49. schôdza

Ďakujem pekne za faktické. Najprv pán Bublavý. No, kto teda čítal ten zákon alebo nečítal, dovolím si teda zacitovať z § 2 ods. 1: „Na priznanie kompenzačného príspevku je oprávnená fyzická osoba, s ktorou bol z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky skončený pracovný pomer.“
Prosím pekne, jediný útlmový program schválený vládou Slovenskej republiky je ten, ktorý sa týka Hornej Nitry. Dôvodová správa: „Cieľom návrhu zákona je zmiernenie sociálnych dopadov a odškodnení pre stratu príjmu z činnosti baníkov so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach. V procese transformácie uhoľného regiónu sú zo sociálneho a ekonomického hľadiska najviac ohrozenou skupinou.“
Stále sa bavíme o uhlí, ja som vám tam vymenoval ďalšie nerasty, o ktorých sa bavíme, a vy priamo v zákone teda tvrdíte, že ja som ho nečítal, a priamo v zákone si oponujete s tým, čo hovoríte.
Druhá vec, to, čo som namietal, že tu sa jedná o vytváranie lacnej pracovnej sily pre HBP. Opäť ste mi potvrdili to, čo som povedal. V ani jednom v tom ods. 2, ani v jednom v tom písmene nie je uvedené, že to nebude vyplácané ľuďom, ktorí si nájdu prácu. Sú tu iba osobitné príspevky, starobný dôchodok a tak ďalej. Jednoducho opäť ste mi iba potvrdili to, čo som ja, na čo som ja v tomto celom upozorňoval. To, že existuje nejaký osobitný príspevok, tento sa mohol iba rozšíriť.
Ale dostanem sa k pánovi Panáčkovi, prečo nemá na to táto vláda morálne právo. To je ten dôvod, pretože ten región, tú, ten marazmus tam ona dlhodobo vytvárala, ona to tam dlhodobo držala a teraz sa ide hrať na nejakého martýra. Máme tu proces a plán transformácií, my sme predkladali desatoro pre Hornú Nitru pred dvoma rokmi, to sú veci, to, čo som ja hovoril, poďme ľudí naozaj naučiť tie ryby chytať, a nie, a nie im ich pchať, aby, a odsudzovať ich na ten zánik. Takže poďme sa naozaj pozrieť na to, kto to s tými ľuďmi naozaj myslí dobre.
A, Ondrej, potom tebe poviem osobne viacej.

Dobrý deň. Takže, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja teda možno predostriem taký trošku iný pohľad, ktorý zodpovedá tej pozícii, v ktorej sa ja nachádzam, keďže som primátorka mesta Prievidza, a v našom meste teda žije veľa baníkov, veľa rodín je spätých s baníctvom a naozaj majú k tomuto veľmi silný vzťah.
Ja som v máji 2017 u nás v regióne otvorila diskusiu, ktorú som nazvala pracovne Vyfárajme z neistoty, a vtedy som začala hovoriť o tom, že bude treba riešiť, čo bude, keď skončí ťažba uhlia. Bola to veľmi ťažká situácia, pretože u nás ľudia boli zvyknutí stále na to, že tie bane tu boli, a mali takú predstavu, že snáď budú navždy a nechceli počuť tú pravdu, že tá ťažba raz skončí, či už to bude z dôvodu toho, že uhlie je neobnoviteľný zdroj energie, alebo z dôvodu aj európskej legislatívy. Už vtedy som upozorňovala na to, že túto situáciu treba riešiť, pretože je to len otázka času, a v náväznosti teda na tú prvú aktivitu som v októbri 2017 usporiadala okrúhly stôl, kde som teda pozvala aj zástupcov vlády, zástupcov zamestnávateľov rôznych organizácií občianskeho sektora, aby sme spoločne začali diskutovať o tom, čo treba na Hornej Nitre urobiť. Bohužiaľ, v tom období predstavitelia vlády neprijali pozvanie a neboli ochotní diskutovať na túto tému, pretože ja ako primátorka mesta som pre nich nebola partnerom.
