4. schôdza

Ďakujem pekne. Myslím si, že potraviny, to je základné, ktoré ľudská bytosť, či je bohatý, chudobný, biely, čierny, modrý, fialový, musí mať. Ináč to na tejto zemi nezvládne. A ako sa budeme ku nim správať, svedčí aj o našej vyspelosti. A zdá sa mi, že ja som bol učený a moji rodičia, myslím, že aj vaši hovorili, že keď vyhodíš chlieb do kontajnera, páchaš hriech. Lebo to je to zbožie, ktoré nám tu sa urodilo, ľudské ruky ho pretavili do nejakej potraviny a prakticky ty, keď ho vyhadzuješ, tak ukazuješ, aký si, ja hovorím barbar a nevieš si vážiť to, čo ťa drží pri živote.
Áno, súčasná legislatíva naša zakazuje predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. A realita je taká, že sme jednou z dvoch krajín v rámci EÚ, kde u nás prakticky toto platí. Pritom Európska únia má definíciu spotreby a dátumu trvanlivosti, kde nehovorí, že táto potravina po dátume trvanlivosti je nebezpečná. Zmena potravinovej legislatívy je podľa mňa na mieste a som rád, že kolegovia to znovu opakujú a dávajú a myslím si, že je to naprieč politickému spektru jednoznačne otázka daná, že každé svedomie by malo povedať, že áno. Mali by sme tieto potraviny prehodnotiť a dať im možnosť spotrebovať ľuďmi aj po dátume minimálnej trvanlivosti.
To, že potravina skončí, jej skončí minimálna trvanlivosť, neznamená, že pre spotrebiteľa je, skončí aj kvalita a bezpečnosť. Nakoniec potvrdili to aj laboratórne testy vo vybraných druhoch trvanlivých potravín. Iniciovala ich Asociácia spotrebiteľov Slovenska a vykonali sa v štátnom akreditovanom laboratóriu v Bratislave. Ako bolo informované na konferencii koncom apríla, testované boli takzvané trvanlivé, respektíve suché potraviny, ako fazuľa, tarhoňa, rezance, paradajky v konzerve, koláče v prášku a tak ďalej. Test sa robil v prvý deň končiaci po dátume minimálnej trvanlivosti a druhý test sa robil následne tri mesiace po tomto dátume minimálnej trvanlivosti. Na výrobkoch sa skúmal jednak obsah baktérií a plesní, ale aj chuťové vlastnosti. Výrobky prešli aj prvýkrát aj druhýkrát všetkými mikrobiologickými a senzorickými skúškami s hodnotením "veľmi dobré". To znamená čiže vyhovujúce.
Laboratórne testy preukázali, že vybrané trvanlivé potraviny, ktoré sú označované dátumom minimálnej trvanlivosti, sú pri využívaní podmienok ich skladovania zdravotne bezpečné a chuťovo v poriadku aj tri mesiace po uplynutí ich minimálnej trvanlivosti. Slovenskí spotrebitelia nevedia poriadne rozlíšiť, čo je dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Podľa prieskumu Eurobarometer Slováci pojmu minimálna trvanlivosť rozumejú menej ako európsky priemer, 47 % v európskom priemere, iba 38 % Slovákov vie, čo znamená dátum minimálnej trvanlivosti. Znamená to, že 2/3 Slovákov vôbec nevedia, čo tento termín znamená. Pri označení "spotrebujte do" 44 % Slovákov vie, že daná potravina by po uplynutí tohto dátumu sa už nemala konzumovať, pretože je riziková pre zdravie. Európsky priemer je tu 60 %, že o tom vedia, že táto potravina je už problematická.
Dôsledkom toho, ako tu už bolo aj spomínané predkladateľom, že na Slovensku sa vytvára veľký objem potravinového odpadu, čo v konečnom dôsledku znamená, že plytváme. Ja hovorím, že hrešíme proti potravinám, ktoré tu boli vyrobené.
