4. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len chcem poďakovať predrečníkom za reakcie na mňa, veľmi pekne ďakujem. Pán kolega možno, keď skončíme, ja poviem svoje výhrady ešte hlbšie a možno si vysvetlíme tie veci k tomu zákonu bližšie.
Ďakujem pekne.

Tak ďakujem, pán predsedajúci. Prepáčte mi to malé zdržanie, technika, toto mám ešte, ten počítač z predchádzajúceho obdobia. A to je nejaké pomalé. Takže určite je veľmi dobré, že sme dostali tie nové. Verím, že tie sú rýchlejšie.
Tak ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov, a predkladám ho ako poverený zástupca skupiny poslancov za stranu SaS Národnej rade Slovenskej republiky.
Touto novelou, touto zmenou zákona o umeleckých fondoch sa navrhuje jedna jednoduchá, ale zásadná vec, zdobrovoľniť príspevky umelcov do umeleckých fondov. V súlade s rokovacím poriadkom by som mal uviesť, že som v konflikte záujmov, ktokoľvek, kto si pozrie moje majetkové priznanie, zistí, že mám príjmy z autorských honorárov, čiže skutočne sa ma to veľmi bytostne týka, a poviem tak, že kade chodím, tade na to nadávam rovnako ako väčšina autorov alebo umelcov, ktorí majú príjmy z autorských honorárov, lebo podstata veci je tá, že umelec, autor okrem regulárnych daní z príjmov, okrem regulárnych odvodov na sociálne, zdravotné poistenie, ktoré platia rovnako ako iné samostatne zárobkovo činné osoby, tak naviac sú ešte vlastne zaťažení v zásade dvojpercentnou umeleckou daňou. Čiže to, že ide o príjem vo forme umeleckého autorského honoráru pre tohto umelca alebo autora, vlastne znamená dodatočné daňové zaťaženie tým povinným odvodom do umeleckého fondu. Čiže nenavrhujeme nič iné ako to, aby sa tento príspevok zdobrovoľnil a tým, ktorí sa vlastne budú možno trošku zaujímať o to, že na čo sa vlastne tie príspevky do umeleckých fondov odvádzajú a na čo to je celé vlastne dobré, tak aby som skrátil hľadanie, na čo to je dobré, no, skrátka, je to dobré na to, že potom, povedzme, z Literárneho fondu, v ktorom sa nazhromaždí niekoľko miliónov eur ročne, tak tí, ktorí ho spravujú, a to ja teda určite nie som, hoci tam platím relatívne veľa a nie je to ani množstvo ďalších ľudí, ktorí tam platia možno omnoho viac ako ja, ale je to určitá klika ľudí, ktorí sú tam nanominovaní a ktorí to ovládajú, títo ľudia potom rozdeľujú z týchto miliónov takto vyzbieraných rôzne dotácie, príspevky na tvorivé pobyty a ja neviem čo všetko, z čoho teda má prospech nejaká pomerne úzka skupina vyvolených, ktorá si z tohto urobila svoj biznis.
To, čo tu hovorím, je vlastne iný odtienok toho, o čom tu hovoríme druhý alebo tretí deň, či sú to gastrolístky, kde má biznis nejaká skupina ľudí na nezmysle, ktorý by tu vôbec nemal čo hľadať, či je to, povedzme, tá povinná pracovná zdravotná služba, ktorú musíme platiť za milión, milión a pol zamestnancov, hoci je pre nich úplne zbytočná a niekto má z toho slušný biznis, tak niečo porovnateľné sú vlastne tie povinné odvody do umeleckých fondov, z ktorých väčšina tých autorov alebo umelcov absolútne nič nemá, a nejaká úzka skupina ľudí sedí ako žaba na prameni na niekoľkých miliónoch ročne, ktoré sa takto vyzbierajú, a distribuuje ich medzi seba a svojich kamarátov. Nie je to jednoduchá otázka, pretože podobne ako pri tých gastrolístkoch tá malá skupina, ktorá tie umelecké fondy ovláda, má nesmierne dobre podchytené tieto záležitosti do svojich rúk. A keby ste šli nebodaj na ministerstvo kultúry a začali sa o tomto baviť či s ministrom alebo s kompetentnými úradníkmi, tak by vám možno všeličo povedali, ale povedali by vám v konečnom dôsledku, o čom nepochybujem, že to sa zrušiť nedá, lebo veď predsa samotní umelci tie umelecké fondy chcú mať a tak ďalej a tak ďalej. No ja teda v konflikte záujmov hovorím, že ja ako príjemca autorských honorárov rozhodne nechcem celou svojou bytosťou, aby tieto fondy boli povinné. A viem, že hovorím za tisíce ďalších ľudí, ktorí tieto odvody musia robiť a nemajú z toho absolútne, absolútne nič.
