4. schôdza

Na vystúpenie pani poslankyne ako jediná s faktickou pani poslankyňa Nachtmannová.
Nech sa páči, máte slovo. A končím možnosť sa prihlásiť.

Pani poslankyňa Remišová, v mnohom s vami súhlasím, to, čo ste povedali, myslím si ale, že veľakrát sa vo verejnosti, a súhlasím aj s mnohým tým, čo uviedla pani ombudsmanka v správe, ale v mnohých týchto vecí sa nebavíme racionálne, veľakrát sa tam podsúva príliš veľa aj politiky, čo si myslím, že je na škodu.
Viacej priestoru by mali mať v tomto probléme odborníci z oblasti fyziológie ľudského mozgu. Pretože keď ste povedali, že ak 5 rokov je dieťa zanedbávané a môže byť talentované, každý odborník vám povie, že, žiaľbohu, ak je tak dlho dieťa zanedbávané, tak ten talent bude už úplne pochovaný. Tretí rok života dieťaťa je ten podstatný, v treťom roku života dieťaťa končí veľmi dôležité obdobie ontogenézy, kedy sa formujú základne kognitívne schopnosti.
Takže ono toto treba hlavne, treba vplývať na to, aby sa o tie deti starali úplne od raného malička. Asi toto by som chcela povedať.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová, chcete asi reagovať, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja s vami úplne súhlasím, myslím si, že do školstva, do vzdelávania a do výchovy politika nepatrí, pretože je to jedna z tém, o ktorej by sa nemalo politizovať a kde nezávisle na tom, či ste zľava, sprava, tak ide o jednu vec, a síce o to, aby sa naše deti mali čo najlepšie.
A, áno, my sme navrhovali, to som nepovedala v tej rozprave, aby jednak povinnú predškolskú výchovu, minimálne rozpätie jedného roka, možno pre deti z vylúčených komunít až dvojročnú povinnú predškolskú výchovu, a zároveň Peter Pollák, ktorý pracoval s deťmi z vylúčených komunít, tak veľmi dbal práve na rozvoj aj komunitných centier, aj na zapájanie rodičov, pretože bez rodičov, dá sa to aj bez rodičov, ale je to veľmi ťažké, ak dokážeme zapojiť do toho procesu aj rodičov, viesť ich k tomu, aby sa starali, aby sa lepšie starali o svoje deti, tak ten úspech sa bude dostavovať oveľa ľahšie.
Ďakujem.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Takže siedmi, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako "prvá" síce neprihlásená, ale spravodajkyňa, ktorá má, samozrejme, možnosť hocikedy sa prihlásiť o slovo.
Nech sa páči, máte možnosť vystúpiť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ombudsmanka, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte aj mne povedať pár poznámok k správe verejnej ochrankyne práv, ktorú sme aj dnes prerokovali vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Verejný ochranca práv, verejná ochrankyňa práv má za úlohu chrániť základné práva a slobody fyzických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a inými orgánmi moci, tu podotknem, že naozaj častokrát pred orgánmi moci. Pretože ten občan sa veľmi často cíti úplne maličký v porovnaní s inštitúciami, ktoré by mu mali pomáhať. Verená ochrankyňa práv koná na základe podnetu a aj z vlastnej iniciatívy. Ombudsman, ombudsmanka vykonáva dohľad nad výkonnou mocou z pohľadu uplatňovania práva.
A tu hneď v úvode mi dovoľte naznačiť, že aj keď nie som veľký priaznivec štatistík, v správe, v jej štruktúre mi hneď v úvode chýba prehľadná štatistika. Pani ombudsmanka mi na výbore povedala, že tiež nie je na čísla, aj napriek tomu si jej dovolím navrhnúť možnože len kvôli prehľadnosti tej štruktúry, uviesť v úvode takú krátku štatistiku, ktorá by nás možno hneď inštruovala, hneď by sme mali možnosť vidieť, či narástol počet podnetov, akým spôsobom je prerozdelená tá štruktúra podnetov. Hneď by sme vlastne mali možnosť vidieť nárast činnosti i to, v akých veciach sa ľudia najčastejšie obracajú na jej úrad.
Pani ombudsmanke určite chcem poďakovať za všetky aktivity, ktoré vykonáva, i za širokú škálu problémov, ktoré rieši v rámci svojho úradu. V mnohých prípadoch mi je ľúto, že váš úrad, aj keď má ústavnú váhu, nemá veľa možností presadiť svoje návrhy, doporučenia, o ktorých ste presvedčená, že môžu v spoločnosti, najmä občanom, ktorí sa cítia poškodzovaní verejnou mocou, pomôcť.