Podľa údajov Slovenskej aliancie moderného obchodu SAMO minulý rok museli obchodné reťazce združené v tejto aliancii zlikvidovať takmer 15-tisíc ton potravín a v roku 2014 museli zlikvidovať takéto potraviny v hodnote 5 mil. eur. Pritom išlo o nezávadné potraviny ako múka, cukrovinky, cestoviny, nápoje a tak ďalej. Potravinový odpad na Slovensku je porovnateľný s Maďarskom a je dvojnásobne väčší ako v Česku.
V súčasnosti čo sa s týmito potravinami musí urobiť podľa našej legislatívy? Po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti potraviny sa musia stiahnuť z predaja. Na druhý deň sa stávajú odpadom. Na druhý deň sa stávajú odpadom a musia sa ako biologický odpad zlikvidovať v kafilérkach, spaľovniach a na obecných kompostoviskách. Takto sa neplytvá s potravinami ani v Rakúsku, v Česku, ani v iných krajinách a myslím si, že toto je doslova do neba volajúci hriech. Hovorím stále a budem to stále opakovať. Tak je to aj v ďalších asi štyroch krajinách EÚ, ako som spomínal, sme jedna z dvoch, kde sa to akože nerobí.
Je otázka, či si môžeme toto dovoliť pri našej súčasnej ekonomickej a inej situácii. Potravinovo dávno nie sme sebestační a myslím si, že takýto hazard by sme mali raz a navždy povedať mu, že stop, skončilo.
Dobré skúsenosti s takýmto dopredajom po dátume minimálnej trvanlivosti, ako spomínal kolega Galko, predkladateľ, majú Česi aj Rakúšania a preto sa to stretlo s veľkým úspechom. Česi ho predávajú v legalizovaných špecializovaných obchodoch, kde výška zľavy je až 90 %. To znamená, proste ľudia si tu môžu nakúpiť za asi 10-percentnú cenu. U nás takáto možnosť je v súčasnosti umožnená cez Potravinovú banku Slovenska. Áno, mnoho reťazcov aj ju využíva, ale podľa nás neni to objemove až tak, ako by sme si to predstavovali.
V tejto Potravinovej banke však nekončia len potraviny s končiacou dobou spotreby, aj úplne čerstvé a tieto potraviny sú už po dátume spotreby, ale stále v poriadku. Väčšinou putujú, ktoré sú takto, za hranice. Živnostníci z Českej republiky, ako citujem pani Katarínu Fašiangovú, predsedníčku Slovenskej aliancie moderného obchodu, živnostníci z Českej republiky chodia nakupovať pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti tieto produkty k nám. Vyvezú ich do Česka, legálne ich dajú do obehu, do svojich reťazcov a tam si ich chodia nakupovať slovenskí spotrebitelia. V Česku nechajú svoje peniaze a Slovensko príde o DPH. To znamená klasická realita, ako sa znovu tunelujeme a pritom ako keby sme to nevideli, nepočuli, nechceme o tom hovoriť.
Myslím si, že predaj týchto potravín po minimálnej dobe trvanlivosti formou nakladania s ním ako darovaním do charity a do ďalších vecí má neskutočne veľký rozmer, ako sociálny, tak aj ľudský a myslím si, že na tom by sme mali stavať, ako budeme pristupovať k novele tohto zákona, keď budete svojím svedomím prehodnocovať - áno alebo nie, alebo zdržať sa. Tak chcem veriť, že vaše svedomie je o ľudskosti a o spolupatričnosti ku našim spoluobčanom, ktorí nie sú tak situovaní, že môžu si dovoliť nakupovať potraviny bežne v obchodoch a každé euro otáčajú aj trikrát, kde ho investujú.
Podľa údajov Európskej komisie sa v štátoch Európskej únie, myslím, že bolo tu aj spomínané, a ja to ešte raz zdupľujem, sa ročne vyhodí 89 mil. ton potravín, čo je 179 kg na osobu na rok. Pritom až 79 miliónov občanov Európskej únie žije pod hranicou chudoby a 16 miliónov občanov je závislé na potravinovej pomoci charitatívnych organizácií. Myslím si, že pri takomto trende by to dospelo k tomu, že viac potravín by sme vyhodili, ako zjedli.