V neskoršom období som s touto témou vystúpila na stretnutí Združení miest a obcí Hornej Nitry, kde teda som túto tému otvorila, a postupne vznikol taký úzus, že sa združenie teda pridalo k týmto aktivitám a začalo sa o tejto veci teda otvorene na Hornej Nitre diskutovať. V ďalšom období sme sa stali ako Prievidza a Horná Nitra súčasťou platformy pre uhoľné regióny, kde teda uhoľné regióny v procese transformácie, čo, samozrejme, pre náš región je dobrá správa, pretože sa dá predpokladať, že bude k nám smerovať pomoc z Európskej únie. Zatiaľ však môžme stále hovoriť len o nejakých predpokladoch, pretože žiadne ešte konkrétne informácie ani teda prostriedky región nedostal, takže sme naozaj len zatiaľ pri riešení celej tejto veci.
Neskôr teda vznikol Akčný plán rozvoja Hornej Nitry, ktorý spočiatku teda sa rodil ťažko, neskôr však, treba povedať, že naozaj bol otvorený a mali do tohto procesu právo vstúpiť všetci, ktorí teda mali o túto tému záujem, ktorí chceli diskutovať, a vznikol akčný plán, ktorý dokonca teda schválila vláda uznesením č. 336/2019, a vláda súčasne uložila ministerstvu hospodárstva a ministerstvu práce, sociálnych vecí, aby pripravila vlastne zákon, ktorý by riešil kompenzáciu pre baníkov.
Z tohto je teda zrejmé, že tento zákon mal byť pripravený ako vládny, dnes je predložený ako poslanecký, čo aj ja teda vnímam čiste ako politickú aktivitu, pretože keď teda sa to už išlo riešiť aj na úrovni poslancov, tak som sa mohla zapojiť napríklad aj ja, pretože kto iný má na tom záujem, aby sa to tam riešilo, keď nie ja. Takže vnímam to ako politickú aktivitu pred voľbami, ale treba povedať, že naozaj ten zákon, ktorý je pripravený, má viaceré nedostatky.
V prvom rade chcem poukázať na to, že rieši pomoc pre baníkov, ktorí pracujú v podzemí a napr. sa nezaoberá ľuďmi, ktorí pracujú na povrchu, častokrát títo ľudia boli práve že preradení na pracovisko z dôvodu nejakého zdravotného stavu zhoršeného, čiže pomoc pre týchto ľudí nerieši. Na rozdiel od kolegu teda Karola Galeka ja mám trošku iný názor, ja si myslím, že tí ľudia si tú pomoc zaslúžia, že majú právo na to, aby ten kompenzačný príspevok dostali, pretože naozaj mnohí teda majú rôzne zdravotné obmedzenia. Tá práca je dosť, je dosť taká, ťažšie sa budú z tejto práce ľudia rekvalifikovať na, na iné pracovné profesie, a teda je predpoklad, že dosť veľká časť tých ľudí, ktorí tam pracujú, naozaj bude mať s týmto problém, čiže tento krok ja, možno nie je systémový, ale považujem ho za riešenie tej situácie a ja ho v zásade teda podporujem, aj keď teda poviem ďalšie výhrady k tomu, ktoré mám.
Treba povedať, že máte pravdu v tom, že rieši podporu pre baníkov a sú tam aj iní zamestnanci iných odvetví, ktorí trebárs budú dotknutí tou ťažbou, napr. aj zamestnanci v elektrárňach niektorí, ktorí teda pracovali, a naozaj sa to týka len teda zamestnancov baní.
Ďalšia vec je, že treba povedať, že už v súčasnosti sa tam ľudia prepúšťajú, tá situácia je taká, že dnes rádovo v desiatkach ľudí ľudia už odchádzajú, a na druhej strane ja môžem povedať, že práve už aj tí, čo boli prepustení, tak tí tú kompenzáciu nedostanú a dostanú teda kompenzáciu tí, ktorí, ktorí budú, ak teda ten zákon bude schválený.
