49. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič.

Kolegovia, kolegyne, uvedomujem si, že mnohí, ktorí to hrajú tak všeobjimajúco na konzervatívnych a liberálnych voličov, tak radšej teraz sú zalezení - aj včera, aj dnes - niekde v tichu poslaneckých kancelárií a spoliehajú sa na to, že nejako to prehrmí a nebudú sa musieť postaviť čelom k tejto otázke.
Zároveň chcem povedať, že sme v podstate v pasci našich predkov, ktorú nám nadstavili, keď, myslím, že v roku 1957 komunisti, alebo teda vtedajší poslanci schválili, že už bude normálne robiť niečo, čo dovtedy normálne nebolo, že takzvaná, ako dnes hovoria ultraliberáli, že dáme právo žene rozhodnúť, tak dovtedy to bolo brané, že je to dar, je to dar Boží, žena je v požehnanom stave a malo by to byť hlavne, cieľom rodičov je, aby to dieťa sa narodilo.
Skúsme sa teraz predstaviť, že my sme, alebo zajtra, alebo dnes o 11.00 hod. by sme hlasovali o návrhu zákona, kde by sme povedali, že dáme matkám aj ďalšie právo, že dáme im právo rozhodovať o živote postihnutých detí, ktoré sú v ich opatere. Že jednoducho žena vzhľadom na to, že to dieťa nie je svojprávne, že jednoducho nedokáže sa postaviť na vlastné nohy, nedokáže sa samé nakŕmiť, nedokáže ísť samé na vécko, tak ak takéto dieťa má matka doma, tak jej dnešným dňom o 11.00 hod. odhlasujeme právo, aby sa slobodne rozhodla, či ho zabije alebo či ho nechá žiť.
A posuňme sa potom o 62 rokov ďalej, do roku 2081, to je presne doba, ktorá uplynula na Slovensku odvtedy, odkedy na Slovensku sú legálne interrupcie, a v roku 2081 tu bude sedieť nejaký pravnuk Martina Poliačika a bude bojovať za to, že nesmieme ženám zobrať toto právo, predsa sme im ho dali, to právo im patrí. Predsa to dieťa je v kompetencii tej matky, to dieťa bez tej matky nemôže žiť, keď tá matka tomu dieťaťu nedá najesť, tak to dieťa zomrie, keď tá matka nedá to dieťa, aby sa vykakalo, vycikalo, tak to dieťa to samé nedokáže, tak tým pádom tá matka má plnú moc nad životom toho dieťaťa a prapravnuk Martina Poliačika tu bude obhajovať, že je to správne, toto právo im musíme nechať. A tým som iba chcel povedať, že vlastne áno, sme v pasci, ktorú nám nachystali naši predkovia, že dnes po tých 80 či 62 rokoch, kedy spoločnosti sme hovorili a učili sme ľudí, že to je vlastne právo ženy a právo de facto silnejšieho a že to, čo je pod tým srdcom matky, nie je nejaký život, ale to je len nejaký zhluk buniek, tak je veľmi ťažké teraz prísť a s bagrom povedať, že bude to opačne.
To chcem aj povedať, to, že teraz aj zo strany každého z vás, kto predkladáte návrh zákona na obmedzenie interrupcií, tak potrebovalo by to ten verejný lobing, tú verejnú diskusiu a vrátiť to späť, tú spoločenskú debatu o tom, aby sme najprv presvedčili ľudí o tom, že to nie je len zhluk, ale je to život, ktorý nosí tá matka pod srdcom. Ak to dosiahneme, omnoho ľahšie by sa presadzovala aj zmena nejakého zákona a necítila by to nejaká časť a podstatná časť spoločnosti ako nejakú zradu, ako nejaké siahanie im na práva. To dieťa sa ani jedno nepýtalo samé na svet, to dieťa prichádza na svet z vôle dvoch ľudí a verím, že aj dlho to tak bude, že to bude z vôle dvoch ľudí a tým pádom ono nie je za to vinné.