Na záver ešte skonštatujem, že pani ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka skonštatovala, že po stredajšom rokovaní, že bude sa týmto zaoberať aj vláda a že bude sa usilovať urobiť novelu tohto zákona o potravinách, spomínal to aj kolega Galko. Myslím si, že, ako hovorím, sme tu teraz s touto novelou. Pani ministerka môže skrátiť čas a myslím si, že pokiaľ aj poslanci vládnej koalície sa k tomu rozumne postavia, mohli by sme to odsúhlasiť aj v tomto čítaní, ktoré tu ako spravodajca budem uvádzať aj pri hlasovaní.
Takže, vážení kolegovia, prihováram sa za schválenie tohto zákona, teda novely zákona a postúpenie do druhého čítania a tam si vyštrngajme tie kvality, ktoré treba zmeniť alebo obmedziť niečo, alebo doplniť a myslím si, že to by bolo o tom serióznom prístupe, ako ste hovorili, že budete ústretoví aj ku opozičným návrhom a myslím si, že naprieč politickým spektrom by sme túto myšlienku nemali zavrhnúť pri tomto návrhu novely zákona o potravinách.
Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Plne podporujem to, čo povedal kolega. Nielen chlieb je Boží dar, chlieb je síce, dá sa povedať, oficiálne ako taký uznaný, ale presne tak i fazuľa a všetko, o čom hovoril, je tiež Božím darom. Tí, ktorí trochu, a ja k nim nepatrím, ale niečo predsa o tom viem, varia zo staršej fazule, vedia, že ju treba variť dlhšie. Tak ako výživná a poriadna polievka zo starého kohúta vyžaduje dlhšie varenie, ale nakoniec ten saft pustí.
A na margo tých nepoužiteľných potravín len jeden drobný zážitok zo zahraničia. Keď som bol na prvých voľbách ako pozorovateľ OBSE, keď bol volený Putin, tak som s kolegom z parlamentu videl na letisku fľašku Mouton Rothschild, ročník 47 za 2 200 dolárov. Treba povedať, že zrejme prekročila všetky možné hranice, ale napriek tomu mala dosť veľký úspech, zrejme.
A jedna iná anekdota z našich šírok. Po vojne, ako vieme, chodilo na Slovensku v rámci pomoci vojnou postihnutým krajinám, i keď my sme tak postihnutí neboli, niečo, čo sa volalo podpora UNRA - United Nations Relief Agency - a v rámci nej chodili konzervy, vrátane mäsových. A mal som jedného kolegu, ktorý akýmsi riadením osudu prišiel k takejto konzerve z roku 1945, mäsovej, a otvoril ju v roku 1988, teda po 43 rokoch. Pred mojimi očami ju zjedol a ku cti mu slúži, že ešte dlhé roky po tom žil. Tak toľkoto len k trvanlivosti. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán kolega. A vidíme, že život je krátky alebo dlhý, ako si ho vezmeme. A to, čo zdravý rozum niekedy možnože vedome sa bráni tomu, je fakt. A ďakujem, že ste takýto príklad uviedol a myslím, že aj to je ďalší argument, prečo by sme mali byť za túto novelu zákona. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, vážené kolegyne, dovoľte, aby v krátkosti a pokúsil by som sa len čiste z odborného hľadiska priblížiť tento problém.
Na jednej strane plne chápem dôvody aj odôvodnenie kolegov, ktorí vehementne bojujú za tento zákon, aby to prešlo, avšak musím povedať, že skúsme sa, tak ako každá minca má dve strany, aj tento zákon má dve strany a musíme sa rozhodnúť a je treba sa rozhodnúť, že ktorá je podstatnejšia pre obyvateľstvo, či tzv. bezpečné potraviny, resp. verejné zdravie alebo ekonomické straty potencionálne, ktoré sú vyčíslené alebo boli vyčíslené pánom kolegom. Totižto problém je čiste, by som povedal, odborný, právny a budem ako čítať.