Musím súhlasiť s vami, že nemá úplne logiku to, že kompenzáciu budú dostávať aj mladí ľudia, ktorí teda tam robia minimálne po dobu troch rokov, nie päť rokov, ako včera hovoril pán Baška, je to tri roky, a teda títo ľudia takisto získajú nárok na kompenzačný príspevok a je to aj také, by som povedala, nespravodlivé voči tým ľuďom, ktorí tam naozaj robia 15 a viac rokov, že vlastne budú mať rovnaké, alebo teda to zvýhodnenie tam, teda ten príspevok je nižší, je po kratšiu dobu, ale teda budú ho tiež poberať.
Treba ďalej hovoriť o tom, že nie sú, pokiaľ hovoríme o nejakých ďalších podporných schémach, tie zatiaľ teda nemajú žiadnu konkrétnu podobu. Pokiaľ hovoríme o nejakom odstupnom, tak to je zákonný nárok zamestnancov, ktorí oni získavajú. Viem, že bola otvorená debata, čo sa týka odstupného, že by teda dokonca z Európskeho globalizačného fondu sa malo žiadať tie finančné prostriedky na odstupné, čo tiež považujem teda za značne diskutabilné, lebo naozaj, pokiaľ sa jedná o odstupné, to by malo vyplácať Hornonitrianske bane, a nie teda používať na to prostriedky Európskej únie. Treba povedať, že ale o tejto veci nie je rozhodnuté, je to v procese, a teda dnes ťažko predpokladať, ako to ešte celé vlastne dopadne.
Čo je nedostatkom tohto zákona, je, že teda v dôvodovej správe je uvedené, že by mal predkladateľ zámer, aby bolo, boli títo poberatelia oslobodení alebo dôchodkovo poistení ako poistenci štátu, ale nerieši sa tam vlastne zdravotné, nerieši sa tam teda zdravotné poistenie, či bude prispievať, alebo nie, a ďalej sa tam nerieši ani to, či bude oslobodený od dane z príjmu, alebo nebude. Rovnako je pravdou, že v zákone je vlastne, teda k zákonu, čo sa, bolo priložené vlastne vyjadrenie, stanovisko ministerstva financií, že teda nie je zabez..., nie je jasne zrejmé, odkiaľ teda tie finančné prostriedky na to budú, a toto, táto otázka teda nie je vyriešená, čo je chybou, a myslím, že to je aj práve dôsledok toho, že to neprešlo tým riadnym procesom v rámci medzi..., medzi..., teda pripomienkového konania, takže to je, myslím, ten dôsledok toho, ktorý tam nastal.
Čo sa týka tých rekvalifikácií, v podstate podľa tých informácií, ktoré máme, na rekvalifikácie by mali byť vyčlenené finančné prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje. Čo sa týka týchto finančných prostriedkov, naozaj budeme, bude treba skutočne zvážiť, pretože, poviem to veľmi zjednodušene, podľa tých informácií, ktoré zatiaľ máme, že ľudia by mali dostávať, 6 až 8 mesiacov by mala byť refundovaná mzda, pokiaľ budú v procese rekvalifikácie, a na druhej strane je fakt, že tie prostriedky sa vynaložia, keď ten zamestnanec skončí ten pracovný pomer, akú bude mať motiváciu ísť do práce, keď bude môcť získať zase kompenzačný príspevok, keď sa zaeviduje na úrade práce. Čiže toto je otázka, ktorá tu legitímne podľa mňa vzniká, a treba tiež teda sa ňou zaoberať.
Ja tento zákon do druhého čítania podporím. Ja verím, že v tom druhom čítaní sa odstránia tie nedostatky, o ktorých som hovorila, z hľadiska teda toho poistného, a teda hovorím, i keď to riešenie systémové nie je, ale je to pomoc pre tých ľudí, ktorí tam odpracovali roky, a myslím, že si to zaslúžia.
