49. schôdza

Tak teda pekný deň ešte raz všetkým. Na úvod by som sa rád ospravedlnil za naozaj to moje veľké rozčúlenie, ktoré bolo v tej jeho prvej časti rozpravy, ale, bohužiaľ, proste mám to v povahe, naozaj keď vidím nejakú nespravodlivosť, jak sa hovorí, skrivodlivosť, tak viem sa, viem sa vytočiť a niekedy aj na takýchto možno veciach, kde niekto osta..., niekto iný ostane, ostane kľudný.
Ja by som možno si dovolil ešte v rámci tohto reagovať na niektoré faktické alebo na niektoré pripomienky, ktoré tu zazneli. Pán Bublavý hovoril aj troška z tej histórie, alebo hovoril aj o tom, kto vlastne to celé spôsobil a koho sa toto všetko dotkne. Bolo tam povedané, že teda bude sa to týkať tých starších ľudí pred odchodom do dôchodku, ale toto, bohužiaľ, tento zákon práve nerieši, toto rieši ten osobitný príspevok, ktorý tu máme od toho, od toho ’87., ja si dovolím z neho aj zacitovať:
„Osobitný príspevok oprávnený na priznanie tohto osobitného príspevku, ak zákon neustanovuje inak,“ citujem z toho zákona č. ’87 Zb., „je fyzická osoba, ktorá dosiahla najvyššiu prípustnú expozíciu zo zamestnania v baníctve...“ (Ruch v sále.) Pán Marček, poprosím vás... (Zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, už pred chvíľočkou som dvakrát zacvengal. Keď ešte raz, osobitne menovite vás budem vykazovať z priestoru. Rušíte.
Nech sa páči.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. „...dosiahla najvyššiu prípustnú expozíciu zo zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky alebo pre ohrozenie chorobou z povolania zo zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, nesmie vykonávať doterajšiu prácu.“
Potom je tu: „Oprávneným je takisto fyzická osoba, ktorá odpracovala najmenej 15 rokov, a to najmenej 10 rokov ako rubač, lámač, razič alebo hĺbič.“
„Oprávnený na priznanie osobitného príspevku je aj fyzická osoba, ktorá odpracovala najmenej 20 rokov zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.“
„Oprávneným na priznanie osobitného príspevku je fyzická osoba, ktorá z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného vládou prestala vykonávať zamestnanie v baníctve a bola zamestnaná spolu viac ako tri roky.“ Nárok na uznanie vzniká oprávneným osobám, ktoré sú uvedené v ods. 2 a 3, dovŕšením veku 55 rokov.
Takže naozaj, ako som už predtým spomínal, my tu máme takýto príspevok tým baníkom, a my sme sa úplne kľudne mohli baviť o tom, že my ho budeme nejakým spôsobom precizovať, pretože, tak ako som povedal, naozaj tí baníci na to celé ten nárok majú. Dokonca si tu riešia aj iné útlmové programy, ktoré tu v minulosti boli, okrem toho, ktorý dnes máme práve pre tú Hornú Nitru. Čiže pre mňa je úplne nepochopiteľné, prečo naozaj dnes ideme vyrábať koleso, a to formou kompenzácií, tak ako aj pani Bašistová povedala, ešte aj formou, ktorá vôbec, vôbec nie je doladená, a ešte k tomu formou nejakého straníckeho zákona.
Ja sa ale vrátim možnože troška do tej histórie, aby sme si povedali, kde to celé vlastne začalo, keďže mám ešte nejakých šesť a pol minúty. Hovorili sme, hovorili sme aj o tom, že čo vlastne Galek urobil alebo čo pani Macháčková urobila alebo neurobila. Pozrime sa na to, kde to celé začalo.
A začalo to naozaj ešte za vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý prišiel práve s tým, že budeme dotovať výrobu elektriny z domáceho uhlia. Ale vtedy to takisto malo nejaký ten sociálny rozmer. A tým sociálnym rozmerom bolo práve to, že my nemôžme, vtedy tam pracovalo viac ako 10-tisíc ľudí, myslím, že priamo v baniach, a vtedy sme sa bavili naozaj o tom, teda ja nie, pretože ja som vtedy možno ešte študoval, jak sa hovorí, ťahal káčera. Ale toto bolo vždy na rok, maximálne na dva stanovené, pretože ten región nemohol kľaknúť zo dňa na deň a naozaj to uhlie nebolo predajné voľne na trhu. Jednoducho bolo predražené a to sa, to sa s nimi ťahalo aj ďalej. Pre každý jeden rok sa toto malo prehodnocovať. Malo tam byť vyhodnotenie, je to potrebné, nie je to potrebné. Toto sa naozaj aj dialo, až kým sme nedospeli do roku, keď si dobre pamätám, bol to rok 2014, kedy to zrazu bolo, bolo predĺžené, alebo 2016. Nie, myslím, že to bol rok 2016, kedy to bolo predĺžené do roku 2030 na obdobia 15, takmer 15 rokov. Toto bolo to nesystémové opatrenie, ktoré vtedy začalo. Čiže my sme už mali nastavený nejakým spôsobom program, ako tomu regiónu pomáhať a ako to celé utlmovať.
A teraz zrazu prišla vláda Roberta Fica a celé to dalo, že nie, my nič nebudeme riešiť, my to budeme ťahať až do toho roku 2030 a pôjdeme cez mŕtvoly.
