49. schôdza

Pani poslankyňa, vôbec si nemyslím, že u nás nie sú médiá slobodné. V tomto prípade ide o to, aby možno v tých médiách, ak boli zverejnené nejaké údaje, ktoré sú ozaj nepravdivé, mala druhá strana na tom istom mieste vo veľmi krátkom čase možnosť sa k tomu vyjadriť a uviesť túto informáciu na pravú mieru. Takže tu ide o objektívne informovanie verejnosti. O nič iného nejde.
Zmenou zákona tlačového v roku 2011 sa právo na odpoveď opäť dostalo do úplnej podoby. To znamená, že vo veľmi krátkom čase tá druhá strana nedostane možnosť k tomu, aby dala veci na pravú mieru, a tým pádom ani verejnosť nie je pravdivo informovaná. Boli odstránené práve aj tie sankcie, ktoré istým spôsobom vydavateľov viedli k tomu, aby tej druhej strane túto možnosť a príležitosť dala.
No a keď sme pri tom, už to načrtol pán poslanec Farkašovský, viete, nie je to celkom tak, ako vy hovoríte, a hovoril tu o Francúzsku, ja môžem hovoriť o ďalších krajinách, kde právo na odpoveď aj so sankciami ich neuverejnenia je zakódované v právnom systéme, ale predsa len.
Vo Francúzsku šéfredaktor musí uverejniť odpovede všetkých menovaných alebo opisovaných osôb v denníku alebo v inom periodiku do troch dní od ich prijatia pod hrozbou pokuty 3 750 eur. V prípade, že tomu tak neurobí, môže byť šéfredaktor pod istou sankciou a dokonca môže mu byť, pod istou sankciou musí odpovede uverejniť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kaščáková, ja úplne súhlasím. Účelom a zmyslom celého tohto návrhu nie je a nikdy nebolo bojovať proti dezinformáciám, hoaxom, konšpiráciám. To by nakoniec bolo aj dosť, dosť prekvapivé, keď mnohé konšpirácie a hoaxy šíri aj sám predseda strany SMER - sociálna demokracia Robert Fico, ktorého poslanci predkladajú tento, tento návrh zákona.
Jediným zmyslom tohto návrhu je, aby politici získali bič na médiá. Bič, ktorý si vytvorili za prvej Ficovej vlády. Bič, o ktorý prišli za vlády Ivety Radičovej. Bič, ktorý si, a teraz naozaj by ma zaujímalo, z akého dôvodu, nezobrali späť do rúk v čase, keď tu mal SMER - sociálna demokracia absolútnu väčšinu v parlamente, teda v časoch druhej vlády Roberta Fica, mohli ste to stokrát opraviť, mohlo to byť zmenené v polovici roku 2012. Nič sa nedialo a až teraz prichádza, prichádza táto iniciatíva, lebo politici majú problém so slobodnými médiami.
Politici majú dostatočné možnosti reagovať, majú dostatočné možnosti vystupovať v médiách, majú dostatočné možnosti dostať svoje posolstvá, vyjadrenia aj reakcie k čitateľom, k verejnosti, ale potrebujú ešte ďalší nástroj. Toto nie je návrh v záujme slobody tlače, toto je návrh proti slobode tlače.

Ďakujem za všetky faktické pripomienky.
Najskôr pripomienka pána Farkašovského. Hovoríte o tom, že hovorím nejak nesprávne o tom, že sme si utŕžili medzinárodnú hanbu. No utŕžili. Utŕžili sme si medzinárodnú hanbu. Veď stačí sa pozrieť na vyjadrenia Medzinárodného tlačového inštitútu a predstaviteľa OBSE pre slobodu médií, tie vyznievajú úplne jednoznačne. A je to téma, ktorá je veľmi ostro v medzinárodnom prostredí sledovaná, pretože sme svedkami naozaj vrážd novinárov na objednávku nielen na Slovensku, ale aj inde v Európe. A v tomto kontexte sme naozaj utŕžili hanbu.
A čo sa týka iných krajín, o ktorých hovoríte vy aj pán kolega Senko, že majú zavedený inštitút práva na odpoveď a tam sa nad tým nepozastavujem, spomínali ste Nemecko, Francúzsko, iné krajiny. Áno, samozrejme, veď inštitút práva na odpoveď máme zavedený aj my. Ale všade vo svete, a na to zabúdate vo všetkých diskusiách, ja neviem, koľkýkrát to už opakujem, že všade je právo na odpoveď na nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje. A to, čo my kritizujeme, je, že ste tam chceli zaviesť, že má byť právo na odpoveď aj na pravdivé údaje a aj pre politikov. A jednoducho treba to len hovoriť tak, ako to je.