Mrzí ma, že liberáli nedokážu v takejto chvíli hájiť to, čo hovoria, že vždy hája, a to je právo slabšieho, lebo keď nastane konflikt záujmov povedzme alebo stret nejakých dvoch práv, práva matky rozhodovať o sebe, o svojej telesnej schránke a obsahu svojej maternice a práva toho malého dieťaťa, tak prichádza k stretu dvoch práv. Liberáli po celom svete hovoria, že v takýchto konfliktných situáciách vždy treba chrániť právo menšiny alebo právo slabšieho. Len čudujem sa, že v tomto prípade nie. V tomto prípade zrazu, keďže tá menšina alebo ten slabší nemá právo štrajkovať, nemá právo chodiť s dúhovými zástavami po ulici, nemá právo písať na Facebooku statusy, nemá právo písať ako šéfredaktor na nejakom portáli svoje názory, tak v tom prípade vlastne, keďže tá menšina, to malinké niečo, čo nevie rozprávať, nevie protestovať, nevie písať na Facebooku, tak vtedy na to právo, s prepáčením, zvysoka serú, zvysoka kašlú. A toto ma mrzí, páni liberáli, ktorí teda hovoríte, že vždy chránite záujem slabšieho. Ja sa tiež cítim liberálom, ale na druhej strane si myslím, že mali by sme byť alebo liberálom v ekonomických otázkach, ale aj, aj v takých osobných slobodách, ale myslím si, že v prvom rade, keď príde k stretu dvoch práv, keď hovoríte, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého, tak ja by som očakával od vás, že prídete sem a poviete, že pome tento náš konflikt riešiť, pome, pome niečo s tým spraviť, lebo po celom svete hlásame, že chránime menšiny, chránime slabších, ale tu, keď je slabšie to dieťa, tak zrazu iba preto, že nevie písať, nevie hovoriť, nevie protestovať, nevie manifestovať, tak zrazu to jeho právo chcete potlačiť.
Ale vrátim sa tam, kde som začínal, lebo mám málo času. Dostali sme sa do pasce, lebo jednoducho 62 rokov nadstavujeme medzi nami kvázi, ako poviem, že pravidlá morálky, že je morálne zabiť dieťa, ktoré matka nosí pod srdcom. Ak to chceme vrátiť späť, tak sa pýtam každého z vás, a hlavne tých, ktorí tu sedia dlhé, dlhé roky, alebo Bugár 30 rokov, čo urobili preto, aby dali dôležitosť tomu malinkému stvoreniu pod srdcom matky. Kde urobili a predložili jeden jediný návrh zákona, ktorý by pozdvihoval tehotnú matku, ktorá má pod srdcom dieťa, na princeznú, ktorá by z nej robila kráľovnú? Kde predložil Béla Bugár alebo ktokoľvek iný, kto tu bol, niečo preto, aby sme z tehotných matiek urobili princezné a kráľovné našej spoločnosti? Lebo keď z nich urobíme princezné a kráľovné, tak rovnako sa ten status prenesie aj na to dieťa pod tým srdcom, ukážeme, že tehotná matka je pre nás dôležitá, a urobíme všetko preto, aby sme si ju vážili, a cez to sa prenesie to naše, tá dôvera, ochrana aj voči tomu, čo nosí pod srdcom, práve kvôli čomu tá tehotná matka je dôležitá.
Preto predkladáme aj teda návrh, ktorý predkladá Marek Krajčí, a teda my ostatní sme aj pod ním podpísaní, alebo teda predkladáme ho spoločne. Zavádza tzv. utajené tehotenstvo, lebo dnes my máme pro forma utajený pôrod, ale keď tá žena naozaj chce porodiť utajene, tak si nemôže vypýtať ani materskú, lebo by bola potom stopa, že ona raz bola tehotná. Takíto sme my farizeji, že tú ženu necháme, aby utajene porodila bez materskej. Preto hovoríme, zaveďme, dajme jej možnosť od 21, 21. týždňa, aby sa skovala pred zrakmi spoločnosti, lebo, bohužiaľ, žijeme v spoločnosti, kde keď tá žena by chodila po ulici a pomaly by jej rástlo bruško, a nakoniec by porodila a dala to dieťa na adopciu, tak by bola krkavčia mater do konca svojho života. A v takýchto situáciach a pre toto tie ženy mnohokrát na ten potrat idú, lebo nechcú byť krkavčou materou, nechcú byť odsudzované spoločnosťou.