No a teraz, čo urobil Galek. Galek urobil to, že na to začal upozorňovať, že toto je tá najväčšia hlúposť, ktorú my môžme urobiť, jednoducho držať nejakú takúto zlatú klietku, ktorá nemá žiadne trhové ani ekonomické opodstatnenie. Keď sme sa bavili pred troma rokmi, my sme boli tí odľudi, ktorí jednoducho nemali ani štipku porozumenia s tými ľuďmi. Tí, kto, o ktorých bolo tvrdené, že vy tu idete prepustiť na dlažbu 11-tisíc ľudí. Tí, ktorí tu idú rozbíjať rodiny, zamestnanosť a neviem čo všetko.
Dnes už nikto nespochybňuje, že naozaj to dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia treba ukončiť. A opätovne pripomínam, my sa tu bavíme o výrobe, alebo teda keď sme hovorili o tom, čo sa má udiať. My sme nehovorili o tom, že sa majú zatvoriť bane. My sme hovorili o tom, že sa má ukončiť dotovanie elektriny, výroby elektriny z domáceho uhlia. Pokiaľ si bane nájdu iného odberateľa na trhovom princípe, to znamená, budú predávať toto svoje uhlie klasicky za cenu, ktorá im vyjde v rámci tej ich kalkulácie tých nákladov, nebudeme mať najmenší problém s tým, aby tie bane ďalej fungovali. Samozrejme, musia byť dodržané všetky bezpečnostné predpisy a takisto musí byť zohľadnený aj ten vplyv na to životné prostredie. Takže toto je to, čo sa v minulosti udialo, a to je to, čo vlastne urobil Galek.
Keď sme sa bavili pred tými troma rokmi napokon aj s pánom Baškom, vtedy nebolo prípustné diskutovať o tom, že my tu ideme niečo robiť s ukončením týchto dotácií. Toto sa vyvíjalo postupne. A ja som aj vďačný za túto diskusiu, ktorá sa napokon stala naozaj celospoločenskou a celopolitickou, a že to nakoniec vyústilo aj do vytvorenia tej platformy pre tie regióny.
Ale opäť, poďme sa pozrieť na tie kroky, ktoré majú byť urobené. Máme tu plán transformácie, ktorý hovorí o tých konkrétnych opatreniach, a na konci majú byť práve tie, tie kompenzácie pre tých, ktorí ostanú ako proste tí, ktorí doplatili na tú transformáciu. Ale my nemôžme dnes predbiehať štyri roky, štyri roky predtým, ako bude ukončená táto transformácia. Ako som upozornil, tam nedochádza k nejakému poklesu tej ťažby, tam je tá krivka výroby nastavená v tom všeobecnom hospodárskom záujme vyrovnaná. Je to minimálne tých 870 GWh každý jeden rok. Čiže naozaj poďme sa baviť o tom, čo s tým regiónom, čo s tou infraštruktúrou, čo s tým vzdelávaním, čo s tou rekvalifikáciou, a o nejakých kompenzáciách, naozaj poďme, poďme toto riešiť až preto v tom úplne poslednom, poslednom kroku.
A ten problém, na ktorý ja tu dnes upozorňujem, vy hovoríte, že je to závisť, ale toto nie je závisť. Vy iba prenášate tento problém alebo tento, ťarchu, ktorú tento zákon prinesie na budúce vlády. A táto vláda končí o päť rokov. Pre mňa je dosť nepochopiteľné, že takéto opatrenia sa prijímajú na konci. A teraz sa bavíme naozaj o mnohých iných sociálnych opatreniach. Ja by som jednoducho urobil, keby som mohol, a akékoľvek veci, ktoré budú zaťažovať budúce rozpočty takýmto spôsobom, proste v poslednom roku by sa už vôbec nemali riešiť. A určite nie takýmto, takýmto pre mňa netransparentným a nesystémovým spôsobom.
Ja som predtým dal teda návrh na nepokračovanie v tomto, v tej rozprave. Tak ako tu vystúpila aj pani Bašistová, upozornila na to, že sú tam nejaké tie, nejaké tie nedostatky, ja by som možnože, ak sa to teda dá, neviem, či to rokovací poriadok umožňuje, navrhol vrátiť tento zákon naozaj na to dopracovanie, pretože ak tam je ten, je ten priestor, a keď sme počuli aj pani Bašistovú, naozaj tá diskusia naďalej prebieha... (reakcia z pléna), tak ale, ale druhé čítanie, vráťme ten zákon naozaj na to dopracovanie predkladateľom. Povedal som, mala by to riešiť možnože tá vláda, bude to riešiť strana SMER, dobre, ale poďme sa na to pozrieť systémovo. My tu, toto nebude stačiť jedno, jedno, jedno, jedno to obdobie alebo ten október. Proste poďme sa na to pozrieť naozaj systémovo a poďme sa pozrieť, či sa to nedá riešiť práve tým osobitným príspevkom. To je možnože aj otázka na pána Bašku, ktorý, dúfam, vystúpi, ale, ale nie v záverečnej reči. Dúfam, že nie v záverečnej reči, aby som na vás ešte mohol reagovať.
Takže ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, dovoľujem si zopakovať, baníci si zaslúžia príspevok kvôli tomu, ako vykonávali toto svoje zamestnanie. Ale nemôžme to robiť tak, že ich potom zvyšok spoločnosti bude za toto nejakým spôsobom odsudzovať alebo haniť.
Ďakujem.

Ja som len chcel poďakovať pánovi kolegovi Galekovi, ktorý nám dáva dôveru ešte na päť rokov. Ja vám sľubujem, že určite vyriešime túto problematiku a pomôžeme baníkom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ešte stále v rozprave k tým veciam, ktoré tu dnes zazneli.