Pán Jarjabek, ja som nikoho neurážala. Ja som, ja som konštatovala. To, čo som povedala o pánovi Čížovi, to som povedala aj jemu, keď tu bol, ešte nebol europoslancom, boli sme spolu v niekoľkých diskusiách. Takže ja som len zopakovala to, čo som hovorila otvorene aj predtým. A hovorím to aj teraz.
Neviem, v čom som bola ja arogantná voči vám. Čo sa opačne teda povedať nedá aj vzhľadom na niektoré iné diskusie, ktoré sme spolu absolvovali.
A hovoríte mi, že klamem. Neklamem a chcem vás ubezpečiť, že nič z toho, čo mi poviete vy, mne nemôže ublížiť.
A, pán kolega Dostál. Áno, tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rámci rozpravy chcem podať môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Najprv poviem odôvodnenie.
Sme presvedčení, že súčasné znenie zákona, ktoré dáva osobe právo žiadať uverejnenie odpovede, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, je dostatočné chrániace právo fyzických a právnických osôb. Rovnako nevidíme dôvod, aby aj po uverejnení odpovede existovalo vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu aj právo na opravu.
A teraz prečítam môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Štefana Vavreka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1290).
1. V čl. I sa vypúšťa bod 2. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 4. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, skončil som.

Pán poslanec Vavrek, ja súhlasím s obsahom vášho pozmeňujúceho návrhu, keď príde na hlasovanie, tak zaň budem hlasovať.
Myslím si, že najhoršou súčasťou toho návrhu pánov poslancov Jarjabka a Číža je práve tá možnosť reagovať na pravdivé, pravdu neskresľujúce a úplné skutkové tvrdenia.
Ale - a upozornil som na to už včera - ja som včera večer v rozprave predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má štyri body a bod č. 2 znie: "V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 4." A navrhol som, aby sa o bodoch hlasovalo samostatne. A vy navrhujete, váš pozmeňujúci návrh má dva body, ktoré znejú: "V čl. I sa vypúšťa bod 2." A druhý bod znie: "V čl. I sa vypúšťa bod 4."
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám s pani poslankyňou Kaščákovou, navrhuje vypustiť body 2 a 4. Pozmeňujúci návrh, ktorý ste teraz predniesli, navrhuje vypustiť body 2 a 4. Sú to úplne identické návrhy, nie podobné, nie, nie blízke, úplne identické návrhy, ktoré budú mať úplne identický dopad na znenie zákona.
Tak ja sa chcem spýtať, že či aj vy budete hlasovať za tento náš návrh. Nemusíte hlasovať za všetky body nášho pozmeňujúceho návrhu, ale tento, tento pozmeňujúci, tento pozmeňujúci návrh je identický s bodom 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme dali s pani poslankyňou Kaščákovou. Tak by ma zaujímalo, že aký je postoj váš, prípadne poslaneckého klubu MOST - HÍD a prípadne celej vládnej koalície k identickému návrhu, ako ste teraz predložili vy.

Ďakujem pekne za vašu reakciu a budeme veľmi radi, keď zahlasujete za náš pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ale nedá mi ešte predtým, aby som nereagoval na niečo, čo tu odznelo, lebo tak ako sa viedla diskusia pri prvom prijímaní tlačového zákona a potom aj pri jeho zmene v roku 2001, tak je tu taký argumentačný boj dvoch strán, koaličnej a opozičnej. Je to normálne. Myslím si, že do parlamentu to patrí, treba o týchto veciach hovoriť, ale na druhej strane treba, myslím si, aj niektoré veci dávať do poriadku a argumentovať tak, aby tie veci boli úplne jasné a možno sa aj v rámci tejto diskusie, ja ju chápem, politicky neskresľovali a nehľadali nejakú argumentačnú databázu, ktorá svojím spôsobom má toho druhého vykresliť v opačnom a nie veľmi priaznivom, skôr negatívnom svetle.