Takže toľko k tejto veci.
Z formálnej stránky by som snáď mal ešte na záver dodať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, čo teda potvrdilo svojím stanoviskom aj ministerstvo financií, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc teda z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet, ako aj výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, tak ako sa strieda jeseň s letom a jar zo zimou, tak prichádzajú do parlamentu návrhy, ktoré by chceli zrušiť dvojpercentný príspevok z autorských honorárov do Literárneho fondu, fondu, ktorý podporuje autentickú slovenskú národnú literatúru, slovenské národné umenie, podporuje vedcov, kultúrnych pracovníkov, divadelníkov a všetkých tých, ktorí umenie chápu ako prejav národného génia a snažia sa v ňom pokračovať.
Viete, o kvalite tohto príspevku hovorí už samotný pán predkladateľ, keď hovorí o miliónoch takto prerozdelených prostriedkov. Pán poslanec Mihál, viete, koľko ročne prerozdelí Literárny fond približne peňazí? Je to okolo 550-tisíc eur. Je to pomerne hodná časť, je to časť, ktorá umožňuje, aby slovenská národná literatúra, slovenské národné umenie, kultúra žili a prežívali.
Viete, možno by bolo treba sa zamyslieť nad tým, prečo a kedy Literárny fond vznikol a prečo vznikla táto odvodová povinnosť. Viete, to je otázka prístupu štátu. Štát v určitom momente si povedal, je to približne pred 65 rokmi plus-mínus, že ľudia, ktorí popri zamestnaní tvoria ďalšie hodnoty, umelecké, vedecké, kultúrne, by mali byť nejakým spôsobom bonifikovaní. A urobil to, že zriadil Literárny fond a znížil daň za honoráre na 5 % a pridal ešte 2 % z týchto honorárov na to, aby mohol fungovať Literárny fond. Napriek tomu, že Literárny fond bol určitým spôsobom vyjadrením vtedajšieho režimu, dokázal si zachovať určitú nezávislosť aj na tomto režime. A neviem, ako by prežívali takí ľudia ako napríklad Dominik Tatarka, alebo Hana Ponická, alebo ďalší autori, ktorí boli prenasledovaní a vylúčení z akejkoľvek aktivity, zo spoločnosti a boli ohrození na existencii, ak by ich nepodporoval Literárny fond. Áno títo ľudia napriek tomu, že boli perzekvovaní vtedajším režimom, mohli žiť a žiť aspoň trošku slušným životom kvôli tomu, že ich podporoval Literárny fond.
Viete, to je aj otázka predstavy, čo si myslia niektorí ľudia, ako by mala byť a respektíve ako by mala vyzerať slovenská kultúra. Pre niekoho by bolo najlepšie a najradšej by videl, keby slovenská kultúra vyzerala ako Farma, ako Panelák, ako Mafstory, ako Čo dokáže ulica, kde človeka nedvíha umelec svojou prácou, ale tlačí ho do toho najväčšieho bahna a sťahuje ho intelektuálne aj morálne do situácie, kde by sme hádam nemali chcieť, aby slovenská spoločnosť chcela byť.