Začnem s reakciou na pána poslanca Galeka. Hovorili ste o histórii vlastne toho všeobecného hospodárskeho záujmu, pán poslanec. Nie je pravda, že v roku 2005 vláda, druhá vláda Mikuláša Dzurindu schválila túto VHZ-ku na rok alebo na dva. To nie je pravda. Tá VHZ-ka bola tuším vtedy až na 10 rokov schválená a potom vláda Roberta Fica túto VHZ-ku, VHZ-ku predĺžila.
A keď porovnáme, vy ste sám hovoril a to, to, s tým s vami súhlasím, ste hovorili, že vtedy pracovalo v baniach oveľa viac ľudí ako, ako napríklad teraz. Takže bolo asi správne, že tá VHZ-tka vtedy sa schválila, pretože štát by určite na to nemal finančné prostriedky. Teraz je ten počet zamestnancov v baniach oveľa nižší, ako tomu bolo pred rokmi, a je ten čas a som rád, že teda aj Európska komisia do toho nejakým spôsobom kopla a že chce a má záujem, má tú prioritu, aby sme tieto uhoľné regióny, sa transformovali. A je teda tá doba na to, aby sme teraz ten región na túto transformáciu pripravili.
Neviem, či ste čítali uznesenia, uznesenia s úlohami, ktoré boli schválené v tom júli na vláde. Ja som bol tiež účastný na tejto vláde. Je tam tiež jasná úloha pre ministerstvo hospodárstva, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripraviť nejaký takýto návrh zákona, akým by sme riešili vlastne kompenzácie, v Nemecku to volajú dorovnanie do platu baníkov, ktorí prídu v dôsledku útlmu o prácu, o zamestnanie, a mali to pripraviť do konca tohto roka.
My sme tento zákon sami nenapísali, my sme to komunikovali s ministerstvom hospodárstva, ešte to odkomunikujeme s ministerstvom práce, boli sme na rokovaniach s ministerstvom financií. Poviem, aké, aké máme závery z týchto, z týchto rokovaní, a som rád, že môžeme takýmto spôsobom spoločne naplniť jedno z tých uznesení, a konkrétne to bolo teda úloha z toho uznesenia č. B7, ktorá má pripraviť takýto, takýto zákon a pripraviť nejaký taký kompenzačný príspevok z dôvodu, že dôjde k utlmovaniu, k utlmovaniu baníctva.
Ste sám, pán poslanec, rozprávali v minulosti, že, a to hovoríte aj stále, že to stojí daňových poplatníkov, teda cez tú TPS-ku, teda že sa skladá každá rodina okolo, ja neviem, 7 alebo 10-15 euro na to, že sa dotuje teda výroba elektrickej energii, elektrickej energie z uhlia. Keď sa skrátila tá VHZ-ka teraz o 7 rokov, tak sa ušetrí alebo u daňových poplatníkov sa ušetrí takmer 800 mil. eur. Možnože by to bolo až, až 1 mld. eur, ktorá sa ušetrí na tom, že by ľudia, že ľudia nebudú musieť dotovať výrobu elektrickej energie práve z uhlia, ktoré produkujú Hornonitrianske bane.
Je jasné a bolo vždy jasné už na začiatku, keď sa povedalo, že sa skráti všeobecne hospodársky záujem, že to bude stáť určité finančné prostriedky. A akčný plán, pán poslanec, nie je na jedno volebné obdobie. Je to na viacero volebných období, a preto aj tu predikujeme, asi aký náklad to bude mať na štátny rozpočet až do roku 2033.
Je pekné, keď hovoríte na jednej strane, že tí baníci si zaslúžia nejaký takýto príspevok, ale na druhej strane hovorí..., to skritizujete, nie je to koncepčné, nie je to systémové a tak ďalej. No, nie je to pravda. Proste, keď si tí baníci si to zaslúžia a keď hovoríte už o nejakej predvolebnej korupcii, no choďte to vysvetliť tým baníkom, tým rodinám tých baníkov, keď prídu takto o zamestnanie a o príjem, že z čoho budú tí ľudia žiť, tom, tom, to im skúste vysvetliť na Hornej Nitre.
A tento zákon sa naozaj týka iba tých, ktorí pracujú v hlbinných baniach, odpracovali tam určité roky, určité obdobie. A myslím si, že za tú ťažkú prácu, boli ste tiež v bani, niekoľkokrát ste sfárali, takže je to naozaj ťažká, veľmi ťažká práca, za ktorú si naozaj tento kompenzačný príspevok títo baníci za tie odrobené roky, ktoré odrobili oni v týchto hlbinných baniach, aj zaslúžia.
Poďme trošku k tej motivácii. Niekto tu hovoril, že baníci, keď sa schváli tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom, že všetci to zoberú, že nebudú mať motiváciu sa zamestnať, rekvalifikovať. No nie je to tak. Si povedzme trošku tie čísla. Baník, ktorý pôsobí v podzemí, jedná sa teda o 1 700 baníkov, zarába teda v súčasnosti v hrubom nejakých 1 400 eur, čistá mzda je okolo plus-mínus tisíc, tisíc eur. Tento príspevok, tento príspevok, tento príspevok je od 200 eur až po nejakých 816 eur mesačne, ale tých 816 eur poberajú iba tí baníci, ktorí v baniach odrobili 30, 30 rokov. Keď nastúpil do bane, mal 20 rokov, a keď končí teraz ako baník po 30 rokoch ťažkej práce, čiže má nárok na tento kompenzačný príspevok. Určite tento baník, ktorý má viac ako 50 rokov, sa ťažko umiestni na trhu práce. Vidíme aj, aká štruktúra priemyslu je na tej Hornej Nitre. Takže tento človek určite bude mať dôvod tento kompenzačný príspevok zobrať a poberať ho po dobu tých 36, resp. až 84 mesiacov.
