49. schôdza

Navrhujem, aby o tomto návrhu zákona sme hlasovali dnes o 17.00 hod. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, dovoľte, aby som predložil novelu zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
V zásade dnes v zákone o súdnych poplatkoch už existujú kategórie, kedy je možné odpustiť súdny poplatok. Sú špecifické skupiny sporov, ktoré sú jasne zadefinované, ako je to konanie o náhrade škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru. Čiže o túto skupinu konaní chceme rozšíriť aj všeobecne týkajúce sa individuálnych pracovných vzťahov a štátnozamestnaneckých pomerov a služobných pomerov. To znamená, aby všetky tieto okruhy, ktoré sú zadefinované v Civilnom spornom poriadku (pozn. red.: správne: „Civilnom sporovom poriadku“), boli v podstate v podobnom režime, ako to ide napríklad pri spotrebiteľských sporoch. Dnes už je úplne bežné, že sa musia zamestnanci, ktorí nedostali vyplatenú mzdu niekoľko mesiacov, majú nárok, samozrejme, rozviazanie pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce a tak ďalej, avšak so mzdou je to veľmi problematické a dnes, ak sa chcú súdiť, tak musia, samozrejme, zaplatiť poplatok najskôr, ako dajú podnet na súd. Tento poplatok sa dnes pohybuje tuším vo výške 6 % zo súdenej sumy, čo nie je jednoduché. A keď si zoberiete, že mnohí sa nachádzajú naozaj v situácii, keď nemajú finančné prostriedky, pretože im neboli vyplatené, a ešte majú aj platiť súdne poplatky s vidinou, že nevedia ešte, ako to celé dopadne, tak chceme ich od tohto odbremeniť, aby boli voľní a mohli bez akýchkoľvek problémov podať podnet na súd a súdiť sa oprávnene o vyplatenie ušlej mzdy alebo nevyplatenej mzdy.
Čiže z tohto dôvodu navrhujeme v § č. 4 ods. 2 písm. d) doplniť dva body, ktoré hovoria o konaní o náhrade škody z pracovného úrazu, choroby povolenia, z povolania a konaní o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, a ten druhý je v individuálnom pracovnom spore, ako som už spomínal odvolaním sa na Civilný sporný, sporový poriadok, § 316, ktoré sú neuvedené v bode 1, ak žalobca v tomto spore nie je zamestnávateľ.
Vážené dámy, vážení páni, navrhujem účinnosť tejto novely od 1. novembra 2020 a ešte povinnosti, ktoré sú z hľadiska legislatívneho procesu, chcem len uviesť, že tento návrh bude mať vplyv na štátny rozpočet, pokúsili sme sa to vyčísliť na základe známych informácií a ten dopad je zatiaľ predpokladaný 90-tisíc eur ročne, čo nie je veľa, ale, samozrejme, je to zdeformované, pretože my nevieme, koľkí sa chceli uchádzať alebo chceli sa domáhať súdom o ušlý zisk alebo predovšetkým nevyplatenú mzdu, alebo iných diskriminačných vecí, ktoré s tým súvisia, takže ten dopad môže byť aj vyšší, ale v každom prípade tie ostatné dopady sú, sú len a len pozitívne, ak spomeniem vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, čo musíme už od mája tohto roku rovnako uvádzať.
Toľko z mojej strany a chcel by som vás požiadať o podporu tejto novely zákona.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, pán poslanec Blanár, som sa tešil, že teda budete, bude to predkladať váš spolupredkladateľ pán poslanec Fico a konečne si ho vypočujeme, ale teda je zdravotne indisponovaný, tak skoré uzdravenie, aby sme konečne mohli voliť aj ústavných sudcov.
