49. schôdza

Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
I keď tu nie je veľa našich kolegov v pléne, myslím si, že napriek tomu som rada, že podporu nám dáva práve občianske združenie Humánny pokrok, ktoré, ktorých môžem aj v mene vás všetkých pozdraviť, ktorí dnes sledujú toto dianie a prerokovanie uvedeného návrhu zákona na balkóne.
Chcela by som povedať pár slov k predloženému zákonu. A to začala by som teda práve tým, že po úspešnom zákone, ktorý sa tak zľudovel alebo ľudovo nazýva „Zviera nie je vec“, Slovenská národná strana pokračuje v zlepšovaní podmienok a vytvárania lepších podmienok pre zvieratá a celkovo pre životné prostredie. Cieľom tohto zákona je zakázať na Slovensku chov kožušinových zvierat, ktoré sa budú potom využívať primárne na kožušiny.
Vysvetlím, prečo teda tak, takýto návrh prišiel. Týmto spôsobom reagujeme nielen na petíciu, ktorú vyzbierala, vyzbieralo občianske združenie Humánny pokrok a Sloboda zvierat, ktorá dosiahla takmer 100-tisíc podpisov od občanov Slovenskej republiky. To je jeden argument.
Samozrejme, druhým argumentom alebo dôvodom sú aj právne úpravy okolitých členských štátov Európskej únie, ktoré s týmto zákazom problém naozaj nemajú. Samozrejme, že je ešte ďalšie množstvo argumentov, ktoré by som tu mohla uviesť, ale zhrniem ich len do takých podskupín. Sú to argumenty odborné, ako aj humánne, etické a celospoločenské.
Však na začiatok možno pre tých, ktorí ešte teda sa do tejto problematiky nejako nedostali, by som chcela vysvetliť úplne možno len jednou vetou, čo to vlastne ten kožušinový chov znamená a prečo teda máme s takýmto procesom problém.
Kožušinové farmy fungujú na základe jedného princípu, a to čo najväčšieho počtu zvierat v čo najme..., najväčšieho počtu zvierat v čo..., na tom najmenšom priestore, to znamená v tej najmenšej klietke. Zvieratá nie sú, by som povedala, poviem to tak slušne, živené a chované tak, ako by sme chceli, a aj rozličnými kontrolami sa dokázalo, že naozaj mnohokrát sú tieto zvieratá až týrané a hynú neprirodzenou, tvrdou, krutou smrťou len preto, aby sa naplnili niekoho peňaženky a aby kožušinový biznis prekvital. Preto by som chcela povedať a upozorniť, že práve pre tento kožušinový biznis zomiera ročne viac ako 100 mil. zvierat, ktoré teda sú chované práve na kožušiny, a tento kožušinový biznis má za následok, a poviem to tak na príkladoch, aby si to ľudia aj vedeli predstaviť, že na jeden kožuch sa spotrebuje alebo potrebuje zabiť 60 zajacov alebo 40 líšok, alebo 120 činčíl. Myslím si, že keď si to dáme na misku váh, že čo nám je asi prednejšie, či je to ten módny biznis a naša potreba sa módne obliekať a kožušinový biznis, alebo sú to vlastne tie potreby zvierat, ktoré, podotýkam, sú voľne žijúce zvieratá, a my ľudia sme ich nasilu strčili niekde do klietok za tých podmienok, o ktorých som hovorila.
Chcela by som povedať aj to, že od kožušín dávajú ruky preč aj svetové značky, ako sú napríklad Gucci, Armani, Versace alebo Prada a takisto aj veľké svetové móla, kde by sme očakávali modelov a modelky v pravých kožuchoch, dnes už veľmi nenájdeme. To, že nie je toto žiadna lastovička, a teda ak, pokiaľ chceme postupovať tak ako ostatné krajiny v rámci Európy, vyspelé krajiny, tak by som len povedala, že tento zákon už od roku 2000 má napríklad Spojené kráľovstvo, v roku 2004 ho prijalo Rakúsko, ďalej Slovinsko, Macedónsko, Chorvátsko, Luxembursko, Nórsko, Holandsko, Belgicko a tak ďalej.
Teraz by som však chcela upriamiť pozornosť na samotný návrh zákona, ktorý teda som predložila do parlamentu, a chcela by som povedať jednu dôležitú formuláciu, aby som zabránila nejakým špekuláciám alebo pochybnostiam, že, nedajboh, niekomu siahame na domácich miláčikov alebo nejakým iným spôsobom zasahujeme do ich života. Nie, zákaz sa bude vzťahovať na chovy, kde sa zvieratá chovajú a usmrcujú výhradne a primárne na účely získania kožušín.