Ďakujem pekne.

Iba zopakujem, Katka, niektoré tie veci, ktoré si aj ty uviedla a ktoré som predtým vravel.
Tento zákon, sama si upozornila, nie je systémový. A, bohužiaľ, nie je systémový. Systémový zákon sa naozaj rieši tak, že máme problém a ideme ho vyriešiť v prospech ľudí. Ale tento zákon nerieši nič v prospech ľudí, ale rieši čisto-čiste otázku, ako získať zopár hlasov na Hornej Nitre pre stranu SMER a ako zabezpečiť lacnú pracovnú pre Hornonitrianske bane Prievidza.
Tiež si vravela o tom, že tí ľudia, tí baníci si túto kompenzáciu alebo takýto príspevok zaslúžia. Ja som na 100 % s tebou, ja takisto s týmto súhlasím. Ale keď to máme urobiť systémovo, tak naozaj najprv treba zohľadniť aj ten proces transformácie, ktorý, ako si sama povedala, ešte ani len nezačal. Ešte stále v rámci tej platformy neboli vyčlenené žiadne finančné prostriedky a my už ideme dnes stavať ten dom od tej strechy a jednoducho posúvať z toho štátneho rozpočtu, z eurofondov, neviem odkiaľ, jednoducho peniaze.
No a veľmi dobrá otázka, ktorú si tam položila, čo s tými, ktorí už dnes odchádzajú. Čo s tými, ktorí pracujú v slovenských elektrárňach? Čo s tými, ktorí sú tým obslužným personálom? Pretože naozaj tento zákon rieši iba tých, ktorí budú, až keď začne transformácia, prepustení, to znamená a až a iba tí, ktorí pracujú v tej, v tom, v tom podzemí. Takže naozaj, načo, načo je takýto zákon? Prečo sme naozaj nepozreli sa radšej na ten zákon o oslobodenom príspevku baníkom z ’87., a tam sa toto všetko nevyšpi..., nevyšpi..., á, pardon (reakcia z pléna), dobre, vyšperkovalo. Povedzme. Ďakujem veľmi pekne.
Takže tento zákon podľa mňa, nie je nijako systémový, a hoci tie kompenzácie tým ľuďom patria, ale nie teraz. Toto sa má riešiť v ’20.-’22. Dnes sme mali riešiť osobitný príspevok baníkom. To by úplne stačilo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani primátorka, ďakujem, že vy ste pristúpila k zákonu, k návrhu zákona konštruktívne, nie ako pán Galek, ktorý len kritizuje, a je tam trošku naozaj tej, tej závisti z toho, že nie je spolupredkladateľom takéhoto zákona.
A je potrebné si naozaj uvedomiť, že ľudia, baníci, ktorí krvopotne si zarábali na svoje živobytie, či už pre seba, alebo aj pre svoje rodiny, tak prídu o prácu kvôli tomu, že jej ide útlm baníctva, tak ešte takýmto ľuďom budeme závidieť kompenzačné príspevky. Hlavne sa jedná o starších ľudí, ktorí, ktorí majú krátko pred možnosťou ísť do dôchodku, tým dávame väčšie možnosti dostať príspevku. Tak naozaj tu je potrebné pristupovať k tomu zodpovedne.
Ja si myslím, že takýto návrh zákona je potrebné podporiť nielen v prvom čítaní, ale aj v druhom, aby, aby títo ľudia, ktorí si zarábali krvopotne v podzemí na svoje živobytie, aby na tejto kompenzácie mali naozaj nárok. A je to tam odstupňované podľa rokov, kto koľko pracoval, a potom je tam, keď bol niekto 3 roky, tak má nárok na 1 rok, ale to je plus-mínus okolo 200 eur. A tí ľudia, ktorí boli 15 až 30 rokov, tak tam je možnosť, že by ten kompenzačný príspevok dostávali 800 eur. Tak to nie sú také financie, ktoré je potrebné závidieť. Ale je potrebné im držať palce, aby si ešte mohli nájsť prácu v lokalite, kde tá práca, momentálne nie je jej tam nazvyš. Takže je to potrebné chápať aj z takéhoto pohľadu.