Spolu s pánom poslancom Mihálom musím vyhlásiť, že aj ja som platca honorárov, teda tohto 2-percentného príspevku do Literárneho fondu a som si vedomý aj zmyslu a významu mojej platby, lebo, nebudem to tu čítať, ale každý, kto má záujem, je tu k dispozícii päťročná práca Literárneho fondu (ukázanie spisu), čo v tomto spise Literárny fond uhrádzal v oblasti krásnej literatúry, v oblasti literatúry faktu, v oblasti detskej literatúry, v oblasti literatúry národnostných menšín. Sú to presne vyčíslené diela, nie je to, pán Viskupič, nie je to, pán Mihál, niečo, na čom sa priživuje zopár vlastníkov alebo správcov Literárneho fondu. Je to úplne ináč. A preto všetci, tí, ktorí chcú, aby existovala autentická slovenská literatúra, nemôžu ani pomyslieť na to, že by sa tento príspevok zrušil, je to náš príspevok na to, aby mohla existovať autentická slovenská kultúra. Ak si niekto myslí, že by štát mohol nahradiť toto a dávať do Literárneho fondu svoje vlastné peniaze, tak nech sa pozrie do Českej republiky, čo sa stalo po tom, ako Česká republika zrušila tento príspevok.
Pán Mihál, bol by som vám tlieskal. bol by som vám blahorečil, keby ste vymysleli iný systém na to, ako vyrovnať tento príspevok s daňovým zaťažením. Tento štát platí 2 % alebo 1,5 %, neviem, ako je to aktuálne, na rôzne projekty, ktoré sa hrdia tým že riešia takú situáciu, onakú situáciu, takú menšinu riešia, také vyradené skupiny riešia, ale v skutočnosti riešia len svoje vlastné problémy a svoje vlastné ziskuchtivé chúťky a úplne im je jedno, ako sa majú a ako sa správajú k vylúčenej spoločnosti, hlavné je, že majú 2 % alebo 1,5 % alebo koľko to je z daní. Ak by ste vymysleli systém, že štát sa týchto 2 % zriekne a bolo by to 19 %, tak by som vás blahorečil.
Viete, tam je jeden základný moment, ako si štát, ako si my ako spoločnosť vážime umeleckú prácu. Áno, v tom čase, keď sa platili len 5-percentné dane a bolo to ako nadstavba pracovnej činnosti, sa stávali situácie, že mnohí umelci pracovali za minimálnu mzdu a všetky tie obrovské honoráre si dali uhrádzať v rámci tohto systému, a prišla doba, že im mali vypočítať penzie a boli na tom veľmi zle. Preto sa možno aj vlastne tvorivá práca zmenila na živnosť, ale ja si myslím, že tento štát by nemal nepodporovať tvorivú činnosť, že by mal vymyslieť systém, ako tí, ktorí popri svojom zamestnaní vytvárajú hodnoty, aby boli aj bonifikovaní. Takže nie rušenie 2-percentného príspevku do Literárneho fondu je cesta, lebo to je cesta do pekla, to je cesta, aby hlavnou bázou takzvanej kultúrnej tvorby boli programy typu Farma a podobné výkvety, lebo, žiaľbohu, je to tak, dnes Literárny fond je jediným fondom mimo štátu, a tie štátne prostriedky sú tiež veľmi deravé, ktorý podporuje autentickú slovenskú národnú kultúru a slovenskú národnú tvorbu.
