49. schôdza

Pani poslankyňa Červeňáková, nech sa páči.

Vážení navrhovatelia, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, zákon priznáva ženám, ktoré vychovali jedno a viac detí nárok na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. S cieľom podpory rodičovstva je správne motivovať aj takýmto spôsobom občanov k zakladaniu rodín. Chcela by som upriamiť pozornosť na skupinu žien, ročníky 1958, ´59, ´60, ktoré vychovali dve deti. Práve pri týchto ženách sa adekvátne nezohľadňuje počet detí. Považujem to za diskriminačné, že len týmto ročníkom sa nebudú adekvátne odpočítavať deti. Práve ročníkom päťdesiatosem, deväť, šesťdesiat bol dvakrát predĺžený odchod do dôchodku a ešte aj zrušené odpočítavanie dvoch detí.
Samozrejme sa zdvihla veľká vlna nespokojnosti. Bolo to vyše 100-tisíc žien a ja som si až minulý týždeň uvedomila, že do tejto kategórie patrím aj ja. Samozrejme, že sa nečudujem týmto ženám, lebo sú, žiaľbohu, sú, sme diskriminované. Žiadame spravodlivosť pri výpočte odchodu do dôchodku.
Pýtam sa, ako je to možné, že keď bola schválená ústava, hoci ja som bola proti, zdržala som sa, je to pravda, ale aj tak, máme schválenú ústavu, pýtam sa, prečo ju neakceptujeme? Prečo neakceptujeme ústavný zákon č. 99/2019 Z. z., ktorý je platný od 18. 4. 2019, kde sa hovorí: "Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe o 6 mesiacov, ak vychovala jedno dieťa a 12 mesiacov, ak vychovala dve deti".
Možno sa zdá niekomu malicherné naťahovať sa kvôli pár mesiacom, ale častými zmenami sa nám ženám aj v minulosti značne navýšil odchod do dôchodku. Ak deklarujeme, že sme demokratická krajina, právny štát, tak v tom prípade by mala byť dodržaná legislatíva a spravodlivosť. A kde je, pýtam sa, úcta voči ženám, ktoré v podmienkach neporovnateľných s vyspelými krajinami, sú pilierom rodiny ako základu každej krajiny? Tieto ženy, my ženy sme vychovali deti, ktoré už prispievajú do sociálneho systému a ich matky zažívame diskrimináciu. Sama som matka dvoch detí a viem, ako, aká je táto situácia veľmi citlivá. Či sa nám to páči alebo nie, rodina, výchova detí, je, žiaľ, je hlavne na matke. Viac na pleciach ženy. Byť matkou znamená na dlhé roky mať dva úväzky, pracovný, vďaka ktorému žena prispieva do rodinného rozpočtu, odvádzame dane štátu, ten druhý s láskou starať sa o svoje deti a svoju rodinu.
Vážené dámy, vážení páni, pred voľbami chodíme medzi ľudí, pozeráme sa im do očí, podávame ruky, sľubujeme istoty a lepší život, lenže tento návrh je jeden z príkladov netolerancie žien. Takto to nevidím len ja, ale aj ženy dotknutých ročníkov. Boli sme zvolení aj ročníkom žien 1958, ´59, ´60, dali nám dôveru, že ich budeme v parlamente zastupovať.
Preto ešte raz všetkých vás chcem požiadať o zamyslenie sa a odstránenie diskriminačného návrhu zákona voči nám ženám. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Tomáš, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, veľmi pekne ste hovorili o ženách a o ženách matkách a oni si to bezpochyby vrátane vás zaslúžia. Dokonca si nemyslím, že je nejaký problém, že my muži sa snažíme v parlamente riešiť tento problém, ako poznamenala pani kolegyňa Krištúfková, pretože pokiaľ by sme ho riešiť nechceli, tak potom by sme boli obviňovaní z toho, že nám na ženách nezáleží. Verte mi, že nám záleží veľmi, ale ani vy, pani poslankyňa, ako ste priznali, ste nehlasovali za ústavu, ktorá opätovne zaviedla úľavy na deti pre ženy, ani vy ste nehlasovali. Čiže jedna vec je pekne hovoriť, druhá vec niečo pre tie ženy urobiť a my sme to urobili.
A odmietam, že sme netolerantní k týmto trom ročníkom, pretože to by platilo vtedy, pokiaľ by sme tú situáciu neriešili vôbec, že by sme sa na to vykašlali, že by sme s nimi nehovorili a nepriniesli aspoň nejaký návrh, ktorý vylepšuje ich postavenie. Žiadna netolerancia, naopak, snaha o riešenie. Ak to nie je dosť, ak to nie je dosť, tak budeme sa baviť ďalej. Ja vám za seba za poslanca môžem povedať opäť, že tak, ako som s vami sedel, budem sa s vami baviť, napriek tomu, že nie som predkladateľ zákona, som len spravodajca, ale hlásim sa k vyriešeniu tohto problému a môžete si byť isté, že to tak bude.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Verešová.