Pozrime sa na tých mladých baníkov, ktorí majú, ktorí tam odpracovali, odpracovali 3, resp. 6 rokov, tak tí budú mať ten kompenzačný príspevok vo výške od 200 eur až po nejakú, po nejakú vyššiu čiastku podľa toho, teda koľko odrobil, odrobil, odrobil v tej bani. Tento kompenzačný príspevok je oveľa nižší, ako mal on plat, keď robil toho baníka, hej. Znova pripomeniem, že ten baník, ktorý pracuje v tej bani, má v čistom okolo tisíc, tisíc eur. Čiže akú on má motiváciu akože dlhodobo nejakým spôsobom poberať tento kompenzačný príspevok? Skôr naopak. Dobre, nenájde si prácu, prihlási sa na tento kompenzačný príspevok, bude si ďalej hľadať prácu, nájde si tu, lebo on si tú prácu musí nájsť. On z tých 200 eur alebo do tých, do tých 300 eur proste nevyžije s tou rodinou.
A na to máme pripravený teraz národný projekt, na ktorom sa pracuje. Ja som to včera v krátkosti uviedol. Je to Národný projekt rekvalifikácií, kde žiadateľom bude práve Trenčiansky samosprávny kraj. Spolupracujeme na tomto projekte, na tomto projekte s ministerstvom práce. Som rád, že partnermi sú aj mesto Prievidza, ďalšie mestá, ktoré, ktoré tam budú. Budú z toho platení tútori, ktorí sa o každého toho baníka nejakým spôsobom postarajú, budú s ním chodiť po trhu práce, budú sa komunikovať aj s ich rodinou, s tou rodinou toho, s rodinou toho baníka a ten baník proste má na výber. Keď ho bane prepustia z dôvodu útlmu, tak si môže vybrať, buď pôjdem cestou rekvalifikácie, šesť mesiacov bude zamestnancom stále Hornonitrianskych baní Prievidza s plnou mzdou počas tej rekvalifikácie, čiže buď si vybere túto cestu, podľa mňa si to vyberú práve tí, ktorí robia veľmi málo rokov a ktorí majú ten kompenzačný príspevok veľmi nízky, si vyberú túto cestu rekvalifikácie. A tí, ktorí sú, ktorých som spomínal na začiatku, pred chvíľou, tí, ktorí odrobili v bani 30 rokov, tak asi si vyberú ten kompenzačný príspevok. Takže ruka v ruke teraz idú dve veci, projekt rekvalifikácií, Národný projekt rekvalifikácií a tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkov.
Hovoríte, že prečo s tým prichádzame už teraz. No tie bane neprepustia tých, všetkých tých baníkov 31. decembra 2023. Oni ich vtedy neprepustia. No proste majú nejaký plán a myslím, že to robia korektne, správne teraz, aby postupne tých, tých baníkov, tých ľudí proste z tých baní, Hornonitrianskych baní prepúšťali. Veď to, a to sa ani nedá proste, že hneď za, k jednému dátumu prepustíte, ja neviem, 3 200 ľudí. Okrem toho, však viete, videli ste v akčnom pláne ten zásobník projektov, majú Hornonitrianske bane aj svoje projekty, kde chcú vytvoriť oni nové pracovné miesta. Boli sme v pondelok v Bojniciach, v Prievidzi, kde teda Brose začalo tretiu etapu výstavby ich závodu, kde zamestnajú ďalších 400 ľudí.
Podľa mňa je teraz dôležité urobiť, urobiť nasledovné veci. Tvorba nových pracovných miest, postarať sa už teraz o tých baníkov, ktorí prichádzajú o prácu z dôvodu útlmu baníctva, čiže to je..., a nenájdu si, nenájdu si vhodné zamestnanie alebo sa nechcú rekvalifikovať. Čiže to je, riešime s týmto zákonom. A tretia vec je ten Národný projekt rekvalifikácií. Keď s týmto začneme, a myslím si, že práve v tejto sociálnej oblasti treba začať plniť tie úlohy z toho akčného plánu, aby, aby boli ľudia zabezpečení, aby mali kľud, aby bol sociálny zmier, a potom riešme, riešme ďalšie veci, životné prostredie, riešme cesty, infraštruktúru a tak ďalej.
Čiže ja si myslím, že ideme v súlade s tým uznesením k akčnému plánu, ktoré bolo v júli schválené na vláde, plníme tie úlohy, ktoré, ktoré sú tam zadefinované, v tomto uznesení. Ešte raz, týmto plníme vlastne tú úlohu číslo B, číslo B7 tohto, tohto uznesenia a zároveň teda sčasti aj úlohy číslo B10, kde minister financií, ministerstvo financií je zaviazané zabezpečiť finančné prostriedky aj na tieto náklady, ktoré vzniknú schválením tohoto zákona o kompenzačnom príspevku, príspevku baníkom.