Ja som sa chcel spýtať, lebo neviem teraz, či som dobre pochopil to, čo ste uviedli, že, že chcete rozšíriť to oslobodenie od súdnych poplatkov aj na teda pracovnoprávne spory, keď napríklad žaluje niekto rozviazanie pracovného pomeru, že tam, že tam musí, koľko, 6 % alebo koľko z tej požadovanej, z požadovanej sumy, že keď príde o prácu, tak z tej sumy, čo chcú, čo chcú vysúdiť, ale, ale teda ono to už dnes je oslobodené, lebo, lebo žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
To sú také, povedal by som, že najčastejšie, najčastejšie spory, tak ja len teda, že či, či, keď to tam dopĺňate o iné individuálne pracovnoprávne spory, ktoré nie sú uvedené v bode 1, že čo konkrétne teda máte na mysli, a či to, či to naozaj bolo potrebné, potrebné teda riešiť nejakou, nejakou samostatnou legislatívnou iniciatívou, lebo teda mi nie je celkom jasný ten okruh, okruh tých problémov, alebo teda sporov, ktoré, ktoré potrebujete, potrebujete riešiť touto cestou.

Hneď budem odpovedať, pretože nikto sa neprihlásil ďalší. Pán poslanec, ďakujem za vystúpenie a chcem v prvom rade vás upriamiť na to, čo už dnes je vyňaté z poplatkov v prípade, ak sa napríklad súdite v konaní o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a to už je taxatívne dnes jasne zadefinované. Ja som hovoril, predovšetkým odvolávajúc sa na § 316 Civilného sporového poriadku, na tzv. individuálne, týkajúce sa individuálnych pracovných vzťahov. A tam napríklad spadajú aj spory, ktoré sú napríklad z nevyplatenia mzdy. Keď rozviažete pracovný pomer, pretože zo Zákonníka práce to môžete urobiť, ale nemáte vyplatenú mzdu, tak sa idete o ňu súdiť, ale ak sa o ňu chcete súdiť, tak musíte zaplatiť v tomto prípade súdny poplatok. Alebo ešte vám to rozšírim o jednu oblasť, ktorá je tiež veľmi, by som povedal, dnes aj vypuklá, to je napríklad z pohľadu diskriminácie konania zamestnávateľa pri prijímaní do zamestnania. Stáva sa veľakrát, že napríklad sú vypísané výberové konania a povedzme zamestnávateľ uprednostní niekoho iného pred niekým, ktorý je úplne totožný, napr. spomeniem matku, ktorá má niekoľko detí, povedia, zamestnávateľ, že potrebuje mať stálu zamestnankyňu a že je tam problém s tým, že môže chodiť často na OČR-ky a opatrovať svoje deti, ale zrazu zistí, že táto matka, že bola zamestnaná identicky a presne s takým istým vzdelaním a rovnako žena, ktorá nemá tento v úvodzovkách viažuci sa vzťah k rodine. A mohol by som menovať iné, napr. pri zamestnávaní ľudí, ktorí sú nad 50 rokov, čo je dnes naozaj vypuklý problém, a tiež tam môže byť diskriminácia, takýchto naozaj problematických vecí, ktoré práve vychádzajú z toho § 316 Civilného sporového poriadku, je pomerne veľa, a preto im chcem predovšetkým týmto odpustením poplatku pomôcť. A ja som využil práve najviac vypuklý problém, ktorý sa ukázal v praxi ako naozaj veľmi vypuklý, a to je napríklad súdenie sa o nevyplatenú mzdu.
Takže dúfam, že vám stačilo toto vysvetlenie, a, samozrejme, pokiaľ prejde tento zákon, o čo vás chceme požiadať do druhého čítania, tak bude priestor prípadne aj hlbšie diskutovať o jednotlivých veciach, ak myslíme si, že je potrebné ešte možno v nejakej oblasti pomôcť týmto ľuďom, ktorí práve v tomto súdnom spore potencionálnom ťahajú za kratší koniec, a pomôcť im treba.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec Baláž, ďakujem za to dovysvetlenie, mňa tam trochu asi, asi zmiatlo to nevyplatenie mzdy, a teda som prepočul, že to nie je v súvislosti s neplatnou výpoveďou, tak to, to je moja chyba, to uznávam.