Preto hovorím a zdôrazňujem túto formuláciu, pretože sme boli konfrontovaní otázkou, že čo teraz urobíme, keď máme králičie farmy. Ja už som to vysvetľovala, králičie farmy chovajú králikov prioritne na mäso, na králičie mäso, ktoré ja ako zástanca zdravých potravín, pokiaľ ľudia teda jedia mäso, tak odporúčam, pretože je naozaj jedno z tých zdravších. No a, samozrejme, tá druhá, ten druhý produkt, tá kožušina, to už je druhý produkt, a preto nezakazujeme, tento zákaz sa netýka a nedotýka králičích fariem. Úplný zákaz sa vzťahuje na líšky, norky, fretky, nutrie alebo činčily, pretože ak teda sa nad tým zamyslíme, tak tieto zvieratá sa vždy v priemysle chovajú práve na kožušinu. Samozrejme, už som počula aj také námietky, že činčila alebo fretka môže byť chovaná doma ako domáci miláčik, a nie, to naozaj ľuďom nezakazujeme ani im v tom nebránime a myslím si, že domáceho miláčika, teraz nechcem byť morbídna, ale si nikto nebude chovať na to, aby ho potom usmrtil a vyrábal si z neho nejaké kožušinové výrobky.
Tiež by som sa ešte chcela, ak dovolíte, pozastaviť nad jednou skupinou ľudí, ktorých nazývame drobnochovatelia, a tí tiež teda mali určité obavy, že my im zakážeme túto činnosť vykonávať. Znova upozorňujem, že aj drobnochovateľ chová si svojich králikov, a keď ich chová na mäso, je to v poriadku. Ale aj keď ich chová na kožušinu, stále je drobnochovateľ a ne..., nie je v podstate v tom priemyselnom biznise a to znamená, že naozaj môže, ubezpečujem, že môže si chovať tie králiky aj pre vlastnú spotrebu na to, aby tej svojej manželke napríklad vyrobil na Vianoce, poviem, kožušinovú čiapku.
Tak, takže chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, že by sme sa zamysleli teda nad touto, v podstate nad týmto zákonom, ktorý naozaj má aj tú humánnu a etickú rovinu, a chcela by som ale zdôrazniť aj jednu záležitosť, chcela by som, aby ľudia vedeli, že Slovenská národná strana v prvom rade vždy má na mysli prvého človeka a jeho zvyšovanie životnej úrovne. Aj na tejto schôdzi, ktorá pomaly končí, na septembrovej schôdzi sme podali množstvo zákonov, množstvo opatrení sme urobili na to, aby sa životná úroveň zvýšila, či je to už zníženie DPH na zdravé potraviny, alebo je to zrušenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov, alebo je to zníženie dane na 15 % pre firmy, ktoré dosahujú obrat do 100-tisíc euro, a tak ďalej, ale chcela by som povedať aj takú myšlienku, ktorú si, myslím, osvojíme asi všetci. Sme ľudia a žijeme v určitom prostredí, ale toto prostredie tvorí aj slnko, aj voda, aj pôda, aj vzduch a tvoria ho aj zvieratá. A ja som presvedčená, že zvieratá, ktoré majú žiť voľne v prírode, nech žijú a nemusia trpieť, nemusíme ich týrať a nemusia zomierať krutou smrťou preto, že niekto chce práve zbohatnúť na ich kožušinách.
Chcela by som teda na záver povedať, že, a dopredu vám teda poďakovať za vašu podporu k návrhu tohto zákona a my už sme, už aj v kuloároch sa rozprávali aj s opozičnými poslancami a určite ich ubezpečujem, a teda aj mojich kolegov všetkých, že zákon teda je v prvom čítaní, zákon je otvorený a, samozrejme, sme ochotní rokovať aj o nejakých možných zlepšovacích návrhoch a pozmeňovacích návrhoch, ktoré, ktoré by mohli tomuto zákonu pomôcť.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť aj zároveň za podporu.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Martin Kotleba.

Ďakujem pekne za slovo. Pani Antošová, ja podporujem teda váš návrh zákona, len sa chcem spýtať, či sa teda mienite venovať aj tým obyčajným zvieratkám, ako sú kravy a ovce, kozy a podobné zvieratká, alebo teda zostávate iba pri týchto kožušinových chovoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Grausová.

Áno, ďakujem. Ja by som sa chcela pani poslankyne Antošovej opýtať, keď jej tak veľmi záleží na tých zvieratkách, chcem sa vás spýtať a odpovedzte mi, prosím, prečo ste 13. júna - pred rokom - 2018 hlasovali za procedurálny návrh pána Blanára, aby sa nehlasovalo o našom potratovom zákone, kde sme chceli zachraňovať ľudské životy, ľudské deti, nenarodené deti, a prečo ste nepodporili ani dnes náš návrh zákona o potratoch, o znížení potratovosti.
Ďakujem. Keď vidím, že vám veľmi na tých zvieratkách záleží, takže prosila by som odpoveď na obidve otázky, prečo pred rokom a prečo nie dnes.