Stále sa tu hovorí, alebo pani poslankyňa Kaščáková tu hovorila o tom, že sa tu pripravuje bič na médiá. Vôbec si nemyslím. Myslím si, že sa len upravuje mediálne prostredie a smeruje k tomu, aby občan, ktorý sa k nejakým informáciám dostával, dostal k informáciám pravdivým alebo podľa možnosti čo k najobjektívnejším. A to je tá základná úloha, myslím si, aj médií, aby pravdivo a objektívne verejnosť informovali. A myslím si, že o nič v tomto prípade iného nejde. A na to, aby táto istá objektivita, ak to nazveme, alebo informovanosť bola, samozrejme, sa hľadajú možnosti, ak sa spoločnosti zdá, že tomu tak nie je, aby sa docielilo.
No a práve preto inštitút práva na odpoveď využívajú rôzne členské štáty Európskej únie, a nielen Európskej únie, na to, aby túto problematiku riešili aj právnou, právnou normou. No a pristupujú k tomu jednotlivé štáty rôzne, dávajú tomu rôznu právnu silu, niektoré dovoľujú dokonca reagovať aj na názory kritické, dokonca dovoľujú aj na tie pravdivé informácie reagovať, ak sa dotyčná strana, ak si dotyčná strana požiada túto záležitosť.
Takže nebol by som takýto, v takomto prípade, príliš striktný a v našom slovenskom prípade nehovoril o tom, že sa tu nejakým spôsobom šije bič na médiá, pretože aj prax po období, kedy v roku, tuším v roku 2008 bol prijatý tlačový zákon, ukázala, že ten zákon v takej podobe, ako bol, nepriniesol nič drastické vo vzťahu k médiám a neboli tu nejakým spôsobom aj tie pokuty, ktoré vyplývali za možnosť toho, že médiá budú, nebudú uverejňovať odpovede dotknutej strany, že sa to veľmi neuplatňovalo.
Ale na druhej strane myslím si, že sa vytvoril tlak na vydavateľov k tomu, aby vytvorili priaznivé prostredie pre redaktorov, aby uverejňovali podľa možnosti čo najobjektívnejšie a najpravdivejšie informácie. A možno práve tým sa to dosiahlo a tých sťažností nebolo toľko a ľudia si neuplatňovali túto záležitosť. Pretože vieme, že právny poriadok umožňoval, ale možno až po niekoľkých rokoch sa dotknutá strana dostala k možnosti, aby jej odpoveď bola v médiu uverejnená, ale v tom období a v čase, kedy sa uverejňovala, už nemala žiaden význam a v podstate neplnila v tom období už ani vo vzťahu k verejnosti žiadnu informáciu a nezmenila svojím, svojím obsahom názor na vec alebo na osobu v tom čase a v tom období.
Takže toľko.
Som rád, že na druhej strane ste povedali, že sa dlho vedie táto diskusia, že sa o nej hovorí, na rozdiel od pani Dubačovej, to znamená, že je ozaj pravda, že diskusia sa vedie, sú rôzne názory, my ich prijímame aj zo strany zástupcov médií a dúfam, že aj zo strany odbornej verejnosti, ako aj ministerstva kultúry aj v predchádzajúcich obdobiach bol vo vzťahu k vydiskutovávaniu si tejto problematiky vytvorený dostatočný časový priestor.
Ale vzhľadom na to, že vedieme možno tu dlhšiu diskusiu a trvanie tohto legislatívneho procesu je trošku dlhšie, takže v súvislosti s navrhovanou zmenou, zmenou termínov, ktoré sú uvedené v texte návrhu zákona, chcem navrhnúť zmenu účinnosti a súvisiacich prechodných ustanovení práve z dôvodu tohto dlhšieho trvania legislatívneho procesu a z tohto dôvodu je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané podmienky, požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky, jej čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o).
Takže predkladám pozmeňovací návrh, ktorý znie:
V čl. I v 7. bode sa v nadpise pod § 13c slová, citujem, "1. mája" nahrádzajú slovami, citujem, "1. novembra" a v § 13c sa slová, citujem, "1. májom" nahrádzajú slovami "1. novembrom" a slová, citujem, "30. apríla" sa nahrádzajú slovami, citujem, "31. októbra".
V čl. II sa slová, citujem, "1. mája" nahrádzajú slovami, citujem, "1. novembra".