Takže: "Do obehu je zakázané uvádzať potraviny po uplynutom dátume spotreby", to je v poriadku, "alebo po dátume minimálnej trvanlivosti. To však neplatí, ak potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nie je zdraviu škodlivá, nevhodná na ľudskú spotrebu, ani skazená." Vzniká otázka, kto určuje, že táto potravina je, neni zdraviu škodlivá a nie je vhodná pre ľudskú spotrebu.
Tie termíny, čo tu spomínali kolegovia, je presne o tom, že výrobca, jednak určuje ich výrobca a jednak výrobca garantuje do toho dátumu, že nikomu nič sa nestane, keď tú potravinu kúpi a zje. Akonáhle tá, po tej dobe niekto spotrebuje tú potravinu, to neznamená, že je ešte pokazená, ale tú zodpovednosť nepreberá nikto. To znamená, že hocikto, či už obchod alebo hocikto iný po dátume, týchto dátumoch predáva naďalej alebo nejakým spôsobom distribuoval naďalej tie potraviny, preberá na seba riziko, že tá potravina môže byť nezdravá alebo škodlivá zdraviu. A v tomto je problém. Ja som zvedavý, že kto, ktorá inštitúcia, ktorá firma bude ochotná to urobiť.
Z hľadiska Štátnej veterinárnej správy, z hľadiska epizotológie, práve o to sa jedná, že možnože v tisíc, desaťtisíc, stotisíc prípadoch nič sa nestane, ale po roku, po dvoch rokoch stane sa niečo, že niekto nedodrží či už dobu schladzovania, či hladinu schladzovania, dobu, hocijaké iné pravidlá a jednoducho stane sa, že v danej potravine sa premnožia choroboplodné zárodky a jeden jediný človek sa pokazí a následne pokazí celú skupinu, väčšiu skupinu a vznikne nejaká epidémia. A vtedy začína problém - kto predal tú potravinu, kto dovolil, aby tá potravina mohla ísť do obehu? A toto je otázka ochrany zdravia populácie. Preto nie je možné v žiadnom prípade predávať potraviny po týchto dátumoch.
Druhá vec je, že tie dátumy, či sú dostatočne dlhé alebo nie sú, alebo nedá sa s nimi nejako predĺžiť alebo väčšiu garanciu. Bežne u liekoch, lebo to sa tiež stáva, sa robí tak, že ak sa zvýši veľké množstvo nejakých liekov, jednoducho sa vyberú kontrolné vzorky, odskúšajú to, urobia biologický pokus. Ak to funguje, tak predĺžia dátum spotreby alebo trvanlivosti, alebo ten dátum ďalej ešte o pol roka, o rok. Lenže v potravinách, kde tie doby sú jeden, dva, tri, štyri dni, týždeň, jednoducho to sa nedá.
Preto si myslím, že neni tento problém až taký veľký, ako sa to opisuje. A keď to zoberieme úplne z druhej strany, vlastne je to problém jedine obchodu a veľkoobchodu, lebo neni to tajomstvo, čím viac objednáte, tým sú väčšie marže, čím, tým viacej, tým nižšia je nákupná cena. To znamená, keby sa objednalo častejšie viac, tá cena by bola síce vysoká, ale nebol by problém, že tie potraviny nebudú. A toto by malo byť podľa mňa umenie obchodu odhadnúť ten objem objednaných alebo nákupu, aby nechýbal na pultoch, aby aj odišlo. A tie "malé straty", ktoré sú potom po dátume spotreby alebo po lehote minimálnej trvanlivosti, normálne môže byť vyhadzované. Ale to už je otázka obchodných reťazcí, veľkoobchodov, lebo dakedy v tých malých obchodoch to nefungovalo. Ak je malý predajca, vie presne, že koľko má zákazníkov, koľko si objedná a keď náhodou nie, tak jednoducho skonzumuje to sám.