Pani poslankyňa spomínala, že čo s ostatnými zamestnancami Hornonitrianskych, Hornonitrianskych baní. Ja som to včera tiež v krátkosti spomenul. Je tam ešte jedno uznesenie, teda jedna úloha v tomto uznesení k Akčnému plánu, ktoré hovorí o tom, že keď sa zatvárajú bane, tak to ide podľa rozhodnutia Rady, Európskej rady z roku 2010, je to rozhodnutie č. 787, kde teda tou notifikáciou, ktorou, ktorá Európska komisia schváli, sa môžu aj pre tých ostatných zamestnancov vyplatiť tzv. odstupné, jednorazové odstupné. To je jeden náklad, ktorý môže notifikovať Európska rada, a potom samotné technické veci so zatváraním jednotlivých úsekov baní, ktoré sú, ktoré sú na Hornej..., na Hornej Nitre. Ja si myslím, že je to správny krok, že je to dobre časovo nača..., že je to dobre načasované, že takýmto spôsobom sa musíme v prvom rade postarať o tých ľudí, ktorí budú zasiahnutí práve skrátením všeobecného hospodárskeho záujmu a prepúšťaním z dôvodu útlmu, útlmu baníctva.
Ja by som možno povedal ešte niektorým tým konkrétnejším výhradám. Ideme odstrániť napríklad súbeh v dávke z nezamestnanosti s týmto kompenzačným príspevkom. To bude zmena, ktorá bude, ktorá bude v druhom čítaní odstránená. Dohodli sme sa s ministerstvom financií, že tá valorizácia tohto príspevku nebude, nebude z medziročného rastu priemernej mzdy, ale že to bude len vzrastené ohľadne inflácie, lebo je to príspevok, hej. Čiže ne..., tí baníci aktívne nepracujú a nerobia pridanú hodnotu. Čiže pôjde len o nárast medziročný o infláciu. Ministerstvo financií tiež pripomienkovalo, že nejakým spôsobom by mali byť motivovaní sa zapájať na trhu práce na nových pracovných miestach. Čiže to som povedal, riešime to tým Národným projektom rekvalifikácií, ktorý by mal byť tiež spoločne, teda aj s týmto zákonom paralelne platný niekedy od Nového..., od Nového roka.
A dokonca dáme ešte dáme jednu vec motivačnú práve pre tých najmenej, čo najkratšie robia v týchto hlbinných baniach, že ak si nájde počas vyplácania toho kompenzačného príspevku prácu, tak ten kompenzačný príspevok bude o určité percento, o určité percento znížený. Čo sa týka ešte dane z príjmu, je to príspevok odkonzultovaný s ministerstvom financií, nie je to zdaniteľné. Čiže tento príspevok sa nebude, nebude daniť. Toľko z mojej strany a teším sa teda na rokovanie v druhom čítaní aj na rokovanie vo výboroch.
Ja si myslím, že naozaj tí baníci si to zaslúžia, keď bud..., a keď vidia, že táto legislatíva sa pripravuje, nebudú žiť v strese, že, že prídu o zamestnanie a že bude aj takýmto spôsobom o nich postarané, či už cez tento kompenzačný príspevok baníkom, ktorí si naozaj tú prácu nenájdu, resp. cez ten Národný projekt rekvalifikácií, kde sa budú môcť rozhodnúť, že sa rekvalifikujú a budú si hľadať nové zamestnanie.
Ďakujem veľmi pekne.

V prvom rade ďakujem veľmi pekne, že ste vystúpili ešte aj v rámci rozpravy, je tu naozaj tá možnosť na vás reagovať.
Možno tak troška na odľahčenie by som začal tým, keď ste hovorili o tom, že plníte vládne nariadenie alebo vládny, vládny záväzok. Pripomenulo mi to taký ten vtip ešte z čias komunizmu, kedy nejakému Rómovi nebola schválená dávka na dieťa, a prišiel na ten výbor a treskol tam tou bumážkou a hovorí: „Tak nedáte, tak vystupujem zo strany!“ Buchol dverami, o chvíľu prišiel naspäť: „Aj z vlády!“ Čiže ako keby ste to mali tak troška pomýlené, že kto je vláda, čo je strana, a preto aj tá moja kritika, že toto nemalo byť riešené nejakým straníckym návrhom zákona, ale naozaj to malo prejsť riadne tým medzirezortným. Možnože by sme mnohé tie argumenty a také tie ohnivé vystúpenia, tuná tomu zabránili.
Potom ste hovorili aj o tom poradí, že pre vás je dôležitá tvorba pracovných miest, potom kompenzácie baníkom a až potom rekvalifikácie. No a tuto asi sa dostávame do takého toho hlavného bodu, kde ja namietam ten rozpor. Z môjho pohľadu tvorba pracovných miest, rekvalifikácie, infraštruktúra a projekty a až potom kompenzácie. To znamená, že naozaj, keď už vieme, tak potom by sme mali toto riešiť. Inak by sa to dalo riešiť tým osobitným príspevkom a najmä pre tých, ktorí už dnes odchádzajú, pretože, tí, čo dnes odchádzajú, naozaj ani na základe vášho zákona z tohto nebudú mať nič.
Vy ste hovorili o tom osobitnom príspevku, že na to majú nárok iba tí, ktorí dnes odpracujú v bani 30 rokov. Nie je to tak. Majú na to nárok už tí, čo odpracovali 15 rokov, ale toto je z tohto pohľadu detail.
Ja by som možno iba na záver, povedali ste, že VHZ-ko bolo skrátené o 7 rokov a ušetrí sa tým 800 mil. eur. Áno, ale to predĺženie do roku 2030 urobila práve vláda Roberta Fica. To znamená, že vykradli sme tú špajzu a ráno prichádzame s tým jedným kompótom a vravíme, no tak a tuto máte naspäť túto maličkosť.