A, viete, v dnešnom globálnom svete my už nikdy nebudeme priemyselná veľmoc, nikdy nebudeme poľnohospodárska veľmoc, ale čo môžeme a čo musíme robiť a čo nás robí Slovákmi a čo nás robí občanmi Slovenskej republiky s ich vlastnou identitou, je naša kultúra, neničme našu kultúru a neničme tvorivú prácu práve týmto spôsobom, ktorý vy navrhujete.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, neviete zbla nič o týchto fondoch a spravili ste teraz zo seba človeka, ktorý obhajuje neoprávnenú daň, a pritom netuší, normálne netuší, ako sú tieto fondy financované. Pre vás, vážení kolegovia a kolegyne, upozorňujem na § 15 a 16. Všetci tí, ktorí ste tu a máte doma elektrinu a kvôli tomu platíte koncesionárske poplatky, tak v § 15, aby ste vedeli, zákona č. 13/1993 Z. z. je napísané, že rozhlasové vysielanie literárnych diel bude spoplatnené z koncesionárskeho poplatku 0,14 % a televízne vysielanie literárnych diel bude spoplatnené výškou 0,1 % z koncesionárskych poplatkov. Terminológia už nesedí, zákon je starý a všetci, čo platíte koncesionárske poplatky, financujete tieto fondy. Pýtal sa pán poslanec Hrnko na to, že kde možno nájsť zdroje, a hovoril o Farme. Opakovane tomuto plénu som predkladal zákon, aby sme si všimli, že tu máme duálny systém, že tu fungujú vysielatelia aj z licencií a fondy literárny, hudobný a výtvarný živia iba koncesionárske poplatky. Pýtate sa na zdroje. Ja vám aj pre účely tejto debaty odpovedám, zdroje sú, nemusíme platiť 2-percentnú hlúpu navyše daň. Ale naberme odvahu a povedzme, že používateľom literárnych, hudobných aj výtvarných diel sú vysielatelia nielen zo zákona, ako je RTVS, ale aj vysielatelia z licencie, čiže tí, ktorí šíria Farmu. Ak chcete zabojovať proti Farme, dajte, aby títo ľudia platili rovnaký odvod do týchto fondov.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi. Dlhé roky som bol podpredsedom Slovenskej akadémie vied a viem, aký význam malo toto platenie pre vedeckých pracovníkov, ktorí robia napríklad v literatúre faktu. Aj v inej oblasti bol tento systém zavedený. A, naopak, bol podporovaný. Ja sa pohybujem v tejto obci na rozdiel od pána Viskupiča. A viem, o čo ide, pretože my sme v podstate tvorcovia, aj ja som tvorca mnohých diel, jedinečných, originálnych v oblasti literatúry faktu, vedy, výskumu. A my, samozrejme, sme veľmi radi, že táto solidárna daň tu na Slovensku funguje, aby sme vzájomne si pomáhali, aby skutočne mohol tento fond ďalej pokračovať a plniť si svoje úlohy. Nerobme to, čo robia v Čechách. Keby ste išli do Čiech, opýtate sa literátov, umelcov, teraz plačú nad tým, že si tento 2-percentný fond zrušili. A rušia ho predovšetkým tí, ktorí v živote nič tvorivého, odborného, originálneho nenapísali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie v rozprave spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som začať... (Reakcia z pléna.) Nemôžete reagovať, neprihlásili ste sa, už rozprávam ja. Ďakujem. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme si naliali čistého vína. Totižto problém fondov a vôbec ambície ministerstva kultúry, o ktorej môžeme mať rôzne názory, a to riešiť kultúrne prostredie cez odovzdávanie finančných prostriedkov do fondov, je z dlhodobého pohľadu po ôsmich rokoch fungovania toho istého ministra a jeho ďalších štyroch rokov, ktoré nás čakajú, jeden z momentov, ktorý sme objavili. Čiže vznikol nám Fond na podporu umenia. V programovom vyhlásení vlády je nový Fond na podporu menšinových kultúr. A máme tu tri rezíduá starého obdobia, ktoré si, predpokladám, v roku 1993 na konci roka všimli, že neexistuje kontinuita, no tak vznikol zákon č. 13/1993 Z. z., ktorý je jeden z mála zákonov, ktoré máme v tejto republike bez veľkých noviel, myslím. Keď som to ja dohľadal, jediná novela sa týkala, keď sme prechádzali na euro, toho, aby tento zákon ďalej fungoval v tom nastavení z roku 1993 iba pre účely teda, aby rešpektoval to, že už nerátame v korunách, ale v eurách. Debata je široká a debata je hlboká a ja tu nebudem reagovať na ad hominem invektívy pána Čaploviča. Nie je to mojím úmyslom.