A opakujem, nie je problém, keď niekto to skonzumuje individuálne, zoberie si to domov sám, lebo keby náhodou došlo k nejakému ochoreniu, nakazeniu, tak tá malá skupina ľudí, to sa dá riešiť. Problém v tých potravinových reťazcoch a veľkoobchodoch je presne tá, to, že táto potravina hoc aj jedna nakazená po dátumoch môže spôsobiť epidémiu, ktorá má neskutočnú aj tak ekonomickú alebo, samozrejme, aj ľudský problém.
Preto si myslím, že uvedomme si problém. Skúsme rozmýšľať v budúcnosti nad riešením tohto problému či už zvýšením alebo natiahnutím týchto lehôt alebo nejakým iným spôsobom, ale potraviny dávať do obehu bez toho, aby mali zodpovedného, ktorý garantuje nezávadnosť, jednoducho ja si myslím, že v žiadnom štáte to nemôže prejsť, resp. môže to byť jedine na osobnej zodpovednosti kupujúceho, lenže tiež som skeptický v tom smere, že kupujúcich, aby sme presvedčili, ale vyškolili v tom, že aké riziká podstupujú, ak takúto potravinu kupujú, ale v žiadnom prípade nemôže to ísť v obchodoch.
Ďalšia otázka, čo tu kolega hovoril, likvidácia. To by som tiež vedel si predstaviť, dokonca plánujeme aj v budúcnosti nejaký zákon predložiť, aby tie potraviny mohli byť použité, aby nemuseli sa zlikvidovať či už v kafilérkách alebo už nenávratne a doslova mohli byť použité pre "skomovanie" smerom k zvieratám alebo nie pre ľudskú spotrebu a tým pádom by sme aspoň časť ceny alebo minimálne tú biologickú hodnotu potravín vedeli zachrániť do budúcnosti, aby sme neplytvali tými potravinami, ale jednoducho, kým nevyriešime problém, že kto preberá zodpovednosť po dátume spotreby alebo lehote tej druhej, jednoducho takýto zákon nemôže prejsť, lebo ohrozujeme tým zdravie populácie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán Csicsai, muselo sa vám sem veľmi ťažko kráčať, aj teda veľmi ťažko vystupovať, lebo sám neveríte tomu, čo ste hovorili. Komplet celý váš klub za tento návrh zákona zahlasoval 28. 3. 2014, včítane vašej osoby, to po prvé.
Po druhé, vy veľmi dobre viete, že existujú aj potraviny, ktoré napríklad nemajú žiaden dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti, ovocie, alkohol, žuvačky, určité druhy cukroviniek. Kto zodpovedá za tieto potraviny? No predsa ten podnikateľ. Ten podnikateľ zodpovedá za to, že nebude predávať závadné potraviny a vy viete tak isto veľmi dobre, že keď podnikateľ nedodrží napríklad zásady skladovania, tak tie potraviny sa mu zničia skôr, ako im uplynie doba minimálnej trvanlivosti alebo doba spotreby. To znamená, že keď sa vy pýtate, že kto bude za to zodpovedať, bude za to zodpovedať ten podnikateľ. A kto ho bude kontrolovať? Bude ho kontrolovať kontrolný orgán.