Tých 800 mil. je úplne imaginárna suma.

Tak v krátkosti, pán poslanec. Ja som nepovedal, že ten postup je tak. Ja som povedal, že všetky tri veci týkajúce sa sociálnych dopadov na baníkov, na zamestnanosť riešiť treba naraz, nie postupne. Čiže treba vytvárať nové pracovné miesta, pripraviť tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom, tí, ktorí sa teda nerekvalifikujú, a zároveň treba pripraviť Národný projekt rekvalifikácií. Ide to ruka v ruke, ide to paralelne. A ja som rád, že sme práve takýmto spôsobom začali napĺňať, o tých ľudí sa v prvom rade treba postarať.
A ešte raz poviem, nemyslite si, že bane prepustia 3 200 ľudí k 31. decembru 2023. Je to postupné a ja som rád, že už nestíhame ani tento rok, lebo napríklad tento rok už baníci prepustili nejakých 300 ľudí. Už majú len 3 200 zamestnancov, 3 200 zamestnancov.
Takže je najvyšší čas, aby tento zákon vstúpil do platnosti teda čo najskôr, a na ostatné veci nebudem reagovať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, s kolegom Martinom Nemkym predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V posledných rokoch sa stúpajúcou aktivizáciou občanov v rôznych občianskych združeniach, aktivitách proti nežiaducim spoločenským javom, sa stalo určitou módou túto angažovanosť propagovať nielen v rámci volebnej kampane, ale uvádzať ju aj na kandidátnej listine s cieľom, aby sa tieto údaje dostali na hlasovací lístok a ovplyvňovali voliča aj v období, kedy už je vedenie volebnej kampane zakázané. Zároveň tým dochádzalo k propagácii konkrétnych občianskych združení, ktoré zároveň verejne propagovali svoje sympatie k programom politických strán. Cieľom nášho návrhu je zabezpečiť, aby údaje o zamestnaní kandidátov na kandidátnej listine, ako aj na hlasovacom lístku boli skutočne údajmi o ich zamestnaní, aby sa tento priestor nezneužíval na propagáciu občianskych združení v prípade iných právnických osôb, resp. aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne.
Kandidát má, samozrejme, právo hlásiť sa k rôznym občianskym aktivitám, vyjadriť svoju náklonnosť k hnutiu, avšak to všetko v rámci volebnej kampane a v rámci vysvetľovania svojich vlastných programov a cieľov. Aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán sa na základe podnetu zaoberala na svojom zasadnutí dňa 8. októbra 2018 otázkou obsahu pojmu zamestnanie a skonštatovala, že zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva bližšie nedefinuje pojem zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny. Zodpovednosť za údaje o zamestnaní uvedených na kandidátnej listine nesie jej predkladateľ. Zároveň skonštatovala, že dochádza k zneužívaniu rubriky zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny na politickú reklamu.
Pripomínam, že slovenský právny poriadok pojem zamestnanie síce nešpecifikuje a iba podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka sa pod slovom zamestnanie považuje pravidelná práca za mzdu, a to je tiež jeden z dôvodov, prečo považujeme úpravu zákona za potrebnú. Nezávislí kandidáti najmä v ostatných voľbách do orgánov samosprávy obcí v kolónke zamestnanie uvádzali namiesto zamestnania svoju príslušnosť k hnutiu, občianskemu združeniu a podobne, čím budili u voliča dojem organizovanosti v politickej strane. Niektoré občianske združenia dokonca zašli až tak ďaleko, že na svojich reklamných plagátoch, ktoré v čase volebnej kampane uverejňovali ako zaevidované tretie strany, uvádzali informáciu o našich kandidátoch, čo ovplyvňovalo voličov v ich rozhodovaní, keďže sa domnievali, že kandidát je organizovaný v politickej strane. Posledná informácia o kandidátovi, nezávislý kandidát, v tomto prípade akoby stratila zmysel a význam a volič bol takýmito informáciami uvádzaný do omylu.
Novela zákona má teda pomôcť najmä voličovi v jednoznačnom rozpoznaní nezávislého kandidáta od kandidáta na kandidátnej listine politickej strany. Volič má právo na pravdivé, neskreslené informácie o kandidátoch a na základe týchto informácií sa vo volebnej miestnosti rozhodovať.
Predložený návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny sociálny vplyv ani negatívny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Ak dovolíte, dotkol by som sa ešte niektorých zmien, ktoré by mali nastať po prijatí novely čl. 1, kde sa upravuje obsah kandidátnej listiny v tom, že údaj zamestnanie nesmie obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky. Kandidát nemá obmedzenie v tom, že môže uviesť aj viac zamestnaní, ak ich vykonáva, avšak bez uvádzania názvov zamestnávateľa.