Je možno aj na škodu, aj keď už som počula v príspevku, že by to nemalo byť nič reštrikčné z vášho úradu, ale možnože niekedy je aj na škodu, že práve nemáte k dispozícii žiadne reštrikčné prostriedky.
Spomínam si, ako ste ešte pri prvej správe, ktorú ste predkladali vo svojom úrade, predstavili myšlienku domu ľudských práv. Tento váš koncept sa mi veľmi páčil. Pretože mala som pocit, že človek ako občan by nemal problém rozhodnúť sa, kam sa má obrátiť, vedel by, že je jedno miesto, kde môže riešiť svoje práva, práva občana tak, aby bol s riešením spokojný. Takto dnes sa veľmi často stáva, že občan sám nevie, na ktorú inštitúciu sa má obrátiť. Preto by som opäť z tohto miesta chcela podporiť tú vašu pôvodnú myšlienku, o ktorej, mám pocit, aj už sa o nej nehovorí, alebo tieto tri roky som o tom už nepočula rozprávať, aby ste sa k nej vrátili a skúšali, že čo to dá, takto poviem, že čo to dá, aby sa ten dom ľudských práv vytvoril.
Máme naozaj inštitúcie okrem vášho úradu, ktorý je ústavný, zároveň Národné stredisko pre ľudské práva, Centrum právnej pomoci, o ktorých činnosti moc nevieme, alebo teda možnože vyslovene Národné stredisko pre ľudské práva že nie je dostatočne zjavný a možnože aj marketingovo tak dávame do povedomia, aby ľudia vedeli, že aj tam je možnosť obrátiť sa na neho. Centrum právnej pomoci, to má svoje presné určenie. Ale znova zopakujem, myšlienka domu ľudských práv je pre mňa veľmi dobrá a prospešná a mohli by ste ju opäť otvoriť.
Vo svojej správe prechádzate postupne všetkými ústavnými právami, ľudskými právami, v nich uvádzate vážne podnety, ktoré sú naozaj veľmi podrobne spracované, ozrejmené, čo veľmi kvitujem.
No tak ako som aj na výbore spomla, vo svojej správe kladiete veľký dôraz na práva obvinených. Vo viacerých pasážach sa to opakuje, ale podotknem, že pokiaľ vám záleží na správnom procese alebo na správnosti konaní, chcem vás požiadať, aby ste sa pozreli i na dodržiavanie práv a slobôd obetí. Veľmi ma zaujíma, ako hodnotíte, že Slovenská republika neimplementovala smernicu, čo teda nie je dohovorom, ale je to smernica, to znamená, Slovensko má povinnosť implementovať túto právnu úpravu, ktorá pojednáva o minimálnych normách ochrany obetí trestných činov.
Chcela by som vás tiež povzbudiť v tomto smere aj k vašej vlastnej iniciatíve prešetrovania alebo k výskumu ochrany práv nielen zaistených, o ktorých ste sa teraz zaoberali alebo s ktorými ste sa zaoberali práve predchádzajúci rok, ale aj naozaj o práv obetí. Ako príklad uvediem v konaní napríklad Policajného zboru policajtov pri výsluchoch, pri vypočúvaní obetí i svedkov. Dôležité je, aby sa zabezpečilo práve i právo obetí a svedkov na dôstojnosť. A tým, aby sa i napríklad obvinení a advokát obvineného nestretol s poškodeným, aj to je spôsob, akým by sa to dalo realizovať. Budem rada, ak si túto tému zoberiete za jednu zo svojich priorít.
Keď som si čítala, aj teraz ste mi to pripomenuli vo svojom príhovore, hovorili ste, že máte vlastne v organizačnej štruktúre aj 35 právnikov, ktorí sa nachádzajú teoreticky v organizačnej štruktúre, ale skutočnosť je 17 ľudí, že vlastne odkedy som v parlamente, registrujem, že naozaj finančné problémy sú jednou z tých vecí, ktoré vám zabraňujú možnože lepšie vykonávať úrad, teda nechcem povedať, že ho vykonávate slabo, ale dôslednejšie, možno aby ste sa mohli venovať viacerým prípadom alebo riešiť viaceré skutočnosti, robiť viac výskumných aktivít.