Skutočne mi je ľúto, že vás nakriatli na toto vystúpenie, lebo už exemplárnejší prípad otočenia o 180 stupňov ako to, čo ste vy tu predviedli, nemôže byť. Komplet všetci, ja tu to mám otvorené, to hlasovanie a ten zákon, ten návrh toho zákona je od slova do slova opísaný z toho predchádzajúceho obdobia. Nehovoriac o tom, že máte v strane alebo mali ste exministra pôdohospodárstva Zsolta Simona a ďalších vyslovene expertov na túto problematiku. Čiže je to škoda, že ste povýšili tú nejakú koaličnú disciplínu nad zdravý rozum, ale oveľa väčšia škoda je tá pre vás, si myslím, že ste sa vôbec nechali nahovoriť na takéto vystúpenie, lebo to vás nectí.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Csicsai, keď som počúval vaše vystúpenie, tak som začal rozmýšľať nad tým, ako ľudstvo mohlo vlastne prežiť, keď pokiaľ viem, ešte môj starý otec, môj otec nemali ani šajnu o tom, že na nejakej potravine má byť napísané, dokedy má byť spotrebovaná a kedy ju treba vyhodiť. Mám pocit, že väčšina ľudí to robí normálnym spôsobom, že tú potravinu otvorí, ovonia, prípadne ochutná alebo pozrie sa, či na nej nie je niečo zelené a zhruba niekoľko desaťtisíc rokov ľudstvo takto prežilo. Ja to nevyčítam - toto, o čom hovorím - priamo vám, ja to vyčítam tým proste neuveriteľne kreatívnym bruselským byrokratickým úradníckym šimlom, ktorí vymýšľajú nové a nové predpisy, ktorými sa normálni ľudia musia riadiť, aj keď by to vedeli urobiť úplne sami a prirodzene a robili to tak tisíce rokov. Ďakujem pekne.

Pán kolega Csicsai, ja práve naopak, oceňujem vaše vystúpenie, nech akokoľvek ste možno napádaný, čo sa mi nie celkom pozdáva zo strany aj predkladateľov, pretože svojím spôsobom oceňujem tú snahu, že chceme niečo takéto riešiť, ale uvedomujem si rovnako, že to sa nedá riešiť takýmto spôsobom, aj keď akokoľvek máme dobrý úmysel, ale je potrebné naozaj všetky riziká, ktoré sú s tým spojené, dobre zvážiť, pretože dnes je už iná doba. Dnes to nie je tak, ako to bolo povedané, že naši predkovia vedeli prirodzene s tým narábať, ale preto, lebo voľakedy si vo väčšine všetko dopestovali sami. Dnes sme odkázaní na niekoho druhého a do toho vstupuje množstvo aj neseriózností a chamtivosti. To si musíme povedať rovnako.
A preto si myslím, že tá bezpečnosť, na ktorej nám musí záležať, musí byť dobre zvážená, pretože zodpovednosť je jedna vec, ale zisk je druhá vec a ten väčšinou vyhráva nad zodpovednosťou a to je, bohužiaľ, pravda.
Takže ja oceňujem aj predkladateľov, ale nemyslím si, že toto je ten spôsob. Je potrebné sa naozaj s tým zaoberať omnoho hlbšie a preto, pán poslanec Csicsai, ďakujem za ten príspevok, lebo ste práve poukázali na niečo, za čo by sme boli všetci my zodpovední v prípade, že sme také niečo odsúhlasili, keď by sa hoci čo alebo čo i len máličko stalo niekomu, ktorý by práve doplatil na túto nezodpovednosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ja len toľko, že čo sa týka toho hlasovania, to máte pravdu, pán poslanec, len nebudeme si tu nahovárať, boli sme na druhej strane, boli sme v opozícii a preto z hľadiska spolupatričnosti sme, aj napriek presvedčeniu sme boli ochotní podporiť aj niektoré zjavné nezmysly, čo je aj v tomto v prípade, ale boli sme opozícia, takže je to v poriadku.
A čo sa týka tých potravín, pán kolega, práve o tom som rozprával, že jedna vec, keď vy doma zoberiete si na seba to riziko, že necháte si potraviny hoci aj po týchto dátumoch a zjete to akože sám alebo vaša rodina. To je individuálna spotreba, to nikto vám neberie. To sú špeciálne výrobky, to je presne ten predaj z dvora, čo ja tlačím.
