. Oni uznali ten argument, že očkovanie má zmysel a že očkovanie naozaj prináša efekt. My sa tu potom, samozrejme, dostávame do dilemy, kedy, samozrejme, v tomto stojím na strane lekárskej vedy, že aké sú riziká očkovania a aký je prospech očkovania. Pretože pri každej jednej liečbe, ktorú my vlastne v podstate nastavujeme alebo zavádzame do praxe, tak toto sa presne zvažuje. A pokiaľ ten benefit je ďaleko prevyšujúci riziko alebo riziko je úplne minimálne, tak, samozrejme, takáto liečba môže byť kategorizovaná a indikovaná. A toto je presne očkovanie.
Očkovanie má bezpochyby obrovský zmysel a význam, ale, samozrejme, má aj určité riziká. Predpokladám, že kolegovia lekári budú so mnou súhlasiť a vedia, že pokiaľ je jeden z rodičov alergik, ťažký alergik, lieči sa na nejakú alergiu a druhý taktiež je alergik, predpoklad, že ich dieťa bude alergikom je až 75 percent. Teda je to obrovské, vysoké riziko, že ich dieťatko bude mať tie isté, veľmi ťažké problémy, zdravotné problémy, ktoré majú oni. A oni sú si toho veľmi dobre vedomí. Takisto ako lekári vieme, že pri mnohých vakcínach je dokázané, že vyvolávajú alergické reakcie. To sú popísané veci, nebudeme sa tu predsa o tom baviť. A takisto vieme, že spúšťačom mnohých alergií sú práve všelijaké takéto alergické inzulty.
Ja sám sa priznám, že, vďakabohu, ja teda som neni nejaký alergik ani moja manželka a ja mám všetky deti zaočkované z jednoduchého dôvodu, pretože ja ten benefit očkovania pre spoločnosť, v ktorej žijem, považujem za veľmi dôležitý, a preto chcem byť príkladom a vzorom a mám zaočkované vlastné deti. Hoci som si vedomý, že niektoré komplikácie, riziká, ktoré sú spojené s očkovaním, samozrejme, aj moje deti môžu mať. Ale aj rovno poviem, že keby ja som bol alergik a moja manželka by bola alergička, veľmi by som zvažoval, či si nechám zaočkovať deti.
Tým chcem len povedať toľko, že podľa mňa sú to naozaj veľmi ťažké veci a ja sa nedivím tým štátom, ktoré nastúpili tú cestu slobody. Ale, samozrejme, sloboda prináša aj zodpovednosť. A keďže sme sa teda dostali k tým marginalizovaným komunitám, pokiaľ u nás v krajine by zrazu bola sloboda očkovania, ja si viem predstaviť, že okamžite všetky marginalizované komunity by neboli zaočkované, úplne jednoduché, alebo drvivá väčšina z nich a, samozrejme, by sme mali obrovský problém s mnohými ochoreniami, ktoré sú očkovaním buď eradikované alebo minimálne, ako bolo povedané, následky ochorenia sú potom minimalizované, pokiaľ takéto ochorenia by aj niekto dostal.
Samozrejme, teraz sa tu veľa rozpráva aj o preočkovanosti. Vieme, že napríklad na ten čierny kašeľ už mnohí ľudia aj teraz vedia ochorieť, hoci boli očkovaní. To znamená, to je naozaj veľmi zložitá, zložitá téma, ale z tohto pohľadu ja som presvedčený, že pre Slovensko stále povinnosť očkovania je dobrá cesta a nevyhnutná cesta, pokiaľ, samozrejme, my nebudeme vedieť dostatočne správne riešiť naše problémy, ktoré sme tu roky nevedeli vyriešiť a ktoré sú následkom aj, mimochodom, veľmi zlých zdravotných štatistík. Pretože keď si zoberieme, že 500-tisíc našich občanov žije v takýchto katastrofálnych podmienkach, tak, samozrejme, všetky štatistiky zdravotnícke budú vyzerať veľmi zle a mizerne zle.
Čo sa týka povinnosti, ja som toho názoru, že malo by to byť v právomoci zriaďovateľa toho-ktorého predškolského zariadenia, či takúto povinnosť zavedie alebo nezavedie. A ja si myslím, že bolo by množstvo ľudí, ktorí sú uvedomelí a rozhodli sa nechať si zaočkovať svoje deti, by veľmi radi svoje deti do takýchto zariadení dávali, pretože by si boli z tohto pohľadu naozaj istí toho, že prečo oni by mali znášať riziká ľudí, ktorí sa takýmto spôsobom nerozhodli.
Veľmi správne kolega Suchánek povedal, sú naozaj deti – a práve kvôli tým deťom ja nechám zaočkovať svoje deti –, ktoré očkované nemôžu byť. A pre mňa je to znak solidarity, že budeme mať čo najväčšiu kolektívnu imunitu, aby práve tí slabí jedinci v našej spoločnosti nedostali to ochorenie. A preto ja to budem robiť. Hoci, keby som bol egoista, sebec, tak ja si poviem, ja využijem kolektívnu imunitu, ktorá tu na Slovensku je a ktorá je relatívne vysoká, ja si svoje deti nenechám zaočkovať, lebo sú tam nejaké malé riziká. A toto je práve tá úroveň tej zodpovednosti, na ktorú ja sa obávam, že my ako Slováci sme nedozreli. Ale, ale vyhraňovať to až do polohy kultúrnej vojny očkovanie – neočkovanie si myslím, že nie je vôbec dobrá cesta. A práve preto ja by som odporúčal to, aby sme naozaj túto právomoc alebo slobodu rozhodnutia zriaďovateľa, ako svoje predškolské zariadenie nastaví, možno nechali a bolo by to oveľa rozumnejšie.
Myslím si, že toľko by som možno k tejto téme chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Marek, tu je, nemôžeme byť, že aj by rada, aj sa bojí. Raz niekto musí priznať farbu, na ktorej strane. Lebo na jednej strane hovoríš, že áno, ideš príkladom, máš deti zaočkované, ale na druhej strane zase chápeš a chceš, aby deti mali slobodu. Tak buď si chlapec, alebo si dievča. Veď to nemôže byť stále také, že teda aj áno, aj nie.
A keď hovoríš, odvolávaš sa na autority, tak pozri sa, myslím, že si naozaj vynikajúci detský kardiológ a nikdy by som nešpekuloval o tom, keby som prišiel s vnukom, na to, aby, a nebudem že ešte prehodnocovať tvoj záver.
A znova sa vrátim k tomu, z mojej iniciatívy dvakrát tu prišli kapacity slovenského zdravotníctva, profesor Dluholucký, pani profesorka Krištúfková a ďalší, ktorí vyjadrili svoj postoj k očkovaniu. Škoda, bolo to venované pre poslancov Národnej rady, škoda, že bolo nás tam len zopár a aj mi to bolo trapné, že len toľko nás tam bolo. To teda bolo si treba vypočuť ich názor. A keď mi oni povedia, že povinné očkovanie áno, pretože pán profesor Dluholucký keď povedal, že za 45 rokov, čo robí pediatriu, nezažil vážnu komplikáciu, tak, prepánaboha, s kým ešte to mám diskutovať? Čo ešte mám robiť, aké obavy a strašiť ľudí? Viete, lebo môže byť aj komplikácia. Veď isteže môže byť. Ale tá miera rizika tej komplikácie je ďaleko menšia ako to, keď to dieťa nebude zaočkované a ochorie. Môže aj zomrieť. Koľko detí zomrelo napríklad pri osýpkach, pretože dostali ďalšie komplikácie.
Takže, prosím, si lekár, tak sa vyjadri jasne. To nemôže byť, že aj by chcela, aj sa bojí. Som za alebo som proti. Prestaňme s tým vajataním.
Ďakujem.

