49. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom nami predkladanej novely zákona o dani z príjmov ja zavedenie zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Sadzbu dane navrhujeme znížiť z úrovne 21 % na 15 %. Zníženie sadzby dane umožní nielen stimulovať prílev nových investícií, aj dodatočné stimuly a taktiež aj daňové úľavy pre podnikateľov. Rovnako tak je možné očakávať aj generovanie domáceho inovačného potenciálu, ktorý predstavuje základný stavebný pilier pre rozvoj ekonomiky našej krajiny v odvetviach hospodárstva s vysokou pridanou hodnotou.
Slovensko sa po prijatí tohto zákona zaradí medzi krajiny s najnižšou sadzbou dane z príjmu, ktorá týmto pádom sa stane atraktívnejšia voči ostatným krajinám, pretože si myslíme, že znižovanie dane z príjmu pomáha ekonomike a prílevu nových podnikateľských subjektov.
Chcel by som upozorniť, že na finančnom výbore bol schválený pozmeňujúci návrh, ktorý znižuje počet subjektov, ktorých sa táto znížená sadzba dane bude týkať. Bude sa, znížená sadzba na úrovni 15 % sa bude týkať subjektov právnických osôb a živnostníkov, ktorých obrat nepresiahne 100-tisíc euro. Všetky ostatné subjekty, ktoré budú nad hranicou obratu 100-tisíc euro, budú mať zachovanú pôvodnú sadzbu dane, tak ako to bolo doteraz.
Ešte aby som vyhovel kolegovi Hegerovi, tak po prijatí tohto návrhu zákona v takomto znení výpadok na príjmovej stránke rozpočtu pre právnické osoby bude 41 miliónov a pre živnostníkov výpadok to bude znamenať 17 miliónov.
Ďakujem, zatiaľ to je nateraz všetko a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Magdalény Kuciaňovej, Radovana Baláža, Petra Pamulu a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1346, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1924 z 26. júna 2019 pridelila návrh poslancov zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Zároveň určila Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:
1. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 460 zo dňa 5. septembra 2019;
2. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, bol to Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 694 zo dňa 9. septembra 2019.
A nakoniec Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu zákona nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 470 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením ma zároveň výbor Národnej rady poveril za spoločného spravodajcu, aby som na tejto schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som podal pozmeňujúci návrh, ktorý by som odôvodnil nasledovne.
Navrhovanou úpravou reagujeme na zmenu sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktorej výška za dané zdaňovacie obdobie závisí od výšky dosiahnutých príjmov a preto počas zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú preddavky platené, nebude ešte známa sadzba dane. Preto sa navrhuje zmeniť výpočet poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania a po lehote na podanie daňového priznania. Zo zmeneného spôsobu výpočtu preddavkov vyplýva, že pri platení preddavkov na zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020 sa použije sadzba dane vo výške 21 %.
Teraz by som prečítal samotný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Radovana Baláža k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdalény Kuciaňovej, Radovana Baláža, Petra Pamulu a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1346.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdalény Kuciaňovej, Radovana Baláža, Petra Pamulu a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Bod č. 1. K čl. I nové body. Za doterajší bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V § 42 ods. 6 sa slová «platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň» nahrádzajú slovami «uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň».
3. V § 42 ods. 7 v druhej vete sa slová «platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky» nahrádzajú slovami «podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím».".
Doterajší bod 2 sa primerane prečísluje.
2. K čl. I, doterajší bod 2. Doterajší bod 2 znie:
"2. Za § 52zy sa vkladá § 52zz, ktorý vrátane nadpisu znie:
«§ 52zz Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1) Ustanovenie § 15 písm. b) prvého bodu v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. januára 2020.
(2) Ustanovenia § 42 ods. 6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri platení preddavkov na zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020.».".
