49. schôdza

Pani poslankyňa Kaščáková, môžete reagovať na faktické.

Ďakujem za všetky faktické pripomienky.
Najskôr pripomienka pána Farkašovského. Hovoríte o tom, že hovorím nejak nesprávne o tom, že sme si utŕžili medzinárodnú hanbu. No utŕžili. Utŕžili sme si medzinárodnú hanbu. Veď stačí sa pozrieť na vyjadrenia Medzinárodného tlačového inštitútu a predstaviteľa OBSE pre slobodu médií, tie vyznievajú úplne jednoznačne. A je to téma, ktorá je veľmi ostro v medzinárodnom prostredí sledovaná, pretože sme svedkami naozaj vrážd novinárov na objednávku nielen na Slovensku, ale aj inde v Európe. A v tomto kontexte sme naozaj utŕžili hanbu.
A čo sa týka iných krajín, o ktorých hovoríte vy aj pán kolega Senko, že majú zavedený inštitút práva na odpoveď a tam sa nad tým nepozastavujem, spomínali ste Nemecko, Francúzsko, iné krajiny. Áno, samozrejme, veď inštitút práva na odpoveď máme zavedený aj my. Ale všade vo svete, a na to zabúdate vo všetkých diskusiách, ja neviem, koľkýkrát to už opakujem, že všade je právo na odpoveď na nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje. A to, čo my kritizujeme, je, že ste tam chceli zaviesť, že má byť právo na odpoveď aj na pravdivé údaje a aj pre politikov. A jednoducho treba to len hovoriť tak, ako to je.
Pán Jarjabek, ja som nikoho neurážala. Ja som, ja som konštatovala. To, čo som povedala o pánovi Čížovi, to som povedala aj jemu, keď tu bol, ešte nebol europoslancom, boli sme spolu v niekoľkých diskusiách. Takže ja som len zopakovala to, čo som hovorila otvorene aj predtým. A hovorím to aj teraz.
Neviem, v čom som bola ja arogantná voči vám. Čo sa opačne teda povedať nedá aj vzhľadom na niektoré iné diskusie, ktoré sme spolu absolvovali.
A hovoríte mi, že klamem. Neklamem a chcem vás ubezpečiť, že nič z toho, čo mi poviete vy, mne nemôže ublížiť.
A, pán kolega Dostál. Áno, tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vavrek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rámci rozpravy chcem podať môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Najprv poviem odôvodnenie.
Sme presvedčení, že súčasné znenie zákona, ktoré dáva osobe právo žiadať uverejnenie odpovede, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, je dostatočné chrániace právo fyzických a právnických osôb. Rovnako nevidíme dôvod, aby aj po uverejnení odpovede existovalo vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu aj právo na opravu.
A teraz prečítam môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Štefana Vavreka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1290).
1. V čl. I sa vypúšťa bod 2. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 4. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, skončil som.

Na vystúpenie pána poslanca jediná faktická poznámka.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Vavrek, ja súhlasím s obsahom vášho pozmeňujúceho návrhu, keď príde na hlasovanie, tak zaň budem hlasovať.
Myslím si, že najhoršou súčasťou toho návrhu pánov poslancov Jarjabka a Číža je práve tá možnosť reagovať na pravdivé, pravdu neskresľujúce a úplné skutkové tvrdenia.
Ale - a upozornil som na to už včera - ja som včera večer v rozprave predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má štyri body a bod č. 2 znie: "V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 4." A navrhol som, aby sa o bodoch hlasovalo samostatne. A vy navrhujete, váš pozmeňujúci návrh má dva body, ktoré znejú: "V čl. I sa vypúšťa bod 2." A druhý bod znie: "V čl. I sa vypúšťa bod 4."
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám s pani poslankyňou Kaščákovou, navrhuje vypustiť body 2 a 4. Pozmeňujúci návrh, ktorý ste teraz predniesli, navrhuje vypustiť body 2 a 4. Sú to úplne identické návrhy, nie podobné, nie, nie blízke, úplne identické návrhy, ktoré budú mať úplne identický dopad na znenie zákona.
Tak ja sa chcem spýtať, že či aj vy budete hlasovať za tento náš návrh. Nemusíte hlasovať za všetky body nášho pozmeňujúceho návrhu, ale tento, tento pozmeňujúci, tento pozmeňujúci návrh je identický s bodom 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme dali s pani poslankyňou Kaščákovou. Tak by ma zaujímalo, že aký je postoj váš, prípadne poslaneckého klubu MOST - HÍD a prípadne celej vládnej koalície k identickému návrhu, ako ste teraz predložili vy.

Pán poslanec Vavrek, môžte reagovať.

Ďakujem pekne za vašu reakciu a budeme veľmi radi, keď zahlasujete za náš pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Senko.