Chcel by som povedať, že existuje reálne riešenie, aby boli podporení literáti, aby boli podporení umelci, ktorí pôsobia v hudobnej alebo výtvarnej zložke kreatívy a zároveň podľa najnovších výskumov, keďže kreatíva má definovaných z hľadiska medzinárodných dokumentov 27 oblastí, aby mohli mať zdrojovosť a všimnosť všetkých z 27 oblastí kreatívy. Ako to spraviť a kde nájsť tie zdroje? Môj predrečník hovoril o tom, že zrušenie 2-percentnej dane ohrozuje nedajbože aj národnú kultúru alebo jediný možný alebo nezávislý orgán, ktorý má prinášať autentickú slovenskú literárnu tvorbu. Amen, nech sa tak stane. A spravme to tak, aby sme nemali iba protežované oblasti kreatívy, ale aby bolo dostatočné množstvo zdrojov a aby sme nemali daň, ktorú mnohí vnímajú ako neoprávnenú daň za to, že sú kreatívni. Ono totižto to nefunguje len na tvorivých ľudí, ktorí priamo môžu získavať benefity. Ale ten mechanizmus je aj taký, že aj scénograf na Novej scéne musí odvádzať 2 % daní. A nie je to solidárne, lebo on z toho nič nemá. Ako sa to deje? No je tam zamestnaný a musí to platiť. A prečo to musí platiť? Narovnajme tie parametre a poviem vám a pomenujem to tak, ako som hovoril vo faktickej poznámke, kde tie zdroje reálne môžu byť.
Prvá vec je, že by sme zriadili fond , môžeme ho nazvať voľne kreatívny fond , a v septembri minulého roku som to predkladal, jeden veľký mohutný kultúrny fond na podporu kreatívy ako takej. A ak z oblasti zdrojovosti týchto fondov to nezavesíme iba na RTVS, čiže na úhrady za služby verejnosti, inak bording tohto zákona ešte č. 13/1993 Z. z. hovorí o koncesionárskych poplatkoch, i keď vieme dávno, že koncesionárske poplatky sú pre účely právneho jazyka volané úhrady za služby verejnosti, ani tam nenastala novela, myslím si, že nielen RTVS dve programové služby televízie a všetky programové služby rádia sú používateľom literárnych, hudobných alebo výtvarných diel, používateľmi sú totižto aj médiá, ktoré vysielajú na základe licencie, a preto ak sa pýtame po zdrojovosti a vyššej podpory kreatívy na Slovensku, vyššej podpory literárnych alebo hudobných, alebo výtvarných, alebo ďalších oblastí kreatívy, tak by sme mali vyrobiť minimálne vyrovnané podmienky. Viem, že sa z tohoto miesta hovorí veľmi ťažko, pretože je tu veľmi silný záujem. A ten silný záujem je, keďže mnohí z nás, z vás sú odkázaní od priazne mediálneho sveta, že to bude veľmi ťažké odargumentovať. Len si nalejme to čisté víno a povedzme, že reálne zdroje pre oblasť kreatívy a pre tých, ktorí idiotizujú spoločnosť, ak zacitujem ministra kultúry z minulého volebného obdobia, by sa zúčastnili na tom, aby mohla vznikať autentická, národná, vysokohodnotná kreatíva aj v oblasti literatúry, aj v oblasti hudby, aj v oblasti výtvarných umení, zdroje tu sú ukryté, a nie sú ukryté v 