Podajme pomocnú ruku tehotným matkám! Umožníme im takéto kvázi utajené tehotenstvo od 5. mesiaca, odkedy to už tá žena nevie skryť. Dajme im pocítiť, že si ich vážime. Predkladáme iný návrh na túto schôdzu o tehotenskom príspevku, aby od 4. mesiaca tej matke sme dávali 220 eur, čo je plus-mínus teda ten rodičák, ktorý bol doteraz pred zvýšením od Nového roku. Dajme jej symbolicky 220 eur každý mesiac, lebo ona jednoducho nemôže robiť v tom nasadení. Nemôže robiť nočné, nemôže robiť prezčasy, možno má komplikované tehotenstvo. Možno iba sa chce lepšie stravovať, lebo jednoducho dovtedy sa nemohla lepšie stravovať. Dajme im symbolicky takúto pomoc a tie matky ukážeme aj celej spoločnosti, že to myslíme vážne, že to nie je len o ideologických zápasoch a vykopávaní ideologických zákopov medzi sebou, ale že v prvom rade nám bude záležať na matkách, ktoré chodia na potraty kvôli tomu, že nedokážu vyžiť, že si netrúfnu uživiť ďalšie dieťa. Podajme týmto ženám pomocnú ruku a potom príde čas, aby sme ovplyvnili a postupne formovali verejnú mienku o tom, že či to teda život je, nie je to život, či to je zabitie, alebo nie je to zabitie.
Päťnásť sekúnd posledných. Vyšiel prieskum z Focusu, 60 % ľudí si myslí, že by matka nemala mať právo zabiť dieťa, ktorému už bije srdce. Len 30 % si myslí, že by to právo mala mať.

Na vstúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja.
Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Chcem povedať, že vítam tento návrh aj ten ďalší, ktorý bol spomenutý, a, samozrejme, ich podporím.
A k jednej veci by som sa vyjadril. Naozaj nevieme preskočiť späť tých 62 rokov a vrátiť sa k úplnému zákazu potratov, čo bolo teda v priebehu celých dejín samozrejmé, pretože dieťa, ktoré sa počalo, tak sa pokladalo naozaj za prínos a požehnanie, a tak to je aj dodnes, len sa menia možno priority, okolnosti a tak ďalej, veď to vieme. A práve preto napríklad aj môj návrh zákona hovorí o tom, že dobre, tak nechajme tam nejaké výnimky, nechoďme do 100 % riešenia, nejaké výnimky v tých naozaj náročných situáciách, pri ktorých síce ja osobne si myslím, že tiež je lepšie ich riešiť inak, ale v tomto rešpektujem, že pod tým tlakom, ktorý si možno ani neviem predstaviť, sa naozaj tie ženy rozhodujú veľmi náročne, a tam im teda pomáhajme takýmto spôsobom. Napríklad aby mohol byť nielen utajený pôrod, ale aj utajené tehotenstvo a dieťa by nemuselo zomrieť, ale mohlo byť dané na adopciu, na ktorú čaká množstvo rodičov, a potešili by sa tomu daru bábätka, ale skúsme urobiť kroky smerom k tomu, aby sa tie veci postupne menili. Keď teda nie 100 %, tak 80 %, a keď nie 80, tak aspoň 20 %, vždy sa to dá zlepšiť.
A v každom prípade, ak to nevieme vôbec takto posunúť, tak vás prosím, aby ste podporili tento návrh z OĽANO alebo aj ten ďalší, ktoré, ktoré určite pomáhajú a s ktorým by určite nemali mať problém ani liberáli. Naozaj urobme pre tie tehotné matky, pre tie ženy, čo môžme, a toto môžme urobiť a páči sa mi to, že v mojej mysli to tak je, že tehotná matka je kráľovná, a treba, aby to tak spoločnosť ocenila.
Ďakujem.

Poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Ja by som naviazal na teba, Igor, tak aj včera, keď sme diskutovali, tak vlastne sme videli, že v legislatíve ako keby nie je úplne ukotvené ten začiatok života, ale je úplne zjavné, že práve tým spojením mužskej a ženskej bunky sa počne nový život, sa počne dieťa, a myslím si, že preto je aj dôležité, aby sme k tomu takto zodpovedne pristupovali. A druhá rovina je práve tá, čiže máme tu ten začiatok života a je, podľa mňa je veľmi dôležité, aby sme to, aby sme to zadefinovali úplne, úplne jasne, aby, aby sme vedeli, že dobre, tak toto je začiatok života, pretože aj tu narážame pri tých diskusiách práve ako keby na tú vágnosť a rôzne interpretácie, ale ja si myslím, že to je nespochybniteľné, kde ten začiatok života je, práve tým, keď sa spoja tieto dve bunky.
Druhá vec je, že naozaj nevyhnutné urobiť všetko pre tie ženy. To tu aj z celej diskusie vyznelo, že to je veľmi citlivá a dôle..., taká závažná okolnosť v živote každej ženy, keď sa musí rozhodovať, a preto je tak nevyhnutné urobiť všetko preto, aby to rozhodovanie ani nemuselo byť, aby automaticky, keď počne, aby vedela, že má možnosť, má rôzne možnosti, ale všetky sú to možnosti, ktoré podporujú to, že to dieťa vynosí, že nesiahne mu na život, pretože, povedzme si na rovinu, to dieťa v jej lone nie je jej telo, to je telo inej bytosti a to je podľa mňa to najkľúčovejšie.