To bol môj celý pozmeňujúci návrh. Ešte by som poprosil pána spravodajcu vyňať na osobitné hlasovanie body 3 a 4 zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ja by som len chcel požiadať, aby hlasovanie o tomto návrhu zákona prebehlo zajtra o 11.00 hodine.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Tittela, Jančulu, Evy Smolíkovej a Tibora Bernaťáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom predloženého návrhu zákona je podpora športu detí a mládeže formou dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na pomernej úhrade výdavkov, ktoré jeho zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa. Takouto formou podpory športu a mládeže sa môže dosiahnuť viacero kumulatívnych pozitívnych výsledkov. Predpokladá sa zvýšenie počtu pravidelne športujúcich detí u ekonomicky aktívnych rodičov, ktorí budú viesť svoje deti k športu pod vedením odborne spôsobilého športového odborníka pôsobiaceho u športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb v športe v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe. Tieto deti môžu predstavovať aj zatiaľ neobjavené športové talenty, ktoré v budúcnosti môžu reprezentovať Slovenskú republiku. U detí sa pravidelnou športovou činnosťou vytvárajú návyky k pohybu a k zdravému životnému štýlu. Šport prináša rôzne benefity, ako je napríklad prevencia proti obezite, zbavenie sa stresu, trávenie voľného času v kolektíve, či dosahovanie individuálnych alebo kolektívnych športových úspechov. Šport predstavuje dôležitú súčasť vývoja našich detí.
Touto navrhovanou právnou úpravou vytvára sa nový nástroj na financovanie športovej činnosti zo súkromných zdrojov. Športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v zmysle § 8 zákona o športe budú mať možnosť zabezpečiť si svoje financovanie aj takouto formou, keďže 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, bude môcť poskytnúť príspevok jeho zamestnávateľ, najviac však v úhrnnej sume 275 euro na kalendárny rok. To znamená, že v prípade, ak takýto zamestnanec vynaloží na športovú činnosť dieťaťa sumu 500 euro a viac ročne, zamestnávateľ tomuto zamestnancovi na túto športovú činnosť dieťaťa môže prispieť maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na športovú činnosť dieťaťa vynaloží menej ako 500 euro, zamestnávateľ zamestnancovi môže prispieť nižšou sumou, ktorá bude predstavovať príslušný príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca. Na pomernú časť sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času môže zamestnanec zamestnávateľa požiadať. Zamestnávateľ tento príspevok môže však poskytnúť aj takému zamestnancovi, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, ak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.
Navrhuje sa, aby príspevok na športovú činnosť dieťaťa mohol byť poskytnutý aj zamestnancom pri výkone vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z., aj štátnym zamestnancom, príslušníkom finančnej správy, príslušníkom Policajného zboru, príslušníkom Slovenskej informačnej služby, príslušníkom Národného bezpečnostného úradu, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkom Hasičského záchranného zboru, príslušníkom Horskej záchrannej služby a profesionálnym vojakom. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Tittela, Tibora Jančulu, Evy Smolíkovej a Tibora Bernaťáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1479.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1926 z 26. júna 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1479, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplýva jedenásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v štvrtej časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 7, 9 až 11 so stanoviskom gestorského výboru schváliť, osobitne o bode 8 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 184 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážené predkladateľky, predkladatelia, aj by som poďakoval za tento návrh, ktorého cieľom je podporiť športové hnutie a najmä teda šport, telesnú výchovu detí a mládeže. Viete, že sa tejto téme venujem s mimoriadnou pozornosťou už niekoľko rokov a nielen ako politik, ale aj v tom teréne a, ale s týmto návrhom jednoducho v konečnom dôsledku súhlasiť nie je možné. Nie je možné aj kvôli negatívnym skúsenostiam, ktoré máme s rekreačnými poukazmi, s príspevkami na rekreáciu z vašej dielne spred roka.