2-percentnom odvode. Ak budeme hovoriť o tom, že tento návrh zákona, o ktorom sa bavíme a ktorý predkladal navrhovateľ pán Jozef Mihál, hovorí o ako keby prvom kroku, tak to vnímajme tak, že existuje, a teda ja som v septembri predložil ten legislatívny zámer priamo v paragrafovom znení, že je to jeden zo štyroch bodov, ktorý by vedel vyriešiť zdroje, spravodlivosť, odťažil by napnutý rozpočet nášho verejnoprávneho vysielateľa. Vedeli ste, priznajme si to, o tom, že keď platíte koncesionársky poplatok RTVS, platíte odvod do fondov literárneho, hudobného a výtvarného? Z mojich diskusií, ktoré som absolvoval, keďže sme nedávno absolvovali kampaň, o tomto vie možno percento ľudí, ktorí tento koncesionársky poplatok platia. Nebúrim sa proti tomu, ale hovorím, že sme na základe zákona o vysielaní a retransmisii zadefinovali parametre fungovania mediálneho sveta, vytvorili nový druh používateľa. Len sme si nevšimli, že oblasť kreatívy, literatúry, hudby potrebuje vyššie zdroje. A nechali sme tento privátny sektor absolútne bez pozornosti. A odčerpávame finančné prostriedky z média verejnej služby na účel fungovania týchto fondov. Myslím si, že mali by sme minimálne, ak máme na mysli spravodlivosť a aj vyššiu zdrojovosť, sa zamyslieť nad týmto. A odpoveď na otázku, kde hľadať zdroje, je, dúfam, teraz už úplne jasná. Oddiskutujme to, skúsme sa pozrieť, či existuje reálna vôľa tohto pléna, možno ministerstva kultúry.
A ak budeme zriaďovať, počúvam o 8 mil., Fond na podporu menšinových kultúr, uvidíme, akým spôsobom bude tento fond zriadený. Fond na podporu umenia čiže bývalý grantový systém ministerstva sa vyčlenil a existuje tu Fond na podporu umenia, ktorý chcel mať kapacitu 20 mil. Na tento rok je to 15 mil. A teda máme tu ďalšie tri fondy. A myslím si, že keďže z tých medzinárodných dokumentov je 27 oblastí kreatívy, tak mohli by sme dopadnúť aj tak, že budeme mať 27 fondov plus menšinové kultúry. Je s tým problém a myslím si, že mnohí ľudia, čo tomu rozumejú, dokonca priamo z orgánov Fondu na podporu umenia dokonca, z celej kultúrnej obce sa nebránia tomu, lebo to chce politickú vôľu iba, aby jeden mohutný fond, ktorý by mohol podporovať kreatívu a mal by dostatočné množstvo zdrojov, tu naozaj vznikol. Čiže neklamme si tu. Nikto nechce znižovať kapacitu fondov, nikto nechce, aby autentická, kvalitná a vysoko možno následne oceňovaná tvorba v akejkoľvek oblasti kreatívy nebola podporovaná, pretože na tom sa asi všetci tu zhodneme, že, áno, naša kultúru podporu potrebuje. Len tam zaveďme parametre spravodlivosti a vyššej zdrojovosti. Ak to máme niekde hľadať, hľadajme to tam, kde tie peniaze sú, kreatívnych ľudí nechajme tvoriť, kreatívnych ľudí nezdaňujme zbytočne 2 % navyše a nájdime zdroje tam, kde tie zdroje ležia. Hovorím, chce to politickú vôľu.