Takže ja som preto rád, že tá diskusia a vôbec aj tie návrhy, aj ten, že sme mohli obohatiť celú túto diskusiu aj tým návrhom, ktorý priniesol Marek Krajčí, ktorému chcem poďakovať ako takému lídrovi tejto témy u nás v hnutí, že priniesol túto tému a že pozeráme na ženu a na to prostredie, aby mala čo najlepšie podmienky na to, aby nikdy sa nemusela rozhodnúť, že to dieťa dá na potrat.
Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem za reakcie. Myslím si, že naozaj neviem, ako dnes dopadne to hlasovanie. Len tak trochu sa obávam, že po tých 62 rokoch propagandy, že dieťa v lone matky je zhluk buniek, obávam sa, že nebude dostatok odvahy v tejto sále, aby sme sa dokázali možno pozrieť pravde do očí, a že možno, keď ukážeme v nasledujúcich rokoch možno aj dnes tým hlasovaním o návrhu, ktorý predkladá Marek Krajčí, že ukážeme, že dokážeme sa vydať v ústrety v prvom rade tej tehotnej matke a presvedčíme postupne ostatné matky. Áno, kresťanky, liberálky, konzervatívky, to je jedno, že presvedčíme ich o tom, že nám naozaj záleží na nich a že nebudú vidieť za tým možno nejaké to politikárčenie, tak omnoho skôr sa nám možno v budúcnosti podarí presadiť aj nejaký posun v termínoch na vykonaní interrupcie alebo možno budú priechodnejšie návrhy, ktoré sa dnes predkladajú.
Len tie, v prvom rade tie tehotné matky potrebujú vidieť, že to je od nás úprimné. A úprimné to bude vtedy, keď nebudeme hovoriť iba o príkazoch, zákazoch: áno - nie, nebudeme to vidieť čiernobielo, ale začneme sa v prvom rade zaujímať o predmet toho nášho súboju a ten predmet toho súboju je ako matrioška. Je to, je to žena, ktorá v sebe vo vnútri nosí, nosí svoje dieťa. Čiže bol by som veľmi rád, aby sme nabrali odvahu vydať sa smerom urobenia z tehotných matiek tie princezny alebo kráľovné našej spoločnosti, aby sme prestali tu kvákať o tom, že rodina je základná bunka spoločnosti a podobne, a skutek utek, ale aby sme ukázali, naozaj že nám na týchto ženách záleží, a tým nepriamo ukážeme, že nám záleží na tých deťoch. Tým nepriamo ukážeme aj tým ľuďom, ktorí dnes sú strašne, strašne, strašne za potraty, že keď raz si vážime tehotnú matku, tak si ju nevážime, pretože je žena, ale pretože má de... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Vašečka? Áno. Budem sa pýtať každého, navrhovateľa, aj teda spravodajcu, tak ako to bolo uvedené, to znamená podľa poradia.
Nech sa páči.

Dobre. Ďakujem. Ja len naozaj krátko. Chcem poďakovať za túto diskusiu aj za vzájomnú podporu. Teraz sme vlastne skončili v tomto duchu. Ja naozaj pozývam poslancov Národnej rady, viem, že mnohí to sledujete cez monitory, a teda viete o tom. O 11.00 hod., ak to teda tak určia spravodajcovia, bude hlasovanie. Môžme rozhodnúť. Sme parlamentná republika, nemôže nám do toho hovoriť ani pán predseda vlády, ani pani prezidentka, ani ďalší ľudia. Podpora spoločnosti je veľká v tejto chvíli, tak to vyšlo. Bol Národný pochod za život. Teraz odovzdávali petíciu ďalších desiatok tisíc občanov, ktorí prosia poslancov, aby sme tieto veci posunuli.
Ja za seba ako navrhovateľ jedného z týchto zákonov vás prosím o podporu aj tých ďalších, a ak by sme nevedeli urobiť veľký krok, urobme aspoň nejaký krok, ktorý bude veľmi dôležitý a vôbec nebude len taký, ale bude mať veľký význam. Skúsme sa preniesť nad nejaké stranícke, politické veci a myslieť na dieťa a jeho matku.
Ďakujem veľmi pekne.