Vy vlastne dávate zamestnávateľom, no dobrovoľne, dobre, je tam to slovíčko dobrovoľne, nie je to povinné, vy dávate ale do Zákonníka práce nový prvok, ktorý v konečnom dôsledku aj s dobrým možno úmyslom, ale zaťaží zamestnávateľov, zvýši ich náklady. Áno, dobrovoľne, nemusia to zamestnávatelia robiť, nemusia. Ten, kto by chcel kritizovať viac ako ja, by povedal, ale ani príspevky na rekreáciu do 49 zamestnancov neboli povinné a budú, hej? Čiže otvárate nejaké ďalšie dvere, komplikujete ďalšou komplikáciou nielen Zákonník práce, ale aj daňový systém, a to sa mi nepáči. A by som prešiel od kritiky ku konštruktívnej, konštruktívnemu pohľadu na vec.
Športové poukazy, o ktorých sa v zákone o športe hovorí a píše od roku 2016, odkedy je tento zákon prijatý, a dva-tri roky dozadu, odkedy sa o ňom vlastne začalo diskutovať, športové poukazy mali byť financované zo zdravotného poistenia. Predstavte si, že my máme v jednom ročníku asi 50- až 60-tisíc detí podľa sily toho generačného ročníka, predstavte si, že aktívne z toho ročníka športuje povedzme polovica detí, no bodaj by to boli všetky, ale nech je to polovica, 30-tisíc, a predstavte si, že hodnota toho športového poukazu financovaného zo zdravotného poistenia by bola 100 eur. To znamená prakticky 10 eur mesačne, keď vezmeme jeden školský rok, ktorý má desať mesiacov. Tridsaťtisíc krát 100, 300, 3 milióny, 3 milióny eur na jeden vekový ročník, keď to urobíme pre prvých päť školských ročníkov, prváci až piataci povedzme, tak 15 miliónov. Viete, koľko peňazí sa točí v systéme zdravotného poistenia? No ja to neviem presne, ale je to niekde okolo 5 miliárd. Skúste si predstaviť 5 miliárd a 15 miliónov. Pätnásť miliónov, to je také zrniečko prachu oproti tej veľkej kope peňazí, ktorú máme v zdravotnom poistení. To je nič. Takto to treba urobiť. Takto to treba urobiť. Športové poukazy, ktoré dostanú rodičia, ktorí o nich rozhodnú, tým podporia športové kluby zdola, dajú tie peniaze alebo ten poukaz zo zdravotného poistenia tomu klubu alebo, čo ja viem, centru voľného času, alebo povedzme škole, ktorá má nejaké aktivity, oni sami tak rozhodnú a tak podporia to, čo v tej telesnej výchove alebo športe pre mladých je dobré.
Ďalšia vec, daňové výhody. My tu máme teoreticky zavedený sponzoring v zákone o dani z príjmov voči športu, teoreticky, pretože v praxi to, bohužiaľ, nefunguje, lebo je to napísané tak, ako úradníci na ministerstve financií rozhodli, ale nie tak, ako by prax potrebovala. Túto myšlienku treba oživiť, opraviť a umožniť mikrosponzoring aj rodičom. Možno je to trošku teraz už odvážne, čo hovorím, ale možno sa peniaze vedia nájsť, keď už ideme do daňovej oblasti. To znamená, ak rodič dá zo svojho stovku, vykáže si to v nejakom tom daňovom priznaní, ročnom zúčtovaní, 200, super odpočet, super odpočet, zo 100 eur je 200 eur, čiže nehovorím o žiadnych super číslach, tak sa to zvyklo označovať, čiže nie sú to žiadne super, super čísla, ktoré by rozvrátili štátny rozpočet, ale ak by bola takáto dohoda, tak aj cez ten daňový systém sa takto podporia tí rodičia, ktorí financujú nejakým spôsobom ten šport, telesnú výchovu svojho dieťaťa.