Spomínam si tiež na peripetie, ktoré ste zažívali s nepodpornou svojho úradu pri hľadaní nových priestorov, a pritom aj v tomto ohľade išlo vyslovene o to, aby ste dokázali ušetriť. Takže je mi ľúto, že takáto inštitúcia nemá akoby podporu vlády, a vám išlo v prvom rade o šetrenie verejných peňazí, a teda to, aby ste dokázali namiesto toho, že sa platil drahý nájom, mohli naozaj platiť právnikov, ktorí sa budú venovať ochrane občanov.
Tiež na záver podotknem, že tie mnohé podnety, ktoré som, a doporučenia, ktoré som vnímala vo vašej správe, je ťažko pochopiť, že mnohé nevieme dostať, nielen vy, ale vlastne ani my poslanci, do tohto právneho systému. A veľmi sa mi páči aj práve podanie alebo rozšírenie uznesenia, ktoré podal pán poslanec Dostál k tomu, že je veľmi dôležité, aby aj vláda vedela nám všetkým vysvetliť, prečo tie podnety pre ňu nie sú vhodné alebo dobré.
Vidím veľký význam v práci ombudsmanky práve v časoch narastajúceho extrémizmu, ktorý je častokrát založený na etnickom princípe. Som rada, že váš hlas je počuť. Snažíte sa naozaj reagovať na všetky podnety, ktoré nájdete alebo s ktorými sa na vás ľudia obrátia, a chcem vás povzbudzovať, aby ste tak konali ďalej.
A už iba v poslednom rade, naozaj, prosím vás, pozrite sa aj na tie práva obetí. Budem vám veľmi vďačná.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani spravodajkyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Dostál.

Ďakujem pani poslankyni Jurinovej za v podstate podporu toho doplňujúceho návrhu. A naozaj vidím ako dôležité, aby prišla nejaká spätná väzba aj zo strany vlády, pretože parlament svoju kolektívnu vôľu prejavuje v hlasovaniach, ale nie obvykle v pripravovaných návrhoch zákonov.
A k tej poznámke o tom, že bolo by dobré tú správu doplniť aj o nejaké štatistiky. No, samozrejme, môže to byť potom prehľadnejšie, len otázna je výpovedná hodnota tých štatistických údajov. Pretože do tých štatistík sa môžu premietnuť akurát podania a podnety zo strany občanov, s ktorými sa obracajú na úrad verejnej ochrankyne práv. Nezistíme z nich skutočný rozsah porušovania toho-ktorého ústavného práva.
Napríklad vo vzťahu k právu na prístup k informáciám sa v správe konštatuje, že "porušenie tohto základného práva som zistila v 10 prípadoch, z toho v štyroch prípadoch obcou alebo mestom". Ja som okrem iného aj členom Združenia občanov miest a obcí Slovenska - ZOMOS, nie ZMOS - a toto združenie monitoruje a rieši aj prípady porušovania občianskych práv zo strany obecných samospráv vrátane porušovania práva na prístup k informáciám. Tam ide o jeden z najčastejších prípadov porušovania nejakého občianskeho práva. A ono z tých prípadov, ktoré sa im dostanú na stôl, ktorými sa zaoberajú, s ktorými sa na nich ľudia obracajú, vyplýva, že tých porušovaní je mnohonásobne, mnohonásobne viac, ako sa premietne do takejto správy. Samozrejme, že to nie je chyba ochrankyne práv, ale toho, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo. Zaujalo ma v príspevku pani predsedníčky výboru pre ľudské práva spojenie dom ľudských práv, dom pre všetky skupiny, pre všetkých občanov. Ja som si všimla, a už som to aj na výbore hovorila, že v správe bola uvedená informácia aj o uskutočnenom referende o rodine v roku 2015, ale skôr teda tak negatívne alebo v negatívnom obraze.
Mám za to, že toto nebol nestranne objektívny pohľad. Zdá sa, že ste sa, pani ombudsmanka, dostatočne neoboznámili s požiadavkami všetkých skupín občanov, myslím tým teraz rodičov detí, ktorí vnímali v rokoch pred referendom ohrozenie svojho práva, a to ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a do ich výchovy a vzdelávania detí. Áno, o tom sme sa rozprávali aj na výbore, že v tom čase si viaceré skupiny občanov paralelne hájili svoje práva, o tom sme hovorili. Očakávala som teda, že o tejto situácii budete v správe informovať objektívne s postojom obhajoby všetkých skupín občanov, teda aj rodičov, ktorí mali a oni dokonca teraz stále majú obavy pred neoprávneným zasahovaním do jej výchovy a vzdelávania ich detí. Toto malo v správe zaznieť.
Inak oceňujem naozaj v správe aj veľký priestor pre zdravotne znevýhodnených.
Ďakujem.