To je z mojej strany v rámci tohto diskusného príspevku všetko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán, pán poslanec Senko, no, naozaj mi to príde zvláštne, keď tvrdíte, že účelom práva na odpoveď pre politikov je, aby sa veci neskresľovali, aby občan dostal, aby sa občan dostal k pravdivým, k pravdivým informáciám. A podľa mňa, samozrejme, že sú médiá, ktoré uverejňujú nepravdivé informácie, tam máme, máme právo na opravu. To, to, čo je problém, a to, čo bol problém najmä v tom pôvodnom návrhu, je, že vaši kolegovia navrhovali, aby právo na odpoveď bolo možné využiť aj vo vzťahu k pravdivým, neskresľujúcim a úplným informáciám.
Teraz ste sa nejako v koalícii dohodli. Ďakujem MOST-u - HÍD zrejme, že toto ustanovenie, ustanovenie odtiaľ, odtiaľ vypustíte, ale ja nerozumiem, nerozumiem, ako toto vôbec mohlo niekomu napadnúť, že by, že by sa mala právna úprava aj v tomto smere vrátiť k tomu pôvodnému obsahu tlačového, tlačového zákona.
Ja si vôbec nemyslím, že ak médiá informujú objektívne, je to dôsledok toho, že existuje tu bič v podobe práva na odpovede, na odpoveď. Veď právo na odpoveď napokon sa nevzťahovalo od roku 2011 na politikov, tak neviem potom, o čom ste, o čom ste hovorili, resp. vzťahoval sa na politikov iba vo vzťahu k veciam, ktoré nesúvisia s výkonom ich funkcie, ich funkcie. Tak, tak potom to nesedí, že toto je ten dôvod, pre ktorý médiá sa snažia informovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, legislatívny proces, ste právnik, takže veľmi dobre to viete a rád to využívate tú právnickú argumentáciu, pozostáva z prvého a druhé čítania, k tomu predbieha návrh zákona. To znamená, je tu otvorená diskusia o návrhu zákona a my môžme viesť slobodnú diskusiu o tom, že či ten návrh v takej forme, ako je podaný, naplní tie ciele alebo nenaplní ciele a je tu možnosť pri druhom čítaní formou pozmeňujúcich, doplňujúcich názorov a návrhov dať zákon do takej podoby, na ktorom sa dohodne plénum Národnej rady, a možno zohľadní aj tie všetky pripomienky a návrhy, ktoré odznejú aj z opozičného tábora. A myslím si, že sa to stalo. Takže nevidím nejaký dramatický, dramatický vývoj, čo sa týka týchto záležitostí.
Samozrejme, je tu istým spôsobom dramatika a dráma z vašej strany, ktorá chce verejnosti iba podsunúť túto záležitosť, že sa tu ide niečo takéto diať. Ale ja žiadnu drámu nevidím. A nakoniec aj to, k čomu smeruje tento návrh zákona, smeruje k tomu, že sa po-čú-va-me. A návrh zákona zrejme prejde v takej podobe, ktorý bude vyhovovať väčšine v tomto parlamente. Alebo nebude. Počkajme si na výsledok hlasovania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ospravedlňujem sa všetkým, aj pánovi Dostálovi, aj pánovi Farkašovskému, ale vzhľadom na to, že páni už raz rozprávali a prihlasujú sa v podstate do debaty druhýkrát, ja som ešte v tom prvom kole nehovoril, lebo úplne zámerne som si chcel vypočuť všetkých tých, ktorí majú k tomuto návrhu zákona čo povedať.
Dovoľte, aby som len zhrnul trošku situáciu, aby sme teda vedeli, o čom hovoríme, aby sa tá debata nedostala niekde inde, kam ju určite nechceme viesť.
V prvom rade motívom toho, že sme začali hovoriť o tomto návrhu zákona, bola ústava a čl. 19. Ja som ho čítal, môžem ho prečítať ešte raz: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena." Čl. 19 ods. 2: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života." Trojka: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejnením alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe", a teraz to doplním podľa tej reality, ktorá v súčasnosti je, "okrem verejných činiteľov."
Toto bol dôvod, prečo sme vlastne s týmto návrhom prišli preto, lebo sa nám zdá, že v súčasnosti ten stav je protiústavný. A nielen to, ale ten mediálny priestor je dnes v takom stave a to je potvrdené na základe všetkých tých desiatok a desiatok rozhovorov súkromných, profesných, ktoré sme mali s novinármi, vydavateľmi, dokonca s majiteľmi, kde sme sa o tejto problematike bavili, pán Farkašovský, pán Senko, pán kolega Číž a ja, všetci sme konštatovali. Čiže to nie je, to nie je v tejto chvíli náš výmysel, všetci sme konštatovali, že ten mediálny priestor nemá rovnaké pravidlá hry. Iné pravidlá hry sú pre printové médiá a iné pravidlá hry sú pre elektronické médiá. To, čo printové médiá môžu uviesť bez pokuty, za to by elektronické médiá dostali pokutu od Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ten stav je naozaj takýto a ide o to, aby sme sa aspoň pokúsili preto, lebo ani toto nie je riešenie tohto stavu. Stále je tu nevyvážený mediálny priestor.