Takže pevne verím, že pani primátorka podporí tento návrh zákona aj v druhom čítaní.
Ďakujem.

Pán poslanec Panáček.

Pani kolegyňa, správne hovoríte, že už v roku 2017 ste otvárali diskusiu k tejto problematike. Ale nie ste primátorkou prvý rok a viete, že diskusia je pekná vec aj diskutovať sa dá, ale treba aj nejaké riešenia nájsť.
Pán kolega Galek môže tuto predkladať, písať komentáre, chodiť kade-tade a rozprávať, ako im chce pomôcť, ale reálne neurobil nič. Čiže v tom je ten rozdiel, že tu je návrh zákona, ktorý, nevravím, že možno nerieši všetky detailné aspekty, ktoré prax ukáže, a je možnosť ich vyriešiť v druhom čítaní, ale je tu aspoň nejaké riešenie tohto problému na Hornej Nitre.
Takže v tomto, si myslím, že je rozdiel medzi nami.

Pán poslanec, nemôžem súhlasiť s tým, že ja som nič neurobila. Práve naopak, ja si myslím, že... (Reakcia z pléna.) Prosím? Takže ja myslím, že každý, kto situáciu pozná, vie, že som urobila. V tomto pravdu teda určite nemáte.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona. Nie je to úplne téma, ktorej sa venujem, ale práve preto, že sociálny výbor je gestorským výborom, tak si považujem za správne už pri posunutí prípadom do prvého, z prvého do druhého čítania pri toto zákone ustriehnuť isté legislatívne a odborné náležitosti.
Ja som komunikovala pri téme tohto zákona jednak s predkladateľmi, včera sme si vydiskutovávali niektoré odborné otázky k tejto téme. Kontaktovali som aj ministerstvo práce, konkrétne som si vyžiadala stanovisko zo sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, takisto som si vyžiadala stanovisko zo sekcie práce i zo sekcie sociálnej a rodinnej politiky aj z ministerstva financií. Takže myslím si, že bude ešte dosť práce, kým vycibríme tento zákon a naplní ten cieľ, ktorý je taký nosný práve pre osoby, ktorých sa to dotýka, a to pre baníkov.
Cieľom návrhu zákona je zmiernenie sociálnych dopadov a odškodnenie pre stratu príjmu z činnosti baníkov so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, ktorí prídu o zamestnanie z dôvodu útlmu banskej činnosti, ako aj zabezpečení nákladov poistenia na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
V procese transformácie uhoľného regiónu sú zo sociálneho a ekonomického hľadiska najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva práve zamestnanci ťažobného priemyslu v hlbinných baniach. U starších zamestnancov, ktorí pracujú v ťažobnom priemysle dlhodobo, sa dá predpokladať absencia skúseností so zmenou zamestnania a skúseností s procesmi súvisiacimi s nezamestnanosťou, komunikáciou s úradmi a zamestnávateľmi a aktívnym hľadaním si nového zamestnania. Skorším ukončením ťažby, teda útlmom, bude dochádzať k predčasnému odchodu zamestnancov baní, ktorí najmä vzhľadom na vek nebudú schopní adaptácie na nový druh povolania.
Práve v predloženom návrhu zákona sa okrem iného zavádza inštitút kompenzačného príspevku pre zamestnancov, ktorí z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky skončili pracovný pomer v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, ktorý vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a v tejto súvislosti sa zároveň navrhuje, aby osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok baníkom, bola dôchodkovo poistená ako tzv. poistenec štátu.