A ešte vlastne druhá vec, na ktorú som sa pýtal, že možno by to bolo lepšie robiť, robiť tak systémovejšie, teda že vy ste aj na predchádzajúcu schôdzu, myslím, tiež s pánom poslancom Ficom predkladali novelu zákona, ktorá sa týkala aj súdnych, súdnych poplatkov, čiže možnože ak je tam viacej vecí, ktoré si myslíte, že by trebalo, trebalo riešiť napríklad oslobodením od súdnych poplatkov, no tak sa to mohlo, mohlo spraviť naraz.
A jedným z najväčších problémov slovenskej legislatívy je opakované otváranie zákonov, keď pozerám na ten zákon o súdnych poplatkoch, no nemám to spočítané, ale 20-krát minimálne bol novelizovaný, a teda ak cítia poslanci alebo vláda, v tomto prípade poslanci, potrebu, potrebu upraviť nejaký zákon, no tak možno by bolo dobré, keby, keby to naraz navrhli a nepredkladali opakovane schôdzu za schôdzou návrhy na novelu toho istého zákona. Ešte je to možno pochopiteľné u opozičných poslancov, ktorí tak nejako tušia, že im to, že im to neprejde, a môžu sa odprezentovať raz pri drobnej novele, ktorá rieši problém A v tom istom zákone, a druhýkrát drobný problém B v tom istom zákone.
Ale vy ste koaliční poslanci, ktorým návrhy v parlamente prechádzajú, a teda predpokladám, že máte dohodnutú podporu aj, aj pre tento zákon, tak z nejakej teda úcty, úcty k tým zákonom, aby sme ich neotvárali príliš často, možno v takýchto situáciách by to bolo lepšie sfúknuť naraz.

Pán poslanec, už som si myslel, že nebudete mať žiadnu pripomienku, ale zdá sa, že som sa mýlil. Nuž viete, keď si zoberiete ten posledný zákon, ktorým sme novelizovali odpustenie poplatku pri výmene dokladov po zosobášení sa, týka sa to predovšetkým žien, tak tam bolo nosný predovšetkým poplatky, správne poplatky, ale nie súdne, tie už boli okrajové, ale nechceli sme to odtiaľ vyňať, lebo možno vy by ste boli prvý, ktorý by ste prišli, no ale ešte na toto ste zabudli a to ste tam nedali. Čiže vždy sa snažíte v druhom vidieť to zrniečko, ale v sebe nevidí žiadne brvno, ktoré máte v oknách, v oku.
Čiže ja by som dnes mohol povedať rovnako, že prečo možno z vašej strany sa nedohodnete, a pri mnohých zákonoch, ktoré tu predkladáte novely týkajúcich sa povedzme sociálnej oblasti, tak sa dohodnite a dajte ich naraz, prečo prichádzate každú schôdzu s inými, a týka sa to toho istého zákona. Viete, aká požičaj, taká vráť. Ja si myslím, že sme pristúpili k tomu systémovo, samotná táto novela je systémová tým, že využíva skúsenosť, ktorá už je v aplikačnej praxi pri iných, iných výnimkách, ktoré umožňujú tým, ktorí sa chcú domôcť práva, a sú v tom vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí ťahajú za kratší koniec, aby sme im trošku pomohli. Ja si myslím, že je to systémové a len to rozširujeme aj na základe aplikačnej praxe.
A snažme sa všetci, pán Dostál, ak teraz hovoríte o tom, že my by sme mali byť tí - koaliční - šetrní pri novelách, aj vy sa snažte ako opoziční. Ja by som bol tiež najradšej, no ale vy ste prvý, ktorý potom prídete a hovoríte, že koľko ste tu popredkladali noviel a tak ďalej, sami sa predbiehate, no tak možno niektorí ďalší. Práve naopak, mali by sme byť možno striedmejší, ale kvalitnejší.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegovia a kolegyne, cieľom predloženého návrhu zákona je zmeniť postup určovania minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok z dôvodu posilnenia záväzkov a zásad vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov a Ústavy Slovenskej republiky.