Ja pre účely môjho vstupu, keďže sa tu chcela zaviesť alebo ohnúť tá debata, že niekto tu chce oblasť kreatívy akokoľvek atakovať, hovorím, že pre budúcu schôdzu k zákonu, ktorý som predkladal v septembri, skúsim absolvovať debaty pre potreby tohto, čo sme tu počuli, s každým jedným poslaneckým klubom a dohodnúť sa na tom, aby oblasť kreatívy, oblasť autentickej tvorby a kvalitnej tvorby mohla byť podporená tak, ako si to zaslúži, čiže budem sa snažiť, aby som získal možno aj odborné stanoviská, možno tie politické. A do budúcej schôdze tu predložím zákon, ktorý bude hovoriť o tom, že miesto troch samostatných umeleckých fondov by sme zriadili fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov a jeden model financovania. Budem hovoriť aj o 2-percentnej dani a prípadne jej zrušení. Budem hovoriť o tom, že aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľal nielen Rozhlas a televízia Slovenska, ako je tomu v prevažnej miere v súčasnosti, ale aj všetky komerčné rádiá, televízie a ďalšie médiá, pretože rovnako ako verejnoprávny vysielateľ vysielajú obsah podliehajúci ochrane podľa Autorského zákona. A budem sa snažiť určiť, aby štát podporoval, a to tu zaznelo aj v tých predchádzajúcich vystúpeniach, spisovateľov, hudobníkov, maliarov či iných umelecky nadaných ľudí, a teda celú oblasť kreatívy. Toto je moja ambícia, a preto by som bol veľmi rád, keby sme sa na tomto zhodli, neobviňovali sa z toho, že niekto tu má ambíciu ohrozovať kreatívu, nie, naopak, má ju ambíciu podporiť a má ju ambíciu podporiť tak, aby reflektovala rok 2016 a mali sme možnosť podpory tejto kultúry tak, ako si naozaj zaslúži.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Nuž povedzme si pravdu, nalejme si čistého vína, čo sa nám tu núka. Namiesto zabehnutého, existujúceho a fungujúceho fondu, ktorý skutočne má výsledky, a je to tu k dispozícii každému, aby si prezrel, čo tento fond podporil za posledných päť rokov, je to tu, môžete si to pozrieť, sa tu stavajú vzdušné zámky, namiesto nezávislosti samosprávy, čo vlastne liberáli majú ako hlavný bod svojho programu, sa nám tu núka štátna kontrola, štátne peniaze, ktoré sú niekde veľmi ďaleko. A vieme, ako padajú k tým, čo skutočne tvoria, že obyčajne sa k nim nedostanú. To znamená, to je to, pán Viskupič, čo vy ponúkate.
A druhá vec. Kto nechce platiť tieto 2 %? Ja reprezentujem organizáciu, najstaršiu spisovateľskú organizáciu, som tam funkcionárom, v ktorej je okolo 600 členov. Z nich ani jeden nemá problém s tým, aby platil tento príspevok. Poznám mnoho vedcov, kultúrnych pracovníkov, ktorí takisto nemajú s tým problém. Viete, kto s tým má problém? Všetci tí, ktorí najmä zo zahraničných zdrojov prijímajú megahonoráre, ktoré sú absolútne neprimerané k honorárom, ktoré sú dávané umeleckým a tvorivým pracovníkom na Slovensku. S tým problém majú tí a možno oni ani nie tak ako ich sponzori, ktorí sponzorujú tie naše rôzne Farmy, lebo to si myslia, že takto by mala vyzerať slovenská kultúra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja ešte by som len chcel doplniť reagujúc na pána poslanca Viskupiča to, čo povedal aj môj predrečník, že skutočne povedať A a nepovedať B a stavať vzdušné zámky je nepochopiteľné a pre mňa je to z hľadiska teda vedeckého výskumu, vedeckej popularizácie likvidačné. A hovorím to za ľudí, s ktorými dlhé roky, desaťročia spolupracujem, od Čiernej nad Tisou až po Kúty.
A opakujem znovu tu pre prítomných, SaS v minulosti, v roku 2011 navrhovala zrušiť povinné výtlačky do jednotlivých našich knižníc vrátane nášho Parlamentného inštitútu. Bol to deštrukčný prvok, ktorý sa nám podarilo aj vďaka niektorým vtedajším koaličným poslancom zrušiť a neumožniť to, lebo to je deštrukcia našej kultúry, deštrukcia našej budúcnosti a deštrukcia v podstate nášho štátu. Štát, ktorý nemá kultúru a autentickú kultúru nemá právo sa nazývať štátom.