V tejto súvislosti považujem v úvode za potrebné uviesť, myslím, že to tu sčasti aj odznelo od kolegu... (Reakcia z pléna.) Pardon, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 336 z 3. 7. 2019 schválila Akčný plán transformácie regiónu Horná Nitra, ktorý zabezpečí transformáciu ekonomiky regiónu.
Práve týmto uznesením, v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny bola ministrovi hospodárstva a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny uložená úloha pripraviť právnu úpravu týkajúcu sa sociálneho zabezpečenia a osobitného príspevku pre baníkov a možností pre vytvorenie podmienok skoršieho odchodu zo zamestnania a nemožnosti ďalšej adaptácie na iný druh práce. Takže tuná sa zastanem trošku kolegov, že práve to vyplýva z tohto nariadenia. Na tejto úlohe pracoval aj minister hospodárstva, aj minister práce. A práve taký ten, ani by som to nenazvala problémom, ale to vyjasňovanie si ešte stále prebieha práve medzi týmito dvoma rezortmi.
V rámci rokovaní zástupcov ministerstva hospodárstva, zástupcov baníckych odborov Hornonitrianskych baní Prievidza a zástupcov ministerstva práce bol vyrokovaný istý kompromis, na základe ktorého by sociálne zabezpečenie baníkov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky dotknutých transformáciou bolo riešené primárne prostredníctvom nového osobitného príspevku, ktorým by bol ustanovený (zaznievanie gongu) v zákone upravujúcom osobitný príspevok baníkom, resp. v osobitnom zákone, pričom náklady na výplatu príspevku mali byť hradené z kapitoly ministerstva hospodárstva. Dotknutí baníci by boli počas obdobia poberania tohto príspevku dôchodkovo poistení ako poistenci štátu, pričom výška sadzieb a vymeriavacieho základu by bola rovnaká ako napríklad u opatrovateľa osobných asistentov.
Ako som už spomenula, tak tie vyjednávania medzi ministerstvom hospodárstva, a hlavne by sa to dotklo zákona č. 98/1987 Zb., a, naopak, ministerstva práce, tam ide o zákon 461/2003 Z. z., neustále tie rokovanie prebiehajú a ja akurát chcem upozorniť na to, aj sme sa včera o tom rozprávali, že je momentálne diskutabilné, nakoľko je navrhovaná právna úprava zavedenia inštitútu kompenzačného príspevku totožná s pôvodným zámerom, a teda požiadavkami baníckych odborov.
Ja práve budúci týždeň budem mať na návšteve aj kolegov predkladateľov, aj baníkov, aj zástupcov z ministerstva práce a ešte to budeme legislatívne a odborne čistiť tak, aby tieto požiadavky baníckych odborov boli naplnené v čo najvyššej miere. Deklarovaným zámerom bolo primárne zabezpečiť baníkov, ktorí nie sú schopní rekvalifikácie a opätovného zaradenia na trh práce v inom odvetví, pričom cieľ zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie je podľa môjho názoru vo svojej podstate diametrálne odlišný.
Takže nebudem sa tu viacej rozrozprová..., rozkecávať, ale naozaj tak ako je momentálne nastavený zákon, či už ide o poistné, alebo pripomienky zo sekcie práce, alebo sociálnej a rodinnej politiky, je potrebné naozaj vydiskutovať takisto z ministerstvom financií a ja vás prosím, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme mali priestor a čas tieto pripomienky zapracovať a pomôcť ľuďom, ktorí vykonávajú náročnú prácu.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou, pán poslanec Galek, nech sa páči.

Pani Bašistová, ďakujem veľmi pekne za potvrdenie toho, že naozaj tento zákon stále nie je dopracovaný. A myslím si, že ste to tam veľmi, veľmi, veľmi dobre povedali toto, teda aspoň ja som to tak prečítal medzi tými riadkami. Toto má byť vládny návrh zákona (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktorý riadne prejde medzirezortným pripomienkovým konaním, a nie, že toto všetko teraz naozaj dobiehame a látame, látame na kolene.
Ďakujem.