Slovenská republika je v otázke minimálne mzdy viazaná čl. 4 ods. 1 Revidovanej Európskej sociálnej charty, ide o záväzok priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň. Otázka minimálnej mzdy je zmienená aj v zásade 6 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý môže byť podkladom na vytvorenie pravidiel európskej minimálnej mzdy. Podľa bodu 6 piliera pracovníci majú právo na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň, treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín pri ich zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Treba zamedziť chudobe pracujúcich.
Obdobný záväzok vyplýva ešte aj z čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto článku: „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.”
Pre tieto účely v čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že „Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“
Cieľom návrhu zmeny zákona je teda zohľadniť tieto zásady, ktoré zdôrazňujú potrebu primeranej výšky minimálnej mzdy a kontext dôstojnej životnej úrovne, a tým posilniť postavenie minimálnej mzdy ako ústavného práva zamestnanca. Zároveň sa navrhuje aj posilnenie úlohy zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov v rámci tohto procesu, pretože ich dohoda o sume mesačnej minimálnej mzdy bude záväzná.
V neposlednom rade návrh zákona zabezpečuje aj predvídateľnosť sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok, ak k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov nedôjde. Navrhované znenie ponecháva zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov autonómiu, pokiaľ ide o rokovanie a dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. Pokiaľ k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov dôjde do 15. júla alebo na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady do 31. augusta, mesačná minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok je určená ich dohodou. Ak k takejto dohode nedôjde, použije sa vzorec predvídaný zákonom. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy. Určenie takéhoto základu pre určenie mesačnej minimálnej mzdy vychádza zo skutočnosti, že predmetná suma je v čase približného začatia rokovania zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov už známa, keďže ju Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje v priebehu mesiaca marec. Z tohto hľadiska sa nemusí vychádzať z odhadov sumy, ktoré sa, ktorá sa skutočne zistí až o dva roky.
V obidvoch prípadoch sa navrhuje, aby sa suma minimálnej mzdy určila celým číslom. Navrhuje sa, aby sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu hodinovej minimálnej mzdy následne ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo oznámením v Zbierke zákonov, aby si verejnosť túto sumu nemusela prečítať sama, hoci údaje sú verejne dostupné, resp. hľadať informáciu o dohode zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s ustanovením § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1624. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1727 z 27. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa za klub SaS vyjadrila k tomuto návrhu o minimálnej mzde. My v strane SaS dlhodobo deklarujeme, že minimálna mzda nesmie byť politickým nástrojom, že má odrážať objektívne podmienky v Národnom hospodárstve. Je načase, aby táto téma prestala byť po dlhých rokoch nástrojom populizmu, ktorým sa niektorí politici snažia nahrávať si len politické body.
Preto kladne hodnotíme návrh, v zmysle ktorého sa má mesačná minimálna mzda neurčovať už ďalej dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, ale má byť určená akýmsi vzorcom, avšak navrhovaných 60 % priemernej mzdy je už za touto únosnou hranicou, a skúsim vysvetliť prečo.
V porovnaní s inými krajinami ide o absolútny extrém, nakoľko napríklad v Česku tvorí minimálna mzda 41,19 priemernej mzdy, v Maďarsku je to 40,31 % priemernej mzdy a v Poľsku 43,73 % priemernej mzdy. Navyše podľa odborníkov žiadna z krajín OECD nemá minimálnu mzdu vo výške 60 % z priemernej mzdy. V Európskej únii sú len dve krajiny, ktoré sa dostali k 50 %, a všetky ostatné majú pod úroveň 50 % alebo minimálnu mzdu nemajú. Pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy dosahuje od 42 do 48 % priemernej mzdy. Všetko nad týmto pomerom ohrozuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosť predovšetkým v nízko rozvinutých regiónoch s nízkymi príjmovými skupinami v nízkopríjmových sektoroch. Z výšky minimálnej mzdy sa odvíjajú aj ďalšie aspekty, ako napr. výška príplatkov za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov. Minimálna mzda je ďalej naviazaná aj na príplatky za sťažený výkon práce, za náhrady za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, uplatňuje sa aj na odmeny za dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti.