Úpravou kandidátnej listiny dochádza zároveň k žiaducej úprave obsahu hlasovacieho lístku, keďže údaje z kandidátnej listiny sa v plnom rozsahu uvádzajú na hlasovacom lístku. Tým sa zabezpečí informácia pre voliča v rozsahu, ako ustanovuje zákon, a v rozsahu, ako mal zákonodarca v pôvodnom znení zákona na mysli. Ďalej sa k bodom 2, 4 , 8, 11, 14 a 17 - nesúlad obsahu údaja o zamestnaní so zákonom je dôvodom na nezaregistrovanie kandidáta. Rozhodnutiu o nezaregistrovaní nezávislého kandidáta alebo vyčiarknutie kandidáta z kandidátnej listiny politickej strany alebo hnutia, alebo koalície politických strán a hnutí však musí predchádzať výzva na odstránenie vlastných mien alebo ich skratiek z údaja o zamestnaní. Okrem zapisovateľa príslušnej volebnej komisie, ktorý hneď pri preberaní kandidátnej listiny môže kandidáta alebo splnomocnenca politickej strany upozorniť na nesúlad kandidátnej listiny so zákonom, príslušná volebná komisia je povinná vyzvať kandidáta alebo splnomocnenca politickej strany, alebo splnomocnenca koalície politických strán na odstránenie vlastných mien, resp. ich skratiek z údajov o zamestnaní. Komisia rozhodne o nezaregistrovaní kandidáta, resp. jeho vyčiarknutie z kandidátnej listiny až potom, ako kandidát, resp. splnomocnenec politickej strany výzvu príslušnej volebnej komisie v stanovenej lehote neuposlúchne.
A posledná vec k čl. 2, účinnosť sa navrhuje od 1. mája 2020, aby sa zákon mohol prvýkrát uplatniť až po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň až po vykonaní doplňujúcich volieb do orgánov územnej samosprávy obcí, ktoré by sa mali uskutočniť ešte pred týmto dátumom.
Pán predsedajúci, skončil som.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 30 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, no tak, už je to tu. Po lex Kiska, máme tu konečne aj lex Hattas. Mohol by som povedať aj lex Vallo, ale keďže obaja predkladatelia sú z Nitrianskeho..., z Nitrianskeho kraja, tak myslím si, že viac ich inšpiroval Hattas ako Vallo, ale dobre, môžme to volať aj lex Vallo, ale tak dovolil som si to nazvať skôr lex Hattas.
Vnímam tento návrh ako čisto účelovú reakciu poslancov SMER-u - sociálna demokracia na výsledky volieb v niektorých mestách, a nielen už v spomínanej Nitre a Bratislave, a takým nezamýšľaným, určite nezamýšľaným, ale, ale veľmi bizarným dôsledkom je, že ak by tento návrh zákona alebo bol schválený a nadobudol účinnosť ešte pred, pred parlamentnými voľbami, tak napríklad pán Kéry by si nemohol na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku uviesť to, čo tam mal uvedené ostatné parlamentné voľby, teda že je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, lebo Národná rada Slovenskej republiky je vlastný názov, vlastné meno a to bude zakázané používať. NR SR je skratka vlastného mena a to bude tiež zakázané používať.
Pán Belica, pán Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý v ostatných voľbách župných bol zvolený ako kandidát koalície SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana, MOST - HÍD, viete, čo mal uvedené na kandidátnej listine, keď kandidoval za predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja? Mal tam uvedené, že je predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Bola to pravdivá informácia, ale ak prejde návrh pánov poslancov Kéryho a Nemkyho, tak si to tam nebude môcť uvádzať, lebo Nitriansky samosprávny kraj je predsa vlastné meno. Neviem, či ste to takto mysleli, ale to ste do toho zákona napísali a taký bude dôsledok.
Samozrejme, že sú tam aj zamýšľané dôsledky, a teda snaha zabrániť si, aby si kandidáti v komunálnych voľbách a v krajských voľbách, predpokladám, že najmä o tieto voľby ide, pri iných typoch volieb to až taký problém nie je, uvádzali cez kolónku zamestnanie svoju príslušnosť k nejakému či už občianskemu združeniu, ako spomínate, alebo, alebo občianskej, občianskej iniciatíve. Ja súhlasím, že tá, tá situácia, keď to tak niektorí kandidáti robia, je, je neštandardná, nie je to, nepovažujem to za správny postup, keď to tak robia, ale ak by to malo byť dôvodom na úvahy o zmene volebného zákona, tak podľa môjho názoru by sme mali rozmýšľať o tom, že volebný zákon zmeníme úplne opačným smerom, ako to navrhujú poslanci za SMER. Poslanci za SMER vnímajú ako niečo negatívne, že kandidáti sa prostredníctvom kandidátnych listín, teda aj údajov na hlasovacom lístku, hlásia k rôznym, k rôznym občianskym iniciatívam, združeniam a podobne, tvrdíte, že kandidát má, samozrejme, právo hlásiť sa k rôznym občianskym aktivitám, vyjadriť svoju náklonnosť k hnutiu, avšak to všetko v rámci volebnej kampane a v rámci vysvetľovania svojich vlastných programov a cieľov.
Myslím si, že obaja poznáte, teraz myslím predkladateľov návrhu zákona, realitu v obciach a mestách, a tá realita je taká, že politický život v obciach a mestách sa nedeje len na báze celoštátne existujúcich politických strán, ktoré sú zaregistrované ako politické strany alebo politické hnutia a pôsobia celoštátne. Život v obciach, mestách, niekedy aj v regiónoch funguje často na báze občianskych združení, občianskych aktivít, občianskych iniciatív, ktoré niekedy sú formalizované, niekedy sú úplne neformálne, niekedy vzniknú ad hoc pred vo..., pre voľby, že sa dá dohromady nejaká skupina, a niekedy, niekedy ide o dlhodobo pôsobiace združenia, ktoré združujú občianskych aktivistov alebo aj komunálnych, komunálnych poslancov a nie sú iba ad hoc združeniami pre jedny konkrétne voľby, nenesú názov, alebo teda meno konkrétneho kandidáta. Príkladom je Banskobystrická alternatíva, ktorá už niekoľko volebných období pôsobí v rámci mestského zastupiteľstva mesta Banskej Bystrice, spoločne kandidujú, spoločne, spoločne vyvíjajú, vyvíjajú politickú aktivitu a nie sú politická strana, nemajú ambíciu byť celoštátnou politickou stranou, napriek tomu majú právo sa združovať, majú právo spoločne pôsobiť, majú právo spoločne kandidovať.