Tie debaty boli ešte zaujímavé z hľadiska iných vecí. Sú novinári, ktorí vám iné hovoria súkromne a iné vám hovoria na kameru s tým, že súkromne to povedať nepovedia. Taká je pravda. Inak o tejto téme sa rozprávajú novinári z elektronických médií, inak novinári z printových médií. Kým novinári z elektronických médií nám dávajú prevažne za pravdu, novinári z printových médií, resp. majitelia, to je tiež veľký rozdiel, samozrejme, medzi nimi, nám za pravdu nedávajú, pretože to chápu ako istý nový regulátor tej ich činnosti, ktorú oni prevádzajú.
Samozrejme, je to istým spôsobom regulovanie a to regulovanie bude dovtedy, kým nevznikne rovnaký mediálny priestor aj na jednej, aj na druhej strane, ktorý by vyriešila tlačová rada. Aj o tom sme sa bavili. Veľmi veľa novinárov, veľmi veľa vydavateľov by túto tlačovú radu prijalo, aby vznikla, len opäť bol problém v tom, a ten problém sa nám nepodarilo do dnešného dňa vyriešiť, aké by bolo obsadenie tej tlačovej rady. Kto všetko by v tej tlačovej rade mal byť, kto všetko by nominoval ľudí do tlačovej rady, preto, lebo iste viete, že tlačová rada v podstate na Slovensku jedna existuje. Ale tá tlačová rada je bezzubá, nemá žiadnu autoritu, nikto ju nerešpektuje a sami tí, ktorí ju určili, aby bola taká v obsadení, aká je, ju jednoducho nerešpektujú. Nerešpektujú, nemá žiadnu autoritu, čiže ako keby nebola. Ani nie je, nesankcionuje, len niečo doporučuje, dokonca tie vyjadrenia ani nie je povinnosťou uverejňovať, proste to je taká rada tlačová-netlačová.
Takže niečo, aby to bolo uchopiteľné zákonom, aby to vyhovovalo všetkým, na tom sme sa, na tejto tlačovej rade sme sa do dnešného dňa nedohodli, preto možno aj to zdržanie tohto návrhu zákona. A som presvedčený, že raz príde čas, keď tá tlačová rada naozaj ako v parlamente zasvieti a bude a dohodneme sa na tom, kto všetko do tej tlačovej rady bude nominovaný.
Dámy a páni, keby sme neprijali nič a keby sme neprijali ani čiarku z tohto návrhu zákona, už to, že sme ten návrh predložili, splnilo svoj účel v jednej veci. Nastala debata, ktorá trvá dodnes, vyjadrujú sa k tomu profesné inštitúcie. Nie je pravdou, že tá odozva, preto hovorím, že pani Kaščáková nemá pravdu, keď má toto tvrdenie, že je to absolútne všetko negatívne. Nie je to pravda preto, lebo my máme z týchto debát veľmi pozitívne poznatky. Keby tu bol kolega Číž, mohol by o nich rozprávať úplne konkrétne, úplne konkrétne dokonca o veciach, ktoré mu títo ľudia podpísali, ktoré má na papieri, a samotná snaha o tomto probléme, hovorím, sa hodnotila a hodnotí do dnešného dňa veľmi kladne, preto hovorím, bez ohľadu na to, čo prijmeme alebo neprijmeme, už to, že sa o tom rozprávame, je veľmi dobré.
Keď prijmeme čokoľvek, čokoľvek aj z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré tuná boli predostreté, ten stav bude oveľa lepší, ako je ten stav v súčasnosti. Preto považujem skutočne za veľmi pozitívne, že sme s týmto návrhom zákona prišli. A kto rozmýšľa trošku v tejto chvíli, nie zanietene predvolebne politicky, nám musí dať za pravdu.
To je tak zhruba všetko, čo by som v tejto chvíli povedal.
Ďakujem za pozornosť.