Z tohto dôvodu zamestnávateľa pociťujú zvyšovanie minimálnej mzdy hneď niekoľkonásobne, a to už nehovoriac o ďalších nákladoch, ktoré na zamestnanca majú, či už sú to rôzne rekreačné poukazy, stravné poukážky, najnovšie nejaké športové poukážky a tak a tak ďalej.
Vážené dámy, vážení páni, keď diskutujeme o minimálnej mzde, tak sa najčastejšie hovorí o základnej minimálnej mzde, ale treba si uvedomiť, že minimálna mzda má aj ďalšie štyri pásma. Každé pásmo predstavuje 20 % navýšenie oproti základnej minimálnej mzde. Napríklad druhé pásmo minimálnej mzdy sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné práce alebo práce s hmotnou zodpovednosťou. To znamená, že ak sa zamestnanec čo i len dotkne v svojej práce, práci hotovosti, tak sa naňho automaticky vzťahuje tento druhý stupeň. Keďže sa vždy snažím opierať o objektivizované dáta, tak pomôžem si nejakými číslami. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska a Inštitútu INEKO o minimálnej mzde z druhej polovice júla tohto roku až 66,2 % podnikateľov pocítilo v posledných rokoch negatívne dôsledky umelého zvyšovania minimálnej mzdy. S týmito problémami sa rôzne firmy vysporiadavali rôzne. Najviac, a to až 43,1 % ich obmedzilo rast miezd a odmien zamestnancov, ďalej 28,5 %, títo zvýšili ceny a ďalší, 22,2 % firiem obmedzili počet zamestnancov. Z tohto jednoznačne vyplýva, že na umelý, príliš vysoký rast minimálnej mzdy doplácajú práve zamestnanci, ktorých práve vy chcete takýmito návrhmi vehementne ochraňovať.
Paradoxne zvýšenie minimálnej mzdy práve slabšie zarábajúci veľmi nepocítia. Občania pracujúci za minimálnu mzdu sú zo strany štátu zaťažení stále vyššími a vyššími daňami a odvodmi. Podnikateľská aliancia Slovenska poukazuje na to, že kým päť rokov dozadu zamestnanec s minimálnou mzdou štátu odvádzal na daniach a odvodoch 29 %, budúci rok to bude už viac ako 40 %. Lepšou cestou je preto znižovanie daní a odvodov, odstraňovanie byrokracie, finančnej záťaže a zlacňovanie zamestnávania, aby všeobecne rástli mzdy a ľuďom ostalo v čistom v peňaženkách viac, teda bez tých negatívnych dopadov, o ktorých som hovorila, pretože len znížením daní alebo odvodov bez toho, aby sa zamestnávateľov navýšili náklady, môže zamestnanec v čistom viac zarobiť.
V tejto súvislosti treba spomenúť aj fakt, že slovenská ekonomika začína, aj keď veľmi pomaly, ale, ale začína ochladzovať. Viaceré indikátory ukazujú príchod ekonomicky horších časov, a to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Výroba v hutníctve klesá, stavbárom sa nedarí od začiatku roka, zhoršenú situáciu cítia gumári, textilky, farmaceutické firmy, znižuje sa produkcia áut. A podľa odhadov štatistov výroba na Slovensku klesla o viac ako..., v polovici priemyselných odvetví. A v takomto prípade, o akom hovorím, to znamená pokles výroby, avíza na spomalenie ekonomiky v takomto prípade prudké zvyšovanie minimálnej mzdy, čo znamená záväzok, do budúcna povedie k razantnejšiemu prepúšťaniu ľudí a práve v tých ekonomicky slabších regiónoch.