Pán poslanec Suchánek.

Marek, ja by som sa pristavil pri jednej veci, ktorú si ty povedal, že ako lekár si dal zaočkovať svoje deti. Ale že pokiaľ by si bol alergik alebo keď je jeden rodič alergik a druhý rodič alergik, tak by sa tie deti nemali očkovať alebo že by si nedal svoje deti zaočkovať.
Ty si lekár a možno si to myslel trošku ináč, ako si povedal a ako to vyznelo. Pretože je alergik, alergik, na čo alergický, aký, aká forma alergie, aký stupeň alergie. Veď predsa pokiaľ by u rodičov bola nejaká závažná forma alergie, tak ten pediater berie anamnézu, má to zapísané v tej karte a sám bude zvažovať, dokonca asi, ak to bude nejaká závažná forma alergie, tak asi aj povie tomu rodičovi, u vášho decka by som to neriskoval. Ale len tak povedať, že jeden rodič alergiu, druhý rodič alergiu, bez toho, aby sme povedali; lebo teraz čo, tí bežní ľudia, ktorí to teraz počujú alebo ktorí nemajú, nemajú medicínske vzdelanie, tak zoberú, že má alergiu, ja neviem, na nejaký prací prášok a to už stačí na to, aby ho niekto nezaočkoval? To boli trošku, si myslím, že nebezpečné slová alebo možno by si mal ich doplniť alebo, alebo dovysvetliť.

Pán poslanec Marosz.