Ale rozprávam o reťazcoch, kde stravuje sa pomaly celý národ, lebo 80 % ľudí nakupuje potraviny v tých veľkoobchodoch a žiaľ, áno, ja som si vedomý, že tie pravidlá niektoré na prvý pohľad sú nezmyselné, ale keď hlbšie sa zamyslíme nad tým alebo ste ochotní aj diskutovať, tak veľmi rád vysvetlím pohnútky z hľadiska veterinárno-hygienického. A to, nevymyslel som to ja, a to sú normálne, vysoká škola veterinárna, myslím, že na svete nenájdeme fakultu hygieny potravín. Teraz síce bola zrušená, ale pevne verím, že znova sa objaví a bola možnože, aj by som povedal, v rámci veteriny jedna najsilnejšia a najocenenejšia a toto, čo som rozprával, to, by som povedal, to je opis oficiálneho štúdia alebo opis oficiálnych vedeckých poznatkov.
To som nevymyslel ja. Ja sa s tým stotožním, lebo je to tak. Ja som na vlastnú kožu prežil aj také, jak by som to povedal, menšie epidémie presne z toho titulu, takže celý ten zákon, celý ten problém je o ochrane spotrebiteľa, čo sa týka o masách. Nie o individuálnych. Individuálne môžete predávať na trhoch, to nikomu ani nezakáže, dokonca ešte aj podporíme, chceli by sme podporiť tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Hlavný dôvod celého zákona je, že Európska únia patrí medzi najväčších svetových producentov potravinového odpadu. Ľudia nepoznajú rozdiel medzi označeniami dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Slovensko sa zatiaľ zaraďuje ku krajinám, kde tieto potraviny musia obchodníci povinne zlikvidovať a sú aj prípadne finančne postihovaní.
V súvislosti s tým chcem poukázať na informáciu štatistického úradu, že rizikom chudoby bolo v minulom roku ohrozených 640-tisíc osôb. Oproti roku 2014 stúplo riziko chudoby u domácností s troma a viac deťmi a to o 4,5 percentuálneho bodu. To som si tak prepojila, keďže pracujem na charite a teda stretávala som sa aj s potravinovou bankou. Mne je možno bližšie tá alternatíva, aby teda sa využil spôsob posilnením inštitútu podobného potravinovej banke, ale neodmietam teda ani supermarkety pre tzv. chudobných, ktoré sú bežne už v bývalej západnej Európe, napríklad v Dánsku. A možno, samozrejme by som nepodceňovala ani to, čo povedal môj predrečník, ale práve tým, že by sme zvolili takéto dva spôsoby, kde by ľudia, keď vstupujú do toho supermarketu, boli jasne upovedomení tým, že teda budú kupovať takéto potraviny, by sme možno predišli tým masovým problémom, o ktorých vravel môj predrečník. Ale vravím, ja som skôr za posilňovanie inštitútu podobného potravinovej banke, lebo naozaj tie mnohodetné rodiny potrebujú pomoc.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem oceniť príspevok pani poslankyne Gaborčákovej a tiež trošku možno nadviazať, bolo to určitým spôsobom nadviazanie na tú diskusiu, ktorú sme tu mali predtým, že naozaj tieto sociálne hypermarkety alebo teda markety fungujú vo vyspelej západnej Európe, kde štandard toho, že tieto potraviny práve aj po dobe minimálnej spotreby sa predávajú a treba povedať, že zdravie našej populácie v porovnaní s týmito ostatnými vyspelými štátmi, kde už tieto veci fungujú, je, žiaľ, nižšia, teda cítime sa oveľa, oveľa horšie a oveľa skôr aj nastupujú u nás ochorenia, choroby. Takže naozaj si myslím, že toto určite nejakým spôsobom náš problém so zlým zdravotným stavom nášho obyvateľstva ani nevyrieši.
Takže ešte raz, ja si tiež myslím, že je to správny smer. Ja ten zákon podporím a budem sa tešiť, pokiaľ ten zákon v budúcnosti by bol predložený alebo doplnený spôsobom, aby mohli viac z neho benefitovať práve ľudia ohrození chudobou, sociálne znevýhodnení, aby charitatívne organizácie mohli mať prístup do hypermarketov a mohli čerpať potraviny práve pre núdznych ľudí, ktorým sa venujú.
Ďakujem pekne.