Opäť sa opriem o nejaké čísla. Inštitút INESS poukazuje na skutočnosť, že počas posledných 6 rokov schválili vlády zvýšenie minimálnej mzdy o 47,7 %, čo je dvojnásobná rýchlosť oproti rastu priemernej mzdy. Tam to bolo o 23,9 %. Takýto nárast minimálnej mzdy konzervuje stav desiatok tisícov ťažko zamestnateľných ľudí v zaostávajúcich okresoch. To vidíme aj na medzinárodnom porovnaní. Na Slovensku tvorí podiel dlhodobo nezamestnaných 60 %. A to je v porovnaní s našimi susedmi dvojnásobok. Maďarsko má 35%, Česko 32 % a Poľsko 22 %. Práve títo ľudia s tou nízkou kvalifikáciou, ktorí majú už dnes obrovské problémy sa zamestnať, ak bude umelo zvyšovaná minimálna mzda, jednoducho toto budú naďalej nezamestnateľní ľudia, pretože v živote pre toho zamestnávateľa nevyprodukujú takú pridanú hodnotu, akú štát povie, že má zarábať.
Podľa spomínaného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovensko a INEKA viac ako polovica, konkrétne 54,2 % odpovedajúcich potvrdzuje, že už súčasná úroveň minimálnej mzdy spôsobuje problémy v ich podnikaní. Vo väčšej miere sú medzi nimi zastúpení podnikatelia z chudobnejších regiónov, konkrétne z Prešovského, Žilinského a Banskobystrického kraja. Dramatické a hlavne umelé zvyšovanie minimálnej mzdy vplýva negatívne okrem iného aj na udržateľnosť a rast pracovných miest, a to, opäť hovorím, predovšetkým v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. V dôsledku zvýšených mzdových nákladov budú zamestnávatelia nútení znižovať objem výroby, čo môže opäť spôsobiť prepúšťanie. A ak ľudia prídu o prácu, tak opäť sa regionálne rozdiely len prehĺbia.
Dámy a páni, ak by som to mala teda zhrnúť. Pozitívne vnímame to, že minimálna mzda už nemá byť stanovovaná od stola bez akýchkoľvek analýz, bez akejkoľvek viazanosti na možnosti ekonomiky. Na druhej strane ale 60 % je skutočne neúnosná miera, ktorá má množstvo negatívnych dopadov.
A mám jednu veľkú prosbu v tejto diskusii k tejto téme. Ak mňa chce niekto obviniť z toho, že nechcem, aby ľudia zarábali viac, je to lož. Ja som sa snažila všetky svoje tvrdenia postaviť na číslach, na faktoch, na prieskumoch. Ak chcete skutočne zvýšiť čisté príjmy ľuďom, treba znížiť dane a odvody. Len takto budú ľudia zarábať viac bez toho, aby prichádzali o prácu, bez toho, aby sme konzervovali dlhodobo už aj tak dosť zakonzervovaný stav, to znamená nezamestnateľnosť ľudí s nízkou kvalifikáciou. Presne tak ako sa nedá zákonom nakázať, nariadiť blahobyt, tak do zákona sa to napísať, samozrejme, dá. Otázka je, či skutočne ľudia budú žiť v blahobyte, len keď to dáme do zákona. A toto isté platí o opatreniach, ktoré jednoducho nie sú ekonomicky únosné. Ak takéto opatrenia do zákona dáme, bude to mať množstvo negatívnych dopadov.
Preto chcem veľmi pekne poprosiť predkladateľov, aby sa nad tou sumou, nad tým číslom 60 % ešte zamysleli, a bude v druhom čítaní priestor ju upraviť.
Ďakujem.