Ten šport nie vždy je lacný, nie vždy je zadarmo. Niečo to stojí a my, prosím, hľadajme spôsoby, ako šport detí a mládeže financovať. Ja som za. Povedal som vám dva návrhy, ako by to mohlo byť urobené, ale s tým, aby sme nepriamo zaťažovali zamestnávateľov a komplikovali už aj tak prekomplikovaný Zákonník práce, s tým ja jednoducho súhlasiť nemôžem.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja by som len chcel pána kolegu Mihála informovať, že tak ako povedal, že tento príspevok je dobrovoľný a zajtra o deviatej hodine budem predkladať zákon na podporu, o fonde na podporu športu, v ktorom práve bude sa riešiť športový poukaz, ktorý presne teda nebude v tejto jeho kompetencii. Takže odtiaľ budú športové poukazy riešené. Takže preto by som aj zareagoval, že budem rád, keď sa zúčastní tej debaty.

Vážený pán predsedajúci, poprosím, aby sa o tomto návrhu zákona hlasovalo zajtra o jedenástej hodine, teda 18. 9. 2019. Ďakujem.

106,
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. V roku 2014 bol prijatý zákon o sociálnej práci, ktorý okrem iného definuje, že sociálna práca je aj špecializovaná odborná činnosť. To znamená súbor pracovných činností užšieho zamerania, na výkon ktorých je ustanovený osobitný kvalifikačný predpoklad. Teda absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávania programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce, viď § 5 ods. 2.
Zákon o sociálnej práci hovorí, že sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce plus špecializačné vzdelávacie programy ustanoví vláda nariadením, viď § 5 ods. 5 a § 13 ods. 4. Zákon o sociálnej práci v § 46 ustanovuje, že sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu prácu v špecializačnom odbore ustanovenom v nariadení vlády, musí absolvovať potrebné špecializačné vzdelávanie do 31. 12. 2020.
Začiatkom roka 2016 bolo prijaté nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. Toto nariadenie vlády ustanovuje:
a) sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce, t. j. sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela,
b) špecializačné vzdelávacie programy, sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela,
c) štandardy špecializačných vzdelávacích programov.
Špecializačné vzdelávacie programy môžu vzdelávacie inštitúcie realizovať len na základe udelenej akreditácie od Akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania.
Od roku 2016 požiadala o akreditáciu len jedna vzdelávacia inštitúcia, aj to len na jeden špecializava..., pardon, špecializačný vzdelávací program, a to sociálna kuratela. Z toho vyplýva, že ak do 31. decembra 2020 sociálni pracovníci neabsolvujú akreditované špecializované vzdelávacie programy, nebudú spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti.
Podľa zákona o sociálnej práci musia do konca roku 2020 splniť podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu všetci sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci. Títo vykonávajú činnosť v rámci štátnej správy aj samosprávy. Nariadenie vlády ustanovuje, že príprava na vyššie uvedené špecializačné vzdelávacie programy trvá najmenej dvanásť mesiacov a najviac osemnásť mesiacov. Tým môže nastať situácia, že výkon vyššie uvedených činností bude ohrozený, pretože sociálni pracovníci nebudú kompetentní vykonávať tieto činnosti.
Z tohto dôvodu navrhujeme predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2022. Predĺžením obdobia sa vytvorí priestor pre akreditovanie ďalších vzdelávacích inštitúcií a následne aj pre splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu pre sociálnych pracovníkov vykonávajúcich špecializované odborné činnosti.
Okrem toho sme na výbore pre sociálne veci dňa 10. 9. 2019 jednohlasne naprieč politickým spektrom schválili pozmeňujúci návrh, ktorý som predložila. Vznikol po rokovaniach v letných mesiacoch spolu s Komorou sociálnych pracovníkov, asistentov sociálnej práce a zástupcov ministerstva práce a nás ako poslankýň Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Týka sa jednak hospodárenia a pravidiel odmeňovania v Komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorých schvaľuje snem komory, ako aj pravidiel prerušenia členstva v komore a s tým súvisiacich poplatkov.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.