Politické strany sú už dnes znevýhod..., zvýhodnené, pokiaľ ide o kandidovanie. Keď chce niekto kandidovať ako nezávislý kandidát, tak si musí vyzbierať podpisy. Keď chce kandidovať straník, tak sa dohodne s miestnou straníckou bunkou, aby mu dala pečiatku, a môže kandidovať aj bez zberania podpisov. Ja to nespochybňujem, taký je, taký je volebný systém. V tomto ohľade si myslím, že ho, že ho netreba meniť, lebo, lebo politické strany sú prirodzeným aktérom politického života, a teda aj volebného zápasu a aj volebného zápasu od komunálnej úrovne až po celoštátnu úroveň, ale nezávislí kandidáti sú už dnes znevýhodnení tým, že si musia zberať podpisy, a ešte im chcete explicitne zakázať, aby si nejakú afinitu, príslušnosť, sympatie, prepojenie s nejakým združením, ktoré je reálnym aktérom politického života na miestnej úrovni, oveľa reálnejším častokrát ako politické strany, mohli uvádzať na kandidátnej listine, a pritom stranícki kandidáti majú možnosť uviesť, a teda dokonca povinnosť, uvádza sa to, keď ich navrhne politická strana, tak si uvádzajú a majú na, majú na hlasovacom lístku uvedené, že kandidujem za koalíciu SMER, SNS, MOST - HÍD, a to je zo zákona.
Ale keď nejaká skupina, ktorá spoločne postupuje, má spoločný volebný program, je rozhodnutá v zastupiteľstve pôsobiť spoločne, ktorá nemá právnu formu politickej strany, chce spoločne kandidovať, tak nemá dnes možnosť uviesť si to, jedine takým spôsobom, že, že v podstate obíde zákon tým, že si to uvedie, uvedie ako, ako, ako zamestnanie. Ja si myslím, že by bolo korektné a voči občianskej aktivite ľudí v regiónoch, v mestách a v obciach ústretové, keby sme im to nie zakázali, ale normálne umožnili, aby si to tam uvádzali, a ten dôvod, ten dôvod je ten, že informácia o tom, že kandidát sa hlási k nejakej takejto iniciatíve, je pre rozhodovanie voličov častokrát dôležitejšie ako informácia o tom, že aký má vek, aký má titul, aké má zamestnanie. Vy si vyberáte kandidátov podľa toho, aký majú vek, aké majú zamestnanie, aký majú titul? Ľudia sa rozhodujú podľa programov, podľa toho, keď tých ľudí, ľudí poznajú, ale určite informácia o príslušnosti, či už k politickej strane, alebo k takémuto združeniu, je pre rozhodovanie voliča dôležitá alebo dôležitejšia ako väčšina tých ostatných údajov, ktoré sa uvádzajú na kandidátnej listine.
A ako inšpiráciu by som dal do pozornosti pre nejaké budúce úpravy model, ktorý existuje v Českej republike. V Českej republike v komunálnych a myslím, že aj v krajských voľbách kandidujú tzv. volebné strany a volebnými stranami môžu byť politické strany, môžu byť koalície politických strán, ale môžu to byť aj nezávislí kandidáti a združenia nezávislých kandidátov, ktoré kandidujú spoločne. Môžu si oficiálne uviesť ten názov a dokonca združenia politických strán, politických hnutí a nezávislých kandidátov. Čiže tam je model, ktorý napríklad bol uplatnený v Bratislave, že sa dve politické strany dohodli s nejakým tímom nezávislých kandidátov, v Českej republike by podľa tamojšieho volebného zákona mohli kandidovať oficiálne ako nejaký, nejaké združenie nezávislých kandidátov a dvoch politických strán. Toto na Slovensku možné nie je a ja sa pýtam prečo.
Čo je zlé na tom, že sa ľudia organizujú nielen v celoštátne zaregistrovaných politických stranách, ale aj v menších celkoch? Prečo neumožníme, aby svoje združovacie právo uplatnili aj na úrovni miest a regiónov? Lebo ono tam už dnes existuje, ono reálne, reálne tam tie združenia pôsobia ako reálni politickí aktéri a myslím si, že riešením toho, že zákon to dnes explicitne neumožňuje, nie je im to explicitne zakázať (ruch v sále a zaznievanie gongu), ale im to umožniť, aby to mohli uvádzať a aby zákon im umožňoval takúto formu kandidatúry.
Čiže áno, súhlasím, táto vec vyvoláva isté problémy, bolo by dobré ju riešiť, ale úplne opačným spôsobom, ako navrhujete vy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím vás v mene troch poslaneckých klubov, SMER-u - SD, Slovenskej národnej strany a MOST-u - HÍD, aby sme bod č. 73, návrh zákona o náhradnom výživnom, prerokovali v piatok o 9.00 hod. Je to tlač 1626.

Áno. Bod 72, pardon, 73. Alebo mám tuná ešte asi starý program, ale je to, je to tlač 1626.