Pardon, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa, to bola navrhovateľka, ja som nemal súhlasiť s faktickými poznámkami, prepáčte, moja chyba, určite, určite si to pani navrhovateľka zapamätá a určite vám zodpovie, ešte raz, prepáčte.
Dávam slovo spravodajcovi, nech sa páči, pán poslanec Kvorka.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Jedna poslankyňa, končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Dobrý deň, kolegyne, kolegovia. Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo.
Strana Sloboda a Solidarita podporí tento návrh zákona v prvom čítaní, pretože súhlasíme s tým, že aby sa nemohlo chovať zvieratá na kožušinu.
Samozrejme, návrh zákona, ako bol predložený a ako sme aj rozprávali s pani navrhovateľkou, sme konzultovali tento návrh zákona a v druhom čítaní, do druhého čítania by som bola rada, aby naozaj sme si sadli ešte spolu aj s právnikmi a jednoznačne zadefinovali práve ten zákaz chovu.
Poviem aj, aký problém vidím v tej definícii, ako je teraz, že vlastne sa hovorí o tom, že sa má zakázať chov kožušinových zvierat na kožušiny, kde sa, odvolávka je na prílohu č. 3 vyhlášky 178/2012, pritom táto príloha obsahuje presne menovite vypočítané zvieratá, ktoré by sa nemali chovať na kožušinu, ako zajac, líška hrdzavá, nutria, činčila, norok a fretka. Čiže keď im zakážeme ten chov týchto zvierat, tak príloha, ktorá ustanovuje podmienky chovu, vlastne zostane bezpredmetná a bude sa musieť vyhláška zosúladiť so zákonom, to znamená, táto časť vyhlášky bude zrušená, čiže vidí sa mi ako správnejšie, aby to bolo aj jednoznačné, aby sme tieto zvieratá explicitne v zákone, v návrhu zákona vymenovali a aby tam aj pribudol zákaz chovu, hospodárskeho chovu králika za účelom len získavania kožušín.
Pri analýze tohto zákona som si študovala aj súvisiace predpisy a normy a zistila som, že chov králika nám trochu z legislatívy aj z normostránok vypadol a že v našich predpisoch sa neustanovujú podmienky pre chov králika. Možno je to teraz aj príležitosť, aby sme zákon tiež doplnili o požiadavku, aby ministerstvo pôdohospodárstva vo vykonávacom predpise doplnilo podmienky chovu králika, to znamená, aby aj králik mal ten zodpovedajúci welfare pre chov, aj teda pre chov hospodársky na mäso, kde môže byť vedľajším produktom kožušina, ktorá sa môže následne, samozrejme, spracovávať, aj mala by sa, pretože každý produkt aj pri spracovávaní v živočíšnych, v živočíšnej výrobe by mal byť spracovaný a využitý, aby nevznikali z neho zbytočné odpady, a kožušina je vedľajším živočíšnym produktom.
Taktiež používame v návrhu zákona pojem drobnochovateľ, ktorý v zákone nie je explicitne zadefinovaný, a možno tiež by stálo za úvahu, aby sme, keďže sa používa teraz v návrhu zákona, aby bolo jasne povedané, kto je drobnochovateľ. V nejakom Slovníku slovenského pravopisa, pravopisu sa uvádza, že je každý, je to každý, kto chová aspoň jedno zviera. No ale kde končí ten počet, teda jedno alebo koľko najviac? Aby nedošlo náhodou v aplikačnej praxi k zneužívaniu, že niekto sa teda bude tváriť, že som drobnochovateľom, a bude mať v podstate už farmu, ktorá, ktorá keďže nie je zadefinovaná, tak ten horný strop nie je povedaný.
Takže toto sú také okruhy, ktoré by som veľmi rada, aby sme sa nad nimi stretli, pretože ja si myslím, že tiež je dôležitý signál vyslať našej spoločnosti, že sa chceme priradiť k európskym, k kultúrnym vyspelým spoločnostiam, a jasne povedať stop kožušinovému chovu. Dnes ozaj nie sme v tej situácii, že musíme sa chrániť, nemáme iné odevy ako nejaké kožušinové kabáty alebo iné doplnky a je tu čas, aby naša spoločnosť dala jednoznačnú takúto stopku, ale treba teda mať jasno, aby v prípade toho králika mohli zostať chovy na to mäso, lebo mäso je, naozaj králičie mäso je zdravé, aby teda aj vedľajší produkt bol využiteľný a nebol spochybňovaný, aby boli stanovené aj životné podmienky, welfare podmienky pre tento chov králika, a teda čo považujem za dôležité, je aj nastaviť tú definíciu drobnochovateľa, a aby nedošlo v aplikačnej praxi k nejakým zlým alebo účelovým výkladom.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, s faktickou poznámkou jeden poslanec, končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Poliačik.