Ďakujem za slovo. Chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ale nedá mi ešte predtým, aby som nereagoval na niečo, čo tu odznelo, lebo tak ako sa viedla diskusia pri prvom prijímaní tlačového zákona a potom aj pri jeho zmene v roku 2001, tak je tu taký argumentačný boj dvoch strán, koaličnej a opozičnej. Je to normálne. Myslím si, že do parlamentu to patrí, treba o týchto veciach hovoriť, ale na druhej strane treba, myslím si, aj niektoré veci dávať do poriadku a argumentovať tak, aby tie veci boli úplne jasné a možno sa aj v rámci tejto diskusie, ja ju chápem, politicky neskresľovali a nehľadali nejakú argumentačnú databázu, ktorá svojím spôsobom má toho druhého vykresliť v opačnom a nie veľmi priaznivom, skôr negatívnom svetle.
Stále sa tu hovorí, alebo pani poslankyňa Kaščáková tu hovorila o tom, že sa tu pripravuje bič na médiá. Vôbec si nemyslím. Myslím si, že sa len upravuje mediálne prostredie a smeruje k tomu, aby občan, ktorý sa k nejakým informáciám dostával, dostal k informáciám pravdivým alebo podľa možnosti čo k najobjektívnejším. A to je tá základná úloha, myslím si, aj médií, aby pravdivo a objektívne verejnosť informovali. A myslím si, že o nič v tomto prípade iného nejde. A na to, aby táto istá objektivita, ak to nazveme, alebo informovanosť bola, samozrejme, sa hľadajú možnosti, ak sa spoločnosti zdá, že tomu tak nie je, aby sa docielilo.
No a práve preto inštitút práva na odpoveď využívajú rôzne členské štáty Európskej únie, a nielen Európskej únie, na to, aby túto problematiku riešili aj právnou, právnou normou. No a pristupujú k tomu jednotlivé štáty rôzne, dávajú tomu rôznu právnu silu, niektoré dovoľujú dokonca reagovať aj na názory kritické, dokonca dovoľujú aj na tie pravdivé informácie reagovať, ak sa dotyčná strana, ak si dotyčná strana požiada túto záležitosť.
Takže nebol by som takýto, v takomto prípade, príliš striktný a v našom slovenskom prípade nehovoril o tom, že sa tu nejakým spôsobom šije bič na médiá, pretože aj prax po období, kedy v roku, tuším v roku 2008 bol prijatý tlačový zákon, ukázala, že ten zákon v takej podobe, ako bol, nepriniesol nič drastické vo vzťahu k médiám a neboli tu nejakým spôsobom aj tie pokuty, ktoré vyplývali za možnosť toho, že médiá budú, nebudú uverejňovať odpovede dotknutej strany, že sa to veľmi neuplatňovalo.
Ale na druhej strane myslím si, že sa vytvoril tlak na vydavateľov k tomu, aby vytvorili priaznivé prostredie pre redaktorov, aby uverejňovali podľa možnosti čo najobjektívnejšie a najpravdivejšie informácie. A možno práve tým sa to dosiahlo a tých sťažností nebolo toľko a ľudia si neuplatňovali túto záležitosť. Pretože vieme, že právny poriadok umožňoval, ale možno až po niekoľkých rokoch sa dotknutá strana dostala k možnosti, aby jej odpoveď bola v médiu uverejnená, ale v tom období a v čase, kedy sa uverejňovala, už nemala žiaden význam a v podstate neplnila v tom období už ani vo vzťahu k verejnosti žiadnu informáciu a nezmenila svojím, svojím obsahom názor na vec alebo na osobu v tom čase a v tom období.
Takže toľko.
Som rád, že na druhej strane ste povedali, že sa dlho vedie táto diskusia, že sa o nej hovorí, na rozdiel od pani Dubačovej, to znamená, že je ozaj pravda, že diskusia sa vedie, sú rôzne názory, my ich prijímame aj zo strany zástupcov médií a dúfam, že aj zo strany odbornej verejnosti, ako aj ministerstva kultúry aj v predchádzajúcich obdobiach bol vo vzťahu k vydiskutovávaniu si tejto problematiky vytvorený dostatočný časový priestor.
Ale vzhľadom na to, že vedieme možno tu dlhšiu diskusiu a trvanie tohto legislatívneho procesu je trošku dlhšie, takže v súvislosti s navrhovanou zmenou, zmenou termínov, ktoré sú uvedené v texte návrhu zákona, chcem navrhnúť zmenu účinnosti a súvisiacich prechodných ustanovení práve z dôvodu tohto dlhšieho trvania legislatívneho procesu a z tohto dôvodu je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané podmienky, požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky, jej čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o).
Takže predkladám pozmeňovací návrh, ktorý znie:
V čl. I v 7. bode sa v nadpise pod § 13c slová, citujem, "1. mája" nahrádzajú slovami, citujem, "1. novembra" a v § 13c sa slová, citujem, "1. májom" nahrádzajú slovami "1. novembrom" a slová, citujem, "30. apríla" sa nahrádzajú slovami, citujem, "31. októbra".
V čl. II sa slová, citujem, "1. mája" nahrádzajú slovami, citujem, "1. novembra".
To je z mojej strany v rámci tohto diskusného príspevku všetko.
Ďakujem za pozornosť.